{"guid": "1eb52dae-a3e4-4ab0-a5ab-c996a42dd9b8:97e07b3c-f460-4fda-8a95-4292251448d1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7214229136.1", "spisova_znacka": "2Cdo/200/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/200/2018 z 31. 1. 2019", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. januára 2019, sp. zn. 2Cdo/200/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:7214229136.1", "identifikacne_cislo": "7214229136", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Petríková", "sudca_id": 164, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-petrikova-164", "datum_vydania": "2019-01-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/97e07b3c-f460-4fda-8a95-4292251448d1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7214229136.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:7214229136.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:7214229136.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Cdo/200/2018\n7214229136\n31. 01. 2019\nJUDr. Viera Petríková\nECLI:SK:NSSR:2019:7214229136.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne T. R., bývajúcej v C., proti žalovanému T. W.,\nbývajúcemu v V., zastúpenému JUDr. Beátou Pitorákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Kováčska\nč. 17, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenom na Okresnom súde Košice\nII pod sp. zn. 37 C 205/2014, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 19.\noktóbra 2017 sp. zn. 9 Co 399/2016, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a .\nŽalobkyňa má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Košice II (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 14. marca 2016 č. k. 37 C\n205/2014-842 bezpodielové spoluvlastníctvo manželov po rozvode žalobkyne a žalovaného vyporiadal\ntak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal hnuteľné veci špecifikované v rozsudku a vklad na\núčte č. XXXXXXXXXX/XXXX so zostatkom 206,88 € vedený v A. Do výlučného vlastníctva žalovaného\nprikázal hnuteľné veci špecifikované v rozsudku, vklad na účte č. XXXXXXXXXXX so zostatkom 0\nUSD vedený v E. a vklad na bežnom účte č. XXXXXXXXXX vedený v E. so zostatkom 623 €; záväzky\nvoči A. titulom mladomanželských pôžičiek na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX so zostatkom 319,86 €\na na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX so zostatkom 512,06 € a záväzok voči spoločnosti U.S. Steel\nKošice, s.r.o. titulom pôžičky v sume 4 979,09 € a nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXXX okres\nC., U., katastrálne územie E., parcela č. 516 o výmere 18 m2 zastavaných plôch a nádvorí a na\nparcele č. 516 garáž, súpisné číslo 171. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie\njej podielu sumu 1 036,52 €, zaplatiť štátu súdny poplatok za konanie o vyporiadanie bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov vo výške 351,50 € na účet súdu prvej inštancie a nahradiť štátu trovy konania\nv sume 155,13 € na účet súdu prvej inštancie, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nVyslovil, že žalobkyňa nie je povinná platiť súdny poplatok za konanie o vyporiadanie bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov a že štát nemá právo na náhradu trov konania voči žalobkyni. Účastníkom\nnáhradu trov konania nepriznal. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že po\nvykonanom dokazovaní, pri rozhodovaní o prikázaní jednotlivých vecí niektorému z účastníkov konania\nprihliadal na ich vôľu získať predmetnú vec do výlučného vlastníctva, na to, kto ich mal naposledy v\ndržaní, a u ktorého došlo k ich amortizácii, ako sa ten-ktorý z účastníkov pričinil o ich nadobudnutie,\nktorý z nich je na ňu väčšmi odkázaný a napokon aj na ich solventnosť v súvislosti s povinnosťou\nvyplatenia podielu druhému účastníkovi a na účelné využitie veci. K otázke, či byt č. 14 nachádzajúci\nsa na O. patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd prvej inštancie uviedol, že vo veci\nnebolo sporné, že predmetný byt bol pridelený rodičom žalovaného. Následne na základe výmeru\nStavebného bytového družstva II Košice z 21. októbra 1991 bol predmetný byt pridelený žalovanému,\npričom zároveň je na výmere poznámka, že ide o prevod členských a užívacích práv z F. W. Žalovaný\nlistom z 8. apríla 1992 požiadal v súlade so zák. č. 42/1992 Zb. o prevod vlastníctva k bytu a\nnebytovému priestoru, ktorý užíval. K týmto úkonom došlo pred uzavretím manželstva žalovaného so\nžalobkyňou. Správa bytového domu II Košice pozvánkou z 28. novembra 1994 vyzvalo žalovaného\n\nna podpis zmluvy, keďže splnil podmienky pre prevod družstevného bytu do vlastníctva. Za trvania\nmanželstva, presný dátum nie je čitateľný, bol vklad vlastníckeho práva na základe zmluvy Katastrálnym\núradom v Košiciach povolený 15. februára 1995 a právne účinky vkladu nastali 15. decembra 1994,\nStavebné bytové družstvo II a žalovaný uzavreli zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu k\nbytu na IV. poschodí bytového domu na O.. Súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade\nžalovaný nadobudol členstvo a nájom družstevného bytu ešte pred uzavretím manželstva so žalobkyňou\na uzavretím manželstva im vzniklo právo spoločného nájmu družstevného bytu, nevzniklo im však\nspoločné členstvo v družstve. O., že aj s poukazom na ustanovenia § 16 ods. 1 a § 28 zákona č.\n182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z.z.“), ktoré\njednoznačne zakotvujú prevod družstevného bytu do vlastníctva len toho z manželov, ktorý je členom\ndružstva; Stavebné bytové družstvo postupovalo správne, keď družstevný byt previedlo do vlastníctva\nžalovaného, ktorý bol výlučným členom družstva. Na základe uvedeného tak súd prvej inštancie uzavrel,\nže byt nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ďalej uviedol, že žalobkyňa tvrdila, že zo\nsvojich výlučných prostriedkov, ktoré jej boli darované rodičmi a zo spoločných prostriedkov vynaložila\nna majetok žalovaného (byt), peniaze, pričom tieto tvrdenia, že išlo o jej výlučný majetok vynaložené\nna rekonštrukciu bytu, žiadnym spôsobom nepreukázala, súd prvej inštancie teda považoval takto\nvynaložené prostriedky za prostriedky vynaložené zo spoločných peňazí. Poukázal na to, že doklady\no nákupe rôznych stavebných a iných materiálov v žiadnom prípade nepreukazujú, že ich uhrádzala\nžalobkyňa a že tieto boli použité v byte žalovaného (s výnimkou tých, kde je uvedené priezvisko\nžalovaného a jeho adresa). Na preukázanie týchto skutočností nenavrhla žiadne dokazovanie a žalovaný\npredmetné doklady spochybňoval. Na základe uvedeného teda súd prvej inštancie vynaložené investície\ndo bytu vo vlastníctve žalovaného vo výške 1 997,38 € započítal a to v podiele 1/2, t. j. vo výške 998,69\n€, ako investície vynaložené zo spoločných peňazí na majetok vo výlučnom vlastníctve žalovaného.\nSúd prvej inštancie konštatoval, že iná situácia je, čo sa týka nadobudnutia garáže, pričom uviedol, že v\nkonaní bolo nesporné, že členské práva ku garáži patrili rodičom žalovaného, ktorí dohodou o prevode\nčlenských práv a povinností uzavretej 7. júla 1994 previedli na nadobúdateľov, a to na žalovaného\nako člena družstva a jeho manželky, členské práva mali ako nájomcovia garáže. Zároveň, tým istým\ndňom, Správa budovy domu IV Košice ako prevádzajúci a člen družstva žalovaný a jeho manželka, ako\nnadobúdatelia, uzatvorili na základe zák. č. 42/1990 Zb. a zákona č. 182/1993 Z.z. zmluvu o prevode\ndružstevnej garáže do vlastníctva nadobúdateľov, pričom predmetom prevodu bola družstevná garáž\nč. 171/2 v lokalite NM - 23 Inžinierska. Zároveň v čl. 4 predmetnej zmluvy je uvedené, že cena garáže\nje 8 943 Sk a rovná sa členskému podielu pripadajúcemu na garáž. Rodičia žalovaného 7. júla 1994\na strany sporu - žalovaný a žalobkyňa prehlásili, že sa vzájomne finančne vysporiadali vo výške 8\n943 Sk. Ide o výšku zostatkovej hodnoty členského podielu zhodnoteného členom, ako to vyplýva z\ndohody o prevode členských práv a povinností. Súd prvej inštancie poznamenal, že keďže k prevodu\nčlenských práv a povinností ku garáži došlo na základe dohody zo 7. júla 1994 na obidve strany sporu,\nt. j. na žalobkyňu a na žalovaného, ktorí následne ako členovia družstva odkúpili predmetnú garáž, a\nnásledne aj pozemok pod touto garážou, preto ako garáž, tak aj pozemok pod garážou boli nadobudnuté\nza trvania manželstva a patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd prvej inštancie tak\nprikázal do výlučného vlastníctva žalovaného osobné motorové vozidlo a aj garáž, vrátane pozemku.\nZdôraznil, že samotný príbuzenský pomer na strane žalovaného, vzťah rodič a dieťa, neznamená väčšie\npričinenie sa o nadobudnutie nehnuteľnosti (garáže a pozemku) a teda odklon od zásady rovnakých\npodielov oboch manželov na majetku nadobudnutom do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.\nSúd prvej inštancie preto majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyporiadal\nrovným dielom. Žalobkyni bol prisúdený majetok v celkovej čistej hodnote 5 873,08 € (5 666,20 plus\n206,88 €), pričom jej podiel na aktívach mal byť vo výške 8 816,41 € a na pasívach vo výše 2 905,50 €,\nna aktívach má podiel vo výške 5 873,08 €, doplatok predstavuje sumu 2 943,33 €. Súd prvej inštancie\nkonštatoval, že žalobkyňa nemá žiadne pasíva, pričom jej podiel na nich by mal byť 2 905,50 €, že má\nnárok na doplatenie podielu na majetku vo výške 37,83 €. Ďalej uviedol, že žalovanému bol prisúdený\nmajetok v celkovej čistej hodnote 11 759,75 €, pričom jeho podiel na aktívach mal byť 8 816,41 € a na\npasívach 2 905,50 €, na aktívach má podiel vo výške 11 759,75 €, navýšenie je 2 943,33 €. Pasíva\nžalovaného sú 5 811,01€, jeho podiel na nich je 2 905,50 €, t. j. dvojnásobok. Súd prvej inštancie\npoukázal na to, že žalovaného podiel na čistej hodnote majetku je naviac o 37,83 €, t. j. o tú sumu, na\nktorú má žalobkyňa právo titulom vyrovnania podielov na majetku. Predmetnú sumu navýšil o investície,\nktoré boli zo spoločných prostriedkov vynaložené do bytu vo výlučnom vlastníctve žalovaného vo výške\n998,69 €. Urobil záver, že na vyrovnanie podielov je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni 37,83 € plus\n998,69 €, t. j. spolu 1 036,52 €. O trovách konania rozhodol podľa § 148 ods. 1 a § 150 Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).\n\n2. Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalobkyne a žalovaného rozsudkom z 19. októbra\n2017 sp. zn. 9 Co 399/2016 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách štátu vo\nvzťahu medzi žalovaným a štátom tak, že štátu náhradu trov konania voči žalovanému nepriznal; v\nzostávajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a vyslovil, že stranám náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznáva. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v danom prípade súd\nprvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i\nsprávne aplikoval. K námietke žalobkyne, že družstevný byt, ktorý podľa nej patrí do bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov, odvolací súd uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu\nprvej inštancie, že v danom prípade žalovaný nadobudol členstvo v stavebnom bytovom družstve a\nnájom družstevného bytu ešte pred uzavretím manželstva so žalobkyňou, že uzavretím manželstva\nim vzniklo právo spoločného nájmu družstevného bytu, avšak nevzniklo im spoločné členstvo\nv družstve. Upriamil pritom pozornosť na súdnu prax, a to rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 3 Cdo 172/2012, 3 Cdo 291/2006, R 40/2002. Konštatoval, že už aj so zreteľom na\nuvedenú súdnu prax, bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti potvrdiť. K odvolaniu\nžalovaného, ktoré smerovalo proti výroku o povinnosti uhradiť na vyrovnanie podielu žalobkyni\nčiastku 1 036,52 € a voči jeho povinnosti uhradiť trovy konania 351,50 € za podanú žalobu a nahradiť\nštátu trovy konania vo výške 155,13 €, odvolací súd uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje so\nzáverom súdu ohľadom zostatku pôžičky ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva,\nvybranej počas manželstva u zamestnávateľa žalovaného, ktorý ku dňu právoplatnosti rozsudku o\nrozvode manželstva bol 150 000 Sk, ktorú pôžičku spláca žalovaný (4 979,09 €), ktorá suma bola\nzapočítaná ako hodnota pasív patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ich celková\nvýška bola 5 811,01 €, pričom bol zohľadnený podiel žalovaného na pasívach v rozsahu 1/2, t. j.\n2 905,50 €, ktorá suma bola žalovanému započítaná a odpočítaná od jeho povinnosti na výplatu\nžalobkyne z titulu vyrovnania jeho podielu pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. K\nvýhradám žalovaného týkajúcich sa hnuteľných vecí prikázaných do výlučného vlastníctva žalobkyne\na k jeho námietkam ohľadom nesprávneho vyhodnotenia dôkazov a zostatkovej hodnoty hnuteľných\nvecí uviedol, že tieto výhrady už v odvolacom konaní nemožno zohľadniť, lebo žalovaný ich pred\nsúdom prvej inštancie neuplatnil a tieto mohol uplatniť, až do vyhlásenia uznesenia súdom prvej\ninštancie o skončení dokazovania, pričom zástupcovia strán sporu nemali ďalšie návrhy na dokazovanie.\nK námietkam žalovaného, že žalobkyňa sa žiadnou mierou nepričinila o nadobudnutie a udržanie\ngaráže a pozemku pod ňou, odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie urobil správny právny záver,\nkeďže k prevodu členských práv a povinností ku garáži došlo na základe dohody zo 7. júla 1994 na\nobidvoch manželov, ktorí spoločne ako členovia družstva odkúpili predmetnú garáž a následne aj\npozemok pod touto garážou, za trvania manželstva, preto patria do ich bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov. Aj keď sa o získanie garáže pričinil žalovaný, nie je dôvod na nepriznanie podielu z garáže\nv rozsahu 1/2 pre žalobkyňu. Ďalej odvolací súd konštatoval, že odvolacie námietky žalovaného voči\njeho povinnosti nahradiť trovy štátu 155,13 € sú opodstatnené (zostatok neuhradeného znalečného\npo odpočítaní zloženého preddavku na trovy znaleckého dokazovania). Konštatoval, že znalecké\ndokazovanie, vykonané v prejednávanej veci bolo za účelom zistenia všeobecnej hodnoty bytu. Išlo\no ocenenie všeobecnej hodnoty členského podielu v Stavebnom bytovom družstve Košice II ku dňu\nnadobudnutia predmetného bytu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vrátane doplnenia\nznaleckého dokazovania a bolo v prejednávanom spore nadbytočné, lebo z vykonaného dokazovania\nvyplýva, že predmetný byt, resp. zostatková hodnota členského podielu v Stavebnom bytovom družstve\nII v Košiciach do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatrí, preto nebolo potrebné zisťovať\njeho výšku. Vzniknuté trovy štátu - znalečné boli nedôvodné a preto podľa § 148 O.s.p. podľa výsledkov\nkonania štát proti žalovanému nemá právo na náhradu trov, ktoré platil. Preto bolo potrebné rozhodnutie\nvo výroku o trovách štátu vo vzťahu medzi žalovaným a štátom zmeniť a štátu náhradu trov konania\nvoči žalovanému nepriznať. V zostávajúcej časti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. O\ntrovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 369 ods. 1, § 255 a § 257 Civilného sporového poriadku\n(ďalej len „CSP“).\n3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, ktorého\nprípustnosť odôvodnil s poukazom na § 420 písm. f/ CSP ako i s poukazom na § 421 ods. 1 písm. a/\nCSP. Namietal, že o neštandardnosti postupu odvolacieho súdu svedčí jeho postup, keď v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia, ktoré bolo vyhlásené 19. októbra 2017 uviedol, že na základe oznámenia právneho\nzástupcu žalobkyne z 24. októbra 2017, že žalobkyňa uzavrela manželstvo, preto v konaní pokračoval so\nžalobkyňou, ktorej priezvisko sa zmenilo. Obdobne neobjektívne postupoval podľa názoru žalovaného\nodvolací súd aj pri vyhodnotení jeho odvolacích dôvodov, čím porušil jeho oprávnené záujmy. Uviedol,\nže súd prvej inštancie a rovnako odvolací súd neakceptovali počas celého priebehu konania výpoveď\n\nžalovaného, ale i predložený listinný dôkaz, že zostatok pôžičky vo vzťahu k 30. aprílu 2000 predstavoval\nsumu 155 416,70 €. Žalovaný nikdy nesúhlasil, že jeho záväzok voči zamestnávateľovi je nižší o 5\n416,70 Sk, a preto nemohol „zhodne tvrdiť, že pôžička na auto bola ku dňu zániku manželstva vo\nvýške 150 000 Sk“. Tak ako súd prvej inštancie i odvolací súd svojím rozhodnutím poškodil v tejto časti\nžalovaného o sumu 179,80 €. Za nesprávne taktiež považoval, že súd prvej inštancie určil hodnotu\nhnuteľných vecí patriacich do výlučného vlastníctva žalobkyne vo výške 5 606,20 €, s ktorou sa stotožnil\ni odvolací súd, hoci výpočtom mala byť hodnota vo výške 5 633,34 € (matematická chyba v neprospech\nžalovaného). K tejto sume je potrebné prirátať aj vklad na účte v A. vo výške 206,88 €. Ďalej uviedol,\nže hodnota hnuteľných vecí patriacich do výlučného vlastníctva žalovaného bola určená súdom prvej\ninštancie vo výške 6 304,04 € a do tejto sumy bola započítaná hodnota osobného motorového vozidla\nnezohľadňujúc, že žalovaný mal k zániku manželstva na toto auto ešte záväzok, preto mala byť do\naktív hnuteľných vecí započítaná iba hodnota v sume 816,02 €. Tento názor zdieľal z dôvodu, že\nžalobkyňa žiadnym spôsobom neparticipovala na úhrade pôžičky. Hodnota hnuteľných vecí patriacich\ndo výlučného vlastníctva žalovaného v skutočnosti činila sumu 1 181,16 € a k tejto sume je potrebné\npripočítať aj vklad na účte v E. vo výške 623 €. Poznamenal, že súd prvej inštancie a rovnako tak\nodvolací súd nerozhodovali o pôžičkách, ktoré ku dňu vynesenia rozsudku boli v plnej miere zaplatené\nžalovaným. Nesprávne právne posúdenie veci videl v tom, že súdy pri hnuteľných veciach, ktoré súviseli\ns užívaním bytu, neakceptovali zaužívanú súdnu prax, keď vychádzali z nadobúdacej ceny a nie\nzostatkovej ceny (ku dňu rozvodu). Za extrémne nespravodlivé považoval nepriznanie trov konania voči\nžalobkyni, ktorá svojím správaním ako i konaním spôsobila a naďalej spôsobuje žalovanému neúmerne\nvysoké náklady spojené s vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode. Na\nzáklade uvedeného navrhol vyhovieť dovolaniu a rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť\npríslušnému súdu. V podaní označenom ako „Doplnenie k Dovolaniu.“ rozšíril žalovaný svoje\ndovolanie i o zrušenie povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za konanie o vyporiadanie\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 351,50 €.\n4. Žalobkyňa sa k dovolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená\nv súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§\n424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.\n6. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým je možné napadnúť rozhodnutie\nodvolacieho súdu pri splnení zákonom stanovených predpokladov a podmienok. Z hľadiska posúdenia\nprípustnosti dovolania je podstatné správne vymedzenie dovolacích dôvodov spôsobom upraveným\nv zákone (§ 431 až § 435 CSP) a to v nadväznosti na konkrétne, dovolaním napadnuté rozhodnutie\nodvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky dovolacieho konania, resp. predpoklady\nprípustnosti dovolania, nemožno dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu podrobiť vecnému\npreskúmaniu v dovolacom konaní.\n7. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie dovolaním napadnúť (úspešne). Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n7.1. V zmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť\nsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný\nopatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n7.2. V zmysle § 421 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne.\n8. Žalovaný v danom prípade vyvodzuje prípustnosť a dôvodnosť svojho dovolania z § 420 písm. f/\nCSP a z § 421 ods. 1 písm. a/ CSP.\n\n9. Podľa § 420 písm. f/ CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n9.1. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je\nvýlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1 Cdo 42/2017, 2\nCdo 20/2017, 3 Cdo 41/2017, 4 Cdo 131/2017, 7 Cdo 113/2017, 8 Cdo 73/2017).\n9.2. Dovolací súd preto aj v danom prípade skúmal opodstatnenosť argumentácie žalovaného, že v\nkonaní došlo k ním tvrdenej vade zmätočnosti.\n10. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov A. republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale\npre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi\na predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov,\nrozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a\nII. ÚS 251/03).\n11. Pojmovým znakom vady zmätočnosti uvedenej v § 420 písm. f/ CSP je, že a/ k nej došlo nesprávnym\n„procesným“ postupom, ktorý b/ znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva c/ v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n11.1. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že\nsa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť\nsúdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie) znemožňujúca strane sporu\n(účastníkovi konania) realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na\nkonaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 202/2017, 2 Cdo 162/2017, 3 Cdo 22/2018, 4 Cdo 87/2017,\n5 Cdo 112/2018, 7 Cdo 202/2017, 8 Cdo 85/2018). Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach opakovane\nzdôrazňuje, že pojem „procesný postup“ nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním na meritórnu\nrozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie\nvšak rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou (návrhom) uplatneného nároku (1 Cdo\n228/2017, 2 Cdo 220/2017, 3 Cdo 110/2017, 4 Cdo 128/2017, 5 Cdo 45/2018, 7 Cdo 35/2018, 8 Cdo\n56/2017, 1 VCdo 2/2017).\n11.2. Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v\ncivilnom konaní, „postupom súdu“ nemôže byť ani časť rozhodnutia - jeho odôvodnenie (obsah, spôsob,\nkvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so\nzreteľom na ktoré súd rozhodol (1 Cdo 18/2018, 2 Cdo 39/2018, 3 Cdo 173/2017, 7 Cdo 150/2017, 8\nCdo 49/2017). Otázku ústavnej súladnosti právneho záveru dovolacieho súdu založeného na takomto\nchápaní pojmu „procesný postup súdu“ posudzoval už ústavný súd (I. ÚS 21/2018, III. ÚS 614/2017,\nIV. ÚS 88/2018) podané sťažnosti však odmietol s odôvodnením, že nezistil žiadnu skutočnosť,\nktorá by signalizovala svojvoľný postup najvyššieho súdu pri rozhodovaní o dovolaní nemajúci oporu\nv zákone.\n12. Pokiaľ žalovaný namieta, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nemá zákonom stanovené\nnáležitosti a naznačuje, že je nepreskúmateľné, lebo náležite nereaguje na jeho odvolaciu argumentáciu,\ndovolací súd odkazuje na stanovisko najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, ktoré je aktuálne a pre súdnu prax\npoužiteľné aj po 1. júli 2016, ktorého právna veta znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú\nvadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné\nvyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu,\nmôže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho\nsúdneho poriadku.“. Dovolací súd pripomína, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou\nje aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva\nna spravodlivý proces. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho\nrozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu navyše musí byť aj dostatočným podkladom\npre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje\nnáležitosti uvedené v § 393 CSP, je nepreskúmateľné.\n12.1. V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska\nR 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých\n(extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské\n\npráva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne\nodôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik\nproti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný\nomyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).\n12.2. Dovolací súd mal na zreteli, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí\nodpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú\nrozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov\nrozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Právo na riadne odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka\nkonania (II. ÚS 76/07). V posudzovanom prípade odvolací súd zmenil výrok rozsudku súdu prvej\ninštancie týkajúcej sa poplatkovej povinnosti žalovaného voči štátu a vo zvyšnej časti potvrdil rozsudok\nsúdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP. Konanie pred súdom prvej inštancie\na pred odvolacím súdom tvorí pritom jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu\ns potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú jednotu (I. ÚS 259/2018). Z odôvodnení rozhodnutí\nsúdov oboch inštancií (chápaných ako celok) je v danom prípade dostatočne zrejmé, čoho a z akých\ndôvodov sa strany domáhali, čo navrhovali, z ktorých skutočností a dôkazov súdy vychádzali, akými\núvahami sa riadil prvoinštančný súd, ako ich posudzoval odvolací súd, aké závery zaujal k jeho\nprávnemu posúdeniu, s ktorým sa stotožnil. V odôvodnení ich rozsudkov sú citované ustanovenia,\nktoré aplikovali a z ktorých vyvodili svoje právne závery. Prijaté rozhodnutie náležite vysvetlili.\n12.3. Obsah spisu v ničom neopodstatňuje tvrdenie dovolateľa, že odvolací súd svoje rozhodnutie\nneodôvodnil spôsobom súladným so zákonom. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f/ CSP\nnemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa.\n13. Pre prípad, že žalovaný vytýka odvolaciemu súdu nedostatky v procese obstarávania skutkových\npodkladov pre rozhodnutie [možnosť tejto námietky prichádza do úvahy s ohľadom na obsah dovolania\n(§ 124 CSP)], najvyšší súd pripomína, že (ani prípadné) nedostatočné zistenie skutkového stavu,\nnevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu nie je\nv rozhodovacej praxi dovolacieho súdu považované za vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP (1\nCdo 41/2017, 2 Cdo 232/2017, 3 Cdo 26/2017, 4 Cdo 56/2017, 5 Cdo 90/2017, 7 Cdo 11/2017, 8 Cdo\n187/2017). Súlad tohto právneho názoru s Ústavou Slovenskej republiky posudzoval Ústavný súd\nSlovenskej republiky napríklad v uznesení sp. zn. II. ÚS 465/2017, nedospel však k záveru o jeho\nústavnej neudržateľnosti.\n14. K námietke žalovaného týkajúcej sa neštandardného postupu odvolacieho súdu, ktorý vo svojom\nrozsudku z 19. októbra 2017 uvádza, že na základe podania právneho zástupcu žalobkyne z 24.\noktóbra 2017, ktorým oznámil, že žalobkyňa sa vydala a zmenila priezvisko, pokračoval v konaní so\nžalobkyňou, ktorej priezvisko sa zmenilo na R., dovolací súd uvádza, že rozsudok odvolacieho súdu\nbol vyhlásený 19. októbra 2017, na vyhotovenie rozhodnutia súdu má však príslušný sudca lehotu 30\ndní od vyhlásenia rozhodnutia. Najvyšší súd poznamenáva, že zmena priezviska žalobkyne v\ndanom prípade neovplyvnila zmenu výroku rozhodnutia. Dovolací súd zároveň poznamenáva, že\nporušenie práva na spravodlivý proces žalovaného nenastala ani namietanou matematickou chybou\nv neprospech žalovaného. Dovolací súd uvádza, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie\nzjavná matematická chyba nevyplýva. Súd prvej inštancie na strane 22. svojho rozsudku uvádza, že\nžalobkyni bol prisúdený majetok v celkovej čistej hodnote 5 873,08 € (5 666,20 plus 206,88 €). Nejde\nteda o nesprávny matematický výpočet ako to uvádza dovolateľ.\n15. Naostatok, k časti dovolania namietajúcej prípustnosť dovolania žalovaného podľa § 420 písm.\nf/ CSP dovolací súd, obdobne ako v iných prípadoch (3 Cdo 26/2017, 4 Cdo 131/2017, 5\nCdo 151/2017, 7 Cdo 99/2017, 8 Cdo 200/2017) pripomína konštatovanie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky obsiahnuté v jeho rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 196/2014, v zmysle ktorého prípadný nedostatok\nriadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo\nnesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu zmätočnosti.\n16. Žalovaný ďalej v dovolaní uviedol, že prípustnosť jeho dovolania vyplýva z § 421 ods. 1 písm.\na/ CSP. Otázkou relevantnou z hľadiska tohto ustanovenia môže byť len otázka právna (nie skutková\notázka). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o otázku\nhmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie alebo aplikácie napríklad Občianskeho zákonníka,\nObchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej\nriešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). V prípade dovolania podaného\nv zmysle tohto ustanovenia je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní,\no ktorú z možností uvedených v ustanoveniach § 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP ide, teda z\nčoho vyvodzuje prípustnosť dovolania (1 Cdo 126/2017, 2 Cdo 203/2016, 3 Cdo 132/2017, 4 Cdo\n\n207/2017, 7 Cdo 20/2017, 8 Cdo 221/2017). Ak dovolateľ odôvodní prípustnosť dovolania odklonom\nod ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, je\npovinný v dovolaní výslovne uviesť právne posúdenie odvolacieho súdu, ktoré považuje za nesprávne,\nkonkretizovať, ako mal odvolací súd právnu otázku správne vyriešiť a zároveň musí špecifikovať\nustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa mal podľa jeho názoru odvolací súd pri\nsvojom rozhodovaní odkloniť (R 83/2018).\n17. V zmysle judikátu R 71/2018 patria do pojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho\nsúdu“ (§ 421 ods. 1 CSP) predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú\n(ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky. Súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu je tiež prax vyjadrená opakovane\nvo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ\nnepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho\nsúdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali\na z hľadiska vecného na ne nadviazali (3 Cdo 158/2017, 4 Cdo 95/2017, 5 Cdo 87/2017, 6 Cdo\n21/2017). Do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 CSP treba zahrnúť\naj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia\na stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi\nČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk\nNajvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov,\nktoré boli uverejnené Zborníkoch najvyšších súdov č. I., II. a IV. vydaných SEVT Praha v rokoch 1974,\n1980 a 1986.\n18. V dovolaní, prípustnosť ktorého je vyvodzovaná z § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, musí\ndovolateľ špecifikovať ním tvrdený odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu\nbližšou konkretizáciou rozhodnutia (rozhodnutí) dovolacieho súdu, ktoré napĺňa pojem ustálená prax\ndovolacieho súdu (1 Cdo 206/2016, 2 Cdo 203/2016, 3 Cdo 27/2017, 4 Cdo 95/2017, 6 Cdo 27/2017,\n6 Cdo 35/2017, 7 Cdo 7/2018). Sama polemika dovolateľa s právnymi závermi odvolacieho súdu,\nprosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako odvolací súd pristupoval\nk riešeniu niektorého problému, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v ustanovení § 421 ods.\n1 písm. a/ CSP.\n19. Bez konkretizovania podstaty odklonu odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu nemôže najvyšší súd pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a\nhmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd (inak by totiž neprípustne\nkonal a rozhodoval ako súd tretej inštancie) a v súvislosti s tým „suplovať“ aktivitu dovolateľa, resp.\nadvokáta, ktorý spísal dovolanie a zastupuje dovolateľa (2 Cdo 167/2017, 3 Cdo 235/2016, 5 Cdo\n13/2018, 7 Cdo 114/2018, 8 Cdo 78/2017).\n20. Pri skúmaní, či je dovolanie prípustné podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, sa dovolací súd zameriava\nna zistenie a posúdenie vzťahu medzi dovolateľom označeným existujúcim rozhodnutím dovolacieho\nsúdu (judikátom), ktoré tvorí súčasť jeho ustálenej rozhodovacej praxe, a novým prípadom. Vychádzajúc\nz kontextu skoršieho rozhodnutia (judikátu) a jeho skutkového vymedzenia pritom za pomoci abstrakcie\ninterpretuje v judikáte vyjadrené právne pravidlo (ratio). Táto činnosť dovolacieho súdu je zameraná\nna zistenie (prijatie záveru), či nový prípad je s ohľadom na jeho skutkový rámec v relevantných\notázkach (okolnostiach) podobný alebo odlišný od skoršieho prípadu. Pokiaľ dovolateľ nevysvetlí, ktoré\nrozhodnutie treba považovať za „skorší prípad“, dovolací súd nemá podklad pre takéto posudzovanie,\nčo v konečnom dôsledku znamená, že nemôže prikročiť k meritórnemu dovolaciemu prieskumu. Ten\nistý dôsledok má, ak dovolateľ odkáže na „skoršie“ rozhodnutie, ktoré sa však týka skutkovo a právne\nodlišnej právnej veci, prípadne riešenia neidentickej právnej otázky.\n21. V preskúmavanom prípade žalovaný v dovolaní namietal, že súdy neakceptovali zaužívanú súdnu\nprax, keď pri určení ceny vecí, ktoré súviseli s užívaním bytu, vychádzali z nadobúdacej ceny a nie\nzostatkovej ceny (ku dňu rozvodu). Žalovaný sa nestotožnil so skutkovými a právnymi závermi\nodvolacieho súdu. Dovolateľ však v dovolaní nepoukázal na žiadne rozhodnutie najvyššieho súdu, od\nktorého by sa súdy nižších inštancií odklonili.\n22. Dovolací súd v danom prípade, aj napriek tomu, že dovolateľ v dovolaní neoznačil rozhodnutie\nnajvyššieho súdu, od ktorého sa mal odvolací súd a rovnako súd prvej inštancie odkloniť, poukazuje\nna rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 6 MCdo 10/2011, publikované v časopise Zo súdnej praxe\nč. 40/2012, v ktorom sa uvádza, že v prípade investícií zo spoločného majetku manželov do\nostatného majetku jedného z nich, sú prostriedkami, ktoré je tento manžel v zmysle § 150 Občianskeho\nzákonníka povinný nahradiť, prostriedky skutočne na tieto investície vynaložené. Pri ich zisťovaní sa\nvychádza z ceny veci a prác vložených do jeho ostatného majetku v čase, kedy boli vynaložené a nie\n\nz východiskovej hodnoty alebo všeobecnej hodnoty zhotovenej veci v oddelenom majetku jedného z\nmanželov.\n22.1. Dovolací súd konštatuje, že pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva má každý z\nmanželov nahradiť, čo zo spoločného sa vynaložilo na jeho osobný majetok. Ide náklad,\nktorý bol vynaložený v dobe minulej a jeho výška ku dňu zániku manželstva ani ku dňu vyporiadania\nbezpodielového spoluvlastníctva nie je nijako modifikovaná. Tým, čo je povinný nahradiť jeden z\nmanželov v prípade investícií do jeho domu zo spoločného majetku sú finančné prostriedky na tieto\ninvestície skutočne vynaložené. Ak ide o nadobudnutie vecí, ktoré boli zabudované do domu jedného\nz manželov, prípadne o náklady na prácu s tým spojené, sú určujúce ceny týchto vecí a prác v\nčase, keď boli vynaložené. Zákonodarca vychádza z toho, že manželia - spoločne - vynaložili spoločné\nprostriedky na osobný majetok jedného z nich, a boli s týmto jeho použitím uzrozumení s vedomím toho,\nže ich „vrátenie do bezpodielového spoluvlastníctva“ bude pripadať do úvahy len pri jeho vyporiadaní.\nPotom však vo výške skutočne vynaloženej, teda nie v cene zabudovaných vecí a vynaloženej práce,\nktoré by mali ku dňu zániku manželstva, resp. ku dňu rozhodovania súdu, to znamená, že ani v prípadnej\nvyššej alebo nižšej cene. Práve princíp vyporiadania spočívajúci v tom, že sa tak vyporiadava to, čo\nbolo medzi manželmi v zhode na osobný majetok jedného z manželov vynaložené, tiež vylučuje, aby\ntakéto vyporiadanie bolo nemorálne.\n22.2. V danom prípade odvolací súd v napadnutom rozsudku nevyjadril žiadny právny názor, úvahu\nalebo konštatovanie, ktorými by sa odklonil od týchto právnych záverov vyjadrených v rozhodnutí\nnajvyššieho súdu sp. zn. 6 MCdo 10/2011. Žalovaný tak nedôvodne namieta odklon od judikatúry\nnajvyššieho súdu.\n22.3. So zreteľom na uvedené dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie žalovaného nie je podľa §\n421 ods. 1písm. a/ CSP prípustné.\n23. K časti dovolania, v ktorom dovolateľ napáda výroky rozhodnutia odvolacieho súdu týkajúce sa\nsúdneho poplatku a trov konania, dovolací súd uvádza, že vychádzajúc z obsahu dovolania (§ 124 CSP)\nvyplýva, že v danom prípade dovolateľ uplatnil dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f/ CSP a napadol ním\nrozhodnutie, ktorým odvolací súd rozhodol o náhrade trov konania a ktorým potvrdil rozhodnutie súdu\nprvej inštancie týkajúcej sa povinnosti zaplatenia súdneho poplatku. Vecou samou nie je rozhodnutie o\nnároku na náhradu trov konania a takéto rozhodnutie nie je ani konečným rozhodnutím vo veci samej,\nresp. ktorým sa konanie končí (viď publikáciu Civilný sporový poriadok, Komentár, C. H. Beck, Praha,\n2016, str. 1353 až 1356). Prípustnosť dovolania preto z ustanovenia § 420 CSP nemožno vyvodiť.\n24. So zreteľom na uvedené dovolací súd neprípustné dovolanie žalovaného preto odmietol podľa §\n447 písm. c/ CSP.\n25. Najvyšší súd rozhodnutie o trovách dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá\nCSP).\n26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Co/399/2016", "guid": "2952d498-3ae2-4a6e-89ae-c8ab80a2aa8d:8b1bf23c-2bb9-4916-bafb-27660d4ca0e8", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:bf2588ab-c1a1-4e2b-8f93-2b8c9c298973", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.259.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 259/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2018 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.259.2018.2"}, {"guid": "ussr:6a4f706b-20f9-40cd-8f0a-f1ec0d135c0d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.88.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 88/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 88/2018 z 1. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-01", "citacie_n": 96, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.88.2018.1"}, {"guid": "ussr:7db607e2-3f2b-450d-928b-8fdc55a8e31b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.21.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 21/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 21/2018 z 24. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-24", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.21.2018.1"}, {"guid": "ussr:f134b0a3-cfb4-4526-8d1c-9632febfca64", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.614.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 614/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 614/2017 z 10. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-10", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.614.2017.1"}, {"guid": "ussr:38e2b64c-a760-4cf4-88f6-2b7695d0a3cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 465/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 465/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 626, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1"}, {"guid": "ussr:7286c173-ddb8-4994-81d0-261416257e91", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 196/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 196/2014 z 27. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-27", "citacie_n": 284, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7286c173-ddb8-4994-81d0-261416257e91"}, {"guid": "ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 1787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "7e02085a-1645-434d-a0b2-bef4f71b278b:1c0237a1-e9aa-4696-a9a7-16284f068e22", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:3510205000.1", "spisova_znacka": "5Cdo/112/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/112/2018 z 17. 7. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-07-17", "citacie_n": 231, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:3510205000.1"}, {"guid": "33d55091-2770-4207-9714-4f0b98eb7076:3607aeda-b55c-4b59-8a2a-fb5f795bc543", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6114224765.1", "spisova_znacka": "5Cdo/13/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/13/2018 z 24. 4. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-04-24", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6114224765.1"}, {"guid": "46a9dff6-44d3-4f6f-867f-804836b8b279:f586da14-86c3-4f42-b13e-780401a72197", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:4415223298.1", "spisova_znacka": "2Cdo/39/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/39/2018 z 28. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-28", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:4415223298.1"}, {"guid": "2042cbad-bfa5-46d8-928d-2f770ba9e207:c172319c-a8f2-420c-89da-28491884e111", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6615216306.1", "spisova_znacka": "7Cdo/7/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/7/2018 z 20. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-20", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6615216306.1"}, {"guid": "d78053ec-53e8-4a4e-b207-9753a2c07943:8e0ad1f5-ffe5-4848-b138-c8b630a6218e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6715205518.1", "spisova_znacka": "1Cdo/18/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/18/2018 z 26. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-26", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6715205518.1"}, {"guid": "16a1900b-4358-4e8d-ace8-4f2669e3332c:1b768ab1-bf29-4f9c-b255-38cf4b7d6d1b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5715215364.1", "spisova_znacka": "7Cdo/150/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/150/2017 z 24. 10. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-10-24", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5715215364.1"}, {"guid": "f4cd32b7-ab39-444c-9291-55f4dc47a2cd:e3d877ee-d10a-46e2-a905-0f783c976693", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:4107208783.1", "spisova_znacka": "1Cdo/206/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/206/2016 z 25. 9. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-09-25", "citacie_n": 168, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:4107208783.1"}, {"guid": "8ed4678c-66e0-47ad-b626-cfbf3e751d89:99b68a49-e5b8-43a9-923c-6efeb08286a4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1111244849.1", "spisova_znacka": "4Cdo/56/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/56/2017 z 15. 8. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-08-15", "citacie_n": 537, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1111244849.1"}, {"guid": "90a348fb-39a7-4b7d-bf17-a00bd1f37311:d4a401c2-fcd1-4616-94ac-5aebedaa3301", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1111244689.1", "spisova_znacka": "8Cdo/49/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/49/2017 z 13. 6. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-06-13", "citacie_n": 171, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1111244689.1"}, {"guid": "6b775fa0-528d-40a8-96bd-e32e4c29448d:76de5af9-8bf0-42f5-b62a-774e4a76c78e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5114236464.1", "spisova_znacka": "8Cdo/78/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/78/2017 z 13. 6. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-06-13", "citacie_n": 396, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5114236464.1"}, {"guid": "8d216c85-2181-43dc-8b9b-0dd9f91eae15:72f45f54-efe0-4ba7-a219-c21ed255c816", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1111244860.1", "spisova_znacka": "7Cdo/20/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/20/2017 z 6. 6. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-06-06", "citacie_n": 226, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1111244860.1"}, {"guid": "47cead7d-5bfc-40e5-a0d1-bb55e6a1ac6c:d0186b91-938c-4c32-a13f-37cb091ff927", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:6716204352.1", "spisova_znacka": "6Cdo/27/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/27/2017 z 22. 3. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-03-22", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:6716204352.1"}, {"guid": "7dd9877b-ac4c-45d1-bbbc-544755eac5a4:900ed9d9-9b5f-40f7-8333-04a5ef793bd4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:9011899798.1", "spisova_znacka": "6MCdo/10/2011", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/10/2011 z 25. 6. 2012", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2012-06-25", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:9011899798.1"}, {"guid": "2fc394c4-ae43-4b44-b865-ead4516f35c9:5ce70075-170f-4e2c-a19c-c16bbd05ec89", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:4413209275.1", "spisova_znacka": "9Co/399/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/399/2016 z 27. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2017-02-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4413209275.1"}], "citovane_v": []}