Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžfk/69/2018 z 25. 6. 2019
Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. júna 2019, sp. zn. 2Sžfk/69/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:6016200323.1
Najvyšší súd | 2Sžfk/69/2018 | ECLI:SK:NSSR:2019:6016200323.1 | 2019-06-25 | Uznesenie
Oblasť práva: Správne právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 449 ods. 1 SSP, § 450 SSP, SSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5a520d24-1765-441c-9dc1-a9ba144bd874
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:6016200323.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Sžfk/69/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200323
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Hargaš
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:6016200323.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: ENSPOL, s.r.o., so sídlom Karpatské námestie
10A, 831 06 Bratislava, IČO: 44 010 575, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného
č. 101004141/2016 zo dňa 08. januára 2016, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozhodnutiu Krajského
súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/39/2016-112 zo dňa 17. augusta 2016 takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť  odmieta.

Žiaden z účastníkov  nemá právo  na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom č. k 23S/39/2016-112 zo dňa 17.08.2016
zamietol žalobu podľa § 190 zákona č. 162/20015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“),
ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101004141/2016 zo
dňa 08.01.2016, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu
Banská Bystrica č. 20814829/2015 zo dňa 11.09.2015, ktorý podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z.
o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyrubil žalobcovi rozdiel
dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2012 v sume 5.700 Eur. Žalobcovi krajský súd
náhradu trov konania nepriznal.

2. Žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) podal dňa 21.10.2016 kasačnú sťažnosť proti rozhodnutiu Krajského
súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/39/2016-112 zo dňa 17.08.2016, z dôvodu že rozhodnutie krajského
súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež, že sa krajský súd odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe v takýchto veciach. Navrhol, aby kasačný súd rozhodnutie krajského súdu zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Krajský súd na základe prípisu Najvyššieho súdu SR (Vrátenie spisu bez rozhodnutia sp. zn.
2Sžfk/22/2016 zo dňa 30.11.2017) vyzval žalobcu výzvou zo dňa 09.01.2018 (Výzva na predloženie
dohody o vykonaní práce, poverenia na zastupovanie a potvrdenia o vzdelaní). Žalobcovi bola táto
výzva doručovaná dňa 15.01.2018 (elektronicky), avšak z dôvodu uplynutia lehoty doručovania nebola
doručená. Dňa 23.03.2018 bola predmetná výzva zasielaná opätovne, prijatá žalobcom dňa 09.04.2018.
Poštovú zásielku si neprevzal a bola vrátená súdu dňa 18.04.2018. Dňa 25.04.2018 bola predmetná
výzva zaslaná opätovne na adresu aktuálnu podľa Obchodného registra, avšak opätovne neprebratá
žalobcom. Krajský súd dňa 21.08.2018 zaslal výzvu JUDr. A. D., ktorý ju prevzal dňa 27.08.2018.
Krajskému súdu v Banskej Bystrici boli JUDr. A. D. doručené listiny dňa 30.08.2018 podľa výzvy,
súčasťou ktorých bola o. i. aj Dohoda o skončení Dohody o vykonaní práce ku dňu 13.11.2017
vzájomnou dohodou a zároveň týmto dňom aj zánik platnosti poverenia na zastupovanie. Krajský
súd dňa 06.09.2018 vyzval žalobcu na predloženie plnomocenstva sťažovateľa udelené právnemu



zástupcovi na spísanie kasačnej sťažnosti a na zastupovanie sťažovateľa v konaní o kasačnej sťažnosti,
na ktoré žalobca nereagoval.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP), skôr ako mohol pristúpiť
k vecnému prejednaniu kasačnej sťažnosti bol povinný zistiť, či kasačná sťažnosť bola podaná
oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 443 ods. 1 SSP), smerovala
proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP) a obsahuje zákonom
stanovené náležitostí (§ 445 SSP).

5. Podľa § 459 SSP kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť ako neprípustnú, ak
a) bola podaná oneskorene,
b) bola podaná neoprávnenou osobou,
c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému kasačná sťažnosť nie je prípustná,
d) neboli splnené podmienky podľa § 449,
e) nemá náležitosti ustanovené týmto zákonom, bol dodržaný postup podľa § 450 ods. 1 a nejde o
prípady podľa § 449 ods. 2 písm. b) a c).

6. Podľa § 449 ods. 1 SSP sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

7. Podľa § 449 ods. 2 SSP povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

8. Zo spisu krajského súdu kasačný súd zistil, že rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
23S/39/2016-112 zo dňa 17.08.2016 bolo doručené žalobcovi dňa 24.09.2016 a rozhodnutie obsahovalo
riadne poučenie v zmysle § 449 ods. 1, 2 SSP o povinnom zastúpení advokátom v kasačnom konaní,
resp. zamestnancom, ak preukáže splnenie zákonných podmienok, t. j. jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa.

9. Zo spisu krajského súdu vyplýva, že žaloba bola spísaná advokátom JUDr. A. D. a podaná na krajský
súd dňa 24.03.2016, čo mal kasačný súd preukázané doloženou plnou mocou zo dňa 21.01.2016 (č.l. 6
spisu). JUDr. A. D. osobne dňa 12.08.2016 doručil krajskému súdu rozhodnutie SAK zo dňa 29.04.2016
č. 33-1143/16 o pozastavení výkonu advokácie od 01.05.2016 a Dohodu o vykonaní práce uzatvorenú
so žalobcom ako zamestnávateľom podľa § 226 zákonníka práce na dobu od 13.06.2016 do 31.12.2016
na vykonávanie všetkých právnych záležitostí v súdnom spore Krajského súdu v B.Bystrici sp. zn.
23S/39/2016 a poverenie žalobcu zo dňa 1.06.2016 na zastupovanie žalobcu pred súdom (č.l. 91 - 93
spisu).

10. Dňa 21.10.2016 bola krajskému súdu doručená kasačná sťažnosť žalobcu proti rozsudku Krajského
súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/39/2016-112 zo dňa 17.08.2016, ktorou tento zamietol žalobu žalobcu.
Z kasačnej sťažnosti však nebolo zrejmé, či ju podpísala osoba poverená štatutárnym orgánom na
spísanie a podanie kasačnej sťažnosti. Žalobcom nebolo doložené potvrdenie o vzdelaní (diplom)
zamestnanca JUDr. A. D., ktorý je podpísaný pod kasačnú sťažnosť.

11. Najvyšší súd Slovenskej republiky prípisom zo dňa 30.11.2017 sp. zn 2Sžfk22/2016 vrátil vec
Krajskému súdu v Banskej Bystrici na postup podľa § 450 SSP, nakoľko zo spisu krajského súdu
nevyplývalo, že by túto vadu odstraňoval a vyzval sťažovateľa na doloženie diplomu pre podpísaného
zamestnanca a nové poverenie pre JUDr. A. D., prípadne nové poverenie pre zamestnanca, ktorý zaňho
bude konanť.

12. Krajský súd dvakrát elektronickou výzvou vyzval sťažovateľa na doloženie listín v zmysle prípisu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, s poučením o následkoch neodstránenia tejto vady kasačného
konania v zmysle § 459 písm. d) SSP v spojení s § 449 SSP. Prvá výzva bola doručená dňa 01.02.2018



a druhá dňa 09.04.2018, bez reakcie žalobcu a odstránenia vytknutých nedostatkov. Krajský súd
vyzval i samotného JUDr. A. D., ktorý prípisom zo dňa 29.08.2018 (č.l. 162 spisu) oznámil, že v čase
vykonania úkonu bol k tomu oprávnený a spôsobilý (diplom na č.l. 170 spisu) a priložil i oznámenie o
zániku poverenia žalobcu ako zamestnávateľa a výpovedi plnej moci zo dňa 24.09.20119 adresovanaé
žalobcovi (sťažovateľ), zaslané poštou dňa 22.01.2018 (č.l. 167-169 spisu). Náslene krajský súd
opätovne elektronickou výzvou vyzval sťažovateľa na doloženie plnomocenstva na jeho zastupovanie v
konaní o kasačnej sťažnosti s poučením o následkoch. Výzva bola sťažovateľovi doručená 26.09.2018.

13. Najvyšší súd uvádza, že napriek opakovanej výzve krajského súdu, ktorou bol žalobca (sťažovateľ)
vyzvaný na doloženie plnomocenstva sťažovateľa (žalobcu) udelené právnemu zástupcovi na spísanie
kasačnej sťažnosti na zastupovanie sťažovateľa v konaní o kasačnej sťažnosti do rozhodnutia
kasačného súdu nebolo doručené. Po preskúmaní spisového materiálu dospel kasačný súd k právnemu
záveru, že nebolo preukázané splnenie podmienky ustanovenej v § 449 ods. 1 vety prvej Správneho
súdneho poriadku, teda sťažovateľ opomenul predložiť súdu plnomocenstvo udelené advokátovi na jeho
zastupovanie v konaní o kasačnej sťažnosti. Kasačný súd mal preukázané iba splnenie podmienok na
spísanie kasačnej sťažnosti povereným zamestnancom, ktorému poverenie zamestnávateľa (žalobcu)
zaniklo v priebehu konania o kasačnej sťažnosti a sťažovateľ nové poverenie pre iného zamestnanca,
resp. plnú moc pre zvoleného advokáta nedoložil do spisu.

14. Najvyšší súd zastáva názor, že splnomocnením, ktoré sťažovateľ udeľuje advokátovi, preukazuje
správnemu súdu zastúpenie advokátom a teda i oprávnenie konať za sťažovateľa v konaní o
kasačnej sťažnosti. Je nutné, aby bolo v procesnom plnomocenstve vyslovene uvedené, že sťažovateľ
splnomocňuje advokáta na konanie v kasačnom konaní, prípadne zaslať správnemu súdu osobitnú plnú
moc na zastupovanie v kasačnom konaní.

15. Z ustanovenia § 29 Správneho súdneho poriadku vyplýva, že konanie na správnych súdoch
je jednoinštančné a kasačná sťažnosť predstavuje osobitný (mimoriadny) opravný prostriedok, ktorý
smeruje voči právoplatnému rozhodnutiu správneho súdu. Správny súdny poriadok vyžaduje, aby bol
sťažovateľ v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom alebo povereným zamestnancom, ktorý
spĺňa tieto podmienky a kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa boli spísané advokátom alebo
povereným zamestnancom, ktorý spĺňa tieto podmienky (§ 449 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku).
Ide o dve zákonné podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Túto zákonnú požiadavka
stanovil zákonodarca z dôvodu, že v kasačnom konaní sa spravidla vedie spor o výklad práva, pričom
zhromaždenie relevantnej argumentácie pre kasačný súd vyžaduje vysokú mieru právnej zručnosti a
znalosti množstva právnych predpisov a rozhodnutí súdov.

16. Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil a mal za preukázané, že plná moc pre advokáta na
zastupovanie sťažovateľa (žalobcu )v konaní o kasačnej sťažnosti do spisu doložená nebola a preto
krajský súd vec predložil kasačnému súdu na rozhodnutie.

17. Vzhľadom na to, že v zmysle ustanovenia § 449 ods. 1 SSP sa vyžaduje, aby bol sťažovateľ v
konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom a v prejednávanom prípade táto podmienka nebola
splnená napriek výzve krajského súdu a riadnemu poučeniu o povinnosti podľa ustanovenia § 449 SSP,
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu podľa ustanovenia § 459 písm. d) SSP
ako neprípustnú odmietol.

18. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 467 ods.
1 SSP v spojení s § 170 písm. a) SSP a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania, keďže došlo k odmietnutiu kasačnej sťažnosti.

19. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0 (§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu  nie je prípustný opravný prostriedok.