Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžrk/8/2018 z 12. 5. 2019
Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12. mája 2019, sp. zn. 4Sžrk/8/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:4016200319.1
Najvyšší súd | 4Sžrk/8/2018 | ECLI:SK:NSSR:2019:4016200319.1 | 2019-05-12 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 24 ods. 2 SP, SP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/98b927a3-af92-49c7-a0a8-ccb624d9cb2c
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:4016200319.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Sžrk/8/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200319
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:4016200319.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka
(sudca spravodajca) a zo sudcov JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD., v právnej
veci žalobkyne: D. R., zastúpená: Advokátska kancelária LawService, s.r.o., Stráž 3/223, Zvolen, v
mene ktorej koná JUDr. Pavol Konečný, advokát a konateľ, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra,
odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti:
1/ Krajská prokuratúra Nitra, Damborského 1, Nitra, 2/ N., zastúpená: BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o.,
advokátska kancelária, Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. Juraj Bizoň,
advokát a konateľ, o preskúmanie zákonnosti oznámenia žalovaného o vybavení podania č. OU-
NR-OOP5-2016/005719-4 UPo 38/2016-4 zo dňa 22.01.2016 a rozhodnutia Okresného úradu Nitra,
katastrálneho odboru č. UP 70/2015-7 zo dňa 05.11.2015, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného
proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/78/2016-108 zo dňa 29.11.2017, takto

r o z h o d o l :

Kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

Žalobkyňa má voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 11S/78/2016-108 zo dňa 29.11.2017 zrušil oznámenie
žalovaného č. OU-NR-OOP5-2016/005719-4 UPo 38/2016-4 zo dňa 22.01.2016 (ďalej aj len „napadnuté
oznámenie“) a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobu v časti o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. UP 70/2015-7 zo dňa 05.11.2015 (ďalej aj len
„napadnuté rozhodnutie“) odmietol. Žalobkyni, žalovanému, Krajskej prokuratúre Nitra a N. (ďalej aj len
„ďalšia účastníčka“) nepriznal náhradu trov konania.

2. Napadnutým oznámením žalovaný vyrozumel žalobkyňu, že jej odvolanie proti  napadnutému
rozhodnutiu o vyhovení protestu prokurátorky Okresnej prokuratúry Nitra sp.  zn.  Pd  258/15/4403-2
zo dňa 22.10.2015 a zrušení protestom napadnutého rozhodnutia č. V 5546/2015 zo dňa 31.07.2015
o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalobkyne, bolo podané
oneskorene, po márnom uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty. Žalovaný poukázal na to, že napadnuté
rozhodnutie bolo žalobkyni v zmysle § 24 ods. 2 správneho poriadku právne doručené dňa 16.11.2015
fikciou doručenia (nevyzdvihnutím zásielky do troch dní od uloženia), aj  keď si ho následne fyzicky
prevzala dňa 25.11.2015. Lehota na  podanie odvolania podľa žalovaného žalobkyni uplynula dňa
01.12.2015 (utorok), kedy bolo najneskôr možné podať včasné odvolanie. Žalobkyňa však odovzdala
svoje  odvolanie na poštovú prepravu až v pondelok dňa 07.12.2015.



3. Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný nesprávne posúdil odvolanie žalobkyne ako  oneskorene
podané. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že na doručenke pripojenej k napadnutému rozhodnutiu
nie je osobitne vyznačený dátum opakovaného doručovania a osobitne dátum uloženia zásielky, ale len
jedna pečiatka s dátumom 11.11.2015, a preto podľa názoru krajského súdu neboli splnené podmienky
pre  uplatnenie fikcie doručenia dňom 16.11.2015. Žalobkyňa si napadnuté rozhodnutie osobne
prevzala dňa 25.11.2015, pričom z novšej judikatúry Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 3Sžp/6/2013 zo dňa
17.09.2013, sp.  zn.  4Sžo/67/2014 zo dňa 06.10.2015, sp.  zn. 4Sžo/85/2015 zo dňa 01.03.2016, sp.
zn. 3Sžo/101/2015 zo dňa 30.03.2016, sp.  zn. 6Sžo/81/2015 zo dňa 25.01.2017, sp. zn. 3Asan/2/2016,
sp. zn. 3Sžo/245/2015 zo dňa 25.04.2017) vyplýva, že faktické doručenie zásielky je uprednostnené
pred jej fiktívnym doručením v zmysle § 24 ods. 2 správneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2017,
a to s akcentom na princíp právnej istoty. Krajský súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3Sžo/101/2015 zo dňa 30.03.2016, v  ktorom  najvyšší súd okrem iného uviedol, že k aplikácii
ustanovení náhradného doručenia môže dôjsť iba v prípade, že nedošlo k reálnemu doručeniu a  pokiaľ
doručenka, z ktorej správny orgán vychádza, preukazuje súčasne reálne doručenie, správny orgán už
skutočnosti týkajúce sa náhradného doručenia neskúma.

4. Krajský súd ustálil, že lehota 15 dní na podanie odvolania začala žalobkyni plynúť dňom 26.11.2015
a uplynula dňa 10.12.2015, a preto jej odvolanie podané na poštovú prepravu dňa 07.12.2015 bolo
podané včas a je povinnosťou správneho orgánu o  ňom  meritórne rozhodnúť. K návrhu žalobkyne
na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia uviedol, že na jeho preskúmanie nie sú splnené
zákonom stanovené podmienky a žaloba bola v tejto časti podaná predčasne. Uvedené rozhodnutie
totiž zatiaľ nenadobudlo právoplatnosť, v dôsledku čoho žaloba v tejto časti smeruje proti rozhodnutiu,
ktoré nemôže byť predmetom súdneho prieskumu.

5. K námietke Krajskej prokuratúry Nitra, že žalovaný je v podanej žalobe nesprávne označený, krajský
súd uviedol, že podľa § 2 ods. 1, 3 a 5 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 180/2013
Z. z.“) je okresný úrad miestnym orgánom štátnej správy, ktorú vykonáva odbor okresného úradu alebo
organizačný útvar odboru okresného úradu určený podľa  odseku 6, ak § 7 neustanovuje inak. Okresný
úrad má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a exekučného konania a  samostatne konať
pred súdom v  rozsahu svojej pôsobnosti. Z uvedeného krajský súd vyvodil, že Okresný úrad Nitra má
spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania, pričom napadnuté oznámenie vydal Okresný úrad Nitra,
odbor opravných prostriedkov a napadnuté rozhodnutie vydal Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor,
teda organizačné útvary vykonávajúce štátnu správu na príslušnom úseku štátnej správy, organizačne
podliehajúce Okresnému úradu Nitra.

II.

6. Proti právoplatnému rozsudku krajského súdu podal žalovaný (sťažovateľ) v zákonnej lehote kasačnú
sťažnosť a žiadal, aby kasačný súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu  vrátil na ďalšie konanie
alebo konanie zastavil s poukazom na § 462 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
(ďalej aj len „S.s.p.“) z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia.

7. Ku konštatovaniu krajského súdu, že vo veci neboli splnené podmienky pre uplatnenie fikcie
doručenia, nakoľko na doručenke nie je osobitne vyznačený dátum opakovaného doručovania a
osobitne dátum uloženia zásielky, žalovaný poukázal na bod 5.2.2. ods. 2 Poštových podmienok a
uviedol, že deň neúspešného opakovaného doručenia je totožný s dňom uloženia zásielky, preto
nemožno konštatovať, že k opakovanému pokusu o  doručenie nedošlo len z dôvodu, že ten istý dátum
je uvedený na doručenke cez oba riadky.

8. K judikatúre najvyššieho súdu, na ktorú vo svojom rozsudku poukazoval krajský súd, žalovaný uviedol,
že päť zo siedmich menovaných rozsudkov neboli vynesené v čase vydania napadnutého oznámenia.
Aj najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach konštatoval, že jeho judikatúra nebola vo veci uplatnenia fikcie
doručenia v zmysle § 24 ods. 2 správneho poriadku jednotná. Ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Sžd/5/2013, v ktorom sa najvyšší súd nestotožnil so záverom krajského súdu, že
pokiaľ žalobca zásielku reálne prevzal, nie je možné aplikovať fikciu doručenia a tiež  na  rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžd/20/2011, v ktorom najvyšší súd uviedol, že ak sú splnené všetky
zákonom stanovené podmienky, považuje sa  posledný deň trojdňovej lehoty uloženia zásielky za deň



jej doručenia, a to  aj  v  prípade, že  sa  adresát o uložení zásielky nedozvedel, prípadne sa o uložení
dozvedel, ale  si  ju  vyzdvihol až po uplynutí tejto trojdňovej lehoty. Žalovaný tiež  poukázal na  názor
Najvyššieho správneho súdu Českej republiky vyjadrený v  rozhodnutí sp. zn. 4As/67/2005 zo dňa
30.11.2006, podľa ktorého citované ustanovenie správneho poriadku spája vznik danej fikcie s márnym
uplynutím trojdňovej lehoty, počas ktorej  nedôjde k vyzdvihnutiu zásielky, a nie s  nevyzdvihnutím si
zásielky vôbec.

9. Úpravou tzv. náhradného doručovania zákonodarca sledoval cieľ odstrániť určité prípady právnej
neistoty spôsobenej bezdôvodným nepreberaním zásielok adresátom a  zabrániť snahám spôsobiť
prieťahy v konaní. Podmienkou vzniku fikcie doručenia písomnosti je zachovanie predpísaného postupu
doručovateľom, a to, aby sa adresát, ktorý nebol doručovateľom zastihnutý, v mieste doručenia zdržiaval.
Žalobkyňa nenamietala, že by sa v mieste doručenia v čase doručovania nezdržiavala, preto  táto
skutočnosť nie je v tomto konaní sporná.

10. K legislatívnej zmene v znení § 24 ods. 2 správneho poriadku ohľadom fikcie doručenia tak, aby
bol zohľadnený skutočný deň prevzatia uloženej písomnosti na pošte, došlo až zákonom č. 149/2017
Z. z. s účinnosťou od 01.07.2017. V dôvodovej správe k  uvedenému zákonu sa uvádza, že súčasná
právna úprava fikcie doručenia do  vlastných rúk je voči občanom Slovenskej republiky nespravodlivá,
a  to  najmä z  dôvodu, že ak si občan vyzdvihne na pošte písomnosť napr. 18. deň od  uloženia,
má sa právne za to, že mu bola písomnosť doručená už tretí deň lehoty, a  teda napríklad v  prípade
všeobecnej odvolacej lehoty podľa správneho poriadku v  dĺžke 15 dní mu  vlastne plynie v správnom
konaní posledný deň lehoty na podanie odvolania voči  prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu.
Ďalej bolo v dôvodovej správe uvedené, že v prípade prevzatia uloženej písomnosti na pošte sa bude
považovať za deň doručenia deň reálneho prevzatia tejto písomnosti na pošte (čo sa pred novelou po
troch dňoch od uloženia u občanov nezohľadňovalo, a to aj v prípade, ak si adresát zásielku počas
uloženia na pošte prevzal).

11. Žalovaný ďalej namietal, že krajský súd rozhodol nad rozsah žaloby, keď  bez  dokazovania
urobil úsudok o nesprávnosti doručenky a postupu doručovateľa. Žalobkyňa nenamietala, že v ľavej
hornej časti doručenky bola pečiatka s dátumom 11.11.2015 vyznačená cez oba body 2 aj 3, a že
reálne prevzatie zásielky má mať prednosť pred fikciou doručenia. Krajský súd sa v odôvodnení
rozsudku nevysporiadal ani so zrejmou skutočnosťou, že vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie
je nevykonateľné z dôvodu, že aktuálnym vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je už  spoločnosť MH
Invest, s.r.o. a nový vlastník nehnuteľnosti nebol účastníkom súdneho konania v prejednávanej veci.

12. Žalovaný tiež namietal svoje nesprávne označenie v rozsudku krajského súdu. Správne mal
byť žalovaný označený ako Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát katastra
nehnuteľností, nakoľko štátnu správu vykonáva odbor okresného úradu alebo organizačný útvar odboru
okresného úradu. Záverom poukázal na to, že v súvisiacich porovnateľných konaniach, kde spoločnosť
Poľnohospodárka pôda, s.r.o. podala žalobu o preskúmanie rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru
opravných prostriedkov, referátu katastra nehnuteľností o potvrdení rozhodnutia o  vyhovení protestu
prokurátora a zrušení právoplatného rozhodnutia o povolení vkladu, správny súd žaloby právoplatne
zamietol.

III.

13. Krajská prokuratúra Nitra sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnila s námietkou žalovaného
ako sťažovateľa o nesprávnom právnom posúdení veci krajským súdom. Vzhľadom na to, že žalobkyňa
si v správnom konaní nevyzdvihla zásielku uloženú na  pošte do troch dní od jej uloženia, s poukazom
na § 24 ods. 2 správneho poriadku sa  posledný deň tejto trojdňovej lehoty považuje za deň doručenia.
Odvolanie proti  prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa po uplynutí zákonnej pätnásťdňovej
lehoty.

14. Mala za to, že z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa podala
odvolanie oneskorene. Tvrdenie, že v jej poštovej schránke nebola zanechaná výzva s upozornením
doručovateľa, že jej v určenom čase príde opakovane doručiť úradnú zásielku, označila za účelové. Ak



by žalobkyňa nemala doručené upovedomenie o uložení zásielky na pošte, logicky by sa o tomto uložení
nedozvedela a nemohla by  si  zásielku na pošte prevziať dňa 25.11.2015.

IV.

15. Žalobkyňa sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnila so závermi napadnutého rozsudku a
navrhla kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť a priznať jej náhradu trov kasačného konania.
Podľa jej názoru k splneniu podmienok pre vznik fikcie doručenia podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku
je potrebné, aby bol adresát upozornený na následný pokus o  doručenie s uvedením dňa a hodiny a
tiež musí byť zrejmé, ktorým  dňom bola zásielka na pošte uložená. Ďalej poukázala na potrebu ústavne
konformného výkladu zákonov, pričom výklad a interpretácia právnej normy musí byť v súlade s jej
zmyslom a účelom. Taktiež zdôraznila, že v prejednávanej veci je rozhodujúca skutočnosť, že  došlo k
reálnemu prevzatiu zásielky.

V.

16. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 11 písm. g/ S.s.p.) preskúmal napadnutý
rozsudok krajského súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 455 S.s.p. a dospel k záveru, že
kasačná sťažnosť žalovaného (sťažovateľa) nie je dôvodná.

17. Predmetom preskúmania v prejednávanej veci je napadnuté oznámenie o vybavení podania,
ktorým žalovaný vyrozumel žalobkyňu, že jej odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu bolo podané
oneskorene.

18. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného kasačný súd zistil, že Okresný úrad Nitra,
katastrálny odbor ako správny orgán prvého stupňa napadnutým rozhodnutím vyhovel protestu
prokurátorky Okresnej prokuratúry Nitra a zrušil protestom napadnuté rozhodnutie č. V 5546/15 zo dňa
31.07.2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva do  katastra nehnuteľností v prospech žalobkyne.
Napadnuté rozhodnutie bolo doručované žalobkyni doporučene do vlastných rúk s opakovaným
doručovaním, keď  oba pokusy o doručenie (dňa 10.11.2015 a 11.11.2015) boli neúspešné. Po druhom
neúspešnom pokuse o doručenie bola zásielka s rozhodnutím uložená dňa 11.11.2015 na pošte.
Žalobkyňa si zásielku s predmetným rozhodnutím osobne prevzala dňa 25.11.2015, čo potvrdila na
doručenke svojím vlastnoručným podpisom. Proti  napadnutému rozhodnutiu podala žalobkyňa dňa
07.12.2015 odvolanie.

19. Napadnutým oznámením žalovaný vyrozumel žalobkyňu, že jej odvolanie bolo podané oneskorene,
po márnom uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty. Žalovaný v oznámení poukázal na to, že napadnuté
rozhodnutie jej bolo v zmysle § 24 ods. 2 správneho poriadku právne doručené dňa 16.11.2015
fikciou doručenia (nevyzdvihnutím zásielky do troch dní od uloženia), aj keď si ho prevzala následne
aj fyzicky dňa 25.11.2015. Lehota na podanie odvolania podľa žalovaného žalobkyni uplynula dňa
01.12.2015 (utorok), kedy bolo najneskôr možné podať včasné odvolanie. Žalobkyňa však  odovzdala
svoje odvolanie na poštovú prepravu až v pondelok dňa 07.12.2015. Na základe podanej žaloby Krajský
súd v Nitre napadnutým rozsudkom zrušil napadnuté oznámenie z vyššie uvedených dôvodov a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.

20. Spornou otázkou v prejednávanej veci je posúdenie splnenia podmienok na vznik fikcie doručenia.
Ako už bolo uvedené, napadnuté rozhodnutie bolo po opakovanom neúspešnom pokuse o doručenie
(v dňoch 10.11. a 11.11.2015) uložené dňa 11.11.2015 na pošte, pričom žalobkyňa si zásielku s
predmetným rozhodnutím osobne prevzala dňa 25.11.2015. Žalobkyňa považuje za deň doručenia deň
osobného prevzatia rozhodnutia na pošte, pričom tento deň je rozhodujúci pre začatie plynutia odvolacej
lehoty. Žalovaný však za deň doručenia napadnutého rozhodnutia považuje tretí deň od  uloženia
zásielky na pošte, nakoľko  si  žalobkyňa v tejto lehote rozhodnutie nevyzdvihla a v súlade s § 24 ods.
2 správneho poriadku nastala fikcia doručenia.

21. Podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku účinného v čase doručovania napadnutého rozhodnutia, ak
nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do  vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia



zdržiava, doručovateľ ho  vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený
deň a  hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte
a adresáta o  tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní
od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj  keď  sa  adresát o uložení
nedozvedel.

22. Kasačný súd sa v otázke právneho posúdenia splnenia podmienok na vznik fikcie doručenia v zmysle
§ 24 ods. 2 vety tretej správneho poriadku v prejednávanej veci stotožnil s názorom krajského súdu
vyjadreným v napadnutom rozsudku.

23. Citované ustanovenie § 24 ods. 2 správneho poriadku zakotvuje inštitút tzv. náhradného doručenia
do vlastných rúk. Predpokladom takéhoto postupu je však skutočnosť, že  adresát písomnosti, ktorá
sa má doručiť do vlastných rúk, nebol zastihnutý, hoci  sa  v  mieste doručenia zdržuje a zároveň
zanechanie dvoch upovedomení, z  ktorých prvé upovedomenie je pokusom o ďalšie osobné doručenie
a druhé upovedomenie je oznámením o uložení zásielky. Oznámenie o ďalšom osobnom doručení musí
obsahovať deň a hodinu opakovaného doručenia. Obe upovedomenia sa  vykonajú vhodným spôsobom.
Predpokladom však je skutočnosť, že adresát sa môže k písomnosti dostať obvyklým spôsobom. V
takom prípade, pokiaľ si adresát zásielku do troch dní od jej uloženia nevyzdvihne, posledný deň tejto
lehoty sa považuje za deň doručenia, a to aj za predpokladu, že sa adresát o uložení svojej zásielky
nedozvedel.

24. Kasačný súd súhlasí so žalovaným, že v minulosti bol právny názor najvyššieho súdu na vznik
fikcie doručenia v podstate zhodný s názorom žalovaného, keď za splnenia zákonom predpísaného
postupu bola zásielka nevyzdvihnutá do troch dní od jej uloženia na pošte považovaná tretím dňom od
jej uloženia za doručenú. Avšak, v prejednávanej veci nemôže kasačný súd neprihliadnuť na novšiu
judikatúru najvyššieho súdu tak, ako ju vo svojom rozsudku citoval aj krajský súd, v ktorej najvyšší súd v
záujme zachovania právnej istoty dospel k záveru, že ak si adresát zásielku osobne prevezme na pošte
v odbernej lehote, je vylúčené aplikovať inštitút náhradného doručenia, pretože  takýto postup by bol v
rozpore s účelom a zmyslom inštitútu náhradného doručenia, ako aj v rozpore s princípom právnej istoty.

25. Uvedený právny názor vo svojich rozhodnutiach (napr. sp. zn. 3Sžp/6/2013 zo dňa 17.09.2013, sp.
zn. 4Sžo/67/2014 zo dňa 06.10.2015, sp. zn. 4Sžo/85/2015 zo dňa 01.03.2016, sp. zn. 3Sžo/101/2015
zo dňa 30.03.2016, sp. zn. 6Sžo/81/2015 zo dňa 25.01.2017, sp. zn. 3Sžo/245/2015 zo dňa 25.04.2017)
najvyšší súd okrem vlastných vyslovených záverov oprel aj o nález Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS
65/2010-49 zo dňa 27.10.2010, v ktorom ústavný súd uviedol, že „... Využitie fikcie doručenia podľa
poslednej vety citovaného ustanovenia § 24 ods. 2 správneho poriadku prichádza do úvahy iba v
prípade splnenia všetkých týmto ustanovením stanovených zákonných predpokladov, t. j. preukázanie
skutočnosti, že adresát zásielky určenej do vlastných rúk sa v čase jej doručovania v mieste doručovania
aj skutočne zdržoval, a teda mal aj  reálnu možnosť dozvedieť sa o pokusoch poštového doručovateľa
predmetnú zásielku mu doručiť (napr. stanovisko uverejnené v periodiku Zo súdnej praxe č.  4/2001), tiež
preukázanie, že poštový doručovateľ dodržal postup pri doručovaní zásielky adresovanej do vlastných
rúk, pretože ak napr. poštový doručovateľ po prvom neúspešnom doručovaní zásielky určenej do
vlastných rúk zásielku ihneď uložil na pošte bez toho, aby sa pokúsil ju doručovať opakovane po tom,
ako o tom adresáta vhodným spôsobom upovedomil, nemôže dôjsť k naplneniu zákonných podmienok
na uplatnenie fikcie doručenia (napr. Výber rozhodnutí a stanovísk najvyššieho súdu 1/1971, Zborník
stanovísk, správ a rozhodnutí a stanovísk najvyššieho súdu č. 52/1996). Obdobne, ak  doručenka
zásielky určenej adresátovi do vlastných rúk, ktorá bola uložená na pošte, obsahuje iba jeden podpis
poštového doručovateľa, nemá povahu verejnej listiny, pretože neobsahuje všetky predpísané náležitosti
(C.H. BECK č. RNs C 155/2001). V  prípade náhradného doručovania je uvedeným ustanovením
konštruovaná právna fikcia, že účinky doručenia písomnosti nastanú ex lege po uplynutí stanovenej
doby aj  voči tomu, kto písomnosť fakticky neprevzal. Právna fikcia je právno-technický postup, pomocou
ktorého sa považuje za existujúcu situácia, ktorá je zjavne v rozpore s  realitou a ktorá dovoľuje, aby
z nej boli vyvodené odlišné právne dôsledky než tie, ktoré by plynuli iba z konštatovania faktu. Účelom
fikcie v práve je posilniť právnu istotu. Právna fikcia, ako nástroj odmietnutia reality právom, je nástrojom
výnimočným, striktne určeným pre naplnenie tohto jedného z hlavných ústavných postulátov právneho
poriadku v podmienkach právneho štátu. Aby mohla právna fikcia svoj účel naplniť (dosiahnutie právnej
istoty), musí rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie sú všetky právne náležitosti
splnené, súd nie je oprávnený naplnenie fikcie konštatovať. V zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy možno štátnu



moc uplatňovať len v prípadoch a stanovených medziach spôsobom, ktorý ustanoví zákon (m.m. I. ÚS
119/07).“

26. V neposlednom rade považuje kasačný súd za potrebné poukázať aj na zmenu legislatívnej úpravy,
keď fikcia doručenia nastávajúca tretím dňom uloženia zásielky na  pošte bola nahradená úpravou,
keď písomnosť sa považuje za doručenú až dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu
(ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas jej uloženia na pošte). Nová právna úprava (účinná od
01.07.2017) teda  zohľadňuje skutočný deň prevzatia písomnosti v priebehu celej úložnej lehoty. Aj  s
poukazom na dôvodovú správu k uvedenej zmene ustanovenia § 24 správneho poriadku tak, ako z nej
citoval žalovaný v kasačnej sťažnosti, v ktorej sa výslovne konštatuje, že súčasná právna úprava fikcie
doručenia do vlastných rúk (teda právna úprava účinná do 30.06.2017) je voči občanom Slovenskej
republiky ako adresátom písomností správnych orgánov nespravodlivá, možno mať za to, že zmena
judikatúry najvyššieho súdu v otázke posudzovania náhradného doručenia bola dôvodná.

27. S poukazom na novšie ustálený právny názor najvyššieho súdu, podľa ktorého k aplikácii ustanovení
náhradného doručenia môže dôjsť iba v prípade, že nedošlo k reálnemu doručeniu, považuje kasačný
súd právny názor vyslovený krajským súdom v napadnutom rozsudku za ústavne konformný a kasačnú
sťažnosť žalovaného za nedôvodnú.

28. V prejednávanom prípade je nepochybné, že v priebehu odbernej lehoty dňa 25.11.2015 si žalobkyňa
zásielku, ktorej obsahom bolo napadnuté rozhodnutie, na pošte reálne prevzala. „V danom prípade
doručenie, a to náhradné doručenie a aj reálne doručenie, preukazuje jedna a tá istá doručenka. Z
doručenky je zrejmé, že došlo ku konkurencii spôsobov doručovania zásielky tým, že v priebehu odbernej
lehoty si adresát zásielku reálne prevzal. Pokiaľ doručenka, z ktorej správny orgán vychádza, preukazuje
súčasne reálne doručenie, správny orgán už skutočnosti týkajúce sa náhradného doručenia neskúma.
Náhradné doručenie je iba subsidiárnym prostriedkom doručovania písomností, jeho okolnosti musia
byť vždy riadne preukázané, spravidla vyžaduje ďalšie  dokazovanie. Uprednostnenie náhradného
doručenia na základe toho istého dôkazného prostriedku nemožno považovať za ústavne konformné
podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.“ (z
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžp/6/2013 zo dňa 17.09.2013).

29. Kasačný súd dospel v súlade s názorom krajského súdu k  záveru, že lehota 15 dní na  podanie
odvolania začala žalobkyni plynúť dňom 26.11.2015 a uplynula dňa 10.12.2015, a preto jej odvolanie
podané na poštovú prepravu dňa 07.12.2015 bolo podané včas a je povinnosťou žalovaného o  ňom
meritórne rozhodnúť.

30. Vzhľadom na to, že žalobkyňa zásielku reálne prevzala, čo je pri posúdení doručenia skutočnosť
majúca prednosť pred uplatnením inštitútu náhradného doručenia, kasačný súd konštatuje, že v
prejednávanej veci už nebol dôvod skúmať splnenie podmienok pre  náhradné doručenie, a teda
dodržanie zákonného postupu pri doručovaní písomnosti, keď žalobkyňa namietala, že doručovateľ po
prvom neúspešnom pokuse o  doručenie ju žiadnym spôsobom neupovedomil, že písomnosť príde
znovu doručiť v  určený deň a hodinu. V tejto súvislosti kasačný súd upriamuje pozornosť Krajskej
prokuratúry Nitra na obsah tejto námietky žalobkyne a konštatuje, že žalobkyňa nenamietala, že nebola
upovedomená o uložení zásielky na pošte tak, ako to vyvodila Krajská prokuratúra Nitra vo svojom
vyjadrení ku kasačnej sťažnosti.

31. Na okraj kasačný súd poznamenáva, že sa nestotožňuje so záverom krajského súdu, ktorý považoval
za vadu doručovania, keď na doručenke nebol osobitne vyznačený dátum opakovaného doručovania
a osobitne dátum uloženia zásielky. Skutočnosť, že  na  doručenke je v kolónkach „2 Opakované
doručenie“ a „3 Deň uloženia zásielky“ len jedna pečiatka s dátumom 11.11.2015, nespôsobuje vadu
doručovania a z doručenky je nepochybné, že v deň 11.11.2015 bol vykonaný opakovaný pokus o
doručenie zásielky a zároveň bola v tento deň zásielka uložená na pošte.

32. K námietke žalovaného, že krajský súd rozhodol nad rozsah žaloby, kasačný súd uvádza, že nejde o
preskúmanie napadnutého oznámenia nad rámec žalobných dôvodov, keď krajský súd zrušil napadnuté
oznámenie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia otázky doručovania žalovaným. Kasačný súd
zistil, že splnenie zákonných podmienok pre vznik fikcie doručenia bolo hlavnou žalobnou námietkou
žalobkyne a aj keď výslovne nenamietala skutočnosť, že reálne prevzatie zásielky má mať prednosť



pred fikciou doručenia, v žalobe namietala nedodržanie zákonného postupu pre možnosť vzniku fikcie
doručenia (ktorý už z  dôvodov uvedených nebolo potrebné vo veci skúmať). Svoju argumentáciu v
žalobe oprela okrem iného aj o nález Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 65/2010-49 zo dňa 27.10.2010,
z  ktorého  odvodzoval svoj právny názor aj najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach týkajúcich sa
náhradného doručovania, na ktoré odkazoval krajský súd v napadnutom rozsudku. Krajský súd teda
nevybočil z rámca súdneho prieskumu tak, ako bol definovaný žalobnými bodmi.

33. Kasačný súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalovaného o nevykonateľnosti rozsudku
krajského súdu, pretože vlastníkom predmetných nehnuteľností je už  spoločnosť MH Invest, s.r.o.
Správne súdnictvo je v zásade založené na prieskume rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktoré už
nadobudli právoplatnosť. Ich prieskum však nie je len deklaratórny, bez reálnej možnosti nápravy. Ak
správny súd dospeje k  záveru o nezákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie
zruší, správny orgán sa musí vecou znova zaoberať. Konštrukcia žalovaného popiera účel správneho
súdnictva. Podanie žaloby by vo svetle jeho argumentácie malo len čisto formálny charakter a nezákonný
postup správneho orgánu by bol nepostihnuteľný či  nenapraviteľný. Žalovaný je povinný rešpektovať
zrušujúci rozsudok krajského súdu a rozhodnúť meritórne o podanom odvolaní žalobkyne. Krajský súd
zrušil v podstate procesné rozhodnutie žalovaného nezaoberajúce sa meritom veci a vec sa vracia
do štádia odvolacieho konania na správnom orgáne. V tejto súvislosti je bezpredmetná aj námietka
žalovaného, že v porovnateľných konaniach správny súd zamietol žaloby spoločnosti Poľnohospodárka
pôda, s.r.o. Aj keď ide o porovnateľné veci, pokiaľ ide o  predmet konania na správnom orgáne, kasačný
súd zdôrazňuje, že v súdnom konaní nejde o totožnú či obdobnú vec, pretože  v  prejednávanej veci (na
rozdiel od konaní vo  veciach žalôb podaných spoločnosťou Poľnohospodárka pôda, s.r.o.) správny súd
nepreskúmaval konečné rozhodnutie okresného úradu o odvolaní účastníka konania, ale len oznámenie,
ktorým  okresný úrad upovedomil účastníka konania o nedodržaní lehoty na podanie odvolania.

34. Pokiaľ ide o označenie žalovaného v napadnutom rozsudku, kasačný súd sa stotožňuje s názorom
krajského súdu, že Okresný úrad Nitra má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a samostatne
konať pred súdom. Je miestnym orgánom štátnej správy tak, ako ho definuje zákon č. 180/2013
Z. z. Rozhodnutia napadnuté žalobou podanou v  tomto súdnom konaní boli vydané jednotlivými
organizačnými útvarmi Okresného úradu Nitra, teda boli vydané uvedeným miestnym orgánom štátnej
správy, ktorého  pasívnu legitimáciu nemožno poprieť.

35. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto
ju zamietol.

36. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že  žalobkyni
ich náhradu voči žalovanému (sťažovateľovi) priznal z dôvodu jej  úspechu v kasačnom konaní (§ 467
ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p.). O výške trov kasačného konania rozhodne v zmysle § 467 ods.
1 S.s.p. v spojení s § 175 ods. 2 S.s.p. krajský súd po  právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.