Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sdo/12/2017 z 20. 2. 2019 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. februára 2019, sp. zn. 1Sdo/12/2017, ECLI:SK:NSSR:2019:4015200323.1 Najvyšší súd | 1Sdo/12/2017 | ECLI:SK:NSSR:2019:4015200323.1 | 2019-02-20 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 99 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ff758c9b-90e4-4e71-b064-34b379cc10d9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:4015200323.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Sdo/12/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015200323
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:4015200323.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: M. B., bytom U., proti žalovanému: Krajský
dopravný inšpektorát, Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Nitre, so sídlom Piesková 32, Nitra, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. M. zo dňa 2. marca 2015, konajúc o dovolaní
žalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4Sžo/55/2016-127 z 3. júla 2017,
takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k. 4Sžo/55/2016-127 z 3. júla 2017 podľa § 219
ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) potvrdil rozsudok Krajského súdu v Nitre
č. k. 15S/10/2015-89 zo 17. mája 2016, ktorým krajský súd zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. M. zo dňa 2. marca 2015. Účastníkom konania náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

2. Žalobca proti uvedenému rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podal dňa 13. septembra
2017 na Krajskom súde v Nitre dovolanie.

3. Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č.k. 4Sžo/55/2016-127 z 3. júla 2017 bolo
právoplatne ukončené súdne konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku - upravujúcej správne súdnictvo.

4. Podľa § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti.

5. V súlade s citovaným ustanovením nového procesného kódexu prejednal Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie žalobcu podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku a dospel k záveru,
že konanie o ňom treba zastaviť.

6. Podľa § 452 ods. 1 Správneho súdneho poriadku na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú
ustanovenia druhej časti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 99 písm. b) Správneho súdneho poriadku správny súd konanie zastaví, ak zistí taký
nedostatok, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1.

8. Podľa § 145 ods. 1 Správneho súdneho poriadku doručený rozsudok je právoplatný, ak nie je ďalej
ustanovené inak.



9. Podľa § 25 Správneho súdneho poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie
pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem
ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd
postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.

10. Podľa § 35 Civilného sporového poriadku o dovolaní rozhoduje najvyšší súd.

11. Podľa § 419 Civilného sporového poriadku proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné
dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

12. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom podľa štvrtej časti tretej hlavy Civilného
sporového poriadku. Súčasne zo žiadneho ustanovenia Správneho súdneho poriadku ustanovujúceho
správne súdnictvo nevyplýva prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu najvyššieho súdu v správnom
súdnictve. Z uvedeného plynie záver, že najvyšší súd v správnom súdnictve nie je dovolacím súdom a
teda ako súd dovolací nemá právomoc konať.

13. Prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je koncipovaná tak, že dovolanie je
možné podať len v prípadoch, keď to zákon pripúšťa. Nový procesný predpis, Správny súdny poriadok,
ktorý upravuje správne súdnictvo, sa v žiadnom zo svojich ustanovení nezmieňuje o dovolaní ako o
mimoriadnom opravnom prostriedku a taktiež neupravuje možnosť podať dovolanie proti rozhodnutiu
správneho súdu. V zmysle Správneho súdneho poriadku sú opravnými prostriedkami v správnom
súdnictve iba kasačná sťažnosť a žaloba na obnovu konania. Žiadny iný riadny či mimoriadny opravný
prostriedok Správny súdny poriadok neupravuje. V § 25 Správneho súdneho poriadku je síce daný vzťah
subsidiarity medzi Správnym súdnym poriadkom a Civilným sporovým poriadkom, avšak predmetná
subsidiarita sa obmedzuje len na prvú a druhú časť Civilného sporového poriadku, zatiaľ čo dovolanie
ako mimoriadny opravný prostriedok je upravený v štvrtej časti Civilného sporového poriadku. Aj na
základe uvedeného je podľa názoru najvyššieho súdu absolútne a nesporne vylúčená prípustnosť
dovolania v správnom súdnictve.

14. S poukazom na uvedené dôvody neprípustnosť dovolania je prekážkou ďalšieho konania v danej
veci pred najvyšším súdom.

15. Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 99 písm. b) v spojení s § 452 ods.
1 Správneho súdneho poriadku konanie vo veci zastavil, keďže nemal právomoc konať vo veci samej.

16. Pre úplnosť najvyšší súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.
februára 2010, číslo II. ÚS 65/2010 k prípustnosti dovolania v správnom súdnictve. V jeho publikovanom
znení Ústavný súd Slovenskej republiky akceptuje výklad Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
podľa ktorého je dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu súdu podľa V. časti Občianskeho súdneho
poriadku neprípustné, ako súladný so základným právom na súdnu ochranu.

17. V odôvodnení uznesenia sa zaoberal aj nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS 283/07, ktorým bol na určitý čas vyjadrený opačný právny názor na prípustnosť dovolania.

18. Ústavný súd nálezom sp. zn. IV. ÚS 283/07 zrušil uznesenie najvyššieho súdu o odmietnutí dovolania
dôvodiac, že tzv. zmätočné dovolacie dôvody sa vzťahujú aj na súdne rozhodnutia vydané podľa V.
časti Občianskeho súdneho poriadku. Argumentácia IV. senátu ústavného súdu bola založená na texte
záhlavia ustanovenia § 237 O.s.p., podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak sú naplnené zmätočné dôvody.

19. Týmto nálezom ústavný súd nepochybne autoritatívne dal na vedomie nielen konkrétnemu
sťažovateľovi vo veci sp. zn. IV. ÚS 283/07, že jeho sťažnosť bola úspešná, ale zároveň (prostredníctvom
internetu) tým oznamoval aj eventuálnym sťažovateľom, že do budúcna môžu podať dovolanie zo
zmätočných dôvodov proti rozhodnutiu správneho súdu v prípade, ak sa tieto budú kryť s dôvodmi
ústavnoprávnymi. Zároveň tým aj najvyššiemu súdu naznačil, aby zmenil koncepciu prípustnosti
dovolania v správnych veciach.



20. Ústavný súd v uznesení zo 16. februára 2010, číslo II. ÚS 65/2010, ale uviedol, že otázka prípustnosti
dovolania v správnom súdnictve mala byť pôvodne predmetom konania o zjednotení právnych názorov.
Z rozpravy pléna ústavného súdu však vyplynulo, že citovaný nález ústavného súdu bol ojedinelým, v
inak konštantnej judikatúre ústavného súdu akceptujúcej neprípustnosť dovolania v správnych veciach,
a preto nie je nevyhnutné využiť procedúru zjednocovania právnych názorov. Napokon aj štvrtý senát
akceptoval uvedený právny názor v náleze sp. zn. IV. ÚS 208/08 a v uznesení sp. zn. IV. ÚS 274/09.

21. Ústavný súd Slovenskej republiky v doterajšej judikatúre vyslovil právny záver, podľa ktorého „niet
žiadnych právnych pochýb o skutočnosti, že dovolanie je v správnom súdnictve neprípustné“ (II. ÚS
87/09, IV. ÚS 208/08).

22. Ústavný súd taktiež vylúčil možnosť, že by zastavením dovolacieho konania z dôvodu neprípustnosti
dovolania mohlo dôjsť k odmietnutiu spravodlivosti s poukazom na to, že: „v civilnom dovolacom
konaní dohliada najvyšší súd prostredníctvom inštitútu dovolania na procesnú čistotu a jednotnosť
rozhodovania v súdnych konaniach, ktorých podstatou je v zásade spor o súkromné právo prerokúvaný
od začiatku na všeobecnom súde, oproti tomu je správne súdnictvo preskúmavaním zákonnosti
rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda orgánov inej ako súdnej sústavy. Už správne súdnictvo je
kontrolou inej sústavy, a tak zákonodarca nepovažoval za rozumné a účelné, aby kontrola verejnej
správy bola ešte kontrolovaná prostredníctvom inštitútu dovolania. Okrem toho správne súdnictvo
nemusí byť zjednocované prostredníctvom dovolania, pretože druhostupňové rozhodovanie najvyššieho
súdu v správnom súdnictve už túto funkciu plní. V danej súvislosti nesmie byť mätúce, že správne a
civilné súdnictvo sú zhodou historických okolností obsiahnuté v jednom procesnom kódexe“ (IV. ÚS
208/08).

23. Podanie dovolania v správnom súdnictve preto ani s poukazom na uznesenie IV. ÚS
283/07 neprichádza do úvahy.

24. V dôsledku tohto právneho názoru ústavného súdu nedošlo k zmene v rozhodovacej činnosti
najvyššieho súdu, a preto bolo konanie vo veci zastavené pre nedostatok podmienok konania.

25. O náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol v zmysle § 170 písm. b) Správneho súdneho poriadku
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené a u
žiadneho z účastníkov nezistil zákonný nárok na ich náhradu.

26. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako to je
uvedené vo výroku tohto uznesenia.

27. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 5:0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.