Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/159/2016 z 23. 4. 2019 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. apríla 2019, sp. zn. 9So/159/2016, ECLI:SK:NSSR:2019:3015200680.2 Najvyšší súd | 9So/159/2016 | ECLI:SK:NSSR:2019:3015200680.2 | 2019-04-23 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 72 zákona č. 461/2003 Z. z., § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bcd0bacc-22ad-4686-9bcb-c1b1fb309376 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:3015200680.2 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9So/159/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3015200680
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:3015200680.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a
členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Sone Langovej, v právnej veci navrhovateľa: W. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. XX/X B. Z. (predtým V.. W. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy
bytom M. XX/X B. Z.), proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutí odporkyne o nároku na invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24. marca 2016, č. k. 12Sd/174/2015-17, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24. marca 2016, č. k.
12Sd/174/2015-17 p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd rozsudkom zo dňa 24.03.2016, č. k. 12Sd/174/2015-17, potvrdil rozhodnutie odporkyne č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 13.07.2015 (ďalej aj len „preskúmavané rozhodnutie“) a účastníkom nepriznal
náhradu trov konania.
Rozhodnutím z 13.07.2015 odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok podľa § 70
ods. 1 zákona o sociálnom poistení s odôvodnením, že pred vznikom invalidity, teda pred 01.08.2014
vzhľadom na vek nad 45 rokov nezískal potrebnú dobu najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia podľa
zákona o sociálnom poistení, pričom doba základnej vojenskej služby od 02.08.1968 do 30.07.1970 a
doba služby príslušníka Policajného zboru od 15.09.1970 do 13.12.1988, od 01.07.1991 do 31.08.2004
mu bola zhodnotená na výsluhový dôchodok, priznaný od 01.09.2004, a preto nebola zhodnotená pre
nárok na invalidný dôchodok. Súčasne v odôvodnení rozhodnutia poukázala na to, že pre nárok na
invalidný dôchodok nemožno vychádzať ani z Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných
dávkach (č. 128), lebo Československá socialistická republika pristúpila k tomuto dohovoru len v časti,
týkajúcej sa starobných dôchodkov.

Navrhovateľ v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporkyne namietal, že pre výsluhový dôchodok
mu bola započítaná doba 33 rokov služby vrátane doby základnej vojenskej služby len v rozsahu 30
rokov. Poukázal tiež na to, že stredoškolské a vysokoškolské štúdium získal štúdiom popri zamestnaní,
teda platil odvody, čím bol v porovnaní s dennými študentmi podľa jeho názoru diskriminovaný.

V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že mal preukázané, že invalidita navrhovateľa vznikla dňom
01.08.2014, a že navrhovateľ získal dobu služby príslušníka Policajného zboru v rozsahu 33 rokov, teda
v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov. Taktiež mal preukázané, že vo všeobecnom systéme sociálneho
poistenia nezískal pred vznikom invalidity potrebnú dobu dôchodkového poistenia na vznik nároku na



invalidný dôchodok. Pokiaľ navrhovateľ namietal, že stredoškolské ako aj vysokoškolské štúdium získal
formou štúdia popri zamestnaní, kedy platil odvody a považuje sa za diskriminovaného, túto námietku
krajský súd nepovažoval za dôvodnú poukazujúc na ustanovenie § 1 vyhlášky č. 95/1986 Zb. (správne
má byť „vyhl. č. 95/1968 Zb.“) a § 25 ods. 1 písm. d/ vyhl. č. 128/1975 Zb.. Rozhodnutie odporkyne zo
dňa 13.07.2015 preto potvrdil ako súladné so zákonom.

Rozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním. Namietol, že krajský súd sa
nevysporiadal s jeho námietkami proti rozhodnutiu o nepriznaní invalidného dôchodku. Poukázal i na
to, že odporkyňa mu medzičasom priznala starobný dôchodok rozhodnutím, v ktorom mu hodnotila viac
rokov ako pre invalidný dôchodok. Uviedol, že odvolaním napadol aj rozhodnutie o priznaní starobného
dôchodku. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie odporkyne zrušil a
priznal mu náhradu trov právneho zastúpenia.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu považovala rozsudok krajského súdu za vecne správny, trvajúc na
vecnej správnosti rozhodnutia zo dňa 13.07.2015. Navrhla preto, aby odvolací súd rozsudok krajského
súdu potvrdil.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).

Podľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

V súlade s citovaným ustanovením najvyšší súd v konaní postupoval podľa ustanovení zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“).

V priebehu odvolacieho konania navrhovateľ dňa 31.05.2017 zomrel.

Podľa § 113 ods. 2 zákona o sociálnom poistení nárok na dávku a nárok na jej výplatu zaniká dňom
smrti fyzickej osoby, ktorá splnila podmienky nároku na dávku a podmienky nároku na výplatu dávky,
ak tento zákon neustanovuje inak.

Inak upravuje zákon o sociálnom poistení v ustanovení § 118 (Prechod nároku na dávku).

Podľa § 118 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na
dávku, zomrela po uplatnení nároku na dávku a nároku na jej výplatu, prechádzajú nároky na sumy
splatné ku dňu smrti tejto fyzickej osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov.

Podľa § 118 ods. 4 zákona o sociálnom poistení nároky prechádzajúce na fyzické osoby uvedené v
odsekoch 1 až 3 nie sú predmetom dedičstva; predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto fyzických
osôb.
Osoby uvedené v § 118 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sú aktívne legitimovanými aj na podanie
žaloby alebo návrhu na preskúmanie rozhodnutia podľa druhej a tretej hlavy piatej časti OSP, resp. na
podanie správnej žaloby a kasačnej sťažnosti podľa SSP.

Zákonodarca v ustanovení § 118 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nadviazal na úpravu, ustanovenú
v § 104 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o sociálnom zabezpečení“), podľa ktorého ak oprávnený zomrel po uplatnení nároku na
dávku dôchodkového zabezpečenia, vstupujú do ďalšieho konania o dávke a nadobúdajú nárok na sumy
splatné odo dňa smrti oprávneného postupne manželka (manžel), deti a rodičia, ak žili s oprávneným
v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti.

Už Najvyšší súd ČSFR v rozhodnutí Czf 1/90 zo dňa 18.05.1990 vyslovil, že „ak v priebehu súdneho
konania o preskúmanie rozhodnutia orgánu dôchodkového zabezpečenia zomrie účastník konania, ktorý
uplatnil nárok na dávku dôchodkového zabezpečenia, zisťuje a posudzuje súd predovšetkým, či sú v
prejednávanom prípade splnené predpoklady podľa ustanovenia § 104 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb.
k nadobudnutiu už uplatneného nároku na dávku, a to u osôb uvedených v tomto ustanovení“.



Podľa § 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) pre riešenie
otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej
časti tohto zákona.

Podľa § 107 ods. 1 OSP ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie
právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže
v ňom pokračovať.

Podľa § 107 ods. 3 OSP konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ
alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku
dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie
o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr.

Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 4So/88/2009 z 31.07.2009 vyslovil, že v prípade, že navrhovateľ
zomrel skôr, ako bolo právoplatne rozhodnuté o jeho nároku na invalidný dôchodok, vzhľadom na
ustanovenie § 118 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je nevyhnutné, aby krajský súd po zistení okruhu
dedičov po nebohom navrhovateľovi vo veci s nimi ďalej konal a preskúmal zákonnosť napadnutého
rozhodnutia, pretože len v závislosti od posúdenia, či navrhovateľ spĺňal alebo nespĺňal podmienky
pre priznanie požadovanej dávky, bude ďalej možné vo veci postupovať a prípadne realizovať nároky
dedičov nebohého navrhovateľa.

Ustanovenie § 118 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. má vo vzťahu k ustanoveniu § 107 ods. 1 a 3 OSP
povahu lex specialis.

Vzhľadom na vyššie uvedené treba konanie o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
odporkyne o nároku na dávku dôchodkového poistenia považovať za konanie, ktoré má povahu konania
v majetkovej veci.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd zisťoval okruh osôb, uvedených v § 118 ods. 1 OSP a zistil, že
navrhovateľ bol vdovcom a jedinou osobou, na ktorú prešiel jeho nárok podľa § 118 ods. 1 zákona o
sociálnom poistení, je jeho syn, W. B.. Odvolací súd preto pokračoval v konaní s ním.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok
bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno
vyhovieť.

Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 72 ods. 1 písm. g/ zákona o sociálnom poistení počet rokov dôchodkového poistenia na vznik
nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 15 rokov.

Podľa § 72 ods. 2 zákona o sociálnom poistení počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na
invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity zákona o sociálnom poistení.

Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie
výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a
profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný
invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané
do 31.12.2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného
predpisu.



V zmysle § 7 ods. 2 zákona č. 101/1964 Zb. a § 11 ods. 3 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom
zabezpečení ak sa kryje doba zamestnania a náhradná doba, započíta sa len doba, zápočet ktorej je
pre pracovníka výhodnejší. To isté platí, ak sa kryjú navzájom doby zamestnania alebo náhradné doby.

V zmysle § 9 ods. 1 písm. d/ zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s § 6 ods. 1 vyhl. č. 149/1988 Zb. ak
zamestnanie trvalo aspoň rok započítava sa doňho ako náhradná doba aj doba nezamestnanosti, teda
doba, po ktorú bol občan vedený v evidencii príslušného štátneho orgánu ako uchádzač o zamestnanie.

Nebolo sporné, že invalidita navrhovateľa vznikla dňom 01.08.2014.

Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica zo 06.10.2015 navrhovateľ
bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 01.01.1990 do 30.06.1991, teda 1,5 roka.

Odporkyňa zhodnotila navrhovateľovi ako obdobie dôchodkového poistenia v plnom rozsahu 4 rokov
a 12 dní dobu štúdia po skončení povinnej školskej dochádzky od 01.09.1964 do 26.08.1967 a dobu
zamestnania v AVIA Žilina od 27.08.1967 do 01.08.1968 a od 05.08.1970 do 14.09.1970.
Dobu základnej vojenskej služby a dobu služby príslušníka Policajného zboru navrhovateľ získal v
celkovom rozsahu 33 rokov skončených rokov.

Odvolací súd mal z rozhodnutia Ministerstva vnútra SR č. SPC-38.742-1/5-2004 z 03.11.2004
preukázané, že navrhovateľovi bol od 01.09.2004 priznaný výsluhový dôchodok, pre výšku ktorého mu
bola hodnotená doba služby v maximálnom rozsahu 30 rokov. Zvyšné tri roky mu neboli pre nárok na
tento dôchodok hodnotené, preto v zmysle doterajšej judikatúry najvyššieho súdu odporkyňa mala tieto
tri roky započítať do doby dôchodkového poistenia, čím by však navrhovateľ získal vo všeobecnom
systéme sociálneho poistenia len 7 rokov. Rovnako odporkyňa opomenula ako náhradnú dobu zhodnotiť
aj dobu evidencie v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 01.01.1990 do 30.06.1991 v rozsahu 1,5
roka, čím by navrhovateľ ku dňu vzniku invalidity celkovo získal len 8,5 roka. Uvedené pochybenia
odporkyne však v danom prípade vzhľadom na požiadavku získania minimálne 15 rokov potrebnej doby
poistenia podľa názoru odvolacieho súdu nemalo vplyv na zákonnosť rozhodnutia odporkyne.

Aj odvolací súd považoval za nedôvodnú požiadavku navrhovateľa, aby mu ako tzv. „civilná“ doba bola
započítaná aj doba štúdia popri zamestnaní na gymnáziu a vysokej škole od 01.09.1973 do 17.09.1975
a od 01.09.1976 do 19.05.1981. Keďže v uvedenom období bol v služobnom pomere policajta, ktorý
sa pred 01.07.2002 (pred účinnosťou zákona č. 328/2002 Z. z. považoval za dobu zamestnania v 1.
kategórii funkcií podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, v zmysle § 7 ods. 2
zákona č. 101/1964 Zb. a § 11 ods. 3 zákona č. 121/1975 Zb. v spojení s § 129 zákona č. 100/1988 Zb.
mu bola pre dôchodkové nároky započítaná výhodnejšia doba služby, hodnotená následne pre nárok
na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z..

Keďže doba služby bola navrhovateľovi zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok, odvolací súd sa
zaoberal otázkou možnosti prihliadnutia na túto dobu aj pre nárok na invalidný dôchodok vo všeobecnom
systéme sociálneho poistenia, upraveného zákonom č. 461/2003 Z. z..

Spornou medzi účastníkmi bola aj otázka započítania obdobia trvania služobného pomeru do obdobia
dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení.

Keďže pre vznik nároku na invalidný dôchodok sa v zmysle § 72 ods. 2 zákona o sociálnom poistení
potrebná doba dôchodkového zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity, odvolací súd nepovažoval za
dôvodnú námietku, že pre nárok na starobný dôchodok bola navrhovateľovi zohľadnená aj doba služby
policajta.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že doterajšia rozsiahla judikatúra najvyššieho súdu
vo vzťahu k poberateľom výsluhových dôchodkov sa týkala len nárokov na starobné dôchodky
zo všeobecného systému sociálneho poistenia a vychádzala z aplikácie Dohovoru o invalidných,
starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), uverejneného v Zbierke zákonov č. 416/1991 Zb. len
vo vzťahu k starobným dôchodkom. Dohovor č. 128 však nemožno aplikovať na nároky na invalidný



dôchodok, keďže Československá socialistická republika ratifikovala tento dohovor len v časti, týkajúcej
sa nárokov na starobný dôchodok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v inom konaní pri posudzovaní zákonnej úpravy nároku na invalidný
dôchodok u poberateľa výsluhového dôchodku mal za to, že ustanovenia § 60 ods. 2 a 3 a § 255 ods. 5
a 6 zákona č.461/20003 Z. z. o sociálnom poistení nie sú v súlade s čl. 12 ods. 2, čl. 39 ods. 1 zákona č.
460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky. Uznesením sp. zn. 9So/159/2016 zo dňa 26.04.2017 preto
odvolacie konanie prerušil do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o návrhu na začatie
konania o súlade predmetných ustanovení zákona o sociálnom poistení s Ústavou Slovenskej republiky.

Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom zo dňa 13.02.2019, sp. zn. PL. ÚS 16/2017-52, návrhu
najvyššieho súdu nevyhovel. V dôvodoch nálezu Ústavný súd okrem iného uviedol:
„... posudzovanie nároku na vznik invalidného dôchodku sa systémovo posudzuje podľa právnej
úpravy, t. j. iného systému, ako je sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov vrátane potrebnej doby
zamestnania ako jednej z podmienok pre vznik nároku naň. Možnosť vzniku nároku na invalidný
dôchodok zo systému „všeobecného“ sociálneho poistenia osobám, ktoré boli účastníkmi systému
sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, môže fakticky/reálne nastať až po tom, ako policajt alebo
vojak ukončil svoj služobný pomer, bol mu priznaný výsluhový dôchodok a rozhodol sa ďalej pracovať
ako zamestnanec participujúc obligatórne na sociálnom postení podľa zákona o sociálnom poistení.
Z dôvodu, že ide o osoby začlenené do samostatného systému sociálneho zabezpečenia rešpektujúc
osobitnú náročnosť ich ? práce a verejný záujem na zabezpečení výkonu týchto služieb ktoré sa po
skončení ich ? služobného pomeru zamestnali v rámci iných pracovnoprávnych vzťahov zakladajúcich
ich účasť na sociálnom poistení, kde však platia iné pravidlá, môžu sa im tieto iné pravidlá zdať,
vzhľadom na čas, kedy do týchto nových vzťahov vstúpili, prísne. Zdanie prísnosti môže u nich evokovať
aj zdanie protiústavnosti.
Podľa názoru ústavného súdu by ale riešenie, ktoré by v rámci sociálneho poistenia bez ďalšieho
favorizovalo určitú skupinu subjektov z iného systému sociálneho zabezpečenia - odpustiac alebo
znížiac bez ďalšieho všeobecne ustanovenú potrebnú dobu účasti na sociálnom poistení pre vznik
nároku na invalidný dôchodok - by bolo vo vzťahu k ostatným účastníkom systému sociálneho poistenia
nesystémové a nespravodlivé. Ak by malo ísť o „zmäkčenie“ podmienok pre vznik nároku na invalidný
dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení, teda o „zvýhodnenie“ osôb poberajúcich výsluhový
dôchodok bez toho, aby sa toto „zmäkčenie“ eliminovalo iným riešením, prípadne participáciou štátu,
potom by vyvstala aj otázka ústavnosti takéhoto riešenia. ...
... nemožno nebrať do úvahy a prehliadnuť, že zákon o sociálnom poistení a zákon o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov upravujú dva samostatné vedľa seba stojace sociálne systémy, ktoré
poskytujú zabezpečenie v starobe, pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa pre iný okruh osôb
a za iných podmienok ustanovených týmito zákonmi upravujúcimi jednotlivé systémy. Nemožno však
argumentovať protiústavnosťou všeobecne aplikovateľného modelu dôb zamestnania pre vznik nároku
na invalidný dôchodok tých osôb, ktoré sú štandardnými účastníkmi tohto systému, a to len preto, že
pre skupinu osôb prichádzajúcich z iného systému, ale teraz už zúčastnených vo všeobecnom systéme
sociálneho poistenia, sú parametre nastaveného modelu dôb zamestnania pre nich náročné na splnenie
a z ich pohľadu prísne až nespravodlivé. Vzhľadom na uvedené je v prvom rade vecou zákonodarcu,
ako sa vyrovná s vecnou stránkou problému.
Vychádzajúc z uvedených východísk možno v závere zhrnúť, že navrhovateľom napadnuté ustanovenia
zákona o sociálnom poistení, nie sú podľa názoru ústavného súdu v konflikte s čl. 39 ods. 1 ústavy ani
s čl. 55 ods. 1 ústavy. ...“

Najvyšší súd sa zaoberal aj otázkou uplatniteľnosti Dohovoru o minimálnej norme sociálneho
zabezpečenia (č. 102), ktorý bol zverejnený v Zbierke zákonov pod č. 461/1991 Zb. s tým, že
Československá socialistická republika prijíma záväzky k Dohovoru s výnimkou jeho častí IV a VI. časť
IX. tohto dohovoru upravuje v Čl. 53 až 58 základné podmienky nároku na invalidný dôchodok a jeho
výšku.

Podľa Čl. 56 Dohovoru č. 102 dávkou je pravidelne sa opakujúca platba vypočítaná takto:
(a) podľa ustanovení článku 65 alebo 66, ak sú chránené skupiny zamestnancov alebo skupiny
ekonomicky činného obyvateľstva,
(b) podľa ustanovení článku 67, ak sú chránení všetci obyvatelia, ktorých prostriedky po dobu sociálnej
udalosti nepresahujú určenú hranicu.



Podľa Čl. 57 ods. 1 ak nastane krytá sociálna udalosť, má sa dávka uvedená v článku 56 zabezpečiť
aspoň:
a) chránenej osobe, ktorá predtým, než nastala sociálna udalosť, splnila podľa určených pravidiel
čakaciu dobu, ktorá môže byť buď 15 rokov príspevkových alebo zamestnania, alebo 10 rokov pobytu,
alebo
b) ak sú zásadne chránené všetky ekonomicky činné osoby, chránenej osobe, ktorá splnila čakaciu dobu
troch príspevkových rokov a v ktorej mene bol za dobu, po ktorú pracovala, zaplatený určený priemerný
ročný počet príspevkov.

Podľa Čl. 57 ods. 2 ak poskytnutie dávky uvedenej v odseku 1 závisí od splnenia určitej minimálnej
príspevkovej doby alebo doby zamestnania, krátená dávka sa musí zabezpečiť aspoň:
a) chránenej osobe, ktorá, skôr než nastala sociálna udalosť, splnila podľa určených pravidiel čakaciu
dobu piatich rokov príspevkových alebo zamestnania, alebo
b) ak sú zásadne chránené všetky ekonomicky činné osoby, chránenej osobe, ktorá splnila čakaciu
dobu troch príspevkových rokov a v mene ktorej bola za dobu, po ktorú pracovala, zaplatená polovica
určeného priemerného ročného počtu príspevkov podľa bodu (b) odseku 1 tohto článku.

Podľa Čl. 57 ods. 4 pomerné krátenie percentnej sadzby uvedenej v tabuľke pripojenej k časti XI, sa
môže vykonať, ak čakacia doba pre dávku zodpovedajúcu krátenej percentnej sadzbe je viac než päť
ale menej než 15 rokov príspevkových alebo zamestnania. Krátená dávka sa poskytuje podľa odseku
2 tohto článku.

Odvolací súd poukazuje na to, že čo sa týka nároku na invalidný dôchodok, v zmysle § 1 ods. 3 v spojení
s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení sa tento zákon vzťahuje len na policajtov,
ktorí dobu služby policajta nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Zákonom
o sociálnom poistení sú teda chránené len určité skupiny zamestnancov, resp. skupiny ekonomicky
činného obyvateľstva, nie sú však chránené všetky ekonomicky činné osoby, a preto podmienka získania
15 rokov dôchodkového poistenia u poistencov vo veku nad 45 rokov [§ 72 ods. 1 písm. g/ zákona o
sociálnom poistení] nie je podľa názoru odvolacieho súdu v rozpore s čl. 56 písm. a/ a čl. 57 ods. 1
písm. b/ Dohovoru č. 102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia. V danom prípade navrhovateľ
vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia pre nárok na invalidný dôchodok nezískal potrebnú
dobu 15 rokov dôchodkového poistenia (15 rokov príspevkového obdobia alebo zamestnania). Keďže
navrhovateľ vzhľadom na dobu služby policajta v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok
nie je v zmysle čl. 56 písm. a/ Dohovoru č. 102 v spojení s § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení
chránenou osobou, nevzťahuje sa na neho ani ustanovenie Čl. 57 ods. 2 písm. a/ Dohovoru č. 102,
týkajúce sa nároku na krátený invalidný dôchodok v prípade získania menej ako 15 rokov príspevkových
alebo zamestnania.

Vzhľadom na vyššie citovaný nález Ústavného súdu odvolací súd pri posudzovaní zákonnosti
rozhodnutia odporkyne o nároku na invalidný dôchodok vychádzal z ustanovení § 60 ods. 2 a § 255
ods. 5 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorých v konaní o nároku na invalidný dôchodok podľa
tohto zákona nemožno prihliadať na doby, ktoré boli navrhovateľovi zhodnotené pre nárok na výsluhový
dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z.. Bez uvedenej doby služby navrhovateľ získal obdobie
dôchodkového poistenia v rozsahu iba necelých 9 rokov, takže pred vznikom invalidity vzhľadom na vek
nad 45 rokov nesplnil podmienku najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia podľa § 72 ods. 1 písm.
g/ zákona o sociálnom poistení, a preto mu nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 tohto zákona
nevznikol.

Z uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval preskúmavané rozhodnutia odporkyne za súladné so
zákonom.

Ako je vyššie uvedené, medzi účastníkmi nebolo sporné, že invalidita navrhovateľa vznikla dňom
01.08.2014. K tomuto dňu navrhovateľ dovŕšil vek 65 rokov. Neušlo pritom pozornosti odvolacieho súdu,
že rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.12.2015 bol navrhovateľovi priznaný starobný
dôchodok od 22.01.2011, pričom vzhľadom na 33 rokov služby policajta v I. kategórii funkcií navrhovateľ
dovŕšil dôchodkový vek pre nárok na starobný dôchodok už dňom 23.05.2004. To znamená, že v
zmysle § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. navrhovateľ, napriek uznaniu invalidity (dňom 07.03.2014)



vzhľadom na predchádzajúce splnenie nároku na starobný dôchodok dňom 23.05.2004 nespĺňa všetky
podmienky ustanovenia § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení pre vznik nároku na invalidný dôchodok.

Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 v spojení s
§ 219 OSP potvrdil ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 246c ods. 1 OSP v spojení s §
224 ods. 1, § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, keďže
navrhovateľ v tomto konaní nebol úspešný a odporkyni náhrada takých trov nepatrí.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.