Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Asan/12/2018 z 29. 4. 2019
Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2019, sp. zn. 10Asan/12/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:2016200413.1
Najvyšší súd | 10Asan/12/2018 | ECLI:SK:NSSR:2019:2016200413.1 | 2019-04-29 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 91 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z., § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0ffa4cfc-1bc5-442b-84d5-a516259735a3
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:2016200413.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Asan/12/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200413
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Berthotyová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:2016200413.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,
PhD. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Hatalovej, PhD., v právnej veci žalobcu:
I. Y., bytom U., zastúpeného JUDr. Janou Hreňovou, advokátkou so sídlom Krížna 14, Bratislava,
proti žalovanému (sťažovateľovi): Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej
obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
postupu a rozhodnutia žalovaného č. SK/0642/99/2015 z 19. apríla 2016, o kasačnej sťažnosti
žalovaného proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/68/2016-58 z 11. októbra
2017, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť   z a m i e t a .

Žalobcovi   p r i z n á v a   nárok na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 20S/68/2016-58 z 11. októbra 2017 podľa ustanovenia § 191
ods. 1 písm. d) a e) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného č.
SK/0642/99/2015 z 19. apríla 2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal právo na náhradu
trov konania v celom rozsahu.

2. Žalovaný rozhodnutím č. SK/0642/99/2015 z 19. apríla 2016 zmenil rozhodnutie Inšpektorátu
Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave č. EN/0230/02/2015 z 19. augusta 2015, ktorým
bola žalobcovi podľa § 91 ods. 1 písm. d) bod 5 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 251/2012 Z.z.“)
uložená pokuta vo výške 1 900 eur za neoprávnený odber plynu, nakoľko bol u odberateľa plynu v
domácnosti zistený odber plynu meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z., keďže pri kontrole
vykonanej dňa 9. júna 2015 bolo zistené, že žalobca na odbernom mieste č. XXXXXXXXXX, adresa U.,
v presne nezistenom čase od 19. apríla 2013 do 27. februára 2014 sám alebo za pomoci iných osôb
vykonal neoprávnený zásah do overovacej a zabezpečovacej značky plynomeru č. XXXXXXXXXXXX
tým spôsobom, že poškodil - odstránil jeden zaisťovací prvok plomby. Zmena rozhodnutia odvolacím
orgánom spočívala v nahradení konštatovania prvostupňového správneho orgánu, že žalobca sám
alebo za pomoci iných osôb vykonal neoprávnený zásah do overovacej a zabezpečovacej značky
plynomeru konštatovaním, že „bol vykonaný neoprávnený zásah do overovacej a zabezpečovacej
značky plynomeru č. XXXXXXXXXXXX  tým spôsobom, že bol poškodený - odstránený jeden zaisťovací
prvok plomby.“



3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že v odvolacom konaní bol zistený dôvod
na zmenu prvoinštančného rozhodnutia, preto v novom rozhodnutí odstránil nedostatok týkajúci sa
určitosti a zrozumiteľnosti výroku rozhodnutia, pričom nezistil dôvod na zmenu právnej kvalifikácie,
zrušenie napadnutého rozhodnutia ani prehodnotenie výšky uloženej pokuty. Konštatoval, že v danej
veci bol skutkový stav dostatočne zistený a tento bol správne právne posúdený. U žalobcu bolo
preukázané, že odberal plyn meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, pričom žalovaný poukázal na záver znalca, ktorý „optickým skúmaním
povrchu plomby zistil poškodenie - odstránenie jedného zaisťovacieho prvku plomby“. Žalovaný
poukázal na to, že pre porušenie § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. postačuje samotný
odber plynu meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii, bez ohľadu na to, kto toto zabezpečenie porušil. Výšku uloženej pokuty považoval žalovaný
za adekvátnu zistenému protiprávnemu stavu, charakteru a rozsahu porušenia zákona.

4. Krajský súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že na rozdiel od názoru žalobcu nezistil relevantnosť
spotrebiteľského charakteru zmluvného vzťahu odberateľ - dodávateľ plynu v súvislosti s posudzovaním
charakteru zodpovednosti odberateľa za neoprávnený odber plynu v správnom konaní. Postup a
rozhodovanie správneho orgánu v konaní o správnom delikte sa riadi výlučne ustanoveniami verejného
práva, výklad ktorých nie je možné prispôsobovať všeobecnej požiadavke ochrany spotrebiteľa v
zmluvných vzťahoch.

5. Krajský súd sa však stotožnil s námietkami žalobcu týkajúcimi sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia
a nedostatočného zistenia skutkového stavu správnymi orgánmi. Uviedol, že žalovaný nevysvetlil, v
čom konkrétne spočívala neurčitosť a nezrozumiteľnosť výroku prvostupňového rozhodnutia, ktorú v
odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval. Taktiež poukázal na to, že správne orgány oboch stupňov
dôsledne neozrejmili spôsob aplikácie ustanovení zákona upravujúcich neoprávnený odber plynu a jeho
následky.

6. Krajský súd upriamil pozornosť na to, že ustanovenie § 91 ods. 1 písm. d) bod 5 zákona č.
251/2012 Z.z. upravuje uloženie pokuty vo výške od 100 do 30 000 eur okrem iného za porušenie
povinnosti podľa § 82, samotné ustanovenie § 82 však upravuje a odberateľovi ukladá iba povinnosť
uvedenú v jeho odseku 2 (povinnosť uhradiť dodávateľovi, prípadne iným subjektom špecifikovaným v
ustanovení, skutočne vzniknutú škodu, ak pri neoprávnenom odbere vznikla). Krajský súd dodal, že v
súvislosti s neoprávneným odberom odberateľovi zákon neukladá žiadne povinnosti a tieto ako porušené
žalobcom neidentifikujú vo výroku rozhodnutia ani správne orgány. Podľa krajského súdu z odôvodnenia
rozhodnutia o uložení pokuty za neoprávnený odber plynu nie je zrejmé, či správny orgán napriek zneniu
výrokovej časti rozhodnutia sankciu uložil za porušenie určitej povinnosti, alebo naopak, napriek zneniu
ustanovenia § 91 ods. 1 písm. d/ bod 5 zákona č. 251/2012 Z.z. upravujúceho pokutu za porušenie
povinnosti sankciu uložil za konanie, ktoré ako porušenie povinnosti zákonom nie je definované, pričom
taktiež nie je zrejmé, akým výkladom ustanovení a akými úvahami sa pritom spravoval.

7. Krajský súd uviedol, že správne orgány v odôvodnení svojich rozhodnutí v súvislosti s rozhodovaním
o výške pokuty zrozumiteľne identifikovali iba spôsob porušenia  povinnosti, ktorý zohľadňovali, hoci aj
tento je v ich rozhodnutiach rozdielny (v prípade žalovaného ide o konštatovanie, že došlo k poškodeniu
- odstráneniu zaisťovacieho prvku plomby, v prípade prvostupňového orgánu, že účastník konania sám
alebo za pomoci iných osôb porušil pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii - odstránil
jeden zaisťovací prvok plomby). Hoci oba správne orgány konštatovali zohľadnenie aj závažnosti
protiprávneho konania a jeho možný následok, neuviedli, aký stupeň závažnosti, z akých okolností
a na základe akých úvah hodnotili, a v prípade následku iba žalovaný konštatoval, že ním je škoda
spôsobená vlastníkovi a prevádzkovateľovi distribučnej siete, rozsah a charakter ktorej neuviedol, preto
nie je zrejmé, či mali na mysli škodu na meradle, hodnotu neoprávnene odobratého plynu (a v akej
výške ) alebo niečo iné.

8. Aj v prípade, že zodpovednosť žalobcu by bola objektívnou, podľa názoru krajského súdu
stupeň závažnosti porušenia povinnosti bez akýchkoľvek pochybností ovplyvňuje skutočnosť, či k
neoprávnenému odberu plynu malo dôjsť úmyselným alebo neúmyselným konaním žalobcu, s čím sa
správne orgány žiadnym spôsobom nevysporiadali.



9. Krajský súd dodal, že samotný záver správneho orgánu o neoprávnenom odbere plynu je z
dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci minimálne predčasným. Vychádza zo záverov
znaleckého posudku č. 217/PL-2014, podľa ktorých znalec optickým skúmaním povrchu plomby zistil
poškodenie - odstránenie jedného zaisťovacieho prvku plomby. Podľa textu posudku toto poškodenie -
odstránenie zaisťovacieho prvku plomby umožňuje jej demontáž pri použití pomerne malej sily. Zákon č.
251/2012 Z.z. bližšie nešpecifikuje, čo považuje za porušenie zabezpečenia meradla proti neoprávnenej
manipulácii, ktoré je možné považovať za neoprávnený odber, je však logické, že za takéto porušenie v
súvislosti s „neoprávneným odberom“ je dôvodné považovať iba porušenie, ktoré smeruje k odstráneniu
prekážky v prístupe do technológie meradla a umožneniu ovplyvňovania zaznamenávania (merania)
spotreby plynu, ako to súdnou praxou bolo ustálené aj v súvislosti s posudzovaním nárokov dodávateľa
na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Za takéto by podľa názoru krajského
súdu nemalo byť považované napr. porušenie drobné, nemajúce akýkoľvek vplyv na funkčnosť plomby,
odberateľom aj pri zachovaní patričnej ostražitosti ťažko rozpoznateľné, ktoré môže byť prípadne aj
následkom nesprávnej inštalácie plomby a pod.

10. Krajský súd poukázal na to, že stručnosť znaleckého posudku v danom prípade neumožňuje
jednoznačné zodpovedanie všetkých otázok majúcich vplyv na zodpovednosť žalobcu a vytvorenie
úsudku o tom, aký zaisťovací prvok plomby bol odstránený, kde sa nachádzajúci, jeden z koľkých
zaisťovacích prvkov, či jeho odstránenie bez ďalšieho umožňuje nepozorovateľné odstránenie plomby
a tým aj vstup do meradla a ovplyvnenie jeho činnosti, či išlo o nedostatok plomby viditeľný bez použitia
špeciálnych prostriedkov pozorovania, aký mohol byť mechanizmus odstránenia zaisťovacieho prvku
plomby, či tento jej nedostatok mal znaky úmyselného zásahu alebo môže byť následkom nesprávnej
inštalácie plomby, či dokonca následkom výrobnej vady, ktorá sa prejavila až po inštalácii a pod.

11. Proti právoplatnému rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť a
žiadal, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Mal
za to, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil a pri svojom rozhodnutí sa odklonil od rozhodovacej
praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. g) a h) Správneho súdneho poriadku).

12. Sťažovateľ v prvom rade namietal, že krajský súd vydal v skutkovo obdobných prípadoch
(neoprávnený odber plynu) čo do výroku rozhodnutia totožné rozhodnutia, avšak s rôznymi
odôvodneniami. V predmetnom prípade krajský súd nepovažoval za hlavný dôvod na zrušenie
rozhodnutia možnú subjektívnu zodpovednosť účastníkov konania, ktorú sťažovateľ napádal vo svojich
predchádzajúcich kasačných sťažnostiach, ale argumentoval, že žalobcovi bola uložená pokuta na
základe § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z., pričom podľa názoru krajského súdu uvedený
paragraf neukladá povinnosť účastníkovi konania neodoberať neoprávnene plyn.

13. Sťažovateľ uviedol, že § 91 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. taxatívne uvádza § 82, pričom
odkazuje na celý paragraf, preto nemožno súhlasiť so záverom, že iba nesplnenie následnej povinnosti
(podľa § 82 ods. 2) možno vnímať ako porušenie § 82 v zmysle § 91 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012
Z.z.

14. Sťažovateľ sa nestotožnil s argumentáciou krajského súdu, že správny orgán rozhodol o porušení
§ 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. len z toho titulu, že neprejavil vôľu dostatočným
spôsobom zisťovať skutkový stav veci, t. j. aj zavinenie odberateľa, ako zodpovednostný prvok, resp.,
že s okolnosťou zodpovednosti sa správne orgány v obsahu svojich rozhodnutí žiadnym spôsobom
nevysporiadali. Uviedol, že v šetrenej veci nebolo sporné, či meradlo zaznamenáva správne, alebo
či vôbec zaznamenáva spotrebu plynu. Podstatnou bola otázka, či bol alebo nebol poškodený
zabezpečovací prvok plomby určeného meradla, pričom skutkový stav bol preukázaný na základe
vykonaného znaleckého skúmania, ktorým bolo zistené poškodenie - odstránenie jedného zaisťovacieho
prvku plomby určeného meradla, v dôsledku čoho bola overovacia/zabezpečovacia značka mechanicky
poškodená. Za takto zisteného skutkového stavu správne orgány neboli povinné skúmať zavinenie
páchateľa správneho deliktu - žalobcu, nakoľko sa tu uplatňuje princíp objektívnej zodpovednosti.
Obdobný názor judikovali aj súdy (napr. Krajský súd v Trenčíne rozhodnutím sp. zn. 16Cob/86/20147
z 20. mája 2014, Najvyšší súd SR rozhodnutiami sp. zn. 1Cdo/107/2008 z 27. októbra 2009, sp. zn.
3Cdo/99/2012 z 12. marca 2015). Sťažovateľovi preto nie je zrejmé, kedy, akým spôsobom a na základe
akých skutočností nastal zlom v ustálenej rozhodovacej praxi krajských súdov.



15. Sťažovateľ v ďalšom uviedol, že v zmysle jednotnosti konania platí upravený výrok odvolacieho
orgánu, a to: „že došlo k poškodeniu - odstráneniu zaisťovacieho prvku plomby“, pričom k uvedenej
zmene odvolací orgán pristúpil práve v dôsledku otázky zodpovednosti, keď sa odvolaciemu orgánu,
rovnako ako prvostupňovému správnemu orgánu a orgánom činným v trestnom konaní nepodarilo
preukázať subjektívnu zodpovednosť účastníka konania a odvolací orgán len pristúpil k zosúladeniu
zisteného skutkového stavu s výrokom vydaného rozhodnutia.

16. Sťažovateľ konštatoval, že pri odôvodňovaní výšky sankcie zohľadnil spôsob spáchania iného
správneho deliktu (v rámci dostupných možností), čas trvania porušenia povinnosti, závažnosť a
možný následok porušenia povinnosti (aspoň v určitom rozsahu); tiež poukázal na objektívny charakter
konštrukcie zodpovednosti za spáchaný iný správny delikt a samotné zjavné nedodržanie zákazu
ustanovené v zákone č. 251/2012 Z.z. Zároveň pri zdôvodňovaní výšky postihu pri tomto druhu iného
správneho deliktu mal za nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že jeho skutková podstata umožňuje pod
predmetné ustanovenie zákona subsumovať viacero druhov konaní, avšak presný priebeh a charakter
skutku je často nezistiteľný z objektívnych príčin. Tak tomu bolo aj v šetrenom prípade, keď správny
orgán na prvom stupni, ani sám sťažovateľ nedisponovali presným priebehom skutku, ktorým došlo k
naplneniu skutkovej podstaty § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z.

17. Sťažovateľ uviedol, že aj napriek prekážkam spočívajúcim v objektívnych dôvodoch a nie v
nedbalosti a zanedbaní povinnosti presne zistiť skutkový stav veci, zotrváva na svojom názore, že
žalobca sa dopustil iného správneho deliktu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z., a
preto musí niesť za takéto porušenie povinnosti následky. Predmetný zákon sa pritom riadi princípom,
na základe ktorého sťažovateľ uloží pokutu v každom prípade porušenia povinnosti. Preto sťažovateľ
poukázal na možnosť krajského súdu využiť moderačné právo v zmysle § 198 ods. 1 písm. a) S.s.p.

18. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že dôvody kasačnej sťažnosti nie sú vymedzené
v súlade s § 440 ods. 2 S.s.p., pretože z nej nie je možné zistiť, v čom spočíva nesprávnosť právneho
posúdenia správneho súdu. Kasačná sťažnosť tiež nie je žiadnym spôsobom odôvodnená v tom smere,
prečo by malo dôjsť podľa sťažovateľa k nesprávnemu právnemu posúdeniu § 191 ods. 1 písm. d) a
e) S.s.p. zo strany správneho súdu. Napadnuté rozhodnutie krajského súdu považoval za správne, a to
aj vo výroku a aj v jeho odôvodnení.

19. Poznamenal, že zo znenia § 82 ods. 1 písm. d/ zákona č. 251/2012 Z.z.  vyplýva, že tento
pokrýva výsledok konania (bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii), a nie konanie
samotné. Len v prípade, ak by toto ustanovenie pokrývalo samotné konanie, ktoré by bolo týmto
ustanovením zakázané, by bolo možné hovoriť o tom, že došlo k porušeniu takéhoto zákazu a tým
k porušeniu povinností, za ktoré možno uložiť pokutu. Samotné konanie porušujúce zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii je zakázané, a tým protiprávne, nie ustanovením § 82 ods. 1 písm. d)
zákona č. 251/2012 Z.z., ale ustanovením § 76 ods. 11 tohto zákona, v ktorom je uvedený jasný zákaz
akéhokoľvek zásahu odberateľa do meradla, pričom porušením tohto zákazu je naplnená skutková
podstata správneho deliktu podľa § 91 ods. 1 písm. c) zákona č. 251/2012 Z.z.

20. Žalobca uviedol, že je otázkou právneho posúdenia, či konanie porušujúce zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii je priestupkom podľa § 50 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov alebo správnym deliktom podľa § 91 ods. 1 písm. c) v spojení s § 76 ods. 11
zákona č. 251/2012 Z.z. Podľa názoru žalobcu, ak sa odberateľ dopustí takéhoto konania, ide o správny
delikt, a ak sa takéhoto konania dopustí iná osoba ako odberateľ, ide o priestupok. V každom prípade
bude dôležité zistiť, kto sa uvedeného konania dopustil. Podľa jeho názoru sa má vo veci uplatňovať
princíp subjektívnej zodpovednosti, t. j. správny orgán musí skúmať zavinenie.

21. Konštatoval, že zmenou prvostupňového rozhodnutia, ktorú vykonal sťažovateľ, pričom túto zmenu
nijakým spôsobom nezohľadnil vo výške pokuty, došlo podľa názoru žalobcu k porušeniu totožnosti
skutku. Z formulácie skutku musí byť zrejmé naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty správneho
deliktu.

22. Žalobca vyjadril súhlas so záverom správneho súdu, podľa ktorého sťažovateľ nedostatočne zistil
skutkový stav veci. Svoje rozhodnutie oprel o jediný dôkaz - znalecký posudok č. 217/PL-2014, ktorý
nebol vypracovaný znalcom ustanoveným sťažovateľom podľa § 36 Správneho poriadku, ale jedná sa o



znalecký posudok objednaný (ešte pred správnym konaním) obchodnou spoločnosťou SPP - distribúcia,
a.s. pre jej interné potreby. Žalobca nemal možnosť participovať na znaleckom dokazovaní, nemal
možno klásť znalcovi otázky, a rovnako aj sťažovateľ žiadnym spôsobom neparticipoval na znaleckom
dokazovaní. Sťažovateľ však závery znalca uvedené v znaleckom posudku nekriticky bez ďalšieho
prevzal, a postavil na nich svoje rozhodnutie.

23. Uviedol, že trvá na tom, že sťažovateľ pri ukladaní pokuty postupoval v rozpore s § 91 ods. 5
zákona č. 251/2012 Z.z., pretože výšku pokuty smerom ku kritériám uvedeným v tomto ustanovení riadne
neodôvodnil. Absencia zdôvodnenia uvedených kritérií pre výšku uloženej pokuty v prípade, keď zákon
pripúšťa rozpätie sankcie, je podľa žalobcu dôvodom pre zrušenie rozhodnutia správneho orgánu pre
jeho nepreskúmateľnosť. Žalobca dodal, že ak by sa pripustil svojvoľný a arbitrárny prístup sťažovateľa,
podľa ktorého adresátovi rozhodnutia nemusia byť presne známe dôvody uloženia konkrétnej výšky
pokuty, popreli by sa princípy právneho štátu a rezignovalo by sa na povinnosť vyžadovať od správneho
orgánu plnenie jeho základných povinností vyplývajúcich z jeho postavenia.

24. Taktiež mal za to, že nie je naplnený kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. h/ S.s.p., a to najmä z
dôvodu, že ustálená rozhodovacia prax kasačného súdu tykajúca sa znakov správneho deliktu podľa §
91 ods. 1 písm. d/ bod 5 v spojení s § 82 zákona č. 251/2012 Z.z. neexistuje, a preto sa od nej správny
súd ani nemohol odkloniť.

25. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby kasačnú sťažnosť
zamietol a priznal žalobcovi voči sťažovateľovi právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.

26. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd postupom podľa § 452 a nasl.
Správneho súdneho poriadku preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 455 Správneho súdneho poriadku, keď deň
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 Správneho súdneho poriadku).

27. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zrušil rozhodnutie sťažovateľa,
ktorým sťažovateľ v časti zmenil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvej inštancie, a vec mu vrátil
na ďalšie konanie, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky
ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom
v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie sťažovateľa a orgánu verejnej správy
prvej inštancie, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

28. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. neoprávneným odberom plynu je odber meraný
určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo
určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.

29. Podľa § 91 ods. 1 písm. d) bod 5 zákona č. 251/2012 Z.z. inšpekcia uloží pokutu držiteľovi povolenia
alebo inej osobe vo výške od 100 eur do 30 000 eur za porušenie povinností podľa § 35 ods. 2 písm. b)
až h), § 36 ods. 2 písm. a) až e), § 39, 42, § 46, § 70 ods. 2 písm. b), d), e), § 71 ods. 2 písm. b), d), §
72, § 77 ods. 1, 3, § 82, § 89 ods. 1 písm. e) a § 96 ods. 24 a 27.

30. Sťažovateľ podanie kasačnej sťažnosti odôvodnil tým, že z ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d)
zákona č. 251/2012 Z.z. vyplýva objektívna zodpovednosť účastníkov konania. Mal za jednoznačné, že
v zmysle ustanovenia § 91 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. má sťažovateľ vykonávať dozor
nad dodržiavaním povinností a oprávnení vyplývajúcich z celého ustanovenia § 82 zákona č. 251/2012
Z.z. S poukazom na stanovenú objektívnu zodpovednosť žalobcu za spáchaný správny delikt mal za
to, že nebol povinný skúmať zavinenie. Dal do pozornosti, že v zmysle jednotnosti konania pristúpil
k zmene výroku prvoinštančného správneho rozhodnutia z dôvodu zosúladenia zisteného skutkového
stavu s výrokom vydaného rozhodnutia. Odôvodnenie výšky pokuty mal za dostatočné s tým, že pokiaľ
považoval krajský súd odôvodnenie výšky pokuty za nedostatočné vo vzťahu k zákonným kritériám pre
určenie jej výšky, mal možnosť využiť moderačné právo v zmysle § 198 ods. 1 písm. a) S.s.p.



31. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru o vecnej správnosti rozhodnutia
krajského súdu, aj keď sa s dôvodmi jeho rozhodnutia nestotožnil v celom rozsahu.

32. V prvom rade kasačný súd dáva do pozornosti, že z ustanovenia § 91 ods. 1 písm. d) bod 5
zákona č. 251/2012 Z.z. vyplýva, že inšpekcia uloží obligatórne pokutu držiteľovi povolenia alebo inej
osobe (v danom prípade žalobcovi) za porušenie povinností, ktoré vyplývajú z taxatívne uvedených
ustanovení tohto zákona, okrem iného aj vo vzťahu k ustanoveniu § 82. Z predmetného ustanovenia
§ 82 ods. 1 vyplývajú definície neoprávneného odberu, z ktorých je možné vyvodiť, o aký odber musí
ísť, aby bol neoprávnený. Ako vyplýva z § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z., neoprávneným
odberom plynu  je odber, ktorý musí spĺňať dve podmienky; prvou je odber meraný určeným meradlom a
druhou je, že pôjde o meradlo, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.
Na sankcionovanie tohto neoprávneného odberu stačí splnenie týchto dvoch podmienok s tým, že
zodpovednosť nesie odberateľ (žalobca), pričom zákon nevyžaduje priamo jeho zavinenie. Sťažovateľ
tak správne vyhodnotil, že v danom prípade pôjde o objektívnu zodpovednosť, preto nie je podstatné, či
došlo k porušeniu zabezpečenia určeného meradla úmyselným alebo nedbanlivostným konaním, resp.
kto konkrétne porušil predmetné zabezpečenie; zodpovednosť nesie odberateľ plynu. Uvedené vyplýva
aj z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 12. marca 2015, sp. zn. 3Cdo 99/2012, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Asan 19/2017). Na základe uvedeného nemohol kasačný súd súhlasiť s názorom
krajského súdu, že orgány verejnej správy postupovali nesprávne, keď sa nezaoberali skutočnosťou,
či k neoprávnenému odberu malo dôjsť úmyselným alebo neúmyselným konaním žalobcu, keď v
prípade objektívnej zodpovednosti sa zavinenie neskúma. K uvedenému však kasačný súd uvádza, že
skutočnosť, kto, kedy a akým spôsobom porušil zabezpečovaciu značku plynomeru, resp. ako došlo k
danému porušeniu je nutné vziať do úvahy pri určovaní výšky pokuty.

33. Kasačný súd zároveň nesúhlasí s tou časťou odôvodnenia rozsudku krajského súdu, v ktorej krajský
súd konštatoval, že sťažovateľ tak ako aj prvoinštančný orgán verejnej správy neozrejmili spôsob
aplikácie ustanovení § 82 ods. 1 písm. d) a § 91 ods. 1 písm. d) bod 5 zákona č. 251/2012 Z.z. Ak by
zákonodarca nemal v úmysle sankcionovať aj ustanovenie § 82 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z., ale
výlučne len ustanovenie § 82 ods. 2, bol by to výslovne vymedzil v ustanovení § 91 ods. 1 písm. d)
bod 5. Súčasne má kasačný súd za to, že vylúčenie možnosti sťažovateľa sankcionovať páchateľov
správnych deliktov len z dôvodu, že ustanovenie § 82 ods. 1 zákona nie je výslovne formulované ako
povinnosť, by odporovalo zásadám právneho štátu, v ktorom nie je možné akceptovať a ponechať bez
trestu protispoločenské konanie, akým neoprávnený odber plynu bez pochýb je.

34. Vo vzťahu k odôvodneniu výšky pokuty, ktorú považuje sťažovateľ za dostatočne odôvodnenú
v rámci toho, že nie je možné presne uviesť priebeh skutku, musí kasačný súd vyzdvihnúť právny
názor krajského súdu uvedený v odôvodnení napadnutého rozsudku. Z obsahu prvoinštančného a
druhoinštančného správneho rozhodnutia nie je možné dostatočne vyvodiť, prečo bola žalobcovi
uložená práve pokuta vo výške 1 900 eur, prečo nie menej, resp. viac.

35. Pri preskúmavaní rozhodnutia, ktoré vydal orgán verejnej správy na základe zákonom povolenej
správnej úvahy, správny súd preskúmava, iba či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk
ustanovených Správnym súdnym poriadkom s tým, že nie sú dotknuté ustanovenia o sankčnej
moderácii. Avšak neznamená to, že orgán verejnej správy by nemal dostatočne odôvodniť použitú
správnu úvahu pri ukladaní výšky sankcie, najmä ak ukladá sankciu v určitom zákonom stanovenom
rozpätí, v danom prípade od 100 eur do 30.000 eur. Zároveň musí byť z rozhodnutia orgánu verejnej
správy zrejmá jeho správna úvaha pri aplikácii právnych predpisov (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku).

36. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru o nedostatočnom odôvodnení
rozhodnutia sťažovateľa a prvoinštančného správneho rozhodnutia v súvislosti s výškou uloženej
sankcie, keď konajúce orgány verejnej správy síce tvrdili, že pri určovaní výšky pokuty zohľadnili
závažnosť protiprávneho konania a jeho následok, ktorým bola spôsobená škoda vlastníkovi a
prevádzkovateľovi distribučnej siete, a preto žalobcovi uložili pokutu na dolnej hranici zákonom
stanovenej sadzby, no súčasne výšku uloženej pokuty stanovili na sumu 1 900 eur zo zákonom
stanoveného rozpätia od 100 eur do 30 000 eur. Kasačnému súdu nie je zrejmé, prečo sa orgány verejnej
správy domnievali, že uložená pokuta predstavuje dolnú hranicu zo zákonom stanovenej sadzby, keď
uložená pokuta 19-násobne prevyšuje skutočnú dolnú hranicu (100 eur). Rovnako zostalo pre kasačný



súd neznáme, ako mohli orgány verejnej správy uložiť žalobcovi pokutu vo výške 1 900 eur, keď sami
uviedli, že pri určení výšky pokuty prihliadali v zmysle ustanovenia § 91 ods. 5 zákona najmä na
závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky porušenia povinností, teda museli prihliadnuť okrem
iného na skutočnosti, že
· orgán verejnej správy prvej inštancie rovnako ako sťažovateľ a ako orgány činné v trestnom konaní
nepreukázali, že práve žalobca bol osobou, ktorá vykonala neoprávnený zásah do overovacej a
zabezpečovacej značky plynomeru tým spôsobom, že bol poškodený - odstránený jeden zaisťovací
prvok plomby,
· k porušeniu plomby určeného meradla mohlo vzhľadom na bod 1 dôjsť aj konaním inej osoby ako osoby
žalobcu, pričom nebolo vylúčené, že porušenie mohlo byť spôsobené aj inými vplyvmi ako napríklad
vplyvom počasia, plynutím času či inou okolnosťou,
· nebol preukázaný vznik škody prevádzkovateľovi distribučnej siete spojený s neoprávneným odberom
plynu,
· predmetné meradlo sa nachádza na verejne prístupnom mieste.

37. Kasačný súd považoval za dôvodnú aj námietku žalobcu, že hoci sťažovateľ zmenil výrok
rozhodnutia prvoinštančného správneho orgánu práve vzhľadom na skutočnosť, že nebolo preukázané
poškodenie predmetného meradla žalobcom ako odberateľom, túto okolnosť pri výške pokuty nijako
nezohľadnil. Je predsa rozdiel, či je ukladaná pokuta odberateľovi, ktorý preukázateľne sám poškodil
meradlo, alebo sa ukladá pokuta odberateľovi, ktorému nebol preukázaný zásah do meradla, ktoré je
navyše umiestnené na verejne prístupnom mieste, čo zohľadňuje aj sám zákonodarca pri určení výšky
škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ( § 82 ods. 4 zákona).

38. Vzhľadom na uvedené nemohol kasačný súd postupovať inak, ako súhlasiť so záverom prijatým
krajským súdom v napadnutom rozhodnutí o nedostatku odôvodnenie výšky uloženej pokuty s tým,
že napadnuté rozhodnutie sťažovateľa v spojení s prvoinštančným rozhodnutím je aj podľa názoru
kasačného súdu v uvedenom smere v rozpore so zákonom.

39. Krajský súd pristúpil k zrušeniu rozhodnutia sťažovateľa z dôvodu, že bolo nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov, ako aj z dôvodu, že zistenie skutkového stavu bolo nepostačujúce na riadne
posúdenie veci. Kasačný súd sa stotožňuje s uvedeným tvrdením krajského súdu v tom smere, že
samotný sťažovateľ uviedol, že nebolo možné zistiť, ako presne prebiehal skutok, čo malo vplyv na
odôvodnenie výšky pokuty a svoju úvahu oprel len o znalecký posudok, ktorý bol spochybňovaný
žalobcom. Aj napriek tomu, že v danom prípade išlo o objektívnu zodpovednosť, pokiaľ sa nepreukáže,
že zabezpečenie meradla plynu bolo poškodené žalobcom, bude úlohou orgánu verejnej správy zvážiť
uloženie sankcie ozaj na spodnej hranici, ktorú zákonodarca určil sumou 100 eur.

40. Na základe vyššie uvedených skutočností, právnych úvah a citovaných zákonných ustanovení
dospel kasačný súd k záveru, že je potrebné kasačnú sťažnosť zamietnuť (§ 461 S.s.p.), nakoľko v
rozhodnutí sťažovateľa došlo k takým pochybeniam, ktoré odôvodňujú záver krajského súdu o potrebe
jeho zrušenia a na ktoré musel kasačný súd prihliadať.

41. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že žalobcovi
vzhľadom na jeho úspech v konaní priznal nárok na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 1 v
spojení s § 167 ods. 1 S.s p.).

42. Senát najvyššieho súdu prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok   n i e   j e   prípustný.