Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/77/2017 z 26. 2. 2019 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. februára 2019, sp. zn. 9So/77/2017, ECLI:SK:NSSR:2019:1015201640.1 Najvyšší súd | 9So/77/2017 | ECLI:SK:NSSR:2019:1015201640.1 | 2019-02-26 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8e375d2a-3028-4429-abe5-b65a9d5cfbb4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1015201640.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9So/77/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201640
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:1015201640.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a
členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Viery Nevedelovej, v právnej veci navrhovateľa: U.. P.
E., nar. XX.XX.XXXX, X.C. B. XX, V., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8,
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.05.2015
o invalidnom dôchodku, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.
10Sd/111/2015-38 zo dňa 30.05.2017, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 10Sd/111/2015-38 zo dňa
30.05.2017 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 10Sd/111/2015-38 zo dňa 30.05.2017 potvrdil rozhodnutie
odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.05.2015 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie odporkyne“),
ktorým odporkyňa podľa § 73, § 112 ods. 4 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) zvýšila navrhovateľovi sumu
invalidného dôchodku od 19.02.2015 na 374,90 eur mesačne z dôvodu, že podľa záveru posudkového
lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava zo dňa 17.03.2015 je jeho miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou 60 %. Účastníkom nepriznal
náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd vykonal dokazovanie výsluchom
navrhovateľa a odporkyne a oboznámil sa s lekárskymi posudkami posudkového lekára sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava zo dňa 17.03.2015 a 16.06.2015 ako aj s posudkom
posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 24.09.2015 a 15.12.2016.
Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že nie je spokojný so záverom posudkového lekára, ktorý mu určil
mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou 60 %.
Žiadal, aby krajský súd zaviazal odporkyňu na uzavretie pracovnej zmluvy s ním, aby jej nadriadení
pracovníci posúdili, že nie je schopný vykonávať prácu. Zástupkyňa odporkyne vzhľadom na zhodné
posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa posudkovými lekármi žiadala napadnuté rozhodnutie
ako vecne správne potvrdiť. Posudkoví lekári sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky
Bratislava ako aj posudkoví lekári Sociálnej poisťovne, ústredia vo svojich posudkoch zohľadnili všetky
navrhovateľom uvádzané ťažkosti a vysporiadali sa s lekárskymi nálezmi nachádzajúcimi sa v jeho
zdravotnej dokumentácii. Zhodne určili, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľa sú
choroby podporného a pohybového aparátu, postihnutie končatín, strata úchopovej schopnosti ruky, na
nedominantnej, podľa kapitoly XV, oddiel G, položka 28, písm. a/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.
z., kde mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovili na 50 %. Pre iné zdravotné
postihnutie (bolesti chrbta) zvýšili percentuálnu mieru o 10 %, takže celková miera poklesu schopnosti



vykonávať zárobkovú činnosť je 60 %. U navrhovateľa invalidita trvá naďalej od 19.02.2015, t. j. dňom
podania žiadosti navrhovateľa o opätovné prehodnotenie jeho zdravotného stavu kvôli jeho zhoršeniu.
Ostatné zdravotné postihnutia dokumentované odbornými lekárskymi nálezmi nie sú takého charakteru
ani závažnosti, aby podmieňovali ďalšie zvýšenie miery poklesu. K návrhu navrhovateľa, aby súd
zaviazal odporkyňu na uzavretie pracovnej zmluvy s ním, krajský súd uviedol, že uzavretie pracovnej
zmluvy navrhovateľa u odporkyni nie je predmetom tohto konania a nie je dôvod riešiť jeho pracovný
pomer v tomto konaní. V danej veci sa rieši len napadnuté rozhodnutie odporkyne. Zistenia posudkových
lekárov neboli spochybnené ani v súdnom konaní. Závery posudkov posudkových lekárov sú odborné,
presvedčivé, náležite zdôvodnené a krajský súd nezistil rozpor medzi ich závermi a zisteným skutočným
stavom. Ďalej krajský súd uviedol, že napadnutým rozhodnutím odporkyne bol navrhovateľovi podľa
§ 73, § 112 ods. 4 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. zvýšený invalidný dôchodok na sumu 374,90
eur mesačne od 19.02.2015, pričom od 19.02.2015 má 60 % pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť. Suma invalidného dôchodku mu bola určená podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.
ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu
vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný
dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Suma invalidného dôchodku je 372,20 eur mesačne. K
tejto sume invalidného dôchodku patrí suma zvýšenia 2,70 eur mesačne, ktorá patrila k vyplácanému
invalidnému dôchodku podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z..

Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie žiadajúc vypracovanie
nového posudku ohľadom jeho zdravotného stavu nezávislým znalcom z odboru pracovného lekárstva,
prípadne aby bol doplnený posudok o posúdenie psychológom či psychiatrom, ktorý by posúdil aj
vplyv užívaných liekov na mieru poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť.
Namietal, že krajský súd sa nevysporiadal s jeho požiadavkou, aby zaviazal odporkyňu vytvorením
pracovného miesta a zamestnaním ho tak, aby mohli zodpovední pracovníci posúdiť jeho nemožnosť
vykonávať akúkoľvek prácu. Rovnako sa nevysporiadal s posúdením jeho zdravotného stavu, ktorý
bol nesprávne posúdený znalcom odporkyne, nakoľko nezohľadnil nemožnosť vykonávať prácu aj
druhou hornou končatinou a narušenosť osobnosti spôsobenú užívanými utlmujúcimi liekmi. Ľavá horná
končatina je v dôsledku neurologickej poruchy (pravdepodobne vrodenej) neschopná vykonávať prácu
pre kŕče striedajúce sa s necitlivosťou a nemožnosťou vykonávania motorických pohybov. Silné bolesti
spôsobené kŕčmi v ľavej končatine si vyžadujú užívanie silných tlmiacich liekov, ktoré spôsobujú
nemožnosť koncentrácie na duševnú prácu a nedostatok spánku pre silné bolesti, čo spôsobuje celkovú
vyčerpanosť. Navrhovateľ tiež trpí vrodenými deformáciami dolných končatín, ktoré mu spôsobujú
obtiažnosť pohybu a skorú únavu pri chôdzi či postoji. Cukrovka, ktorou trpí, mu rovnako spôsobuje
ťažkosti hlavne tým, že vyvoláva nadmerné potenie už pri chôdzi či najjednoduchších pohyboch a aj toto
nadmerné potenie spôsobuje nemožnosť práce v kolektíve, pretože navrhovateľovi spôsobuje stres z
pocitu, že zapácha. Tieto závažné skutočnosti posudkoví lekári odporkyne nezohľadnili pri posudzovaní
miery poklesu vo svojom posudku.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok krajského súdu
z dôvodu jeho vecnej správnosti. Dôvody, ktoré uviedol navrhovateľ v odvolaní, nepovažovala za
opodstatnené. Mala za to, že krajský súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého
vec náležite právne posúdil nezistiac nezákonnosť napadnutého rozhodnutia odporkyne, ktorým
bol navrhovateľovi zvýšený invalidný dôchodok. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní
predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia odporkyne ako aj v konaní o opravnom prostriedku
na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že
navrhovateľov zdravotný stav je zhoršený na úroveň invalidity od 19.02.2015 s mierou poklesu 60 %. Na
posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby
vykonávať zárobkovú činnosť sa vyžadujú odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia
je dokazovanie zverené posudkovým lekárom, a to tak na účely správneho, ako aj súdneho konania.
Navrhovateľ v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť,
objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto
konaní. Pochybnosti navrhovateľa o nesprávnom posúdení jeho zdravotného stavu sú nedôvodné a
vyvolané jeho subjektívnym presvedčením, čo nezakladá dôvod na spochybnenie správnosti skutkových
zistení a záverov prijatých v správnom konaní. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného
poškodenia navrhovateľa boli ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú
úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú



bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod na
ďalšie dokazovanie.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len
„SSP“).

Podľa § 492 ods. 1 SSP, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok
a konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k
záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia odporkyne o zvýšení
invalidného dôchodku navrhovateľovi a posúdenie, či jeho zdravotné postihnutie odôvodňuje určenie
vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z.
z.. Určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10
%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť (§ 71 ods. 5 až 8 zákona č. 461/2003 Z. z.).

Pre posúdenie nároku na zvýšenie invalidného dôchodku je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti.

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden
rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,
duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom
a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Na určenie
zvýšenia hodnoty miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania,
skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav (§ 71 ods. 2, 3 zákona č. 461/2003 Z. z.).

Z posudkovej dokumentácie vyplýva, že navrhovateľ bol dodatočne uznaný čiastočne invalidným už od
01.10.1983 a bol mu priznaný čiastočný invalidný dôchodok. Od 14.01.2010 bol uznaný posudkovým
lekárom Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava v lekárskej správe zo dňa 24.02.2010 za invalidného
podľa zákona č. 461/2003 Z. z. s mierou poklesu 50 % s tým záverom, že naďalej trvá aj čiastočná
invalidita podľa § 37 zákona č. 100/1988 Zb.. Dňa 19.02.2015 bola Sociálnej poisťovni, pobočke
Bratislava doručená žiadosť navrhovateľa o zvýšenie invalidného dôchodku a po jej podaní bol jeho
zdravotný stav opätovne prehodnotený posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,
pobočky Bratislava dňa 17.03.2015, 16.06.2015 a ústredia dňa 24.09.2015 a 15.12.2016. Posudkoví
lekári vyhodnotili pokles miery schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť na 60 % v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Pokiaľ navrhovateľ namietal, že odporkyňa nedostatočne zvýšila jeho celkovú mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť, túto jej námietku aj odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Posudkoví
lekári sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava a ústredia v posudkoch zohľadnili
všetky zdravotné postihnutia navrhovateľa a ním predkladané odborné lekárske nálezy, ktoré v
posudkoch riadne vyhodnotili. Zhodne dospeli k záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím
navrhovateľa sú podľa doložených lekárskych nálezov choroby podporného a pohybového aparátu,
postihnutie končatín, strata úchopovej schopnosti ruky, na nedominantnej. Takémuto postihnutiu
zodpovedá 50 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly XV, oddiel G,



položky 28., písm. a/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.. Posudkoví lekári pritom vzali do úvahy aj
ďalšie zdravotné ťažkosti navrhovateľa (bolesti chrbta), za ktoré mu zvýšili mieru poklesu o 10 % podľa
§ 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., teda celkovo mu určili 60 % mieru poklesu.

Medzi závermi posudkov neboli zistené rozpory a o ich odbornej úrovni nemal dôvod pochybovať ani
odvolací súd. Vyššie uvedené posudky považoval za úplné, presvedčivé a zodpovedajúce kritériám
upraveným v zákone č. 461/2003 Z. z., pričom posudkoví lekári sa vysporiadali so všetkými namietanými
zdravotnými ťažkosťami navrhovateľa. Pre posúdenie invalidity je rozhodujúci zdravotný stav v čase
jeho posudzovania posudkovým lekárom. Nie je podstatné, aký je subjektívny pocit navrhovateľa ani či
narušenie zdravotného stavu môže v budúcnosti viesť k ďalšiemu zhoršovaniu. Na tom základe dospel
odvolací súd k záveru, že zdravotný stav navrhovateľa zatiaľ nepodmieňuje viac ako 60 % mieru poklesu.

K námietke navrhovateľa, že trpí cukrovkou, ktorá mu spôsobuje ťažkosti hlavne nadmerným potením
už pri chôdzi či najjednoduchších pohyboch a znemožňuje mu prácu v kolektíve, odvolací súd poukazuje
na to, že toto ochorenie bolo u navrhovateľa prvýkrát zaznamenané až v prepúšťacej správe z
Univerzitnej nemocnice Bratislava, ŠGN Podunajské Biskupice, kde bol hospitalizovaný od 13.09.2016
do 23.09.2016. Uvedenú prepúšťaciu správu zohľadnil posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, ústredie v lekárskom posudku zo dňa 15.12.2016 konštatujúc, že „...v prepúšťacej správe sú
popísané a vyhodnotené už známe, posudkovo zohľadnené postihnutia a ochorenia, až na novozistenú
cukrovku, ktorá ale nemá okrem laboratórneho potvrdenia testom OGTT žiadne iné klinické príznaky,
preto je z hľadiska posudzovania invalidity bezvýznamná.“

V súvislosti s námietkou navrhovateľa o potrebe nariadenia znaleckého dokazovania nezávislým
znalcom z odboru pracovné lekárstvo, prípadne o doplnenie dokazovania o posúdenie psychológom
alebo psychiatrom odvolací súd poukazuje na rozsudok sp. zn. 9So/37/2013 zo dňa 28.04.2014, v
ktorom najvyšší súd konštatoval, že „posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov
na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti ... námietku,
že krajský súd mal nariadiť ďalšie dokazovanie posúdením jeho zdravotného stavu znalcom preto
odvolací súd nepovažoval za podloženú. Súd v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho
orgánu môže (i keď nemusí) nariadiť doplnenie dokazovania v prípade predloženia lekárskych nálezov,
uvádzajúcich nové skutočnosti, resp. ak nálezy sú v rozpore so závermi posudkových lekárov.
Z odborných lekárskych nálezov obsiahnutých v spisovom materiály, vrátane posudkového spisu
odporkyne, však nevyplývajú iné závery ako tie, ku ktorým dospeli posudkoví lekári.“

Ani v posudzovanom prípade navrhovateľ v odvolacom konaní nepreukázal nové skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali doplnenie dokazovania za účelom posúdenia nových skutočností či odstránenia
rozporov. „Odvolací súd pripomína, že povinnosťou navrhovateľa je preukázať svoje tvrdenia a predložiť
posudkovému lekárovi dôkazy na podporu svojich tvrdení.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
9So/83/2016 zo dňa 25.10.2017).

Námietku navrhovateľa, že krajský súd sa nevysporiadal s jeho požiadavkou, aby zaviazal odporkyňu
vytvorením pracovného miesta a zamestnaním ho tak, aby mohli zodpovední pracovníci posúdiť jeho
nemožnosť vykonávať akúkoľvek prácu, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. V tejto súvislosti je
potrebné zdôrazniť, že lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonáva v zmysle § 153
ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. posudkový lekár Sociálnej poisťovne príslušnej pobočky a
posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie. Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia
zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť. To znamená, že mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určuje
posudkový lekár v lekárskom posudku a takýto posudok je následne podkladom pre vydanie rozhodnutia
odporkyne o žiadosti o dávku sociálneho zabezpečenia, t. j. v prípade navrhovateľa žiadosti o zvýšenie
invalidného dôchodku. Záverom odvolací súd dodáva, že zamestnanie navrhovateľa odporkyňou za
účelom posúdenia miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť by bolo v rozpore so
zákonom č. 461/2003 Z. z., ktorý takýto postup odporkyni ani neumožňuje. Odporkyňa je povinná
postupovať v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a musí rešpektovať postup ustanovený
zákonodarcom pri rozhodovaní o žiadostiach fyzických osôb o dávkach sociálneho zabezpečenia,
vrátane žiadostí o invalidný dôchodok či o jeho zvýšenie.



Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil podľa § 250ja ods. 3 v spojení s
§ 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 250l ods.
2 a § 250k ods. 1 OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ nebol v tomto
konaní úspešný.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.