Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/14/2017 z 26. 11. 2018 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. novembra 2018, sp. zn. 7Sžsk/14/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:8016200196.3 Najvyšší súd | 7Sžsk/14/2017 | ECLI:SK:NSSR:2018:8016200196.3 | 2018-11-26 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 98 ods. 1 písm. g) SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/104304a9-759c-4918-8f38-b7511370bdbc Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8016200196.3 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Sžsk/14/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200196
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:8016200196.3

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci sťažovateľky: S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX,
G., zastúpenej JUDr. Dušanom Remetom, advokátom, so sídlom Masarykova 2, Prešov, proti žalovanej:
Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom 29. augusta 8 a 10, Bratislava, za účasti: J. R., o preskúmanie
zákonnosti postupu a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník, č. 2623-121/2013-SK z 2. mája
2013, o kasačnej sťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 11Scud/2/2016-26 z 18.
januára 2017, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 11Scud/2/2016-26 z 18.
januára 2017 z r u š u j e a vec v r a c i a krajskému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Rozhodnutie správneho súdu

1. Krajský súd v Prešove (ďalej v texte len „krajský súd“ alebo „správny súd“) uznesením z 18. januára
2017, č. k. 11Scud/2/2016-26 (ďalej v texte len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie krajského
súdu“), zastavil konanie vedené na krajskom súde pod sp. zn. 11Scud/2/2016 a rozhodol, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Krajský súd v napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že v predmetnej veci bolo konanie začaté dňom
doručenia žaloby Krajskému súdu v Prešove dňa 16.03.2016, teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku ale s odkazom na citované ustanovenie § 491 ods. 1, 2 Správneho
súdneho poriadku sa má dokončiť podľa Správneho súdneho poriadku. Je nesporné, že v predmetnej
veci ide o správnu žalobu v sociálnych veciach, lebo podľa § 199 ods. 1 písm. a/ Správneho súdneho
poriadku sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie sociálnej poisťovne.

3. Ďalej krajský súd uviedol, že v preskúmavanej veci v petite žaloby žalobkyňa žiada, aby súd uložil
povinnosť žalovanej, teda sociálnej poisťovni ústrediu, resp. jej organizačnej zložke Sociálnej poisťovni,
pobočke Svidník, doručiť žalobkyni prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Svidník, z
02.05.2013 č. 2623-121/2013-SK.

4. Podľa krajského súdu bolo z predloženého administratívneho spisu zrejmé, čo je zistený identický
stav uvádzaný žalobkyňou, že Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník, uvedeným rozhodnutím rozhodla
tak, že S. ako zamestnancovi zamestnávateľa J., nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné
dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňa 01.11.2012.

5. Ďalej podľa krajského súdu z administratívneho spisu vyplýva, že žalobou napadnuté rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník, bolo doručované na adresu žalobkyni, a že zhodne so sociálnou



poisťovňou tak, ako uvádza žalobkyňa, bolo prevzaté B. J. dňa 17.05.2013. Na odvolanie žalobkyne
sociálna poisťovňa, ústredie reagovala listom, ktorý bol doručený dňa 14.12.2015 s podpisom prevzatia
B. J..

6. Krajský súd v napadnutom rozhodnutí poukázal na ustanovenia § 199 ods. 3, § 179 ods. 1 až 7, § 61
písm. a/ a § 3 ods. 1 písm. b/ Správneho súdneho poriadku a skonštatoval, že zo zisteného skutkového
stavu vyplynulo, že v tomto konaní správny súd nie je oprávnený skúmať, či žalobkyňa bola alebo nebola
opomenutou účastníčkou správneho konania.

7. Ďalej krajský súd uviedol, že žaloba žalobkyne zastúpenej advokátom je zmätočná. Podľa žalobkyne
je pasívne legitimovanou sociálna poisťovňa ústredie, pričom žalobkyňa sa domáha preskúmania
zákonnosti postupu a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Svidník a poukázal na ustanovenia §
160 ods. 1 až 3 Civilného sporového poriadku v spojení s § 25 Správneho súdneho poriadku.

8. Spornou otázkou medzi žalobkyňou a sociálnou poisťovňou, ústredím, ako žalovanou bolo podľa
názoru krajského súdu právne posúdenie správnosti alebo nesprávnosti doručenia prvostupňového
rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník, a to či ide iba o oznámenie rozhodnutia alebo
rozhodnutie má byť žalobkyni doručené do vlastných rúk. Z obsahu vyjadrenia sociálnej poisťovne,
ústredia k oneskorene podanému odvolaniu z 30.07.2015 bola žalovanou riešená právna otázka
namietaná žalobkyňou. Pre posúdenie otázky preskúmateľnosti rozhodnutia alebo inej listiny bez
ohľadu na to, či boli vydané vo formalizovanom procese alebo mimo formalizovaného procesu v
predmetnej veci podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je
primárne posúdenie, či sa rozhodovalo o subjektívnom práve žalobkyne. Podľa názoru krajského súdu
takouto listinou je vyššie citované vyjadrenie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie v Bratislave č.
51283-4/2015-BA z 07.12.2015, ktoré mala žalobkyňa napadnúť žalobou v zákonom stanovenej lehote.

9. Ak sociálna poisťovňa, ústredie na odvolanie žalobkyne reagovala listom a nie vydaním rozhodnutia
s náležitosťami podľa § 209 ods. 1 až 7 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa názoru krajského súdu
postupovala správne, pretože na konanie sa nevzťahuje osobitný predpis o správnom konaní (§ 172
ods. 1) a zákon o sociálnom poistení neobsahuje ustanovenia upravujúce postup sociálnej poisťovne,
ústredia, ak je odvolanie podané podľa jej názoru oneskorene.

10. Vzhľadom na uvedené zistenia a zákonnú úpravu, po odcitovaní čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a § 99 písm. b/ Správneho súdneho poriadku krajský súd skonštatoval, že nemal inú možnosť
ako konanie zastaviť.

11. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 170 písm. b/ Správneho súdneho poriadku, podľa
ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené.

II.
Kasačná sťažnosť

12. Žalobkyňa podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote proti uzneseniu
Krajského súdu v Prešove z 18. januára 2017, č. k. 11Scud/2/2016-26, kasačnú sťažnosť (ďalej v
texte len „podaná kasačná sťažnosť“), v ktorej sa domáhala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
(ďalej v texte len „kasačný súd“) zrušil rozhodnutie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a rozhodnutie.

13. V kasačnej sťažnosti žalobkyňa uviedla, že s výrokmi napadnutého uznesenia nesúhlasí, pretože
krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Ďalej žalobkyňa citovala ustanovenia § 179 ods. 1 písm. b/, § 212 ods. 1 a 3, § 215 ods. 2 a § 218 ods.
2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a § 2 ods. 2, § 3 ods. 1 písm. c/ a § 179 ods. 1 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok a skonštatovala, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia
vyplýva, že krajský súd konanie zastavil jednak z dôvodu, že žaloba žalobkyne je zmätočná, pretože



nesmeruje proti vyjadreniu žalovanej č. 65241-4/2015-BA z 07.12.2015 a jednak z dôvodu, že žalobkyňu
nemožno považovať za tzv. opomenutého účastníka v zmysle ustanovenia § 179 zák. č. 162/2015 Z. z.

15. Žalobkyňa má za to, že tieto právne názory krajského súdu (najmä body 28. a 29. napadnutého
uznesenia) a na ne nadväzujúce výroky napadnutého uznesenia vychádzajú z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Rozhodnutie je pre žalobkyňu ťažko pochopiteľné, obsahuje vzájomne si odporujúce
závery, a preto ho žalobkyňa považuje za nepreskúmateľné. Krajský súd nevysvetlil podľa žalobkyne
zrozumiteľným spôsobom ako a podľa čoho prijal ním prezentované právne závery.

16. Vyjadrenie žalovanej podľa žalobkyne nemožno považovať za rozhodnutie, resp. opatrenie orgánu
verejnej správy, proti ktorému by bolo možné podať správnu žalobu tak, ako sa o tom vyslovil krajský
súd. Vyjadrenie žalovanej nie je ani rozhodnutím ani opatrením, preto ho nemožno napadnúť správnou
žalobou.

17. Vydaním vyjadrenia totiž došlo podľa žalobkyne zo strany žalovanej v odvolacom administratívnom
konaní k podstatnému porušeniu zákonných ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, v
dôsledku čoho možno vyjadrenie žalovanej označiť za tzv. ničotný, resp. nulitný právny akt. Takýto
ničotný, resp. nulitný právny akt nevyvoláva žiadne právne následky a nemožno na neho nazerať ako
na individuálny právny akt, či už v podobe rozhodnutia alebo opatrenia a pod.

18. Vydaním vyjadrenia zo strany žalovanej došlo podľa žalobkyne konkrétne k porušeniu ustanovenia §
179 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s ustanovením § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.
z., v zmysle ktorých bolo v právomoci žalovanej rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy buď
zmeniť alebo zrušiť, alebo odvolanie zamietnuť a rozhodnutie potvrdiť. Žiadny iný postup neprichádzal
podľa žalobkyne do úvahy, v dôsledku čoho vyjadrenie žalovanej nemá žiadnu oporu v zákone a
absentujú v ňom de facto všetky podstatné náležitostí rozhodnutia.

19. Preto neobstojí podľa žalobkyne názor krajského súdu o správnom postupe žalovanej vydaním
listu v reakcii na odvolanie podané žalobkyňou. Z citovaného § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.
podľa žalobkyne bez pochýb vyplýva, akým spôsobom žalovaná v odvolacom konaní môže postupovať
a rozhodovať, teda ak nie je v zákone uvedený osobitný postup pri oneskorene podanom odvolaní,
žalovaná ako správny orgán môže postupovať len podľa všeobecnej zákonnej úpravy a nie akýmsi
neformálnym listom.

20. Žalovaná preto mala o odvolaní žalobkyne riadne rozhodnúť prostredníctvom rozhodnutia so
všetkými zákonnými náležitosťami.

21. Rozhodnutie o podanom odvolaní žalobkyne v podobe vyjadrenia žalovanej je preto podľa žalobkyne
v konaní pred orgánom verejnej správy arbitrárne a absolútne neakceptovateľné.

22. Ak krajský súd považoval za správny akt, ktorý mala žalobkyňa napadnúť - vyjadrenie žalovanej,
potom sa javí jeho konštatovanie o zmätočnosti žaloby, ktorá nemala smerovať voči žalovanej, ale jej
pobočke, za ešte viac zmätočné.

23. Podľa žalobkyne neobstojí ani názor krajského súdu o tom, že žalobkyňu nemožno v tomto štádiu
konania považovať za tzv. opomenutého účastníka podľa § 179 zákona č. 162/2015 Z. z. Krajský
súd tento svoj záver nijako nezdôvodnil. Neuviedol v ktorom štádiu a ktorého konania (súdneho alebo
administratívneho), resp. pri akých podmienkach by bolo možné považovať žalobkyňu za opomenutého
účastníka, keď samotný krajský súd konštatuje, že Správny súdny poriadok nemá osobitné ustanovenia
o opomenutom účastníkovi konania.

24. V zmysle výslovného znenia ustanovenia § 179 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. sa však opomenutým
účastníkom rozumie ten, komu rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené.

25. Skutočnosť, že rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy nebolo žalobkyni doručené do
vlastných rúk, nie je sporná. Rozhodnutie prevzala iná osoba, čo žalovaná nespochybňovala. Sporné je



podľa žalobkyne iba to, či predmetné rozhodnutie bolo žalobkyni potrebné doručovať do vlastných rúk.
K tejto najpodstatnejšej otázke, ale krajský súd nezaujal žiadne stanovisko.

26. Na preukázanie argumentácie o tom, že žalobkyňu je potrebné považovať za tzv. opomenutého
účastníka a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy jej v danom prípade nepochybne bolo
potrebné doručiť do vlastných rúk, poukazuje žalobkyňa na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.
k. 13Scud/6/2015-29 zo 04.11.2016, podľa ktorého je nevyhnutné v súlade s ustanovením § 179 ods.
1 zákona č. 162/2015 Z. z. v takýchto prípadoch rozhodnúť o tom, že orgán verejnej správy je povinný
doručiť opomenutému účastníkovi (v danom prípade žalobcovi) príslušné rozhodnutie.

27. S poukazom na citované skoršie právoplatné rozhodnutie Krajského súdu v Prešove v skutkovo
a právne obdobnom konaní, žalobkyňa podporuje aj svoju argumentáciu o tom, že rozhodnutie
prvostupňového orgánu verejnej správy bolo potrebné žalobkyni doručiť do vlastných rúk.

28. Rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy sa totiž zreteľne týka poistného vzťahu
medzi žalobkyňou, resp. jej zamestnávateľom na jednej stane a štátom, resp. žalovanou, prípadne
prvostupňovým orgánom verejnej správy na druhej strane, čo v celom rozsahu odôvodňuje potrebu
doručiť takéto rozhodnutie žalobkyni do vlastných rúk v súlade s ustanovením § 212 ods. 3 písm. c/
zákona č. 461/2003 Z. z.

29. Prvostupňový orgán verejnej správy svojim rozhodnutím rozhodol o tom, že žalobkyni nevzniklo
povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti
od 01.11.2012 podľa slovenskej legislatívy, čo možno podľa žalobkyne bez akýchkoľvek pochybností
považovať za rozhodnutie o poistnom, resp. rozhodnutie bezprostredne sa týkajúce platenia poistného
a vzniku, trvania a zániku poistného vzťahu. Nie je sporné, že ide o nedávkové konanie.

30. Odhliadnuc od toho žalobkyňa dodáva, že o dôvodnosti jej argumentácie o tom, že rozhodnutie
prvostupňového orgánu verejnej správy bolo potrebné doručiť žalobkyni do vlastných rúk, svedčí
napokon aj samotný postup žalovanej a prvostupňových orgánov verejnej správy, ktoré dlhoročne
zasielajú obdobné rozhodnutia zamestnancom a zamestnávateľom doporučene s doručenkou do
vlastných rúk.

31. Pokiaľ by žalovaná bola skutočne presvedčená o tom, že predmetné rozhodnutia nie je potrebné
doručovať doporučene do vlastných rúk (ako to prezentovala v konaní pred krajským súdom), istotne
by to bezodkladne nariadila všetkým prvostupňovým orgánom verejnej správy s cieľom ušetriť verejné
financie, a to najmä v týchto prípadoch, keď sa doručovalo s medzinárodnou doručenkou do Poľskej
republiky.

32. Žalovaná tak nielenže neučinila, ale aj naďalej doručuje podľa žalobkyne takéto a obdobné
rozhodnutia zamestnancom a zamestnávateľom doporučene s doručenkou do vlastných rúk. Teda
je celkom zrejmé, že žalovaná podáva účelový výklad predmetných ustanovení zákona o sociálnom
poistení o doručovaní rozhodnutí v administratívnom konaní vzhľadom na aktuálne judikovanú
rozhodovaciu prax správnych súdov. Akákoľvek argumentácia o tom, že rozhodnutie prvostupňového
orgánu verejnej správy nebolo potrebné doručovať do vlastných rúk, je preto v priamom rozpore aj s
dlhodobo zaužívaným postupom žalovanej a prvostupňových orgánov verejnej správy.

III.
Vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti

33. K podanej kasačnej sťažnosti sa vyjadrila žalovaná a navrhla, aby kasačný súd uznesenie Krajského
súdu v Prešove z 18. januára 2017, č. k. 11Scud/2/2016-26, v plnom rozsahu ako vecne správne potvrdil.

34. Žalovaná vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedla, že žalobkyňa v kasačnej sťažnosti zo
06.02.2017 neuviedla také námietky k správnosti preskúmavaného rozhodnutia, ani právne relevantné



dôvody, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie uznesenia krajského súdu, alebo zrušenie
rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník, č. 2623-121/2013-SK z 02.05.2013. Sociálna
poisťovňa, ústredie, vo vyjadrení k odvolaniu, zo 07.12.2015 zdôvodnila, prečo nebola oprávnená
rozhodnúť o odvolaní žalobkyne formou rozhodnutia. Vo vyjadrení k žalobe o preskúmanie zákonností
rozhodnutia žalovaného zo 14.07.2016, ktoré podala v predmetnej veci Krajskému súdu v Prešove, a
ktorého sa aj naďalej pridržiava, konštatovala, že odvolanie bolo podané po zákonom stanovenej lehote,
a preto nemá povinnosť takto podané odvolanie preskúmavať. Sociálna poisťovňa zároveň odôvodnila
zákonný postup pri doručovaní rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník č. 2623-121/2013-SK
z 02.05.2013, a poukázala na zmeškanie lehoty na podanie žaloby.

35. Žalovaná opätovne poukázala na to, že podľa § 212 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení sa rozhodnutie účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia, ak tento zákon
neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je deň jeho oznámenia.

36. Podľa ustanovenia § 212 ods. 3 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie sa účastníkovi konania
oznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk alebo poštou ako doporučená zásielka s doručenkou
a poznámkou „do vlastných rúk“. Do vlastných rúk sa doručujú rozhodnutia o poistnom, o príspevku na
starobné dôchodkové sporenie, o uložení pokuty a penále. Ustanovenie § 212 ods. 3 zákona o sociálnom
poistení taxatívnym výpočtom určuje, na ktoré prípady sa vzťahuje doručovanie rozhodnutí do vlastných
rúk.

37. Rozhodnutím o vzniku a zániku povinného sociálneho poistenia Sociálna poisťovňa deklaruje
skutočnosť, že účastníkovi konania vzniká povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové
poistenie a povinné poistenie v nezamestnaností. Zákon o sociálnom poistení doručovanie rozhodnutí
o vzniku a zániku povinného sociálneho poistenia osobitným spôsobom neupravuje a uvedený typ
rozhodnutia nie je súčasťou taxatívneho vymedzenia rozhodnutí doručovaných do vlastných rúk podľa §
212 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Sociálna poisťovňa postupuje na základe a v medziach zákona
o sociálnom poistení a nemôže konať nad jeho rámec.

38. Naproti tomu rozhodnutia vo veci predpísania poistného, penále a uložení pokuty ustanovujú
účastníkovi konania povinnosti vyplývajúce z poistného pomeru, t. j. povinnosť zaplatiť predpísané
poistné, penále alebo uloženú pokutu. Z tohto dôvodu je potrebné tieto rozhodnutia v zmysle zákona o
sociálnom poistení doručovať do vlastných rúk.

39. Z uvedeného je podľa žalovanej zrejmé, že rozhodnutie o vzniku, resp. zániku poistenia sa
neoznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk.

40. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník č. 2623-121/2013-SK z 02.05.2013 bolo
doporučenou zásielkou doručované na adresu žalobkyne, ktorá bola zaevidovaná v systéme Sociálnej
poisťovne (V.), ako aj na adresu miesta podnikania zamestnávateľa, a toto sa považuje za doručené
žalobkyni dňa 17.05.2013.

41. Sociálna poisťovňa sa rozhodnutia v mnohých iných prípadoch snažila doručiť aj doručenkou pre
medzinárodný styk, ako to bolo v prípade druhostupňového rozhodnutia, avšak v Poľskej republike
inštitút doručovania do vlastných rúk nie je zavedený, a tak iný spôsob doručovania, ako zvolila Sociálna
poisťovňa ani nebol možný.

42. V nadväznosti na vyššie uvedené sa žalovaná plne stotožňuje s názorom krajského súdu, že
žalobkyňa nie je opomenutým účastníkom konania, nakoľko pri vydaní rozhodnutia Sociálnej poisťovne,
pobočka Svidník č. 2623-121/2013-SK z 02.05.2013, ako aj vyjadrenia Sociálnej poisťovne, ústredie č.
51283-4/2015-BA zo 07.12.2015, sa so žalobkyňou konalo a všetky písomnosti jej boli riadne doručené.

43. Doručovanie do zahraničia sa realizuje spravidla prostredníctvom pošty, a to buď formou obyčajného
doručovania alebo doručovania do vlastných rúk, v súlade s poštovými podmienkami pošty (JUDr.
Radomír Jakab, Justičná revue 2006, JR- 2/2006, dátum publikácie 12. augusta 2008).



44. Žalovaná poukázala na skutočnosť, že žalobkyňa v správnom konaní nenapadla rozhodnutie
prvostupňového orgánu odvolaním v zákonom ustanovenej lehote. Vzhľadom na subsidiárny charakter
správneho súdnictva vo vzťahu k správnemu konaniu, nie je preto žalobkyňa podľa právneho názoru
žalovanej oprávnenou osobou na podanie žaloby, pretože opravný prostriedok nevyužila do uplynutia
zákonnej lehoty na podanie odvolania.

45. Krajský súd podľa žalovanej správne posudzoval včasnosť podania žaloby, t. j. či žaloba bola podaná
v lehote do dvoch mesiacov od doručenia napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa v danom prípade túto
zákonnú lehotu nedržala.

46. Žalovaná poukázala na uznesenie sp. zn. 1Sžso/24/2015 zo 17.09.2015, ktorým Najvyšší súd
Slovenskej republiky potvrdil uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/67/2014-74 z 30.01.2015,
ktorým krajský súd v obdobnej veci konanie zastavil, nakoľko žaloba bola podaná oneskorene.

47. V závere dala žalovaná do pozorností aj ďalšie rozsudky v prospech Sociálnej poisťovne v
obdobných prípadoch, ktoré už nadobudli právoplatnosť, ako napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 21Scud/22/2014 z 29.04.2015 (právoplatný dňa 12.08.2015), rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 21Scud/35/2014 zo 14.01.2015 (právoplatný dňa 20.02.2015), rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 21Scud/9/2013 z 03.12.2014 (právoplatný dňa 09.01.2015).

IV.
Právny názor kasačného súdu

48. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „kasačný súd“)
podľa § 21 písm. a/ Správneho súdneho poriadku v spojení s § 438 ods. 2 Správneho súdneho poriadku,
po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 Správneho súdneho poriadku
a § 444 Správneho súdneho poriadku), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442
Správneho súdneho poriadku), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná
(§ 439 Správneho súdneho poriadku), boli splnené podmienky podľa § 449 Správneho súdneho poriadku
a kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a § 57
Správneho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu
uvedenom v kasačnej sťažnosti podľa § 440 Správneho súdneho poriadku, § 441 Správneho súdneho
poriadku a § 453 Správneho súdneho poriadku a postupom podľa § 455 Správneho súdneho poriadku
bez nariadenia pojednávania, po neverejnej porade senátu (§ 137 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v
spojení s § 452 ods. 1 Správneho súdneho poriadku) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

49. Predmetom preskúmania je napadnuté uznesenie krajského súdu, ktorým krajský súd konanie
zastavil podľa § 99 písm. b/ SSP, keď konštatoval, že podaná žaloba žalobkyne zastúpenej advokátom,
je zmätočná, a že zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že v konaní správny súd nie je oprávnený
skúmať, či žalobkyňa bola alebo nebola opomenutým účastníkom správneho konania. Konštatoval, že
spornou otázkou bolo posúdenie správnosti doručenia prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne,
pobočka Svidník, a to či ide o oznámenie rozhodnutia alebo rozhodnutie má byť žalobkyni doručené
do vlastných rúk. Ďalej konštatoval, že pre posúdenie otázky preskúmateľnosti rozhodnutia alebo
inej listiny bez ohľadu na to, či boli vydané vo formalizovanom procese alebo mimo formalizovaného
procesu, v predmetnej veci podľa zákona č. 461/2003 Z. z., je primárne posúdenie, či sa rozhodovalo o
subjektívnom práve žalobkyne. Podľa krajského súdu takouto listinou je vyjadrenie žalovanej Sociálne
poisťovne - ústredie v Bratislave č. 51283-4/2015-Ba zo 07.12.2015, ktoré mala žalobkyňa napadnúť
žalobou v zákonom stanovenej lehote. Ak Sociálna poisťovňa - ústredie na odvolanie žalobkyne
nereagovala listom ani vydaním rozhodnutia s náležitosťami podľa § 209 ods. 1 až 7 zákona č. 461/2003
Z. z., podľa krajského súdu postupovala správne, pretože na konanie sa nevzťahuje osobitný predpis
o správnom konaní (§ 172 ods. 1) a zákon o Sociálnom poistení neobsahuje ustanovenia upravujúce
postup Sociálnej poisťovne - ústredia, ak je odvolanie podané podľa jej názoru oneskorene. O trovách
konania krajský súd rozhodol podľa § 170 písm. b/ SSP.

50. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu sociálna poisťovňa vydala dňa 02.05.2013 pod
č. 2623-121/2013-SK rozhodnutie, ktorým rozhodla, že žalobkyni ako zamestnankyni zamestnávateľa



J. ruší povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie, povinné poistenie v
nezamestnanosti dňom 01.11.2012. Toto rozhodnutie, ako vyplýva z administratívneho spisu napadla
riadne a včas podaným odvolaním J. (zamestnávateľ žalobkyne), o jej odvolaní rozhodoval
druhostupňový správny orgán žalovaná, ktorý dňa 09.09.2013 pod č. 41891-2/2013-BA vydal
rozhodnutie, ktorým zmenil vo výrokovej časti napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu tak, že vypustil text „...ruší povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a
povinné poistenie v nezamestnanosti dňom 01.11.2012“ a vložil text „...nevzniklo povinné nemocenské
poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňa 1. novembra
2012 podľa slovenskej legislatívy.“, v ostatnej časti napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu potvrdil. Z administratívneho spisu mal kasačný súd preukázané, že odvolanie proti rozhodnutiu
prvostupňového správneho orgánu podala žalobkyňa písomným podaním z 30.07.2015, ktoré
bolo doručené sociálnej poisťovni dňa 31.07.2015, o ktorom rozhodla neformálnym spôsobom
žalovaná listom označeným ako vyjadrenie č. 51283-4/2015-BA datované 07.12.2015. Z obsahu
administratívneho spisu mal kasačný súd preukázané, že prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu
bolo žalobkyni doručené dňa 17.05.2013, tak ako konštatuje správny orgán, do rúk B. J. (príbuznej
žalobkyne) a opravný prostriedok bol podaný žalobkyňou s datovaním 30.07.2015, doručeným dňa
31.07.2015 žalovanej.

51. Podľa § 7 písm. a/ SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej
správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal
všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať
všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto
nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.

52. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).

53. Podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

54. Podľa § 179 ods. 1 SSP, ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom
administratívneho konania malo konať (ďalej len "opomenutý účastník"), správny súd overí správnosť
tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako
tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný
doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.

55. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

56. Podľa § 97 SSP procesné podmienky sú zákonom stanovené požiadavky, ktorých absencia
spôsobuje, že správny súd musí konanie ukončiť bez toho, aby sa zaoberal nárokom žalobcu vo veci
samej. Ukončenie konania nastane buď odmietnutím žaloby alebo zastavením konania. Správny súd
sa prioritne zaoberal splnením procesných podmienok na vedenie konania. V prvom rade kasačný súd
konštatuje, že podaná žaloba nie je žalobou opomenutého účastníka podľa § 179 SSP, pretože jej
základnou podmienkou je, že žalobca tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy nebolo doručené
vôbec. Ďalším predpokladom je, že nebolo o odvolaní vydané druhostupňové rozhodnutie, ak je v
správnom konaní prípustné odvolanie, a preto pasívne legitimovaným na podanie takejto žaloby je
priamo prvostupňový správny orgán. V danom prípade však zo správneho spisu vyplýva, že napadnuté
rozhodnutie žalobcovi bolo doručované medzinárodnou doručenkou a toto rozhodnutie bolo aj určitou
fyzickou osobou prevzaté. Tiež je preukázané z administratívneho spisu, že voči tomuto rozhodnutiu
žalobca podal odvolanie. Následne o tomto odvolaní neformálnym listom zo dňa 07.12.2015 rozhodoval
druhostupňový správny orgán a odvolanie vyhodnotil ako oneskorené. V posudzovanej veci žalobkyne
sa nemožno domáhať podľa § 179 uloženia povinnosti prvostupňovému správnemu orgánu, doručiť
prvostupňové rozhodnutie, a tým nanovo „otvoriť“ odvolacie konanie na správnom orgáne, pretože o
odvolaní žalobkyne (žalobcu) už odvolací orgán určitým spôsobom rozhodol.



57. Pokiaľ došlo k vydaniu listu zo strany druhostupňového správneho orgánu o oneskorene podanom
odvolaní, toto podanie môže byť predmetom preskúmania pred správnym súdom ako opatrenie orgánu
verejnej správy, keďže sa jedná o správny akt vydaný v administratívnom konaní, ktorým mohli byť práva
a právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté (§ 3 ods. 1 písm. c/ SSP). V súdnej
praxi sa pravidelne objavujú prípady, kedy účastník správneho konania, ktorý podal odvolanie, ktoré bolo
vyhodnotené odvolacím správnym orgánom ako oneskorené, sa domáha preskúmania zákonnosti tohto
neformálneho listu druhostupňového správneho orgánu, a to z dôvodov, ktoré môžu byť relevantné pre
posúdenie tejto oneskorenosti. Dôvody na zrušenie takéhoto opatrenia nemôžu spočívať v meritórnych
námietkach voči prvostupňovému rozhodnutiu, ale len v námietkach, ktoré sa týkajú nesprávneho
posúdenia oneskorenosti podaného odvolania.

58. V danom prípade žalobkyňa tento postup nezvolila a opatrenie Sociálnej poisťovne - ústredie zo
07.12.2015 správnou žalobou nenapadla. Naopak, žiadala zrušiť prvostupňové správne rozhodnutie,
ktoré okrem toho ešte žiadala ako opomenutý účastník aj doručiť. Pokiaľ však bolo vydané opatrenie
druhostupňového správneho orgánu o vyhodnotení odvolania ako oneskorené, prvostupňové správne
rozhodnutie vydané Sociálnou poisťovňou, pobočka Svidník, nemôže byť samostatným predmetom
súdneho prieskumu podľa § 7 písm. a/ SSP.

59. Aj tu sa prejavuje princíp subsidiarity správneho súdnictva, ktorý pred podaním žaloby vyžaduje
vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov v administratívnom konaní. Ak ide o dvojinštančné
konanie, žalovaný je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o opravnom prostriedku (odvolaní). Ak
takýchto orgánov niet, potom je pasívne legitimovaný orgán verejnej správy, ktorý vydal napadnuté
administratívne rozhodnutie alebo opatrenie v prvom stupni. V danom prípade bolo administratívne
konanie dvojstupňové a v druhom stupni o odvolaní rozhodovala Sociálna poisťovňa, ústredie. V tomto
prípade je pasívne legitimovaná Sociálna poisťovňa - ústredie, pretože vydala aj opatrenie v druhom
stupni, ktoré malo byť predmetom prieskumu. Pokiaľ tieto procesné podmienky neboli splnené, bolo
podľa názoru kasačného súdu povinnosťou správneho súdu žalobu odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm.
g/ SSP ako neprípustnú.

60. Súd sa nestotožnil s názorom správneho súdu, že boli splnené podmienky na zastavenie konania
postupom podľa § 99 písm. b/ SSP. Podľa kasačného súdu, mal správny súd žalobu odmietnuť postupom
podľa § 98 písm. g/ SSP ako neprípustnú. Kasačný súd pre nesprávne právne posúdenie veci podľa
§ 462 ods. 1 OSP napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie, keď
rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach (§ 6 ods. 2 písm. c/ SSP) patrí do vecnej
príslušnosti krajského súdu (§ 10 SSP). Správny súd, viazaný vysloveným právnym názorom kasačného
súdu (§ 469 SSP), bude v ďalšom konaní povinný opätovne správnu žalobu žalobkyne posúdiť a o nej
rozhodnúť,

61. Podľa § 438 ods. 1 SSP kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského
súdu.

62. Podľa § 438 ods. 2 SSP o kasačnej sťažnosti rozhoduje senát najvyššieho súdu a vo veciach
ustanovených v § 22 ods. 1 veľký senát najvyššieho súdu (ďalej len „kasačný súd“).

63. Podľa § 457 ods. 2 SSP o kasačnej sťažnosti podanej proti uzneseniu krajského súdu rozhoduje
kasačný súd uznesením.

64. Podľa § 462 ods. 1 SSP, ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti,
rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie
konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.

65. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne krajský súd v novom rozhodnutí (§ 467
ods. 3 SSP).

66. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.



mája 2011 v spojení s § 139 ods. 4 Správneho súdneho poriadku a § 452 ods. 1 Správneho súdneho
poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok.