{"guid": "47d71405-6909-4e31-a300-311aebf43d48:b60f58dd-2e1d-4ec7-8d5c-0ce3d4ecba1c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8015201174.1", "spisova_znacka": "10Asan/3/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Asan/3/2017 z 27. 4. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. apríla 2018, sp. zn. 10Asan/3/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:8015201174.1", "identifikacne_cislo": "8015201174", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2018-04-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-30.odsek-1.pismeno-j", "nazov": "§ 30 ods. 1 písm. j) SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-30.odsek-1.pismeno-j", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-30"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-30"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b60f58dd-2e1d-4ec7-8d5c-0ce3d4ecba1c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8015201174.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8015201174.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8015201174.1/text", "citacie_n": 9, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Asan/3/2017\n8015201174\n27. 04. 2018\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2018:8015201174.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,\nPhD. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Hatalovej, PhD. v právnej veci žalobcu\n(sťažovateľ): N. X. - I.B. +, L., právne zastúpeného: JUDr. Dušan Remeta, advokát, Masarykova\n2, Prešov, proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Prešov, Okresný dopravný\ninšpektorát, Vajanského 32, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ORPZ-POODI-091-019/2015 zo dňa 22.09.2015, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti právoplatnému rozsudku\nKrajského súdu v Prešove č. k. 1S/47/2015-63 zo dňa 27.09.2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/47/2015-63 zo dňa 27.\nseptembra 2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nŽalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na krajskom súde\n1. Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z. z.\nSprávny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania\nrozhodnutia žalovaného č. ORPZ-PO-ODI-091-019/2015 zo dňa 22.09.2015, ktorým žalovaný v zmysle\nustanovenia § 30 ods. 1 písm. j/ zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“)\nzastavil konanie vo veci dočasného vyradenia vozidla zn. Škoda TAZ 1500, EČ: L. (ďalej len „vozidlo“),\nnakoľko žalobca na výzvu žalovaného v určenej lehote nezaplatil správny poplatok a zároveň bol o\nmožnosti zastavenia konania poučený. Účastníkom nepriznal náhradu trov konania.\n2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajský súd konštatoval, že základnou otázkou, ktorú bol\npovinný správny súd vyriešiť, je, či žalovaný bol oprávnený zastaviť konanie vo veci žiadosti žalobcu o\ndočasné vyradenie vozidla z cestnej premávky pre nezaplatenie vyrubeného správneho poplatku.\n3. Námietku žalobcu o svojvoľnom posúdení jeho žiadosti zo dňa 04.07.2014 súd považoval za\nnedôvodnú, pretože zo zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a to § 19\nods. 2 vyplýva, že podanie sa posudzuje podľa obsahu. Krajský súd uviedol, že aj keď žalobca označil\nsvoju žiadosť ako o dočasné vyradenie vozidla z cestnej premávky, zo zisteného skutkového stavu je\nzrejmé, že reálne ide o predĺženie lehoty na vyradenie vozidla z cestnej premávky. Uvedenie už raz\nvyradeného vozidla do cestnej premávky žalobca nepreukázal a túto skutočnosť ani netvrdil, tvrdil, že\nto je jeho právo, nie však jeho povinnosť. Dodal, že uvedený postup má však vplyv na výšku správneho\npoplatku tak, ako správne argumentoval žalovaný.\n\n4. Na základe zisteného skutkového stavu bol správny súd bez akýchkoľvek pochybností, že žalovaný\nsprávne počítal lehotu a správne vypočítal aj výšku správneho poplatku podľa položky 73a písm. a/\nbod 3 počítajúc lehotu odo dňa prvého vyradenia predmetného vozidla z cestnej premávky, pretože\nžalobca o zaradenie tohto vozidla do cestnej premávky nepožiadal. Súčasne mal za zrejmé, že správne\npostupoval žalovaný, ak v konaní aplikoval aj ustanovenie § 30 ods. 1 písm. j/ Správneho poriadku,\npodľa ktorého správny orgán konanie zastaví, ak tak ustanoví osobitný zákon.\n5. Konštatoval, že ak žalobca na výzvy správneho orgánu nezaplatil správny poplatok, ktorý bol\npovinný zaplatiť už spolu s podaním žiadosti, bol na zaplatenie správneho poplatku vyzvaný, čo je\npreukázateľné obsahom spisu, a tento nezaplatil, správny orgán nemohol vo veci meritórne rozhodnúť\naplikáciou ustanovenia § 119a zákona o cestnej premávke, pretože mu v tom bránila prekážka a\nto nezaplatenie správneho poplatku. Ak žalobca v žalobe ďalej namietal, že v predmetnej veci bolo\nprerušené konanie, pretože žalovaný zisťoval právny názor nadriadeného orgánu na výšku správneho\npoplatku, toto prerušenie konania nemá podľa krajského súdu žiaden vplyv na zásah do subjektívnych\npráv žalobcu. Opak je pravdou, pretože správny orgán vo veci tak postupoval za účelom správneho a\nzákonného rozhodnutia vo veci.\n6. Za nedôvodnú vyhodnotil správny súd prvej inštancie aj námietku žalobcu, že nebol oboznámený\ns podkladmi rozhodnutia, pretože mal za zrejmé, že nejde o žiaden komplikovaný prípad skutkovo\nnáročný, ide o jednoduchú vec a žalobca v žalobe nenamietal, žeby mu správny orgán bránil, aby\nnahliadol do jeho administratívneho spisu.\n7. Po preskúmaní postupu a rozhodnutia žalovaného krajský súd dospel k záveru, že žaloba nie je\ndôvodná, a preto ju zamietol.\nII.\nKonanie na kasačnom súde\nA/\n8. Rozsudok napadol sťažovateľ kasačnou sťažnosťou, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý\nrozsudok zrušil a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie, príp. aby rozsudok\nkrajského súdu zmenil a zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a prisúdil žalobcovi náhradu trov\nkonania v rozsahu 100 %. Žalobca s výrokmi napadnutého rozhodnutia vyjadril nesúhlas, nakoľko\nkrajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.\n9. Úvodom kasačnej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že vo svojej žalobe riadne označil ako žalovaného\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky, napriek tomu krajský súd v napadnutom rozsudku označil\nza žalovaného Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, Okresný dopravný inšpektorát.\nSťažovateľ v tejto súvislosti z opatrnosti poukázal na to, že Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v\nPrešove nemá podľa jeho informácií procesnú subjektivitu podľa § 35 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z.\nRovnako mala byť od 01.01.2013 zrušená aj právna subjektivita krajských riaditeľstiev Policajného zboru\na ich pôsobnosť mala prejsť práve na MV SR. Z opatrnosti namietal sťažovateľ aj nedostatok konania\nv mene žalovaného na pojednávaní prítomným zamestnancom ORPZ, ODI v Prešove (§ 440 ods. 1\npísm. b) S.s.p.).\n10. Odhliadnuc od uvedeného mal žalobca za to, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, nakoľko na zistený skutkový stav veci nebolo použité správne ustanovenie\nprávneho predpisu.\n11. Poznamenal, že sťažovateľ podaním zo dňa 04.07.2014 požiadal o dočasné vyradenie osobného\nmotorového vozidla z evidencie vozidiel v súlade s ustanovením § 119a/ zák. č. 8/2009 Z. z. Za takéto\ndočasné vyradenie osobného motorového vozidla z evidencie vozidiel však bol sťažovateľovi vyrubený\nsprávny poplatok v nesprávnej výške, nakoľko nesúhlasil s názorom o tom, že ak vlastník, resp. držiteľ\ndočasne vyradeného osobného motorového vozidla z evidencie vozidiel výslovne nepožiada o jeho\nopätovné zaradenie do evidencie vozidiel, má sa za to, že vozidlo je naďalej dočasne vyradené z\nevidencie vozidiel. Takýto právny názor a jemu zodpovedajúci postup žalovaného podľa sťažovateľa\nnevyplýva z ustanovenia žiadneho právneho predpisu, ale len zo zaužívanej praxe žalovaného a\nmetodologického usmernenia zo strany Prezídia PZ v Bratislave, v dôsledku čoho došlo vydaním\n\nnapadnutého rozsudku zo strany krajského súdu k potvrdeniu nesprávneho a nezákonného postupu a\nrozhodnutia orgánu verejnej správy, a tým de facto k prehĺbeniu už vzniknutej nezákonnosti.\n12. Dodal, že ustanovenie žiadneho zákona ani iného právneho predpisu však neoprávňuje žalovaného\nvyhodnotiť žiadosť žalobcu o dočasné vyradenie osobného motorového vozidla z evidencie vozidiel ako\nžiadosť o predĺženie lehoty na dočasné vyradenie osobného motorového vozidla z evidencie vozidiel\npodľa obsahu, ak žalobca o žiadne predĺženie dočasného vyradenia motorového vozidla z evidencie\nvozidiel vôbec nežiadal, ale naopak vyslovene požiadal o dočasné vyradenie podľa ust. § 119a/ ods.\n1 zákona č. 8/2009 Z. z., a to zrejme iba preto, že žalobca v minulosti dňa 07.06.2013 už požiadal\nžalovaného o dočasné vyradenie osobného motorového vozidla z evidencie vozidiel na obdobie 1 roka,\ntzn. do dňa 06.06.2014.\n13. Poznamenal, že je pravdou, že zákon č. 8/2009 Z. z. síce neupravuje právne následky nepodania\nžiadosti zo strany vlastníka, resp. držiteľa osobného motorového vozidla podľa § 119/) ods. 8 zák. č.\n8/2009 Z. z., avšak v dôsledku toho mal za to, že nemožno arbitrárne posúdiť neskoršiu žiadosť vlastníka,\nresp. držiteľa osobného motorového vozidla o dočasné vyradenie osobného motorového vozidla z\nevidencie vozidiel ako žiadosť o predĺženie lehoty na dočasné vyradenie osobného motorového vozidla\nz evidencie vozidiel, a to s odôvodnením nemajúcim zákonný podklad spočívajúcim v tvrdení, že vozidlo\nmuselo byť hoci na jeden deň znovu zaradené do evidencie a boli mu vydané tabuľky s EČV. Takýto\npostup a rozhodnutie žalovaného podľa sťažovateľa v právnom štáte nemôže obstáť a je potrebné ho\nzrušiť a vec vrátiť príslušnému orgánu verejnej správny na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n14. V ďalšom zdôraznil, že správny orgán a aj krajský súd boli povinný vychádzať z právnej úpravy\núčinnej v čase podania žiadosti sťažovateľa zo dňa 04.07.2014. V zmysle tohto znenia príslušných\nustanovení právnych predpisov, najmä pokiaľ ide o ust. § 119a/ a nasl. zák. č. 8/2009 Z. z., bol žalovaný\noprávnený iba k tomu, aby prijal v poradí druhú žiadosť žalobcu zo dňa 04.07.2014 o dočasné vyradenie\nosobného motorového vozidla z evidencie vozidiel, vyrubil za ňu správny poplatok v správnej výške\npodľa položky 73a/ písm. a/ 1. bod zák. č. 145/1995 Z. z. vo výške 5 Eur a po úhrade tohto poplatku vydal\nrozhodnutie, ktorým žiadosti žalobcu vyhovie a dočasne vyradení osobné motorové vozidlo žalobcu z\nevidencie vozidiel na žalobcom požadované obdobie 1 roka. Iný ako opísaný postup v tom čase účinné\nznenie ustanovenia § 119a/ a nasl. zák. č. 8/2009 Z. z. podľa názoru sťažovateľa nepripúšťalo. Takýmto\npostupom, ktorý vydaním napadnutého rozsudku schválil aj krajský súd, dochádza k zjavnému porušeniu\npráv a právom chránených záujmov sťažovateľa, najmä pokiaľ ide o právo vlastniť majetok a právo na\nriadne, zákonné a hospodárne fungovanie verejnej správy.\n15. Sťažovateľ ešte dodal, že k vydaniu napadnutého rozsudku došlo zo strany krajského súdu po zjavne\nprísne formalistickom právnom posúdení veci, čo rezultuje do nesprávnosti a nezákonnosti napadnutého\nrozsudku. Krajský súd sa nedostatočne zaoberal tiež samotnou výškou správneho poplatku a výzvou\nsprávneho orgánu. Ak vo výzve doručovanej sťažovateľovi nebola určená správna výška správneho\npoplatku, je takáto výzva neúčinná a nemôže byť podkladom pre zastavenie konania pre nezaplatenie\npoplatku. V tejto súvislosti bolo nevyhnutné, aby krajský súd pri svojom rozhodovaní „previazal“\nprocesnú aj hmotnoprávnu stránku, nakoľko tieto tvoria jednotu a nemožno o právach sťažovateľa\nv správnom súdnictve rozhodnúť separátne, len podľa procesného predpisu. Bez zohľadnenia tejto\njednoty procesnoprávnej a hmotnoprávnej roviny, ide iba o formálne posudzovanie splnenia podmienok\npodľa zákona č. 145/1995 Z. z. a bez posúdenia dôvodnosti podľa zákona č. 8/2009 Z. z., čo je\nneprípustné.\n16. Dodal, že pokiaľ výzva orgánu verejnej správny neobsahuje konkrétne a správne ustanovenie\nprávneho predpisu, podľa ktorého bol správny poplatok vyrubený, nie je možné podľa tejto výzvy\npostupovať a správny poplatok zaplatiť, nakoľko je výzva nezákonná a neúčinná. Uplynutie lehoty na\nzaplatenie správneho poplatku určeného takouto výzvou potom nemôže byť podkladom pre následné\nzastavenie správneho konania z tohto dôvodu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhol,\naby kasačný súd rozhodol tak, ako je vyššie uvedené.\n17. V doplnení kasačnej sťažnosti zo dňa 22.11.2016 sťažovateľ, okrem iného, uviedol sťažnostné body\nkasačnej sťažnosti:\n- v zmysle §440 odsek 1 písmeno b/ S.s.p. kasačná sťažnosť je prípustná voči tomu, kto v konaní\nvystupoval ako účastník konania, hoci nemal procesnú subjektivitu;\n\n- v zmysle §440 odsek 1 písmeno c/ S.s.p. kasačná sťažnosť je prípustná, ak účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca, alebo procesný opatrovník;\n- v súlade s §445 ods. 1. písmeno c/ S.s.p. odôvodnil kasačnú sťažnosť vadou podľa § 440 ods. 1 písm.\ng/ S.s.p., teda, že súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci;\n- v súlade s §445 ods. 1. písmeno c/ S.s.p. odôvodnil kasačnú sťažnosť vadou podľa § 440 ods. 1\npísmeno f/ teda, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil sťažovateľovi, aby uskutočňoval\njemu patriace procesné práva v takej miere, že tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a\nto právo na odôvodnenie rozhodnutia na základe kvalitatívnych požiadaviek vyplývajúcich z čl. 6 ods. 1\nDohovoru a právo na spravodlivý a riadny súdny proces.\n18. Na základe uvedeného navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok krajského\nsúdu a vrátil vec súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie alebo vec vráti orgánu verejnej správy na ďalšie\nkonanie a rozhodnutie.\nB/\n19. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril v podaní zo dňa 23.12.2016, v ktorom uviedol, že v plnom\nrozsahu súhlasí s výrokom rozsudku krajského súdu a s jeho odôvodnením. K danej prejednávanej veci\nžalovaný podal na pojednávaní prostredníctvom riaditeľa žalovaného vyjadrenie, ku ktorému nie sú a\nnevyplynuli žiadne nové skutočnosti.\nIII.\nPrávny názor NS SR\n20. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným subjektom (§\n442 ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná\nsťažnosť je dôvodná, preto rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 462 ods.\n1 S.s.p.). Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.\nRozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27. apríla 2018 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n21. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu sťažovateľa,\nktorou sa tento domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného o zastavení konania vo\nveci dočasného vyradenie vozidla pre nezaplatenie správneho poplatku, a preto primárne v medziach\nkasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského\nsúdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté\nrozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé\nspochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\nPodľa § 119a ods. 8 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke (ďalej len „zákon o cestnej premávke“),\nvlastník vozidla alebo držiteľ vozidla dočasne vyradeného z evidencie, je povinný najneskôr do 30 dní\nod uplynutia lehoty dočasného vyradenia písomne požiadať orgán Policajného zboru o\na) opätovné zaradenie vozidla do evidencie,\nb) predĺženie dočasného vyradenia vozidla z evidencie,\nc) vyradenie vozidla z evidencie,\nd) prevod držby vozidla na inú osobu,\ne) zmenu vlastníckeho práva k vozidlu alebo\nf) zápis vlastníka vozidla alebo držiteľa vozidla.\nPodľa § 119a ods. 8 zákona o cestnej premávke v znení účinnom ku dňu 04.07.2014, vlastník vozidla\nalebo držiteľ vozidla, ktoré je dočasne vyradené z evidencie vozidiel, môže požiadať orgán Policajného\nzboru o predĺženie doby dočasného vyradenia vozidla z evidencie vozidiel, pričom sa primerane\npostupuje podľa odsekov 1 až 4.\n\nPodľa položky 73a Sadzobníka správnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 145/1995 Z. z. o\nsprávnych poplatkoch (ďalej len „zákon o správnych poplatkoch“), podanie žiadosti o\na) dočasné vyradenie vozidla z evidencie vozidiel a predĺženie dočasného vyradenia vozidla\nz evidencie vozidiel v lehote\n1. do jedného roka\n5 eur,\n2. od jedného roka do dvoch rokov\n20 eur,\n3. od dvoch rokov do štyroch rokov\n35 eur,\n4. od štyroch rokov do šiestich rokov\n70 eur,\n5. od šiestich rokov do 10 rokov\n170 eur,\n6. nad 10 rokov\n350 eur,\nb) opätovné zaradenie vozidla do evidencie vozidiel pred ukončením lehoty dočasného\nvyradenia vozidla z evidencie vozidiel\n5 eur.\nPoznámky:\n1. Poplatok podľa tejto položky zahŕňa aj vydanie dokladov pri dočasnom vyradení vozidla\nz evidencie vozidiel a pri opätovnom zaradení vozidla do evidencie.\n2. Pri predĺžení dočasného vyradenia vozidla z evidencie\nvozidiel sa správny poplatok\nvyberie podľa písmena a), pričom za začiatok lehoty sa počíta dátum predchádzajúceho\nvyradenia vozidla z evidencie vozidiel.\nPodľa § 19 ods. 2 Správneho poriadku, podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí\nbyť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Podanie v elektronickej podobe podľa\nosobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci musí obsahovať identifikátor osoby\núčastníka konania podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. Osobitné\nprávne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti.\n22. Kasačný súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného zistil, že sťažovateľ listom zo dňa\n04.07.2014 požiadal žalovaného o dočasné vyradenie vozidla v súlade s § 119a ods. 1 zákona o cestnej\npremávke od 03.07.2014 do 02.07.2015. Z priloženého rozhodnutia Obvodného úradu pre cestnú\ndopravu a pozemné komunikácie v Prešove č. 05/2013/03613-002 zo dňa 07.06.2013 kasačný súd zistil,\nže predmetné vozidlo bolo dočasne vyradené z premávky na pozemných komunikáciách so začiatkom\ndočasného vyradenia dňa 07.06.2013 a dátumom skončenia dočasného vyradenia dňa 06.06.2014.\n23. Žalovaný listom č. ORPZ-PO-ODI-277-001/2014 zo dňa 01.08.2014 oznámil sťažovateľovi, že\nvo veci vyradenia vozidla čaká na stanovisko krajského dopravného inšpektorátu, nakoľko sú dané\nnejasnosti ohľadom počítania lehoty začiatku vyradenia z cestnej premávky a od toho sa odvíjajúcej\nvýšky správneho poplatku. Listom č. ORPZ-PO-ODI-277-002/2014 zo dňa 22.09.2014 oznámil žalovaný\nsťažovateľovi, že zo stanoviska Prezídia Policajného zboru a krajského dopravného inšpektorátu\nvyplýva, že ak bolo vozidlo dočasné vyradené od 07.06.2013 do 06.06.2014, pričom držiteľ vozidla\nnepožiadal o opätovné zaradenie vozidla do evidencie a vrátenie dokladov a tabuliek s evidenčným\nčíslom v zmysle 119a ods. 6 zákona o cestnej premávke, vozidlo nemožno používať v cestnej premávke\na je stále považované za dočasne vyradené, nakoľko nemá vydané doklady a ani tabuľky s evidenčným\nčíslom. Z toho dôvodu sa za začiatok lehoty počíta dátum začiatku predchádzajúceho vyradenia vozidla\nz evidencie, t. j. 07.06.2013. Na základe uvedeného žalovaný upovedomil sťažovateľa o tom, že na to,\naby sa jednalo o ďalšie dočasné vyradenie vozidla z evidencie, je potrebné opätovne zaradiť vozidlo\ndo evidencie, o čo môže držiteľ požiadať a následne môže požiadať o ďalšie dočasné vyradenie. V tom\nprípade nebude doba dočasného vyradenia zrátavaná a nebude sa jednať o predĺženie doby dočasného\nvyradenia vozidla z evidencie v zmysle § 119a ods. 8 zákona o cestnej premávke.\n24. V zmysle uvedeného zaslal žalovaný sťažovateľovi výzvu zo dňa 18.12.2014 o predloženie dokladu\no zaplatení správneho poplatku v sume 35 eur v lehote 15 dní od doručenia výzvy s tým, že sťažovateľa\nsúčasne poučil, že následkom nezaplatenia bude, že žalovaný orgán verejnej správy požadovaný úkon\nnevykoná a konanie zastaví. Výšku poplatku vyvodil žalovaný zo zákona o správnych poplatkoch, kde\npodľa položky 73a evidenčný úkon dočasné vyradenie vozidla podlieha správnemu poplatku v sume\n35 eur, keďže za začiatok lehoty sa počíta dátum predchádzajúceho vyradenia vozidla z premávky\nna pozemných komunikáciách, t. j. 07.06.2013. Obdobná výzva na zaplatenie správneho poplatku za\ndočasné vyradenie vozidla bola sťažovateľovi doručená dňa 15.05.2015.\n\n25. Žalovaný rozhodnutím č. ORPZ-PO-ODI-091-019/2015 zo dňa 22.09.2015 podľa § 30 ods. 1 písm.\nj/ Správneho poriadku rozhodol o zastavení konania vo veci dočasného vyradenia vozidla, nakoľko\nsťažovateľ na výzvu žalovaného nezaplatil v určenej lehote správny poplatok a zároveň bol o možnosti\nzatavenia konania poučený. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na to, aby sa v predmetnom prípade\njednalo o ďalšie dočasné vyradenie vozidla z evidencie, je potrebné opätovne zaradiť vozidlo do\nevidencie, o čo môže držiteľ požiadať a následne môže požiadať o ďalšie dočasné vyradenie. V\ntakomto prípade sa nebude doba dočasného vyradenia zrátavať a nebude sa jednať o predĺženie doby\ndočasného vyradenia vozidla z evidencie v zmysle § 119a ods. 8 zákona o cestnej premávke. Dodal,\nže vzhľadom k tomu, že sťažovateľ neuhradil príslušný správny poplatok za požadovaný úkon, bolo\npotrebné vo veci konať a rozhodnúť podľa zákona a Správny poriadok nedáva inú možnosť, iba konanie\nzastaviť.\n26. Krajský súd rozhodujúc o žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného kasačnou\nsťažnosťou napadnutým rozsudkom žalobu zamietol dôvodiac, že zo zisteného skutkového stavu je\nzrejmé, že hoci sťažovateľ označil svoju žiadosť ako dočasné vyradenie vozidla z cestnej premávky,\nreálne ide o predĺženie lehoty na vyradenie vozidla z cestnej premávky. Konštatoval, že uvedenie už raz\nvyradeného vozidla do cestnej premávky sťažovateľ nepreukázal a túto skutočnosť ani netvrdil. Nemal\npochybnosti o tom, že žalovaný správne počítal lehotu a správne vypočítal aj výšku správneho poplatku\npodľa položky 73a písm. a/ bod 3 počítajúc lehotu odo dňa prvého vyradenia predmetného vozidla z\ncestnej premávky, pretože sťažovateľ o zaradenie tohto vozidla do cestnej premávky nepožiadal. Ak\nteda sťažovateľ na výzvy žalovaného nezaplatil správny poplatok, ktorý bol povinný zaplatiť už spolu s\npodaním žiadosti, bol na zaplatenie správneho poplatku vyzvaný, a ak tento nezaplatil, správny orgán\nnemohol vo veci meritórne rozhodnúť aplikáciou ustanovenia § 119a zákona o cestnej premávke, pretože\nmu v tom bránila prekážka, a to nezaplatenie správneho poplatku.\n27. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti proti rozsudku krajského súdu namietal procesnú subjektivitu\nžalovaného s tým, že zároveň namietal zastupovanie žalovaného jeho zamestnancom na pojednávaní.\nV ďalšom namietal nesprávne právne posúdenie veci, nakoľko na zistený skutkový stav veci\nnebolo použité správne ustanovenie právneho predpisu. Tiež vytýkal nesprávnosť a nezákonnosť\nnapadnutého rozsudku krajského súdu. V doplnení kasačnej sťažnosti dodal, že mu krajský súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva (právo na\nodôvodnenie rozhodnutia na základe kvalitatívnych požiadaviek vyplývajúcich z čl. 6 ods. 1 Dohovoru a\nprávo na spravodlivý a riadny súdny proces) v takej miere, že tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n28. Kasačný súd v prvom rade vyhodnotil za nedôvodnú námietku sťažovateľa týkajúcu sa nedostatku\nprocesnej subjektivity žalovaného, nakoľko krajský súd správne označil a konal so žalovaným, ktorým\nje v zmysle ustanovenia § 180 ods. 1 S.s.p. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Prešov.\n29. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v ďalšom konštatuje, že súhlasí s odôvodnením\nrozsudku krajského súdu v tej časti, v ktorej uvádza, že kľúčovou otázkou prejednávanej veci bolo ustáliť,\nči bol žalovaný orgán verejnej správy oprávnený zastaviť konanie vo veci žiadosti sťažovateľa o dočasné\nvyradenie vozidla z cestnej premávky pre nezaplatenie vyrubeného správneho poplatku.\n30. Vo vzťahu k námietke sťažovateľa o arbitrárnosti posúdenia jeho žiadosti o dočasné vyradenie\nvozidla z evidencie vozidiel ako žiadosti o predĺženie lehoty na dočasné vyradenie vozidla z evidencie\nvozidiel podľa názoru kasačného súdu správne konštatoval krajský súd, že v zmysle ustanovenia §\n19 ods. 2 Správneho poriadku sa pri posudzovaní podania vychádza z jeho materiálneho chápania.\nPodanie sa neposudzuje podľa jeho formálneho označenia, ale podľa jeho obsahu (ak napríklad niekto\noznačil svoje podanie ako sťažnosť, ale v skutočnosti ide o odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu,\nsprávny orgán nebude v tomto prípade postupovať podľa predpisov o prešetrovaní sťažnosti, ale\npodľa ustanovení správneho poriadku upravujúcich odvolacie konanie). Z uvedeného vyplýva, že orgán\nverejnej správy má zákonnú možnosť vyhodnotiť podanie účastníka konania v duchu jeho obsahu, nie\npodľa jeho názvu.\n31. Kasačný súd však v prejednávanom prípade dospel k záveru, že krajský súd pochybil, ak sa\nstotožnil s názorom žalovaného, že žiadosť sťažovateľa zo dňa 04.07.2014 o dočasné vyradenie\nvozidla z evidencie vozidiel je potrebné chápať ako žiadosť o predĺženie lehoty na vyradenie vozidla\n\nz cestnej premávky. K uvedenému kasačný súd dodáva, že krajský súd pri formulovaní právneho\nzáveru vychádzal zo skutočností, ktoré medzi účastníkmi konania neboli sporné, a teda, že sťažovateľ\nnepožiadal žalovaného o opätovné zaradenie vozidla do evidencie vozidiel postupom podľa § 119a\nzákona o cestnej premávke. Krajský súd mal zo zisteného skutkového stavu bez akýchkoľvek\npochybností za zrejmé, že v sťažovateľovom prípade sa reálne jedná o predĺženie doby dočasného\nvyradenia vozidla z evidencie vozidiel, preto vyhodnotil, že žalovaný správne počítal lehotu a správne\nvypočítal výšku správneho poplatku, a to odo dňa prvého vyradenia vozidla z cestnej premávky, pretože\nsťažovateľ o zaradenie vozidla do cestnej premávky nepožiadal, čo sa odrazilo na výške správneho\npoplatku.\n32. Názor kasačného súdu sa však líši od názoru krajského súdu uvedeného vyššie. Vychádzajúc zo\nzákona o cestnej premávke účinného v čase podania žiadosti sťažovateľa o dočasné vyradenie vozidla\nz evidencie vozidiel (dňa 04.07.2014) nemohol kasačný súd inak ako konštatovať, že z ustanovenia §\n119a zákona o cestnej premávke nevyplývala povinnosť sťažovateľa potom čo uplynula doba dočasného\nvyradenia vozidla z cestnej premávky, avšak skôr, ako bolo vozidlo opätovne dočasne vyradené\nz evidencie vozidiel, požiadať o jeho znovu zaradenie do evidencie. Rovnako zo znenia zákona\nnevyplývala skutočnosť, že po uplynutí doby dočasného vyradenia vozidla z cestnej premávky sa toto\nstále považuje za dočasne vyradené až do podania žiadosti o opätovné zaradenie predmetného vozidla\ndo evidencie vozidiel.\n33. V súvislosti s uvedeným dáva kasačný súd do pozornosti, že nedostatky právnej úpravy (kedy\nzákon o cestnej premávke neupravoval právne následky nepodania žiadosti o zaradenie vozidla do\nevidencie po uplynutí doby dočasného vyradenia vozidla) odstránil zákonodarca novelou zákona o\ncestnej premávke - zákonom č. 430/2015 Z. z. Súčasné znenie zákona o cestnej premávke v ustanovení\n§ 119a ods. 8 tak ukladá vlastníkovi vozidla resp. držiteľovi vozidla dočasne vyradeného z evidencie\npovinnosť najneskôr do 30 dní od uplynutia lehoty dočasného vyradenia písomne požiadať orgán\nPolicajného zboru o opätovné zaradenie vozidla do evidencie; predĺženie dočasného vyradenia vozidla z\nevidencie; vyradenie vozidla z evidencie; prevod držby vozidla na inú osobu; zmenu vlastníckeho práva\nk vozidlu alebo zápis vlastníka vozidla alebo držiteľa vozidla.\n34. Výklad zákona o cestnej premávke aplikovaný žalovaným v súvislosti s vybavovaním žiadosti\nsťažovateľa o dočasne vyradenie vozidla zo dňa 04.07.2014, ktoré bolo dočasne vyradené z evidencie\nvozidiel do dňa 06.06.2014, viedlo k vyrubeniu správneho poplatku za požadovaný úkon vo výške 35 eur\npodľa položky 73a písm. a/ bod 3 sadzobníka správnych poplatkov. Vzhľadom na to, že sťažovateľ bol\nvyzvaný na zaplatenie správneho poplatku, bol poučený o možnosti zastavenia konania, avšak nedošlo\nk zaplatenie správneho poplatku, žalovaný správne konanie zastavil.\n35. Vo svetle vyššie uvedeného názoru kasačného súdu o nesprávnosti postupu krajského súdu,\nktorý vyhodnotil postup žalovaného pri posudzovaní žiadosti sťažovateľa za súladný zo zákonom,\ndospel kasačný súd k záveru, že rovnako pri určovaní výšky správneho poplatku došlo k nesprávnemu\nustáleniu, že výška správneho poplatku bola stanovená v zákonnej sume. Sám krajský súd v odôvodnení\nnapadnuté rozhodnutia uviedol, že určenie predmetu poplatku má vplyv na výšku správneho poplatku.\nPreto ak žalovaný vychádzal z mylného vyhodnotenia úkonu (žiadosti sťažovateľa zo dňa 04.07.2014)\npodľa obsahu, odrazilo sa to aj na výške správneho poplatku, ktorý bol v dôsledku pochybenia\nžalovaného stanovený v sume 7-násobne vyššej ako mala byť určená.\n36. V súvislosti s uvedeným poukazuje kasačný súd na právo jednotlivca na dobrú správu. Princípy\ndobrej verejnej správy Rada Európy presadzuje prostredníctvom dokumentov prijatých vo forme\nrezolúcií alebo odporúčaní Výboru ministrov a prostredníctvom judikatúry ESĽP. Účinnosť princípov\ndobrej správy sa zásadným spôsobom presadzuje predovšetkým prostredníctvom rozhodovacej činnosti\nESĽP, avšak nepriamo, čo je dané charakterom práv a slobôd chránených Dohovorom. Právo jednotlivca\nna dobrú správu, podobne ako napr. právo na azyl, nepatrí medzi typické základné ľudské práva priamo\nuznané Dohovorom. Preto sa neaplikujú princípy dobrej správy ako také, ale všeobecné právne princípy\n(princíp rovnosti, viazanosti právom, proporcionality). Presadzovanie všeobecných právnych princípov\nv členských štátoch Rady Európy zabezpečujú najmä súdy v rámci ústavného a správneho súdnictva.\n\n37. S nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy 01.12.2009 sa stala právne záväznou Charta. Čl. 41\nCharty síce definuje právo na dobrú správu, avšak len vo vzťahu jednotlivca k orgánom a inštitúciám\nÚnie. Podľa čl. 41 do práva na dobrú správu sa zahŕňa najmä:\na) právo každého na vypočutie pred prijatím akéhokoľvek individuálneho opatrenia, ktoré by sa ho mohlo\nnepriaznivo dotýkať;\nb) právo každého na prístup k spisu, ktorý sa ho týka, za predpokladu rešpektovania oprávnených\nzáujmov dôvernosti a služobného a obchodného tajomstva;\nc) povinnosť administratívy odôvodniť svoje rozhodnutia.\n38. Ďalej má podľa čl. 41 ods. 3 Charty každý právo na náhradu škody spôsobenej inštitúciami alebo\nzamestnancami Únie pri výkone ich funkcií v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými pre právne\nporiadky členských štátov. Odsek 4 napokon ustanovuje právo obrátiť sa na inštitúcie Únie v jednom z\njazykov zmlúv a zároveň dostať odpoveď v rovnakom jazyku. Poslaním Charty je najmä zabezpečiť, aby\ninštitúcie EÚ rešpektovali základné práva pri príprave nových európskych právnych predpisov. Komisia\nnielen zaručuje, že jej návrhy sú v súlade s Chartou, ale zabezpečuje aj to, aby sa Charta dodržiavala\naj vtedy, keď právne predpisy EÚ uplatňujú členské štáty.\n39. Ústava Slovenskej republiky podporuje presadzovanie princípov dobrej verejnej správy (Princíp\nviazanosti právom, Princíp rovnosti a zákaz diskriminácie, Princíp nestrannosti a objektivity, Princíp\nproporcionality, Princíp právnej istoty, Princíp konania v primeranej lehote, Princíp spoluúčasti, Princíp\nrešpektovania súkromia, Princíp transparentnosti) aj v situácii, keď chýba ich zákonná úprava alebo táto\nje nedostatočná.\n40. Pod vplyvom európskej súdnej judikatúry, ale aj judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky\ndochádza k tomu, že sa čoraz viac v judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zdôrazňuje,\nže Slovenská republika ako právny štát a člen Rady Európy a Európskej únie presadzuje súladnosť\nsprávania správneho orgánu so všetkými právnymi predpismi v intenciách čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky ako aj s princípmi dobrej správy. Z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(správneho kolégia) vyplýva, že uplatnenie princípov dobrej správy v právnej praxi znamená, že každé\nrozhodnutie musí byť náležite odôvodnené, aby bolo transparentné a preskúmateľné.\n41. V tejto súvislosti nemožno opomenúť skutočnosť, že verejná správa je službou verejnosti a základné\npravidlá konania uvedené v § 3 Správneho poriadku, pre ktoré východiskom je systém prameňov práva\npredovšetkým ústava (najmä čl. 2) a zákony (vrátane právnej úpravy založenej právom Európskych\nspoločenstiev resp. upravenej medzinárodnými zmluvami) i keď sú formulované viac všeobecným\nspôsobom, je potrebné, vzhľadom na to, že slovenské právo je súčasťou európskeho právneho systému,\nv praxi interpretovať v duchu európskeho štandardu všeobecných požiadaviek na kvalitu postupov a\nčinnosti verejnej správy súhrnne označovaných ako princípy „dobrej správy“ (Good Governance, Good\nAdministration), majúceho základ v literatúre, judikatúre európskych inštitúcií a niektorých dokumentoch\nnajmä Rady Európy (najmä odporúčania a rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy) a Európskej únie.\n42. S poukazom na vyššie uvedené kasačný súd sumarizuje, že nesúhlasí s právnym názorom krajského\nsúdu, že v prípade žiadosti sťažovateľa o dočasné vyradenie vozidla išlo o predĺženie lehoty na\nvyradenie vozidla z cestnej premávky. Skutočnosť, že zákon o cestnej premávke v čase podania žiadosti\nneupravoval právne následky nepodania žiadosti o zaradenie vozidla do evidencie po uplynutí doby\ndočasného vyradenia vozidla nemohol žalovaný vyložiť tak, že vozidlo je stále považované za dočasne\nvyradené a v zmysle uvedeného následne posúdiť žiadosť sťažovateľa o dočasné vyradenie vozidla\nako žiadosť o predĺženie doby dočasného vyradenia vozidla z evidencie, na základe čoho žalovaný\nvyrubil správny poplatok v nesprávnej výške, pre nezaplatenie ktorého zastavil konanie. Nedostatky\nprávnej úpravy v čase podanie žiadosti (04.07.2014) odstránil zákonodarca novou právnou úpravou, v\nktorej vlastníkovi vozidla ukladá povinnosti súvisiace s uplynutím lehoty dočasného vyradenia vozidla\nz evidencie. Nakoľko nedostatky právnej úpravy nemôžu byť na ťarchu sťažovateľa ako poplatníka,\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vyššie.\n43. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti tak kasačný súd konštatuje, že námietky v nej obsiahnuté\nsú dôvodné a zároveň spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia krajského súdu, preto\nNajvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 462 ods. 1 S.s.p. napadnuté rozhodnutie krajského súdu\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n\n44. V ďalšom konaní bude krajský súd v zmysel ustanovenia § 469 S.s.p. viazaný právnym názorom\nkasačného súdu vysloveným v tomto rozhodnutí. Preto bude povinnosťou správneho súdu prvej\ninštancie v ďalšom konaní postupovať vo vyššie načrtnutej línii, znovu vo veci rozhodnúť a svoje\nrozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodniť.\n45. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že\nsťažovateľovi, ktorý v tomto konaní mal úspech, nárok na ich náhradu priznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a\nanalogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal (§ 467\nods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.).\n46. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/47/2015", "guid": "67a4d8b9-9a1e-4c24-bc8e-562c315d2c71:d8984b52-37d9-4b72-9240-fc6725d30058", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "47d71405-6909-4e31-a300-311aebf43d48:caceff11-3e8b-4ced-b66e-7a696205de46", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8015201174.1", "spisova_znacka": "10Asan/3/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Asan/3/2017 z 26. 4. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-04-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8015201174.1"}], "citovane_v": [{"guid": "04019053-a1ca-4409-afb9-36f8bb47b301:84ae08c9-370b-4661-9581-9a6e2930fa09", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8015201169.1", "spisova_znacka": "8Sžk/11/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžk/11/2017 z 11. 12. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-12-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8015201169.1"}, {"guid": "8bba65b7-23e2-470f-8714-ea3d5f87b01f:d5b5e0dd-c990-4821-a38d-d96dd48f977e", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:5022200260.1", "spisova_znacka": "5Svk/1/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Svk/1/2025 z 18. 11. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-11-18", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:5022200260.1"}, {"guid": "be32c334-bdef-4b29-8886-26a7416443f9:332b2a16-4154-45a3-9cff-8a13878c2846", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:2018200257.1", "spisova_znacka": "1Sžk/8/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžk/8/2020 z 27. 5. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-05-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:2018200257.1"}, {"guid": "01d48854-d4b7-43eb-b383-cae681b014f1:135a0210-5528-4ecf-9270-e0b872cf91a4", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100320.2", "spisova_znacka": "3S/25/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3S/25/2024 z 10. 9. 2025", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2025-09-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100320.2"}, {"guid": "ddc7efbd-413c-4987-a156-f6bce47f1933:ca329187-5e44-42f5-b8f8-7e2efb30bf92", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2025:3023200120.2", "spisova_znacka": "TN-13S/30/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. TN-13S/30/2023 z 16. 4. 2025", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2025-04-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2025:3023200120.2"}, {"guid": "c1793dc2-f3f4-4f95-8ef8-c2e78972f383:5a89f50b-2130-407a-ab55-3ba78328a363", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2023:8020200421.4", "spisova_znacka": "PO-6S/47/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-6S/47/2020 z 27. 4. 2023", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2023-04-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2023:8020200421.4"}, {"guid": "df38a068-68c2-4a9a-a368-33f815850464:b63f27aa-a54c-4833-881e-f55e9da1f244", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2023:8020200408.4", "spisova_znacka": "PO-6S/46/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-6S/46/2020 z 27. 4. 2023", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2023-04-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2023:8020200408.4"}, {"guid": "d5177f1e-a4fc-4edd-b924-ae60d7204ea7:84e8104e-8073-4648-b419-4eecd58abebd", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8018200451.2", "spisova_znacka": "2S/64/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2S/64/2018 z 9. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-01-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8018200451.2"}, {"guid": "d5177f1e-a4fc-4edd-b924-ae60d7204ea7:881b39af-faca-4c6e-b0c6-76163d5bbb2a", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8018200451.2", "spisova_znacka": "2S/64/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2S/64/2018 z 9. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-01-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8018200451.2"}]}