{"guid": "3f1d9bc0-817b-4d96-9f9f-cd27877c0ff2:e24ca71f-d2c3-49cf-a4c6-fc1fe46dfa12", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8014200454.3", "spisova_znacka": "10Sžsk/26/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžsk/26/2017 z 18. 7. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. júla 2018, sp. zn. 10Sžsk/26/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:8014200454.3", "identifikacne_cislo": "8014200454", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2018-07-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/883", "nazov": "predpis č. 883/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/883", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/883-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/97", "nazov": "predpis č. 97/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/97", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/97-2009"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e24ca71f-d2c3-49cf-a4c6-fc1fe46dfa12", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8014200454.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8014200454.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8014200454.3/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžsk/26/2017\n8014200454\n18. 07. 2018\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2018:8014200454.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nJany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v\nprávnej veci žalobcu (sťažovateľa) A. E. N., bytom V., (predtým Dariusz Edward Pitera - ITI MEDIA,\nso sídlom Bardejovská č. 220/1, 089 01 Svidník, IČO: 46 373 519), právne zastúpený JUDr. Dušanom\nRemetom, advokátom, so sídlom Masarykova č. 2, 080 01 Prešov, proti žalovanej Sociálnej poisťovni ústredie, so sídlom Ul. 29.augusta č. 8, 813 63 Bratislava, za účasti (sťažovateľov): 1/ T. W. F., bytom\nL., Poľská republika, 2/ O. K. P., bytom I., Poľská republika 3/ O. T. D., bytom L., Poľská republika,\nvšetci právne zastúpení JUDr. Dušanom Remetom, advokátom, so sídlom Masarykova č. 2, 080 01\nPrešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovanej č. 17638-3/2014-BA zo dňa 14. februára 2014,\nč. 17488-3/2014-BA zo dňa 6. februára 2014, č. 24007-2/2014-BA zo dňa 25. marca 2014, o kasačnej\nsťažnosti žalobcu a pribratých účastníkov 1/ až 3/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k.\n1S/30/2014-87 zo dňa 11. októbra 2016 v spojení s opravným uznesením č. k. 1S/30/2014-135 zo dňa\n12. júna 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu v prvom rade z a m i e t a .\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/30/2014-87 zo dňa 11.\noktóbra 2016 v spojení s opravným uznesením č. k. 1S/30/2014-135 zo dňa 12. júna 2017 vo vzťahu k\nžalobcom v druhom až štvrtom rade z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nŽalobcovi v prvom rade nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník, ako prvoinštančný správny orgán, rozhodnutím č.\n5920-21/2013-SK zo dňa 04.11.2013 rozhodla podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 a § 210 ods.\n1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v platnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003\nZ.z.“) tak, že pribratému účastníkovi 1/ zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové\npoistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy uplynutím dňa 31.10.2012.\nRozhodnutie odôvodnila tým, že Poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia ZUS určila, že pribratý\núčastník 1/ podlieha odo dňa 01.11.2011 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Slovenskej\nrepubliky. Žalovaná vydala formulár PD A1, na základe ktorého sa na pribratého účastníka 1/ od\n01.11.2011 do 31.10.2012 vzťahuje legislatíva Slovenskej republiky, a preto pribratému účastníkovi\n1/ zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v\nnezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy uplynutím dňa 31.10.2012. Na odvolania žalobcu a\n\npribratého účastníka 1/ žalovaná rozhodnutím č. 17638-3/2014-BA zo dňa 14.02.2014 odvolania\nzamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila.\n2. Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník, ako prvoinštančný správny orgán, rozhodnutím č.\n5920-11/2013-SK zo dňa 04.11.2013 rozhodla podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 a § 210 ods. 1 zákona\nč. 461/2003 Z.z. tak, že pribratému účastníkovi 2/ zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné\ndôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy uplynutím\ndňa 18.04.2013. Rozhodnutie odôvodnila tým, že Poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia ZUS určila,\nže pribratý účastník 2/ podlieha odo dňa 01.04.2012 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia\nSlovenskej republiky. Žalovaná vydala formulár PD A1, na základe ktorého sa na pribratého účastníka 2/\nod 01.04.2012 do 18.04.2013 vzťahuje legislatíva Slovenskej republiky, a preto pribratému účastníkovi\n2/ zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v\nnezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy uplynutím dňa 18.04.2013. Na odvolanie žalobcu a\npribratého účastníka 2/ žalovaná rozhodnutím č. 17488-3/2014-BA zo dňa 06.02.2014 odvolania\nzamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila.\n3. Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník, ako prvoinštančný správny orgán, rozhodnutím č.\n2196-49/2014-SK zo dňa 17.01.2014 rozhodla podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 a § 210 ods. 1\nzákona č. 461/2003 Z.z. tak, že pribratému účastníkovi 3/ nevzniklo povinné nemocenské poistenie,\npovinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi žalobcu od\n01.10.2011 podľa slovenskej legislatívy. Rozhodnutie odôvodnila tým, že na základe výsledkov kontroly\nnebolo preukázané, že pribratý účastník 3/ reálne vykonával činnosť ako zamestnanec ma území SR, a\npreto nemôže podliehať slovenským právnym predpisom. Na odvolania žalobcu a pribratého účastníka\n3/ žalovaná rozhodnutím č. 24007-2/2014-BA zo dňa 25.03.2014 odvolania zamietla a rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu potvrdila.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n4. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok\n(ďalej len „S.s.p.“) žaloby žalobcu 1/ ako nedôvodné zamietol a vo vzťahu k žalobcom 2/ až 4/ žaloby\npodľa § 98 ods. 1 písm. d) S.s.p. odmietol, pretože boli podané oneskorene.\n5. Podľa názoru krajského súdu je z obsahu žalôb bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že žalobca\nnamieta iné porušenie ako svojich subjektívnych práv ako účastníka konania, a teda porušenie práv\nzamestnancov. Krajský súd je názoru, že aj keby napadnutými rozhodnutiami alebo postupom boli\nporušené právne predpisy Slovenskej republiky, resp. nariadenia Rady EHS, z citovaných ustanovení\nObčianskeho súdneho poriadku je nesporné, že žalobcovi vyplýva povinnosť tvrdenia o porušení\njeho subjektívnych práv a nikoho iného. Zamestnancom žalobcu nič nebránilo v tom, aby sa žalobou\nsamostatne alebo spoločnou domáhali svojich subjektívnych práv v zákonnej lehote dvoch mesiacov\nodo dňa doručenia rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu.\n6. Za nedôvodnú považoval krajský súd námietku žalobcu, že Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník\na žalovaná ako organizačné zložky sociálnej poisťovne neboli oprávnené vykonať v predmetnej veci\nkontrolu vo vzťahu k reálnemu výkonu zamestnania zamestnancami žalobcu 1/. V tejto súvislosti krajský\nsúd poukázal na ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z., a to tretiu časť § 172 až § 225, ktoré upravujú\nkonanie vo veciach sociálneho poistenia.\n7. Krajský súd považoval za potrebné zdôrazniť, že z ustanovenia § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.\njednoznačne vyplýva široká definícia dôkazu, a teda zákon č. 461/2003 Z.z. nevylučuje, aby sociálna\npoisťovňa v rámci dokazovania nevykonala šetrenie za účelom zistenia skutočného stavu veci a na\nzáklade takto zisteného stavu veci vo veci rozhodla.\n8. Za nedôvodnú považoval krajský súd aj námietku žalobcu, že bola porušená zásada dvojinštančnosti\nkonania, pretože z obsahu predložených administratívnych spisov vyplýva, že žalovaná vo veci\nnerozhodovala na základe iných dôkazov ako tých, ktoré boli zistené pred vydaním prvostupňových\nrozhodnutí, pričom je všeobecne známou skutočnosťou, že prvostupňové a odvolacie konanie tvoria\njeden celok. Rozhodnutia žalovanej sú len podrobnejšie skutkovo a právne odôvodnené a takýto postup\n\nžalovanej umožňuje zákon č. 461/2003 Z.z. v § 218 ods. 1, podľa ktorého odvolací orgán preskúma\nnapadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne\nzistené nedostatky odstráni.\n9. Ďalej krajský súd poukázal na to, že podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutia boli vydané v súlade\ns kritériami upravenými v ustanovení § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého v odôvodnení\nrozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol\nvedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.\n10. V súvislosti s ostatnými námietkami žalobcu vo vzťahu k prejudikovaniu rozhodnutí v oznámení\nžalovanej príslušnému orgánu Poľskej republiky a retroaktivite krajský súd dospel k záveru, že žalobca\nv žalobách nenamietal v súvislosti s uvedenými námietkami porušenie konkrétneho právneho predpisu,\nktorý by správnym orgánom takýto postup zakazoval, a aké subjektívne práva žalobcu boli porušené.\nÚstava Slovenskej republiky v čl. 2 ods. 3 upravuje, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy,\nv jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n11. Podľa názoru krajského súdu je nesporné, že žalobca v priebehu konania pred súdom nepreukázal,\nžeby postupom správnych orgánov došlo k porušeniu jeho subjektívnych práv a rovnako je zrejmé, že\nnamietal iné porušenie ako svojich subjektívnych práv ako účastníka konania, a to porušenie práv svojich\nzamestnancov.\n12. Z rozhodnutí správnych orgánov je zrejmé, že správne orgány napadnutými rozhodnutiami\nnerozhodovali o odvodovej povinnosti žalobcu, ale o tom, že jeho zamestnancom nevzniklo sociálne\npoistenie podľa slovenskej legislatívy, čo má za následok, že žalobca nebol povinný platiť poistné na\nsociálne poistenie (v tejto súvislosti krajský súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 10Sžso/23/2015 zo dňa 24. augusta 2016).\n13. Vo vzťahu k žalobám pribratých účastníkov 1/ až 3/ krajský súd poukázal na § 181 ods. 1 S.s.p. v\nspojení s § 199 ods. 3 S.s.p., podľa ktorého fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu\npodať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia\norgánu verejnej správy, proti ktorému smerujú, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.\nPodľa ods. 4 tohto ustanovenia - zmeškanie lehoty podľa ods. 1 až 3 nemožno odpustiť.\n14. Zo spisov vyplýva, že rozhodnutie žalovanej bolo T. W. F. doručené dňa 13.02.2014, O. K. P.\ndňa 17.02.2014 a O. T. D. dňa 07.04.2014. Ak teda uznesením zo dňa 18.05.2016, ktoré nadobudlo\nprávoplatnosť dňa 11.06.2016, krajský súd pripustil vstup T. W. F., O. K. P. a O. T. D. do konania ako\nžalobcov 2/ až 4/, je bez akýchkoľvek pochybností, že žaloby týchto žalobcov sú podané oneskorene,\npretože konanie vo veci sp. zn. 1S/30/2014 bolo začaté dňa 27.03.2014, vo veci pôvodne vedenej pod\nsp. zn. 1S/31/2014 tým istým dňom a vo veci vedenej pôvodne pod sp. zn. 1S/43/2014 dňa 13.05.2014.\n15. Podľa názoru krajského súdu § 77 ods. 1 S.s.p. upravujúceho nerozlučné spoločenstvo v spojení\ns ustanovením § 25 S.s.p. v predmetnej veci nemožno aplikovať, pretože nerozlučné spoločenstvo je\ndefinované tak, že ide o procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti,\nže sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný. Procesný úkon\njedného z nich platí i pre ostatných.\n16. Podľa názoru krajského súdu nejde o také spoločné práva alebo povinnosti, pretože povinnosťou\nžalobcu bola odvodová povinnosť a predmetom konania v administratívnom konaní bol zánik poistenia\npre pribratých účastníkov 1/ až 3/ pre skutkové okolnosti zistené správnymi orgánmi. Vzhľadom na\nšpecifickosť správneho súdnictva nemožno ani konštatovať o primeranosti použitia § 77 ods. 1 S.s.p.\n17. Krajský súd v predmetnej veci rozhodol na pojednávaní nariadenom na deň 11.10.2016, pričom\nžalovaná neúčasť na pojednávaní ospravedlnila. Právny zástupca žalobcu písomným podaním zo dňa\n05.09.2016 žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že dňa 11.10.2016 sa zúčastní na Okresnom\nsúde Prešov pojednávania o 10.00 hod. s tým, že termín pojednávania v tejto veci bol určený\nskôr, ide o prvé pojednávanie v obchodnoprávnej veci vymáhania neuhradenej sumy 111.263,03 €\ns príslušenstvom, kde zastupuje žalobcu, ktorý trvá na jeho prítomnosti na pojednávaní. Vzhľadom\n\nna vzniknutú kolíziu termínov, povinné zastúpenia advokátom v správnom súdnictva a na objektívnu\nnemožnosť zúčastniť sa oboch pojednávaní, žiadal pojednávanie odročiť.\n18. Prípisom zo dňa 09.09.2016, ktoré bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 14.09.2016,\nkrajský súd právnemu zástupcovi oznámil, že nie je dôvod na odročenie pojednávania, keďže skutkový\nstav je fixovaný vydaným administratívnym rozhodnutím a spochybňovaný je žalobou, ktorej rozsahom\na dôvodom je správny súd viazaný, nejde o povinnosť správneho súdu vyhovieť návrhu na odročenie\npojednávania, pričom nejde o povinné zastúpenie advokátom, pretože podľa § 49 ods. 2 písm. b) žalobca\nnemusí byť zastúpený podľa ods. 1 v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b) až e), g) a i). V ustanovení § 6\nods. 2 písm. c) ide o správne žaloby v sociálnych veciach.\n19. O nároku na náhradu trov konania rozhodol krajský súd podľa § 167 a § 168 S.s.p. tak, že žalobcom,\nktorí v konaní úspech nemali, nárok na náhradu trov konania nepriznal a žalovanej trovy konania\nnepriznal, pretože to krajský súd nepovažoval za spravodlivé.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n20. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca a pribratí účastníci 1/ až 3/ v zákonnej lehote kasačnú\nsťažnosť, a to z dôvodov, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nže nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a že podanie bolo\nnezákonne odmietnuté.\n21. Sťažovatelia majú za to, že v administratívnom konaní došlo k porušeniu subjektívnych práv žalobcu.\nPrioritne v tomto smere namietali porušenie práva na spravodlivý proces, ktoré zahŕňa aj právo na\nzákonné administratívne konanie, právo na fungovanie verejnej správy na princípe tzv. dobrej správy\n(„good administration“) a právo na dodržiavanie základných zásad správneho konania, pričom žalobca\n(vo vzťahu k svojej osobe) namieta aj porušenie svojho subjektívneho práva vlastniť majetok, práva\nna podnikanie za rovnakých podmienok ako domáce subjekty, právo na dosahovanie zisku vlastnou\nčinnosťou.\n22. Sťažovatelia ďalej nesúhlasia s odôvodnením napadnutého rozsudku, podľa ktorého bol v\nadministratívnom konaní dostatočným spôsobom zistený skutkový stav veci. Sťažovatelia považujú\nrozhodnutia žalovanej za nepreskúmateľné a arbitrárne. Čo sa týka vykonanej kontroly žalovanej u\nžalobcu týkajúcej sa reálneho výkonu činnosti zamestnancov žalobcu sťažovatelia namietajú spôsob\nvýkonu tejto kontroly. Sťažovatelia v kasačnej sťažnosti poukázali aj na to, že krajský súd sa\nnevysporiadal s ďalšími argumentami nezákonnosti uvedenými v žalobe, najmä porušeniu princípu\nrovnakého zaobchádzania.\n23. Z uvedených dôvodov preto navrhli kasačnému súdu, aby zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu\na vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n24. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľov žalovaná navrhla, aby kasačný súd rozsudok\nkrajského súdu potvrdil Žalovaná uviedla, že sťažovatelia v kasačnej sťažnosti neuviedli také námietky,\nktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie rozhodnutí žalovanej. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti\nsa žalovaná pridržala svojich predchádzajúcich vyjadrení, pretože v nich zaujala stanovisko ku každej\nnámietke žalobcu obsiahnutých v žalobách.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu SR\n25. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s.\np.) postupom podľa § 492 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním,\nktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch)\ndospel k záveru, že kasačná sťažnosť vo vzťahu k žalobcovi nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia\npojednávania podľa ustanovenia § 455 S.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na\n\núradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa\n18.07.2018 (§ 137 ods. 2 S.s.p.).\n26. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok\nkrajského súdu, ktorým vo vzťahu k žalobcovi zamietol žaloby, ktorými sa žalobca domáhal preskúmania\nrozhodnutí žalovanej vo veci zaniknutia a nevzniknutia povinného nemocenského poistenia, povinného\ndôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti pribratých účastníkov 1/ až 3/ a vo\nvzťahu k pribratým účastníkom 1/ až 3/ žaloby ako oneskorene podané odmietol, a preto primárne v\nmedziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok\nkrajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj\nnapadnuté rozhodnutia žalovanej, ako aj rozhodnutia prvoinštančného správneho orgánu a konania\ntýmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľov sú\nspôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\n27. Krajský súd uznesením č. k. 1S/30/2014-28 zo dňa 02.10.2014 spojil veci pod sp. zn. 1S/30/2014,\n1S/31/2014, 1S/43/2014 a 1S/52/2014 na spoločné konanie, ďalej vedené pod sp. zn. 1S/30/2014.\nPodľa § 178 ods. 1 S.s.p. žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako\núčastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu\nverejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.\n28. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou sú aj\nadministratívne spisy žalovanej, dospel k záveru, že kasačné námietky sťažovateľov vo vzťahu k\nžalobcovi nie sú dôvodné.\n29. Vo vzťahu k žalobcovi kasačný súd uvádza, že sa stotožnil s názorom krajského súdu, podľa ktorého\nžalobca nenamietal porušenie svojich subjektívnych práv, ale porušenie práv jeho zamestnancov, teda\npribratých účastníkov 1/ až 3/. Podľa názoru kasačného súdu v administratívnom a ani v súdnom\nkonaní nebolo preukázané, že by postupom správnych orgánov došlo k porušeniu subjektívnych práv\nžalobcu. Predmetom konania v tejto veci bol zánik alebo nevzniknutie povinného poistenia vo vzťahu\nk pribratým účastníkom 1/ až 3/, ktorí boli zamestnancami žalobcu. Predmetom rozhodnutí žalovanej\nnebolo rozhodovanie o odvodovej povinnosti žalobcu. Z uvedených dôvodov považuje kasačný súd\nrozsudok krajského súdu v časti týkajúcej sa žalobcu za správny a v súlade so zákonom. Pozornosti\nkasačného súdu taktiež neuniklo, že žalobca ukončil svoju podnikateľskú činnosť k 16.06.2016.\n30. S poukazom na § 178 ods. 1 S.s.p. kasačný súd dodáva, že S.s.p. definuje žalobcu ako fyzickú\nalebo právnickú osobu, ktorá bola ukrátená na svojich subjektívnych právach, čo teda znamená, že ten,\nkto o sebe tvrdí, že je žalobcom, musí byť súčasne aktívne legitimovaný hmotnoprávne, to znamená, že\nmusí ísť o skutočné ukrátenie, a teda musí ísť o aktívne legitimovanú hmotnoprávnu osobu. Nedostatok\nhmotnej legitimácie znamená, že ak takáto osoba nebola ukrátená na svojich právach, súd žalobu\nzamietne.\n31. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami\nsťažovateľov vo vzťahu k žalobcovi sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú\nžiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v\nkasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú\nsprávnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť vo vzťahu k žalobcovi podľa § 461 S.\ns. p. ako nedôvodnú zamietol.\n32. Vo vzťahu k pribratým účastníkom 1/ až 3/ (v rozsudku krajského súdu označení ako žalobcovia 2/\naž 4/) kasačný súd uvádza, že uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 10Sžso/16/2015 zo dňa 30.03.2016,\nktorým najvyšší súd zrušil predchádzajúci rozsudok krajského súdu v tejto veci, najvyšší súd nariadil\nďalší postup krajského súdu, ktorý mal uznesením podľa § 250 ods. 1 veta druhá O.s.p. pribrať do\nkonania zamestnancov žalobcu. Krajský súd napriek tomu, že bol podľa § 226 O.s.p. viazaný právnym\nnázorom odvolacieho súdu, pripustil vstup zamestnancov žalobcu do konania ako žalobcov 2/ až 4/\npostupom podľa § 92 ods. 1 O.s.p, teda v rozpore s pokynom najvyššieho súdu uvedenom v uznesení\nsp. zn. 10Sžso/16/2015 zo dňa 30.03.2016. Kasačný súd pritom poukazuje na svoje predchádzajúce\n\nrozhodnutia, podľa ktorých mali správne súdy pribrať účastníkov konania podľa § 250 ods. 1 a nie podľa\n§ 92 ods. 1 O.s.p. (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/10/2015 zo dňa 17.02.2016).\n33. Kasačný súd po preskúmaní súdneho ako aj administratívneho spisu konštatuje, že zamestnanci\nžalobcu, teda pribratí účastníci 1/ až 3/, mali právo na podanie žaloby, ale svoje právo na podanie\nžaloby vôbec nevyužili. V spise sa nenachádzajú žaloby podané zamestnancami žalobcu, a preto nie\nje možné týchto zamestnancov považovať za žalobcov. Z dôvodu, že zamestnanci boli účastníkmi\nadministratívneho konania, títo zamestnanci sú účastníkmi konania aj v konaní pred súdom, ale nemajú\npostavenie žalobcov. Z uvedeného dôvodu bol záver krajského súdu o odmietnutí žalôb žalobcov 2/ až\n4/ nesprávny.\n34. S ohľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu vo vzťahu\nk pribratým účastníkom 1/ až 3/ (v rozsudku krajského súdu označení ako žalobcovia 2/ až 4/) zrušil\na vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle § 462 ods. 1 S.s.p . Ostatnými sťažnostnými bodmi sa\nkasačný súd nezaoberal, nakoľko zistil závažný dôvod odôvodňujúci zrušenie napadnutého rozhodnutia\nkrajského súdu v tejto časti. Úlohou krajského súdu bude v ďalšom konaní vo veci posúdiť postavenie\nzamestnancov žalobcu ako žalobcov a opätovne rozhodnúť, pričom právnym názorom kasačného súdu\nje krajský súd viazaný (§ 469 S.s.p.). Krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného\nkonania v zmysle § 467 ods. 3 S.s.p.\n35. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že\nsťažovateľovi - žalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S.\ns. p. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a rovnako aj žalovanej nárok na ich náhradu nepriznal v\nsúlade s § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S.s.p.\n36. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/30/2014", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "3f1d9bc0-817b-4d96-9f9f-cd27877c0ff2:19d74dfe-eaaa-4d90-b874-15b494a1b8f6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8014200454.3", "spisova_znacka": "10Sžsk/26/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžsk/26/2017 z 17. 7. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-07-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8014200454.3"}]}