Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžr/152/2016 z 27. 2. 2018 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2018, sp. zn. 7Sžr/152/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:8013200472.3 Najvyšší súd | 7Sžr/152/2016 | ECLI:SK:NSSR:2018:8013200472.3 | 2018-02-27 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Kataster nehnuteľností Citované ustanovenia: zákon č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam, § 31 zákona č. 162/1995 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c2581b9b-a811-456b-a307-83e82847a99b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8013200472.3 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Sžr/152/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200472
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:8013200472.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky
Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci
žalobcu: Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP č. 8, Banská Bystrica,
právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JAKUBČO, spol. s.r.o., so sídlom Mladých budovateľov 2,
Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Sabinov, katastrálny odbor, so sídlom 17. novembra
č. 2, Sabinov, za účasti Gréckokatolícka cirkev, Farnosť Lipany, so sídlom Námestie sv. Martina č.
52, Lipany, zastúpenej Gréckokatolíckym biskupstvom Prešov, Hlavná č. 1, Prešov, právne zastúpená
JUDr. Róbertom Slamkom, advokátom, so sídlom Radlinského č. 1735/29, Dolný Kubín, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia a postupu bývalej Správy katastra Sabinov číslo vkladu V 93/13 zo dňa
6. marca 2013 o odvolaní účastníka konania Gréckokatolícka cirkev, Farnosť Lipany, zastúpenej
Gréckokatolíckym biskupstvom Prešov, proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k.1S/22/2013-183
zo dňa 26. apríla 2016, v spojení s jeho opravným uznesením č.k. 1S/22/2013-190 zo dňa 31. mája
2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove
č.k.1S/22/2013-183 zo dňa 26. apríla 2016 v spojení s jeho opravným uznesením č.k. 1S/22/2013-190
zo dňa 31. mája 2016 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Rozhodnutie krajského súdu

Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom č.k.1S/22/2013-183 zo dňa 26. apríla 2016 v spojení
s jeho opravným uznesením č.k. 1S/22/2013-190 zo dňa 31. mája 2016 podľa § 250j ods. 2 písm. d/
O.s.p. rozhodnutie bývalej Správy katastra Sabinov zo dňa 6. marca 2013, č. V 93/2013, zrušil a vec
vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaného zaviazal k povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania
v sume 1.145,79 eur, do 10 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že Správa katastra Sabinov rozhodnutím zo
dňa 06.03.2013 č. vkladu V 93/13 ako orgán príslušný podľa § 18 ods. 2, 3 zákona NR SR č.
162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení
neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 162/1995 Z. z. alebo katastrálny zákon) na návrh navrhovateľa
Gréckokatolícka cirkev, farnosť Lipany, Námestie sv. Martina 53, Lipany, doručený dňa 23.01.2013



rozhodla tak, že podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona povolila vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností k nehnuteľnostiam v katastrálnom území H., pozemok registra C KN, parcelné
číslo XXX/X - lesné pozemky o výmere 35146 m2, pozemok registra C KN, parcelné
číslo XXX/X - lesné pozemky o výmere 2316 m2 vytvorené geometrickým plánom č. plánu 313/2008
vyhotoviteľ F. U. - geodet, V. P., zo dňa 06.11.2008, úradne overenom Správou katastra Sabinov dňa
12.11.2008 pod č. 497/08 v prospech Gréckokatolícka cirkev, Farnosť Lipany... na základe dohody o
vydaní veci uzatvorenej medzi účastníkmi Gréckokatolícka cirkev, farnosť Lipany... ako oprávnený, Lesy
Slovenskej republiky, štátny podnik... ako povinný s tým, že vklad bol povolený dňa 06.03.2013 a týmto
dňom nadobúda rozhodnutie právoplatnosť. Právne účinky vkladu nastavajú dňa 06.03.2013. Okresný
súd Prešov rozsudkom č.k.: 17C/52/2007-292 zo dňa 19.03.2010 vo veci žalobcu Gréckokatolícka
cirkev, farnosť Lipany a žalovaným Lesy SR v konaní o navrátení vlastníctva k nehnuteľnostiam podľa
zákona č. 161/2005 Z.z. rozhodol tak, že (citácia): „Žalovaný je povinný vydať žalobcovi nehnuteľnosti
- parcelu C KN č XXX/X - lesný pozemok o výmere 35146 m2, parcelu CKN XXX/X - lesný pozemok
o výmere 2316 m2 v podiele 1/1, kat. územie H., vytvorené z parcely mpč. XXX/B./X zapísanej v
pozemnoknižnej vložke č. 92, kat. územie H. a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“ Na základe
odvolania žalobcu Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 09.03.2011, č.k.: 4Co/115/2010-372,
prvostupňový rozsudok potvrdil. Prvostupňový rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 15.04.2011.

Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v
intenciách ustanovení zákona č. 162/1995 Z.z., citujúc právnu úpravu ustanovenú § 1 v spojení s ust.
§ 4 ods. 1, § 22 ods. 1, s § 28 ods. 1, s § 30 ods. 1, 5, s § 31 ods. 1, 2, 3, 4, v súlade s čl. 46 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v druhej hlave piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku, upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupu
správnych orgánov a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

V súvislosti s otázkou, či rozhodnutie správy katastra, ktorým bol povolený vklad, je preskúmateľné
súdom podľa § 247 a nasl. O.s.p., vzhľadom na citované ustanovenia, krajský súd poukázal na Nález
Ústavného súdu SR sp. zn.: I.ÚS 212/06, ktorým boli stanovené medze ústavne konformného výkladu
zákona zo strany všeobecného súdu tak, že (citácia): „Zodpovedá skutočnosti, že je povinnosťou
všeobecných súdov v situácii, keď právny predpis dovoľuje dvojaký výklad (jeden ústavne konformný
a jeden ústavne nekonformný) vykladať právny predpis spôsobom ústavne konformným. Toto právo
a zároveň aj povinnosť všeobecných súdov vyplývajúca z čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky
sa však nedá použiť vtedy, keď jednoznačné znenie normatívneho textu (i keď sa javí všeobecnému
súdu ako ústavne nekonformné), vylučuje jeho interpretáciu iným spôsobom. V takomto prípade totiž
odlišné ponímanie normatívneho textu by bolo treba považovať za prejav arbitrárnosti. Pokiaľ podľa
názoru všeobecného súdu sa právna úprava javí ako ústavne nekonformná, pričom ústavne konformným
spôsobom nie je ani interpretovateľná, potom môže všeobecný súd postupovať len tak, že podá návrh
v zmysle čl. 125 Ústavy Slovenskej republiky na začatie konania o súlade právnych predpisov na
Ústavnom súde Slovenskej republiky.“

Krajský súd konštatoval, že z obsahu predloženého administratívneho spisu nie je zrejmé, na základe
akých právnych skutočností Správa katastra Sabinov rozhodovala, keď dospela k záveru, že podkladom
pre rozhodnutie je „Dohoda o vydaní veci“ uzavretá medzi Gréckokatolíckou cirkvou, farnosť Lipany,
ako oprávneným a žalobcom ako povinným, ktorá, ako to vyplýva z administratívneho spisu, nie je
podpísaná povinnou osobou. Poukázal na to, že dohoda o vydaní veci je nesporne dvojstranný právny
úkon, ktorý vyjadruje vôľu oboch zúčastnených strán a podľa § 37 Občianskeho zákonníka musí byť
urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa názoru krajského súdu z obsahu preskúmavaného spisu, a teda aj postupu správneho orgánu
rovnako nie je zrejmá akceptácia „Dohody o navrátení vlastníctva uzavretá v zmysle zákona č. 161/2005
Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam“, majúc za
to, že v predmetnej veci nejde o klasickú dohodu tak, ako upravuje § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Krajský súd poukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 5 ods. 2, 3 zákon
č. 161/2005 Z.z. uviedol, že z výroku rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.: 17C 52/2007-292 je zrejmé,
že súd nerozhodol o nahradení vôle povinného (v tomto konaní žalobcu), ale o vydaní nehnuteľností
parcely CKN č. XXX/X - lesný pozemok o výmere 35146 m2 v podiele 1/1, katastrálne územie H.,



vytvorené z parcely mpč. XXX/B./X, zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. 92, kat. územie H.... . Z
odôvodnenia rozsudku vyplýva, že k uzavretiu dohody medzi oprávnenou Gréckokatolíckou cirkvou,
farnosť Lipany a povinným Lesy SR, š.p., Banská Bystrica nedošlo v stanovenej lehote k uzavretiu
dohody o vydaní nehnuteľností, z tohto dôvodu bol žalobca - Gréckokatolícka cirkev, farnosť Lipany
nútená tento nárok vymáhať súdne. Ak teda bývalá Správa katastra Sabinov v rozhodnutí konštatuje,
že o vklade rozhodla na základe dohody o vydaní veci jej postup je nepreskúmateľný. Naviac jej bola
predložená nie dohoda o vydaní veci, ale o navrátení vlastníctva. Zo spisu správneho orgánu s odkazom
na vyššie uvedené skutočnosti nie je zrejmé, z čoho postup správneho orgánu vychádza. Aj pri aplikácii
§ 31 ods. 4 Katastrálneho zákona rozhodnutie musí obsahovať základné množstvo informácií, ktoré by
odôvodňovali postup správneho orgánu.

Podľa názoru krajského súdu „dohoda o navrátení vlastníctva“ nie je vkladu schopnou listinou vzhľadom
na to, že k uzavretiu dohody vôbec nedošlo.

Poukazom na to, že úlohou súdov pri preskúmavaní rozhodnutí a postupov správnych orgánov nie je
nahrádzať ich činnosť, najmä pokiaľ ide o riadne zistenie skutkového stavu, alebo poskytovať výklad
postupu správneho orgánu, krajský súd podľa § 250j ods. 2
písm. d/ O.s.p. preskúmavané rozhodnutie pre nedostatok dôvodov uvedeného postupu správneho
orgánu zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Konštatoval, že úlohou žalovaného v ďalšom
konaní je opätovne posúdiť návrh Gréckokatolíckej cirkvi, farnosť Lipany na vklad vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností, posúdiť predložené listiny v súlade s ustanoveniami Katastrálneho zákona a
následne o návrhu na vklad rozhodnúť.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Žalobcovi, ktorý mal v konaní
úspech, priznal náhradu trov konania.

II.

Odvolanie účastníka konania

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote účastník konania Gréckokatolícka
cirkev, Farnosť Lipany, odvolanie. Navrhoval, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok krajského
súdu a žalobu zamietol. Alternatívne navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V dôvodoch odvolania namietal, že Krajský súd v Prešove nesprávne vec skutkovo aj právne posúdil
a nerešpektoval ustálenú rozhodovaciu judikatúru NS SR. Opätovne poukázal na rozhodnutia NS SR
v obdobných veciach - rozsudky NS SR sp. zn. 1Sžr/147/2013 z 23.09.2014 a sp. zn. 1Sžr/175/2013
z 13.01.2015. Uviedol, že z uvedených rozhodnutí vyplýva jednoznačný záver, že žalovaný ako aj
účastník konania postupovali v rámci konania o povolení vkladu Dohody o vydaní v súlade so zákonom
a usmerneniami, a že v rámci tohto rozhodovacieho procesu nedošlo k žiadnemu porušeniu právnych
noriem, a teda ani zákona č. 162/1995 Z.z., ako aj, že Dohoda o vydaní bez podpisu zástupcu povinnej
osoby bola v súlade so zákonom a samotné rozsudky o povinnosti vydať nehnuteľnosti
v občiansko - súdnych konaniach podľa zákona č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným
veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam
nahrádzajú prejav vôle povinnej osoby vo vzťahu k povinnosti podpísania takejto dohody. Ďalej účastník
konania poukázal aj na bulletín SAK č. 9/2015
str. 5-9 článok JUDr. Jozefa Kubalu .

III.

Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s odvolaním účastníka konania súhlasí. S jeho právnym
názorom vysloveným v odvolaní sa v celosti stotožnil. K veci samej uviedol, že rozsudkom Okresného
súdu Prešov sp. zn. 17C/52/2007, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.



zn. 4Co/115/2010, bola určená povinnosť pre Lesy SR Banská Bystrica vydať konkrétne určené
nehnuteľnosti Gréckokatolíckej cirkvi farnosť Lipany. Okresný súd k tejto povinnosti zaviazal Lesy SR
Banská Bystrica na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam podľa zákona č. 161/2005 Z. z. o navrátení
vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k
niektorým nehnuteľnostiam. Dohoda o vydaní bez podpisu zástupcu povinnej osoby bola v súlade so
zákonom, keď rozsudok o povinnosti vydať nehnuteľnosti nahrádzajú prejav vôle povinnej osoby vo
vzťahu k povinnosti podpísania takejto dohody.

IV.

Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu

Žalobca sa k odvolaniu účastníka konania vyjadril tak, že navrhoval napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správne potvrdiť. S odvolacími dôvodmi nesúhlasil. K veci samej uviedol, že z
preskúmavaného správneho rozhodnutia nevyplýva, z akého právneho základu vychádzal správny
orgán pri povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech účastníka konania a aké správne úvahy ho
k rozhodnutiu viedli. Zdôraznil, že rozhodnutie žalovaného o povolení vkladu vlastníckeho práva v
prospech účastníka sa vôbec nezmieňuje o tom, že by jeho podkladom malo byť súdne rozhodnutie.
Vyslovil názor, že pri individuálnom správnom akte je potrebné expressis verbis uviesť zákonné dôvody
jeho vydania a náležite vysvetliť právne aj faktické okolnosti jeho prijatia a to minimálne v tých prípadoch,
keď majú zasiahnuť do sféry tohto subjektu, ktorý nedal podnet na iniciovanie správneho konania. V
danej súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžr/107/2014
z 09.11.2015. Nesúhlasil s tvrdením účastníka konania, že rozsudok nerešpektuje ustálenú judikatúru
najvyššieho súdu, majúc za to, že rozsudok nepredstavuje odklon od ustálenej judikatúry, ale reaguje na
judikatórny vývoj a je v súlade s časovo posledným rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžr/107/2014
z 09.11.2015.

V.

Konanie pred odvolacím súdom

Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len
S.s.p.) upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho
v správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v
správnom súdnictve.

Podľa § 492 ods. 2 S.s.p. odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 492 ods. 2
zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok - ďalej len S.s.p. ) preskúmal napadnutý rozsudok
krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania účastníka
konania Gréckokatolícka cirkev, Farnosť Lipany (§ 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p.
a § 492 ods. 2 S.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2
O.s.p., § 492 ods. 2 S.s.p. ), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred
na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p. a
s § 492 ods. 1 S.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým krajský súd podľa
§ 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. rozhodnutie bývalej Správy katastra Sabinov zo dňa 6. marca 2013 č. V
93/2013 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom
v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie právneho predchodcu žalovaného a
konanie mu prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so zásadnými



námietkami uvedenými v žalobe žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť
a správnosť preskúmavaného rozhodnutia napadnutého žalobou.

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie Správy katastra Sabinov zo dňa
06.03.2013, č. vkladu V 93/13, ktorým správa katastra na návrh navrhovateľa Gréckokatolícka cirkev,
farnosť Lipany, doručený dňa 23.01.2013, rozhodla tak, že podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona
povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v katastrálnom území
Oľšov, pozemok registra C KN,
parcelné číslo XXX/X - lesné pozemky o výmere 35146 m2, pozemok registra C KN, parcelné číslo XXX/
X - lesné pozemky o výmere 2316 m2 vytvorené geometrickým plánom č. plánu 313/2008 vyhotoviteľ
F. U. - geodet, V. P., zo dňa 06.11.2008, úradne overenom Správou katastra Sabinov dňa 12.11.2008
pod č. 497/08 v prospech Gréckokatolícka cirkev, Farnosť Lipany.

V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd vychádzal
zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, na ktoré poukázal už súd prvého stupňa
v odôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich neopakuje a súčasne na ne poukazuje.

Najvyšší súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že súd v procese súdneho prieskumu podľa
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní
zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho
súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych
orgánov (§§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil
dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v
súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s
procesnoprávnymi predpismi.
Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí,
že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd
preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v
správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní
riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom
preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému
zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.(§ 247 ods. 2, 3 O.s.p.).

Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov
uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac,
že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na
svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého
rozhodnutia.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v
čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).

V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v
žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci sa
zásadne obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné
najmä z ohľadom na prameň, z ktorých pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady
správneho konania, a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový
záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu
správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny
predpis. Zákonnosť postupu správny súd skúma na základe rovnakých kritérií ako zákonnosť rozhodnutí.
VI.



Právne posúdenie odvolacím súdom

Vychádzajúc zo skutkových okolností danej veci vyplýva, že medzi účastníkmi konania ostalo sporné, či
správa katastra povolila vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech účastníka
konania - Gréckokatolícka cirkev, Farnosť Lipany, v súlade so zákonom.

Účastník konania v dôvodoch odvolania namietal, že krajský súd nesprávne vec skutkovo aj právne
posúdil a nerešpektoval ustálenú rozhodovaciu judikatúru NS SR, opätovne poukazom na rozhodnutia
NS SR v obdobných veciach - rozsudky NS SR sp. zn. 1Sžr/147/2013 z 23.09.2014 a sp. zn.
1Sžr/175/2013 z 13.01.2015, z ktorých rozhodnutí vyplýva jednoznačný záver, že žalovaný ako aj
účastník konania postupovali v rámci konania o povolení vkladu Dohody o vydaní v súlade so zákonom
a usmerneniami, a že v rámci tohto rozhodovacieho procesu nedošlo k žiadnemu porušeniu právnych
noriem a teda ani zákona č. 162/1995 Z.z., ako aj, že Dohoda o vydaní bez podpisu zástupcu povinnej
osoby bola v súlade so zákonom, keď rozsudok o povinnosti vydať nehnuteľnosti
v občiansko - súdnom konaní podľa zákona č. 161/2005 Z. z. nahradzuje prejav vôle povinnej osoby vo
vzťahu k povinnosti podpísania takejto dohody.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu nesúhlasil s odvolacími dôvodmi účastníka konania, vysloviac názor,
že pri individuálnom správnom akte je potrebné expressis verbis uviesť zákonné dôvody jeho vydania
a náležite vysvetliť právne aj faktické okolnosti jeho prijatia, a to minimálne v tých prípadoch, keď
majú zasiahnuť do sféry tohto subjektu, ktorý nedal podnet na iniciovanie správneho konania, v ktorej
súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžr/107/2014 z
09.11.2015, tvrdiac, že rozsudok súdu prvého stupňa reaguje na judikatórny vývoj a je v súlade s časovo
posledným rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžr/107/2014 z 09.11.2015.

Z uvedených dôvodov odvolací súd v danej veci zameral svoju pozornosť k spornej otázke, či správa
katastra postupovala v konaní o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech účastníka konania -
Gréckokatolícka cirkev, Farnosť Lipany, v súlade so zákonom.

Podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný,
demokratický a právny štát.

Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

V zmysle čl. 1 ods. 1 prvá veta ústavy je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát.
Základnou premisou materiálneho právneho štátu prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých.
To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, ako aj každý jednotlivec musí konať tak,
ako určuje právny poriadok. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie materiálneho
a nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v
právnom názore: ,,V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené
princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo
vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy.
Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi,
ktorými boli priznané“ (ÚS 17/1999,
Nález z 22. septembra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365; zhodne
I.ÚS 44/1999, Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382,
I.ÚS 10/98)“. (I.ÚS 54/02. Nález z 13. novembra 2002. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR
2002 - II. polrok, s. 750).

Z uvedeného vyplýva, že pre zabezpečenie materiálneho právneho štátu je povinnosťou mocenských
orgánov štátu konať a rozhodovať v súlade so zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy.

Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne
záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

Z uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov
musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností



do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na
ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho
správneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť
interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje.
Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v
zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou
v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe
Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne
záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.

Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle
čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak
na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu
subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom.
Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv
fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo
je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo
právnickú osobu, ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v
oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu,
ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.

Podľa § 31 ods. 1, 3, 4, 5 katastrálneho zákona, účinného v čase rozhodnutia o vklade správa katastra
preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej
forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a
zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva
neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade
prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie
vkladu.
Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne.
Rozhodnutie, ktorým sa vklad povoľuje, obsahuje a) označenie správy katastra, ktorá o vklade rozhodla,
b) číslo vkladu, c) označenie účastníkov konania, d) označenie právneho úkonu a nehnuteľností, ktorých
sa právny úkon týka, e) deň, keď správa katastra o vklade rozhodla, f) deň, keď nastali právne účinky
vkladu, g) meno, priezvisko a podpis osoby, ktorá vklad povolila, h) odtlačok okrúhlej pečiatky správy
katastra.
Rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom vydania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu,
ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie, návrh na obnovu konania a ani ho nemožno
preskúmať mimo odvolacieho konania.

Podľa § 1 zákona č. 161/2005 Z. z. tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam,
ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu, 1) a prechod vlastníctva k niektorým nehnuteľným
veciam.

Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 161/2005 Z. z. vlastnícke právo sa vracia k nehnuteľným veciam,
ktoré tvoria a) poľnohospodársku pôdu, 2) b) hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej
hospodárskej usadlosti, c) lesný pôdny fond, 3) hospodárske stavby a ostatné stavby súvisiace s ním,
d) podiely spoločnej nehnuteľnosti. 4)
Právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam podľa odseku 1 môže uplatniť oprávnená osoba,
ktorou je registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky vrátane
ich útvarov, ktoré majú právnu subjektivitu, 5) ktorých nehnuteľná vec prešla do vlastníctva štátu, obce
v období od 8. mája 1945, židovským náboženským obciam od 2. novembra 1938 do 1. januára 1990
spôsobom uvedeným v § 3.

Podľa § 5 ods. 1, 2, 3 zákona č. 161/2005 Z. z. právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam
môže uplatniť oprávnená osoba písomnou výzvou voči povinnej osobe do 30. apríla 2006, ak v tejto
lehote preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v tejto lehote právo zaniká.



Povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní od doručenia písomnej výzvy dohodu o vydaní
nehnuteľnej veci. Ak k prechodu vlastníctva bude potrebné vykonať úkony podľa osobitného predpisu,
8) začína plynúť táto lehota po vykonaní týchto úkonov.
Ak povinná osoba nevyhovie písomnej výzve podľa odseku 2 alebo ak jej sídlo nie je známe, môže
oprávnená osoba uplatniť svoje nároky na súde v lehote 12 mesiacov od doručenia písomnej výzvy,
inak právo zaniká.
Predpokladom povolenia vkladu práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností na základe zmluvného
právneho úkonu alebo iného právneho úkonu zákonom predpokladaného je splnenie zákonných
podmienok ustanovených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Pri rozhodovaní o povolení vkladu
príslušný správny orgán prihliada aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv
na povolenie vkladu, a v rámci tohto prieskumu posudzuje súlad zmluvného dojednania účastníkmi
zmluvného záväzku so zákonom.

Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca zveril do právomoci správe katastra ako orgánu štátnej správy na
úseku katastra v konaní o povolení vkladu práva viažuceho sa k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností
na základe zmluvného právneho úkonu alebo iného právneho úkonu zákonom predpokladaného okrem
splnenia ďalších zákonných podmienok skúmať aj jej súlad so zákonom. Povinnosťou správy katastra
v konaní o povolení vkladu je v zmysle ustanovenia § 3 správneho poriadku v spojení s § 22 ods. 5
katastrálneho zákona postupovať v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ako aj ďalšími
právnymi predpismi, v danom prípade s ustanoveniami zákona č. 161/2005 Z. z., ktoré sa vzťahujú
na posúdenie právneho úkonu zakladajúceho vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností účastníkov
konania.

Katastrálny zákon v právnej norme § 4 ods. 1 ustanovuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra
zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra.

Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k
nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.

Správa katastra je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jeho kompetencii
rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra. Vkladové
konanie ako návrhové správne konanie sa začína na návrh účastníka konania. V priebehu vkladového
konania správny orgán posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu a to z hľadiska
kritérií, ktoré sú uvedené v ustanovení § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona a predmetnú zmluvu
posudzuje aj v intenciách ustanovení právneho predpisu viažuceho sa k posudzovanému zmluvnému
záväzku jeho účastníkov. To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup,
pri ktorom správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 katastrálneho
zákona posudzuje všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto
rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí
návrhu na vklad, pokiaľ správny orgán zistí, že právny úkon predložený s návrhom na vklad práva do
katastra nehnuteľností s príslušnými listinami nie je v súlade so zákonnom, resp. mu odporuje.

Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy odvolací súd po vykonaní súdneho prieskumu preskúmavaného
rozhodnutia správy katastra pri aplikácii zákonnej úpravy katastrálneho zákona v spojení s právnou
úpravou zákona č. 161/2005 Z. z. dospel k inému záveru ako súd prvého stupňa, a to že
žalobné námietky žalobcu neboli spôsobilé zvrátiť správnosť a zákonnosť preskúmavaného správneho
rozhodnutia.

Posudzujúc predmetný zmluvný záväzok jeho účastníkov v spojení s predloženými prílohami v zmysle
§ 31 ods. 1 katastrálneho zákona v spojení s § 3 ods. 1 správneho poriadku a v spojení s ustanoveniami
zákona č. 161/2005 Z. z. odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade správa katastra dospela
k správnemu záveru, že predmetný zmluvný záväzok je vkladu schopný, pretože uloženie povinnosti
povinnej osobe - v danej veci žalobcovi, súdnym rozhodnutím v zmysle zákonnej úpravy ustanovenej
v zákone č. 161/2005 Z.z. vydať žiadané nehnuteľnosti oprávnenej osobe - pribratý účastník konania,
implicitne nahradzuje súhlas povinnej osoby s vydaním požadovanej veci a osvedčuje náhradným
spôsobom jej vôľu aj takto konať.



Z uvedených dôvodov podľa názoru odvolacieho súdu Správa katastra Sabinov v preskúmavanej veci
postupovala v intenciách citovaných právnych noriem katastrálneho zákona v spojení so zákonnou
úpravou ustanovenou v zákone č. 161/2005 Z.z., vo veci náležite zistila skutočný stav a zo skutkových
okolností vyvodila správny právny záver, a preto jej rozhodnutie je treba považovať za súladné so
zákonom.

Odvolací súd v preskúmavanej veci zistil, že účastník konania v odvolaní opätovne poukazuje na to, že
Najvyšší súd Slovenskej republiky v obdobnej veci - v právnej veci žalobcu: Lesy Slovenskej republiky,
štátny podnik, Námestie SNP 8, Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Komárno, (pôvodne:
Správa katastra Komárno), za účasti: Rímskokatolícka cirkev, Trnavská arcidiecéza, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. V 1945/11 zo dňa 07.07.2011, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/142/2011-155 zo dňa 02.07.2013, rozhodol rozsudkom sp. zn.
1Sžr/147/2013 z 23.09.2014 tak, že napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 220 O.s.p. v spojení
§ 250ja ods. 3 posledná veta O.s.p. zmenil tak, že žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol (§ 250j
ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd v uvedenej veci dospel k záveru, že neboli dané dôvody pre zrušenie
správneho rozhodnutia, ktoré bolo vydané v súlade so zákonom. Najvyšší súd v odôvodnení uvedeného
rozhodnutia citujúc právnu úpravu ustanovenú v katastrálnom zákone a v zákone č. 161/2005 Z.z. okrem
iného konštatuje:

„Z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis žalovaného, vyplynulo,
že správa katastra rozhodnutím č. V 1945/11 zo dňa 07.07.2011 vyhovela návrhu cirkvi a povolila
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam v k.ú. P.
v prospech cirkvi na základe dohody o vydaní veci zo dňa 18.05.2011.

Z vyjadrenia správy katastra vyplynulo, že vzhľadom k úspechu cirkvi v občianskoprávnom konaní
vedenom na Okresnom súde v Komárne a Krajskom súde v Nitre, v ktorom bola žalobcovi uložená
povinnosť vydať a navrátiť oprávnenej osobe (teda cirkvi) vlastníctvo k uvedeným nehnuteľnostiam,
povolil vklad vlastníckeho práva z titulu dohody o vydaní veci s tým, že v zmysle § 161 ods. 3 O.s.p. prejav
vôle žalobcu považoval za nahradený práve výrokom právoplatného občianskoprávneho rozsudku.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom žalovaného v tom, že pre povolenie vkladu boli
splnené podmienky v zmysle katastrálneho zákona.

Cirkev si uplatnila reštitučný nárok na navrátenie nehnuteľností v zmysle ustanovení reštitučného
zákona. Nakoľko žalobca s ňou odmietol uzavrieť dohodu o vydaní vecí, obrátila sa cirkev na súd, ktorý
uložil žalobcovi povinnosť vydať cirkvi tam uvedené nehnuteľnosti a navrátiť jej vlastníctvo. Žalobca
ako povinná osoba právoplatný rozsudok Okresného súdu Komárno v spojení s odvolacím rozsudkom
Krajského súdu v Nitre nerešpektovala.

Odvolací súd dal za pravdu žalovanému ako aj cirkvi v tom, že právoplatným rozsudkom Okresný
súd Komárno uložil žalobcovi (v reštitučnom konaní povinnej osobe v zmysle § 4 reštitučného
zákona) povinnosť vydať nehnuteľnosti a navrátiť vlastníctvo k nim cirkvi ako osobe oprávnenej,
teda uložil žalobcovi povinnosť vyhlásiť vôľu určitým spôsobom. Nakoľko žalobca uvedenú povinnosť
nerešpektoval, dohodu s cirkvou neuzavrel, ani iným spôsobom nesplnil právoplatne mu uloženú
povinnosť, nastala ex lege zákonná fikcia, v zmysle ktorej právoplatný rozsudok Okresného súdu
Komárno ukladajúci žalobcovi povinnosť prejaviť svoju vôľu (teda vydať nehnuteľnosti), nahradil vôľu
povinnej osoby (žalobcu) a súčasne aj druhej zmluvnej strany v dohode o vydaní veci.

Následne správa katastra postupovala správne, keď na základe návrhu cirkvi, z ktorého bolo
jednoznačne zrejmé, čoho sa cirkev domáhala - a síce povolenia vkladu k tam špecifikovaným
nehnuteľnostiam z titulu dohody o vydaní veci zo dňa 18.05.2011 podľa reštitučného zákona v spojení
s právoplatným rozsudkom Okresného súdu Komárno
č. k. 8C 159/06-552 - návrh a jeho prílohy v zmysle § 31 katastrálneho zákona preskúmala a
dospela k záveru, že dohoda o vydaní veci obsahovala všetky zákonom požadované náležitosti, pričom
absentujúci prejav vôle a podpis žalobcu bol s poukazom na § 161 ods. 3 O.s.p. nahradený výrokom
právoplatného rozsudku Okresného súdu Komárno, ktorý bol k návrhu pripojený.



K vyššie uvedenému odvolací súd poukazuje aj na skoršiu judikatúru Najvyššieho súdu SR (rozsudok
sp. zn. 3SžoKS/16/2006), v zmysle ktorej rozsudok súdu vydaný v občianskoprávnom konaní ukladajúci
odporcovi povinnosť vyhlásiť vôľu spôsobom uvedeným vo výroku (t.j. povinnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu
identifikovanú vo výroku), je rozsudkom ukladajúcim vyhlásenie vôle podľa § 161 ods. 3 O.s.p.. Najvyšší
súd v odôvodnení tohto rozsudku konštatoval, že „...podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie
ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s
touto ústavou. Požiadavka na ústavne konformný výklad zákonov priamo ovplyvňuje zisťovanie obsahu
jednotlivých zákonných ustanovení z dikcie a ich aplikáciu na daný skutkový stav a zabezpečuje, že
výklad normatívnych ustanovení zákona nevedie k absurdným záverom, alebo záverom v rozpore s
ústavnými princípmi.

Podľa § 161 ods. 2 O.s.p., ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný,
len čo nadobudol právoplatnosť.
Podľa § 161 ods. 3 O.s.p. právoplatné rozsudky ukladajúce vyhlásenie vôle nahradzujú toto vyhlásenie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa vo svetle vyššie uvedeného nemohol stotožniť s názorom súdu
prvého stupňa v tom, že správa katastra nepostupovala správne a v súlade so zákonom, keď povolila
vklad vlastníckeho práva titulom dohody, v ktorej absentoval podpis žalobcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na záver poukazuje na účel okruhu reštitučných predpisov a tým je vo
všeobecnosti odstránenie alebo aspoň zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd, ku ktorým
došlo voči postihnutým osobám v období neslobody zo strany štátu. Poškodenou bola v predmetnej
právnej veci cirkev, ktorá postupovala v súlade s ustanoveniami reštitučného zákona a vyzvala žalobcu
ako povinnú osobu (§ 4 a § 5 ods. 1 a 2 reštitučného zákona) k vydaniu odňatých nehnuteľností, ktorý
jej výzvu ignoroval, následne sa obrátila na Okresný súd Komárno i Krajský súd v Nitre (§ 5 ods. 3
reštitučného zákona), ktorý jej právoplatným rozsudkom dali za pravdu a uložili žalobcovi povinnosť,
ktorú tento opätovne nerešpektoval. Nakoľko vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností titulom
uvedených civilných rozsudkov bolo na základe protestu prokurátora zrušené ako nezákonné s tým, že
tieto rozsudky uložili povinnosť vydať nehnuteľnosti, no neurčovali vlastnícke právo k nim, neostávalo
cirkvi žiadne iné riešenie, ako sa domáhať svojich práv, len to, ktoré zvolila, ktoré následne aplikovala
správa katastra a ktoré je aj podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na vyššie uvedené súladné so
zákonom aj s judikatúrou.„

Vo vyjadrení k odvolaniu žalobca tvrdil, že z preskúmavaného rozhodnutia nevyplýva, z akého právneho
základu správa katastra vychádzala pri povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech účastníka
konania a aké správne úvahy ho k rozhodnutiu viedli. Zdôraznil, že rozhodnutie žalovaného o povolení
vkladu vlastníckeho práva v prospech účastníka sa vôbec nezmieňuje o tom, že by jeho podkladom
malo byť súdne rozhodnutie. Vyslovil názor, že pri individuálnom správnom akte je potrebné expressis
verbis uviesť zákonné dôvody jeho vydania a náležite vysvetliť právne aj faktické okolnosti jeho prijatia
a to minimálne v tých prípadoch, keď majú zasiahnuť do sféry tohto subjektu, ktorý nedal podnet na
iniciovanie správneho konania. V danej súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1Sžr/107/2014 z 09.11.2015.

Vychádzajúc z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca v žalobe nevzniesol námietku nezákonnosti
rozhodnutia správy katastra pre nedostatok dôvodov, na základe ktorých ustálila svoj právny záver,
na základe ktorého v preskúmavanej veci vydala rozhodnutie o povolení vkladu v prospech účastníka
konania.

Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového
stavu a bolo vydané v rozpore so zákonom, nakoľko žalovaný povolil vklad vlastníckeho práva na základe
listiny, ktorá nie je vkladu schopnou listinou podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, predmetná listina nie
je podpísaná konajúcou osobou, čo je v rozpore s § 40 ods. 3 OZ, dohoda sa vo svojom obsahu odvoláva
na súdne rozhodnutie, ktoré nie je rozhodnutím nahradzujúcim prejav vôle na uzavretie dohody na
vydanie veci. Žalobca ďalej namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádza rozhodnutie, je v rozpore s obsahom
spisu a v konaní žalovaného bola zistená taká vada, ktorá spôsobuje nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia. Žalobca námietku nezákonnosti rozhodnutia pre vadu konania nijak nešpecifikoval.



Vzhľadom k tomu, že súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený
rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho
orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol
ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach, podanej v zákonnej lehote v
zmysle § 250b ods. 1 O.s.p. a v zmysle § 250h ods. 1 O.s.p. ich rozsah je možné rozšíriť len v lehote
podľa § 250b O.s.p., odvolací súd na námietku žalobcu vznesenú vo vyjadrení k odvolaniu účastníka
konania nemohol prihliadať, keďže bola vznesená po uplynutí lehoty podľa § 250b ods. 1 O.s.p..

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu účastníka konania vyjadril nesúhlas s tvrdením účastníka konania,
že rozsudok krajského súdu nerešpektuje ustálenú judikatúru najvyššieho súdu, vysloviac názor, že
rozsudok nepredstavuje odklon od ustálenej judikatúry, ale reaguje na judikatórny vývoj a je v súlade s
časovo posledným rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžr/107/2014 z 09.11.2015.

Odvolací súd posudzoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa aj z pohľadu názoru
najvyššieho súdu vysloveného v jeho rozhodnutí sp. zn. 1Sžr/107/2014 z 09.11.2015.

Uvedeným rozhodnutím najvyšší súd rozhodol v právnej veci žalobcu: LESY Slovenskej republiky, štátny
podnik, so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Sabinov, Ul. 17.
novembra č. 2, Sabinov, za účasti: Gréckokatolícka cirkev, farnosť Miľpoš, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia Správy katastra Sabinov č. V 497/13 zo dňa 30. mája 2013, o odvolaní žalovaného a
zúčastnenej osoby proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 18. júna 2014, č. k. 5S/33/2013-50,
tak, že napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove potvrdil. Krajský súd v Prešove uvedeným
rozhodnutím podľa § 250j ods. 2 písm. d/ OSP rozhodnutie Správy katastra Sabinov č. V 497/13 z 30.
mája 2013, ktorým správa katastra povolila vklad vlastníckeho práva v prospech účastníka konania,
zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Najvyšší súd v odôvodnení uvedeného rozhodnutia poukazom na právnu úpravu ustanovenú v
katastrálnom zákone okrem iného konštatoval:

„Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi rozsudku krajského súdu, ktorý po
preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej postupom podľa § 250j ods. 2
písm. d/ OSP dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne je potrebné pre nedostatok dôvodov zrušiť
a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Ani argumenty žalovanej a zúčastnenej osoby uvádzané v
odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa neboli spôsobilé spochybniť závery, ku ktorým tento súd
dospel a primerane a presvedčivým spôsobom uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia.

Súd prvého stupňa zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. d/ OSP pre
nedostatok dôvodov, keď z napadnutého rozhodnutia nevyplývalo na základe akých skutočností a akú
správnu úvahu použila správa katastra pri vyvodení záveru že podkladom pre rozhodnutie správneho
orgánu je "Dohoda o vydaní veci" (hoci predložená bola „Dohoda o navrátení vlastníctva“) a že jej
nepodpísanie zo strany žalobcu nie je prekážkou povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností.

Z uvedenej premisy možno vyvodiť, že rozhodnutie musí natoľko konkretizovať postup správneho
orgánu, ktorý ho vydal a záver ku ktorému dospel, aby bolo preskúmania schopné.
V predmetnej veci kataster bez ďalšieho akceptoval ako vkladu schopnú dohodu, ktorá nie je v pravom
slova zmysle dohodou v zmysle cit. ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka, túto svoju vlastnosť má
obsiahnutú v samotnom svojom obsahu, pričom zo samotného rozhodnutia katastra nie je zrejmé, /ako
správne pripomenul krajský súd/, z čoho takýto jeho postup vychádza, o aké ustanovenie opiera svoj
postup, keďže je zrejmé, že nešlo o typickú dohodu charakterizovanú zhodnou vôľou oboch strán, ani
o formálne totožnú dohodu, v ktorej absentujúca vôľa k súhlasu zo strany jedného z účastníkov by bola
nahradená ex post výrokom súdu.

Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že v konaní pred správnym orgánom došlo k takej
vade, prejavujúcej sa v nedostatku odôvodnenia postupu správneho orgánu, ktorá mala nepochybne
vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, čo súd prvého stupňa dôvodne vytýkal, preto odvolací
súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.



Najvyšší súd uznáva a nespochybňuje legitímnu snahu zúčastnenej osoby domôcť sa cestou špeciálne
prijatej zákonnej úpravy navrátenia vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským
spoločnostiam (zákon č. 161/2005 Z. z.) svojich zákonných nárokov, pripomína však, že aj v tejto
súvislosti je potrebné prihliadať na to, aby sa tak dialo spôsobom súladným s inými zákonnými
požiadavkami na takýto postup.“

Odvolací súd vychádzajúc z uvedeného nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že v obdobných veciach názor
najvyššieho súdu vyslovený v jeho rozsudku sp. zn. 1Sžr/147/2013 bol prekonaný judikatórnym vývojom
a je v súlade s časovo posledným rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžr/107/2014 z 09.11.2015.
Najvyšší súd vo vyššie uvedených rozsudkoch v obdobnej právnej problematike vyslovil dva rozdielne
právne názory, pričom v časovo poslednom rozhodnutí sp. zn. 1Sžr/107/2014 z 09.11.2015 nezdôvodnil,
z akého dôvodu sa odklonil od svojho názoru vysloveného v skoršom rozhodnutí.

V danej súvislosti odvolací súd súčasne poukazuje na to, že judikatúra v slovenskom právnom poriadku
nie je záväzná absolútne. Povinnosťou najvyššieho súdu ako súdu odvolacieho tak, ako aj krajského
súdu ako súdu prvého stupňa, je zaoberať sa každou vecou samostatne a i keď vychádzajúc zo
skutkových zistení známych z inej rozhodovacej činnosti, posudzovať zákonnosť preskúmavaného
rozhodnutia žalovaného správneho orgánu individuálne a nezávisle od iných rozhodnutí správneho
orgánu ako individuálnych správnych aktov a pokiaľ sú predmetom súdneho prieskumu, nezávisle od
iných rozhodnutí súdu v daných veciach.

Odvolací súd v preskúmavanej veci sa v zásade stotožňuje s názorom najvyššieho súdu vysloveného
v rozsudku sp. zn. 1Sžr/147/2013 z 23.09.2014.

V ďalšej obdobnej právnej veci najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 1Sžr/107/2014 z 09.11.2015 rozsudok
krajského súdu potvrdil, pričom z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia ako aj z rozhodnutia súdu prvého
stupňa vyplýva, že súdy v označenej veci dospeli k zhodnému záveru, že nedostatok odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia o vklade vlastníckeho práva je takou vadou konania majúcou za následok
nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu a je dôvodom pre jeho zrušenie a vrátenie veci žalovanému
správnemu orgánu.

Odvolací súd v preskúmavanej danej veci sa nemohol prikloniť k názoru vysloveného v tomto rozhodnutí
a to z dôvodov uvedených vyššie, že žalobca námietku nedostatku odôvodnenia rozhodnutia správy
katastra vzniesol až vo vyjadrení k odvolaniu účastníka konania, a preto odvolací súd na ňu nemohol
prihliadať, keďže bola vznesená po uplynutí lehoty podľa § 250b ods. 1 O.s.p, poukazom na to, že
súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov
uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že
nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich
hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach, podanej v zákonnej lehote v zmysle § 250b ods. 1
O.s.p. a v zmysle § 250h ods. 1 O.s.p. ich rozsah je možné rozšíriť len v lehote podľa § 250b O.s.p..

Odvolací súd s názorom najvyššieho súdu vysloveným v rozsudku 1Sžr/107/2014 sa nestotožnil a to z
týchto dôvodov. V danej súvislosti opätovne upriamuje pozornosť na to, že správny súd pri preskúmaní
zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci sa zásadne obmedzí na otázku,
či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné, najmä z ohľadom na prameň,
z ktorých pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania, a ďalej na
otázku či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán
dospel. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje,
či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Zákonnosť postupu
správny súd skúma na základe rovnakých kritérií ako zákonnosť rozhodnutí. Zákonodarca v právnej
norme ustanovenej v § 31 ods. 4 katastrálneho zákona stanoví náležitosti rozhodnutia o povolení
vkladu tak, že rozhodnutie, ktorým sa vklad povoľuje, obsahuje a) označenie správy katastra, ktorá
o vklade rozhodla, b) číslo vkladu, c) označenie účastníkov konania, d) označenie právneho úkonu
a nehnuteľností, ktorých sa právny úkon týka, e) deň, keď správa katastra o vklade rozhodla, f) deň,
keď nastali právne účinky vkladu, g) meno, priezvisko a podpis osoby, ktorá vklad povolila, h) odtlačok
okrúhlej pečiatky správy katastra. Pokiaľ správa katastra v danom prípade rozhodla preskúmavaným
rozhodnutím o vklade vlastníckeho práva do katastra, ktoré neobsahovalo odôvodnenie, nevybočila z
medzí zákonnej úpravy.



V neposlednom rade odvolací súd dáva do pozornosti žalobcu rozhodnutie najvyššieho súdu
publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č.
R 103/2011, v zmysle ktorého je neúčelné a nehospodárne formálne zopakovanie administratívneho
konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť
rozhodnutie v jeho prospech a za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu
má za následok porušenie práv účastníka konania.

Najvyšší súd z dôvodov uvedených vyššie námietky účastníka konania vznesené v odvolaní proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa považoval za relevantné na vyhovenie jeho odvolacieho návrhu, a preto
pokiaľ súd prvého stupňa žalobe vyhovel, odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa
§ 250ja ods. 3 veta druhá v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a s § 220 O.s.p. a v spojení s § 492 ods.
2 S.s.p. zmenil tak, že žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol (§ 250j ods. 1 O.s.p.).

Žalobca v konaní nemal úspech, preto mu právo na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania
nevzniklo. Ďalším účastníkom súdneho preskúmavacieho konania v zmysle ustanovení piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku zákonodarca právo na náhradu trov konania podľa úspechu v konaní
nepriznáva, z ktorých dôvodov odvolací súd v danom prípade rozhodol tak, že účastníkom konania
náhradu trov konania nepriznal. (§ 250k ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1, s § 224 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku a v spojení s § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku).

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.