Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sk/4/2017 z 26. 6. 2018 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. júna 2018, sp. zn. 9Sk/4/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:7015200337.1 Najvyšší súd | 9Sk/4/2017 | ECLI:SK:NSSR:2018:7015200337.1 | 2018-06-26 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, pod, § 438 ods. 2 SSP, SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fea09a6a-2b18-4fde-9fef-6b7a25cce8f1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:7015200337.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Sk/4/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200337
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:7015200337.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej
a členov senátu JUDr. Viery Nevedelovej a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu S. C.
bytom W., Š. XXX, zastúpený advokátkou Mgr. Jankou Krakovskou, AK, Košice, Čajakova 1, proti
žalovanej Sociálnej poisťovni - ústredie v Bratislave, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o úrazovú
rentu, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 21.10.2016, č.
k. 6S/34/2015-41, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Rožňava (RV), rozhodnutím č. 18799-41/2014-RV zo dňa 01.12.2014
podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon č. 461/2003 Z. z.“) rozhodla, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu, ktorý utrpel dňa 31.12.2009, v sume 4.467 Eur určenej podľa §
5 a § 11 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia
a o zmene a doplnení zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia
o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a
občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z. z.“)
a zároveň rozhodla, že žalobca nemá nárok na výplatu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
v sume 4.467 Eur, ktorá mu už bola vyplatená na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka
Rožňava č. 5062-28/2013-RV zo dňa 22.03.2013.

2. Sociálna poisťovňa, ústredie (v tomto prípade žalovaná) rozhodnutím č. 23115-4/2015-BA zo
dňa 09.03.2015 odvolanie žalobcu, (ktorý za sporné považoval najmä posúdenie výšky bodového
hodnotenia, s poukazom na odlišné lekárske posudky vrátane znaleckého posudku), zamietla a hore
uvedené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava potvrdila.

3. Krajský súd rozsudkom č. k. 6S/34/2015-41 zo dňa 21.10.2016 včas podanú žalobu žalobcu zamietol
a nepriznal mu náhradu trov konania.

4. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 1 až 10, § 4 ods. 2, § 7 ods. 6, § 8 ods. 4, § 99 zákona
č. 437/2004 Z. z., § 83 a § 172 ods. 1 veta prvá zákona č. 461/2003 Z. z. s prihliadnutím na postup
správneho orgánu (Sociálna poisťovňa Rožňava), ktorý považoval za zákonný, keďže splnil požiadavky
Krajského súdu v Košiciach nariadené v rozsudku zo dňa 17.04.2014, č. k. 6S/202/2013-27. Ich účelom



bolo zistenie skutočného stavu veci vymenovaním súdneho znalca s cieľom odstránenia rozporov medzi
bodovým hodnotením vyčísleným MUDr. N.. Q. (ďalej len „MUDr. P. L.“) a posudkovým lekárom.

5. Postupujúc v intenciách citovaného rozhodnutia krajského súdu žalovaná obstarala znalecký posudok
č. 5/2014 zo dňa 31.10.2014 vypracovaný MUDr. K.. H. (ďalej len „MUDr. M. H.“), (znalec v odbore
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie neurológia pri Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky), z
obsahu ktorého krajský súd mal preukázané, že pokiaľ ide o určenie rozsahu bodového ohodnotenia,
tieto sú zhodné so závermi posudkových lekárov správneho orgánu (s poukazom na zápisnice vo veci
kontroly bodového hodnotenia pracovného úrazu zo dňa 21.11.2014 a 19.02.2015), a preto tento dôkaz
považoval za rozhodujúci.

6. K námietke žalobcu, že mu nebolo umožnené oboznámiť sa s uvedeným znaleckým posudkom
krajský súd uviedol, že ju nepovažuje za dôvodnú, a to z týchto dôvodov, cit.: „podľa ust. § 190 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z. z. účastníci konania aj ich zástupcovia majú právo nazerať do spisov a robiť
si z nich výpisky, odpisy a na požiadanie a vyhotovenie fotokópie okrem údajov o zdravotnom stave
účastníka konania, ak tento zákon neustanovuje inak a v tejto súvislosti poukazuje na to, že závery
znaleckého posudku boli obsahom zápisníc vo veci kontroly bodového hodnotenia pracovného úrazu zo
dňa 21.11.2014 a 19.02.2015, pri vyhotovovaní ktorých bol žalobca prítomný a ktoré aj podpísal, avšak
právny zástupca žalobcu sa bez uvedenia dôvodov ústneho konania pred žalovaným nezúčastnil“. Za
kompetentnú osobu pre hodnotenie odborných článkov či medicínske námietky predkladané žalobcom
považoval určeného súdneho znalca, ktorý žalobcu sám vyšetril, mal k dispozícii jeho zdravotnú
dokumentáciu a na tom základe podal objektívny znalecký posudok.

7. Krajský súd pri rozhodovaní vo veci si osvojil názor vyslovený v odôvodnení judikátu Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6Cdo/146/2011 zo dňa 03.10.2011, ktorý sa s momentom sťaženia spoločenského
uplatnenia vysporiadal nasledovne cit.: „k sťaženiu spoločenského uplatnenia dochádza, ak následkom
úrazu alebo iného poškodenia na zdraví, prípadne zhoršením ich následkov, nastanú v zdravotnom stave
poškodeného také zmeny, ktoré majú preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre jeho životné úkony“.

8. Žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) podal kasačnú sťažnosť proti tomuto rozsudku krajského súdu z
dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného
súdu.

9. Podľa sťažovateľa posúdiť opísané a bodovo hodnotené zdravotné ťažkosti, ktoré sa u neho prejavili
výlučne ako následok po pracovnom úraze a v čom vidí dôvod príčinnej súvislosti medzi škodnou
udalosťou a samotným následkom, mal hodnotiť neurochirurg a nie neurológ, čo v zásade namieta už od
počiatku. Podľa sťažovateľa ustanovený znalec s nedostatočnou vyššou odbornou erudíciou - neurológ
nebol spôsobilý posúdiť ani jeho urologické zdravotné ťažkosti, a preto nedostatočne posúdil celkový
stav sťažovateľa so zameraním na poškodené cieľové orgány, čo malo za následok nerešpektovanie
pôvodného lekárskeho posudku MUDr. P. L. pri stanovení výšky bodového hodnotenia, resp. miery
sťaženia jeho spoločenského uplatnenia. Uvedené zásadné pochybenie neodstránila žalovaná ani
krajský súd, ktorý sa tým dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/)
Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“). Sťažovateľ sa naďalej domáha priznania plného počtu
bodov (1.000), keďže rozhodujúcou skutočnosťou pre ich priznanie je skutková okolnosť - trvalý následok
na poškodenom zdraví znamenajúci trvale vyradenie žalobcu z pracovného procesu a ďalších aktivít
v rodinnom a spoločenskom živote. Krátenie sťaženia spoločenského uplatnenia zámenou položiek
preto považuje za nesprávny výklad zákona č. 437/2004 Z. z.. Za dôvodné preto považuje ustanovenie
ďalšieho súdneho znalca, ktorý odstráni doterajšie rozpory v napádanej časti položiek 304f (poúrazové
obmedzenie činnosti chrbtice ťažkého stupňa s koreňovými príznakmi) a 316 (inkontinencia moču -
porucha močenia následkom poranenia močových orgánov stredne ťažká), prípadne ďalšie odborné
doplnenie a na základe jeho presvedčivosti a logickosti vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkaznými
prostriedkami bude vydané nové rozhodnutie. Zároveň žiada aby bolo znalecké dokazovanie rozšírené
o posúdenie dôvodnosti položky 321b (strata penisu alebo ťažká deformácia penisu od 45 do 60 rokov).

10. Podľa sťažovateľa krajský súd naplnil dôvody kasačnej sťažnosti aj v zmysle § 440 ods. 1 písm. h/
SSP tým, že sa neriadil ustálenou súdnou praxou, ktorá kladie dôraz pri výbere znalca na vypracovanie
posudku z príslušnej odbornosti. Ignorovanie faktu odbornej erudície MUDr. P. L. (skúseného operatéra a
chirurga), ale najmä jeho bodového hodnotenia pracovného úrazu sťažovateľa, menej odborne zdatným



oblastným neurológom (súdnym znalcom) považuje za vedomé prehliadanie objektívneho zistenia
zdravotného stavu sťažovateľa.

11. Žiada napadnutý rozsudok krajského súdu zo dňa 21.10.2016, č. k. 6S/34/2015-41 zmeniť,
rozhodnutie odporkyne zrušiť a vec jej vrátiť na nové konanie a priznať náhradu trov súdnych konaní
v rozsahu 100 %.

12. Žalovaná v písomnom vyjadrení k sťažnosti zo dňa 02.01.2017 v plnom rozsahu zotrvala na
svojom stanovisku predloženom dňa 20.04.2015 krajskému súdu. Opakovane uvádza obsahy správnych
rozhodnutí a upozorňuje na to, že posudkový lekár sociálneho poistenia nevykonáva opravu, ale kontrolu
bodového hodnotenia pracovného úrazu, pričom na následnú opravu bodového hodnotenia pracovného
úrazu na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je vyzvaný príslušný posudzujúci lekár.
V prípade, ak posudzujúci lekár nevykoná požadovanú opravu, Sociálna poisťovňa vydá rozhodnutie na
základe kontroly bodového hodnotenia vypracovanej posudkovým lekárom sociálneho poistenia, ktorá
je v zmysle § 196 ods. 1 zákona považovaná za tzv. odborný posudok slúžiaci ako dôkazný prostriedok
pre zistenie skutočného stavu rozhodovanej veci. Zdôraznila, že v zákone o znalcoch nikde nie je
uvedená podmienka o vyššej alebo nižšej odbornej erudícii znalca. Pre dané konanie bol určený znalec
zapísaný v zozname znalcov s odboru neurológ. Uviedla, že z bežnej praxe Sociálnej poisťovne vyplýva,
že posudzujúci lekári nadhodnocujú lekárske posudky, čo je realitou aj tejto danej veci, čo napokon
preukázalo aj znalecké dokazovanie. Položky, ktoré namieta sťažovateľ nesúvisia s pracovným úrazom,
nie sú v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia z pracovného úrazu. K námietke sťažovateľa, že ani
on, ani jeho právny zástupca nebol oboznámený s obsahom znaleckého posudku, žalovaný uvádza, že
v lekárskej správe zo dňa 19.02.2015 je v bode s názvom - predchádzajúce pracovné úrazy - výslovne
posudkovou lekárkou ústredia tento posudok spomenutý, ako aj jeho stručný záver. Ako dôkaz o tom,
že žalobca mal o tomto znaleckom posudku vedomosť slúži jeho podpis na uvedenej lekárskej správe.
Žalobca nedoložil žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmeniť rozhodnutie pobočky RV, či
ústredia. Rovnaké dôvody ako v sťažnosti, či v podanej žalobe uviedol sťažovateľ aj v podanom odvolaní
proti rozhodnutiu pobočky RV. Žalovaná navrhuje zamietnuť sťažnosť s odôvodnením, že považuje
závery posudkového lekára pobočky RV a posudkovej lekárky ústredia za hodnoverné, pretože sa
zhodujú so závermi súdnoznaleckého dokazovania, sú dostatočne podložené odbornými vyjadreniami
a nálezmi odborných lekárov, a sú bez nejasností a rozporov.

13. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP)
predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej
sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podala
oprávnená osoba včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP), a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná
sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré predchádzalo
jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 SSP) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť
nie je dôvodná. Takto kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27.06.2018 (§ 137 ods. 4 v spojení s
§ 452 ods. 1 SSP).

14. Pri vyhodnotení závažnosti sťažnostných dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského
súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu, kasačný súd konštatuje, že
nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so
správnou citáciou právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu,
ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním
stotožňuje v celom rozsahu v podrobnostiach naň poukazuje a pre zdôraznenie správnosti rozsudku
dopĺňa ďalšie dôvody.

15. Náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia upravuje ust. § 99 zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého má poškodený
nárok na uvedené dávky podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je s účinnosťou od
01. augusta 2004 zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o
zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne



a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z. z.“).

16. Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. sa náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia
poskytuje podľa lekárskeho posudku spracovaného podľa § 7 a § 8 zákona č. 437/2004 Z. z..

17. Podľa ust. § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z., ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom
hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom
posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa
osobitného predpisu.

18. Zo skutkových okolností vyplýva, že pôvod sťažnostných námietok spočíval v nezákonnom
znížení bodového ohodnotenia pracovného úrazu žalobcu/sťažovateľa na účely náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia v dôsledku nezákonného postupu posudkového lekára Sociálnej poisťovne,
ktorý podľa žalobcu nebol oprávnený sám také zníženie vykonať. Postup krajského súdu (rozsudok zo
dňa 17.04.2014 č. k. 6S/202/2013-27) o dôvodnosti námietok žalobcu z dôvodu, že posudkový lekár
Sociálnej poisťovne bol oprávnený vykonať kontrolu bodového hodnotenia pracovného úrazu žalobcu na
účely priznania náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia avšak v prípade dôvodných pochybností
mal dať vyhotoviť znalecký posudok je postup, ktorý už Najvyšší súd SR v minulosti považoval za
správny, čo vyjadril aj v rozsudku napr. č. k. 9Sžso/58/2014 z 25.05.2016 a správne bol analogicky
použitý aj v danom prípade.

19. Žalovaná sa následne riadila záväzným nariadením Krajského súdu v Košiciach vysloveným v
rozsudku zo dňa 17.04.2014, č. k. 6S/202/2013-27, čiže zistila skutočný stav veci, zákonom predpísaným
postupom zadovážila dôkaz v konaní, ktorým sporné, pochybné alebo spochybnené skutočnosti (najmä
rozpory medzi bodovým hodnoteným vyčísleným MUDr. P. L. a posudkovým lekárom) odstránila, keď
vyžiadaný znalecký posudok porovnala s ostatnými vyjadreniami a posudkami a vo veci opäť rozhodla.

20. Znalecký posudok vyžiadaný súdom je upravený v § 207 ods. 1 CSP, podľa ktorého „ak rozhodnutie
závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok
nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie...“. V danom prípade
však ani kasačný súd nevzhliadol dôvody na opakované ustanovenie znalca podľa predstáv právneho
zástupcu sťažovateľa, keďže závery, ku ktorým dospel už ustanovený znalec považoval za dostatočné
pre samotné posúdenie veci.

21. Pri hodnotení dôkazu znaleckým posudkom nemôžu súdy hodnotiť odborné závery, ku ktorým
znalec dospel z hľadiska ich správnosti. Posudzujú iba úplnosť posudku vo vzťahu k zadaniu, logické
odôvodnenie jeho záverov, a súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi.

22. Zápis osoby do zoznamu znalcov pre určitý obor podľa kasačného súdu predstavuje dostatočnú
záruku toho, že táto osoba je odborne zdatná pre vypracovanie odborného vyjadrenia v tomto obore.
Pre vypracovanie znaleckého posudku je bezpochyby potrebná vyššia úroveň (vedeckých) vedomostí,
ako pre vypracovanie odborného vyjadrenia. To koniec koncov vyjadril aj zákonodarca v znení § 206
a § 207 CSP.

23. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu (čl. 15 ods. 2 CSP) a súd ich hodnotí podľa
svojej úvahy (§ 191 CSP). Kasačný súd sa z dostupných zdrojov oboznámil s odbormi medicíny
ako je neurológia a neurochirurgia. Zistil, že neurológia je náuka o nervovej sústave 
a nervových chorobách; odbor medicíny , ktorý sa
zaoberá prevenciou, diagnostikou a liečením ochorení nervového systému, spojených s poruchami
hybnosti a citlivosti a poruchou funkcií zmyslových a vnútorných orgánov; navyše sem patria
niektoré choroby svalov a žliaz s vnútornou sekréciou, ak sa prejavujú nervovými príznakmi, a
niektoré funkčné poruchy centrálneho nervového systému. Úzko súvisí s inými odbormi, najmä
s vnútorným lekárstvom, psychiatriou a endokrinológiou, čo vyplýva i z toho, že neurológia sa
formovala súčasne s nimi a v určitom štádiu vývoja sa osamostatnila. Okrem spomínaných odborov
neurológia súvisí s očným, krčným a detským lekárstvom, s traumatológiou a chirurgiou, sexuológiou
a pod.. Zasahuje prakticky do všetkých lekárskych disciplín. Neurochirurgia je špecializačný odbor



chirurgie , ktorý zabezpečuje prevenciu, diagnostiku, chirurgickú
liečbu a rehabilitáciu ochorení, ktoré postihujú nervový systém zahŕňajúci mozog , miechu , periférne nervy a extra-kraniálny cerebrovaskulárny systém. Chirurgia zahŕňa širokú
kategóriu tzv. invazívnej liečby. Ide o operačné - manuálne alebo inštrumentálne ošetrenie, často v
prípadoch ak je potrebné odstránenie chorého tkaniva alebo si takýto zásah vyžaduje liečenie zlomenín
či iných zranení.

24. Kasačný súd považuje uvedené odbory za rovnocenné z hľadiska starostlivosti a zainteresovanosti
o zabezpečenie zdravia pacienta. Podsúvanie menšieho či väčšieho významu uvedených odborov
sťažovateľom aj v súvislosti so subjektívnym (laickým) posudzovaním odbornosti ustanoveného
súdneho znalca, kasačný súd považuje za neprípustne zjednodušujúce a nesprávne, no najmä účelové,
a preto námietku týmto smerom vyhodnotil ako nedôvodnú.

25. Znalecký posudok č. 5/2014 zo dňa 31.10.2014 vypracovaný MUDr. M. H., (znalec v odbore
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie neurológia pri Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky),
pokiaľ ide o určenie rozsahu bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia sťažovateľa
podrobne, logicky a presvedčivo, ale najmä v zhode so závermi posudkových lekárov správneho orgánu
(s poukazom na zápisnice vo veci kontroly bodového hodnotenia pracovného úrazu zo dňa 21.11.2014
a 19.02.2015 ), na základe vlastného vyšetrenia a vyšetrenia EMG sťažovateľa vyslovil svoj odborný
názor na bodové hodnotenie v súvislosti s pracovným úrazom sťažovateľa, ktorý utrpel dňa 31.12.2009
a tento sa podľa lekárskych nálezov týkal nekomplikovaného výhrezu medzistavcovej platničky L4
vpravo v roku 2010. Z doloženej zdravotnej dokumentácie (vypracovanej dňa 07.11.2012 MUDr. P. L.,
ale ani z ostatných lekárskych posudkov) nevyplýva, že by u sťažovateľa bola verifikovaná príčinná
súvislosť medzi úrazom a poškodením zdravia v zmysle položky č. 321 b/, ktorého posúdenia, resp.
doplnenia znaleckým posudkom sa sťažovateľ domáha. Závažnosť dôsledkov pracovného úrazu podľa
znalca nevykazuje rozsah uvádzaný ošetrujúcim lekárom MUDr. P. L. (ktorého hodnotenie bolo podľa
znaleckého posudku nadhodnotené) ani podľa položiek č. 304 f/ a č. 316, ale rozsah a príčinnú súvislosť
uvádzanú posudkovými lekármi s celkovou úpravou bodového hodnotenia jednotlivých položiek. Úprava
sa týka hodnotenia závažnosti, ale najmä dôsledku úrazu a operácie chrbtice v roku 2010, kedy podľa
znalca (a táto skutočnosť nevyplýva ani z nálezov MUDr. P. L. ako dôvod ku operácii) nebol syndrom
kaudy a ani v súčasnosti sa nejedná o reziduálny syndróm kaudy, ale o poruchu močenia z ochorenia
prostaty a hrdla močového mechúra. Kasačný súd nemal racionálny dôvod vo vzťahu k zadaniu,
logického odôvodnenia záveru a súladu s ostatnými vykonanými dôkazmi uvedený znalecký posudok
spochybniť.

26. Podľa ust. § 172 ods. 1 veta prvá zákona č. 461/2003 Z. z. na konanie vo veciach sociálneho
poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

27. Pokiaľ teda sťažovateľ namietal procedurálne nedostatky v postupe žalovanej, je potrebné
pripomenúť, že žalovaná nebola v zmysle zákona povinná oznámiť sťažovateľovi, že mieni ustanoviť
do veci súdneho znalca. Napokon o tejto skutočnosti sťažovateľ mal vedomosť, keďže aj on obdržal
rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 17.04.2014, č. k. 6S/202/2013-27, ktorým toto dokazovanie
bolo nariadené žalovanej, a preto mu nič nebránilo, aby v tejto súvislosti prejavil záujem spolupracovať
so žalovanou. Takáto aktivita sťažovateľa s administratívneho spisu však nevyplýva.

28. Vzhľadom na uvedené dôvody považoval kasačný súd kasačnú sťažnosť za nedôvodnú a rozhodol
podľa § 461 SSP tak, že kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol.

29. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 v spojení s § 467
ods. 1 SSP a nepriznal účastníkom náhradu trov tohto konania, keďže sťažovateľ v tomto konaní nebol
úspešný a žalovanému právo na náhradu trov v konaní pred správnymi súdmi zásadne neprináleží.

30. Toto rozhodnutie kasačného súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.