Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 27. 2. 2018
Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018, ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1
Najvyšší súd | 7Cdo/14/2018 | ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1 | 2018-02-27 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 429 ods. 1 CSP, § 447 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/31ea7896-9943-405c-99c3-e275af4b560d
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/14/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6310201130
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ D. H., bytom T., P., 2/ C. H., bytom T., D., proti
žalovaným 1/ H. R., bytom M. T., C., 2/ O. M., rod. R., bytom M. - D., J., 3/ H. R., bytom T. - E., E., 4/
E. R., bytom T. - E., X. mája XXXX/XX, 5/ D. R., bytom T. - E., X. mája XXXX/XX, 6/ D. R., bytom E.,
T., 7/ R. R., bytom T. - E., E., 8/ E. R., bytom T. - E., E., 9/ O. R., bytom T. - E., E., o určenie práva
vecného bremena, vedenom na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 6 C 56/2010, o dovolaní žalobcu 1/
proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 3. októbra 2017 sp. zn. 16 Co 383/2015, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie  o d m i e t a .

Žalovaným 1/ až 9/ nepriznáva voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Brezno uznesením z 13. februára 2015 č. k. 6 C 56/2010-276 v časti konania, kde sa
žalobca 1/ domáhal určenia vecného bremena - práva cesty prechodu peši a motorovým vozidlom na
nehnuteľnosť v k. ú. T. vedenú na LV č. XXXXX  ako parcela E KN XXXXX/X trvalé trávne porasty 16014
m2, v prospech vlastníkov nehnuteľností (žalobca 1/ a ďalší) v k. ú. T. vedených na LV č. XXXXX .
ako parcela E KN XXXXX/X trvalý trávny porast 16014 m2, a to vo vyznačenom rozsahu označenom
bodmi 26, 25, 9, 10, 11, 13, 19, 20, 22 a 21, a to podľa Geometrického plánu Ing. Marka Čillíka -
Geoplán č. plánu 174/2011 a náčrtu vecného bremena, ktorý tvorí súčasť geometrického plánu po modro
vyznačenej trase, tak ako vyplýva z uznesenia č. k. 6 C 56/2010-154 zo dňa 22. júna 2012, žalobcu
1/ zaviazal nahradiť pôvodnej žalovanej I. R., nar. XX. I. XXXX, zomr. XX. D. XXXX, naposledy bytom
E., T. trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 805,42 € v lehote do 30 dní
od právoplatnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia (prvý výrok). V časti konania, kde sa žalobca 2/
domáhal určenia vecného bremena - práva cesty prechodu peši a motorovým vozidlom na nehnuteľnosť
v katastrálnom území T., vedenú na LV č. XXXX ako rodinný dom č. súp. 1566 na parcele C-KN XXXX,
v prospech vlastníka nehnuteľností (žalobcu 2/) v k. ú. T. vedené na LV č. XXXX ako rodinný dom č. súp.
1566 na parcele C-KN XXXX, a to vo vyznačenom rozsahu označenom bodmi 26, 25, 9, 10, 11, 13, 19,
20, 22 a 21, a to podľa Geometrického plánu Ing. Marka Čillíka - Geoplán č. plánu 174/2011 a náčrtu
vecného bremena, ktorý tvorí súčasť geometrického plánu po modro vyznačenej trase, tak ako vyplýva
z uznesenia č. k. 6 C 56/2010-154 zo dňa 22. júna 2012, žalobcovi 2/ nepriznal právo na náhradu trov
konania (druhý výrok).

2. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 3. októbra 2017 sp. zn. 16 Co 383/2015 potvrdil ako vecne
správne (§ 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie; vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

3. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca 1/.



4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že
dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo napadnuté
rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že
dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza
nasledovné:

5. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/
dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom
právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

6. Z citovaných ustanovení vyplýva, že právna úprava civilného sporového konania účinná od 1. júla
2016 naďalej vyžaduje, aby bol dovolateľ (okrem prípadov, na ktoré sa vzťahuje § 429 ods. 2 CSP)
zastúpený advokátom. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy (navyše) požaduje, aby aj podané
dovolanie bolo spísané advokátom.

7. Postup súdu prvej inštancie v prípade nesplnenia osobitnej podmienky dovolacieho konania (§ 429
ods. 1 CSP) upravuje § 436 ods. 1 CSP, podľa ktorého vtedy, keď má dovolanie vady podľa § 429 CSP a
dovolateľ nebol riadne o povinnosti podľa § 429 CSP poučený v odvolacom konaní, súd prvej inštancie
vyzve dovolateľa na odstránenie vád a poučí ho o následkoch neodstránenia vád dovolania.

8. Z obsahu spisu predloženého najvyššiemu súdu na základe dovolania žalobcu 1/ vyplýva, že dovolateľ
nemá právnické vzdelanie a nejde o žiadny z prípadov, na ktorý sa vzťahuje § 429 ods. 2 CSP. Dovolaním
napadnuté rozhodnutie obsahuje riadne poučenie odvolacieho súdu o náležitostiach dovolania a potrebe
zastúpenia dovolateľa v dovolacom konaní (§ 393 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 429 CSP).

9. Vzhľadom k tomu, že dovolateľ nie je v dovolacom konaní zastúpený tak, ako to vyžaduje ustanovenie
§ 429 ods. 1 CSP a nie je splnená ani podmienka ustanovenia § 429 ods. 2 písm. a/ CSP, hoci bol
o povinnom zastúpení v dovolacom konaní odvolacím súdom riadne poučený, najvyšší súd dovolanie
žalobcu odmietol podľa § 447 písm. e/ CSP pre nesplnenie podmienok dovolacieho konania bez toho,
aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

10. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta
druhá CSP), avšak v danej veci dodáva, že v dovolacom konaní žalovaným 1/ až 9/ vznikol zásadne
nárok na náhradu trov dovolacieho konania v zmysle § 255 ods.1 CSP s tým, že o výške náhrady trov
konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP by mal rozhodnúť súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade boli žalovaní v dovolacom konaní pasívni, nevykonali
žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnili a podľa obsahu spisu im ani žiadne trovy v
dovolacom konaní nevznikli.

12. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení
má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, bola v konaní pasívna a
podľa obsahu spisu jej v dovolacom konaní ani žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii
ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis
alebo iuris).

13. Dovolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o
nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaných
rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z
pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní
žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu,



rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie
postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 453 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu
trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej
strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou
hospodárnosti civilného súdneho sporu.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.