Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/60/2017 z 17. 5. 2018 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 17. mája 2018, sp. zn. 6Sžfk/60/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:6016201088.1 Najvyšší súd | 6Sžfk/60/2017 | ECLI:SK:NSSR:2018:6016201088.1 | 2018-05-17 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 461 SSP, SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/881afa4d-8a97-4091-8e3d-95909b562e60 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6016201088.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Sžfk/60/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016201088
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Milučký
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:6016201088.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého a
členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci sťažovateľa:
INVESTANO s.r.o., so sídlom Podháj 57, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 44 361 769, právne zastúpený:
JUDr. Ing. Linda Kovandová LL.M., so sídlom Janka Kráľa 1, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 104093933/2016 zo dňa 12.10.2016, v konaní o kasačnej sťažnosti
sťažovateľa proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/184/2016-43 zo
dňa 28.06.2017, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa proti právoplatnému rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/184/2016-43 zo dňa 28.06.2017 z a m i e t a .

Sťažovateľovi nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred prvostupňovým správnym súdom

1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) napadnutým rozsudkom č.
k. 23S/184/2016-43 zo dňa 28.06.2017 podľa ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho
poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a následne zrušenia
rozhodnutia žalovaného č. 104093933/2016 zo dňa 12.10.2016.

2. Predmetným rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č.
103434810/2016 zo dňa 01.07.2016, ktorým tento podľa § 79 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „daňový poriadok“ alebo „zákon č. 563/2009 Z. z.“) nepriznal žalobcovi úrok za oneskorené vrátenie
nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty vo výške 1 762 045,37 eura za zdaňovacie obdobie
február 2010, nakoľko odpadol dôvod na jeho priznanie.

3. Z odôvodenia rozsudku vyplýva, že na návrh vyšetrovateľa PZ Krajská prokuratúra Banská Bystrica
vydala príkazy na zaistenie peňažných prostriedkov, ktorými boli zaistené na účte daňového subjektu
peňažné prostriedky, a to nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie február 2010 vo výške 1 762
045,37 eura vyplatený dňa 03.09.2013, ako aj vyplatené úroky za oneskorené vrátenie nadmerného
odpočtu vo výške 49 240,70 eura, ktoré boli priznané na základe pôvodného rozhodnutia o priznaní
úroku zo dňa 16.09.2013 a vyplatené dňa 07.10.2013. Peňažné prostriedky boli zadržané z dôvodu, že
ide o výnos z trestnej činnosti, resp. zhodnotenie výnosu z trestnej činnosti.



4. Okresný súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp. zn. 2Tk/1/2014 zo dňa 20.10.2015 rozhodol, že
obžalovaný J.. J. K. bol uznaný za vinného zo zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277
ods. 1, 4 Trestného zákona. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp. zn. 4To/89/2015 zo dňa
27.04.2016 podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného J.. J. K. zamietol. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 27.04.2016. Túto skutočnosť považoval správca dane za rozhodujúcu
pre pokračovanie konania v prerušenom konaní vo veci rozhodovania o úroku za oneskorené vrátenie
nadmerného odpočtu na DPH za zdaňovacie obdobie február 2010 a správca dane oznámil žalobcovi
pokračovanie v daňovom konaní vo veci priznania úroku za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu
listom zo dňa 23.06.2016.

5. Následne rozhodnutím z 01.07.2016 č. 103434810/2016 správca dane nepriznal žalobcovi úrok za
oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu na DPH za zdaňovacie obdobie február 2010, nakoľko
odpadol dôvod na jeho priznanie, pretože úrok by bol zhodnotením výnosu z trestnej činnosti -
neodvedenia dane, v súvislosti s neoprávneným uplatnením nadmerného odpočtu DPH v nadväznosti
na trestné konanie vedené pod sp. zn. 2Tk/1/2014. Žalobca proti uvedenému rozhodnutiu správcu
dane podal odvolanie, o ktorom rozhodoval žalovaný - Finančné riaditeľstvo SR, ako odvolací orgán a
rozhodnutím č. 104093933/2016 zo dňa 12.10.2016 rozhodnutie správcu dane potvrdil. Preskúmavanie
zákonnosti tohto rozhodnutia je na základe podanej žaloby predmetom tohto konania.

6. Krajský súd sa zaoberal tvrdenou nezákonnosťou a nesprávnosťou napadnutého rozhodnutia
žalovaného, ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia správcu dane, vrátane celého postupu
daňových orgánov v rozsahu žalobných bodov. Žiadne zo žalobných bodov správny súd nepovažoval
za relevantné privodiť zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia.

7. Krajský súd sa stotožnil so stanoviskom žalovaného, že v priebehu konania sa stalo významnou
skutočnosťou majúcou podstatný vplyv na konanie o priznaní úroku za oneskorené vrátenie uplatneného
nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie február 2010, a to výsledok trestného konania vo
veci vedenej na Okresnom súde v Banskej Bystrici proti obžalovanému J.. J. K. pod sp. zn. 2Tk/1/2014.

8. Rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 2Tk/1/2014-2283 zo dňa 20.10.2015 bol
obžalovaný J.. J. K. uznaný za vinného, okrem iných aj za skutok, že konajúc v mene obchodnej
spoločnosti INVESTANO s.r.o. podal Daňovému úradu Banská Bystrica II riadne daňové priznanie k
dani z pridanej hodnoty datované dňom 25.03.2010 za zdaňovacie obdobie február 2010 obchodnej
spoločnosti INVESTANO s.r.o., v ktorom daňovom priznaní uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej
hodnoty za spoločnosť INVESTANO s.r.o. podľa § 55 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
(ďalej len „zákon o DPH“ alebo „zákon č. 222/2004 Z. z.“) vo výške 1 762 030,14 eura, ktorým len sledoval
získanie neoprávnenej finančnej výhody - nároku na odpočítanie DPH, ktorý nárok uplatnil bez splnenia
podmienok ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o DPH, pretože fakturované služby spoločnosť INVESTANO
s.r.o. nepoužila na dodávky tovaru a služieb, čím bola Slovenskej republike spôsobená škoda vo výške
vyplateného nadmerného odpočtu DPH vo výške 1 762 030,14 eura, ku ktorému vyplateniu došlo na
bankový účet spoločnosti INVESTANO s.r.o. dňa 03.09.2013, teda vo veľkom rozsahu si neoprávnene
uplatnil nárok na vrátenie DPH v úmysle zadovážiť inému neoprávnený prospech, čím spáchal zločin
neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, 4 Trestného zákona. Zároveň bolo rozhodnuté, že
sa podľa § 83 ods. 1 písm. e) Trestného zákona zhabáva sumu 1 811 270,71 eura, ktorá sa nachádza
na bankovom účte spoločnosti INVESTANO s.r.o.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp. zn. 4To/89/2015 zo dňa 27.04.2016, právoplatným dňa
27.04.2016, na základe odvolania obžalovaného J.. J. K. a zúčastnenej osoby spoločnosti INVESTANO
s.r.o. odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku zamietol. Zároveň zrušil rozsudok
okresného súdu v časti výroku o ochrannom opatrení zhabaní sumy 1 811 270,71 eura a v tejto časti
uložil súdu prvého stupňa vec v potrebnom rozsahu znovu prejednať a rozhodnúť.

10. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3Tos/72/2016 zo dňa 17.08.2016 bolo zrušené
uznesenie Okresného súd Banská Bystrica sp. zn. 2Tk/1/2014 zo dňa 22.06.2016 a uložené okresnému
súdu vo veci znova konať a rozhodnúť. Uznesením predsedu senátu okresného súdu bola zhabaná
suma 1 762 030,14 eura nachádzajúca sa na bankovom účte spoločnosti INVESTANO s.r.o., ktorá
bola zaistená na základe príkazu prokurátora Krajskej prokuratúry Banská Bystrica zo dňa 03.09.2013



a súčasne bolo zhabané príslušenstvo - úrok vo výške 49 240,70 eura, ktorá suma bola zaistená
na základe príkazu prokurátora Krajskej prokuratúry Banská Bystrica zo dňa 08.10.2013. K zrušeniu
uznesenia okresného súdu došlo z dôvodu, že rozhodovanie o zhabaní veci bolo vykonané v rozpore s
procesnými predpismi, v dôsledku čoho je celý výrok uznesenia nezákonný s poukazom na skutočnosť,
že prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil dôkazmi, ktoré boli vykonané bez účasti riadneho
zástupcu zúčastnenej osoby.

11. Správny súd zastával názor, že dôležitou je skutková veta trestného rozsudku, v ktorom
je vymedzené, čoho sa obžalovaný dopustil, keď evidentne došlo k neoprávnenému uplatneniu
nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie február 2010. Úrok za oneskorené vyplatenie
nadmerného odpočtu sa viaže na skutkovú vetu, nemožno oddeľovať otázku viny a trestu od nároku
naň. Ak z trestného rozsudku vyplýva, že osoba konajúca za žalobcu sa dopustila zneužitia práva, že
žalobcom došlo k neoprávnenému uplatneniu nároku na vrátenie DPH, potom záver, že úrok za prípadné
oneskorené vyplatenie nadmerného odpočtu DPH by bolo zhodnotením výnosu z trestnej činnosti
neodvedenia dane, je podľa názoru súdu správny. Súd sa preto stotožňuje so záverom daňových
orgánov, že vzhľadom na nové okolnosti vo veci, ktorou je právoplatné rozhodnutie o vine a treste
obžalovaného J.. J. K., ako osoby konajúcej za žalobcu pre skutok uvedený vyššie, odpadol dôvod na
priznanie úroku z omeškania za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie
február 2010, ak tento samotný nadmerný odpočet DPH nie je možné uznať po práve.

12. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že správca dane sám výslovne uviedol, že výsledok daňovej
kontroly, resp. prípadné rozhodnutie, že nárok na odpočet DPH bol vyplatený neoprávnene, nemá vplyv
na priznanie a zaplatenie úroku za jeho oneskorené vrátenie, súd poznamenáva, že takéto stanovisko
bolo možné akceptovať len do výsledku konania v trestnej veci Okresného súdu v Banskej Bystrici
vedeného pod sp. zn. 2Tk/1/2014. Je neprípustné, aby bolo priznané zhodnotenie výnosu z trestnej
činnosti, za aký je už v dôsledku právoplatnosti trestného rozsudku potrebné považovať tento úrok.

13. Súd nesúhlasil s argumentáciou žalobcu, že ak nadmerný odpočet bol vrátený oneskorene a správca
dane nezačal v zákonnej lehote daňovú kontrolu, bol povinný priznať daňovému subjektu aj úrok z
omeškania. Z dôvodov uvedených vyššie, priznaniu úroku bráni výsledok trestného konania. Pokiaľ
sa žalobca v žalobe dovolával postupovať v zmysle rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
23S/44/2014-40 zo dňa 14.05.2014 ako aj rozsudku č. k. 23S/106/2015-50 zo dňa 02.12.2015, súd
poukázal na to, že v žiadnom z týchto rozhodnutí nebol posudzovaný nárok na úrok za oneskorené
vrátenie nadmerného odpočtu DPH ako taký, rozhodovalo sa len v zmysle žalobných námietok, a to
o počte dní omeškania (sporným bol moment počiatku doby omeškania), či o výške úrokovej sadzby
(spornou bola úroková sadzba 10 % alebo 15 %). Navyše, v čase rozhodovania, správny súd v rámci
prezumpcie neviny, nemohol zohľadňovať začatie trestného stíhania voči obžalovanému J.. J. K..

14. Nemožno prisvedčiť argumentácii v žalobe o predčasnosti rozhodnutia. Správca dane postupoval
správne, ak po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku o vine a treste obžalovaného pokračoval v konaní
vo veci úroku za oneskorené vyplatenie uplatneného nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie
február 2010. Aj podľa stanoviska súdu pominul dôvod prerušenia, a teda sa stalo irelevantným konanie
pred odvolacím súdom (Najvyšším súdom SR) vedeného na základe podaného odvolania proti rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým bola zamietnutá žaloba smerujúca proti rozhodnutiu správcu
dane o prerušení konania. Nič nemení na tom ani skutočnosť, že je podané dovolanie proti rozhodnutiu
o vine a treste, pretože pokiaľ by v dovolacom konaní došlo k inému záveru, mohol by to byť dôvod na
obnovu konania v predmetnej veci.

15. Na základe vyššie uvedených skutočností Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol tak, že žalobu ako
nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP a žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech náhradu trov konania
nepriznal.

II.
Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

16. Proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/184/2016-43 zo dňa
28.06.2017 podal žalobca v postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) dňa 08.09.2017 kasačnú
sťažnosť podľa ust. § 438 a nasl. SSP z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP (súd rozhodol na



základe nesprávneho právneho posúdenia veci) a žiadal, aby kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP
rozhodol tak, že rozsudok krajského súdu zruší v celom rozsahu a vec mu vráti na ďalšie konanie,
alternatívne, aby kasačný súd podľa § 462 ods. 2 SSP rozhodol tak, že rozsudok krajského súdu zmení
tak, že zruší rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 104093933/2016 zo dňa 12.10.2016 v celom
rozsahu a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. O náhrade trov konania žiadal rozhodnúť tak, aby
mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania a právneho zastúpenia vo výške 100 %.

17. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že v priebehu konania o výpočte úroku z omeškania a v
súdnych konaniach pred Krajským súdom v Banskej Bystrici, ktoré z neho vyvstali, namietal (okrem už
spomenutej nesprávnosti pri výpočte výšky úroku - počtu dní omeškania a výšky úrokovej sadzby), aj
to, že na prerušenie konania o výpočte úroku nebol zákonný dôvod, že išlo o nezákonný a svojvoľný
postup správcu dane, ktorý prerušil konanie o výpočte úroku z dôvodu trestného konania, o ktorom
vedel, že prebiehalo v tom čase už približne 17 mesiacov, že obžaloba bola podaná cca 7 mesiacov pred
prerušením konania, že správca dane v tomto konaní vystupuje od začiatku (teda už aj v prípravnom
konaní vystupoval) ako poškodený, t. j. o prebiehajúcom konaní mal vedomosť dlhodobo a nepovažoval
to za dôvod na prerušenie konania, inak by konanie prerušil už skôr. Sťažovateľ poukázal aj na to, že
uvedené trestné konanie, ktoré malo byť dôvodom pre prerušenie konania o výpočte úroku, prebiehalo
už aj v čase vydania pôvodného rozhodnutia o priznaní úroku č. 9600303/5/4217909/2013/Pajg zo
16.09.2013 (mesiac pred vydaním tohto rozhodnutia adresoval správca dane vyšetrovateľke NKA list
o tom, že rozhodnutie o oprávnenosti či neoprávnenosti nároku na odpočet nijako neovplyvní nárok na
priznanie úroku). Sťažovateľ poukazoval na korešpondenciu správcu dane s vyšetrovateľkou NKA v
danej trestnej veci (ČVS: PPZ-697/NKA-FP-ST-2013), kde samotný správca dane výslovne uviedol,
že výsledok daňovej kontroly, resp. prípadné rozhodnutie, že nárok na odpočet DPH bol vyplatený
neoprávnene, nemá vplyv na priznanie a zaplatenie úroku za jeho oneskorené vrátenie.

18. Dňa 20.10.2015 Okresný súd Banská Bystrica vo vecí sp. zn. 2Tk/1/2014 rozhodol a o odvolaní
následne rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní sp. zn. 4To/89/2015 dňa 27.04.2016. J.. K.,
ktorý za sťažovateľa podal daňové priznanie, bol v zmysle týchto rozsudkov uznaný za vinného a bol mu
uložený trest. Správca dane túto skutočnosť vyhodnotil tak, že pominul dôvod, pre ktorý bolo konanie vo
veci priznania úroku za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie február
2010 prerušené a pokračoval v konaní tak, že vydal rozhodnutie č. 103434810/2016 zo dňa 01.07.2016,
ktorým predmetný úrok sťažovateľovi nepriznal.

19. Sťažovateľ poukázal na to, že v časti výroku o ochrannom opatrení, t. j. zhabaní peňažných
prostriedkov spoločnosti INVESTANO s.r.o. na jej bankovom účte, vo výške vyplateného nadmerného
odpočtu a doposiaľ priznanej a zaplatenej výšky úrokov za jeho oneskorené vrátenie, bolo rozhodnutie
súdu prvého stupňa sp. zn. 2Tk/1/2014 zrušené. Konanie v tejto časti ďalej prebieha, o peňažných
prostriedkoch na bankovom účte sťažovateľa, pozostávajúcich z nadmerného odpočtu DPH za
zdaňovacie obdobie február 2010 a úroku z omeškania, sa stále vedie konanie pod rovnakou spisovou
značkou. Napadnuté rozhodnutie žalovaného sťažovateľ považoval z tohto dôvodu za predčasné.
20. Sťažovateľ pred krajským súdom namietal, že považuje za účelový postup správcu dane, keď najprv
úrok priznal, hoci už v tom čase vedel o prebiehajúcom trestnom konaní, po zrušení rozhodnutia kvôli
nesprávnemu výpočtu jeho výšky si bezdôvodne predlžoval lehotu a napokon konanie prerušil z dôvodu
trestného konania, o ktorom dávno vedel a napokon rozhodol, že úrok nepriznáva skôr, než súdy v tomto
trestnom konaní vydali právoplatné a vykonateľné rozhodnutie o tom, či zaistené peňažné prostriedky
rovnajúce sa vyplatenému nadmernému odpočtu DPH a úroku z omeškania majú byť zhabané ako výnos
z trestnej činnosti alebo nie. Podľa sťažovateľa si správca dane robí v tomto smere úsudok vopred, aj
keď sám tvrdí, že na to nie je oprávnený a žalovaný tento postup potvrdil.

21. O otázke zhabania či nezhabania peňažných prostriedkov doposiaľ rozhodnuté nebolo, v tejto časti
bol rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2Tk/1/2014 zrušený odvolacím súdom, a to
dokonca už dvakrát. V tejto časti rozsudok nie je ani právoplatný, ani vykonateľný, preto je rozhodnutie
správcu dane a naň nadväzujúce rozhodnutie žalovaného, ktoré sťažovateľ napadol správnou žalobou v
konaní pred Krajským súdom v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/184/2016, absolútne predčasné. Ak trestné
konanie má mať význam pre priznanie či nepriznanie úroku z omeškania, tak potom tým, že konanie
ešte nie je celkom skončené, nemohol ani pominúť dôvod na jeho priznanie.



22. Sťažovateľ zdôraznil, že úrok z omeškania je sankciou pre správcu dane za porušenie jeho povinnosti
podľa daňových predpisov, konkrétne povinnosti buď začať daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti
nadmerného odpočtu DPH alebo vrátiť nadmerný odpočet v zákonom určenej lehote. Tak ako správca
dane sám uviedol, aj keby sa neskôr, dodatočne po 3,5 roku vykonanou daňovou kontrolou nepriznal
nadmerný odpočet DPH, úrok z omeškania to nijako neovplyvní, pretože taký výsledok neznamená, že
správca dane nemeškal. Úrok z omeškania je sankcia pre správcu dane za porušenie jeho povinnosti
vyplývajúcich mu zo zákona, nárok naň nevznikol konaním J.. K., ani podaním daňového priznania.

23. Keby správca dane po podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie február 2010
spoločnosťou INVESTANO s.r.o. v zákonnej lehote začal daňovú kontrolu na zistenie jeho oprávnenosti,
ak mal o ňom pochybnosti, nárok na úrok z omeškania za jeho oneskorené vrátenie by nikdy nevznikol.
Z tohto dôvodu ani nemohol pominúť dôvod na priznanie úroku z omeškania za oneskorené vrátenie
nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie február 2010.

24. Ak správca dane po podaní daňového priznania daňovým subjektom nevrátil uplatnený nadmerný
odpočet DPH tomuto subjektu a ani nezačal daňovú kontrolu v zákonom určenej lehote, dostal sa do
omeškania s vrátením nadmerného odpočtu DPH, za čo mu zo zákona vyplýva povinnosť (nie možnosť)
priznať a zaplatiť daňovému subjektu úrok z omeškania. Priznanie úroku je viazané na omeškanie, t. j.
na oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu DPH.

25. Povinnosť priznať úrok vyplýva jednoznačne z § 79 ods. 3 daňového poriadku a tiež z § 35b ods. 6 a
7 zákona č. 511/1992 Zb. v spojitosti s § 165 ods. 2, text za bodkočiarkou daňového poriadku. Povinnosť
priznať a zaplatiť úrok z omeškania vyplýva aj z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ, ktorá sa týka
výkladu čl. 183 Smernice o DPH. Z tejto pomerne rozsiahlej judikatúry sťažovateľ poukazoval pred
krajským súdom predovšetkým na uznesenie SD EÚ vo veci C-120/2015 zo dňa 21.10.2015 „Kovozber“
a v ňom uvedenú judikatúru a rozsudok vo veci C-107/10 „ENEL“.

26. Ak už však daňové orgány a správny (krajský) súd považovali predmetné trestné konanie za
skutočnosť, ktorá má rozhodujúci vplyv na otázku priznania úroku z omeškania za oneskorené vrátenie
nadmerného odpočtu, mali počkať do úplného skončenia tohto konania, vo všetkých jeho častiach, nielen
v časti rozhodovania o vine obžalovaného.

27. Pokiaľ správny súd uvádza, že doterajší čiastočný výsledok trestného konania (vo výroku o vine a
treste) bráni priznaniu úroku z omeškania za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu DPH, v tejto
súvislosti je napadnutý rozsudok krajského súdu nedostatočne odôvodnený. Nie je z neho zrejmé, aký
vplyv má odsúdenie osoby konajúcej za daňový subjekt na to, že správca dane bol v omeškaní, t. j. že
správca dane protiprávne konal, nezačal daňovú kontrolu a nadmerný odpočet vrátil oneskorene,
čoho priamym dôsledkom je zákonná sankcia v podobe úroku z omeškania. Ani za predpokladu,
že súd chápe vyplatený nadmerný odpočet ako výnos z trestnej činnosti, keďže bol obžalovaný uznaný
za vinného, sťažovateľ zdôraznil, že v danom prípade nejde o úrok, ktorý by napríklad banka vyplatila
spoločnosti za to, že na jej účte sa nachádzajú peňažné prostriedky, ale ide o úrok z omeškania, ktorý má
sankčný charakter voči daňovým orgánom za nimi vyvolaný protiprávny stav a nimi protiprávne konanie,
ktorého sa dopustili. Ak by správca dane nadmerný odpočet vrátil včas alebo ak by začal daňovú kontrolu
na zistenie jeho oprávnenosti v zákonom ustanovenej lehote, nárok na úrok z omeškania by nikdy
nevznikol. Tento úrok nie je zhodnotením peňažných prostriedkov v podobe nadmerného odpočtu, ale
peňažnou sankciou pre správcu dane za porušenie zákona, ktorého sa dopustil. Nárok na tento úrok sa
teda vôbec neviaže na skutkovú vetu trestného rozsudku a z napadnutého rozsudku krajského súdu sp.
zn. 23S/184/2016-43 nevyplýva, na základe čoho by podľa názoru súdu mal nárok na úrok z omeškania
byť viazaný na skutkovú vetu trestného rozsudku, čo ho robí v predmetnej časti nepreskúmateľným.

28. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti, doručenej krajskému súdu dňa 16.10.2017, uviedol, že
v podanej kasačnej sťažnosti sťažovateľ zotrval na svojich žalobných námietkach, ku ktorým sa žalovaný
vyjadril vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe a s ktorými sa súd v napadnutom rozsudku vysporiadal.

29. Na základe uvedeného žalovaný navrhol kasačnou sťažnosťou napadnutý rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici č. k. 23S/184/2016-43 zo dňa 28.06.2017 potvrdiť a súhlasil s prejednaním veci
bez nariadenia pojednávania.



III.
Konanie na kasačnom súde

30. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) (§ 438 ods. 2 SSP)
po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania zastúpený v súlade s ust. § 449 ods. 1
SSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 445 SSP preskúmal vec a dospel k záveru, že kasačná
sťažnosť nie je dôvodná.

31. Najvyšší súd SR ako príslušný súd podľa ust. § 11 písm. g) SSP prejednal vec bez nariadenia
pojednávania podľa ust. § 455 SSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5
dní vopred na úradnej tabuli súdu a internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk podľa § 137
ods. 4 SSP v spojení s ust. § 452 ods. 1 SSP.

32. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
23S/184/2016-43 zo dňa 28.06.2017, ktorým tento podľa ust. § 190 SSP zamietol žalobu, ktorou sa
žalobca domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 104093933/2016 zo
dňa 12.10.2016, ktorým Finančné riaditeľstvo SR podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku rozhodnutie
Daňového úradu Banská Bystrica č. 103434810/2016 zo dňa 01.07.2016 potvrdilo, ktorým daňový úrad
podľa § 79 ods. 3 daňového poriadku daňovému subjektu INVESTANO s.r.o. (sťažovateľovi) nepriznal
úrok za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty vo výške 1 762 045, 37
eura za zdaňovacie obdobie február 2010, nakoľko odpadol dôvod na jeho priznanie.

33. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že na základe daňového priznania podaného
dňa 25.03.2010 si uplatnil sťažovateľ nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie február 2010 vo výške 1 762 045,37 eura. Uvedený nadmerný odpočet bol vrátený 03.09.2017
na základe rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/89/2011-39 zo dňa 15.02.2012 v
nadväznosti na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 2Sžf/36/2012 zo dňa 18.04.2013.

34. Následne správca dane vydal rozhodnutie č. 9600303/5/4217909/2013/Pajg zo dňa 16.09.2013
o priznaní úroku vo výške 49 270,70 eura za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu. Daňový
subjekt sa proti uvedenému rozhodnutiu odvolal. O odvolaní bolo rozhodnuté rozhodnutím žalovaného č.
1100301/1/564292/2013/5094 zo dňa 11.12.2013 tak, že rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica
bolo potvrdené.

35. Sťažovateľ následne podal žalobu na Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý vo veci rozhodol
rozsudkom č. k. 23S/44/2014-40, ktorým bolo uvedené rozhodnutie Daňového úradu v Banskej Bystrici
v spojení s rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie z dôvodu
nesprávneho výpočtu počtu dní omeškania.

36. Z administratívneho spisu ďalej vyplynulo, že správca dane vykonal u daňového subjektu
(sťažovateľa) daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobia február, marec, apríl 2010, ktorá bola ukončená
a v rámci vyrubovacieho konania bolo vydané rozhodnutie č. 9601401/5/940416/2014/Maľ zo dňa
12.03.2014, v ktorom správca dane nepriznal uplatnený nadmerný odpočet a vyrubil daňovému subjektu
rozdiel dane za február 2010 vo výške 1 762 030,14 eura.
37. Proti uvedenému rozhodnutiu sa daňový subjekt odvolal, odvolaniu správca dane nevyhovel a
postúpil ho na rozhodnutie na Finančné riaditeľstvo SR, ktoré rozhodnutie Daňového úradu v Banskej
Bystrici za zdaňovacie obdobie február 2010 potvrdilo rozhodnutím č. 1100301/1/278138/2014/5002 zo
dňa 16.06.2014. Toto rozhodnutie nadobudlo dňa 20.06.2014 právoplatnosť.

38. Z dôvodu mimoriadnej zložitosti prípadu Daňový úrad v Banskej Bystrici požiadal Finančné
riaditeľstvo SR, Oddelenie daňového konania Banská Bystrica o predĺženie lehoty na konanie vo veci
úroku za oneskorené vrátenie nadmerných odpočtov.

39. Žiadosti Daňového úradu Banská Bystrica bolo dňa 12.09.2014 vyhovené a Finančné riaditeľstvo
SR, Oddelenie daňového konania v Banskej Bystrici predĺžilo lehotu na konanie vo veci priznania úroku
za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu v súvislosti s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 23S/44/2014-40 zo dňa 14.05.2014 o 180 dní.



40. Daňový úrad Banská Bystrica rozhodnutím o prerušení konania zo dňa 16.01.2015, č.
9600302/5/118627/2015/Mala prerušil konanie vo veci priznania úroku za oneskorené vrátenie
nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2010 z dôvodu, že
sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia (trestné konanie vedené na
Okresnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 2Tk/1/2014).

41. Daňový úrad v Banskej Bystrici teda konanie vo veci priznania úroku podľa ust. § 61 ods. 1 písm.
b) daňového poriadku dňom 19.01.2015 prerušil konanie do vydania právoplatného a vykonateľného
rozsudku, ktorým bude ukončené trestné konanie vedené na Okresnom súde v Banskej Bystrici pod
sp. zn. 2Tk/1/2014.

42. Z administratívneho spisu ďalej vyplynulo, že samotnému súdnemu konaniu v trestnej veci
predchádzalo prípravné konanie, v ktorom na návrh vyšetrovateľa PZ Krajská prokuratúra v Banskej
Bystrici vydala príkazy na zaistenie peňažných prostriedkov, ktorými boli zaistené na účte daňového
subjektu INVESTANO s.r.o. (sťažovateľa) peňažné prostriedky - vyplatený nadmerný odpočet za
zdaňovacie obdobie február 2010 vo výške 1 762 045,37 eura (ktoré boli vyplatené dňa 03.09.2013),
ako aj vyplatené úroky za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu vo výške 49 240,70 eura (ktoré boli
priznané na základe pôvodného rozhodnutia o priznaní úroku č. 9600303/5/4217909/2013/Pajg zo dňa
16.09.2013). Uvedené peňažné prostriedky boli zadržané z dôvodu, že ide o výnos z trestnej činnosti,
resp. zhodnotenie výnosu z trestnej činnosti.

43. Ďalej mal kasačný súd z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že Okresný súd v Banskej
Bystrici rozsudkom č. k. 2Tk/1/2014 zo dňa 20.10.2015 rozhodol, že obžalovaný J.. J. K. bol uznaný
za vinného zo zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona v
znení zákona č. 313/2011 Z. z.

44. Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný J.. J. K. odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 4To 89/2015 zo dňa 27.04.2016 tak, že podľa § 319 Trestného
poriadku bolo odvolanie zamietnuté.

45. Na základe vyššie uvedených skutočností správca dane konštatoval, že trestné konanie poslúžilo
na to, aby bolo možné preukázať, resp. vyvrátiť, či daňový subjekt sa dopustil zneužitia práva, a
teda či došlo k neoprávnenému uplatneniu nároku na vrátenie DPH. Konštatoval, že prevod práv
a následné uplatnenie odpočtu dane sledovalo získanie neoprávnenej finančnej výhody vyplatením
nadmerného odpočtu pre spoločnosť sťažovateľa a vyplatením nadmerného odpočtu DPH vznikla
Slovenskej republike škoda vo výške neoprávnene vyplateného nadmerného odpočtu v sume 1 762
030,14 eura.

46. Na základe vyššie uvedených skutočností preto Daňový úrad v Banskej Bystrici rozhodnutím zo dňa
01.07.2016, č. 103434810/2016 rozhodol tak, že nepriznal sťažovateľovi úrok za oneskorené vrátenie
nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty vo výške 1 762 045,37 eura za zdaňovacie obdobie
február 2010, nakoľko odpadol dôvod na jeho priznanie.

47. Voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie sťažovateľ, o ktorom bolo rozhodnuté preskúmavaným
rozhodnutím žalovaného č. 104093933/2016 zo dňa 12.10.2016 tak, že odvolanie bolo zamietnuté a
vyššie citované rozhodnutie Daňového úradu v Banskej Bystrici bolo potvrdené.

IV.
Právne predpisy, právne názory kasačného súdu

48. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie
do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie
alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo
vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie
daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový



subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní
neprihliada.

49. Podľa § 79 ods. 3 daňového poriadku, ak správca dane vráti daňový preplatok po lehote ustanovenej
v odseku 2, je povinný v lehote do 15 dní od vrátenia daňového preplatku rozhodnúť o priznaní úroku zo
sumy daňového preplatku, ak jeho výška presiahne sumu 5 eur. Pri výpočte úroku sa použije trojnásobok
základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v posledný deň lehoty, v ktorej mala
byť suma daňového preplatku podľa tohto zákona vrátená; ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby
Európskej centrálnej banky nedosiahne 10%, pri výpočte úroku sa namiesto trojnásobku základnej
úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 10%. Úrok sa priznáva za
každý deň omeškania. Správca dane tento úrok zaplatí do 15 dní od doručenia rozhodnutia o priznaní
úroku. Ak správca dane eviduje voči daňovému subjektu daňový nedoplatok, použije tento úrok alebo
jeho časť v lehote na jeho zaplatenie podľa § 55 ods. 6 a 7. Rovnako správca dane zaplatí daňovému
subjektu úrok aj v prípadoch oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu a spotrebnej dane, na ktorú
bolo uplatnené jej vrátenie, ak sa nadmerný odpočet a spotrebná daň nepoužijú podľa § 55 ods. 6 a 7.

50. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených
týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené
alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verenej správy sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, ods. 2 SSP).
51. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú
ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto
zákonom (§ 6 ods. 1 SSP).

52. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je
posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
ako aj procesnoprávnymi predpismi.

53. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma
aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie
správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia.

54. Kasačný súd preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, skúmal
aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce, a to najmä z
toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe,
a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného správneho orgánu.

55. Najvyšší súd SR po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému
rozsudku Krajského súdu v Bratislave, po preskúmaní napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s
obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických
argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku.

56. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne
východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s nimi Najvyšší súd SR stotožňuje v
celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne.

57. V zmysle ust. § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe
daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre
zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie,



vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové
obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol
daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri
správe daní neprihliada.

58. Podľa názoru kasačného súdu postup správcu dane s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu
vo veci priznania úroku za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za
predmetné zdaňovacie obdobie u sťažovateľa bol správny, keď rozhodol svojím rozhodnutím zo dňa
01.07.2016, č. 103434810/2016 tak, že sťažovateľovi úrok za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu
na dani z pridanej hodnoty nepriznal, nakoľko odpadol dôvod na jeho priznanie.

59. Kasačný súd uvádza, že sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti uviedol v podstate rovnaké námietky
ako uviedol v podanej žalobe, ako aj v podanom odvolaní voči vyššie citovanému rozhodnutiu správcu
dane.

60. Podľa čl. 50 ods. 1 Ústavy SR len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy.

61. Podľa čl. 50 ods. 2 Ústavy SR každý, proti komu sa vedie trestné konanie, sa považuje za nevinného,
pokiaľ súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.

62. V tomto prípade v prejednávanej veci mal kasačný súd z obsahu administratívneho spisu za
preukázané, že rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 2Tk/1/2014-2283 zo dňa 20.10.2015
bol obžalovaný J.. J. K. uznaný za vinného okrem iného aj za skutok, že konajúc v menej obchodnej
spoločnosti sťažovateľa podal Daňovému úradu Banská Bystrica II riadne daňové priznanie k dani z
pridanej hodnoty datované dňom 25.03.2010 za zdaňovacie obdobie február 2010, v ktorom si uplatnil
nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty za uvedenú spoločnosť vo výške 1 762 030,14 eura, ktorým
len sledoval získanie neoprávnenej finančnej výhody (nárok na odpočítanie DPH), ktorý uplatnil bez
splnenia podmienok ust. § 49 ods. 2 zákona o DPH, nakoľko fakturované služby spoločnosť sťažovateľa
nepoužila na dodávky tovaru a služieb, čím bola Slovenskej republike spôsobená škoda vo výške
vyplateného nadmerného odpočtu dane vo výške 1 762 030,14 eura, ku ktorému vyplateniu došlo na
bankový účet spoločnosti dňa 03.09.2013.

63. Okresný súd v Banskej Bystrici v odôvodnení svojho rozsudku ďalej konštatoval, že bol spáchaný
zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona a zároveň bolo
rozhodnuté tak, že podľa ust. § 83 ods. 1 písm. e) Trestného zákona bola zhabaná suma 1 811 270,71
eura, ktorá sa nachádzala na bankovom účte tejto spoločnosti.

64. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 4To 89/2015 zo dňa 27.04.2016 na základe odvolania
obžalovaného J.. J. K. rozhodol tak, že odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku
zamietol. Zároveň krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku o ochrannom opatrení - zhabaní
sumy 1 811 270,71 eura zrušil a v tejto časti uložil súdu prvého stupňa vec opätovne prejednal a
rozhodnúť.

65. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 3Tos/72/2016 zo dňa 17.08.2016 bolo zrušené
uznesenie Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 2Tk/1/2014 zo dňa 22.06.2016 a uložené okresnému
súdu vo veci znovu konať a rozhodnúť. Následne uznesením predsedu senátu okresného súdu bola
suma 1 762 030,14 eura zhabaná. Išlo o sumu, ktorá bola zaistená na základe príkazu prokurátora
Krajskej prokuratúry Banská Bystrica zo dňa 03.09.2013 a súčasne bolo zhabané príslušenstvo - úrok
vo výške 49 940,70 eura.

66. V danej veci kasačný súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom krajského súdu, že v
danom prípade je dôležitá skutková veta trestného rozsudku, v ktorej je vymedzené čoho sa obžalovaný
dopustil a v ktorom je evidentne právoplatne skonštatované, že u sťažovateľa došlo k neoprávnenému
uplatneniu nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie február 2010.

67. Podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.



68. Z vyššie citovaného ustanovenia je zrejmé, že Občiansky zákonník považuje úrok z omeškania za
príslušenstvo pohľadávky. Úroky z omeškania predstavujú majetkovú sankciu za oneskorené splatenie
peňažnej pohľadávky. Úroky sa stávajú príslušenstvom pohľadávky v prípade omeškania dlžníka.
Vzhľadom ku skutočnosti, že ich zákon považuje za príslušenstvo pohľadávky, nemožno ich právne od
základnej pohľadávky oddeliť, z čoho vyplýva, že ak osoba konajúca za žalobcu sa dopustila zneužitia
práva tým, že došlo k neoprávnenému uplatneniu nároku na vrátenie DPH, potom je správny záver, že
úrok za prípadné oneskorenie vyplateného nadmerného odpočtu DPH, resp. jeho vyplatenie by bolo
nezákonné.

69. Ku kasačnej námietke sťažovateľa, v ktorej namietal predčasnosť vydania a rozhodnutia žalovaného
z dôvodu, že v časti výroku o ochrannom opatrení bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa č. k. 2Tk/1/2014
zrušené, kasačný súd uvádza, že ju považuje za bezpredmetnú. V danom prípade je podstatný
právoplatný rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 2Tk/1/2014 zo dňa 20.10.2015 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 4To 89/2015 zo dňa 27.04.2016, právoplatný dňa
27.04.2016, ktorým bolo zamietnuté odvolanie obžalovaného podľa ust. § 319 Trestného poriadku, a to
v časti, v ktorej bol obžalovaný štatutárny zástupca sťažovateľa uznaný za vinného okrem iného aj za
skutok (zločin neodvedenia dane a poistného podľa ust. § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona).

70. Samotné zhabanie sumy z účtu spoločnosti, resp. nedodržanie procesných predpisov pri ich
realizácii nemá vplyv na určenie viny štatutárneho zástupcu sťažovateľa.

71. Kasačný súd nesúhlasí ani s námietkou sťažovateľa, že ak nadmerný odpočet bol vrátený
oneskorene a správca dane nezačal v zákonnej lehote daňovú kontrolu, bol povinný priznal daňovému
subjektu aj úrok z omeškania. Ako bolo povedané už v rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica,
priznaniu úroku bráni výsledok trestného konania.

72. Kasačný súd konštatuje, že skutočnosti, ktorými sťažovateľ v kasačnej sťažnosti spochybňuje
predmetné rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sú totožné s námietkami, ktoré sťažovateľ
uplatnil už v žalobe. S týmito sa krajský súd náležite vysporiadal. Kasačný súd konštatuje, že kasačná
sťažnosť sťažovateľa neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť
vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

73. V súlade s vyššie citovanými ustanoveniami a vyššie uvedenými úvahami si Najvyšší súd SR osvojil
záver, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu bolo vydané v súlade so zákonom a nebol daný dôvod
na jeho zrušenie, či zmenu, a preto kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť v zmysle
ust. § 461 SSP.

74. O trovách súdneho konania rozhodol Najvyšší súd SR s prihliadnutím na ust. § 170 písm. a) SSP
v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že neúspešnému sťažovateľovi (žalobcovi) nárok na náhradu trov
konania nepriznal.

75. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.