Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/4/2017 z 27. 3. 2018 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2018, sp. zn. 10So/4/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:6016200231.1 Najvyšší súd | 10So/4/2017 | ECLI:SK:NSSR:2018:6016200231.1 | 2018-03-27 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo, Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, Dôchodky Citované ustanovenia: § 69a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 69b ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/598d2c25-755e-42ce-a081-cfea87b2295c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6016200231.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10So/4/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200231
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:6016200231.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD.
a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa:
Ing. R. M., bytom Z., právne zastúpený advokátkou JUDr. Janou Berecovou Titkovou, AK so sídlom v
Nitre, Dubová 2, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta
8-10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.02.2016, o
odvolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 20Sd/72/2016-60 zo dňa
09.11.2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 20Sd/72/2016-60
zo dňa 9. novembra 2016 p o t v r d z u j e .

Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 76,84 Eur
na účet právnej zástupkyne do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa
13.02.2016 podľa § 250l ods. 2 a § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie.
Uvedeným rozhodnutím odporkyňa podľa § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) zamietla žiadosť navrhovateľa o
vyrovnávací príplatok.

Navrhovateľovi priznal náhradu trov konania.

Odporkyňa svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že navrhovateľovi bol rozhodnutím č. XXX XXX XXXX
X zo dňa 16.11.2009 od XX.XX.XXXX priznaný predčasný starobný dôchodok podľa právnych
predpisov Slovenskej republiky. Podľa jej právneho názoru poistenec, ktorému bol priznaný predčasný
starobný dôchodok nemá podľa § 69 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov nárok
na starobný dôchodok. Na tom nemení nič skutočnosť, že predčasný starobný dôchodok je po
dovŕšení dôchodkového veku starobným dôchodkom. Keďže bol podľa právnych predpisov SR priznaný
predčasný starobný dôchodok a nie starobný dôchodok, navrhovateľ nesplnil podmienku nároku na
vyrovnávací príplatok uvedenú v § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 z. z.

Krajský súd v Banskej Bystrici v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že odporkyňa na základe žiadosti
navrhovateľa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 16.11.2009‚ priznala navrhovateľovi predčasný
starobný dôchodok od XX.XX.XXXX vo výške 223,60 Eur mesačne. Súd ďalej zistil, že Česká správa
sociálneho zabezpečenia rozhodnutím č. XXX XXX XXX/XXX zo dňa 15.12.2010 priznala navrhovateľovi
starobný dôchodok od XX.XX.XXXX vo výške 7 450 Kč a od XX.XX.XXXX vo výške 7 726 Kč mesačne.



Ako ďalej uviedol krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku navrhovateľ dosiahol dôchodkový vek dňa
XX.XX.XXXX. Podľa názoru odporkyne navrhovateľovi bol priznaný predčasný starobný dôchodok a tak
nemá nárok na vyrovnávací príplatok.

Podľa názoru súdu dovŕšením dôchodkového veku predčasný starobný dôchodok je starobným
dôchodkom podľa § 69a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; v čase rozhodovania navrhovateľ už bol
poberateľom starobného dôchodku. Odporkyňa uviedla, že ide o dva druhy dôchodkov, ale podľa názoru
súdu sú to stále starobné dôchodky, iný výklad sa prijal pri invalidných dôchodkoch, pri ktorých dovŕšením
dôchodkového veku sa invalidné dôchodky považujú za starobné dôchodky, ale svojou podstatou
zostávajú invalidnými dôchodkami.

Súd poukázal aj na rozsudky NS SR citované v opravnom prostriedku navrhovateľa a to sp. zn.
9So/200/2011, sp. zn. 9So/203/2011 a sp. zn. 9So/124/2013, podľa ktorého SP je povinná vypočítať
starobný dôchodok poistencovi aj podľa zákona č. 461/2003 Z. z. samostatne a priznať mu ho v takej
výške, aby súčet jeho starobných dôchodkov z ČR a SR po zohľadnení menového kurzu nebol nižší ako
dôchodok poistenca, ktorý počas svojho produktívneho života získal rovnakú dobu poistenia a rovnaké
príjmy len u zamestnávateľov, ktorí mali sídlo na území SR.

Súd citoval z rozsudku NS SR sp. zn. 9So/124/2015 (správne má zrejme byť 9So/124/2013) zo dňa
25.02.2015, v ktorom sa uvádza, že odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v čase rozdelenia
ČSFR a v čase prijatia Zmluvy o sociálnom zabezpečení platila na území SR i na území ČR jednotná
právna úprava - zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, takže v
prípade výpočtu dôchodkov a v ich súčte z oboch republík v prvopočiatkoch sa nepredpokladalo, že by
došlo k mínusovým rozdielom na strane slovenských občanov s bydliskom na území SR. Výrazná zmena
nastala v dôsledku zmien predpisov upravujúcich sociálne zabezpečenie v ČR a sociálne poistenie
v SR v neskoršom období. Najvyšší súd ďalej v odôvodnení rozsudku uvádza, že v ďalšom konaní
bude úlohou odporkyne o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok a jeho výške znovu rozhodnúť a
priznať mu ho v takej výške, aby súčet jeho starobných dôchodkov z ČR a SR po zohľadnení menového
kurzu nebol nižší ako dôchodok poistenca, ktorý počas svojho produktívneho života získal rovnakú dobu
poistenia a rovnaké príjmy len u zamestnávateľov, ktorí mali sídlo na území SR.

Proti tomuto rozsudku podala odporkyňa odvolanie a žiadala, aby odvolací súd rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici č. k. 20Sd/72/2016-60 zo dňa 09.11.2016 zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie
odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.02.2016 potvrdí.

Uviedla, že inštitút vyrovnávacieho príplatku bol do zákona č. 461/2003 Z. z. zavedený zákonom
č. 140/2015 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2016, vyrovnávací príplatok je možné priznať
poistencom najskôr odo dňa účinnosti, t. j. najskôr od 01.01.2016. Nárok na vyrovnávací príplatok podľa
§ 69b zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z. patrí za predpokladu splnenia ostatných
podmienok poistencovi, ktorému bol priznaný starobný dôchodok. Uvedené ustanovenie je kogentného
charakteru a nemožno ho meniť výkladom. Tomuto kogentnému charakteru zodpovedá aj spôsob
určenia sumy vyrovnávacieho príplatku, ktorý je závislý od sumy fiktívneho starobného dôchodku, ktorý
sa vypočíta ku dňu nároku na vyrovnávací príplatok rovnako ako starobný dôchodok, po pripočítaní
obdobia dôchodkového poistenia získaného pred rozdelením Českej a Slovenskej federatívnej republiky,
ktoré sa považuje za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa predpisov Českej republiky.

Právna úprava výpočtu starobného dôchodku podľa predpisov Slovenskej republiky, na rozdiel od
právnej úpravy výpočtu starobného dôchodku podľa predpisov Českej republiky, nedovoľuje znížiť sumu
starobného dôchodku a z toho istého dôvodu ani sumu fiktívneho starobného dôchodku, za obdobie pred
dovŕšením dôchodkového veku tak, ako sa znižuje suma predčasného starobného dôchodku. Právna
úprava Slovenskej republiky rozlišuje druhovo starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok a
odchylne upravuje ich sumy. Starobný dôchodok priznaný pred dovŕšením dôchodkového veku podľa
predpisov Českej republiky nie je iným druhom dôchodku ako starobný dôchodok priznaný od dovŕšenia
dôchodkového veku, je to stále starobný dôchodok, a preto môže poberateľovi tohto dôchodku vzniknúť
nárok na vyrovnávací príplatok podľa právnych predpisov Českej republiky.



Opakovane uviedla, že v súlade s § 69b ods.1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015
Z. z. je zrejmé, že nárok na vyrovnávací príplatok môže vzniknúť len poistencom, ktorým bol priznaný
starobný dôchodok podľa predpisov Slovenskej republiky, pretože ide o dorovnanie k starobnému
dôchodku. Nárok na vyrovnávací príplatok preto nemá poistenec, ktorému bol priznaný predčasný
starobný dôchodok, keďže ide o dva druhy dôchodku a podľa § 69 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec,
ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, nemá nárok na starobný dôchodok; na tom nemení
nič ani skutočnosť, že podľa § 69a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. predčasný starobný dôchodok po
dovŕšení dôchodkového veku je starobný dôchodok.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 20Sd/72/2016-60 zo dňa 09.11.2016 ako vecne správny potvrdil.

Uviedol, že postupom odporkyne neodôvodnená nerovnosť medzi predčasnými starobnými dôchodcami
(resp. starobnými dôchodcami, ktorým bol pôvodne priznaný predčasný starobný dôchodok), vzniká, ale
opačného charakteru ako uvádza odporkyňa.

Pri odporkyňou prezentovanom výklade ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č.
140/2015 Z. z. bez zohľadnenia súvislostí s princípmi vyplývajúcimi z Ústavy Slovenskej republiky
ako základného zákona štátu, je tu práve za súčasnej situácie vytvorená neodôvodnená nerovnosť
medzi predčasnými starobnými dôchodcami, ktorým bol priznaný predčasný starobný dôchodok len
podľa predpisov Slovenskej republiky a tzv. „federálnymi“ predčasnými dôchodcami, ktorým bol priznaný
nárok na predčasný starobný dôchodok tak podľa právnych predpisov Slovenskej republiky za doby
dôchodkového zabezpečenia dosiahnuté od 01.01.1993 a zároveň aj podľa právnych predpisov Českej
republiky za doby dôchodkového zabezpečenia dosiahnuté do 31.12.1992. Tzv. „federálni“ predčasní
starobní dôchodcovia sú na svojich dôchodkových dávkach v porovnaní s predčasnými starobnými
dôchodcami, ktorí ku dňu 31.12.1992 mali sídlo zamestnávateľa v SR, pri rovnakých východiskových
podmienkach (rovnaká dĺžka dosiahnutých dôb dôchodkového poistenia, rovnaké príjmy a z nich
odvedené dane a poistné na verejné poistenie v rovnakej výške) ukrátení a poškodení, keďže ich
dôchodkové dávky sú nižšie často aj o niekoľko sto eur.

Pokiaľ teda odporkyňa tvrdí, že navrhovateľ nespĺňa podmienky vzniku nároku na vyrovnávací príplatok
podľa § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., mala vyrovnávací príplatok priznať priamo v zmysle čl. 12
a čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p., preskúmal napadnutý
rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212
O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné.

Z obsahu súdneho ako i administratívneho spisu súd zistil, že právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX
XXXX zo dňa 16.01.2009 bol navrhovateľovi od XX.XX.XXXX priznaný predčasný starobný dôchodok
v sume 223,60 Eur mesačne.

Podľa § 69a ods.1 zákona č. 461/2003 Z. z. predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového
veku je starobný dôchodok.

Podľa § 69b ods.1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný
dôchodok, má nárok na vyrovnávací príplatok, ak získal pred 1. januárom 1993 najmenej 25 rokov
československého obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré mu bol po 31.decembri 1992 priznaný
starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky.

Odporkyňa svoje rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.02.2016 odôvodnila tým, že navrhovateľovi
bol rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 16.11.2009 od 01.11.2009 priznaný predčasný starobný
dôchodok podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Podľa jej právneho názoru poistenec,
ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok nemá podľa § 69 zákona č. 461/2003 Z. z.
nárok na starobný dôchodok. Na tom nemení nič skutočnosť, že predčasný starobný dôchodok je po
dovŕšení dôchodkového veku starobným dôchodkom. Keďže bol podľa právnych predpisov SR priznaný
predčasný starobný dôchodok a nie starobný dôchodok, navrhovateľ nesplnil podmienku nároku na
vyrovnávací príplatok uvedenú v § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z.



V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bolo rozhodnutie
krajského súdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie odporkyne podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. teda,
že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal
rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania
skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporkyne, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so
všetkými námietkami navrhovateľa uplatnenými v opravnom prostriedku.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že
nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu
so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku
krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého
rozsudku. Z obsahu predloženého súdneho spisu, ktorého súčasťou je administratívny spis odporkyne
najvyšší súd zistil skutkový stav tak, ako ho popísal krajský súd. Odvolací súd sa preto s odôvodnením
napadnutého rozsudku stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom
za správne, a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty v prejednávanej veci, najvyšší
súd na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva:

V predmetnej veci bola predmetom sporu otázka právneho posúdenia nároku navrhovateľa na
vyrovnávací príplatok priznávaný odporkyňou starobným dôchodcom v súlade s § 69b ods. 1 písm.
a/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/12015 Z. z., a teda posúdenie otázky, či nárok na
vyrovnávací príplatok môže vzniknúť len poistencom, ktorým bol priznaný starobný dôchodok podľa
predpisov Slovenskej republiky, pretože ide o dorovnanie k starobnému dôchodku, alebo má nárok na
vyrovnávací príplatok aj poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok. Či ide o dva
rôzne druhy dôchodkov.

Spornou medzi účastníkmi konania je otázka nároku navrhovateľa, ktorý bol poberateľom predčasného
starobného dôchodku, na vyrovnávací príplatok podľa § 69b ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z.
v znení zákona č. 140/2015 Z. z.

Podľa názoru najvyššieho súdu v súlade s ust. § 69a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. predčasný starobný
dôchodok je po dovŕšení dôchodkového veku starobným dôchodkom. Navrhovateľ dosiahol dôchodkový
vek dňa XX.XX.XXXX. Navrhovateľ v čase rozhodovania odporkyne bol teda už poberateľom starobného
dôchodku. Navrhovateľ sa stal poberateľom starobného dôchodku priamo zo zákona. Navrhovateľ spĺňa
podmienky nároku na vyrovnávací príplatok v zmysle ust. § 69b ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.
z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z.

Podľa všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 140/2015 Z. z. účelom vyrovnávacieho príplatku
je čiastočne eliminovať poistencami negatívne vnímanú skutočnosť, že na základe rozdelenia ČSFR im
bol priznaný dôchodok z Českej republiky za obdobie zamestnania pred rozdelením ČSFR a dôchodok
zo Slovenskej republiky za obdobia dôchodkového poistenia, resp. zabezpečenia po rozdelení ČSFR,
pričom úhrn súm týchto dôchodkov je z dôvodu rozdielnych právnych úprav dôchodkového poistenia v
jednotlivých štátoch po rozdelení ČSFR nižší, ako by bola suma dôchodku, ak by sa priznal poistencovi
výlučne podľa právnych predpisov Slovenskej republiky s prihliadnutím na celú dobu dôchodkového
poistenia/zabezpečenia, tak pred, ako aj po rozdelení ČSFR.

Novela zákona č. 461/2003 Z. z. nadviazala na pomerne dlho sa prejavujúcu nespokojnosť tých
dôchodcov, ktorí doplatili na rozdelenie Českej a Slovenskej federatívnej republiky. Zákonodarca tak
sledoval odstrániť rozdiely vo vyplácanej výške starobného dôchodku medzi poistencami, ktorým je
v dôsledku rozdelenia ČSFR a priznania dôchodkov z Českej republiky za obdobia zamestnania
pred rozdelením ČSFR a dôchodkov zo Slovenskej republiky za obdobia dôchodkového poistenia po
rozdelení ČSFR vyplácaný nižší dôchodok ako by im bol vyplácaný výlučne podľa právnych predpisov



Slovenskej republiky s prihliadnutím na celú dobu dôchodkového poistenia, tak pred ako aj po rozdelení
ČSFR.

Novela reaguje aj na právne názory vyjadrené v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, ktoré korigujú
negatívne dôsledky rozdelenia federácie v oblasti dôchodkového zabezpečenia ako napr. v rozsudku
NS SR sp. zn. 9So/203/2011, podľa ktorého mala odporkyňa v zmysle čl. 46 ods. 1 Nariadenia Rady č.
1408/71 stanoviť výšku dôchodku výlučne na základe dôb poistenia získaných podľa právnych predpisov
Slovenskej republiky a mala tiež povinnosť vypočítať výšku dôchodku podľa pravidiel stanovených v
čl. 46 ods. 2 uvedeného nariadenia, a teda vypočítať teoretickú výšku dávky so zohľadnením všetkých
dôb poistenia podľa právnych predpisov členských štátov a z toho vypočítať v súvislosti so vstupom
Slovenskej republiky do Európskej únie.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom krajského súdu, že v uvedenej právnej veci
rozhodnutie odporkyne vychádzalo z neprávneho právneho posúdenia veci.

Námietky odporkyne uvedené v odvolaní neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku
krajského súdu. Podľa názoru najvyššieho súdu rozhodnutie odporkyne vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu nevyhovel
a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok krajského súdu ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

Súd náhradu trov odvolacieho konania posúdil podľa § 250l v spojitosti s § 250k O.s.p., navrhovateľ bol
v odvolacom konaní úspešný a preto mu súd priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia podľa
vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za nasledujúce úkony právnej služby: tarifná odmena za jeden úkon právnej
služby vo výške 1/13 výpočtového základu podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške 68,-
Eur za spísanie vyjadrenia k odvolaniu + 8,84 Eur paušál, t. j. celkovo 76,84 Eur.

S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval
odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.