Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/10/2016 z 27. 3. 2018 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2018, sp. zn. 5Sžf/10/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:6015200541.1 Najvyšší súd | 5Sžf/10/2016 | ECLI:SK:NSSR:2018:6015200541.1 | 2018-03-27 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 13 ods. 3 zákona č. 274/2009 Z. z., § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z., zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok), zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve, zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1e9d402f-9aea-403f-b219-4c650459dd16 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6015200541.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Sžf/10/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200541
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:6015200541.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Agro-sol s.r.o., so sídlom Horná 5, Banská
Bystrica, IČO: 46 799 273, právne zastúpený: Lion Law Partners s.r.o., advokátska kancelária,
so sídlom Komenského 14A, Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 1100301/1/57717/2015/5094 zo dňa 10. februára 2015, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského
súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/73/2015-72 zo dňa 14. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/73/2015-72 zo
dňa 14. októbra 2015 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,krajský súd") rozsudkom č.k.23S/73/2015-72 zo
dňa 14. októbra 2015 podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,O.s.p.")
zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
1100301/1/57717/2015/5094 zo dňa 10.02.2015. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 250k
ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal.

2. Rozhodnutím č. 1100301/1/57717/2015/5094 z dňa 10.02.2015 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu
dane - Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601402/5/5015528/2014/Žák zo dňa 12.11.2014, ktorým
podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len ,,daňový poriadok") a zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
(ďalej len ,,zákon o DPH") určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 19 600,- €. Správca dane
znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2013 zo sumy 29 773,72 € na sumu 10
173,72 €. Nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní doručený dňa 27.01.2014 bol 29 773,72 €,
nadmerný odpočet priznaný správcom dane vo vyrubovacom konaní bol 10 173,72 €, rozdiel v sume
nadmerného odpočtu bol 19 600,- €, nadmerný odpočet vrátený do 10 dní od skončenia daňovej kontroly
predstavoval sumu 10 173,72 €. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca si uplatnil za
zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2013 odpočítanie dane v sume 19 600,- € z dodávateľskej faktúry
č. 130006, interné č. 3020130137 zo dňa 24.10.2013 vystavenej dodávateľom Hontianske výrobné
družstvo s tým, že predmetom fakturácie bolo právo na určenie a schválenie poľovníckych hostí v
poľovnom revíri Drieňovo v zmysle Zmluvy o predaji práva na určenie a schválenie poľovníckych hostí
a predaji práva na prevedenie vlastníckeho práva k ulovenej zveri zo dňa 24.10.2013, cena celkom 117
600,- €, z toho základ dane 98 000,- € a DPH 20% vo výške 19 600,- €. Podľa žalovaného správca
dane preukázal, že služba tak, ako bola dohodnutá a fakturovaná, nemohla byť dodaná. V tejto súvislosti
uviedol, že každý zdaniteľný obchod, teda aj dodanie služby musí mať reálny základ a služba musí
byť dodaná tak, aby sa u príjemcu dala využiť na jeho podnikanie. Aby mala služba reálny základ,
musia byť splnené podmienky na jej dodanie, teda aj zákonné podmienky, ktoré nie sú v rozpore s
príslušnou právnou normou, ktorej sa služba týka. V danej veci bola uzatvorená zmluva podľa § 269
Obchodného zákonníka, pričom mal za to, že zmluva nesmie odporovať všeobecne záväzným právnym



predpisom v predmetnej oblasti. Predávajúci Hontianske výrobné družstvo ako užívateľ poľovného revíru
nebol oprávnený predať práva na určenie a schválenie poľovníckych hostí, ktoré práva sú predmetom
vystavenej faktúry a ani práva na prevedenie ulovenej zveri v poľovnom revíri Drieňovo, keďže takýto
prevod je v rozpore so zákonom č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve (ďalej len ,,zákon o poľovníctve").
Na základe uvedeného bol spochybnený predmet zmluvy tak, že fakturovaná služba nebola dodaná a
nebude ju možné nikdy dodať, pretože to neumožňuje zákon o poľovníctve. Argumentoval tým, že právo
na určenie a výber poľovníckych hostí ako aj právo na prevedenie ulovenej zveri na inú osobu patrí len
užívateľovi poľovného revíru, pričom uvedené práva nemožno previesť, nakoľko to zákon o poľovníctve
neumožňuje. Taktiež aj Okresný úrad v Banskej Bystrici vo vyjadrení zo dňa 17.07.2014, na ktoré sa
odvolával žalobca uviedol, že sa ako problematické javia prípady, keď užívateľ poľovného revíru predal
celý plán lovu konkrétnej fyzickej alebo právnickej osobe, pričom v takomto prípade výber poľovníckych
hostí vykonáva predmetná fyzická alebo právnická osoba. V zmysle predmetnej zmluvy čl. VI Práva a
povinností zmluvných strán najmä bod 12, však v tomto prípade nejde o predaj celého plánu lovu a
preto nemožno uvažovať o prevode predmetného práva. Odberateľské faktúry predložené žalobcom boli
fakturované fyzickým osobám do Francúzska, pričom boli vystavené až v mesiaci november a december
2014, t.j. po doručení protokolu z daňovej kontroly a išlo o predaj jelenieho a muflonieho mäsa, s tým,
že podľa priloženej evidencie Záznam o love zveri za rok 2014 je zrejmé, že jelenia a muflonia zver
bola ulovená už začiatkom roka 2014. Zároveň neboli vyfakturované ani všetky príjmy, ktoré sú uvedené
v evidencii. Uvedené faktúry pritom nepreukazujú použitie fakturovaného plnenia - právo na určenie
a schválenie poľovníckych hostí. S poukazom na uvedené preto nedošlo k dodaniu služby podľa §
9 zákona o DPH. Ak nedošlo k dodaniu služby tak u predávajúceho nevznikla daňová povinnosť v
zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH. Vzhľadom na to, že u predávajúceho nevznikla daňová povinnosť, tak
kupujúci si nemal právo daň odpočítať, pretože nesplnil podmienky podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. V
danom prípade dodávateľ - Hontianske výrobné družstvo uviedol na faktúre daň, ktorá nemá ekonomické
opodstatnenie a preto sa na takýto úkon pri správe dani podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku neprihliada.

3. Žalobca vo svojej žalobe namietal, že z neprípustného právneho posudzovania platnosti či neplatnosti
zmluvy nemožno dospieť k udržateľnému záveru, že správca dane ,,dokazovaním" (bez toho, aby bolo
správcom dane špecifikované, na základe ktorých konkrétnych dôkazov) preukázal nemožnosť plnenia
zo zmluvy medzi jej účastníkmi, pretože (údajne) spochybnil predmet zmluvy, ktorý nebude možné nikdy
dodať. V danom prípade ide o tautologický spôsob uvažovania a svojvoľné hodnotenie dôkazov, ktoré
nemôžu požívať právnu ochranu. Daňové orgány sa zamerali na dokazovanie neplatnosti zmluvy a
nedostatočne preskúmali transakciu z pohľadu ekonomického obsahu. Neskúmali, či predané práva
slúžia v rámci podnikateľskej činnosti žalobcu a či ich používa na dodávky tovarov a služieb. Žalobca
v tejto súvislosti poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.4Sžf/25/2011
a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I ÚS/241/2007. Ďalej uviedol, že v daňovom práve
platí zásada skutočného obsahu úkonu pri vyrubení dane. Prípadná neplatnosť zmluvy z hľadiska
súkromnoprávneho nemá vplyv na skutočnosť, čí na jej základe realizované výdavky sú alebo nie sú
daňovým výdavkom. V posudzovanom prípade bolo uskutočnené zmluvné plnenie a došlo k naplneniu
kauzy transakcie tak, ako to vyžaduje zákon o DPH. Správcom dane získané dôkazy, o ktoré opiera
úvahu, že služba tak, ako bola dohodnutá nemohla byť dodaná, nezodpovedajú zistenému skutkovému
stavu. Správca dane aplikoval jednotlivé ustanovenia zákona o DPH jednostranne na ťarchu a v
neprospech žalobcu, čiže v rozpore so zákonom. Žalovaný nedôvodne a v rozpore so skutkovým stavom
ignoroval dokazovaním preukázané splnenie služby tak, ako bola v zmluve dohodnutá. Správca dane
uznanie práva na odpočítanie DPH spochybnil len zmätočným hodnotiacim úsudkom bez náležitého
odôvodnenia. Žalobcovi bolo upreté právo na objektívne a vecné hodnotenie dôkazov. Žalobca nemal
žiadne pochybnosti o tom, že právo na odpočítanie dane si uplatnil po splnení všetkých podmienok v
zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH, k čomu predložil všetky relevantné dôkazy potvrdzujúce uskutočnenie
dohodnutého obchodu.

4. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že rozhodnutím Obvodného lesného úradu vo
Veľkom Krtíši č. 2006/00189 zo dňa 29.06.2006 bola schválená zmluva o nájme výkonu práva
poľovníctva v spoločnom poľovnom revíri Drieňovo medzi Hontianskym výrobným družstvom Horný
Badín a vlastníkmi, správcami a oprávnenými obhospodarovateľmi (nájomcami) poľovných pozemkov:
Agrodružstvo Čabraď Čabradský Vrbovok, Slovenský pozemkový fond, Cirkevný zbor ECAV Drieňovo,
na základe čoho sa Hontianske výrobné družstvo stalo užívateľom poľovného revíru. Dňa 24.10.2013
bola uzavretá medzi Hontianskym výrobným družstvom ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim
Zmluva o predaji práva na určenie a schválenie poľovníckych hostí a práva na prevedenie ulovenej



zveri v poľovnom revíri Drieňovo podľa § 269 ods. 2 a nasl. Obchodného zákonníka a v súlade so
zákonom o poľovníctve. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 18.07.2016. Predmetom tejto zmluvy
podľa čl. III bol predaj práva na určenie a schválenie poľovníckych hostí v poľovnom revíri užívanom
predávajúcim, ktorí následne budú môcť vykonávať právo na odstrel zveri v poľovnom revíri v rozsahu
100% z každého druhu zveri zo schváleného plánu chovu alebo raticovej zveri a zo schváleného plánu
chovu a lovu malej zveri v príslušnej poľovníckej sezóne až do 18.07.2016. Predmetom uvedenej zmluvy
bol aj predaj práva na prevedenie vlastníckeho práva k ulovenej zveri na kupujúceho v rozsahu 100%
kusov podľa bodu III.1 zmluvy, okrem poľovníckej trofeje a jedlých vnútorností, ktoré patria konkrétnemu
poľovníkovi, ktorý zver ulovil. V bode III.1 a III.2 zmluvy označenom ako predmet zmluvy zmluvné strany
deklarovali, že predmetom tejto zmluvy nie je postúpenie užívania poľovného revíru ani jeho časť, ale
práva na lov zveri poľovníckym hosťom, ktorými budú osoby určené kupujúcim - žalobcom. Poľovnícki
hostia určení žalobcom budú za podmienok uvedených v tejto zmluve oprávnení loviť zver v poľovnom
revíri individuálnym spôsobom lovu ako aj na spoločnej poľovačke. Cena za predmet zmluvy podľa čl.
IV. bola stanovená od nadobudnutia účinnosti zmluvy do 18.07.2016 vo výške 98 000,- € bez DPH.

5. Pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného bola podľa názoru krajského súdu
skutočnosť, či žalobcom uplatnený odpočet dane v sume 19 600,- € z dodávateľskej faktúry č. 130006
vystavenej dodávateľom Hontianske výrobné družstvo na predmet fakturácie - právo na určenie a
schválenie poľovníckych hostí a právo na prevedenie vlastníckeho práva k ulovenej zveri v poľovnom
revíri Drieňovo v zmysle zmluvy zo dňa 24.10.2013 má ekonomické opodstatnenie, resp. či nejde
o účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak
daňový subjekt nebol oprávnený. V tejto súvislosti dal krajský súd do pozornosti ustanovenia § 3 ods.
6 Daňového poriadku, v zmysle ktorého sa pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní berie
do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej na zistenie, vyrubenie
alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú činnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo
vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie
daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak daňový subjekt
nebol oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti sa pri správe daní
neprihliada. Obchádzanie daňovej povinnosti alebo získavanie daňového zvýhodnenia súvisí aj s
neplatnosťou právneho úkonu, i keď podľa súdnej praxe sa absolútne neplatný úkon nevyhlasuje, ale
sa naň hľadí tak, ako keby nebol vôbec urobený a jeho neplatnosť pôsobí voči každému. Na absolútnu
neplatnosť súd alebo iný štátny orgán prihliada z úradnej povinnosti. Podľa názoru krajského súdu z
§ 13 ods. 3 zákona o poľovníctve vyplýva, že ten, komu bolo užívanie poľovného revíru postúpené
zmluvou, nesmie ďalej postúpiť inému užívanie poľovného revíru ani jeho časti. Lov zveri poľovníckym
hosťom sa za postúpenie užívania poľovného revíru nepovažuje. Z ustanovení predmetného zákona
pritom vyplýva, že výkon práva poľovníctva v poľovnom revíri môže realizovať len užívateľ poľovného
revíru, ktorý má právo na určovanie a výber poľovníckych hostí, ako aj právo na prevedenie ulovenej
zveri na inú osobu, len užívateľ si môže privlastniť a využiť pre vlastnú potrebu ulovenú alebo inak
usmrtenú zver, prípadne môže takúto zver v malom množstve odpredať. Lov a realizácia lovu je
v kompetencii užívateľa poľovného revíru a užívateľ musí viesť predpísanú evidenciu o ulovenej
zveri, o jej prevedení na inú osobu a o vlastnej spotrebe je užívateľ poľovného revíru povinný viesť
predpísanú evidenciu. Príjem z poplatkového lovu patrí taktiež užívateľovi. Predávajúci Hontianske
výrobné družstvo viedlo evidenciu, predpisovalo povolenky na lov a aj po podpise zmluvy určovalo
a schvaľovalo poľovníckych hostí. Vzhľadom k tomu, že uvedené práva patria užívateľovi poľovného
revíru, nemohli byť predmetom Zmluvy o predaji práva na určenie a schválenie poľovníckych hostí a
práva na prevedenie ulovenej zveri v poľovnom revíri Drieňovo. Na druhej strane, ak však predmetom
prevodu uvedené práva boli, nemohli mať ekonomické opodstatnenie, ich cieľom bolo získanie daňového
zvýhodnenia, na ktoré by daňový subjekt inak nebol oprávnený a preto v zmysle § 3 ods. 6 zákona
Daňového poriadku sa na takýto úkon neprihliada. Ďalej poukázal na ustanovenie § 19 ods. 2 zákona
o DPH, v zmysle ktorého daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Predmetom zmluvy zo dňa
24.10.2013 uzavretej medzi predávajúcim Hontianske výrobné družstvo a žalobcom bol predaj práva
na určenie a schválenie poľovníckych hostí v poľovnom revíri užívanom predávajúcim a aj predaj
práva na prevedenie vlastníckeho práva k ulovenej zveri na žalobcu. Vzhľadom na to, že úkony, ktoré
boli predmetom zmluvy, vykonával predávajúci, nemohlo dôjsť k dodaniu služby kupujúcemu podľa
§ 9 zákona o DPH a preto nemohla predávajúcemu vzniknúť daňová povinnosť v zmysle § 19 ods.
2 zákona o DPH. Poukazujúc na ustanovenie § 49 ods. 1 zákona o DPH, mal za to, že nárok na
odpočítanie dane má zdaniteľná osoba, ktorá má postavenie platiteľa dane. Základným predpokladom
vzniku nároku na odpočet dane je skutočnosť, že vznikla daňová povinnosť dodávateľovi tovaru alebo



služby, alebo platiteľovi dane, na ktoré je prenesená daňová povinnosť. Ak nedôjde k vzniku daňovej
povinnosti, nemôže vzniknúť ani nárok na odpočet dane. Keďže dodávateľovi služby nevznikla daňová
povinnosť, nemohol vzniknúť žalobcovi ani nárok na odpočet dane. Podľa názoru krajského súdu závery
a vyhodnotenie dôkazov daňovými orgánmi zodpovedajú zistenému skutkovému stavu, ku ktorému
dospeli na základe vykonaných dôkazov (výsluch svedka, listinné dôkazy, zmluvy o predaji práva na
určenie a schválenie poľovníckych hostí a práva na prevedenie ulovenej zveri), pričom v dôvodoch
rozhodnutia opreli svoje závery o príslušné ustanovenia zákonov.

6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu včas odvolanie, ktorým sa
domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.
V dôvodoch odvolania namietal predovšetkým nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, čím
malo dôjsť k zásahu do jeho práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej
republiky. Krajský súd tak nerešpektovaním ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. svoje rozhodnutie
zaťažil vadou nepreskúmateľnosti. Zdôraznil, že pri formulovaní odôvodnenia v danej veci krajský
súd nesprávne a v rozpore s obsahom jednotlivých dôkazov vyhodnotil otázku unesenia dôkazného
bremena zo strany žalobcu. Žalobca sa nestotožnil s hodnotiacim úsudkom krajského súdu, ktorý
vyústil do záveru, že neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia,
za ktoré uplatňuje nárok na odpočet DPH na vstupe. Krajský súd nevenoval dostatočnú pozornosť
povinnosti správcu dane postupovať v dokazovaní v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku, podľa
ktorého správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli
zistené čo najúplnejšie, pričom voľba druhu dôkazného prostriedku závisí aj od otázky, ktorú treba
objasniť a nie je pritom viazaný iba návrhom daňových subjektov. Krajský súd taktiež neprihliadol
na dôslednú aplikáciu zásady voľného hodnotenia dôkazov, zásady autentickosti daňového konania
a zásady rovnosti účastníkov daňového konania. Mal za to, že napriek komplexnej a vyčerpávajúcej
argumentácii v podanej žalobe, ktorou namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, krajský súd
zotrval na kontroverzných a neudržateľných záveroch daňových orgánov bez toho, aby zodpovedal
na žalobcom nastolené skutkové a právne otázky. Úvahy daňových orgánov i hodnotiaci úsudok
krajského súdu v otázke výkladu § 13 ods. 3 zákona o poľovníctve sú nesprávne a neudržateľné,
pretože nevyplývajú z explicitnej dikcie zákona. V danej veci bolo potrebné rozlišovať medzi obsahom
zmluvy, ktorou si účastníci medzi sebou dohodli ,,predaj plánu lovu" (čl. III bod 1 zmluvy) a medzi
krajským súdom akceptovaným porušením § 13 ods. 3 zákona o poľovníctve, ktorý neumožňuje ďalej
postúpiť inému užívanie poľovného revíru ani jeho časti. Zdôraznil, že z predmetného ustanovenia
okrem iného vyplýva, že lov zveri poľovníckym hosťom sa za postúpenie užívania poľovného revíru
nepovažuje. Krajský súd taktiež nereagoval na žalobnú námietku týkajúcu sa kompetencie daňových
orgánov posudzovať platnosť, či neplatnosť súkromnoprávnych zmluvných úkonov. Z neprípustného
právneho posudzovania platnosti či neplatnosti zmluvy nemožno dospieť k udržateľnému záveru, že
správca dane ,,dokazovaním" (bez toho, aby bolo správcom dane špecifikované, na základe ktorých
konkrétnych dôkazov) preukázal nemožnosť plnenia zo zmluvy medzi jej účastníkmi, pretože (údajne)
spochybnil predmet zmluvy, ktorý nebude možné nikdy dodať. Bolo povinnosťou krajského súdu v súlade
s prezentovaným rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžf/25/2011 a nálezom
Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I ÚS/241/2007 náležite odôvodniť vstup daňových orgánov na
nedovolenú pôdu právneho hodnotenia platnosti právnych úkonov. Krajský súd len prevzal argumentáciu
daňových orgánov bez toho, aby dostatočne argumentoval v rámci nastolenej problematiky. Ani výklad
a hodnotiaci úsudok krajského súdu pri aplikácii § 19 ods. 2 v nadväznosti na § 49 ods. 1 zákona
o DPH neboli vykonané preskúmateľným spôsobom, pretože práve otázka vzniku daňovej povinnosti
má nepochybne svoje korene práve v posúdení predbežnej otázky - vo výklade § 13 ods. 3 zákona o
poľovníctve.
7. Žalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu stotožnil s právnymi závermi krajského súdu a preto žiadal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach
podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), odvolanie prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), a dospel k záveru, že
rozsudok krajského súdu je nutné zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie z dôvodu podľa
§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.



9. Podľa § 491 ods. 1 zákona NR SR č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p."),
ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti O.s.p. predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa § 492 ods. 2 S.s.p. odvolacie konania podľa piatej časti O.s.p. začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

11. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická
osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,
aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).

12. Pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia
prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona (§ 246 ods. 1 vety prvej O.s.p.).

13. V písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách „V mene Slovenskej republiky" uvedie označenie
súdu, mená a priezviská sudcov a prísediacich, presné označenie účastníkov a ich zástupcov, účasť
prokurátora, označenie prejednávanej veci, znenie výroku, odôvodnenie, poučenie o lehote na podanie
odvolania a náležitostiach odvolania podľa § 205 ods. 1 a 2, poučenie o možnosti výkonu rozhodnutia
a deň a miesto vyhlásenia ( § 157 ods. 1 O.s.p. ).

14. V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáha a z akých dôvodov, ako
sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí,
ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa
pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd
dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé ( § 157 ods. 2 O.s.p. ).

15. Citované zákonné ustanovenia je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods.
1 Ústavy SR vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí obsahovať dostatočné dôvody, na
základe ktorých je založené.

16. Požiadavky na spravodlivý proces a odôvodnenie rozhodnutí podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR sa
zásadne vzťahujú aj na správne súdnictvo realizujúce čl. 46 ods. 2 ústavy. Ústavný súd Slovenskej
republiky už vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v
odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a jasne vyloží, ktoré skutočnosti
má preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri
hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy, a posúdi zistený skutkový stav podľa
príslušných ustanovení, ktoré použil. Takéto odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok opravného
(odvolacieho) súdu (§ 211 O.s.p.)." (pozri rozhodnutie IV ÚS 115/03).

17. Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p.
znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a jeho porušením
sa účastníkovi odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu,
voči ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Súčasťou
obsahu základného práva na spravodlivé konanie (obsiahnutého v základnom práve na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (takýto záver vyplýva aj z konštantnej
judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, napr. III. ÚS 909/04 <., III. ÚS 95/06 <., III. ÚS 260/06
<.).

18. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Kurti v. Turecko - rozsudok z 29.
septembra 2005 č. 2507/02, Múčková v. Slovensko - rozsudok z 13. júna 2006 č. 21302/02), je jedným z
princípov predstavujúcich neopomenuteľnú súčasť práva na spravodlivý proces aj povinnosť súdu riadne
odôvodniť svoje rozhodnutie, pričom sa musí vysporiadať s námietkami uplatnenými účastníkmi konania,



a to spôsobom zodpovedajúcim ich závažnosti. Pokiaľ súd v tejto zákonnej povinnosti neobstojí, a to
jednak tým, že sa zistenými skutočnosťami alebo tvrdenými námietkami nezaoberá vôbec, alebo sa s
nimi vysporiada nedostatočným spôsobom, založí tým nepreskúmateľnosť svojho rozhodnutia. Takýto
postup nemožno akceptovať, nakoľko by znamenal otvorenie cesty k ľubovôli v súdnom rozhodovaní a
znamenal by porušenie práva na spravodlivý proces (čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Procesným právom účastníka konania odzrkadľujúcim aj jeho
právo na spravodlivý súdny proces je právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, čo je priamo vyjadrené
v povinnosti súdu odôvodniť rozsudok spôsobom upraveným v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p. (v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).

19. V danej veci krajský súd konal a rozhodoval o žalobe žalobcu na preskúmanie zákonnosti postupu a
rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/57717/2015/5094 zo dňa 10.02.2015, ktorým potvrdil rozhodnutie
správcu dane - Daňového úradu v Banskej Bystrici č. 9601402/5/5015528/2014/Žák zo dňa 12.11.2014,
ktorým podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku a zákona o DPH určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného
odpočtu 19 600,- €. Správca dane znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2013 zo
sumy 29 773,72 € na sumu 10 173,72 €. Nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní doručený
dňa 27.01.2014 bol 29 773,72 €, nadmerný odpočet priznaný správcom dane vo vyrubovacom konaní
bol 10 173,72 €, rozdiel v sume nadmerného odpočtu bol 19 600 eur, nadmerný odpočet vrátený do 10
dní od skončenia daňovej kontroly predstavoval sumu 10 173,72 €.

20. Odvolací súd porovnaním odôvodnenia napadnutého rozsudku s vyššie uvedenými kritériami
na jeho zrozumiteľnosť a presvedčivosť dospel k záveru, že krajský súd sa týmito požiadavkami
dôsledne neriadil. V odôvodnení rozsudku krajský súd opakovane iba zrekapituloval priebeh konania
pred správnymi orgánmi, no k zásadným otázkam týkajúcim sa merita veci zaujal len stručné závery.
Z odôvodnenia rozsudku nevyplývajú takmer žiadne vlastné úvahy súdu, na základe ktorých by
bolo možné vyvodiť záver o nedôvodnosti žaloby. Krajský súd sa s jednotlivými námietkami žalobcu
vysporiadal len tak, že argumenty žalovaného prevzal do odôvodnenia rozsudku a po právnej stránke
ich zdôvodnil odkazom na príslušné ustanovenia právnych predpisov. Z odôvodnenia odvolaním
napadnutého rozsudku vyplýva, že krajský súd stotožňujúc sa so závermi daňových orgánov dospel k
záveru, že žalobca nesplnil zákonné podmienky na odpočítanie DPH v sume 19 600,- € z dodávateľskej
faktúry č. 130006 zo dňa 24.10.2013 vystavenej dodávateľom Hontianske výrobné družstvo, predmetom
ktorej bol v zmysle zmluvy zo dňa 24.10.2013 uzavretej medzi dodávateľom a žalobcom predaj práva
na určenie a schválenie poľovníckych hostí a predaj práva na prevedenie vlastníckeho práva k ulovenej
zveri v poľovnom revíri Drieňovo, nakoľko predávajúci Hontianske výrobné družstvo ako užívateľ
poľovného revíru nebol oprávnený predať práva na určenie a schválenie poľovníckych hostí, ani práva
na prevedenie ulovenej zveri v poľovnom revíri Drieňovo, keďže takýto prevod je v rozpore so zákonom o
poľovníctve. S poukazom na uvedené preto krajský súd konštatoval, že nedošlo k dodaniu služby podľa
§ 9 zákona o DPH. Keďže nedošlo k dodaniu služby tak u predávajúceho nevznikla daňová povinnosť
v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH. a preto kupujúci (žalobca) si nemal právo daň odpočítať, pretože
nesplnil podmienky podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. V danom prípade dodávateľ - Hontianske výrobné
družstvo uviedol na faktúre daň, ktorá nemá ekonomické opodstatnenie a preto sa na takýto úkon pri
správe dani podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku neprihliada.

21. Najvyšší súd musel prisvedčiť námietke žalobcu, že krajský súd sa právne relevantným
spôsobom nevysporiadal s viacerými námietkami žalobcu, ktorými namietal nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia. Predovšetkým je potrebné uviesť, že krajský súd sa v odôvodnení svojho rozsudku
nezaoberal námietkou žalobcu týkajúcou sa prípustnosti posudzovania platnosti resp. neplatnosti
zmluvy o predaji práva na určenie a schválenie poľovníckych hostí a práva na prevedenie vlastníckeho
práva k ulovenej zveri v poľovnom revíri Drieňovo zo dňa 24.10.2013 daňovými orgánmi. Žalobca
dal pritom krajskému súdu do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
4Sžf/25/2011 zo dňa 13.09.2011, v ktorom uviedol že: ,,vo vzťahu k splneniu zákonných hmotnoprávnych
podmienok na vznik nároku na nadmerný odpočet DPH podľa § 20 zákona o DPH, riešenie tejto otázky je
irelevantné. Základnou podmienkou, ak zákon neustanovuje inak, na vznik nároku na nadmerný odpočet
podľa § 20 ods. 1 veta prvá zákona o DPH je, aby platiteľ zdaniteľné plnenia prijímal na uskutočnenie
jeho zdaniteľných plnení. Samozrejme nesmie byť spochybnené, resp. nepreukázateľné, uskutočnenie
zdaniteľných plnení, a to za súčasného splnenia formálnych nárokov kladených zákonom na daňové
doklady a kumulatívnych podmienok stanovených v § 20 ods. 2 zákona o DPH. Skúmanie účelu
prijímania zdaniteľných plnení platcom DPH je prvoradé a podstatné, pričom prijímanie takýchto plnení



na základe neplatného právneho úkonu nemá na vznik nároku na odpočet DPH význam. Neplatnosť
právneho úkonu by bola významnou skutočnosťou v prípade, ak by si obchodní partneri navzájom
vrátili vzájomné plnenia, čo by bolo podkladom na vykonanie opravy základu dane podľa § 18 zákona
o DPH." Obdobný výklad pri skúmaní podmienok na určenie daňovej povinnosti vyplýva i z Nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. I. ÚS 241/07 <.-44 zo dňa 18. septembra 2008, na ktorý sa
odvolával žalobca a v zmysle ktorého platnosť alebo neplatnosť zmluvy (právneho úkonu) z pohľadu
súkromnoprávneho nemá vplyv na skutočnosť, či výdavky realizované na jej základe sú, alebo nie
sú daňovými výdavkami. Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku na právne závery vyplývajúce z
vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky resp. Ústavného súdu Slovenskej
republiky nereagoval a teda ani nezdôvodnil, prečo ich na prejednávanú vec nemožno aplikovať, keď
len stručne skonštatoval, že ,,obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie daňového zvýhodnenia
(obchádzanie zákona) súvisí aj s neplatnosťou právneho úkonu i keď podľa súdnej praxe sa absolútne
neplatný právny úkon nevyhlasuje, ale sa naň hľadí tak, ako keby nebol vôbec urobený a jeho neplatnosť
pôsobí voči každému. Na absolútnu neplatnosť súd alebo iný štátny orgán prihliada z úradnej povinnosti".
Vzhľadom na skutočnosť, že daňové orgány, ale aj krajský súd svoje závery o neoprávnenosti žalobcom
uplatneného odpočtu DPH založili na tvrdení, že k dodaniu služby (práva na určenie a schválenie
poľovníckych hostí ako aj práva na prevedenie ulovenej zveri) v zmysle § 9 ods. 2 zákona o DPH
nemohlo dôjsť okrem iného aj pre rozpor s ustanovením § 13 ods. 3 zákona o poľovníctve, bolo potrebné,
aby krajský súd v zmysle vyššie uvedeného zrozumiteľne a presvedčivo zdôvodnil opodstatnenosť
posudzovania platnosti predmetnej zmluvy a jej vplyvu na splnenie podmienok na odpočítanie DPH
žalobcom. Za nezrozumiteľnú a nepresvedčivú považoval najvyšší súd aj argumentáciu krajského súdu,
ktorý uviedol, že k dodaniu služby žalobcovi v zmysle § 9 ods. 2 zákona o DPH nemohlo dôjsť, nakoľko
predmet zmluvy - právo na určenie a schválenie poľovníckych hostí vykonával dodávateľ, ktorý aj po
podpise zmluvy zo dňa 24.10.2013 viedol evidenciu a podpisoval povolenky na lov. V tejto súvislosti
sa však krajský súd opomenul vysporiadať s argumentáciou žalobcu, ale aj výsledkami dokazovania, z
ktorého vyplynulo, že k určeniu a schváleniu poľovníckych hostí dochádzalo výlučne na základe pokynov
žalobcu. Krajský súd tak bližšie nezdôvodnil, či za týchto okolností možno vydávanie povoleniek na lov a
vedenie evidencie predávajúcim stotožniť s výkonom jeho práva na určenie a schválenie poľovníckych
hostí. V nadväznosti na to preto nie je zrejmé, na základe akých úvah dospel krajský súd k záveru,
že vykonávanie predmetných úkonov predávajúcim bolo prekážkou brániacou výkonu práva na určenie
a schválenie poľovníckych hostí žalobcom v zmysle zmluvy zo dňa 24.10.2013 a teda aj prekážkou
vylučujúcou dodanie služby žalobcovi v zmysle § 9 ods. 2 zákona o DPH.

22. Ak teda s poukazom na vyššie uvedené krajský súd nepreskúmal komplexne námietky žalobcu a
nevysporiadal sa s nimi v odôvodnení svojho rozsudku, postupoval nedôsledne, a preto odvolací súd
napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá a § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.), v ktorom krajský súd po náležitom vysporiadaní
sa s námietkami účastníkov vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie dostatočne podrobne a konkrétne
odôvodní tak, aby bolo v súlade s ústavným právom na spravodlivé súdne konanie.

23. V novom rozhodnutí rozhodne však krajský súd i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.).

24. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.