{"guid": "58ed053c-4eed-4b83-a974-f6db2213369c:86d2eb1a-7487-4d73-8992-447d0c420bf4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5114211899.1", "spisova_znacka": "2Cdo/141/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/141/2017 z 30. 8. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. augusta 2018, sp. zn. 2Cdo/141/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:5114211899.1", "identifikacne_cislo": "5114211899", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Petríková", "sudca_id": 164, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-petrikova-164", "datum_vydania": "2018-08-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "I. ÚS 260/2019", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:232d31b7-cfe5-420b-b5d2-86d8ee6aa870", "datum": "2020-01-28", "vztah": "zrusene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "nazov": "§ 393 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-99.odsek-4", "nazov": "§ 99 ods. 4 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-99.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-99"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-42a", "nazov": "§ 42a OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-42a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-42a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-99", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-42a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/86d2eb1a-7487-4d73-8992-447d0c420bf4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5114211899.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:5114211899.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:5114211899.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Cdo/141/2017\n5114211899\n30. 08. 2018\nJUDr. Viera Petríková\nECLI:SK:NSSR:2018:5114211899.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Z. M., bývajúceho v K., zastúpeného Mgr. Michalom\nZemanom, advokátom Advokátskej kancelárie Zárecký Zeman, so sídlom v Bratislave, Medená 18, proti\nžalovanej U. V., bývajúcej v K., zastúpenej JUDr. Mgr. Štefanom Buchom, advokátom v Žiline, M. R.\nŠtefánika 1, o neúčinnosť dohody o vyporiadaní BSM, vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.\n8 C 108/2014, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 25. mája 2016 sp. zn. 7\nCo 100/2016, takto\nrozhodol:\nZ r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Žiline z 25. mája 2016 sp. zn. 7 Co 100/2016 a vec mu vracia\nna ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 9. novembra 2015 č. k. 8 C\n108/2014-335 rozhodol, že súdny zmier uzatvorený medzi žalovanou a U. V., ktorý bol schválený\nuznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 7 C 135/2010 z 20. apríla 2011, na základe ktorého došlo\nk vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalovanej a U. V., je voči žalobcovi právne\nneúčinný. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov\nprávneho zastúpenia vo výške 1 766,04 € a iných trov konania vo výške 199 €, do troch dní od\nprávoplatnosti tohto rozsudku.\nSúd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal určenia neúčinnosti\nprávneho úkonu, a to schváleného zmieru uzatvoreného medzi žalovanou a jej manželom U.\nV., ktorým došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) za\ntrvania manželstva, uznesením Okresného súdu Žilina z 20. apríla 2011 č. k. 7 C 135/2010-70. Súd\nprvej inštancie mal za preukázané, že žalobca v konaní preukázal postavenie veriteľa voči manželovi\nžalovanej, a to rozsudkom Okresného súdu Žilina z 31. októbra 2013 č. k. 33 C 98/2008-402 týkajúceho\nsa pohľadávky vo výške 18 588,59 € s prísl. titulom nezaplatenia pôžičky z 12. mája 2006, ktorá\nbola splatná 11. mája 2007. Poznamenal, že je pravdou, že podľa výsledkov dokazovania žalovaná\npreukázala, že jej manžel nemal právo na rovnaký podiel z vyporiadania BSM podľa § 150 Občianskeho\nzákonníka, čo vyplýva z toho, že už k zrušeniu BSM žalovanej a jej manžela za trvania manželstva\ndošlo z dôvodu rozporu s dobrými mravmi podľa § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu,\nže manžel žalovanej prestal v roku 2004 pracovať, nemal ochotu zháňať si zamestnanie, začal mať\nproblémy s alkoholom, drogami a hracími automatmi. Uviedol, že uzatvorenie dohody o vyporiadaní\nBSM, ktorá definuje mieru práv medzi manželmi navzájom, však nevylučuje, že bude neúčinná\nvoči konkrétnemu veriteľovi, ktorý by bol týmto vyporiadaním ukrátený. Súd prvej inštancie neuznal\nargumentáciu žalovanej k bytu, že podľa dohody síce bol de iure v bezpodielovom spoluvlastníctve\nmanželov, ale nebol v ňom de facto. Súd prvej inštancie konštatoval, že k rozdeleniu majetku patriaceho\ndo BSM síce došlo právnym úkonom schváleným súdom, avšak ani povaha tohto úkonu schváleného\nsúdom nevylučuje možnosť odporovateľnosti právneho úkonu. Uviedol, že súd túto dohodu musel\nschváliť na základe dispozičného úkonu účastníkov daného konania, a preto ide o dvojstranný právny\núkon, ktorý môže byť predmetom odporovania. Pri tomto vyporiadaní nebol zlikvidovaný dlh manžela\n\nžalovanej voči žalobcovi, ktorého si žalovaná bola vedomá. Žalovaná ako manželka U. V. je jeho blízkou\nosobou, pričom si navyše aj bola vedomá dlhu jej manžela voči žalobcovi už v predchádzajúcom období.\nUzavrel, že následkom vyššie uvedeného odporovateľného právneho úkonu došlo k ukráteniu žalobcu\nako veriteľa, a preto súd prvej inštancie konštatoval neúčinnosť napadnutého právneho úkonu\nv prospech žalobcu. K právnej argumentácii žalovanej dodal, že nie je podstatné, že mala vykonať\nvyporiadanie BSM s jej manželom podľa zásad Občianskeho zákonníka, ani to, že nebol daný súhlas\nžalovanej ako manželky dlžníka žalobcu podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v dôsledku ktorého\naj s prihliadnutím na nález Ústavného súdu SR I. US 26/10 má byť zmluva o pôžičke jej manžela so\nžalobcom neplatná, pretože každopádne žalovaná ako manželka dlžníka žalobcu tvorila s týmto jej\nmanželom majetkové spoločenstvo v rozsahu veci patriacich do BSM. O náhrade trov konania rozhodol\npodľa § 142 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30. júna 2016; ďalej len\n„O.s.p.“).\n2. Krajský súd v Žiline (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 25. mája 2016 sp. zn. 7 Co 100/2016 v\nprvom výroku potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej; v druhom výroku rozsudok súdu\nprvej inštancie vo výroku o trovách konania zmenil tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi\ntrovy konania vo výške 2 271,23 € titulom trov právneho zastúpenia a titulom iných trov vo výške 199\n€ k rukám jeho právneho zástupcu; tretím výrokom žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy\nodvolacieho konania vo výške 138,29 € k rukám jeho právneho zástupcu, všetko do troch dní od\nprávoplatnosti tohto rozsudku. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd\nprvej inštancie dospel na základe riadne zisteného skutkového stavu k správnemu záveru, s ktorým\nsa odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. plne stotožnil a v dôvodoch svojho rozhodnutia na ne\nodkázal. Poukázal na to, že v prejednávanej veci mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca\nmá voči manželovi žalovanej pohľadávku vo výške 18 588,59 € spolu s úrokom z omeškania, a to\ntitulom zmluvy o pôžičke z 12. mája 2006, ako aj pohľadávku vo výške 4 994,18 € ako trovy súdneho\nkonania vedeného sp. zn. 33 C 98/2008. Po zrušení BSM za trvania manželstva žalovaná so svojím\nmanželom uzavreli 20. apríla 2011 v konaní pred Okresným súdom Žilina sp. zn. 7 C 135/2010 súdny\nzmier o vyporiadaní ich BSM, podľa ktorého sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, ako\naj hnuteľností a bola povinná na vyrovnanie podielu vyplatiť svojmu manželovi istinu vo výške 5 000\n€. Odvolací súd poznamenal, že z § 42a Občianskeho zákonníka vyplýva, že veriteľ môže odporovať\nkaždému právnemu úkonu dlžníka, ktorým sa ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky a\nktorý dlžník učinil v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, pričom takýmto úkonom môže byť i dohoda o\nvyporiadaní BSM. Uviedol, že vzhľadom k tomu, že dohoda o vyporiadaní BSM schválená\nuznesením o súdnom zmieri, predstavuje hmotnoprávny úkon, ktorý môže jeden z jeho účastníkov učiniť\nv úmysle ukrátiť svojho veriteľa (tým, že nenadobudne žiadny majetok, alebo nadobudne majetok v\nminimálnej hodnote, alebo v menšej hodnote ako mu prináleží), môže jej veriteľ s úspechom odporovať.\nUrčením právnej neúčinnosti v zmysle § 42a Občianskeho zákonníka nastáva iba stav tzv. relatívnej\nbezúčinnosti dotknutého právneho úkonu a právny úkon i naďalej zostáva platným a vyvoláva ním\nsledované právne následky. Iba v pomeroch veriteľa, v ktorého prospech bola právna neúčinnosť\nprávneho úkonu vyslovená a osoby, v ktorej prospech bol odporovateľný právny úkon učinený alebo\nktorej z neho vznikol prospech, sa na právny úkon hľadí tak, ako keby nenastali jeho účinky. Naopak v\nprípade neplatnosti právneho úkonu právne účinky vôbec nenastávajú a právna bezúčinnosť právneho\núkonu je vždy absolútna. Vyslovenie odporovateľnosti dohody o vyporiadaní BSM, nemá vplyv na\nzáväznosť rozhodnutia vydaného súdom v konaní o schválení takejto dohody formou súdneho zmieru\nvoči účastníkom tohto konania, a teda ani na vyporiadanie BSM ako takéhoto. Na základe uvedeného\ntak odvolací súd dospel k záveru, že veriteľ môže s úspechom odporovať dohode o vyporiadaní BSM\nschválenou formou súdneho zmieru, ktorú dlžník uzavrel v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak sú pre\nvyslovenie odporovateľnosti splnené všetky predpoklady uvedené v § 42a Občianskeho zákonníka. K\nodvolacej námietke, že priamo na pojednávaní bolo žalovanej doručené písomné vyjadrenie žalobcu\na nemala možnosť sa oboznámiť s jej obsahom, poukázal odvolací súd na to, že oboznámením sa s\nobsahom tohto vyjadrenia dospel k záveru, že toto neobsahovalo nové skutočnosti, ktoré by už neboli\nv konaní prednesené, pričom v samotnej zápisnici je konštatované, že sám právny zástupca žalovanej\n(č. l. 293) vyjadrenie čítal na pojednávaní. Písomné podanie malo charakter vyjadrenia, ktoré môže\núčastník konania uviesť priamo do zápisnice z pojednávania a takto má druhá strana možnosť reagovať\nna prednesené vyjadrenie tiež priamo do zápisnice. Napokon žalobca ním reagoval na nález Ústavného\nsúdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2010, na ktorý poukazovala žalovaná. Na záver poznamenal, že vzhľadom k\ntomu, že pri výpočte trov konania súdom prvej inštancie došlo k chybe v počítaní, a preto výrok o trovách\nkonania v zmysle § 220 O.s.p. zmenil.\n\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie s tým, že dovolanie je\nprípustné podľa § 420 písm. f/ CSP a dôvodné podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Uviedla, že právny\nnázor odvolacieho súdu v otázke možnosti odporovať dohode vo vyporiadaní BSM schválenej formou\nsúdneho zmieru, je nesprávny, pretože dohoda o vyporiadaní BSM vo forme schváleného súdneho\nzmieru je povýšená na súdne rozhodnutie. Schválený súdny zmier z formálneho hľadiska nie je právny\núkon, tak ako to má na mysli § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka, ale jedná sa o rozhodnutie súdu.\nNamietala, že zákonný sudca na súde prvej inštancie neodročil pojednávanie za účelom oboznámenia\nsa s vyjadrením žalobcu, ktoré jej bolo doručené na pojednávaní konanom 9. novembra 2015, na ktorom\nsúd prvej inštancie zároveň vo veci samej rozhodol, čím jej odňal možnosť vyjadriť sa ku všetkým\ndôkazom, ktoré žalobca predložil súdu. Poznamenala, že súdy oboch inštancií poukazovali na to, že\nžalovaná ukrátila žalobcu, pričom sa vôbec nezaoberali a vysporiadali s jej argumentáciou, že si chránila\nsvoj majetok a strechu nad hlavou jej dvoch maloletých detí. Na základe uvedeného navrhla, aby\ndovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n4. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu žalovanej navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalovanej odmietol\neventuálne zamietol.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,\nže dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),\nzastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP),\npreskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalovanej je dôvodné.\n6. Aj za účinnosti CSP treba dovolanie považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v\nsystéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie aj podľa\nnovej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami\nani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať\nakékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo\n113/2012, 2 Cdo 132/2013, 3 Cdo 18/2013, 4 Cdo 280/2013, 5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 107/2012 a 7\nCdo 92/2012).\n7. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle\n§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To\nznamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n8. V danom prípade žalovaná vyvodzuje prípustnosť a dôvodnosť svojho dovolania z § 420 písm. f/\nCSP a z § 421 ods. 1 písm. b/ CSP.\n9. Podľa § 420 písm. f/ CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n10. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných\nprocesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a\nktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou\nochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo\nvyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne\nodôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na\nrelevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae\n(odmietnutie spravodlivosti). Z dovolania vyplýva, že dovolateľka namieta, že odvolací súd neodôvodnil\nsvoje rozhodnutie dostatočne.\n11. V súvislosti s touto námietkou dovolací súd odkazuje na stanovisko najvyššieho súdu publikované\nv Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R\n2/2016, ktoré je aktuálne a pre súdnu prax použiteľné aj po 1. júli 2016, ktorého právna veta znie:\n„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho\nsúdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie\ndôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania\npodľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.“\n12. Dovolací súd pripomína, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo\núčastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý\nproces. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia.\nOdôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu navyše musí byť aj dostatočným podkladom pre\n\nuskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje náležitosti\nuvedené v § 393 CSP, je nepreskúmateľné.\n13. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné atribúty spravodlivého\nsúdneho procesu, ktorá skutočnosť jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre\nľudské práva. Z judikatúry tohto súdu vyplýva, že na taký argument strany sporu, ktorý je pre rozhodnutie\npodstatný a rozhodujúci, sa vždy vyžaduje špecifická odpoveď (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra\n1994, séria A, č. 303-A, s. 12, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis\nc. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Podľa konštantnej judikatúry\nÚstavného súdu SR (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné\notázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany; t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto\nuplatneniu“.\n14. Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že konanie je postihnuté vadou zmätočnosti\nspočívajúcou v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu takej intenzity, ktorá odôvodňuje\naplikáciu (ako výnimky) druhej vety stanoviska R 2/2016 a zakladá tak prípustnosť i dôvodnosť podaného\ndovolania v prejednávanej veci. Tento nedostatok spočíva predovšetkým v tom, že odvolací súd\nsa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočným spôsobom nezaoberal odvolacou argumentáciou\nžalovanej, ktorá si vyžadovala špecifickú odpoveď a ktorá mohla mať eventuálne zásadný význam pre\nrozhodnutie vo veci. Žalovaná počas celého konania a rovnako tak v odvolaní namietala, že v danom\nprípade nie je možné odporovať dohode o vyporiadaní BSM schválenej súdnym zmierom, nakoľko\nsa nejedná o právny úkon, ale ide o súdny zmier, ktorý má v zmysle § 99 ods. 4\nO.s.p. účinky právoplatného rozsudku, pričom poukázala na závery prijaté Krajským súdom v Trnave\nv obdobnej veci. Uviedla, že schválený súdny zmier z formálneho hľadiska nie je právny úkon, tak\nako to má na mysli § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka, ale jedná sa o rozhodnutie súdu. Odvolací\nsúd sa však s touto argumentáciou žalovanej, vôbec nevysporiadal. Odvolací súd v odôvodnení svojho\nrozhodnutia na jednej strane uviedol, že dohoda o vyporiadaní BSM, ktorá je schválená ako súdny\nzmier, je hmotnoprávny úkon, ktorý rovnako ako zmluvy jeho účastníkov zaväzuje, pričom len schválený\nsúdny zmier má sledované právne účinky a konanie o vyporiadanie BSM sa tým končí. Poznamenal, že\nsúd dohodu o vyporiadaní BSM schváli súdnym zmierom len v prípade, že neodporuje právnym\npredpisom, teda nie je v rozpore so zákonom alebo dobrými mravmi. Odvolací súd v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia ďalej uvádza, že dohoda o vyporiadaní BSM schválená uznesením o súdnom\nzmieri, predstavuje hmotnoprávny úkon, ktorý môže jeden z jeho účastníkov učiniť v úmysle ukrátiť\nsvojho veriteľa, a takejto dohode môže veriteľ s úspechom odporovať. Zároveň poznamenal, že súd v\nkonaní o schválení súdneho zmieru ohľadne vyporiadania BSM skúma, či neodporuje zákonu alebo\ndobrým mravom, avšak otázkou, či takáto dohoda o vyporiadaní BSM bola uzatvorená v úmysle ukrátiť\nuspokojenie veriteľa niektorého z účastníkov dohody a či je teda odporovateľným právnym úkonom, sa\npri schvaľovaní súdneho zmieru nezaoberá. Odvolací súd na záver konštatuje, že uznesenie o schválení\nsúdneho zmieru ohľadne dohody o vyporiadaní BSM môže byť rozhodnutím súdu zrušené, ale len z\ndôvodu, že zmier je neplatný podľa hmotného práva, čo však nevylučuje možnosť posúdiť túto dohodu\nako právny úkon, ktorý je právne neúčinný voči veriteľom tejto dohody. Odvolací súd v odôvodnení svojho\nrozhodnutia neodpovedal na otázku, ktorá rezonuje z celého konania a ktorej odpoveď je podstatná\npre rozhodnutie vo veci, a to na otázku možnosti odporovať súdnemu zmieru, ktorý má v zmysle §\n99 ods. 4 O.s.p. povahu právoplatného rozsudku. Jeho rozhodnutie je z tohto dôvodu nedostatočné a\nnepreskúmateľné.\n15. Z uvedeného je zrejmé, že odvolací súd v rámci argumentácie uvedenej v odôvodnení\nrozhodnutia nedal odpoveď na námietku žalovanej týkajúcu sa otázky možnosti odporovania dohody o\nvyporiadaní BSM schválenej súdnym zmierom, hoci odpoveď na túto otázku mala podstatný vplyv na\nrozhodnutie. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyhol odpovedi na túto argumentáciu\nžalovanej, napriek tomu, že išlo o podstatnú otázku, ktorú uviedla dovolateľka aj v odvolaní proti\nrozsudku súdu prvej inštancie a ktorú namietala počas celého konania. Ak by sa dovolací súd zaoberal\nuvedenou argumentáciou dovolateľky, pristúpil by tak k preskúmaniu rozsudku odvolacieho súdu\na k riešeniu otázky, ktorou sa odvolací súd a ani súd prvej inštancie vôbec nezaoberal.\n16. Na základe vyššie uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je\nnepreskúmateľné a arbitrárne, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia\n§ 420 písm. f/ CSP. Dovolateľke bolo znemožnené realizovať jej patriace procesné oprávnenia postupom\nodvolacieho súdu, na ktorý možno primerane aplikovať závery vyjadrené v stanovisku publikovanom\n\nv Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, v jeho\ndruhej vete.\n17. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu sa do 30. júna 2016 ustálila na tom, že ak v konaní došlo k\nprocesnej vade zmätočnosti uvedenej v § 237 ods. 1 O.s.p, dovolaním napadnuté rozhodnutie treba\nzrušiť; najvyšší súd v týchto prípadoch zrušoval napadnuté rozhodnutia bez toho, aby sa zaoberal\nsprávnosťou v nich zaujatých právnych záverov (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.\n1 Cdo 44/2015, 2 Cdo 111/2014, 3 Cdo 4/2012, 4 Cdo 263/2013, 5 Cdo 241/2013, 6 Cdo 591/2015,\n7 Cdo 212/2014, 8 Cdo 137/2015). S prihliadnutím na to sa dovolací súd ani v preskúmavanej veci\nnezaoberal ďalšou dovolacou argumentáciou žalovanej.\n18. So zreteľom na to dovolací súd dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 CSP v spojení s § 450 CSP).\n19. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§\n453 ods. 3 CSP).\n20. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"stav": {"sz": "I. ÚS 260/2019", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:232d31b7-cfe5-420b-b5d2-86d8ee6aa870", "datum": "2020-01-28", "vztah": "zrusene"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "7Co/100/2016", "guid": "63c25b13-b2ee-4758-89b6-16bd20cc492d:012f6941-271b-49a9-909d-9592e8eaccce", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:641558ac-f950-4af8-acf1-6f6337aad239", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 26/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2010 z 8. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-08", "citacie_n": 413, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:641558ac-f950-4af8-acf1-6f6337aad239"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "b6440530-ed4d-4c70-b4c7-f27fb304d089:38d12ea8-b098-4c67-8bf8-34bfd072c08a", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2016:4413208973.1", "spisova_znacka": "7Co/100/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/100/2016 z 29. 11. 2016", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2016-11-29", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4413208973.1"}], "citovane_v": [{"guid": "58ed053c-4eed-4b83-a974-f6db2213369c:3bf0eb1e-b977-4e93-bd23-094ffb3a6279", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5114211899.1", "spisova_znacka": "2Cdo/141/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/141/2017 z 29. 8. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-08-29", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5114211899.1"}, {"guid": "58ed053c-4eed-4b83-a974-f6db2213369c:caf243e6-b599-419d-b70b-02306342f43a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5114211899.1", "spisova_znacka": "2Cdo/141/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/141/2017 z 29. 8. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-08-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5114211899.1"}]}