Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/27/2017 z 5. 3. 2018 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 5. marca 2018, sp. zn. 1Obdo/27/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:5113223687.3 Najvyšší súd | 1Obdo/27/2017 | ECLI:SK:NSSR:2018:5113223687.3 | 2018-03-05 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Spoločnosť s ručením obmedzeným Citované ustanovenia: § 447 CSP, § 420 CSP, § 419 CSP, § 453 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/26ab320f-5335-4d6f-9b34-a88cb5092e48 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5113223687.3 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Obdo/27/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113223687
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hullová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:5113223687.3

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky, v spore žalobcu O.. C. P., nar. XX. E. XXXX, bytom Q. XXXX/XA, W.,
zastúpeného KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Tajovského 3, Banská
Bystrica, IČO: 36 851 574, proti žalovanému OMEGA- ENERGO SK s.r.o., so sídlom Kopčianska 10,
Bratislava, IČO: 47 067 969, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so
sídlom Vojtecha Tvrdého 17, Žilina, IČO: 36 436 640, o určenie neplatnosti rozhodnutia, o dovolaní
žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 14Cob/115/2016-148 z 28. marca 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie žalovaného o d m i e t a .

II. Žalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 10Cb/150/2013-43 zo
14. októbra 2014 zamietol žalobu o určenie neplatnosti uznesenia č. 1/2013 - zmena sídla spoločnosti,
uznesenia č. 2/2013 - zvýšenie základného imania a uznesenia č. 3/2013 - zmena spoločenskej zmluvy,
ktoré prijal jediný spoločník O.. E. R. pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia, a to rozhodnutím z
15. apríla 2013. O náhrade trov konania nerozhodol s tým, že o nej rozhodne samostatným uznesením
do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. O odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Žiline (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením č. k.
14Cob/115/2016-148 z 28. marca 2017 tak, že prvou výrokovou vetou uznesenia zamietol návrh
žalovaného na prerušenie odvolacieho konania a druhou výrokovou vetou uznesenia zrušil rozsudok
Okresného súdu Žilina č. k. 10Cb/150/2013-43 zo 14. októbra 2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

3. Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu vyplýva, že návrh na prerušenie odvolacieho
konania odvolací súd zamietol s poukazom na to, že relevantným dôvodom na prerušenie
predmetného odvolacieho konania nemôže byť dovolanie (mimoriadny opravný prostriedok) podané
voči právoplatnému rozhodnutiu Krajského súdu v Žiline, č. k. 13Cob/209/2015-280 z 18. mája 2016. K
momentu rozhodovania odvolacieho súdu tiež nebolo zistené, že by návrhu žalovaného na odloženie
právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia Krajského súdu v Žiline z 18. mája 2016 bolo vyhovené
v konaní o podanom mimoriadnom opravnom prostriedku. Keďže podaním dovolania sa zo zákona
neodkladá právoplatnosť a ani vykonateľnosť napadnutého rozsudku, odvolací súd v podaní dovolania
nevidel dostatočný zákonný dôvod na prerušenie predmetného odvolacieho konania. Zároveň rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože je potrebné, aby súd prvej
inštancie dôsledne a v celom rozsahu posúdil všetky skutočnosti, ktoré vyplynuli z konania vedeného
na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 10Cb/8/2013 (ktorého predmetom bolo zrušenie účasti žalobcu
ako spoločníka v spoločnosti žalovaného), ktoré je právoplatne skončené, a to vo vzťahu k žalobcom
uplatnenému nároku o určenie neplatnosti uznesení jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného
zhromaždenia, ako aj vo väzbe na uplatnenú obranu žalovaného. Vo vzťahu k ďalším odvolacím



dôvodom odvolací súd uviedol, že pokiaľ nebudú skutočnosti, vyplývajúce z už právoplatne skončeného
konania vedeného pod sp. zn. 10Cb/8/2013, posúdené súdom prvej inštancie vo vzťahu k žalobcom
uplatnenému nároku a obrane žalovaného, nie je v odvolacom konaní vytvorený priestor na to, aby sa
odvolací súd vyjadril k ďalšej odvolacej argumentácii žalobcu.

4. Proti výroku uznesenia odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a
vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) podal dňa 17. mája
2017 (osobne na súde prvej inštancie) dovolanie. Jeho prípustnosť vyvodzoval z ust. § 420 písm. f/
Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“). Za vadu v zmysle citovaného ustanovenia považoval
to, že odvolací súd svoje uznesenie oprel o rozhodnutie Okresného súdu Žilina č. k. 10Cb/8/2013-179 z
30. januára 2015, v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline č. k. 13Cob/209/2015-280 z 18. mája
2016 bez toho, aby dostatočne odôvodnil, prečo by práve tento rozsudok mal byť podstatný a významný
pre predmetné konanie o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia. Tým, že odvolací súd
zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bez riadneho odôvodnenia, tak bez ďalšieho vyjadrenia
žalovaného vo veci mu znemožnil vykonávať jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Odvolací súd nijako nevyhodnotil, že žalobcom uvádzané tvrdenia v
odvolaní neboli ním prednesené v konaní pred súdom prvej inštancie, a preto nemali byť ani dôvodom
na zrušenie napadnutého rozsudku. S poukazom na uvedené navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky (ďalej aj „NS SR“ alebo „dovolací súd“) uznesenie odvolacieho súdu zrušil a žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. K dovolaniu žalovaného zaslal žalobca písomné vyjadrenie, v ktorom navrhol dovolanie žalovaného
odmietnuť ako neprípustné. Poukázal na to, že v rámci dovolania žalovaný cituje určité časti z
odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré sú podľa neho rozporuplné, resp. s ktorými sa súd
opomenul vysporiadať alebo ich nevyhodnotil. Žalovaný však tieto časti úplne vytrhol z ich kontextu a
preto sú všetky jeho tvrdenia v tomto smere zavádzajúce.

6. K vyjadreniu žalobcu zaslal žalovaný písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že v plnom rozsahu
zotrváva na dôvodoch dovolania.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech
ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (ust. § 424 C. s. p.), zastúpená v súlade s ust. § 429 ods.
1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (ust. § 443 C. s. p.) skúmal najskôr, či dovolanie
smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto mimoriadnym opravným prostriedkom.

8. Dovolanie bolo podané po 1. júli 2016, kedy nadobudol účinnosť nový procesný kódex - Civilný sporový
poriadok. Dovolací súd preto prípustnosť dovolania posudzoval podľa príslušných ustanovení Civilného
sporového poriadku.

9. V novom Civilnom sporovom poriadku je dovolanie upravené ako mimoriadny opravný prostriedok
(obdobne ako v predtým platnom a účinnom Občianskom súdnom poriadku), ktorý má v systéme
opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Civilný sporový poriadok
právnou úpravou dovolania (podmienok, za ktorých je dovolanie procesne prípustné) a dovolacieho
konania nezaručuje, že každé podané dovolanie bude vždy prípustné a že dovolací súd sa vždy
bude zaoberať aj vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia. Úspešné uplatnenie dovolania, ako
mimoriadneho opravného prostriedku, je prvotne podmienené záverom dovolacieho súdu, že dovolanie
je procesne prípustné a až následne druhotným záverom dovolacieho súdu, že tento opravný prostriedok
je aj dôvodný. Pokiaľ dovolací súd nedospeje k uvedenému prvotnému záveru, platná právna úprava mu
neumožňuje, aby v dovolacom konaní pristúpil k vecnému prieskumu napadnutého rozhodnutia. Ak by
dovolací súd posudzoval vecnú správnosť rozhodnutia napadnutého procesne neprípustným dovolaním,
porušil by zákon. Pokiaľ teda dovolací súd dospeje k záveru, že dovolanie je procesne neprípustné,
musí tento opravný prostriedok odmietnuť bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého
rozhodnutia. Pre opačný prístup dovolacieho súdu nedáva Civilný sporový poriadok zákonný podklad
v žiadnom z jeho ustanovení. Teda, predpokladom toho, aby dovolací súd preskúmal dovolaním
napadnuté rozhodnutie z hľadiska uplatneného dovolacieho dôvodu, je jeho zákonná prípustnosť. V tejto
súvislosti dovolací súd uvádza, že nový Civilný sporový poriadok, v porovnaní s Občianskym súdnym
poriadkom (platným a účinným do 30. júna 2016), výrazne obmedzuje prípustnosť predmetu dovolania
(objektívnu stránku dovolania) v súlade s novým koncepčným poňatím uplatňovania princípu dovolania



ako mimoriadneho opravného prostriedku v civilnom sporovom konaní. Z tohto dôvodu preto upravuje
aj prísnejšie podmienky jeho prípustnosti, v porovnaní s podmienkami upravenými v predtým platnom
a účinnom Občianskom súdnom poriadku.

10. Prípustnosť dovolania predpokladá splnenie subjektívnej a objektívnej podmienky jeho prípustnosti.

11. Subjektívna podmienka prípustnosti dovolania zohľadňuje osobný aspekt tohto opravného
prostriedku, t. j. to, či dovolanie podala na to oprávnená osoba. Objektívna podmienka prípustnosti
dovolania zohľadňuje vecný aspekt tohto opravného prostriedku, t. j. to, či dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je dovolanie prípustné. Záver o
tom, že dovolanie je procesne prípustné vyžaduje súčasné splnenie obidvoch podmienok, t. j. podmienky
subjektívnej a podmienky objektívnej.

12. Podľa ust. § 419 C. s. p. proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa.

13. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu
- ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, takéto rozhodnutie nemožno úspešne napadnúť
dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne
vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 C. s. p.. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené
podmienky, za ktorých môže dovolacie konanie prebehnúť, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho
súdu.

14. Podľa ust. § 420 písm. f/ C. s. p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu
vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces.

15. Základným a spoločným znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie
prípustné podľa ust. § 420 C. s. p. je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej alebo o rozhodnutie,
ktorým sa konanie končí.

16. V prípade, ak dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ust. § 420 C. s. p. (v posudzovanom
prípade § 420 písm. f/ C. s. p.), dovolací súd skúma primárne, či ide o rozhodnutie, ktoré je v
ňom taxatívne uvedené, pričom k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii
procesnej vady konania v zmysle ust. § 420 C. s. p. dovolací súd pristúpi len vtedy, ak dovolanie smeruje
proti rozhodnutiu uvedenému v tomto zákonnom ustanovení.

17. Vecou samou sa vo všeobecnosti rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom sporu (žalobcom), ktorý
tvorí predmet daného sporu. Rozhodnutím vo veci samej je rozhodnutie v merite veci (tzv. meritórne
rozhodnutie), teda rozhodnutie o žalobcom uplatnenom nároku, o ktorom súd rozhodol podľa hmotného
práva. Pokiaľ dovolateľ napadol dovolaním uznesenie odvolacieho súdu o zrušení rozhodnutia súdu
prvej inštancie a vrátení veci tomuto súdu na ďalšie konanie, tak takéto uznesenie odvolacieho súdu
nie je rozhodnutím vo veci samej.

18. Za rozhodnutie, ktorým sa konanie končí treba považovať také rozhodnutie, ktorým sa konanie
skončilo bez toho, aby sa vec aj meritórne rozhodla (napríklad uznesenie odvolacieho súdu o zastavení
konania v dôsledku späťvzatia odvolania, nezaplatenia súdneho poplatku, uznesenie o pripustení
späťvzatia žaloby, zrušení rozhodnutia súdu prvej inštancie a súčasnom zastavení konania, uznesenie o
odmietnutí oneskorene podaného odvolania podaného proti rozsudku súdu prvej inštancie a podobne).
Za rozhodnutie, ktorým sa konanie končí však rozhodne nemožno považovať (nemeritórne) uznesenie
odvolacieho súdu o zrušení rozsudku súdu prvej inštancie a vrátení veci tomuto súdu na ďalšie konanie.

19. S poukazom na vyššie uvedené dovolací súd uzaviera, že v posudzovanom prípade nie je
splnená objektívna podmienka procesnej prípustnosti dovolania, keďže dovolaním napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu nie je rozhodnutím vo veci samej a ani iným (nemeritórnym) rozhodnutím, ktorým
sa konanie končí. Proti dovolaním napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu preto nie je dovolanie
prípustné v zmysle ust. § 420 písm. f/ C. s. p. v spojení s ust. § 419 C. s. p.. Z tohto dôvodu Najvyšší súd



Slovenskej republiky dovolanie žalovaného odmietol podľa ust. § 447 písm. c/ C. s. p. ako dovolanie,
ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.

20. V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov dovolacieho konania proti
žalovanému, ktorý úspech nemal (ust. § 453 ods. 1 C. s. p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 C. s. p.).
Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (ust. § 451
ods. 3, veta druhá C. s. p.). O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (ust. § 262 ods. 2 C. s. p.).

21. Uznesenie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 451 ods.
2 v spojení s ust. § 393 ods. 2, druhá veta C. s. p. a ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.