Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/214/2016 z 29. 5. 2018 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. mája 2018, sp. zn. 9So/214/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:5016200536.1 Najvyšší súd | 9So/214/2016 | ECLI:SK:NSSR:2018:5016200536.1 | 2018-05-29 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., § 21 zákona č. 100/1988 Zb., § 174 zákona č. 100/1988 Zb., § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 65 zákona č. 461/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/75a28632-0177-4b23-83c2-fea62adbd0a6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5016200536.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9So/214/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200536
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:5016200536.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a
členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Viery Nevedelovej, v právnej veci navrhovateľa: N. Š.,
nar. XX.XX.XXXX, N. XXX/X, Q. K., zastúpený: JUDr. Marián Ďurina, advokát, Sibírska 4, Bratislava,
proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.05.2016 o starobnom dôchodku, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 25Sd/132/2016-55 zo dňa 18.08.2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 25Sd/132/2016-55 zo dňa
18.08.2016 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 25Sd/132/2016-55 zo dňa 18.08.2016 potvrdil rozhodnutie
odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.05.2016 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie odporkyne“),
ktorým odporkyňa podľa § 65 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 461/2003 Z. z.“), § 21, 132 ods. 1 a § 174 zákona č. 100/1988
Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej aj len „zákon č. 100/1988 Zb.“) zamietla žiadosť navrhovateľa o
priznanie starobného dôchodku od XX.XX.XXXX. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení rozsudku krajský súd citoval § 65 ods. 1 a 2, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 21, §
174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb.. Ďalej poukázal na to, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 11.03.2016
požiadal o priznanie starobného dôchodku od XX.XX.XXXX. Podľa potvrdenia Ministerstva obrany SR
č. SEEK-32-298/2014 zo dňa 04.06.2014 ukončil navrhovateľ zamestnanie zaradené do II. kategórie
funkcií dňa 31.12.1989. V zamestnaní zaradenom do II. kategórie funkcií získal 15 rokov a 171 dní, čo
potvrdilo nielen Ministerstvo obrany SR vo svojom potvrdení, ale aj navrhovateľ v opravnom prostriedku.
Nárok na starobný dôchodok mu podľa § 21 ods. 1 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb. k XX.XX.XXXX
nevznikol z dôvodu nesplnenia podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok a ani podľa § 21 ods. 1
písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb., t. j. od 55. rokov veku, nakoľko nebol z v ním uvedeného zamestnania
prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/ tohto zákona. Podľa § 174
ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je,
že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31.12.1999. Za
zamestnanie sa na tieto účely považujú aj náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods.
1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky (ďalej aj len „ČSSR“) č. 117/1988 Zb.. Bez
ohľadu na počet rokov služby trvajúcej v I. alebo II. kategórii funkcií musí byť kumulatívne splnená aj
podmienka upravená v § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., t. j. že služba I. alebo II. kategórie funkcií
musí trvať k 31.12.1999, ak má mať poistenec nárok na starobný dôchodok za zvýhodnených podmienok



vo vzťahu k dovŕšeniu veku. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 9So/62/2009 zo dňa 28.10.2009
konštatoval, že podmienky upravené v § 174 ods. 1 a 2 tohto zákona musia byť splnené súčasne, v
opačnom prípade poistencovi nevzniká nárok na starobný dôchodok. Na základe uvedeného dospel
krajský súd k záveru, že navrhovateľ ku dňu XX.XX.XXXX nespĺňa podmienky pre vznik nároku na
starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1, 2 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s § 174
ods. 1, resp. podľa § 21 ods. 1 písm. b/ a c/ zákona č. 100/1988 Zb.. K námietke týkajúcej sa zápočtu
doby štúdia v 1. a 2. ročníku Vojenskej strednej odbornej školy (ďalej aj len „VSOŠ“) so zaradením tejto
doby do I. kategórie funkcií na účely dôchodkového zabezpečenia krajský súd konštatoval, že štúdium
v 1. a 2. ročníku VSOŠ a štúdium v 1. až 4. ročníku VG nie je možné zaradiť na účely dôchodkového
zabezpečenia do I. (II.) kategórie funkcií. Postavenie žiaka nie je možné zamieňať za druh vykonávanej
funkcie ako požiadavky zaradenia kategórie funkcií na zistenia nárokov vyplývajúcich zo zaradenia
zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Žiaci 1. a
2. ročníka VSOŠ sa štúdiom pripravovali na službu vojaka z povolania a neboli vojakmi v činnej službe.
Vojenskú základnú službu vykonávali počas štúdia v 3. a 4. ročníku VSOŠ. Prijatím žiaka na štúdium
na VSOŠ po skončení povinnej školskej dochádzky týmto žiakom v roku, v ktorom dovŕšili 17. rok veku,
vznikla branná povinnosť podľa branného zákona. Neboli však povolaní na výkon základnej vojenskej
služby. Štúdium v 1. a 2. ročníku VSOŠ nie je možné považovať za ostatnú vojenskú službu podľa § 132
ods. 1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb.. Činnosť, ktorú títo žiaci vykonávali pred nástupom na základnú
vojenskú službu, nebola výkonom vojenskej služby. Do vojenskej činnej služby mohol byť zaradený iba
ten, kto dosiahol vek 18 rokov. Doba štúdia sa do doby zamestnania môže započítať zásadne až od
18. roku veku.

Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie navrhujúc, aby odvolací
súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, resp. aby rozhodol sám. Poukázal
na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 10Sd/216/2013 zo dňa 06.06.2014, ktorým bola
vec vrátená odporkyni z dôvodu nedostatočného vysvetlenia, čo je „ostatná vojenská služba“, hoci
toto štúdium treba považovať za prípravu na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách. Vo
vojenskej knižke navrhovateľa je toto obdobie (1. a 2. ročník VSOŠ) zaznamenané ako „vojenská
činná služba“. Tento rozsudok krajského súdu konečne odkryl dlhodobo „ututlávaný“ problém štúdia a
vojenského výcviku maloletých na vojenských stredných školách a rovnako bolo potrebné starostlivo
posúdiť aj štúdium navrhovateľa ako I. resp. II. kategóriu funkcií. Navrhovateľ tiež poukázal na fotografie
mladistvých študentov Vojenskej školy Jána Žižku (ďalej aj len „VŠJŽ“), ktoré priložil k odvolaniu. Títo
žiaci počas celého štvorročného štúdia nosili zbrane - samopaly vz. 58, hoci povinnú vojenskú základnú
službu počas školy vôbec nevykonávali. Išlo o detských vojakov. Takéto prípady oficiálneho ozbrojovania
mladistvých dnes nie je možné a nemalo a ani nemá obdobu. Svojvôľa a ľubovôľa na vojenských školách
bola do roku 1991 vládnucimi elitami tolerovaná a žiakmi trpená. Tieto praktiky prestali byť spornými
až prijatím Listiny základných práv a slobôd, ktorá v čl. 33 zakotvila právo na bezplatné vzdelanie na
základných a stredných školách a osobám mladším ako 18 rokov bol zakázaný vojenský výcvik. Mladiství
na vojenských školách museli od 1. ročníka vykonávať 33 hodinové dozorné služby, a to aj niekoľkokrát
mesačne. Navrhovateľ vyjadril presvedčenie, že žiaci 1. a 2. ročníka VSOŠ, resp. 1. až 4. ročníka
VŠJZ a ostatných vojenských stredných škôl, na ktorých študovali mladiství 15. až 18. roční absolventi,
jednoznačne vykonávali službu. Bola to predovšetkým dozorná služba. Medzi sporovými stranami niet
pochýb, že navrhovateľ dosiahol dňa XX.XX.XXXX. vek 57 rokov, bol zamestnaný najmenej 25 rokov
a v tom čase odpracoval 6.331 dní, t. j. 17 rokov a 126 dní v zamestnaní II. kategórie funkcií: študent
VSOŠ 1. a 2. ročník od 01.09.1972 do 17.07.1974 (685 dní), VSOŠ 3. a 4. ročník od 18.07.1974 do
17.07.1976 (731 dní), vojak z povolania v ČSĽA od 18.07.1976 do 31.12.1989 (4.915 dní). Niet pochýb
ani o tom, že navrhovateľ odpracoval 12.478 dní, t. j. 34 rokov a 68 dní v zamestnaní III. pracovnej
kategórie: COOP Jednota Liptovský Mikuláš, Verex spol. s r. o. od 02.01.1990 do 31.10.1997 (2.860
dní), Národný úrad práce, Okresný úrad Liptovský Mikuláš od 01.11.1997 do 15.02.1998 (107 dní), Tatra-
Impex spol. s r. o. S. N. Ves od 16.02.1998 do 27.04.1999 (436 dní), Národný úrad práce, Okresný
úrad L. M. od 05.05.1999 do 10.05.2000 (372 dní), Gelima a. s. Liptovský Mikuláš od 11.05.2000 do
08.03.2016 (5.781 dní). Navrhovateľ spolu odslúžil a odpracoval 15.887 dní, t. j. 43 rokov a 192 dní
(6.331 dní + 9.556 dní = 19.175 dní). Ďalej poukázal na to, že v jeho vojenskej knižke je hneď ako
prvý uvedený záznam, že je žiakom VSOŠ elektrotechnickej a rádiolokačnej v Liptovskom Mikuláši od
01.09.1972 do 17.07.1976, čo je celkovo 4 roky v I. kategórii funkcií. Do vojenskej knižky sa zapisovali
výlučne „vojenské“ záležitosti a nie také, ktoré sa udiali v ostatnom civilnom živote. Vojenská knižka
je oficiálny úradný vojenský doklad, obsahujúci fotografiu, meno alebo mená a priezvisko, akademický
titul, rodné číslo, vojenskú hodnosť, vojenský útvar, vojenskú odbornosť a údaje o výkone vojenskej



činnej službe a ďalšie údaje. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na to, čo sa rozumie pod pojmom
verejná listina, ako aj na zákony platné v dobe jeho štúdia na VSOŠ v rokoch 1972 až 1976 a na
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/68/2012, podľa ktorého zákonodarca zakotvil do zákona
č. 461/2003 Z. z. aj ustanovenie § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. týkajúce sa priznávania nárokov
vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní v I. a II. pracovnej kategórie, resp. aj do doby služby I. a II.
kategórie funkcií až do 31.12.2023. Navrhovateľ tiež tvrdil, že podľa § 100/1988 Zb. sa ako doba
zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie započítava doba výkonu práce podľa opisu pracovnej činnosti
zamestnania uvedeného v príslušnom rezortnom zozname zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej
kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia. Navyše, rezortné zoznamy preferovaných zamestnaní
musia byť registrované v Zbierke zákonov ČSSR a nemajú vychádzať len z údajov evidenčného listu
vojaka, ale aj zo všetkých prípustných dôkazných prostriedkov preukazujúcich vznik nároku na znížený
dôchodkový vek. Takýmto dôkazom môže byť aj čestné vyhlásenie dvoch svedkov, že to bolo úplne inak,
ako sa domnievala odporkyňa. Navrhovateľ absolvoval VSOŠ od 01.09.1972 do 01.07.1976 v dĺžke 3
roky a 321 dní ako ničím neprerušovanú prípravu na budúce vojenské povolanie. Je teda nevyhnutné,
aby aj táto doba služby bola rešpektovaná a započítaná v jeho prospech na účely dôchodkového
zabezpečenia v I. a nie v III. kategórii funkcií. O zložitosti tohto problému svedčí aj fakt, že navrhovateľ
bol v rozhodnom čase vystavený pôsobeniu prísnych vojenských predpisov, disciplinárneho poriadku
či dokonca Trestného zákona s osobitnými ustanoveniami o vojenských trestných činoch, čo ostatní
jeho vrstovníci v civilných zamestnaniach vôbec nepociťovali a nezaťažovalo ich to. Podľa § 148 ods. 1
zákona č. 121/1975 Zb. sa zaradenie zamestnania (pracovnej činnosti) vykonávaného pred 01.01.1976
do I. alebo II. pracovnej kategórie určuje po 31.12.1975 podľa ustanovení tohto zákona, ak sú pre
pracujúceho výhodnejšie a nevznikol mu nárok na dôchodok pred 01.01.1976. Nemenej významným
dôkazom je aj to, že porušovanie pravidiel a povinností v dozornej službe mal na zreteli aj § 286
vtedy platného Trestného zákona o porušovaní povinnosti dozornej služby. Kľúčovým faktom je, že
navrhovateľ získal od 01.09.1972 do 08.03.2016 až 15.887 dní poistnej doby vo všeobecnom systéme
dôchodkového zabezpečenia. Toto obdobie predstavuje až 100 % posudzovanej doby, počas ktorej
boli odvádzané povinné odvody na konto odporkyne. Navrhovateľ nebol nikdy poistený v osobitnom
dôchodkovom systéme na Ministerstve obrany SR. Mal za to, že všetky podmienky pre vznik starobného
dôchodku poskytovaného odporkyňou spĺňal oveľa skôr, keďže mal odslúžených a odpracovaných 43
rokov a 192 dní, pričom vo výpočtoch sa navrhovateľ a odporkyňa líšia o 31 dní. Na záver dodal, že
krajský súd a odporkyňa pravdepodobne nesprávne vyhodnotili celkovú dobu jeho zamestnania, ako aj
doby zamestnania v I. a II. pracovnej kategórii funkcií a III. pracovnej kategórii, čo ho vážnym spôsobom
diskriminuje a poškodzuje.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok krajského súdu
z dôvodu jeho vecnej správnosti. Dôvody, ktoré uviedol navrhovateľ v odvolaní, nepovažovala
za opodstatnené. Krajský súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého ju náležite
právne posúdil, pričom nezistil nezákonnosť napadnutého rozhodnutia odporkyne. Právny zástupca
navrhovateľa neuviedol v odvolaní žiadne nové skutočnosti a dôkazy, ktoré by mali vplyv na zmeny
posudzovania nároku na starobný dôchodok a jeho sumu. Odporkyňa sa k totožným námietkam
uvedeným v odvolaní už vyjadrila v písomnom vyjadrení zo dňa 14.07.2016.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len
„SSP“). V zmysle § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj len „OSP“) predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.

Podľa § 492 ods. 1 SSP, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok
a konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k
záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Predmetom konania je posúdenie splnenia podmienok na vznik nároku na dôchodkovú dávku so
znížením dôchodkového veku ustanovených v § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb..



Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II.
pracovnej kategórie sa priznávajú do 31.12.2023.

Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný
najmenej 25 rokov a dosiahol dôchodkový vek aspoň:

a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/
 alebo najmenej 10 rokov v takom
zamestnaní v uránových baniach,
b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
b/ , ak bol z tohto zamestnania
prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/ ,
c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/
,
d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i/ až l/
.
Podľa § 174 ods. 1 písm. d/ zákona č. 100/1988 Zb., občan, ktorý vykonával pred 01.01.2000
zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31.12.1999
nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 59 rokov,
ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/ prípadne 7,5 roka,
ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2
písm. b/ až l/ alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.

Podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. je, že
zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31.12.1999.

Predpokladom skoršieho vzniku nároku na starobný dôchodok už od dovŕšenia veku 59 rokov je však
nielen splnenie podmienky získania najmenej 11 rokov zamestnania v zamestnaní uvedenom v § 14
ods. 2 písm. a/, prípadne 7,5 roka zamestnania v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až l/ alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií, čo navrhovateľ
spĺňa (získal 15 rokov a 171 dní v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií), ale podľa § 174
ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. aj splnenie podmienky, že také zamestnanie trvalo do 31.12.1999, čo
navrhovateľ už nespĺňa.

Z dávkového spisu odporkyne mal odvolací súd za preukázané, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa
11.03.2016 požiadal o priznanie starobného dôchodku od XX.XX.XXXX, uplatňujúc si zníženie veku
odchodu do dôchodku od 59 rokov veku. Z potvrdenia Ministerstva obrany SR č. SEEK-32-298/2014
zo dňa 04.07.2014 vyplýva, že navrhovateľ získal 15 rokov a 171 dní v zamestnaní zaradenom do II.
kategórie funkcií, pričom od 18.07.1974 do 17.07.1976 vykonával vojenskú službu vo vojenskej škole
v II. kategórii funkcií a v období od 18.07.1976 do 31.12.1989 bol zamestnaný ako vojak z povolania
v II. kategórii funkcií.

Nemožno súhlasiť s tvrdením navrhovateľa, že splnil podmienky nároku na starobný dôchodok pri
dosiahnutí dôchodkového veku 59 rokov. Dôchodkový vek nemožno v prípade navrhovateľa znížiť,
nakoľko jeho zamestnanie v I. pracovnej kategórii ku dňu 31.12.1999 netrvalo, keďže ho ukončil dňa
31.12.1989.
Je potrebné uviesť, že v súvislosti so zachovaním nárokov na starobný dôchodok z I. pracovnej kategórie
a I. a II. kategórie funkcií zákonodarca každoročne v rokoch 1993 až 1999 predlžoval zaraďovanie
zamestnaní do zvýhodnenej kategórie, pričom na účely § 174 vyžadoval splnenie podmienky trvania
takého zamestnania k určitému dátumu, naposledy k 31.12.1999. Cieľom opakovaného predlžovania
zaraďovania zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie, resp. do I. a II. kategórie funkcií bolo umožniť
dotknutým poistencom získanie potrebného počtu preferovaných rokov, či už na účely vzniku nároku na
starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 a § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., alebo na účely nároku
na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb.. Ustanovenie § 174 zákona
č. 100/1988 Zb. je ustanovením prechodným a v zmysle vyššie uvedeného je potrebné ho chápať
ako výnimku z požiadaviek ustanovených zákonodarcom na vznik nároku na starobný dôchodok od
skoršieho dôchodkového veku podľa § 21 ods. 1 a § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. len v určitom,



prechodnom období. Úmyslom zákonodarcu nebolo zúžiť okruh osôb, ktorým prislúchajú nároky z I. a II.
pracovnej kategórie a I. a II. kategórie funkcií, ale zachovať tieto nároky u presne vymedzenej skupiny
poistencov, ktorí v zamestnaní zaradenom v preferovanej kategórii nezískali obdobie potrebné pre skorší
vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 a § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. práve a
iba z dôvodu zrušenia zaraďovania týchto zamestnaní do preferovanej kategórie k 31.12.1999 (prvýkrát
k 31.12.1992), za predpokladu, že takéto ich zamestnanie súčasne k tomuto dňu trvalo (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/285/2015 zo dňa 28.06.2017).

Bez ohľadu na počet rokov služby trvajúcej v I. alebo II. kategórii funkcií kumulatívne musí byť
splnená aj podmienka upravená v § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., ktorou je podmienka, že
služba I. alebo II. kategórie funkcií musí trvať k 31.12.1999, ak má mať poistenec nárok na starobný
dôchodok za zvýhodnených podmienok vo vzťahu k dovŕšeniu veku (rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 9So/62/2009 zo dňa 28.10.2009 a sp. zn. 1So/69/2014 zo dňa
29.09.2015).

V súvislosti s námietkou navrhovateľa ohľadom nezhodnotenia doby štúdia na VSOŠ od 01.09.1972 do
17.07.1974 odvolací súd uvádza, že podľa stanoviska Ministerstva obrany SR sa žiaci 1. a 2. vojenskej
strednej školy štúdiom pripravovali na službu vojaka z povolania a neboli vojakmi v činnej službe.
Vojenskú základnú službu vykonávali až počas štúdia v 3. a 4. ročníku VSOŠ. Počas štúdia títo žiaci
neboli vojakmi v činnej službe a nevykonávali ani základnú (náhradnú) vojenskú službu.

K rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 10Sd/216/2013 zo dňa 06.06.2014, na ktorý poukázal
navrhovateľ, je potrebné uviesť, že sa nejedná o judikované rozhodnutie, resp. o zovšeobecňujúci právny
názor súdu, a preto nie je záväzným podkladom pre rozhodovanie ani krajského ani odvolacieho súdu.
Skutkové okolnosti v každom prípade nie sú rovnaké a vždy je potrebné zaoberať sa osobitne každou
vecou podľa konkrétnych okolností.

Aj odvolací súd mal preto za preukázané, že navrhovateľovi nevznikol nárok na starobný dôchodok
dovŕšením veku 59 rokov.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil podľa § 250ja ods. 3 v spojení s
§ 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 250l ods.
2 a § 250k ods. 1 OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ nebol v tomto
konaní úspešný.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.