Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/37/2017 z 26. 9. 2018
Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. septembra 2018, sp. zn. 3Sžfk/37/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:5015201071.1
Najvyšší súd | 3Sžfk/37/2017 | ECLI:SK:NSSR:2018:5015201071.1 | 2018-09-26 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z. z., § 2 ods. 3 písm. e) zákona č. 309/2009 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/27acea62-736a-402f-96b1-54e7a17493ee
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5015201071.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžfk/37/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015201071
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:5015201071.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumana a
zo sudcov JUDr. Sone Langovej a JUDr. Eriky Čanádyovej v právnej veci žalobcu: MVDr. D. S.,
B., zastúpený: Advokátska kancelária Mrázovský & partners, s.r.o., Mariánske námestie 2, Žilina,
proti žalovanému (sťažovateľovi): Úrad pre reguláciu sieťových odvetví - Regulačná rada, Bajkalská
27, Bratislava, zastúpený: JUDr. Miloš Kvasňovský, advokát, Dunajská 32, Bratislava, v konaní o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 18/25358/15/RR zo dňa 28. septembra 2015,
konajúc o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/169/2015-194
zo dňa 5. apríla 2017, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa (pôvodne žalovaného) proti rozsudku
Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/169/2015-194 zo dňa 5. apríla 2017  z a m i e t a.

Pôvodnému žalobcovi priznáva proti sťažovateľovi nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline podľa § 191 ods. 1 písm. c/ Správneho súdneho
poriadku (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. 18/25358/15/RR zo dňa 28.09.2015 a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. Uvedeným rozhodnutím žalovaného bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie
Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 2025/2012/E-OZ zo dňa 19.05.2015, ktorým pre žalobcu
určil pre rok 2012 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 119,11 €/MWh vyrobenej zo
slnečnej energie v zariadení výrobcu elektriny fotovoltická elektráreň FVZ MVDr. Zábronský s celkovým
inštalačným výkonom 9,36 kW, umiestnenej na streche budovy, súp. č. XXXXX, nachádzajúcej sa v k.ú.
U., na pozemku s parc. č. 3104/53 (ďalej len „výrobca elektriny“).

2. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že len žalovaným schválený Prevádzkový
poriadok, ako normatívny právny akt mohol upravovať spôsob a podmienky vykonania funkčnej
skúšky, avšak len za predpokladu, že spôsob a podmienky vykonania skúšky sa týkajú overovania a
zisťovania technických podmienok zariadenia a technických podmienok na jeho pripojenie do sústavy.
V posudzovanej veci bolo preukázané, že prevádzkový poriadok, platný a účinný v čase vyhotovenia
Protokolu o funkčnej skúške úpravu, na ktorú odkazovalo ust. § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009
Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu vydania napadnutých administratívnych rozhodnutí
(ďalej len „zákon č. 309/2009 Z.z.“) neobsahoval, neupravoval spôsob a podmienky vykonania
funkčnej skúšky. Len normatívnym právnym aktom mohla byť daná kompetencia prevádzkovateľovi
vykonávať funkčné skúšky výlučne, však spôsobom a podmienkami, ktoré boli obsahom schváleného



Prevádzkového poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Potom je bez právneho významu
zverejnenie akýchkoľvek podmienok vykonania funkčnej skúšky, ktoré na svojej internetovej stránke
zverejnil prevádzkovateľ distribučnej sústavy SSE - Distribúcia, a. s., ktoré nie sú normatívnym
aktom, ale iba jeho prejavom súkromnoprávnej povahy. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy v bode
13 Protokolu o funkčnej skúške mohol vykonať len kontrolu preverenia a vyhodnotenia technických
podmienok posudzovaného zariadenia a splnenia technických podmienok na pripojenie tohto zariadenia
do sústavy. Zo samotného označenia, ale ani obsahu bodu 13 protokolu nevyplýva posudzovanie
konkrétnych technických podmienok zariadenia, ani krajskému súdu nebolo zrejmé, aké technické
podmienky zariadenia prevádzkovateľ, v bode 13 posudzoval, naviac, keď technické podmienky
pripojenia sú posudzované v predchádzajúcich bodoch protokolu s výsledkom vyhovel.

II.

3. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote kasačnú sťažnosť, v
ktorej navrhol, aby Najvyšší súd SR rozsudok krajského súdu zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol,
alternatívne, aby rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch uviedol,
že zákonnú úpravu funkčnej skúšky pripojenia zariadenia na výrobu elektriny k distribučnej sústave
predstavuje úprava obsiahnutá v § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z., z ktorého možno vyvodiť, že
prevádzkovateľ distribučnej sústavy má povinnosť vykonať funkčnú skúšku do 30 dní od doručenia
žiadosti výrobcu elektriny a ak zariadenie výrobcu elektriny spĺňa technické podmienky na pripojenie
do sústavy, prevádzkovateľ distribučnej sústavy do 10 dní odo dňa jej vykonania vydá výrobcovi
elektriny doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky a že úpravu spôsobu a podmienok vykonania
funkčnej skúšky zveruje do rúk prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Podľa žalovaného však zo znenia
predmetného ustanovenia nevyplýva právna definícia funkčnej skúšky ako takej, pričom tiež z neho
nevyplýva ani bližšia úprava spojenia „vykonanie funkčnej skúšky“. Tvrdenie žalobcu, podľa ktorého
funkčnú skúšku pripojenia zariadenia na výrobu elektriny k distribučnej sústave pokladá za technický
úkon skúšky pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy priamo na mieste inštalácie zariadenia
výrobcu elektriny z vyššie uvedeného ustanovenia nevyplýva. Z predmetného ustanovenia podľa
žalovaného nemožno dospieť k záveru, že vykonaním funkčnej skúšky pripojenia zariadenia na výrobu
elektriny k distribučnej sústave je len faktické vykonanie jednotlivých častí funkčnej skúšky v teréne.
Dátum úspešne vykonanej funkčnej skúšky pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do distribučnej
sústavy nemožno považovať za dátum technickej realizácie funkčnej skúšky. Z absencie prevádzkového
poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy (spoločnosť Stredoslovenská energetika - Distribúcia,
a.s.) ako takého, prípadne z absencie úpravy funkčnej skúšky pripojenia zariadenia výrobcu elektriny
do distribučnej sústavy v rámci prevádzkového poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy však
s poukazom na príslušné ustanovenia nemožno vyvodiť, že by funkčnou skúškou bolo iba faktické
vykonanie jednotlivých častí funkčnej skúšky v teréne alebo, že by došlo k zmene výkladu pojmu
vykonanie funkčnej skúšky v tom smere, že funkčnou skúškou je iba faktické vykonanie jednotlivých
častí funkčnej skúšky v teréne. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na § 2 ods. 3 písm. e/ zákona
č. 309/2009 Z.z., z ktorého nevyplýva definícia „skutočného“ času uvedenia zariadenia do prevádzky, a
teda čas „fyzického“ pripojenia zariadenia do distribučnej sústavy alebo spôsobilosti takéhoto zariadenia
na pripojenie do distribučnej sústavy.

4. Je nevyhnutné, aby zariadenie výrobcu elektriny na výrobu elektriny spĺňalo technické podmienky
na pripojenie do distribučnej sústavy prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Takéto splnenie technických
podmienok je však možné preskúmať len podrobným posúdením pozostávajúcim z niekoľkých
samostatných kontrol a krokov. Bez vykonania posúdenia splnenia technických podmienok by sa v
rozpore s ustanoveniami zákona č. 309/2009 Z.z. mohlo potom za čas uvedenia zariadenia do prevádzky
považovať už úplne prvé „fyzické“ pripojenie zariadenia do distribučnej sústavy.

5. Zariadenie výrobcu elektriny teda síce môže byť „fyzicky“ pripojené do distribučnej siete, avšak tak
môže byť vykonané predovšetkým z toho dôvodu, aby už pri inštalácií technológie mohla byť overená
funkčnosť určitej časti zariadenia a funkčnosť napojenia. Práve z toho dôvodu si nemožno zamieňať
tzv. skutočné pripojenie zariadenia do distribučnej sústavy s časom uvedenia zariadenia do prevádzky
v zmysle definície podľa zákona č. 309/2009 Z.z.

6. Žalobca považuje funkčnú skúšku za technický úkon skúšky pripojenia zariadenia výrobcu elektriny
do sústavy priamo na mieste inštalácie zariadenia výrobcu elektriny, pričom nie je podľa názoru



žalobcu správne posudzovať za dátum úspešne vykonanej funkčnej skúšky pripojenia zariadenia do
sústavy dátum administratívneho spracovania výsledkov funkčnej skúšky pracovníkom spoločnosti
Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. Podľa žalovaného z ustanovenia § 5 ods. 14 zákona
č. 309/2009 Z.z. vyplýva, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy má na vykonanie funkčnej skúšky
celkovo 30 dní od doručenia žiadosti výrobcu elektriny, a teda zákonnou požiadavkou je, aby posledná
kontrola v zmysle bodu 13 Protokolu o funkčnej skúške pripojenia zariadenia do sústavy spoločnosti
Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. bola vykonaná v rámci tejto zákonnej lehoty. Týmto sa
funkčná skúška považuje za vykonanú. V prípade vyhodnotenia funkčnej skúšky s úspešným výsledkom
pre výrobcu elektriny má potom prevádzkovateľ distribučnej sústavy lehotu 10 dní odo dňa vykonania
funkčnej skúšky na vydanie Protokolu o funkčnej skúške pripojenia zariadenia do sústavy ako dokladu
o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky. V prípade plnenia týchto zákonných lehôt preto nemožno
konštatovať, že by prevádzkovateľ distribučnej sústavy konal v rozpore so zákonom č. 309/2009 Z.z.
a to bez ohľadu na skutočnosť, či úprava funkčnej skúšky bola alebo nebola súčasťou prevádzkového
poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy.
III.

7. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol, aby Najvyšší súd SR podanú kasačnú sťažnosť
zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania. V dôvodoch uviedol, že sa stotožňuje s
napadnutým rozsudkom krajského súdu, ktorý reflektuje aktuálnu judikatúru Ústavného súdu SR napr.
sp. zn. I. ÚS 373/2015-33 zo dňa 25.11.2015, II. ÚS 275/2015-48 zo dňa 16.12.2015. Správny súd
ústavne konformným spôsobom vyložil § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z. keď konštatoval, že na
prevádzkovateľa distribučnej sústavy bola zákonom delegovaná len právomoc pri posudzovaní funkčnej
skúšky zariadenia skúmať len a výlučne technické podmienky a predpoklady konkrétneho zariadenia na
výrobu elektrickej energie, ktoré sa má pripojiť do sústavy. Rovnako tak je potom podľa žalobcu správny
aj z toho vyplývajúci záver o tom, že v uvedenom prípade je bod 13. Protokolu o vykonaní funkčnej skúšky
v priamom rozpore s § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z. z dôvodu, že tento viazal ukončenie funkčnej
skúšky zariadenia do prevádzky na administratívnu kontrolu neznámym pracovníkom prevádzkovateľa
distribučnej sústavy a nie tak, ako to predpokladá znenie príslušného predpisu na posúdení technických
podmienok.

8. V ustanovení § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z. je daný príkaz, že mal byť vydaný prevádzkový
poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Táto povinnosť zo strany prevádzkovateľa distribučnej
sústavy splnená nebola. Vychádzajúc z obsahu prevádzkového poriadku platného v rozhodnom
období uvedenia zariadenia do prevádzky je jednoznačné, že tento žiadne špecifické podmienky a
spôsoby, ktorých úpravu naň zákon delegoval, neupravoval v rozsahu povinností, ktorých splnenie sa
v napadnutom rozhodnutí požaduje od žalobcu, a preto správne orgány nemohli od žalobcu požadovať
splnenie iných, než zákonom uvedených požiadaviek na úspešné vykonanie funkčnej skúšky. Aj tieto
podmienky pre prípad ich úpravy v prevádzkovom poriadku by museli byť v súlade so zákonom,
pretože prevádzkový poriadok nemôže upravovať právne vzťahy nad rámec zákonnej úpravy. Je teda
nepochybné, že od osoby, ktorej zariadenie má byť uvedené do prevádzky nie je možné požadovať
splnenie iných než v prevádzkovom poriadku uvedených podmienok a zároveň tieto podmienky
obsiahnuté v prevádzkovom poriadku nemôžu byť v rozpore so zákonom a prevádzkový poriadok
musí byť schválený úradom. Úradom schválený prevádzkový poriadok je záväzný pre účastníkov
trhu. Nie je tak možné, aby prevádzkovateľ určoval spôsob a podmienky funkčnej skúšky spôsobom
zverejnenia na svojom webovom sídle, resp. v samotnom Protokole o funkčnej skúške a tieto by boli pre
žalobcu záväzné. Ak teda prevádzkovateľ stanovil spôsob a podmienky funkčnej skúšky zverejnením
na webovom sídle, protokole o funkčnej skúške a správne orgány tieto požadovali od žalobcu na
úspešné vykonanie funkčnej skúšky, došlo k porušeniu čl. 13 Ústavy SR. Žalobca na záver uviedol, že
prevádzkovateľ distribučnej sústavy porušil povinnosť uloženú mu v splnomocňujúcom ustanovení § 4
ods. 15 zákona č. 309/2009 Z.z. upraviť spôsob a podmienky funkčnej skúšky v prevádzkovom poriadku,
keď upravil podmienky funkčnej skúšky uverejnené v usmernení na webovom sídle, resp. v protokole o
funkčnej skúške, a to úpravou podmienok funkčnej skúšky spôsobom odporujúcom zákonu č. 309/2009
Z.z.

IV.

9. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý
rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v



zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).

10. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“, „kasačný súd“) vychádzal zo skutkového
stavu, ktorý podrobne v odôvodnení rozsudku popísal krajský súd, preto pre účastníkov konania známe
fakty a skutočnosti nebude nadbytočne opakovať a len v stručnosti z neho vyberá nasledovné:

11. Žalobca, ako regulovaný subjekt podal dňa 09.11.2012 na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví
žiadosť o schválenie ceny elektriny pre stanovenie doplatku pre rok 2012, vyrobenej zo slnečnej energie
v zariadení výrobcu elektriny. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví prvostupňovým administratívnym
rozhodnutím schválil pre rok 2012 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 119,11 €/MWh
vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení žalobcu. Druhostupňový správny orgán toto prvostupňové
administratívne rozhodnutie potvrdil.

12. Kasačný súd sa v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím krajského súdu o zrušení rozhodnutia
žalovaného z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, keď žalovaný určil za deň uvedenia
zariadenia výrobcu elektriny (žalobcu) do prevádzky dátum uvedený v bode 13 protokolu o vykonaní
funkčnej skúšky. Navyše postup, ktorý viedol žalovaného k vydaniu preskúmavaného rozhodnutia
považuje najvyšší súd za zmätočný a v rozpore so zákonom.

13. Podľa § 6 ods. 1 písm. c/ zákona č. 309/2009 Z.z. pri stanovení ceny sa rozumie doplatkom
rozdiel medzi cenou elektriny a cenou elektriny na straty, ktorý uhrádza výrobcovi elektriny z
obnoviteľných zdrojov energie alebo výrobcovi elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou
prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené alebo
na vymedzenom území ktorého sa nachádza.

14. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 309/2009 Z.z. pri stanovení ceny elektriny úrad zohľadní
a) druh obnoviteľného zdroja energie,
b) použitú technológiu,
c) termín uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, prípadne termín rekonštrukcie a
modernizácie zariadenia výrobcu elektriny a
d) veľkosť inštalovaného výkonu zariadenia výrobcu elektriny,
e) plnenie kritérií trvalej udržateľnosti, ak sa na výrobu elektriny použila biokvapalina,
f) rozsah investičných nákladov na rekonštrukciu alebo modernizáciu.

15. Podľa § 2 ods. 3 písm. e/ zákona č. 309/2009 Z.z. na účely tohto zákona sa všeobecne rozumie
časom uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky dátum, kedy bolo na základe kolaudačného
rozhodnutia povolené užívanie zariadenia výrobcu elektriny alebo kedy bola úspešne vykonaná funkčná
skúška pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy (ďalej len „funkčná skúška“) podľa toho, ktorý
dátum nastane neskôr.

16. Podľa § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z. prevádzkovateľ distribučnej sústavy, do ktorého sústavy
má byť zariadenie výrobcu elektriny pripojené, je povinný vykonať funkčnú skúšku do 30 dní odo dňa
doručenia žiadosti výrobcu elektriny. Ak zariadenie výrobcu elektriny spĺňa technické podmienky na
pripojenie do sústavy, prevádzkovateľ distribučnej sústavy vydá výrobcovi elektriny doklad o úspešnom
vykonaní funkčnej skúšky do 10 dní odo dňa jej vykonania. Funkčná skúška sa nevyžaduje, ak zariadenie
výrobcu elektriny nebude pripojené do sústavy. Spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky určí
prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy.

17. V prejednávanej veci bolo kľúčovou otázkou určenie dátumu úspešného vykonania funkčnej skúšky,
ako rozhodnej skutočnosti pre určenie času uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, od
ktorej následne záviselo určenie pevnej ceny elektriny pre stanovenie doplatkov pre žalobcu pre rok
2012.

18. Najvyšší súd Slovenskej republiky s prihliadnutím na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. I. ÚS 373/2015 z 25.11.2015 a sp. zn.  II. ÚS 274/2015  zo 16.12.2015, sa stotožnil s právnym
názorom uvedeným v rozsudku krajského súdu a nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že pre určenie



časového momentu uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky je rozhodujúcim dátumom
dátum uvedený v bode 13 protokolu o funkčnej skúške (t.j. 10.07.2012), keďže z § 2 ods. 3 písm. e/
zákona č. 309/2009 Z. z. vyplýva, že uvedeným dátumom je dátum „úspešného vykonania funkčnej
skúšky“, nie následné schválenie a podpísanie protokolu, ako administratívneho úkonu prevádzkovateľa
distribučnej sústavy.

19. Z obsahu administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že spolu s cenovým návrhom predložil
žalobca v správnom konaní list mesta Martin „Ohlásenie drobnej stavby - Oznámenie“ zo dňa
13.06.2012, v ktorom mesto Martin oznámilo žalobcovi, že nemá námietky proti realizovaniu ohlásenej
drobnej stavby; výpis z katastra nehnuteľností, preukazujúci vlastnícky vzťah k budove - rodinnému
domu, na ktorom sa nachádza fotovoltické zariadenie; jednopólovú schému; zmluvu o pripojení
zariadenia výrobcu do NN distribučnej sústavy; plán výroby; zápis z odovzdaní a prevzatí budovy alebo
stavby a Protokol o vykonaní funkčnej skúšky, schválený a podpísaný v bode 13 za spoločnosť SSE-D,
a.s. riaditeľom sekcie Asset management Ing. L. L. dňa 02.07.2012.

20. V prejednávanej veci považuje najvyšší súd za nesporné, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy v
rozhodnom období spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky v prevádzkovom poriadku neupravil,
v dôsledku čoho bol správny orgán povinný pri určení časového momentu uvedenia zariadenia výrobcu
elektriny do sústavy vychádzať výlučne zo znenia § 2 ods. 3 písm. e/ zákona č. 309/2009 Z.z., podľa
ktorého sa časom uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky rozumie neskorší dátum z
dátumov: 1) nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, na základe ktorého bolo povolené
trvalé užívanie zariadenia výrobcu elektriny, 2) úspešného vykonania funkčnej skúšky.

21. Vzhľadom na skutočnosť, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy nerešpektoval povinnosť určiť
spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa distribučnej
sústavy podľa § 5 ods. 14 poslednej vety zákona č. 309/2009 Z.z., považoval najvyšší súd rozhodnutie
žalovaného, s prihliadnutím na nálezy Ústavného súdu SR, zaťažené vadou nesprávneho právneho
posúdenia veci, keď žalovaný dospel k záveru o uvedení zariadenia žalobcu na výrobu elektriny do
prevádzky dňom vydania (schválenia) protokolu o funkčnej skúške, t.j. po 01.07.2012 a o splnení
podmienok pre schválenie pevnej ceny elektriny pre stanovenie doplatkov v sume 119,11 Eur/MWh,
v zmysle § 11a ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 225/2011 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v
elektroenergetike v znení neskorších predpisov.

22. Povinnosťou žalovaného v ďalšom konaní bude, aby bola vec opätovne predložená správnemu
orgánu prvého stupňa na rozhodnutie o návrhu ceny výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie
pre rok 2012, podanom žalobcom dňa 09.11.2012.

23. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky
žalovaného vznesené v kasačnej sťažnosti za nedôvodné, a preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú
podľa § 461 SSP zamietol.

24. O trovách kasačného konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s ustanoveniami § 167 ods.
1 a § 175 ods. 1 SSP a contrario tak, že sťažovateľovi/žalovanému nepriznal náhradu trov kasačného
konania z dôvodu neúspechu v kasačnom konaní a nárok na náhradu trov konania mu zo zákona ani
nevyplýva. Žalobca bol v kasačnom konaní úspešný, a preto mu vznikol nárok na úplnú náhradu trov
kasačného konania.

25. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.