{"guid": "7fefb8c4-1b7c-4f89-bde9-51dc62c11d5d:3641c60d-1ec3-477f-84e1-b6ed409dc9f2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5014896030.2", "spisova_znacka": "8Cdo/218/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/218/2016 z 10. 12. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10. decembra 2018, sp. zn. 8Cdo/218/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:5014896030.2", "identifikacne_cislo": "5014896030", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Oľga Trnková", "sudca_id": 80, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-olga-trnkova-80", "datum_vydania": "2018-12-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3641c60d-1ec3-477f-84e1-b6ed409dc9f2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5014896030.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:5014896030.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:5014896030.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Cdo/218/2016\n5014896030\n10. 12. 2018\nJUDr. Oľga Trnková\nECLI:SK:NSSR:2018:5014896030.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Profit real Žilina s. r. o., so sídlom v Žiline,\nTajovského č. 5 (pôvodne RF spol. s r. o., so sídlom v Žiline, Dubová č. 6), zastúpenej JUDr. Martinom\nGordíkom, advokátom v Žiline, Námestie A. Hlinku č. 816/3, proti žalovanej Slovenskej republike,\nzastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č.\n13, o náhradu škody, vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 10 C 558/96, o dovolaní žalovanej\nproti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 29. februára 2016 sp. zn. 5 Co 876/2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline z 29. februára 2016 sp. zn. 5 Co\n876/2014 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Žalobou z 2. novembra 1996, doručenou Okresnému súdu Čadca 11. novembra 1996, sa žalobkyňa\n(pôvodne obchodná spoločnosť TÓTH s. r. o., so sídlom v Makove, Horský hotel Pančava a následne\nRF spol. s r. o.) domáhala proti žalovanej náhrady škody vo výške 3 700 000 Sk (122\n817,49 €) spôsobenej nesprávnym úradným postupom bývalého Štátneho notárstva Veľký Krtíš a\nspočívajúcim v nesplnení zákonom stanovenej povinnosti najneskôr v lehote 60 dní predložiť zmluvu o\nzriadení záložného práva spolu s potvrdením o jej registrácii miestne príslušnému orgánu geodézie na\nvyznačenie v evidencii nehnuteľností.\n2. Okresný súd Čadca rozsudkom z 26. júna 1997 č. k. 10 C 558/96-70 uložil žalovanej povinnosť\nzaplatiť žalobkyni sumu 3 892 000 Sk (129 190,73 €) so 17,6 % úrokom z omeškania od 1. apríla 1994\ndo zaplatenia ako aj trovy konania v sume 29 350 Sk (974,24 €), všetko do 30 dní od právoplatnosti\nrozsudku. Uviedol, že žalobkyňa ako kupujúci nadobudol na základe kúpnej zmluvy uzavretej s R. T. ako\npredávajúcim dňa 1. marca 1994 vlastnícke právo k nehnuteľnosti - I. č. XXX s pozemkom - parcelou č.\n305/1 v katastrálnom území Y., vedenej na LV č. XX (resp. č. XXX), pričom podľa výpisu z listu vlastníctva\nboli tieto nehnuteľnosti bez tiarch (ktorá skutočnosť bola výslovne uvedená aj v kúpnej zmluve).\nPredávajúcemu zaplatil kúpnu cenu v sume 3 700 000 Sk (122 817,49 €). Následne až 5. októbra\n1994 žalobkyňa zistila, že na odkúpené nehnuteľnosti bolo zriadené záložné právo na základe zmluvy\nregistrovanej bývalým Štátnym notárstvo Veľký Krtíš dňa 19. februára 1992 pod č. R III 29/92. Štátne\nnotárstvo si nesplnilo zákonom určenú povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 151b ods. 1\nObčianskeho zákonníka v znení účinnom do 1. januára 1993, lebo najneskôr v lehote 60 dní nepredložilo\n(ním registrovanú) zmluvu miestne príslušnému orgánu geodézie na zápis vzniku záložného práva. V\ndôsledku takéhoto nesprávneho úradného postupu štátneho notárstva (spočívajúceho v jeho nečinnosti)\nžalobkyni vznikla škoda spočívajúca v zaplatenej kúpnej cene a zaplatenej dani z prevodu nehnuteľností\nv sume 192 000 Sk - 6 373,23 € (o ktorú sumu v priebehu konania rozšíril svoj návrh), teda celkove vo\nvýške 3 892 000 Sk (129 190,73 €). Zodpovednosť štátu za takto vzniknutú škodu vyplýva z ustanovenia\n§ 18 ods. 1, 2 v spojení s ustanovením § 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu\nspôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „zákon č.\n58/1969 Zb.“). O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.\n\n3. Krajský súd v Žiline na odvolanie žalovanej rozsudkom z 18. decembra 1997 sp. zn. 5 Co 1782/97\nrozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O. s. p.) a žalovanej uložil\npovinnosť nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v sume 11 740 Sk (389,70 €) do troch dní\nod právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd zhodne s názorom prvoinštančného súdu dospel\nk záveru, že žalobkyni vznikla škoda v uplatňovanej výške a nejde o škodu fiktívnu,\npretože zaplatila uvedené finančné prostriedky za nehnuteľnosti, s ktorými nemôže z dôvodu\nviaznuceho záložného práva disponovať. Keďže sa jej inými právnymi prostriedkami zjednať nápravu\nnepodarilo (protestom prokurátora), zvolila postup podľa zákona č. 58/1969 Zb. Žalobkyňa by v prípade\nvedomosti o záložnej zmluve, predmetnú kúpnu zmluvu neuzavrela, pretože je logické, že by nemala\nzáujem odkúpiť nehnuteľnosti, na ktorých viazne záložné právo v prospech záložného veriteľa v sume,\nktorá prevyšuje kúpnu cenu týchto nehnuteľností. Tvrdenia žalovanej, že škoda žalobkyni nevznikla,\npovažoval za neopodstatnené, pretože pod skutočnou škodou treba rozumieť aj márne vynaložené\nnáklady na nehnuteľnosti, ku ktorým nemožno uplatňovať vlastnícke právo. Stotožnil sa aj s ďalšími\ndôvodmi a skutočnosťami, ktoré v odôvodnení svojho rozsudku uviedol súd prvej inštancie a na ktoré v\npodrobnostiach poukázal. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení\ns § 142 ods. 1 O. s. p.\n4. Žalovaná návrhom z 5. októbra 1998, doručeným Okresnému súdu Čadca 9. októbra 1998 navrhla\nobnovu uvedeného konania, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 10 C 558/96 a\nbolo právoplatne skončené (v spojení s rozsudkom krajského súdu) dňom 30. júla 1998. Dôvodom na\nobnovu konania bola nová skutočnosť, o existencii ktorej v priebehu pôvodného konania nevedela, a\nbez svojej viny ju nemohla použiť v pôvodnom konaní, pričom jej mohla privodiť priaznivejšie rozhodnutie\nvo veci (§ 228 ods. 1 písm. a/ O. s. p.). Touto novou skutočnosťou bolo súdne konanie vedené na\nOkresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 3 Cb 52/94, v ktorom sa Slovenská štátna sporiteľňa, mestská\npobočka Veľký Krtíš domáhala určenia neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy. V priebehu konania\no obnovu konania pribudla ďalšia relevantná skutočnosť spočívajúca v rozhodnutí Okresného\nsúdu Veľký Krtíš z 19. decembra 2003 č. k. 3 C 176/00-303 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu\nv Banskej Bystrici zo 17. júna 2004 sp. zn. 16 Co 131/04 , ktorým bolo určené, že kúpna zmluva o\nprevode nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností pre katastrálne územie Y. na LV č. XX ako\ndom súpisné číslo XXX na parcele č. 305/1 a na LV č. XXX ako parcela č. 305/1 - zastavaná plocha vo\nvýmere 789 m2, parcela č. 305/2 - zastavaná plocha vo výmere 250 m2 uzavretá dňa 1. marca 1994\nmedzi predávajúcim R. T. a kupujúcim spoločnosťou TÓTH spol. s r. o., so sídlom Horský hotel Pančava,\nMakov, je neplatná. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 11. augusta 2004.\n5. Okresný súd Čadca uznesením z 5. októbra 2004 č. k. 6 C 794/98-250 povolil obnovu konania\nvedeného na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 10 C 558/96.\n6. Krajský súd v Žiline uznesením z 29. apríla 2005 sp. zn. 6 Co 155/05 uznesenie súdu prvej inštancie\nako vecne správne (§ 219 ods. 1 O. s. p.) potvrdil.\n7. Po povolení obnovy konania Okresný súd Čadca rozsudkom z 3. mája 2006 č. k. 10 C 558/96-111\nnávrh žalobkyne (Spoločnosti RF, s. r. o.) voči žalovanej na zaplatenie 3 892 000 Sk (129 190,73 €) so\n17,6 % úrokmi z omeškania od 1. apríla 1994 do zaplatenia zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov\nkonania. Po oboznámení sa so spisom Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici sp. zn. VP 195/20/1994,\nspismi Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3 Cb 52/1994 a sp. zn. 3 C 534/94 a ďalšími (uvedenými)\nlistinnými dôkazmi dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala zákonný dôvod, na základe ktorého\nsi uplatňuje náhradu škody, lebo jej žiadna škoda ani nevznikla. Žalobkyňou tvrdená skutočnosť, že\nnemohla s predmetnou nehnuteľnosťou nakladať vzhľadom na ťarchu (záložné právo), nebola v konaní\npreukázaná. Bez ohľadu na nesprávny postup pracovníkov bývalého Štátneho notárstva Veľký Krtíš,\nak bola škoda spôsobená úmyselným trestným činom, tak za ňu zodpovedá páchateľ, čo v danom\nprípade je evidentné a od žalobkyne nikto nevymáhal ani nevymáha žiadne finančné prostriedky titulom\nťarchy, ktorá na nehnuteľnostiach viazla. Teda žalobkyňa nepreukázala právny nárok na náhradu škody\ntitulom nesprávneho úradného postupu v zmysle § 18 ods. 1, 2 zákona č. 58/1969 Zb. O trovách konania\nrozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 151 ods. 1 O. s. p.\n8. Krajský súd v Žiline na odvolanie žalobkyne uznesením z 30. januára 2007 sp. zn. 5 Co 370/2006\nrozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zdôraznil, že zmena právneho\nhodnotenia veci právoplatne rozsúdenej po povolení obnovy konania bez zmeny skutkového stavu je\nneprípustná, pretože by bola nezákonnou a protiústavnou revíziou právoplatných súdnych rozhodnutí.\nVytkol súdu prvej inštancie, že sa vôbec nezaoberal otázkou, že podľa § 228 ods. 1 písm. a/ O. s. p.\nzákonom požadované skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré žalobkyňa (obnovy konania) bez\nsvojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní a môžu privodiť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie vo veci,\nmusia existovať už v čase podania návrhu na obnovu konania. Teda v lehote troch mesiacov od toho\n\nčasu, keď ten, kto obnovu konania navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy alebo od toho času, keď ho\nmohol uplatniť. V uvedenom prípade nejde o výnimky, v ktorých by bolo možné podať návrh na obnovu\nkonania aj po uplynutí trojročnej lehoty a navrátenie lehoty nie je možné (§ 230 ods. 2, 3 O. s. p.).\n9. Okresný súd Čadca (v poradí druhým) rozsudkom zo 14. mája 2008 č. k. 10 C 558/1996-276\nžalobu žalobkyne zamietol a žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania. Pri svojom rozhodnutí\nsúd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, z ktorých vyplýva, že v kúpnej zmluve uzavretej 1.\nmarca 1994 sa jej účastníci dohodli, že kúpnu cenu zaplatí kupujúci najneskôr do 2 dní od vykonania\nvkladu na kupujúceho (čl. III) a v jej čl. IV predávajúci prehlásil, že na predávaných nehnuteľnostiach\nneviaznu žiadne ťarchy ani dlžoby a že zodpovedá kupujúcemu za prípadné škody, ktoré by mu\nvznikli, ak by sa ukázala nepravdivosť tohto ubezpečenia. Kúpna zmluva bola jej účastníkmi\npodpísaná a vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 1. marca 1994 (pod č. V 71/94).\nOkresná prokuratúra Veľký Krtíš k podnetu na podanie protestu prokurátora navrhovateľom (na základe\nvlastného šetrenia) oznámila, že povinnosť vyznačenia (vzniku a zániku záložného práva) v evidencii\nnehnuteľností podľa § 151b ods. 6 Občianskeho zákonníka (účinného do 1. januára 1993) bola len\npovinnosťou zaisťujúcou informáciu verejnosti, nie však podmienkou vzniku, či zániku záložného práva.\nSprávnosť tohto stanoviska potvrdila aj Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici (v odpovedi z 19. júna\n1995) na opakovaný podnet žalobkyne, ktorá súčasne uviedla, že ani zápis záložného práva po odkúpení\nnehnuteľnosti nemá vplyv na platnosť kúpnej zmluvy a na povolenie zápisu do katastra nehnuteľností.\nSlovenská sporiteľňa, mestská pobočka Veľký Krtíš potvrdila, že jej klientovi R. T. bol poskytnutý úver\nvo výške 3 409 000 Sk (113 158,06 €) a na zabezpečenie jeho návratnosti bolo zriadené záložné právo\nk predmetným nehnuteľnostiam (zmluva o zriadení záložného práva uzavretá 28. januára 1992 bola\nregistrovaná bývalým Štátnym notárstvom Veľký Krtíš dňa 19. februára 1992 pod sp. zn. R III 29/92). Na\nzáklade rozhodnutia Daňového úradu Veľký Krtíš z 8. apríla 1997 sp. zn. 681/1/2607/95/EX zaplatila\n(pôvodná žalobkyňa) ako ručiteľka daň z prevodu nehnuteľností vo výške 192 000 Sk (6 373,24\n€). V konaní vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 3 Cb 52/94 bola žaloba žalobkyne\nSlovenskej štátnej sporiteľne, mestská pobočka Veľký Krtíš zamietnutá z dôvodu nedostatku pasívnej\nlegitimácie (žalobkyňou označeného žalovaného v konaní o odporovateľnosti právnemu úkonu\npodľa § 42a Občianskeho zákonníka). V konaní vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš pod\nsp. zn. 3 C 534/94 bolo vyhovené žalobe žalobkyne Slovenskej štátnej sporiteľne, mestská pobočka\nVeľký Krtíš proti žalovanému R. T. na zaplatenie uplatnenej istiny s príslušenstvom titulom úveru. V\nkonaní vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 3 C 176/00 na žalobu žalobkyne Slovenskej\nrepubliky - Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky proti žalovanému R. T. a spoločnosti TÓTH\nspol. s r. o. bolo určené, že predmetná kúpna zmluva je neplatná z dôvodu, že predávajúci R. T. bol\n(rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš z 12. septembra 1997 sp. zn. 7 Nc 526/97) úplne zbavený\nspôsobilosti na právne úkony (uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš zo 4. mája 1998 sp. zn. P 6/98 mu\nbol ustanovený opatrovník), z ktorého dôvodu bolo aj trestné stíhanie vedené (pre podvod pri uzavretí\nkúpnej zmluvy) proti nemu uznesením vyšetrovateľa z 22. februára 1995 zastavené. Podľa aktuálneho\nvýpisu z katastra nehnuteľností pre katastrálne územie Y. je ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti\nzapísaná spoločnosť Z., so sídlom vo U., titulom osvedčenia o priebehu dražby pod č. N 505/2006, Nz\n30160/2006 (do katastra nehnuteľností zapísaným pod č. Z 1789/2006), ktorú na návrh žalobcu J.,\nso sídlom v N. vykonala Dražobná spoločnosť a. s. Bratislava, oprávnená k výkonu dobrovoľných\ndražieb podľa zákona č. 527/2002 Z. z. dňa 2. augusta 2006 v Lučenci. Teda vydražiteľom predmetu\ndražby (bývalého vlastníka RF spol. s r. o.) sa stala spoločnosť Z. za cenu dosiahnutú vydražením\n1 000 000 Sk (33 193,92 €), pričom medzi ťarchami viaznucimi na nehnuteľnostiach je uvedené\naj záložné právo. Oznámenie o dražbe predmetných nehnuteľností bolo zaslané (podľa § 17\nods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z.) aj pôvodnému vlastníkovi na adresu zistenú z aktuálnych údajov\nobchodného registra, ktorý mal vedomosť o realizácii krokov k dražbe smerujúcich už v roku\n2005, kedy prebiehalo ohodnotenie predmetu dražby a dražobník konal s jeho konateľom\n(C. S.). Oznámenie o výsledku dražby bolo zverejnené v Notárskom centrálnom registri dražieb dňa\n4. augusta 2006 pod č. 1382/2006 a notárska zápisnica osvedčujúca priebeh dražby po doplatení\nceny dosiahnutej vydražením bola zaslaná žalobkyni dňa 18. septembra 2006, ktorá neuplatnila žiadne\nnároky k predmetu dražby alebo k dosiahnutému výťažku dražby. Uviedol, že po (právoplatnom)\npovolení obnovy konania, keď mu ustanovenie § 235 ods. 1, 2 O. s. p. výslovne ukladá prihliadať na\nvšetko, čo vyšlo najavo tak v pôvodnom konaní, ako aj v konaní o povolení obnovy konania, zákon\nneobmedzuje súd pokiaľ ide o skutkový stav a rozsah dokazovania, výlučne na skutkový stav zistený\nv pôvodnom konaní, ani na navrhovateľom obnovy uvedený konkrétny dôvod obnovy konania. Aj v\nprípade nárokov titulom osobitnej zodpovednosti štátu (podľa zákona č. 58/1969 Zb.) platia základné\nteoretické občianskoprávne východiská podmienok zodpovednosti za škodu. Teda musí byť súčasne\n\npreukázané protiprávne konanie (porušenie právnej povinnosti) zodpovedného subjektu, zavinenie\ntakéhoto konania, vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym zavineným konaním a vznikom\nškody. V čase registrácie predmetnej kúpnej zmluvy bolo povinnosťou štátneho notárstva v lehote do\n60 dní predložiť zmluvu spolu s potvrdením o registrácii príslušnému orgánu geodézie na vyznačenie\nvzniku záložného práva vo vtedajšej evidencii nehnuteľností (§ 151b ods. 6 Občianskeho zákonníka\nv spojení s § 4 ods. 4 zákona č. 22/1964 Zb. ako právnych predpisov účinných k 19. februáru 1992).\nOpomenutie tejto povinnosti je porušením právnej povinnosti a nesprávnym úradným postupom podľa\nustanovenia § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. Podľa názoru súdu žalobkyňa v priebehu tak pôvodného\nkonania ako aj konania po povolení obnovy jednoznačne nepreukázala vznik škody a vôbec nie jej\nvýšku uplatnenú v žalobe. Predmetné nehnuteľnosti, ktoré nadobudla (pôvodná) žalobkyňa kúpnou\nzmluvou a za ktoré zaplatila kúpnu cenu a daň z prevodu nehnuteľností, boli predané na dražbe až v\npriebehu konania a výťažok z nej nadobudol iný subjekt. Podľa názoru súdu až najskôr týmto okamihom\n(prevodom vlastníckeho práva na tretiu osobu dražbou) možno jednoznačne konštatovať, že došlo\nk vzniku škody. Z hľadiska požiadavky na náhradu skutočnej škody (§ 20 zákona č. 58/1969 Zb.)\nje vymedzenie výšky škody žalobkyňou (súčet kúpnej ceny a dane z prevodu) nedostatočné. Okrem\nuvedených sporných skutočností týkajúcich sa otázky vzniku a rozsahu skutočnej škody, nemal súd\npreukázanú ani príčinnú súvislosť medzi protiprávnym zavineným konaním a vznikom škody. Samotná\nexistencia záložného práva nie je sama osebe prekážkou prevodu nehnuteľností a povolenia vkladu na\nzáklade uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností, preto nie\nje na mieste tvrdenie, že kupujúci nemohol spornú kúpnu zmluvu platne uzavrieť a že by nemohol\nbyť povolený vklad. So zreteľom na zistené skutočnosti, ktoré vyšli najavo v konaní o povolení obnovy\nhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania (§ 132 O. s. p.) dospel súd k záveru, že (pôvodná)\nžalobkyňa ako kupujúci prostredníctvom fyzickej osoby svojho vtedajšieho konateľa (K. M.) zjavne\ndisponoval vedomosťou o existencii záložného práva k prevádzaným nehnuteľnostiam. O tom\nsvedčí výslovné znenie kúpnej zmluvy z 21. marca 1993 (ktorej predmetom bola rekreačná chata)\nuzavretej medzi R. T. a R. T. ako predávajúcimi a spoločnosťou U. ako kupujúcim, zastúpenej tým\nistým konateľom, ktorý podpísal aj predmetnú kúpnu zmluvu. Pokiaľ potom žalobkyňa pri vedomosti o\nzáložnom práve nevzala zreteľ na zmeny právnej úpravy a prehliadla, že v čase rozhodnom pre vznik\nzáložného práva sa nevyžadoval vklad do katastra nehnuteľností a že v tomto smere zápis do katastra\nnehnuteľností mal len deklaratórny charakter, ide o autonómne konanie a rozhodnutie kupujúceho, na\nktoré dôsledky potom objektívne opomenutie štátneho notárstva nemohlo mať žiaden vplyv. Ak by aj\nkonateľ (pôvodnej) žalobkyne, napriek skutočnostiam uvedeným v predchádzajúcej zmluve (z 21.\nmarca 1993) v čase uzavretia spornej kúpnej zmluvy vychádzala z najlepšieho presvedčenia a\ndôvery na v tom čase objektívne existujúci stav zápisu v príslušnom katastri nehnuteľností, takéto jej\nsubjektívne presvedčenie neobstojí vo vzťahu k nevyvrátiteľnej právnej domnienke všeobecnej znalosti\nvyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov podľa § 2 zákona č. 1/1993 Z. z., tzn. vrátane\ncitovanej, všeobecne záväznej právnej úpravy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a o\npovahe a záväznosti zápisov o existencii záložného práva v evidencii nehnuteľností. Ak preto (pôvodná)\nžalobkyňa pri uzatváraní spornej kúpnej zmluvy napriek svojej preukázanej informovanosti (v zmluve z\n21. marca 1993) o existencii záložného práva peňažného ústavu k prevádzaným nehnuteľnostiam\nvychádzala zo stavu zápisu v katastri nehnuteľností, nebola dobromyseľnou podľa § 11 zákona č.\n265/1992 Zb., na podmienenú hodnovernosť takéhoto stavu zápisu sa vzťahovalo ustanovenie § 16\nods. 1 tohto zákona. Vzhľadom na uvedené, pretože bolo vyvrátené tvrdenie žalobkyne o tom, že v\nčase uzavretia spornej kúpnej zmluvy o existencii záložného práva nevedela, a o jej dobromyseľnosti\nv stav zápisu v katastri nehnuteľností ako pohnútke na uzavretie zmluvy, absentuje tak ňou tvrdená\npríčinná súvislosť medzi zavineným porušením právnej povinnosti štátneho notárstva a eventuálnym\nvznikom škody. Rovnako štát nemá ani žiadnu zodpovednosť za neplatnosť kúpnej zmluvy, nielen z\ndôvodu nespôsobilosti predávajúceho, ale aj z dôvodu rozporu s dobrými mravmi a obchádzania\nzákona. Pretože súd konajúci po povolení obnovy pôvodné (právoplatné) rozhodnutie vo veci samej\ntýmto rozsudkom zmenil, nahradí tento rozsudok, po nadobudnutí právoplatnosti, pôvodné rozhodnutie.\nO trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.\n10. Krajský súd v Žiline na odvolanie žalobkyne uznesením z 25. augusta 2009 sp. zn. 5 Co 289/2008\nrozsudok súdu prvej inštancie zrušil a zamietol návrh na zmenu rozsudku Okresného súdu Čadca z\n26. júna 1997 č. k. 10 C 558/96-70 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 18. decembra\n1997 sp. zn. 5 Co 1782/97 po povolení obnovy konania. Žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobkyni\ntrovy prvoinštančného a odvolacieho konania od podania návrhu na obnovu konania do právoplatného\nskončenia veci v sume 9 878,01 € (297 585 Sk) do 3 dní na účet právneho zástupcu JUDr. Rastislava\nSkybu. Vychádzajúc z ustanovenia § 235 ods. 1, 2 O. s. p. dospel k inému právnemu záveru ako súd\n\nprvej inštancie. Uviedol, že zhodne so súdom prvej inštancie, musel akceptovať právoplatné rozhodnutia\no povolení obnovy pôvodného konania a nemohol preskúmavať ich zákonnosť. Obnova konania bola\npovolená, lebo súdy akceptovali tvrdenia žalovanej (žalobkyne v konaní o povolenie obnovy konania) o\nexistencii dôvodov pre takéto rozhodnutie. Za nové skutočnosti považovali (podľa § 228 ods. 1 písm.\na/, b/ O. s. p.) rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš zo 14. decembra 1998 č. k. 3 Cb 52/94-152,\nktorý nadobudol právoplatnosť 19. marca 1999 a ktorým zamietol žalobu žalobkyne Slovenskej štátnej\nsporiteľne a. s. na určenie neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy z dôvodu nedostatku pasívnej\nlegitimácie žalobkyňou označeného žalovaného v konaní o odporovateľnosti právnemu úkonu\npodľa § 42a Občianskeho zákonníka. Ďalšou skutočnosťou rozhodujúcou pri povolení obnovy mal\nbyť obsah spisu v konaní vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 3 C 534/94, ktorého\npredmetom bola pohľadávka titulom úveru. Napokon treťou novou skutočnosťou malo byť konanie\nvedené na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 3 C 176/00, ktorého predmetom bola žaloba (proti R.\nT. a spoločnosti TÓTH spol. s r. o.) na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy z 1. marca 1994 z dôvodu, že\nju predávajúci uzavrel v stave duševnej poruchy a že zamlčal ťarchy viaznuce na predmetných\nnehnuteľnostiach, ktoré odporujú zákonu a priečia sa dobrým mravom, ktorému vyhovel. Zdôraznil,\nže v súlade s § 235 ods. 1 O. s. p. a ustálenou judikatúrou, pri novom prejednaní veci po povolení\nobnovy konania, môžu sa dôkazy vykonané v pôvodnom konaní vyhodnotiť inak, ako boli hodnotené\nv pôvodnom rozhodnutí len vtedy, ak pri novom prejednávaní veci vyšli najavo také skutočnosti, ktoré\nmôžu zmeniť skutkový záver, ktorý bol podkladom pre právne posúdenie veci v pôvodnom konaní\n(zhodne rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cbo 22/96). Odvolací súd bol\ntoho názoru, že obsah pripojených spisov vrátane uvedených rozhodnutí Okresného súdu Veľký Krtíš\nneobsahuje skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy uvedené v § 228 ods. 1 písm. a/ O. s. p. a ani po\noboznámení sa s dôkazmi v nich sa nachádzajúcimi, nemožno dôkazy vykonané v pôvodnom\nkonaní vyhodnotiť inak, ako boli hodnotené v pôvodnom rozhodnutí - rozsudku Okresného súdu Čadca\nz 26. júna 1997 č. k. 10 C 558/96-70 v spojitosti s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Žiline\nz 18. decembra 1997 sp. zn. 5 Co 1782/97. Odvolací súd konštatoval, že ani v konaní po povolení\nobnovy, nebolo žiadnym hodnoverným dôkazom spochybnené, že žalobkyňa ako kupujúci zaplatila\npredávajúcemu kúpnu cenu v uvedenej výške ako aj daň z prevodu nehnuteľností, čím jej vznikla\nškoda. Rovnako bolo v konaní preukázané, že bývalé štátne notárstvo si nesplnilo zákonom ustanovenú\npovinnosť najneskôr v lehote 60 dní predložiť zmluvu spolu s potvrdením o jej registrácii vtedajšiemu\nmiestne príslušnému orgánu geodézie na vyznačenie vzniku záložného práva v evidencii nehnuteľností.\nPokiaľ ide o otázku zavinenia, ide o zákonom stanovenú objektívnu zodpovednosť štátu za\ntakto spôsobenú škodu a jeho zavinenie sa v zákone č. 58/1969 Zb. (§ 18 ods. 1) priamo predpokladá.\nSúd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu prehliadol objektívnu povahu podmienky náhrady\nškody, ktorou je príčinná súvislosť medzi protiprávnym zavineným konaním a vznikom škody. Štát sa totiž\nnemôže zbaviť svojej povinnosti informovať pravdivo občanov o právnych vzťahoch k nehnuteľnostiam\nprostredníctvom katastra nehnuteľností tým, že by im uložil povinnosť overovať si správnosť údajov\nniekde inde. Rozhodujúce je podľa odvolacieho súdu to, že došlo ku škode, nie ako k nej došlo a či na\nzáklade zavinenia a kým. Pôvodný rozsudok (pred povolením obnovy konania) v spojení s potvrdzujúcim\nrozsudkom odvolacieho súdu vzhľadom na zamietnutie návrhu na ich zmenu, zostávajú právoplatné a\nvykonateľné, vrátane výrokov o náhrade trov konania. O trovách konania (po povolení obnovy)\nrozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 149 ods. 1 O. s. p.\n11. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 20. marca 2012 sp. zn. 7 MCdo 3/2010\nuznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu porušenia práva účastníkov\nna spravodlivé súdne konanie, čím im odňal možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.).\n12. Krajský súd v Žiline (v poradí druhým) uznesením zo 4 . januára 2013 sp. zn. 5 Co 203/2012 rozsudok\nOkresného súdu Čadca zo 14. mája 2008 č. k. 10 C 558/1996-276 zrušil a zamietol návrh na zmenu\nrozsudku Okresného súdu Čadca z 26. júna 1997 č. k. 10 C 558/96-70, v spojitosti s rozsudkom\nKrajského súdu v Žiline z 18. decembra 1997 sp. zn. 5 Co 1782/97 po povolení obnovy konania.\nŽalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho\nkonania od podania návrhu na obnovu konania do právoplatného skončenia veci v sume 9 878,01 €\n(297 585 Sk) do 3 dní na účet právneho zástupcu žalobkyne JUDr. Rastislava Skybu. V odôvodnení\npoukázal na priebeh a výsledky doterajšieho konania opisom odôvodnení súdnych rozhodnutí vrátane\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, na dôvody povolenia obnovy konania, pričom konštatoval, že\nobsah pripojených spisov neobsahuje skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy uvedené v § 228 ods. 1\npísm. a/ O. s. p. a ani po oboznámení sa s dôkazmi nachádzajúcimi sa v uvedených spisoch a v\nrozhodnutiach nemožno dôkazy vykonané v pôvodnom konaní vyhodnotiť inak, ako boli hodnotené\nv pôvodnom rozhodnutí - rozsudku Okresného súdu Čadca z 26. júna 1997 č. k. 10 C 558/96-70 v\n\nspojitosti s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 18. decembra 1997 sp. zn. 5 Co 1782/97.\nDospel k záveru, že skutkové závery prvoinštančného súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.\nJeho záver, že žalobkyňa vedela o existencii záložného práva v čase, keď uzatvárala predmetnú kúpnu\nzmluvu, nie je založený na dôkazoch, len na hypotéze, resp. subjektívnom názore súdu, pretože z\nvykonaného dokazovania vyplýva niečo iné. Za ťažko pochopiteľný preto považoval jednoznačný záver\nprvoinštančného súdu, že „žalobkyňa ako kupujúci disponovala prostredníctvom fyzickej osoby svojho\nvtedajšieho konateľa vedomosťou o existencii záložného práva k prevádzaným nehnuteľnostiam - čo\nv spojení s ďalšími okolnosťami - akými ? jednoznačne dokumentuje znenie písomnej kúpnej zmluvy\nz 21. septembra 1993“. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie nedocenil význam a účel\nzápisov v KN (EN) na posúdenie dobromyseľnosti kupujúceho, ktorý nemohol postupovať inak, ako že\nprípadnú existenciu záložného práva si okrem tvrdení predávajúceho overoval z aktuálneho výpisu z LV\na osobne priamo v katastri u vedúceho katastrálneho úradu. V ďalšom citoval ustanovenia zákona č.\n58/1969 Zb. a pôvodnú úpravu zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím štátneho\norgánu. Za rozhodujúcu príčinu vadného právneho posúdenia veci považoval to, že prvoinštančný súd\nsa dopustil nesprávneho výkladu znenia zákona pri stanovení základného právneho východiska, keď\nsa mylne domnieval, že jednou z podmienok zodpovednosti v danom prípade je aj zavinenie.\nKonštatoval, že ani v konaní po povolení obnovy konania, žiadnym hodnoverným dôkazom nebolo\nspochybnené, že žalobkyňa predávajúcemu kúpnu cenu v uvedenej výške zaplatila a zaplatila aj daň z\nprevodu nehnuteľností a teda nemôže byť pochýb o tom, že jej vznikla škoda. Rovnako bolo v konaní\npreukázané, že bývalé Štátne notárstvo vo Veľkom Krtíši nesplnilo zákonom mu uloženú povinnosť\nnajneskôr v lehote 60 dní predložiť zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam (č. R III 29/92)\nspolu s potvrdením o jej registrácii vtedajšiemu miestne príslušnému orgánu geodézie na vyznačenie\nvzniku záložného práva (§ 151b ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 4 ods. 4 zákona č. 22/1964\nZb. účinného v rozhodnom období) a teda došlo k nesprávnemu úradnému postupu podľa § 18 ods. 1\nzákona č. 58/1969 Zb. Tým bola preukázaná aj príčinná súvislosť medzi protiprávnym (protizákonným)\nkonaním (štátneho notárstva) a vznikom škody tak, ako ju vymedzuje právna teória a prax. O trovách\nkonania krajský súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 149 ods. 1 O. s. p.\n13. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie žalovaná. Jeho prípustnosť vyvodzovala\nz § 238 ods. 1 O. s. p. a namietala nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s.\np.). Navrhla, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nPoukázala na doterajší priebeh konania. Uviedla, že právny názor vyslovený odvolacím súdom považuje\nza neakceptovateľný, nakoľko pre spor rozhodujúcou právnou skutočnosťou je právoplatný rozsudok\nOkresného súdu Veľký Krtíš z 19. decembra 2003 č. k. 3 C 176/2000-303 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Banskej Bystrici zo 17. júna 2004, ktorými bola určená absolútna neplatnosť kúpnej\nzmluvy o prevode nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností pre k. ú. Y. na LV č. XX, ako dom\ns. číslo XXX, na parcele č. 305/1 a na LV č. XXX ako parcela č. 305/1 zastavaná plocha vo výmere 789\nm2 uzavretej 1. marca 1994 medzi predávajúcim R. T. a kupujúcim TOTH s. r. o., so sídlom Horský hotel\nPančava - Makov, a to z dôvodu nedostatku spôsobilosti na právne úkony predávajúceho, ktorý bol úplne\nzbavený spôsobilosti na právne úkony v čase pred uzatvorením kúpnej zmluvy. Žalobkyni vznikol nárok\nlen na vydanie bezdôvodného obohatenia predávajúcim. Preto nie je možné predmetný nárok súčasne\nuplatniť titulom náhrady škody v inom konaní proti tretej osobe, vo vzťahu ku ktorej absentujú všetky\nzákonné podmienky zakladajúce zodpovednostný vzťah. V tejto súvislosti poukázala na dôvody\nuvedené generálnym prokurátorom Slovenskej republiky v mimoriadnom dovolaní proti uzneseniu\nKrajského súdu v Žiline z 25. augusta 2009 sp. zn. 5 Co 289/2008. V danom prípade chýba nielen\nnesprávny úradný postup štátneho notárstva, pretože ak súd vyslovil, že kúpna zmluva je absolútne\nneplatná pre nedostatok spôsobilosti predávajúceho na právne úkony, hľadí sa na takúto zmluvu akoby\nneexistovala. Ak teda kúpna zmluva neexistovala, nemohlo štátne notárstvo zmluvu registrovať, resp. jej\nregistrácia je bez významu a odpadla teda povinnosť štátneho notárstva zasielať registrovanú zmluvu do\nevidencie nehnuteľností. Na rozdiel od odvolacieho súdu mala žalovaná za to, že žalobkyni žiadna škoda\nv súvislosti s postupom štátneho notárstva nevznikla. Za škodu nemôže byť považované zaplatenie\nkúpnej ceny žalobkyňou predávajúcemu, ak žalobkyňa získala za kúpnu cenu nehnuteľnosť, pričom\nobidve zmluvné strany sa na výške kúpnej ceny dohodli a majetok žalobkyne zmenil len svoju formu z\npeňažných prostriedkov na nehnuteľnú vec. Teda k zmenšeniu majetkových hodnôt na strane žalobkyne\nkúpou nehnuteľnosti neprišlo. Až prípadnou realizáciou záložného práva viaznuceho na nehnuteľnosti\nby žalobkyňa mohla hovoriť o zmenšení jej majetkových hodnôt. Záložné právo však bolo realizované\nv čase, keď vlastníkom zapísaným v príslušnom katastri nehnuteľností po rozhodnutí súdu o\nneplatnosti kúpnej zmluvy už nebola žalobkyňa.\n\n14. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 30. septembra 2014 sp. zn. 7 Cdo 189/2013\nuznesenie krajského súdu zrušil, v odôvodnení ktorého okrem iného uviedol, že : „z hľadiska skutkového\nstavu bolo v danej veci zistené, že kúpna zmluva o prevode nehnuteľností uzavretá 1. marca 1994\nmedzi predávajúcim R. T. a kupujúcim spoločnosťou TÓTH, spol. s r. o., t. j. právnym predchodcom\nžalobkyne (v ktorej sa účastníci dohodli, že kúpnu cenu zaplatí kupujúci najneskôr do 2 dní od vykonania\nvkladu na kupujúceho - čl. III a v ktorej čl. IV predávajúci prehlásil, že na predávaných nehnuteľnostiach\nneviaznu žiadne ťarchy ani dlžoby a že zodpovedá kupujúcemu za prípadné škody, ktoré mu vznikli, ak\nby sa preukázala nepravdivosť tohto ubezpečenia) bola jej účastníkmi podpísaná a vklad do\nkatastra nehnuteľností bol povolený 1. marca 1994 (pod č. V 71/94). Na zabezpečenie návratnosti úveru\nposkytnutého predávajúcemu R. T. (vo výške 113 158,06 €) bolo na základe zmluvy o zriadení záložného\npráva uzavretej 28. januára 1992 a registrovanej bývalým Štátnym notárstvom Veľký Krtíš 19. februára\n1992 pod sp. zn. R III 29/92, t. j. pred uzavretím kúpnej zmluvy 1. marca 1994 zriadené záložné právo k\nnehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom tejto kúpnej zmluvy. V čase registrácie predmetnej zmluvy bolo\npovinnosťou štátneho notárstva v lehote do 60 dní predložiť zmluvu spolu s potvrdením o\nregistrácii príslušnému orgánu geodézie na vyznačenie vzniku záložného práva vo vtedajšej evidencii\nnehnuteľností (§ 151b ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení s § 4 ods. 4 zákona č. 22/1964\nZb. účinnými k 19. februáru 1992). Na základe rozhodnutia Daňového úradu Veľký Krtíš z 8. apríla\n1997 sp. zn. 681/1/2607/95/EX (pôvodná) žalobkyňa zaplatila ako ručiteľ daň z prevodu nehnuteľností\nvo výške 6 373,24 € (okrem zaplatenej kúpnej ceny). Žaloba Slovenskej štátnej sporiteľne,\nmestská pobočka Veľký Krtíš - žalobkyne o odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 42a Občianskeho\nzákonníka bola v konaní vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 3 Cb 52/94 zamietnutá z\ndôvodu nedostatku pasívnej legitimácie (žalobkyňou označeného žalovaného). Žalobe tejto žalobkyne\n(proti žalovanému R. T.) na zaplatenie istiny titulom úveru bolo vyhovené (voči žalovanej R. T. bola\nžaloba zamietnutá) v konaní vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 3 C 534/94. V konaní\nvedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 3 C 176/00 bolo rozsudkom z 19. decembra\n2003, právoplatným 11. augusta 2004, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 17.\njúna 2004 sp. zn. 16 Co 131/04 určené, že kúpna zmluva z 1. marca 1994 je neplatná z dôvodu, že\npredávajúci (R. T.) ju uzavrel v stave duševnej poruchy (rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš z 12.\nseptembra 1997 sp. zn. 7 Nc 526/97 bol úplne zbavený spôsobilosti na právne úkony a uznesením\nOkresného súdu Veľký Krtíš zo 4. mája 1998 sp. zn. P 6/98 mu bol ustanovený opatrovník). Trestné\nstíhanie vedené proti predávajúcemu R. T. (pre podvod pri uzavretí kúpnej zmluvy) bolo preto uznesením\nvyšetrovateľa z 22. februára 1995 zastavené. Ako vlastník nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom kúpnej\nzmluvy z 1. marca 1994, je v katastri nehnuteľností pre katastrálne územie Y. zapísaná spoločnosť Z., a\nto titulom osvedčenia o priebehu dražby pod č. N 505/2006, Nz 30160/2006, ktorú na návrh navrhovateľa\nJ. vykonala Dražobná spoločnosť a. s., oprávnená k výkonu dobrovoľných dražieb podľa zákona č.\n527/2002 Z. z. 2. augusta 2006. Teda vydražiteľom predmetu dražby sa stala uvedená spoločnosť\n(za cenu 33 193,92 €) a medzi ťarchami viaznucimi na nehnuteľnostiach je uvedené aj záložné\nprávo. Oznámenie o dražbe nehnuteľností bolo zaslané aj pôvodnému vlastníkovi a oznámenie\no výsledku dražby bolo zverejnené v Notárskom centrálnom registri dražieb 4. augusta 2006 pod\nč. 1382/2006 a notárska zápisnica o priebehu dražby (po doplatení ceny dosiahnutej vydražením)\nbola 18. septembra 2006 zaslaná navrhovateľovi, ktorý žiadne nároky z dražby neuplatnil. Zo\nzisteného skutkového stavu nepochybne vyplýva, že (pôvodná) žalobkyňa zaplatila kúpnu cenu, na\nvýške ktorej sa účastníci kúpnej zmluvy dohodli, a daň z prevodu nehnuteľností v súlade s príslušnými\npredpismi, že v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy (1. marca 1994), na zabezpečenie\nnávratnosti poskytnutého úveru predávajúcemu (R. T.), bolo na základe zmluvy o zriadení záložného\npráva uzavretej 28. januára 1992 zriadené záložné právo k totožným nehnuteľnostiam. Štátne notárstvo,\nktoré zmluvu registrovalo (19. februára 1992) ju v rozpore s v tom čase platným ustanovením § 151b ods.\n6 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 4 zákona č. 22/1964 Zb. nepredložilo príslušnému orgánu geodézie\nna vyznačenie vzniku záložného práva, čím došlo k jeho nesprávnemu úradnému postupu. Nesprávny\núradný postup príslušného štátneho orgánu štátu však sám osebe, t. j. bez splnenia aj ďalších uvedených\npodmienok (objektívnej) zodpovednosti za škodu nestačí na to, aby štát zodpovedal za škodu uplatnenú\nnavrhovateľom podľa zákona č. 58/1969 Zb. Žalobkyňa za škodu považovala kúpnu cenu v kúpnej\nzmluve dohodnutú a ňou zaplatenú daň z prevodu nehnuteľností v uplatnenej výške, pričom v kúpnej\nzmluve predávajúci prehlásil, že na predávaných nehnuteľnostiach neviaznu žiadne ťarchy ani dlžoby\na že kupujúcemu zodpovedá za prípadné škody, ktoré mu vznikli, ak by sa preukázala nepravdivosť\ntýchto ubezpečení. Práve tieto v zmluve deklarované ubezpečenia predávajúceho boli nepravdivé,\npretože mu bol poskytnutý úver. Na zabezpečenie jeho návratnosti bolo zriadené záložné právo, ktorého\nvznik z dôvodu nesplnenia si povinnosti štátnym notárstvom nebol vyznačený v evidencii nehnuteľností\n\n(trestné stíhanie predávajúceho, začaté pre podvod pri uzavretí kúpnej zmluvy, bolo zastavené len z\ndôvodu pozbavenia ho spôsobilosti na právne úkony), ale ku ktorého realizácii ani v čase vlastníckeho\npráva žalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam nedošlo, a len v ktorom prípade by bolo možné hovoriť\no zmenšení jej majetku ako kupujúceho. Z dôvodu pozbavenia spôsobilosti predávajúceho na právne\núkony bolo súdom následne určené, že predmetná kúpna zmluva je neplatná. Zo sledu relevantných\nskutkových okolností danej veci nemožno vyvodiť ani záver, že keby nedošlo k nesprávnemu úradnému\npostupu bývalého štátneho notárstva, žalobkyňa by neuzavrela predmetnú kúpnu zmluvu a nebola by\njej vznikla škoda pozostávajúca zo zaplatenej kúpnej ceny a príslušnej dane. Tým záver, že zaplatením\nkúpnej ceny a dane žalobkyni vznikla škoda, ktorej vznik je v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym\núradným postupom štátneho notárstva. Na základe predmetnej kúpnej zmluvy žalobkyňa zaplatila\nkúpnu cenu a následne aj daň z prevodu nehnuteľností a nadobudla vlastníctvo k predmetným\nnehnuteľnostiam, teda vychádzajúc z uvedenej definície skutočnej škody k zmenšeniu jej majetku a\ntým ku vzniku škody uzavretím kúpnej zmluvy ani nedošlo. Nepravdivé informácie týkajúce sa dlžôb\na tiarch uviedol priamo v zmluve predávajúci, voči ktorému bolo trestné stíhanie zastavené a\npredmetná kúpna zmluva bola súdom určená za (absolútne) neplatnú. Absolútne neplatný právny úkon\n(akým sa stala aj predmetná kúpna zmluva) nemá od začiatku žiadne právne následky, hľadí sa naň\nakoby neexistoval, nikoho ani nezaväzuje. Žalovaná dôvodne poukázala na to, že ak dôjde k plneniu na\nzáklade neplatného právneho úkonu má druhá strana právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.\nPokiaľ v postupnom slede skutkových okolností žalobkyni aj (prípadne) škoda vznikla, tak jej\npríčinu vyvolali iné dôsledky, ako nesplnenie si povinnosti bývalým štátnym notárstvom, lebo, ako zo\nzisteného skutkového stavu vyplýva, samotná kúpna zmluva bola neplatným právnym úkonom a záložné\nprávo (zriadené za účelom návratnosti úveru poskytnutého predávajúcemu, ktorú skutočnosť výslovne\nv zmluve poprel) realizované (v uvedenom čase) nebolo. Preto nemožno ani dospieť k záveru, že škoda\n(ak vôbec vznikla a v akej výške) bola v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom\nštátneho notárstva. Teda tento postup nebol priamym následkom príčiny vzniku škody, ktorá mohla síce\nžalobkyni vzniknúť, ale len v súvislosti s inými skutočnosťami, ako bol nesprávny úradný postup bývalého\nštátneho notárstva. Ak totiž aj bývalé štátne notárstvo nesprávne postupovalo, nemôže len skutočnosť,\nže si nesplnilo zákonom mu uloženú povinnosť (bez ďalšieho) zodpovedať za všetko, čo nastalo\nv následnom slede udalostí po uzavretí samotnej kúpnej zmluvy z 1. marca 1994, ako zo zisteného\nskutkového stavu vyplýva. Nesprávny postup bývalého štátneho notárstva by mohol mať za následok\nvznik zodpovednosti podľa zákona č. 58/1969 Zb. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku,\nktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené týmto postupom. Toto v konaní preukázané nebolo.\nZ vyššie uvedeného vyplýva, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, že ak jej v konečnom\ndôsledku vznikla škoda, táto by bola v priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti s nesprávnym\núradným postupom štátneho notárstva. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú\nnesprávnym úradným postupom sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich\nnie je daná táto zodpovednosť, dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalovanej je opodstatnené,\nlebo smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré spočíva na nesprávnom právnom závere, že\nv danej veci sú splnené (všetky) podmienky pre zodpovednosť odporkyne za škodu podľa zákona\nč. 58/1969 Zb.“\n15. Krajský súd v Žiline uznesením z 29. februára 2016 sp. zn. 5 Co 876/2014 rozsudok Okresného súdu\nČadca zo 14. mája 2008 č. k. 10 C 558/1996-276 zrušil a zamietol návrh na zmenu rozsudku Okresného\nsúdu Čadca z 26. júna 1997 č. k. 10 C 558/96-70 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 18.\ndecembra 1997 sp. zn. 5 Co 1782/97 po povolení obnovy konania. Žalovanej uložil povinnosť nahradiť\ntrovy prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania v uvedenej sume na účet uvedených\nadvokátov. V odôvodnení konštatoval, že vec sa po zrušení jeho predchádzajúceho rozhodnutia vrátila\ndo štádia odvolacieho konania a z dôvodu prehľadnosti celého doterajšieho konania podrobne\nrekapituloval jeho celý priebeh až po opísanie právneho záveru najvyššieho súdu v uznesení z 30.\nseptembra 2014 sp. zn. 7 Cdo 189/2013 a následne uviedol, že : „po vrátení veci odvolaciemu\nsúdu na ďalšie konanie v dôsledku zrušenia uvedeného posledného rozhodnutia odvolacieho súdu\nvniesol navrhovateľ (žalobkyňa) do konania prostredníctvom novozvolenej právnej zástupkyne úplne\nnovú právnu argumentáciu súvisiacu s priebehom celého doterajšieho konania, keď v písomnom podaní\nzo dňa 23.10.2015 (č. l. 506-514) poukázal na nasledujúce právne skutočnosti“, ktoré citoval a ku ktorým\nsa vyjadrila žalovaná písomným podaním z 10.12.2015, ktoré tiež citoval. Odvolací súd, hoci (ako\nuviedol) uvedomujúc si právny názor dovolacieho súdu vyslovený v poslednom zrušujúcom rozhodnutí\nsa stotožnil s novou a podľa neho zásadnou právnou argumentáciou vznesenou žalobkyňou (vo vzťahu\nk možnosti podania mimoriadneho dovolania a rozhodnutia o ňom dovolacím súdom, tiež vo vzťahu\nk prípadnému nedostatku riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia ako dôvodu\n\nzakladajúcemu vadu konania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.), ktorá je právne podložená zásadnými\nrozhodnutiami ESĽP, ako aj ÚS SR, ktorých obsah uviedol. Je zrejmé, že najvyššie súdne autority v štáte\n(Najvyšší súd SR a Ústavný súd SR) v súčasnosti už odmietajú procesnú prípustnosť mimoriadneho\ndovolania v obdobných veciach, v akých vyslovil takýto právny názor aj ESĽP. Odvolací súd\nvzal preto tieto stanoviská a rozhodnutia pri súčasnom rozhodovaní do úvahy, riadil sa nimi, a preto\nrozhodol rovnako, ako rozhodnutím, ktoré bolo zrušené dovolacím súdom po podaní mimoriadneho\ndovolania GP, teda uznesením z 25. augusta 2009 sp. zn. 5 Co 289/2008. Vzhľadom na uvedené\nodvolací súd zotrval aj na odôvodnení tohto pôvodného svojho rozhodnutia pred podaním mimoriadneho\ndovolania, obsah ktorého uviedol v napadnutom rozhodnutí. Pokiaľ ide o protiargumentáciu žalovanej\nuviedol, že táto nevyvracia relevantným spôsobom argumentáciu žalobkyne, v ktorej namieta porušenie\npráva na spravodlivý proces akceptovaním procesnej prípustnosti mimoriadneho dovolania podaného\nGP proti právoplatnému rozhodnutiu všeobecných súdov, v dôsledku ktorého bolo zvrátené\npôvodné rozhodnutie v prospech žalobkyne. Poukázal na spoločné stanovisko občianskoprávneho a\nobchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu z 20.10.2015 a zjednocujúce stanovisko ústavného súdu\nz 18. marca 2015. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 149 ods. 1 O. s. p.\n16. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie žalovaná, prípustnosť ktorého vyvodzovala\nz ustanovenia § 420 písm. f/ CSP. Navrhla, aby dovolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie. Úvodom z dôvodu lepšej prehľadnosti zhrnula najzásadnejšie momenty doterajšieho\nkonania po povolení obnovy konania. Uznesenie krajského súdu považovala za prekvapivé, arbitrárne,\nnepreskúmateľné a ústavne neudržateľné, porušujúce jej právo na spravodlivý súdny proces. K\nporušeniu jej práva na spravodlivý súdny proces rozviedla vo vzťahu k porušeniu povinnosti odvolacieho\nsúdu byť viazaný rozhodnutím najvyššieho súdu, pričom poukázala na dva druhy záväznosti rozhodnutí\nnajvyššieho súdu a to kasačnú a precedenčnú, ktoré rozviedla. Poukázala na to, že najvyšší súd zrušil\npredchádzajúce uznesenie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie z uvedeného dôvodu.\nOdvolací súd bez akejkoľvek zmeny skutkového základu, ktorá by mohla vylúčiť aplikáciu právneho\nnázoru dovolacieho súdu, nerešpektoval záväzný právny názor vyjadrený v uznesení najvyššieho\nsúdu a opätovne rozhodol tak, ako v predchádzajúcom uznesení zrušenom najvyšším\nsúdom. Svojvoľné nerešpektovanie právneho názoru najvyššieho súdu ako inštančne nadriadeného\nsúdu odvolacím súdom je porušením tzv. kasačnej záväznosti, čo zakladá dovolací dôvod podľa § 420\npísm. f/ CSP, nakoľko rozhodnutím odvolacieho súdu prišlo k porušeniu jej práva na spravodlivý súdny\nproces. Poukázala na závery odvolacieho súdu a na závery najvyššieho súdu uvedené v zrušujúcom\nrozhodnutí najvyššieho súdu. Podľa nej k porušeniu práva na spravodlivý proces došlo aj porušením\njej práva na riadne, zrozumiteľné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia odvolacím súdom, čo patrí\nmedzi základné zásady práva na spravodlivé súdne konanie. Ak totiž odvolací súd v napadnutom\nrozhodnutí len odkazuje alebo cituje svoje staršie odôvodnenie obsiahnuté v uznesení, ktoré bolo\nsúdom vyššej inštancie zrušené a v napadnutom uznesení ani neponúka žiadne nové odôvodnenie, v\nktorom by sa odvolací súd vysporiadal s právnym názorom uvedeným v uznesení najvyššieho súdu,\nktorým bolo jeho predchádzajúce uznesenie zrušené, mala žalovaná za to, že napadnuté uznesenie\nneobsahuje odôvodnenie rozhodnutia v merite veci. Podľa názoru žalovanej tým, že odvolací súd\nzotrval na odôvodnení svojho rozhodnutia, ktoré bolo súčasťou uznesenia už zrušeného dovolacím\nsúdom, nastala situácia, keď v napadnutom uznesení odvolacieho súdu absentuje odôvodnenie jeho\nrozhodnutia týkajúceho sa merita veci. Uvedeným konaním porušil odvolací súd jej právo na spravodlivý\nsúdny proces a poznačil napadnuté uznesenie nepreskúmateľnosťou, čo zakladá dovolací dôvod\npodľa § 420 písm. f/ CSP. Prípustnosť mimoriadneho dovolania vyhodnocoval absolútne (funkčne)\nnepríslušný odvolací súd a to dokonca v štádiu konania, v ktorom rozhodoval o odvolaní žalobkyne proti\nrozhodnutiu súdu prvej inštancie. Žalobkyňa napriek tomu, že uvedený postup odvolacieho súdu, ktorým\npreskúmaval prípustnosť mimoriadneho dovolania považovala za nesprávny, namietala aj závery, ku\nktorým odvolací súd v napadnutom uznesení dospel, lebo v žiadnom z uvedených rozhodnutí ESĽP\nkategoricky nevylučuje možnosť dosiahnuť zrušenie alebo zmenu právoplatných rozhodnutí súdov\nprostredníctvom podania mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom. Odvolací súd v\nnapadnutom uznesení poukázal na spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia najvyššieho\nsúdu z 20. októbra 2015, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a\nrozhodnutí súdov SR pod č. 94/2015. Teda odvolací súd hodnotil prípustnosť podania mimoriadneho\ndovolania GP spätne takmer päť rokov po podanom mimoriadnom dovolaní (2.12.2010), v ktorom\nčase existovala konštantná judikatúra súdov a bolo aktuálne a platné zjednocujúce stanovisko pod č.\n36/2008, v zmysle ktorého podanie mimoriadneho dovolania GP nebolo podmienené využitím riadneho\n(prípadne aj mimoriadneho) opravného prostriedku. Podľa názoru žalovanej hodnotenie prípustnosti\nmimoriadneho dovolania GP uskutočnené odvolacím súdom, teda súdom funkčne nepríslušným, podľa\n\nzjednocujúceho stanoviska z 20.10.2015, t. j. takmer 5 rokov po podaní mimoriadneho dovolania GP,\nje porušením ústavne zaručeného jej práva na spravodlivý proces spočívajúci v porušení princípu\nzákazu retroaktivity, princípu právnej istoty a princípu predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, čo zakladá\ndovolací dôvod podľa § 420 písm. f/ CSP. Zároveň odvolací súd nevysvetlil, na základe akých dôvodov\nposudzoval prípustnosť mimoriadneho dovolania GP podľa zjednocujúceho stanoviska z 20.10.2015, v\ndôsledku čoho je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné a svojvoľné, čím je daný dovolací dôvod podľa §\n420 písm. f/ CSP.\n17. Žalobkyňa navrhla dovolanie ako neprípustné zamietnuť.\n18. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,\nže dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) oprávnená osoba, v neprospech ktorej\nbolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel\nk záveru, že dovolanie žalovanej je prípustné a dôvodné.\n19. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n20. V zmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť\nsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný\nopatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n21. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n22. Žalovaná vyvodzovala prípustnosť svojho dovolania z § 420 písm. f/ CSP, lebo nesprávnym\nprocesným postupom súdu jej bolo znemožnené, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej\nmiere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces.\n23. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto\npráva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť\nfyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred\nním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý\nsúdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s\njej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne\nzáväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k\nspôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu\nhodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).\n24. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných\ndo 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca\nčinnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor)\nznemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na\nkonaní (porovnaj judikát R 129/1999 a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo\n6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne\njeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda\nrozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť\nžalobou uplatneného nároku. Pojem „procesný postup“ súdu je potrebné vykladať takto aj za právnej\núpravy účinnej od 1. júla 2016.\n25. Podľa názoru dovolacieho súdu v posudzovanej veci konanie pred odvolacím súdom bolo takouto\nvadou postihnuté.\n26. Pokiaľ odvolací súd odôvodnil svoje rozhodnutie „stotožnením sa s novou právnou a zásadnou\nprávnou argumentáciou, ktorú predniesla žalobkyňa v uvedenom vyjadrení a ktorá je podložená\nzásadnými rozhodnutiami ESĽP, ako aj Ústavného súdu“, ktorých obsah uviedol v odôvodnení svojho\nuznesenia, tak treba prisvedčiť tvrdeniu žalovanej, že takýto postup nemožno považovať za\nsprávny. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu založené na skúmaní prípustnosti mimoriadneho\n\ndovolania GP (vo vzťahu k rozhodnutiu najvyššieho súdu sp. zn. 7 MCdo 3/2010) a prípustnosti dovolania\npodľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. treba považovať za neprijateľné, lebo ho vyhodnocoval funkčne\nnepríslušný súd v konaní, v ktorom rozhodoval o odvolaní žalovanej proti rozhodnutiu súdu prvej\ninštancie. Navyše odvolací súd hodnotil prípustnosť podania mimoriadneho dovolania GP spätne a to\npodľa zjednocujúceho stanoviska kolégií najvyššieho súdu č. 94/2015 z 20.10.2015. V čase podania\nmimoriadneho dovolania GP v danej veci pritom existovala konštantná judikatúra súdov a\nbolo aktuálne a platné zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu SR publikované v Zbierke\nstanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 36/2008. Podľa neho podanie mimoriadneho\ndovolania GP nebolo podmienené využitím riadneho (prípadne mimoriadneho) opravného prostriedku,\nako správne konštatovala žalovaná v dovolaní. Týmto postupom, keď nerešpektovanie právneho\nnázoru dovolacieho súdu, vysloveného v zrušujúcom uznesení, odôvodnil stotožnením sa s uvedenou\nargumentáciou žalobkyne, porušil odvolací súd právo žalovanej na spravodlivý súdny proces, čím je\ndaný dovolací dôvod podľa § 420 písm. f/ CSP.\n27. Odvolací súd zotrval na pôvodnom rozhodnutí (pred mimoriadnym dovolaním) bez toho, aby sa\nopätovne riadne vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami danej veci zistenými tak v pôvodnom\nkonaní ako aj v konaní po povolení obnovy konania, po vyhodnotení ktorých by mohol dôjsť k právnemu\nzáveru odlišnému od právneho záveru vyslovenému dovolacím súdom v jeho zrušujúcom rozhodnutí.\nTo viedlo k záveru, že bolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané splnenie všetkých\npredpokladov zodpovednosti žalovanej za škodu uplatnenú žalobkyňou podľa zákona č. 58/1969 Zb.\nPredmetom konania je totiž náhrada škody uplatňovaná žalobkyňou, ktorá jej mala vzniknúť zaplatením\nkúpnej ceny dohodnutej v kúpnej zmluve z 1.3.1994 (uzavretej medzi R. T. a obchodnou spoločnosťou\nTÓTH, s. r. o.) ako aj dane z prevodu nehnuteľností následkom nesprávneho úradného postupu bývalého\nŠtátneho notárstva Veľký Krtíš, ktoré nezaslalo zmluvu o zriadení záložného práva s potvrdením o jej\nregistrácii v zákonom stanovenej lehote príslušnému orgánu geodézie. Vychádzala z tvrdenia, že keby\no záložnom práve vedela, kúpnu zmluvu by neuzavrela (teda nezaplatila by predávajúcemu R. T.\nkúpnu cenu a daň z prevodu nehnuteľností). Vo vzťahu k tomuto tvrdeniu žalobkyne súd prvej inštancie\nuviedol : „samotná existencia záložného práva nie je sama osebe prekážkou prevodu nehnuteľností a\npovolenia vkladu na základe uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam do katastra\nnehnuteľností,...“. Aj s týmto záverom súdu prvej inštancie sa bude treba vysporiadať v komplexe\nvšetkých zistených okolností danej veci.\n28. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že 1. marca 1994 bola uzavretá kúpna zmluva medzi R. T.\na obchodnou spoločnosťou TÓTH, s. r. o., registrovaná ŠN vo Veľkom Krtíši 1.3.1994 pod č.\nV 71/1994, predmetom ktorej boli v zmluve špecifikované nehnuteľnosti (čl. I) a v ktorej predávajúci\nprehlásil, že na predávaných nehnuteľnostiach neviaznu žiadne ťarchy ani dlžoby a že zodpovedá\nkupujúcemu za prípadné škody, ktoré by mu vznikli, ak by sa ukázala nepravdivosť tohto ubezpečenia\n(čl. IV). R. T. (za prítomnosti svedkov H. A. a H. L.) podpísal potvrdenie z 1.3.1994, že v tento deň\nprevzal od K. M. (v potvrdení) uvedenú sumu ako kúpnu cenu za zmluvne prevádzané nehnuteľnosti.\nNa predávaných nehnuteľnostiach bolo zriadené záložné právo na základe zmluvy registrovanej ŠN\nVeľký Krtíš 19.2.1993 pod č. R III 29/92, pričom ŠN si nesplnilo povinnosť v zákonom stanovenej\nlehote (§ 151b ods. 1 OZ v znení účinnom do 1.1.1993) zaslať zmluvu o zriadení záložného\npráva s potvrdením o jej registrácii príslušnému orgánu geodézie. Kupujúci (pôvodná žalobkyňa)\ntvrdil, že o záložnom práve v čase uzavretia kúpnej zmluvy a vyplatenia kúpnej ceny nevedel (z dôvodu\nnesplnenia si povinnosti ŠN) a zistil to až následne - 5.10.1994.\n29. Pre záver, či v danom prípade ne/boli splnené (kumulatívne stanovené) predpoklady zodpovednosti\nžalovanej za uplatňovanú škodu, t. j. že žalobkyni preukázateľne vznikla škoda a prípadne v akom\nrozsahu a že nesprávny úradný postup bývalého štátneho notárstva, spočívajúci v nesplnení\nuvedenej zákonom stanovenej povinnosti, bol jedinou a bezprostrednou príčinou takejto škody bolo však\ntreba riadne vyhodnotiť všetky v konaní zistené okolnosti (dôkazy), jednotlivo ako aj v ich vzájomnej\nsúvislosti a to tak predchádzajúce uzavretiu kúpnej zmluvy z 1.3.1994 ako aj po jej uzavretí a to\npočas celého konania tak pôvodného ako aj obnoveného. Dovolací súd poukazuje na skutočnosť, že\nokrem predmetnej kúpnej zmluvy bola v rámci trestného konania (vedeného proti R. T.) predložená\naj kúpna zmluva spísaná 21.9.1993, ktorá mala byť uzavretá medzi R. T. a R. T. ako predávajúcimi\na spoločnosťou U. ako kupujúcim (v zastúpení K. M.), predmetom ktorej mali byť špecifikované\nnehnuteľnosti (čl. I.) a ktorej obsahom je aj čl. VII., v ktorom predávajúci vyhlasuje a kupujúci\nberie na vedomie, že na nehnuteľnostiach viazne zástavné právo Slovenskej sporiteľne a. s. vo\nVeľkom Krtíši, ktoré je viazané na predávajúceho. Obsah tejto kúpnej zmluvy vo všetkých jej článkoch\nbolo treba riadne vyhodnotiť vo vzťahu k žalobkyňou tvrdenej nevedomosti o zriadení záložného práva\nk nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom kúpnej zmluvy z 1.3.1994 a to aj v spojení so\n\nsvedeckými výpoveďami v rámci trestného konania vedeného proti R. T. (R. L., R. L., T. A., K. F., K. V.)\nvrátane samotného R. T., ktorý sa vyjadroval aj k okolnostiam vyplatenia kúpnej ceny a následne k\njej odcudzeniu. Z vykonaného dokazovania, ako konštatoval dovolací súd v zrušujúcom uznesení,\ntiež vyplýva, že žaloba Slovenskej štátnej sporiteľne, mestská pobočka Veľký Krtíš - žalobkyne o\nodporovateľnosti právneho úkonu podľa § 42a Občianskeho zákonníka bola v konaní vedenom na\nOkresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 3 Cb 52/94 zamietnutá z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie\n(žalobkyňou označeného žalovaného). Žalobe tejto žalobkyne (proti žalovanému R. T.) na zaplatenie\nistiny titulom úveru bolo vyhovené (voči žalovanej R. T. bola žaloba zamietnutá) v konaní vedenom na\nOkresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 3 C 534/94. V konaní vedenom na Okresnom súde\nVeľký Krtíš pod sp. zn. 3 C 176/00 bolo rozsudkom z 19. decembra 2003, právoplatným 11. augusta\n2004, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 17. júna 2004 sp. zn. 16 Co 131/04\nurčené, že kúpna zmluva z 1. marca 1994 je neplatná z dôvodu, že predávajúci (R. T.) ju uzavrel v stave\nduševnej poruchy (rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš z 12. septembra 1997 sp. zn. 7 Nc 526/97\nbol úplne zbavený spôsobilosti na právne úkony a uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš zo 4. mája\n1998 sp. zn. P 6/98 mu bol ustanovený opatrovník). Trestné stíhanie vedené proti predávajúcemu R.\nT. (pre podvod pri uzavretí kúpnej zmluvy) bolo preto uznesením vyšetrovateľa z 22. februára 1995\nzastavené. Ako vlastník nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy z 1. marca 1994,\nje v katastri nehnuteľností pre katastrálne územie Y. zapísaná spoločnosť Z. a to titulom osvedčenia\no priebehu dražby pod č. N 505/2006, Nz 30160/2006, ktorú na návrh navrhovateľa J. vykonala\nDražobná spoločnosť a. s., oprávnená k výkonu dobrovoľných dražieb podľa zákona č. 527/2002 Z.\nz. 2. augusta 2006. Teda vydražiteľom predmetu dražby sa stala uvedená spoločnosť (za cenu 33\n193,92 €) a medzi ťarchami viaznucimi na nehnuteľnostiach je uvedené aj záložné právo. Oznámenie o\ndražbe nehnuteľností bolo zaslané aj pôvodnému vlastníkovi a oznámenie o výsledku dražby bolo\nzverejnené v Notárskom centrálnom registri dražieb 4. augusta 2006 pod č. 1382/2006 a notárska\nzápisnica o priebehu dražby (po doplatení ceny dosiahnutej vydražením) bola 18. septembra 2006\nzaslaná žalobkyni, ktorá žiadne nároky z dražby neuplatnila. Všetky uvedené skutkové okolnosti\ndanej veci sú podľa názoru dovolacieho súdu podstatné pre posúdenie vzniku zodpovednosti žalovanej\nza škodu uplatňovanú žalobkyňou. Pokiaľ v postupnom slede skutkových okolností by bolo\nbez akýchkoľvek pochybností preukázané, že žalobkyni vznikla škoda (a v akej výške), tak následne\ntreba posúdiť, či jej príčinu nemohli vyvolať iné dôsledky, ako nesplnenie si povinnosti bývalým štátnym\nnotárstvom, keď treba uviesť, že samotná kúpna zmluva bola neplatným právnym úkonom a záložné\nprávo (zriadené za účelom návratnosti úveru poskytnutého predávajúcemu, ktorú skutočnosť\nvýslovne v zmluve poprel) realizované (v uvedenom čase) nebolo.\n30. Úlohou odvolacieho súdu bude opätovne vyhodnotiť všetky skutkové okolnosti a dôkazy zistené a\nvykonané počas celého konania a to vrátane všetkých skutkových tvrdení a dôkazov predložených\nstranami v rámci koncentrácie konania, na základe ktorých ustáli skutkový stav, z ktorého\nnásledne vyvodí právny záver, či žalobkyni ne/vznikla škoda (a v akej výške) a či ne/bola v priamej\npríčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom štátneho notárstva. Teda či tento postup ne/bol\npriamym následkom príčiny vzniku škody a či žalobkyni ne/mohla škoda vzniknúť aj v súvislosti s\ninými skutočnosťami, ako bol nesprávny úradný postup bývalého štátneho notárstva. Teda, či sama\nskutočnosť, že si nesplnilo zákonom mu uloženú povinnosť (bez ďalšieho) ne/mohla vyvolať následok\nzodpovednosti za všetko, čo nastalo v následnom slede skutkových udalostí po uzavretí samotnej kúpnej\nzmluvy z 1. marca 1994, ale aj v čase pred jej uzavretím.\n31. Najvyšší súd z uvedených dôvodov rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP) a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP).\n32. V novom rozhodnutí odvolací súd rozhodne znova o trovách pôvodného konania a o trovách\ndovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).\n33. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Co/876/2014", "guid": "97234a79-4e2c-4832-95c1-4cc74ce68afe:1bc366a3-5abe-485d-b757-f91316414974", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "0405a2ea-5ed0-49fc-b901-b61957655086:15775bc9-2fbc-48fc-93c0-d0f7447b5a23", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:9010899901.1", "spisova_znacka": "7MCdo/3/2010", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/3/2010 z 19. 3. 2012", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2012-03-19", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:9010899901.1"}, {"guid": "f96ce43b-a271-4aa8-b4a4-bf73ac8e80c9:09c54aa8-52d3-4967-9a8e-ff411c37dc1e", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3713214900.2", "spisova_znacka": "5Co/876/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/876/2014 z 6. 5. 2015", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2015-05-06", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3713214900.2"}], "citovane_v": [{"guid": "7fefb8c4-1b7c-4f89-bde9-51dc62c11d5d:8fbae7d7-bfe8-4252-aae9-ba85ee253418", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5014896030.2", "spisova_znacka": "8Cdo/218/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/218/2016 z 9. 12. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-12-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5014896030.2"}]}