Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/18/2017 z 20. 3. 2018
Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. marca 2018, sp. zn. 3Sžfk/18/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:5014200248.1
Najvyšší súd | 3Sžfk/18/2017 | ECLI:SK:NSSR:2018:5014200248.1 | 2018-03-20 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/906a471f-4ebf-4d29-b619-e27e75a83604
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5014200248.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžfk/18/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200248
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:5014200248.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: B.Z., A., práv. zast.: Advokátska kancelária
Agner & partners, s. r. o., so sídlom Špitálska 10, Bratislava, proti sťažovateľovi (predtým žalovaný):
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví - Regulačná rada, so sídlom Bajkalská 27, Bratislava, v zastúpení
JUDr. Miloš Kvasňovský, advokát so sídlom Dunajská 32, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 491/2014/BA zo dňa 09.01.2014, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti
rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/18/2014-196 zo dňa 10. januára 2017, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/18/2014-196 zo dňa 10.
januára 2017  z r u š u j e  a konanie  z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 20S/18/2014-196 zo dňa 10. januára 2017 zrušil rozhodnutie
Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 491/2014/BA zo dňa 09.01.2014 a vec vrátil žalovanému na
ďalšie konanie.
2. V rozhodnutí uviedol, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vydal potvrdenie o pôvode elektriny z
obnoviteľných zdrojov energie č. 2035/2012/ PoP-OZE zo dňa 20. 09. 2013 podľa § 7 ods. 2 a 3 zákona
č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 309/2009 Z.z.) pre rok 2012 až 2027 pre
zariadenie výrobcu elektriny - žalobcu, využívajúce technológiu výroby elektriny zo slnečnej energie, s
celkovým inštalovaným výkonom 0,00988 MW, s uvedením do prevádzky dňa 02.07.2012, nachádzajúce
sa na streche hospodárskej budovy s. č. 664, nachádzajúcej sa v katastrálnom územní Rajecká Lesná
na pozemku p. č. 862, s predpokladaným množstvom vyrobenej elektriny za kalendárny rok 11,31 MWh,
bez investičnej pomoci zo štátneho rozpočtu. Po vydaní potvrdenia o pôvode elektriny výrobca elektriny
požiadal podľa § 12b ods. 1 zákona č. 309/2009 Z.z. o vykonanie zmeny tohto potvrdenia z dôvodu, že
v tomto potvrdení je nesprávne uvedený dátum uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, k
dátumu 02.07.2012 a požiadal v potvrdení uviesť správny dátum uvedenia zariadenia výrobcu elektriny
do prevádzky, a to 27. 06. 2012. Úrad v oznámení zo dňa 29. 11. 2013 uviedol, že zmenu potvrdenia
nevykoná, pretože nebolo preukázané, že potvrdenie bolo úradom vydané na základe nesprávne alebo
nepravdivo stanovených údajov. O námietkach žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím
tak, že tieto nie sú opodstatnené.
3. Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 8. apríla 2014 konanie zastavil z dôvodu, že nesprávnosť
dátumu vykonania funkčnej skúšky v potvrdení o pôvode elektriny, ktoré je podkladom pre rozhodnutie
v cenovom konaní bude možné preskúmať až v cenovom konaní.
4. Na základe odvolania žalobcu rozhodol vo veci Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.
k. 3 Sžf/57/2014 zo dňa 25. 05. 2016, ktorým prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil krajskému
súdu na ďalšie konanie. Podľa názoru odvolacieho súdu boli splnené podmienky na súdny prieskum
postupu správneho orgánu, pretože žalobca konkretizoval svoje subjektívne právo, ktoré by mohlo
byť postupom správneho orgánu dotknuté. Jedná sa o následné finančné nároky žalobcu odvodené



od termínu zapojenia do distribučnej sústavy, pričom žalovaný ani prvostupňový súd sa uplatnenými
námietkami žalobcu ohľadom určenia termínu uvedenia zariadenia do prevádzky riadne nevysporiadali
a neuviedli, v čom spočíva ich neopodstatnenosť.
5. Krajský súd v Žiline si vyžiadal od žalovaného prevádzkový poriadok upravujúci spôsob a
podmienky vykonania posudzovanej funkčnej skúšky pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy
Stredoslovenskej energetiky - Distribúcia, a.s. Predmetný prevádzkový poriadok, schválený dňa 06. 12.
2010 bol vo forme fotokópie súdu predložený.
6. Správny súd poukázal na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, oboznámil sa
s obsahom prevádzkového poriadku účinného v roku 2012 a zistil, že podmienky funkčnej skúšky
podľa § 5 ods. 14 zákona číslo 309/2009 Z.z. predmetný prevádzkový poriadok nerieši. Nerieši
časový moment uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, pričom zároveň skonštatoval,
že žalovaný túto skutočnosť v konaní nezisťoval, vo svojom rozhodnutí neuviedol a nevyhodnotil vo
vzťahu k posúdeniu časového momentu uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky. Vyjadril
názor, že podmienku riadneho odôvodnenia rozhodnutia je potrebné naplniť aj pri vydávaní takých
individuálnych správnych aktov, na ktoré sa nevzťahuje správny poriadok, ako je tomu v danom
prípade. Predmetné pochybenie je dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia pre nedostatok
dôvodov. Uložil žalovanému, aby v novom konaní opätovne posúdil časový moment uvedenia zariadenia
žalobcu ako výrobcu elektriny do prevádzky aj s prihliadnutím na skutočnosť, že v roku 2012 nebol
prevádzkovateľom SSE-D a.s. distribučnej sústavy vydaný prevádzkový poriadok, ktorý by v zmysle
§ 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z. určil spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky. Vyjadril
potrebu prihliadnutia na vývoj judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky alebo Ústavného súdu
Slovenskej republiky k danej otázke. Zdôraznil, že Ústavný súd Slovenskej republiky prostredníctvom
svojich nálezov č. k. I ÚS 373/2015-33 zo dňa 25. 11. 2015 a II ÚS 274/2015-57 zo dňa 16. 12.
2015 vyslovil svoje právne stanovisko k určeniu času vykonania funkčnej skúšky. Správny súd taktiež
poukázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky po vydaní uvedených nálezov
Ústavného súdu Slovenskej republiky, napríklad v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.
1Sžf/39/2016 zo dňa 1. decembra 2016, podľa ktorého neurčitý pojem "splnenie technických podmienok"
mal prevádzkovateľ distribučnej sústavy objasniť prostredníctvom svojho prevádzkového poriadku, ktorý
má podľa citovaných nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky, na rozdiel od súkromnoprávneho
charakteru protokolu charakter verejnoprávny.
7.  Vo vzťahu k návrhu právneho zástupcu žalovaného, aby súd prihliadol na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky 5 Sfž/55/2015 zo dňa 25. 10. 2016 a opätovne zastavil konanie z rovnakých
dôvodov  Krajský súd v Žiline uviedol, že v danej právnej veci je viazaný právnym názorom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky vysloveným v zrušujúcom v uznesení 3 Sžf/57/2014-58 zo dňa 25. 05. 2016
a postup navrhnutý žalovaným nebol možný.
8. Proti rozsudku Krajského súdu v Žiline podal sťažovateľ v zákonom určenej lehote kasačnú sťažnosť
z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len
SSP). Po popise priebehu konania a úkonov účastníkov konania uviedol, že potvrdenie o pôvode
elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, s prihliadnutím na dátum úspešného vykonania funkčnej
skúšky predstavuje okamih, odkedy má výrobca energie - žalobca nárok na podporu podľa zákona č.
309/2009 Z.z. Ak výrobca energie nie je stotožnený s dátumom úspešného vykonania funkčnej skúšky,
je oprávnený odvolať sa v rámci cenového konania, v ktorom je možné namietať aj správnosť údajov v
potvrdení na druhostupňový orgán, ktorým je Regulačná rada a následne podať správnu žalobu. Žalobca
preto mohol využiť právne prostriedky na ochranu svojich práv v rámci cenového konania, v ktorom
sa vydáva rozhodnutie o schválení pevnej ceny elektriny pre stanovenie doplatku na základe údajov
o dátume vykonania funkčnej skúšky uvedenom v  potvrdení. Samotné údaje uvedené v potvrdení
nemajú vplyv na určenie ceny elektriny pre stanovenie doplatku, potvrdenie má len deklaratórnu povahu,
v ktorom sa deklaruje stav, že elektrina je vyrábaná z obnoviteľných zdrojov energie a slúži ako
doklad, prostredníctvom ktorého je výrobca elektriny oprávnený požiadať prevádzkovateľa regionálnej
distribučnej sústavy o výkup elektriny na účely krytia strát v jeho distribučnej sústave a nemá vplyv
na výšku ceny elektriny na straty. Svojím charakterom preto rozhodnutie žalovaného o námietkach č.
491/2014/BA zo dňa 09. 01. 2014 je rozhodnutím nepodliehajúcim preskúmavaniu súdom v správnom
súdnictve, na konanie v tejto veci sa nevzťahuje správny poriadok a aj v prípade nesprávneho
určenia dátumu uvedenia zariadenia do prevádzky nedochádza k priamemu zásahu do práv žalobcu.
Z ustanovenia § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z. nemožno dospieť ku konštatovaniu, ktoré si osvojil
žalobca, že vykonaním funkčnej skúšky pripojenia zariadenia na výrobu elektriny v distribučnej sústave
je faktické vykonanie jednotlivých častí funkčnej skúšky v teréne. Nestotožňuje sa s názorom žalobcu,
podľa ktorého za dátum úspešne vykonanej funkčnej skúšky je potrebné posudzovať dátum technickej



realizácie funkčnej skúšky. Zastáva názor, že z absencie prevádzkového poriadku prevádzkovateľa
distribučnej sústavy, prípadne absencie úpravy funkčnej skúšky pripojenia zariadenia výrobcu elektriny
do distribučnej sústavy v rámci prevádzkového poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy nemožno
vyvodiť, že by funkčnou skúškou bolo iba faktické vykonanie jednotlivých častí funkčnej skúšky v teréne,
alebo, že by došlo k zmene výkladu pojmu vykonanie funkčnej skúšky v tom smere, že funkčnou skúškou
je iba faktické vykonanie jednotlivých častí funkčnej skúšky v teréne. Poukázal na ustanovenie § 2 ods.
3 písm. e) zákona č. 309/2009 Z.z. a uviedol, že z neho nevyplýva definícia skutočného času uvedenia
zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky a teda čas fyzického pripojenia zariadenia do distribučnej
sústavy alebo spôsobilosti takéhoto zariadenia na pripojenie do distribučnej sústavy. Je nevyhnutné,
aby zariadenie výrobcu elektriny spĺňalo technické podmienky na pripojenie do distribučnej sústavy a
toto je možné preskúmať len podrobným posúdením pozostávajúcim z niekoľkých samostatných kontrol
a krokov. Zariadenie výrobcu elektriny teda môže byť fyzicky pripojené do distribučnej siete, avšak
môže byť vykonané predovšetkým z toho dôvodu, aby už pri inštalácii technológie mohla byť overená
funkčnosť určitej časti zariadenia a funkčnosť napojenia. Nemožno preto zamieňať skutočné pripojenie
zariadenia do distribučnej sústavy s časom uvedenia zariadenia do prevádzky v zmysle definície zákona.
Žalobca považoval funkčnú skúšku za technický úkon skúšky pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do
sústavy priamo na mieste inštalácie zariadenia výrobcu elektriny, pričom tento jeho názor vychádza z
nesprávneho výkladu zákona. Podľa § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z. z. prevádzkovateľ distribučnej
sústavy má na vykonanie funkčnej skúšky 30 dní od doručenia žiadosti výrobcu elektriny, teda zákonnou
požiadavkou je, aby posledná kontrola podľa bodu 13 protokolu o funkčnej skúške pripojenia zariadenia
výrobcu elektriny do sústavy bola vykonaná v rámci tejto zákonnej lehoty. Ak takéto zariadenie výrobcu
elektriny spĺňa technické podmienky, má potom prevádzkovateľ distribučnej sústavy lehotu 10 dní odo
dňa vykonania funkčnej skúšky na vydanie protokolu o funkčnej skúške pripojenia zariadenia výrobcu
elektriny do sústavy ako dokladu o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky. V prípade plnenia zákonných
lehôt nemožno konštatovať, že by prevádzkovateľ distribučnej sústavy konal v rozpore so zákonom
aj bez ohľadu na skutočnosť, či úprava funkčnej skúšky bola alebo nebola súčasťou  prevádzkového
poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy.
9. Na základe uvedených dôvodov navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského
súdu v Žiline zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol, prípadne ho zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.
10 .  Žalobca vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že argumentácia sťažovateľa
ohľadom ustálenia času úspešného vykonania funkčnej skúšky zariadenia žalobcu na výrobu elektriny
z obnoviteľných zdrojov energie neobstojí. Táto bola vyhodnotená ako nesprávna v množstve súdnych
rozhodnutí, ktoré sa týkali obdobných prípadov. V tejto súvislosti poukázal na nálezy Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 274/2015 a I. ÚS 373/2015, ktoré sa týkali skutkovo
obdobných prípadov. V nadväznosti na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky všeobecné súdy
vo svojej rozhodovacej praxi priznali na určenie rozhodného času uvedenia zariadenia na výrobu
elektrickej energie právnu relevanciu dátumu faktického vykonania funkčnej skúšky uvedenému v
bode 12 protokolu o funkčnej skúške pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy spoločnosti
Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. a poukázal na rozhodnutia, predstavujúce ustálenú
judikatúru v danej veci.
11. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj kasačný súd) ako súd príslušný podľa ust. § 11 písm. g)
SSP prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 455 SSP v spojení s ust. § 452 ods. 1 SSP.
12. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP].
13. Predmetom súdneho prieskumu v rozsahu žaloby bolo posúdenie základnej otázky, či zariadenie
žalobcu na výrobu elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie bolo uvedené do prevádzky po
01.07.2012, (kedy pre cenu elektriny platil § 11a ods. 1 písm. b) Vyhlášky č. 255/2011 Z.z., alebo pred
01.07.2012, kedy pre cenu elektriny platil § 11 ods. 1 písm. b) cit. vyhlášky), a či právny názor žalovaného
vyslovený v rozhodnutí č. 491/2014/BA zo dňa 09.01.2014, že čas uvedenia zariadenia výrobcu elektriny
do prevádzky bol určený v súlade za § 2 ods. 3 písm. e) zákona č. 309/2009 Z.z., a preto nebol dôvod
na zmenu potvrdenia číslo 2035/2012/ PoP-OZE zo dňa 20. 09. 2013, a týmto dňom bol dátum  02. 07.
2012 uvedený v bode 13. protokolu o funkčnej skúške.

14. Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmaním vlastnej rozhodovacej činnosti zistil, že základná
právna otázka, ktorá bola predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní, bola vyhodnotená a
zodpovedaná v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Sžf/57/2015 zo dňa 22.03.2017,
v konaní týkajúcom sa tých istých účastníkov konania, v nadväzujúcom cenovom konaní. V predmetnom



konaní Krajský súd v Žiline na základe žaloby toho istého žalobcu skúmal rozhodnutie žalovaného č. k.
37/19965/14/RR zo dňa 24.09.2014, ktorým žalovaný (Regulačná rada Úradu pre reguláciu sieťových
odvetví) podľa § 45 ods. 1 prvá veta zák. č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach v spojení s §
59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové
rozhodnutie č. k. 2012/2012/E-OZ zo dňa 15.05.2014 Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorým
rozhodol podľa § 14 ods. 5 v spojení s § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 276/2001 Z.z. v znení neskorších
predpisov, § 6 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov v spojení s § 1 písm. a) a
§ 2 písm. a) Vyhlášky č. 189/2011 Z.z. a § 11a Vyhlášky č. 225/2011 Z.z. tak, že schválil pre rok 2012
pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 119,11 Eur/MWh vyrobenej zo slnečnej energie
v zariadení výrobcu elektriny Fotovoltaická elektráreň FtE Rajecká Lesná 313, s celkovým inštalovaným
výkonom 9,82 kWp, umiestnenej na streche budovy, súp. číslo XXX, CKN parcela č. 862, kat. úz. A..
Predmetom aj tohto konania bolo posúdenie základnej otázky, či zariadenie žalobcu na výrobu elektriny
vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie bolo uvedené do prevádzky po 01.07.2012, kedy pre cenu
elektriny platil § 11a ods. 1 písm. b) Vyhlášky č. 255/2011 Z.z., alebo pred 01.07.2012, kedy pre cenu
elektriny platil § 11 ods. 1 písm. b) cit. vyhlášky.

15. Zákon č. 309/2009 Z.z. v ustanovení § 2 ods. 3 písm. e) uvádza legálnu definíciu času uvedenia
zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky. Týmto je dátum, kedy bolo na základe právoplatného
kolaudačného rozhodnutia povolené trvalé užívanie zariadenia výrobcu elektriny alebo kedy bola
úspešne vykonaná funkčná skúška pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy podľa toho, ktorý
dátum nastane neskôr. Bolo potrebné zo strany správnych orgánov posúdiť, či funkčná skúška bola
úspešne vykonaná do 30.06.2012 alebo až po 01.07.2012.

16. V rozsudku č. k. 3Sžf/57/2015 zo dňa 22.03.2017 Najvyšší súd Slovenskej republiky zodpovedal na
základnú právnu otázku, ktorá je aj predmetom tohto konania. K danej problematike uviedol : «  Ústavný
súd Slovenskej republiky nálezom č. k. I. ÚS 373/2015-33 zo dňa 25.11.2015 rozhodol, že základné
právo žalobcu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl.
13 ods. 1 písm. a/ a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky bolo porušené rozsudkom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/43/2014 z 28.01.2015. Predmetný rozsudok Najvyššieho súdu
SR zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie. Záväzný právny názor na výklad a
aplikáciu bol uvedený v bode 22 odôvodnenia nálezu: „... relevantnou skutočnosťou pre určenie ceny
elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie je čas uvedenia zariadenia na výrobu el. energie
do prevádzky, pričom podľa § 2 ods. 3 písm. e) zákona o podpore OZE zariadenie na výrobu el.
energie sa považuje za uvedené do prevádzky dňom úspešného vykonania funkčnej skúšky pripojenia
tohto zariadenia výrobcu elektriny do distribučnej sústavy, ktorej (rozumej funkčnej skúšky) spôsob
a podmienky vykonania má byť podľa § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE určený v prevádzkovom
poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Súčasne z dikcie druhej vety § 5 ods. 14 zákona o
podpore OZE vyplýva, že funkčná skúška je úspešne vykonaná, ak zariadenie výrobcu elektriny spĺňa
technické podmienky na pripojenie do distribučnej sústavy, o čom vydá prevádzkovateľ distribučnej
sústavy výrobcovi elektriny dokladom úspešnom vykonaní funkčnej skúšky do 10 dní odo dňa jej
vykonania.

Ústavný súd SR v bode 27 poukázal na to, že najvyšší súd sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal
s dopadom nezákonného postupu distribútora siete, ktorý podmienky a spôsob vykonania funkčnej
skúšky nestanovil explicitne vo svojom prevádzkovom poriadku v záujme právnej istoty neurčitého počtu
prevádzkovateľov zariadení na výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov pre účely ich jednotnej
aplikácie vo všetkých obdobných prípadoch, ale túto nezákonnosť konvalidoval subjektívnym výkladom,
ktorý nemal oporu v jasných ustanoveniach zákona o podpore OZE a vyhlášky o cenovej regulácii.
Týmto spôsobom bolo prenesené znášanie rizika nejednotnej aplikácie a výkladu dotknutých zákonných
ustanovení ad hoc na výrobcov elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov.
Vzhľadom na uvedený právny názor ústavného súdu, najvyšší súd konštatuje, že je potrebné zrušiť
rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, že sa žalovaný vysporiada s
námietkami, na ktoré poukázal Ústavný súd SR v náleze. Je potrebné posúdiť, aký vplyv mala
absencia prevádzkového poriadku na posúdenie podmienok a spôsobu vykonania funkčnej skúšky, tiež
rozdielne posudzovanie relevantnosti riadku 12 a 13 protokolu o funkčnej skúške a najmä skutočnosti,
že zariadenie na výrobu elektrickej energie sa fakticky používalo a dodávalo elektrickú energiu do
distribučnej siete už od 27.06.2012. «



17. Podľa ust. § 99 písm. g) SSP, správny súd uznesením konanie zastaví, ak odpadol dôvod na
pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d).

18. Podľa ust. § 452 SSP, na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej časti
tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Podľa ust. § 453 ods. 3 SSP, kasačný súd nie je viazaný sťažnostným návrhom.
20. Podľa ust. § 462 ods. 1 SSP, ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti,
rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie
konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.
21. V danom prípade Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel na základe vyššie uvedeného k záveru,
že odpadol dôvod na pokračovanie v konaní, pretože iným rozsudkom tunajšieho súdu bola posúdená
a vyriešená právna otázka, ktorá bola predmetom aj tohto konania, pričom rozhodnutie žalovaného č.
491/2014/BA zo dňa 09. 01. 2014 nemá dopad na žiadne iné právo žalobcu deklarované v žalobe, len
na právo na zákonné určenie termínu uvedenia zariadenia na výrobu elektrickej energie do prevádzky
a na nároky, ktoré z toho vyplývajú (tieto boli aj predmetom konania č. 3Sžf/57/2015).
22. Keďže v inom rozhodnutí najvyššieho súdu bola žalovanému uložená povinnosť vysporiadať sa s
námietkami žalobcu vyplývajúcimi aj zo žaloby v tomto konaní, právne úvahy prezentované v rozhodnutí
žalovaného č. 491/2014/BA zo dňa 09. 01. 2014 v tom dôsledku stratili právny význam, pričom toto
rozhodnutie nemá vplyv na žiaden iný právny záujem žalobcu, kasačný súd dospel k záveru, že je v
záujme naplnenia zásady hospodárnosti konania, daný dôvod na zastavenie konania v súlade s ust. §
99 písm. g) SSP v spojení s ust. § 452 SSP.
23. O trovách konania rozhodol kasačný súd v súlade s ust. § 467 ods. 1 v spojení s ust. § 170 písm. b)
SSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené.
24. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.
V danom prípade Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že odpadol dôvod na pokračovanie
v konaní, pretože iným rozsudkom tunajšieho súdu vo veci tých istých účastníkov konania bola posúdená
a vyriešená právna otázka, ktorá bola predmetom aj tohto konania, pričom rozhodnutie žalovaného č.
491/2014/BA zo dňa 09.01.2014, nemá dopad na žiadne iné právo žalobcu deklarované v žalobe.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.