Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžk/22/2017 z 7. 8. 2018 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 7. augusta 2018, sp. zn. 3Sžk/22/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:5013200742.3 Najvyšší súd | 3Sžk/22/2017 | ECLI:SK:NSSR:2018:5013200742.3 | 2018-08-07 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 124/2006 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5be73f26-e170-491d-be27-0472bbe192de Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5013200742.3 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžk/22/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200742
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:5013200742.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a sudcov
JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Sone Langovej právnej veci sťažovateľa (predtým žalobcu): FCC
Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislavská 18, 900 51 Zohor, IČO: 31 318 762, zastúpený advokátskou
kanceláriou: Valko Marián & partners, s.r.o., so sídlom Porubského 2, 811 06 Bratislava, IČO: 35 916 192,
proti žalovanému: Inšpektorát práce Žilina, so sídlom Hlavná 2, 010 09 Žilina, za účasti: 1/ Prominne,
s.r.o., so sídlom Veľká Okružná 43, 010 01 Žilina, IČO: 44 528 914, zastúpený: Advokátska kancelária
M Kojtalová, s.r.o., so sídlom Antona Bernoláka 51, 010 01 Žilina, IČO: 47 258 608, 2/ R. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. XX, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného, Protokolu č.
IZA-05-18-2.2/P-J2-13 zo dňa 13.02.2013 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 07.03.2013 a v znení Dodatku č. 2
zo dňa 25.06.2013, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/104/2013-178
zo dňa 17. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline
č. k. 21S/104/2013-178 zo dňa 17. mája 2017 z a m i e t a.

Sťažovateľovi náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline podľa § 190 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia
rozhodnutia žalovaného - Protokolu č. IZA-05-18-2.2/P-J2-13 zo dňa 13.02.2013 o vyšetrení príčin
vzniku pracovného úrazu podľa § 7 ods. 3 písm. b), v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1, 2, 3
zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.
125/2006 Z.z.“) v znení jeho Dodatku č. 1 zo dňa 07.03.2013 a v znení Dodatku č. 2 zo dňa 25.06.2013.

2. V odôvodnení svojho rozsudku krajský súd uviedol, že z predloženého administratívneho spisu -
Protokol č. IZA-05-18-2.2/P-J2-13 č. úrazu: ZPÚ 028/12-IZA/2.2 zo dňa 13.02.2013 zistil, že u žalobcu
- FCC Slovensko, s.r.o. (predtým A.S.A. SLOVENSKO, spol. s r.o.) bola vykonaná inšpekcia práce,
a to v dňoch 07.12.2012, 08.12.2012, 20.12.2012, 08.01.2013, 09.01.2013, 10.01.2013, 15.01.2013,
28.01.2013, 11.02.2013, 12.02.2013 a 13.02.2013, v súvislosti s vyšetrením vzniku pracovného úrazu
podľa § 7 ods. 3 písm. b) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1, 2, 3 zákona č. 125/2006 Z.z.
Vyšetrovaná bola udalosť, závažný pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví v zmysle § 17 ods. 4
písm. a) zákona č. 124/2006 Z.z. poškodeného - R. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., dátum úrazu
30.11.2012 o 09:30 hod. Z kolónky „D. Údaje o úraze“ vyplýva, že zdrojom úrazu bol „III - 27 Lisy na iný
materiál ako kov a drevo (výrobca Bollegraaf Recycling Machynery, Holandsko, Typ HBC-80, sériové
číslo 00384, rok výroby 2008)“ a príčinou úrazu bolo chýbajúce a nedostatočné ochranné zariadenie a
zabezpečenie. Poškodenie zdravia spočívalo v poranení hornej časti tela, druh poranenia - traumatická



amputácia. V dôsledku utrpených devastačných zranení bola postihnutému amputovaná pravá ruka
v oblasti za zápästím. Postihnutému nebola odobratá krv na zistenie prítomnosti alkoholu. Ohliadka
miesta úrazu bola vykonaná dňa 07.12.2012 o 12:00 hod. Ing. A. O. a Ing. J. J.. Z miesta udalosti
bola vyhotovená fotodokumentácia. Miesto úrazu nebolo ponechané v pôvodnom stave. Postihnutému
spôsobili zranenie pravej ruky pohybujúce sa nebezpečné časti viazača balíkov na balíkovacom
lise, ku ktorému bol možný prístup v dôsledku úmyselne znefunkčneného ochranného zariadenia
pozostávajúceho z otvárateľného krytu s elektronickým blokovaním chodu stroja. Kryt bolo v čase úrazu
možné otvoriť, pričom činnosť stroja sa nezastavila. Postihnutý R. M. bol zamestnancom spoločnosti
Prominne, s.r.o., Žilina. S touto spoločnosťou mal písomne uzatvorenú dohodu o vykonaní práce zo
dňa 30.12.2011. Ako pracovná úloha bola dojednaná: Čistiace a upratovacie práce jednorazového
charakteru + separácia odpadu a miesto výkonu práce bolo uvedené: Žilina - Marček (A.S.A.). V
rámci získania spôsobilosti na danú prácu postihnutý absolvoval školenie z bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci. V rámci školenia bol oboznámený s právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci. Školenie vykonával zamestnávateľ Prominne, s.r.o., Žilina dňa 16.11.2011.
Vedomosti postihnutého boli overené písomným testom. Spoločnosť A.S.A. SLOVENSKO, spol. s r.o.,
Zohor podľa písomného záznamu zo vstupného oboznámenia novoprijatého zamestnanca - brigádnika
zo dňa 02.01.2012, oboznámila postihnutého s pracoviskom, všeobecnými zásadami bezpečnosti práce
na pracovisku, prácou s elektrickými zariadeniami a s bremenami, zakázanými činnosťami a vykonala
vstupnú inštruktáž na pracovisku. Okrem iného bolo vykonané aj zoznámenie sa s prostredím, v
ktorom bude zamestnanec pracovať, s pracovnými strojmi a zariadeniami, nástrojmi a pomôckami,
s používanými surovinami a materiálmi, pracovnými postupmi a technológiami. Vzhľadom na to, že
postihnutý nemal priamo obsluhovať stroje a technologické zariadenia, ale mal pri strojoch separovať
odpad a vykonávať iné pomocné práce, nebol vyškolený ako samostatná obsluha balíkovacieho lisu,
na ktorom utrpel pracovný úraz. Mal vždy pracovať ako pomocník zamestnanca spoločnosti A.S.A.
SLOVENSKO, spol. s r.o., Zohor, zaškoleného na obsluhu strojov. Balíkovací lis, na ktorom postihnutý
utrpel úraz bol nainštalovaný na mieste prevádzky v roku 2009. Lis slúžil na lisovanie separovaného
odpadu do balíkov. Lis fungoval v automatickom režime. Pomocou pásového dopravníka sa naplní
lisovacia komora, ktorej obsah je stlačený do balíka. Ten je následne previazaný piatimi drôtmi.
Zviazaný balík je po previazaní vytlačený von zo stroja. Kryty pohybujúcich sa častí lisu sú zhotovené
z pevného plechu a sú vybavené elektronickým blokovaním chodu stroja v prípade ich otvorenia. Kryty
kompletne uzatvárajú nebezpečné pracovné priestory lisu tak, že do nich nie je možné zasiahnuť. Na
otvárateľných krytoch je upevnená kovová vidlica, ktorá sa pri zatvorení krytu zasunie do koncového
spínača umiestneného na konštrukcii stroja. V prípade, že kryt je otvorený, teda vidlica nie je zasunutá v
koncovom spínači, lis nie je možno uviesť do chodu. V prípade otvorenia krytu počas chodu lisu sa jeho
činnosť okamžite zastaví. Opätovne uviesť stroj do prevádzky je možné iba po zatvorení krytu a stlačení
príslušných ovládačov na hlavnom ovládacom paneli lisu. V čase vykonania ohliadky miesta vzniku
úrazu inšpektormi práce neboli na balíkovacom lise HBC-80 zistené nedostatky. Miesto vzniku úrazu
však nebolo ponechané v pôvodnom stave. Stav lisu po úraze zadokumentovala bezpečnostnotechnická
služba zamestnávateľa Prominne, s.r.o., Žilina. Na vyhotovených fotografiách je zreteľne vidieť, že
vidlica z predného krytu viazača balíkov na lise HBC-80 je úmyselne zdemontovaná, teda odskrutkovaná
a bola zasunutá do koncového spínača vo vnútri stroja. Ochranné zariadenie viazača balíkov bolo
týmto zásahom znefunkčnené, teda lis bolo možné prevádzkovať aj pri otvorenom bezpečnostnom kryte
viazača balíkov. Nefunkčnosť ochranného zariadenia, v čase úrazu, potvrdili aj vedúci prevádzky p.
T. T. a zamestnanec p. H. D.. Podľa ich vyjadrenia, zabezpečovacie zariadenie, teda koncový spínač
na otvárateľnom kryte prednej časti viazača bol nefunkčný. Podľa vyjadrenia vedúceho prevádzky
sa skrutky upevňujúce vidlicu koncového spínača pravdepodobne uvoľnili pri bežnej prevádzke lisu
pôsobením otrasov a vibrácii a zhodou okolností vidlica ostala zasunutá v koncovom spínači. Vidlica je
na kryte upevnená dvomi skrutkami. Tie sú závitom zaskrutkované v plechu, z ktorého je kryt zhotovený
a za plechom sú skrutky zaistené poistnými maticami. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť inšpektor práce
požiadal firmu Ing. R. J., T., ktorá je obchodným zástupcom výrobcu pre Slovenskú republiku a Českú
republiku a zároveň vykonáva autorizovaný servis na zariadeniach uvedeného výrobcu o stanovisko,
či je možné, aby sa vidlica uvoľnila popísaným spôsobom. Uvedená firma k veci písomne uviedla,
že doposiaľ nezaregistrovala samovoľné uvoľnenie popísaného mechanizmu. Samovoľné uvoľnenie
mechanizmu považovala táto firma za prakticky vylúčené a nemožné. Z uvedeného je zrejmé, že
ochranné zariadenie viazača balíkov bolo na lise znefunkčnené úmyselne. Metódami a prostriedkami
inšpekcie práce sa nepodarilo zistiť, kto a kedy ochranné zariadenie viazača balíkov znefunkčnil. Dňa
28.01.2013 inšpektori práce vykonali neohlásenú kontrolu balíkovacieho lisu, na ktorom došlo k úrazu
R. M.. Na lise sa spracovával separovaný odpad a viazal sa do balíkov. Predný kryt viazača balíkov,



kde došlo k vyšetrovanému pracovnému úrazu bol opäť vyradený z prevádzky. Kryt bol otvorený a
v koncovom spínači bola namiesto vidlice upevnenej na kryte zasunutá ručne vybrúsená vidlica z
kovového profilu, ktorá bola tvarovo zhodná s originálom. Inšpektor práce ústne zakázal používanie
lisu so znefunkčneným ochranným zariadením. Ochranné zariadenie bolo bezodkladne uvedené do
funkčného stavu a z uvedeného dôvodu inšpektor práce nevydal písomné rozhodnutie o zákaze
používania uvedeného lisu. Skutočnosť, že zamestnanec zasiahol rukou do nebezpečného priestoru
lisu, čo mu bolo umožnené v dôsledku nefunkčného ochranného zariadenia, nemožno určiť ako prvotnú
príčinu vzniku tohto úrazu. Hlavným faktorom podmieňujúcim vznik pracovného úrazu je jednoznačne
znefunkčnené ochranné zariadenie. Správne fungovanie krytu viazača balíkov by spoľahlivo zabránilo
postihnutému siahnuť do nebezpečného priestoru, kde utrpel úraz. Keby lis nemal znefunkčnený kryt
viazača s blokovaním, lis by sa po otvorení krytu zastavil skôr, ako by postihnutý siahol do zóny
nebezpečenstva a k úrazu by za žiadnych okolností nedošlo. Postihnutému bolo znefunkčnením
ochranného zariadenia umožnené zasiahnuť do nebezpečného priestoru viazača za chodu lisu bez
toho, aby musel prekonať nejaké ochranné zariadenie. Nemôže teda ísť o porušenie všeobecných
bezpečnostných predpisov zo strany zamestnanca, pretože objektívne nevyvrátiteľne sa jedná o
porušenie bezpečnostných predpisov zo strany zamestnávateľa. Nefunkčné ochranné zariadenia na
pracovnom prostriedku nemožno nahrádzať len zaškolením a poučením zamestnancov a spoliehaním
sa na ich racionálne konanie. Minimálne bezpečnostné požiadavky uvedené v nariadení vlády SR č.
392/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných
prostriedkov, ktoré prevádzkovateľ lisu nedodržal sú koncipované tak, aby na strojoch nedochádzalo k
pracovným úrazom ani v prípadoch nešikovnosti, nepozornosti, podceňovania nebezpečenstva alebo
iného iracionálneho správania sa človeka. Na základe vyššie uvedeného bolo konštatované, že príčinou
vzniku vyšetrovanej udalosti je vyradenie ochranného zariadenia z prevádzky. Je nevyvrátiteľne, že
práve táto skutočnosť bola rozhodujúcim faktorom pri vzniku predmetného pracovného úrazu. Vyradenie
ochranného zariadenia z prevádzky (vyblokovanie krytu) na balíkovacom lise je porušením právnych
predpisov zo strany prevádzkovateľa zariadenia, A.S.A. SLOVENSKO, spol. s r.o., Zohor. V bode „G.“
boli zistené nedostatky v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu pod písm. c) zo strany
organizácie A.S.A. SLOVENSKO, spol. s r.o., kde sa udalosť stala: 1. Organizácia nezabezpečila,
aby nebol možný kontakt obsluhy s nebezpečnými pohybujúcimi sa časťami viazača balíkovacieho
lisu Bollegraaf Recycling Machynery, Holandsko, typ HBC-80, sériové číslo 00384, rok výroby 2008
a prevádzkovala lis so znefunkčneným blokovaním chodu stroja v prípade otvorenia krytu, čo je v
rozpore s § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z.z. v nadväzností na § 4 ods. 2 a bod 2.8 prílohy č.
1 nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z.z. 2. Organizácia sústavne nekontrolovala a nevyžadovala riadne
používanie ochranných zariadení na balíkovacom lise Bollegraaf Recycling Machynery, Holandsko, Typ
HBC-80, sériové číslo 00384, rok výroby 2008, čo je v rozpore s § 9 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006
Z.z. Podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z.z. nariadil inšpektor práce trvalo dodržiavať
ustanovenia právnych predpisov uvedených v bode 1 a 2 dňom prevzatia protokolu. Prijať opatrenia
na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin. Vzhľadom k tomu, že uvedený nedostatok v
bode 1 bol bezodkladne odstránený, inšpektor práce nevydal písomné rozhodnutie o zákaze používania
uvedeného listu.

3. Po popise zistení orgánu verejnej správy správny súd konštatoval, že v administratívnom spise sa
nachádza vyjadrenie žalobcu k Protokolu č. IZA-05-18-2.2/P-J2-13 zo dňa 26.02.2013, v ktorom tvrdil, že
svojim konaním nijako neporušil inšpekciou namietané ustanovenie zákona o BOZP. Spoločnosť riadne
a preukázateľne zabezpečila, aby predmetný balíkovací list bol pravidelne udržiavaný, opravovaný
a poverila zodpovedných zamestnancov dennou kontrolou stroja za účelom zaistenia bezpečnosti a
ochrany zdravia zamestnancov pracujúcich s týmto strojom. Zabezpečila oboznámenie poverených
zamestnancov s používaním a údržbou balíkovacieho lisu. Ako vyplýva z predložených dokumentov,
balíkovací list netrpel vadou nedostatku krytu. K odstraňovaniu krytu teda muselo dochádzať zásahom
zo strany nezistených zamestnancov, v neznámom čase. Spoločnosť taktiež zabezpečila sústavnú
kontrolu predmetného lisu, ako preukazuje prevádzkový denník stroja. Z predložených dokumentov však
vyplýva, že spoločnosť napriek kontrolám nepoužívanie krytu nemohla zistiť. Spoločnosť považuje za
nesprávny záver protokolu, že zo strany pána M. nedošlo k žiadnym pochybeniam a nedostatkom.
Mal za preukázané, že ak by pán M. konal v súlade s právnymi predpismi a tiež v súlade s pokynmi
spoločnosti, k žiadnemu úrazu by nedošlo. Akúkoľvek uloženú pokutu považoval za rozpornú so
sankčnou a prevenčnou úlohou takejto sankcie. Z predložených dokumentov totiž jednoznačne vyplýva,
že spoločnosť prijala všetky opatrenia, aby zabezpečila bezpečnú prácu s predmetným strojom ako
na úrovni technologickej, tak aj personálnej. Napriek tejto skutočnosti došlo k svojvoľnému zásahu do



stroja, ktorému spoločnosť nedokázala zabrániť. Z uvedeného je evidentné, že ani uložená pokuta by
nezabezpečila, aby spoločnosť bola schopná zabrániť svojvoľným konaniam osôb, ktoré sa rozhodnú
porušiť právne predpisy a pokyny zamestnávateľa.

4. Na základe uvedených námietok žalovaný dňa 07.03.2013 vypracoval Dodatok č. 1 k Protokolu
č. IZA-05-18-2.2/P-J2-13 zo dňa 13.02.2013. Do dodatku boli zapracované námietky žalobcu a
zároveň do tohto dodatku bolo uvedené aj vyjadrenie žalovaného správneho orgánu s tým, že
v konečnom dôsledku nemôže prihliadať na námietky žalobcu. Inšpektor práce trval na tom, že
prvotnou, hlavnou a rozhodujúcou príčinou vzniku vyšetrovaného úrazu bolo znefunkčnenie ochranného
zariadenia. Ochranné zariadenie bolo funkčné tak, ako ho skonštruoval výrobca lisu, k úrazu by napriek
akémukoľvek konaniu zamestnanca nemohlo dôjsť. Inšpektorát práce má za to, že udalosť je zákonne
a objektívne klasifikovaná štatistickou značkou 2 - nedostatočné ochranné zariadenie pracovného
priestoru stroja.

5. Administratívny spis obsahuje aj sťažnosť proti postupu Inšpektorátu práce Žilina pri vyšetrovaní úrazu
zo dňa 03.04.2013. Zo sťažnosti je zrejmé, že žalobca namietal skutočnosti obsiahnuté v Protokole č.
IZA-05-18-2.2/P-J2-13 zo dňa 13.02.2013 a k protokolu zo dňa 07.03.2013.

6. Inšpektorát práce reagoval na námietky žalobcu Dodatkom č. 2 Protokolu č. IZA-05-18-2.2/P-J2-13
zo dňa 25.06.2013.

7. Krajský súd v Žiline sa nestotožnil s námietkou žalobcu v predmetnej veci a mal za to, že rozhodnutie,
resp. navrhnuté opatrenia v rámci protokolu spolu s jeho Dodatkami č. 1, č. 2, a to nariadenie odstránenia
zistených nedostatkov v zmysle § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z.z. sú v súlade so zisteným
skutkovým stavom. Z uvedeného skutkového zistenia bolo jednoznačne zistené, že správny orgán
vychádzal z relevantných dôkazných materiálov, a to z výpovedí dotknutých osôb, ohliadky miesta
úrazu a pod. V protokole z vyšetrenia pracovného úrazu R. M., ktorý sa stal 30.11.2012 o 09:30 hod. v
A.S.A. SLOVENSKO, spol. s r.o., odštepný závod Žilina, prevádzka Marček, hala RECOPAP, pracovisko
balíkovacieho lisu HBC-80 je zrejmé, že zo strany zamestnávateľa došlo k porušeniu právnych
predpisov na zaistenie bezpečnosti pri práci a bezpečnosti technického zariadenia. Bolo preukázané,
že zamestnanec zasiahol rukou do nebezpečného priestoru lisu, čo mu bolo umožnené v dôsledku
nefunkčného ochranného zariadenia. Faktor podmieňujúci vznik pracovného úrazu je jednoznačne
znefunkčnené ochranné zariadenie. Správne fungovanie krytu viazača balíkov by spoľahlivo zabránilo
postihnutému siahnuť do nebezpečného priestoru, kde utrpel úraz. Keby list nemal znefunkčnený kryt
viazača s blokovaním, lis by sa po otvorení krytu zastavil skôr, ako by postihnutý siahol do zóny
nebezpečenstva a k úrazu by za žiadnych okolností nedošlo. Znefunkčnením ochranného zariadenia
bolo umožnené zasiahnuť do nebezpečného priestoru viazača za chodu lisu bez toho, aby musel
prekonať nejaké ochranné zariadenie. Nejde o porušenie všeobecných bezpečnostných predpisov
zo strany zamestnanca, pretože objektívne a nevyvrátiteľné sa jedná o porušenie bezpečnostných
predpisov zo strany zamestnávateľa. Nefunkčné ochranné zariadenie na pracovnom prostriedku
nemôže nahrádzať len zaškolením a poučením zamestnancov a spoliehaním sa na ich racionálne
konanie.

8. Správny súd poukázal aj na podstatnú skutočnosť v predmetnej veci, že pracovný úraz R. M. vznikol z
dôvodu, že organizácia nezabezpečila, aby nebol možný kontakt obsluhy s nebezpečnými pohybujúcimi
sa časťami viazača balíkovacieho lisu Bollegraaf Recycling Machynery, Holandsko, typ HBC-80, sériové
číslo 00384, rok výroby 2008 a prevádzkovala lis so znefunkčneným blokovaním chodu stroja v prípade
otvorenia krytu, čo je v rozpore s § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z.z. v nadväznosti na § 4 ods.
2 a bod 2.8. prílohy č. 1 nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z.z.

9. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd mal za to, že uložené opatrenia žalovaného sú v súlade s
ust. § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z.z. Inšpektorát práce dôvodne nariadil trvalo dodržiavať
ustanovenia právnych predpisov uvedených v bode č. 1 a 2.

10. Z uvedených dôvodov žalobu ako nedôvodnú pri aplikácii § 190 SSP zamietol a rozhodol o trovách
konania.



11. Proti rozsudku Krajského súdu v Žiline podal žalobca kasačnú sťažnosť, ktorú odôvodnil podľa § 440
ods.1 písm. f) a písm. g) Správneho súdneho poriadku (SSP).
12. Po popise postupu v správnom konaní uviedol, že dôvodom nezákonnosti Protokolu v znení jeho
dodatkov je odopretie možnosti vyjadriť sa a predkladať dôkazy k novo zisteným skutočnostiam. V
danom prípade žalovaný, na základe jeho sťažnosti, doplnil dokazovanie k otázke, či poškodenému
bola po úraze odobratá krv pre zistenie prítomnosti alkoholu. V rámci doplneného dokazovania získal
žalovaný lekársku správu zo dňa 15. 04. 2013, obsahujúcu určitý údaj o prítomnosti alkoholu v krvi
poškodeného. Žalovaný bez toho, aby sťažovateľovi umožnil prerokovanie zmeny protokolu v otázke
záveru o prítomnosti alkoholu v krvi poškodeného, zaslal sťažovateľovi Dodatok č. 2 k protokolu, v
ktorom zmenil jeho znenie v časti: „hladina alkoholu v krvi“ s tým, že: „bola zistená zanedbateľná hodnota
prítomnosti alkoholu v krvi poškodeného v čase úrazu“. Pokračovanie v dokazovaní bez jeho účasti
a prijatie ďalšieho dodatku k protokolu po jeho prerokovaní nemá oporu v zákone. Podľa jeho názoru
bolo nevyhnutné, aby žalovaný aplikoval v danom prípade normy, ktoré by zodpovedali základným
princípom právneho poriadku Slovenskej republiky a mal postupovať analogicky podľa princípov obnovy
konania. Až po prerokovaní nových zistení so sťažovateľom bolo možné vydať dodatok, v ktorom by
žalovaný uviedol svoje stanoviská. Záver Protokolu, v znení Dodatku č. 2 o neprítomnosti alkoholu v krvi
poškodeného v čase úrazu vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Lekárska správa zo
dňa 15. 04. 2013 neobsahovala žiaden údaj o tom, v ktorý deň a hodinu bola poškodenému odobratá
krv. Pre posúdenie prítomnosti alkoholu v krvi poškodeného bolo nevyhnutné, aby k odobratiu krvi došlo
v čase bezprostredne po úraze. Uvedená lekárska správa teda nemá žiadnu výpovednú hodnotu a
nebola relevantným dôkazom o neprítomnosti alkoholu v krvi poškodeného v čase úrazu. Z obsahu
spisu sťažovateľ zistil, že uvedený dôkaz bol doručený žalovanému viac ako 2 mesiace po vydaní
Dodatku č. 2 k protokolu. Napriek tomu, že Dodatok č. 2 obsahoval informáciu, že poškodený v čase
úrazu nebol pod vplyvom alkoholu, na základe dôkazov je zrejmé, že v čase vypracovania predmetného
dodatku nebolo možné takýto záver prijať. Dodatok č. 2 k protokolu teda obsahuje závery založené na
predpokladoch nepodložených dôkazmi, ktoré boli až následne obstarané nezákonným spôsobom a
nemôžu byť zákonným podkladom pre uloženie opatrení sťažovateľovi.
13. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ďalej namietal, že nie je pre neho zrejmé, čo chcel súd povedať
tým, že konštatoval založenie lekárskej správy do administratívneho spisu a prečo mala skutočnosť, že
sťažovateľ sa k možnej prítomnosti alkoholu v krvi poškodeného nevyjadril už vo vyjadrení k protokolu,
legitimizovať postup štátneho orgánu, ktorý bez relevantných dôkazov uzavrel, že poškodený nebol v
čase úrazu pod vplyvom alkoholu. Nie je z napadnutého rozsudku zrejmé, s akou námietkou uvedenou
v žalobe sa súd nestotožnil a z čoho vyplýva záver, že protokol bol v súlade so skutkovým stavom. Súd
bol povinný posudzovať zákonnosť Protokolu v znení Dodatku č. 2 podľa stavu v čase právoplatnosti
rozhodnutia, nie podľa dodatočne, nezákonne získaných dôkazov. K lekárskej správe zo dňa 15. 04.
2013 sa súd žiadnym spôsobom nevyjadril. Sťažovateľovi nie je zrejmé, z akých dôkazov súd vychádzal,
keď konštatoval, že napriek prebiehajúcemu štrajku lekárov v čase pracovného úrazu bola neodkladná
zdravotná starostlivosť poskytovaná. Uvedený záver si súd zisťoval iniciatívne mimo súdneho konania,
čo je v rozpore s povinnosťou vykonávať dôkazy na pojednávaní. Tento postup spôsobil odňatie
možnosti sťažovateľa konať pred súdom, ktorý až v odôvodnení rozhodnutia uvádza vlastné zistenia k
predkladaným dôkazom sťažovateľa, na ktoré nemal možnosť reagovať.
14. Krajský súd konštatoval, že zo strany sťažovateľa došlo k porušeniu právnych predpisov o
bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, čo je v úplnom nesúlade s predmetom sporu. V spore súd
neprejednával a nezisťoval, či záver protokolu o pochybeniach na strane sťažovateľa je správny,
keďže v tomto smere nevykonával dôkazy. Bez toho, aby vykonal akékoľvek dokazovanie vo veci
porušenia predpisov na strane sťažovateľa uzavrel, že je zodpovedný za pracovný úraz poškodeného.
Sťažovateľ preto zastáva názor, že krajský súd nedal odpovede na podstatné argumenty sťažovateľa a
rozhodnutie považuje za arbitrárne, jednostranné a v rozpore s princípmi spravodlivosti. Nenáležitým a
nepreskúmateľným odôvodnením znemožnil súd sťažovateľovi, aby sa relevantne bránil.
15. Na základe uvedených dôvodov žiadal sťažovateľ kasačný súd, aby priznal kasačnej sťažnosti
odkladný účinok z dôvodu prebiehajúceho odvolacieho konania o uložení pokuty sťažovateľovi, v ktorom
namietal nezákonnosť Protokolu v znení Dodatku č. 2. V danom konaní mu hrozí uloženie pokuty v
značnej výške, a to na podklade nezákonného Protokolu v znení Dodatku č. 2, čím mu hrozí závažná
ujma.
16. Záverom svojej sťažnosti žiadal kasačný súd, aby zmenil rozsudok Krajského súdu v Žiline tak,
že predmetný Protokol č. IZA-05-18-2.2/P-J2-13 zo dňa 13.02.2013, v znení Dodatku č. 1 zo dňa
07.03.2013 a v znení Dodatku č. 2 zo dňa 25.06.2013 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.



17. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 25. 07. 2017 uviedol, že dňa 13. 02. 2013
vyhotovil inšpektor práce protokol o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu, v ktorom konštatoval,
že nedostatky v príčinnej súvislosti s udalosťou - pracovným úrazom R. M. boli zistené len na strane
sťažovateľa. Sťažovateľovi bolo umožnené vyjadriť sa k protokolu, čo tento využil listom zo dňa 26.
02. 2013, o čom inšpektorát práce vyhotovil Dodatok dňa 07. 03. 2013, v ktorom zaujal stanovisko k
vyjadreniu sťažovateľa.
18. Zákon č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej
práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákona o inšpekcii
práce) neupravuje ďalšiu možnosť pre kontrolovaného zamestnávateľa vyjadriť sa k dodatku k protokolu.
Sťažovateľovi bol poskytnutý dostatočný priestor pre uplatnenie jeho návrhov, predloženie dôkazov
a poskytnutie vysvetlení. Všetky námietky boli dôsledne preskúmané a inšpektorát práce sa s nimi
vysporiadal.
19. Sťažovateľ podal sťažnosť proti postupu žalovaného, o čom bola vyhotovená zápisnica o
prešetrení sťažnosti. Na jej základe bol zaobstaraný doklad preukazujúci neprítomnosť alkoholu v krvi
poškodeného. Následne bol vyhotovený Dodatok č. 2 k protokolu zo dňa 25. 06. 2013, v ktorom
inšpektor uviedol, že výrok uvedený v časti D.: „Hladina alkoholu v krvi“: Postihnutému nebola odobratá
krv na zistenie prítomnosti alkoholu“, sa nahrádza výrokom: „Hladina alkoholu v krvi postihnutého:
0, 01 promile“. Inšpektor práce pri zisťovaní príčin úrazu neopomenul zisťovanie, či postihnutý bol v
čase vzniku úrazu pod vplyvom alkoholu. Inšpektor práce pri šetrení príčin vzniku pracovného úrazu
zisťoval od zamestnávateľa poškodeného, ako aj sťažovateľa, či poškodenému bola odobratá krv na
zisťovanie prítomnosti alkoholu, či vykonali poškodenému dychovú skúšku na prítomnosť alkoholu.
Sťažovateľ aj zamestnávateľ poškodeného boli požiadaní o dôkaz použitia alkoholu postihnutým.
Sťažovateľ v tejto súvislosti predložil iba zápisy o tom, že na pracovisku vykonáva kontroly na požitie
alkoholu s negatívnym výsledkom. Sťažovateľ a zamestnávateľ poškodeného poskytli inšpektorom
práce informáciu, že skúšku na prítomnosť alkoholu v dychu postihnutého po vzniku úrazu nevykonali
a ani nepožiadali príslušné zdravotnícke zariadenie o vykonanie rozboru krvi postihnutého. Obidva
subjekty sa teda vyjadrili negatívne. Inšpektor práce získal lekársku správu od ošetrujúceho lekára zo
dňa 06. 12. 2012, v ktorej sa výsledok rozboru krvi na prítomnosť alkoholu v krvi neuvádzal. Zamestnanci
podozrenie na požitie alkoholu poškodeným neuviedli a poškodený požitie alkoholu popieral. Vzhľadom
na tieto okolnosti inšpektor práce nemal inú možnosť, než do protokolu uviesť, že poškodenému nebola
odobratá krv na zistenie prítomnosti alkoholu. Pri prešetrovaní sťažnosti sťažovateľa však bol písomne
požiadaný primár oddelenia úrazovej chirurgie o potvrdenie toho, či poškodenému bola odobratá krv na
zistenie prítomnosti alkoholu v krvi. Lekár uviedol výsledok rozboru krvi 0, 01 promile. Žalovaný však
v tejto súvislosti poukazuje na to, že krv bola postihnutému odobratá na lekárske účely, nie na podnet
zamestnávateľa alebo sťažovateľa. Inšpektor práce v čase vydávania protokolu a Dodatku č. 1 mal k
dispozícii len dôkazy, ktoré nasvedčovali neodobratiu krvi postihnutému.
20. Vzhľadom k tomu, že v zákone o inšpekcii práce absentuje úprava o možnosti vyhotoviť dodatok č.
2 k protokolu, sťažnosť bola v prípade vyšetrovania príčin vzniku pracovného k úrazu považovaná za
ďalšie vyjadrenie kontrolovaného zamestnávateľa a na základe doplneného dokazovania bol vyhotovený
Dodatok č. 2 k protokolu.
21. Žalovaný zdôraznil, že doplnením dokazovania sa vôbec nezmenili údaje o úraze, charakteristika
úrazu a ani závery vyšetrovania príčin vzniku pracovného k úrazu. Bez informácie o odbere krvi by
bol protokol v znení Dodatku č. 1 dostatočným podkladom pre vyvodenie zodpovednosti za vznik
pracovného úrazu. Údaje o odbere krvi sú nespochybniteľným dôkazom o neprítomnosti alkoholu v krvi
postihnutého, ktoré nie je možné vyvrátiť žiadnym vyjadrením zamestnávateľa k protokolu. Sťažovateľ
nie je vydaním Dodatku č. 2 k protokolu ukrátený na právach. Zákon neukladá povinnosť prerokovať
dodatok s kontrolovaným zamestnávateľom.
22. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 17 ods. 4 písm. a) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a
ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, z ktorého možno vyvodiť, že aj
zisťovanie alkoholu v krvi postihnutého spadá pod povinnosti zamestnávateľa. Inšpektor práce v tomto
prípade nahrádzal teda povinné konanie sťažovateľa na jeho podnet v podanej sťažnosti. V protokole
muselo byť uvedené, že postihnutému nebola odobratá krv na zistenie prítomnosti alkoholu v krvi,
pretože takýmito informáciami inšpektor práce v čase vydávania protokolu nedisponoval. Táto veta
nebola v protokole uvedená preto, že by inšpektor práce nezisťoval, či bola poškodenému odobratá krv,
ale preto, že nezistil, že by mu krv niekto odobral. To, že sa dodatočne podarilo zadovážiť dôkaz o odbere
krvi bolo v dôsledku ústretovosti lekárov, ktorí nemali povinnosť protokol o odbere krvi inšpektorovi práce
poskytnúť, pretože krv bola odobratá len na lekárske účely.



23. Ak sa chcel žalobca zbaviť zodpovednosti, tak aj v zmysle § 196 ods. 6 v spojitosti s § 196 ods. 1
Zákonníka práce, jednoznačne znáša dôkazné bremeno zamestnávateľ.
24. Žalovaný trval na tom, že vydaním dodatkov k protokolu neboli zistené nové závery, bolo len doplnené
dokazovanie o dôkaz, ktorý mal zabezpečiť sťažovateľ, ktorý mal zákonnú povinnosť preukázať, že
zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, ak sa chcel zbaviť zodpovednosti.
25. Žalovaný v uložených opatreniach nežiadal od sťažovateľa žiaden nadštandard zariadenia, na
ktorom došlo k vzniku pracovného úrazu, ale iba to, aby zariadenie obsahovalo bežné vybavenie od
výrobcu. Žalovaný mal jednoznačne za preukázané, že ochranné zariadenie chýbalo, čo bolo jedinou
prvotnou príčinou vzniku pracovného úrazu.
26. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť v celom
rozsahu zamietol.
27. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší súd") ako súd kasačný [§ 438 ods. 2 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len "SSP")], po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas
účastník konania zastúpený v súlade s ustanovením § 449 ods. 1 S. s. p., bez nariadenia pojednávania
(§ 455 SSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
28. Sťažovateľ kasačnú sťažnosť odôvodnil podľa ust. § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP, podľa ktorého
kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon
tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci.
29. Kasačný súd preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v
rozsahu kasačnej sťažnosti, skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy a
konanie mu predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zásadnými
námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a
správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.
30. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo, na základe žaloby sťažovateľa preskúmať zákonnosť
postupu a rozhodnutia žalovaného, Protokolu č. IZA-05-18-2.2/P-J2-13 zo dňa 13.02.2013 o vyšetrení
príčin vzniku pracovného úrazu podľa § 7 ods. 3 písm. b) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1, 2,
3 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.
125/2006 Z.z.“) v znení jeho Dodatku č. 1 zo dňa 07.03.2013 a v znení Dodatku č. 2 zo dňa 25.06.2013.

31. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a) bod 1. až 3. a písm. b) zákona o inšpekcii práce, inšpekcia
práce je dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy,
najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov
vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným
postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie, právnych predpisov,
ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy, právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia,
vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie predpisov uvedených v písmene a) a za porušovanie
záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv.

32. Podľa ust. § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného
zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním
povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.
Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené
alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je
podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.

33. Podľa § 14 ods. 1 až 6 zákona o inšpekcii práce, protokol obsahuje označenie príslušného
inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie
kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je
zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia
predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo
ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším
skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum
vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol



obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole,
ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). Ak bolo zistené
porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas,
keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli
preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
V protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12
ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej
fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych
zmlúv a ich príčin,
b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie
zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.
Inšpektor práce
a) po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej
osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce,
vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k
protokolu je súčasťou protokolu,
b) aj bez návrhu opraví v protokole chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti; o oprave
upovedomí kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanú fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a
nie je zamestnávateľom.
Protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa zamestnávateľ alebo ním poverený zamestnanec,
alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, odmietne oboznámiť s protokolom,
písomne sa k nemu vyjadriť alebo ho podpísať; táto skutočnosť musí byť uvedená v protokole.
Jedno vyhotovenie protokolu inšpektorát práce doručí kontrolovanému zamestnávateľovi alebo
kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Jedno vyhotovenie
protokolu z vyšetrenia príčiny vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká
ujma na zdraví, choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania, inšpektorát práce doručí
aj zamestnancovi, ktorý utrpel tento pracovný úraz, u ktorého vznikla choroba z povolania alebo
ktorý je ohrozený chorobou z povolania; ak zamestnanec v dôsledku pracovného úrazu zomrel, jedno
vyhotovenie protokolu z vyšetrenia príčiny vzniku pracovného úrazu inšpektorát práce doručí blízkej
osobe 21a) tohto zamestnanca, ak o to požiada.
Na vypracovanie záznamu o výsledku inšpekcie práce sa primerane použije odsek 1. Jedno vyhotovenie
záznamu o výsledku inšpekcie práce inšpektorát práce doručí kontrolovanému zamestnávateľovi alebo
kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.

34. Podľa § 12 ods. 2 a 3 zákona o inšpekcii práce, na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa
závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený
a) navrhnúť technické, organizačné a iné opatrenia potrebné na zlepšenie zisteného stavu,
b) nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených,
c) nariadiť, aby prítomné osoby ihneď opustili priestory, v ktorých je bezprostredne ohrozená ich
bezpečnosť a zdravie,
d) zakázať používanie pracovných a prevádzkových objektov, priestorov a pracovísk, strojov, zariadení
a iných technických zariadení a pracovných prostriedkov, pracovných postupov, látok a vykonávanie
činností a prác, ktoré bezprostredne ohrozujú bezpečnosť a zdravie zamestnancov a ostatných osôb
zdržiavajúcich sa v priestoroch alebo na pracovisku zamestnávateľa s jeho vedomím,
e) zakázať používanie motorového vozidla v prípadoch uvedených v osobitnom predpise, 20)
f) zakázať prácu tehotných žien, matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacich žien,
fyzických osôb mladších ako 18 rokov veku a iné práce a činnosti, ak sa vykonávajú v rozpore s
osobitnými predpismi,
g) nariadiť zachovanie pracoviska alebo jeho časti v pôvodnom stave až do skončenia vyšetrovania
alebo zadokumentovať stav pracoviska alebo jeho časti,
h) nariadiť vykonanie meraní, kontrol, skúšok a iných úkonov potrebných na výkon inšpekcie práce,
i) nariadiť zverejnenie informácií podľa osobitných predpisov 21) na mieste u zamestnávateľa obvyklom
a voľne prístupnom,
j) podať návrh na začatie konania o
1. odobratí oprávnenia, osvedčenia, preukazu alebo povolenia podľa § 6 ods. 1 písm. d) a § 7 ods. 3
písm. d) a e),
2. uložení zákazu činnosti podľa § 7 ods. 3 písm. j) a ods. 8 písm. b),



3. uložení pokuty podľa § 7 ods. 3 písm. j), § 19, 20 a osobitného predpisu, 17a)
k) ukladať blokové pokuty za priestupky podľa osobitného predpisu. 18)
Inšpektor práce určí primeranú lehotu na vykonanie opatrenia podľa odseku 2 písm. a), d) až f), h) a i).

35. Podľa § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce, na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b),
d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a t), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20
sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné
predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, osvedčenia a povolenia podľa tohto
zákona.

36. Podľa § 3 písm. k) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci na účely tohto
zákona bezpečnosť technického zariadenia je stav technického zariadenia a spôsob jeho používania,
pri ktorom nie je ohrozená bezpečnosť a zdravie zamestnanca; bezpečnosť technického zariadenia je
neoddeliteľnou súčasťou bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

37. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z.z. zamestnávateľ je povinný uplatňovať všeobecné zásady
prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
vrátane zabezpečovania informácií, vzdelávania a organizácie práce a prostriedkov.

38. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 124/2006 Z.z. všeobecné zásady prevencie sú
a) vylúčenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúceho rizika,
b) posudzovanie rizika, ktoré nemožno vylúčiť, najmä pri výbere a počas používania pracovných
prostriedkov, materiálov, látok a pracovných postupov,
c) vykonávanie opatrení na odstránenie nebezpečenstiev v mieste ich vzniku,
d) uprednostňovanie kolektívnych ochranných opatrení pred individuálnymi ochrannými opatreniami,

e) nahrádzanie prác, pri ktorých je riziko poškodenia zdravia, bezpečnými prácami alebo prácami, pri
ktorých je menšie riziko poškodenia zdravia,
f) prispôsobovanie práce schopnostiam zamestnanca a technickému pokroku,
g) zohľadňovanie ľudských schopností, vlastností a možností najmä pri navrhovaní pracoviska, výbere
pracovného prostriedku, pracovných postupov a výrobných postupov s cieľom vylúčiť alebo zmierniť
účinky škodlivých faktorov práce, namáhavej práce a jednotvárnej práce na zdravie zamestnanca,
h) plánovanie a vykonávanie politiky prevencie zavádzaním bezpečných pracovných prostriedkov,
technológií a metód organizácie práce, skvalitňovaním pracovných podmienok s ohľadom na faktory
pracovného prostredia a prostredníctvom sociálnych opatrení,
i) vydávanie pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

39. Podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 124/2006 Z.z. zamestnávateľ v záujme zaistenia
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia, posudzovať
riziko a vypracovať písomný dokument o posúdení rizika pri všetkých činnostiach vykonávaných
zamestnancami.

40. Podľa § 4 ods. 2 nariadenia vlády č. 392/2006 Z.z. zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby
pracovný prostriedok po celý čas jeho používania zodpovedal minimálnym požiadavkám ustanoveným
v prílohe č. 1 a v osobitných predpisoch.

41. Podľa prílohy č. 1 bod 2.8. nariadenia vlády č. 392/2006 Z.z. ak je možný kontakt s pohybujúcimi sa
časťami pracovného prostriedku, ktorý môže spôsobiť úraz, tieto časti musia byť vybavené krytom alebo
iným ochranným zariadením, ktoré zabráni prístupu do zóny nebezpečenstva, alebo takým zariadením,
ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva.
Kryt a iné ochranné zariadenie
a) musia mať pevnú konštrukciu,
b) nesmú vytvárať ďalšie nebezpečenstvo,
c) nesmú sa dať ľahko odstrániť alebo vyradiť z činnosti,
d) musia byť umiestnené v primeranej vzdialenosti od zóny nebezpečenstva,
e) musia byť riešené tak, aby neobmedzovali výhľad obsluhy na celý priestor, v ktorom sa pracovný
prostriedok používa,



f) musia umožniť činnosť potrebnú na upevnenie alebo výmenu častí pracovného prostriedku a činnosť
pri údržbe tak, aby sa prístup obmedzil len do priestoru, v ktorom sa uvedená činnosť vykonáva a bez
odstránenia krytu alebo ochranného zariadenia, ak je to možné.
42. Z obsahu spisu kasačný súd zistil, že dňa 30. 11. 2012 došlo v priestoroch prevádzky sťažovateľa
k pracovnému úrazu, ťažkej ujmy na zdraví s predpokladanou práceneschopnosťou viac ako 3 dni u
poškodeného zamestnanca R. M.. Inšpektorát práce vykonal vyšetrenie príčin vzniku pracovného úrazu
a o zisteniach spísal dňa 13. 02. 2013 Protokol č. IZA-05 - 18 - 2 k. 2/ P-J2-13, v ktorom skonštatoval,
že balíkovací lis, na ktorom postihnutý utrpel úraz slúžil na lisovanie separovaného odpadu do balíkov
v automatickom režime. Kryty pohybujúcich sa časti lisu sú zhotovené z pevného plechu, vybavené
elektronickým blokovaním chodu stroja v prípade ich otvorenia. Kryty kompletne uzatvárajú nebezpečné
pracovné priestory lisu tak, že do nich nie je možné zasiahnuť. V čase vykonania ohliadky miesta vzniku
úrazu neboli na predmetom lise zistené nedostatky. Miesto vzniku úrazu však nebolo ponechané v
pôvodnom stave, o čom svedčila dokumentácia bezpečnostno-technickej služby, vyhotovené fotografie,
na ktorých je zreteľne vidieť, že vidlica z predného krytu viazača balíkov je úmyselne demontovaná,
ochranné zariadenie viazača balíkov bolo týmto zásahom znefunkčnené, lis bolo možné prevádzkovať
aj pri otvorenom bezpečnostnom kryte viazača balíkov. Nefunkčnosť ochranného zariadenia v čase
úrazu potvrdili aj vedúci prevádzky T. D. a zamestnanec H. D.. Uvedení zamestnanci po úraze vidlicu
opäť priskrutkovali na predný kryt pracovného priestoru viazača. Zo strany postihnutého R. M. inšpekcia
nezistila nedostatky v príčinnej súvislosti s udalosťou. Zo strany sťažovateľa boli zistené nedostatky, a to
nezabezpečenie, aby nebol možný kontakt obsluhy s nebezpečnými pohybujúcimi sa časťami viazača
balíkovacieho lisu, čím porušil § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane
zdravia pri práci. Bol zistený aj nedostatok spočívajúci v okolnosti, že sťažovateľ sústavne nekontroloval
a účinne nevyžadoval riadne používanie ochranných zariadení na predmetnom mechanizme, v rozpore
s ustanovením § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri
práci. Inšpektor práce na základe uvedených nedostatkov nariadil sťažovateľovi trvalo dodržiavať
ustanovenia právnych predpisov dňom prevzatia protokolu, prijať opatrenia na odstránenie zistených
porušení predpisov a ich príčin. V závere protokolu sa konštatuje, že nedostatok spočívajúci v odstránení
bezpečnostného krytu balíkovacieho lisu bol bezodkladne odstránený, a z tohto dôvodu inšpektor práce
nevydal písomné rozhodnutie o zákaze jeho používania.

43. Sťažovateľovi bol Protokol o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu doručený spolu s výzvou,
aby sa k nemu v lehote 7 dní vyjadril. Sťažovateľ doručil žalovanému vyjadrenie k protokolu dňa 1.
marca 2013, v ktorom uviedol, že inšpektorát práce vychádzal zo záveru, že sa jednalo o pracovný
úraz bez toho, aby riešil otázku, či zo strany poškodeného nedošlo v čase úrazu k vybočeniu plnenia
jeho pracovných úloh. Pracovné úlohy poškodeného spočívali v pomocných prácach separácie odpadu,
ktoré nijako nesúviseli s obsluhou akýchkoľvek strojov vo vlastníctve sťažovateľa a úraz sa stal v čase,
keď poškodený začal svojvoľne manipulovať s technologickou časťou balíkovacieho lisu, čo bolo mimo
rozsah jeho pracovných úloh. Sťažovateľ v rámci inšpekcie predložil prevádzkový denník lisu, z ktorého
vyplýva, že balíkovací lis bol bez závad, a že kryt zabezpečujúci automatické vypnutie stroja je v dobrom
stave. Bolo teda preukázané, že balíkovací lis je v úplnom poriadku a nemal dôvod pochybovať o tom,
že stroj spĺňa požiadavky na jeho bezpečnú prevádzku. Spoločnosť oboznamovala zamestnancov s
návodom na použitie a údržbu predmetného stroja, týchto riadne zaškoľovala, poverila zodpovedné
osoby dennou kontrolou. V danom prípade poškodený porušil predpisy súvisiace s bezpečnosťou a
ochranou zdravia pri práci, keď nedodržal pokyny a začal vykonávať prácu, na ktorú nebol poverený
ani zaškolený a zasiahol do technologickej časti stroja a neoznámil vedúcemu zamestnancovi jeho
nedostatky.

44. Na základe námietok v sťažovateľa vypracoval inšpektorát práce dňa 07. 03. 2013 Dodatok č. 1 k
protokolu, v ktorom k zaujal svoje stanovisko a uviedol, že sťažovateľ nepredložil žiadne nové dôkazy
alebo nové skutočnosti, ktoré by nasvedčovali inému skutkovému stavu ako sa uvádza v protokole,
alebo, ktorými by bolo možné rozporovať podstatne zistené skutočnosti. Všetky doklady, na ktoré
sťažovateľ poukázal, boli predložené v rámci šetrenia a nejednalo sa teda o nové dôkazy.

45. Dňa 25.0 6. 2013 inšpektorát práce vypracoval Dodatok č. 2 k protokolu ako reakciu na sťažnosť
na postup inšpektorátu práce pri vyšetrovaní úrazu. Pri vyšetrovaní sťažnosti bola opätovne zisťovaná
možnosť požitia alkoholu postihnutým zamestnancom a sťažovateľ bol oboznámený s obsahom
písomnej správy lekára zo dňa 15. 04. 2013.



46. Preskúmaním Protokolu č. IZA-05 - 18 - 2 k. 2/ P-J2-13 zo dňa 13. 02. 2013 kasačný súd zistil,
že tento obsahuje kogentné náležitosti vyžadované právnym predpisom. Protokol bol sťažovateľovi
doručený a bolo mu umožnené, aby sa k zisteniam uvedeným v protokole vyjadril. Uvedeným spôsobom
došlo k jeho prerokovaniu.

47. Prerokovaním sa rozumie oboznámenie sa dotknutého subjektu so zistenými nedostatkami a
navrhovanými alebo nariadenými opatreniami, ku ktorým sa môžu tieto subjekty vyjadriť. S cieľom
zabezpečiť právnu istotu dozorovaných subjektov ustanovuje zákon inšpektorovi práce povinnosť
zaoberať sa pri vyhotovovaní protokolu o výsledku inšpekcie práce vyjadreniami a dokladmi, ktoré uplatní
alebo predloží zamestnávateľ alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, len
počas výkonu inšpekcie práce, a to do okamihu prerokovania protokolu. Ak sú návrhy, dôkazy alebo
námietky predložené po prerokovaní protokolu, inšpektor práce nemusí na ne prihliadať. Zámerom
je zabrániť nekalému konaniu zo strany kontrolovaných osôb (dodatočné vyhotovovanie dokladov,
dodatočné svedecké výpovede). Dodatok k protokolu má slúžiť k zdôrazneniu presvedčivosti záverov
protokolu po tom, čo boli vo vyjadrení k nemu spochybnené.

48. Napriek okolnosti, že orgán verejnej správy sa nemusel v rámci predmetného konania zaoberať
námietkami vznesenými sťažovateľom po prerokovaní protokolu (v rámci sťažnosti na postup), týmito
sa zaoberal, doplnil dokazovanie a o novom dôkaze ho informoval.

49. Najvyšší súd považuje za potrebné k veci uviesť, že protokol o zisťovaní príčin pracovného
úrazu predstavuje podklad pre rozhodnutie, ktorým sa predbežne vyhodnocuje zistený skutkový stav,
oboznamujú sa dôkazy a zamestnávateľovi sa v ňom ukladajú neodkladné opatrenia, ktoré je povinný
prijať na odstránenie zistených nedostatkov. Vykonávanie šetrenia inšpektorov, ako aj postup pri
vyhotovovaní protokolu sa neriadi ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, má preto
neformálny charakter, upravený osobitným predpisom, v tomto prípade zákonom o inšpekcii práce.
Protokol (s prípadným dodatkom) teda obsahuje len predbežné zistenia, z ktorých následne vychádza
ďalšie konanie, napr. konanie o uložení pokuty. Až toto následné konanie sa riadi správnym poriadkom,
v ktorom má účastník procesné práva predkladať návrhy na ďalšie dokazovanie a preukazovať
zníženie svojej miery zavinenia, napr. neplnením povinnosti iných zodpovedných osôb. Nedostatky,
ktoré inšpekcia v závere protokolu konštatovala neboli závislé od prípadného neoprávneného konania
poškodeného, a toto nemalo na ne žiaden vplyv.
50. Zo znenia ustanovenia § 2 ods. 2 správneho súdneho poriadku vyplýva, že súd môže poskytnúť
ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby, ak boli porušené alebo priamo
dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy. V danom prípade vo vyhotovenom protokole boli
sťažovateľovi priamo uložené povinnosti, a to v časti „Opatrenia“, v rámci ktorých orgán verejnej správy
nariadil sťažovateľovi dodržiavať ustanovenia právnych predpisov uvedených v bode č. 1 a 2, prijať
opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a informovať o prijatých opatreniach.
51. Ako z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opakovane vyplýva, v danom
prípade nie je podstatné či rozhodnutie (protokol) bolo vydané na základe správneho konania alebo nie,
ale podstatné je, či sa jedná o prejav rozhodovacej činnosti orgánu verejnej správy, v dôsledku ktorého
dochádza k zásahu do subjektívnych práv alebo povinností žalobcu. Predmetným protokolom bola totiž
konštatovaná deliktuálna zodpovednosť zamestnávateľa za vznik pracovného úrazu zamestnanca a boli
mu uložené opatrenia, ktorých plnenie je v zmysle zák. č. 125/2006 Z. z. vynutiteľné (§ 19 cit. zák.).
Je preto nesporné, že predmetný protokol a jeho závery do subjektívnych práv a povinnosti žalobcu
zasahuje, a je z tohto dôvodu preskúmateľný súdom.
52. Podľa názoru súdu je irelevantné, či v predmetnej veci bolo začaté aj správne konanie o uložení
sankcie žalobcovi, pretože výsledkom správneho konania môže byť rozhodnutie o uložení sankcie, ktoré
zasahuje do subjektívnych práv a povinností žalobcu iným spôsobom (do materiálnej sféry) ako závery
vyplývajúce z predmetného protokolu, hlavne vo vzťahu k prijatým opatreniam (ktoré zasahujú napr. do
sféry organizačnej, dobrého mena žalobcu a pod.).
53. Vypracovanie Dodatku č. 2 k protokolu považuje kasačný súd za nadbytočný úkon, na ktorý nebol
orgán verejnej správy povinný, napriek tomu jeho vyhotovenie nepokladá za vadu v konaní, ktorá by
mala vplyv na zákonnosť jeho postupu a zároveň ním nedošlo k ukráteniu práv sťažovateľa.

54. Dodatok k protokolu o výsledku inšpekcie sám o sebe nemá povahu rozhodnutia vydaného v
správnom konaní, nemá formálne náležitosti takého rozhodnutia, je len úkonom vo vzťahu k právnemu



postaveniu kontrolovaného subjektu v rozsahu vysporiadania sa s vyjadrením kontrolovaného subjektu
k zisteniam uvedeným v protokole.

55. Kasačný súd z obsahu spisu predloženého žalovaným nezistil, že by orgán verejnej moci prekročil
svoje právomoci dané mu zákonom, že by jeho závery uvedené v protokole, vrátane jeho dodatkov boli
v rozpore s dôkaznými prostriedkami, ktoré zo spisu vyplývajú, že by sťažovateľovi uložil opatrenia na
nápravu, ktoré by boli v rozpore s jeho objektívnymi povinnosťami uloženými osobitnými predpismi -
najmä s vyššie citovanými ustanoveniami predpisov v oblasti ochrany a bezpečnosti zdravia pri práci.

56. Krajský súd v Žiline v dostatočnej miere v odôvodnení svojho rozsudku vyhodnotil námietky
sťažovateľa, s týmito sa primeraným spôsobom vysporiadal a kasačný súd nezistil dôvod, pre ktorý
by bolo potrebné jeho rozhodnutie zmeniť. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených
dôvodov dospel k záveru, že Krajský súd v Žiline vec správne právne posúdil, preto kasačnú sťažnosť
vyhodnotil ako nedôvodnú a zamietol ju podľa § 461 SSP.
57. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ust. § 167 ods.
1 v spojení s ust. § 467 ods. 1 SSP tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania,
pretože vo veci nemal úspech.
58. Najvyšší súd nerozhodol o odkladnom účinku kasačnej sťažnosti, pretože opatrenia na nápravu
uložené sťažovateľovi protokolom č. č. IZA-05-18-2.2/P-J2-13 zo dňa 13.02.2013 v znení Dodatku č. 1
zo dňa 07.03.2013 a v znení Dodatku č. 2 zo dňa 25.06.2013 neboli spôsobilé priniesť sťažovateľovi
závažnú ujmu. Prípadná pokuta, ktorá je predmetom iného konania nie je predmetom tohto prieskumu.
Na vydanie uznesenia o žiadosti sťažovateľa na odloženie vykonateľnosti nebol dôvod aj preto, že
kasačný súd rozhodol vo veci samej.
59. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).
Ak sú návrhy, dôkazy alebo námietky predložené po prerokovaní protokolu, inšpektor práce nemusí na
ne prihliadať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.