Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sk/3/2017 z 9. 12. 2018 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 9. decembra 2018, sp. zn. 1Sk/3/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:4016201074.1 Najvyšší súd | 1Sk/3/2017 | ECLI:SK:NSSR:2018:4016201074.1 | 2018-12-09 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 69b zákona č. 461/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ac085e2b-f4f8-43d9-9150-f989276b28cb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:4016201074.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Sk/3/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016201074
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Belko
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:4016201074.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.
Igora Belka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Elena Berthotyová, PhD., v právnej veci
sťažovateľa (pôv. žalobca): R.. Y. Z., bytom N. XX, Ž., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so
sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o kasačnej
sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sa/131/2016-24 zo dňa 6. februára
2017, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sa/131/2016-24 zo dňa 6.
februára 2017 m e n í tak, že rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX
zo dňa 17. októbra 2016 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX zo
dňa 8. júna 2016 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.

Sťažovateľovi p r i z n á v a voči žalovanej plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX zo 17.10.2016 (ďalej
len „preskúmavané rozhodnutie“) bolo odvolanie sťažovateľa zamietnuté v plnom rozsahu a potvrdené
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X z 08.06.2016 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“) o zamietnutí žiadosti o vyrovnávací príplatok podľa § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom pre prejednávanú právnu vec. Žalovaná preskúmavané
rozhodnutie odôvodnila najmä tým, že sťažovateľ je poberateľom predčasného starobného dôchodku
v sume 101,90 € mesačne, ktorý mu bol priznaný právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z
03.07.2014 a tiež mu bol rozhodnutím Českej správy sociálneho zabezpečenia z 12.06.2014 priznaný
od XX.XX.XXXX starobný dôchodok v sume 4.689,- Kč mesačne. S poukazom na ust. § 69b ods. 1
zák. č. 461/2003 Z.z. uviedla, že nárok na vyrovnávací príspevok môže vzniknúť len tým poistencom,
ktorým bol priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Slovenskej republiky, pretože ide o dorovnanie
k starobnému dôchodku. Nárok naň nemá poistenec, ktorému nebol priznaný starobný dôchodok podľa
predpisov Slovenskej republiky. Tiež poukázala na to, že v predmetnom ustanovení bolo jednoznačne
stanovené, že nárok na vyrovnávací príplatok má poistenec len ak získal pred 01.01.1993 najmenej 25
rokov československého obdobia dôchodkového poistenia.

2. Podanou správnou žalobou sa sťažovateľ domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť priznať mu
vyrovnávací príplatok. Uviedol, že je poberateľom starobného dôchodku z Českej republiky ako aj
Slovenskej republiky, má celkovú dobu poistenia 13287 dní, z toho v ČR 8094 dní a v SR 5193 dní. Ďalej
poukazoval na nespravodlivosť pri určení dôchodkov, vzhľadom na rozdelenie Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky, pretože ani jeden z dôchodcov nemôže splniť podmienku, ktorú stanovuje zákon
mať 25 rokov poistenia pred 01.01.1993.



3. Krajský súd v konaní podľa § 199 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „S.s.p.“) dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby z týchto dôvodov:

4. Žalobca je poberateľom predčasného starobného dôchodku, ktorý mu bol priznaný rozhodnutím
žalovanej zo dňa 03.07.2014 od XX.XX.XXXX v sume 101,90 € mesačne a rozhodnutím Českej správy
sociálneho zabezpečenia zo dňa 12.06.2014 bol žalobcovi priznaný od XX.XX.XXXX starobný dôchodok
v sume 4689,- Kč mesačne.

5. Z dikcie ustanovenia § 69b ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z. vyplýva, že
nárok na vyrovnávací príplatok môže vzniknúť len poistencom, ktorým bol priznaný starobný dôchodok
podľa predpisov SR, pretože ide o dorovnanie k starobnému dôchodku. Nárok na vyrovnávací príplatok
nemá poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, keďže ide o dva rôzne druhy
dôchodkov a v zmysle § 69 ods. 1 zák. č. 310/2006 Z.z., poistenec, ktorému bol priznaný predčasný
starobný dôchodok, nemá nárok na starobný dôchodok.

6. Právnu úpravu nároku na vyrovnávací príplatok nemožno aplikovať na poberateľa starobného
dôchodku, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, pretože v sume vyrovnávacieho
príplatku by bola obsiahnutá aj suma, o ktorú bol znížený predčasný starobný dôchodok za obdobie
od vzniku nároku do dovŕšenia dôchodkového veku. Negoval by sa tak účel spôsobu určenia
sumy predčasného starobného dôchodku, ktorý je odôvodnený tým, že obdobie výplaty predčasného
starobného dôchodku je logicky dlhšie ako obdobie výplaty starobného dôchodku. Tak by bola vytvorená
neodôvodnená nerovnosť medzi poberateľmi predčasného starobného dôchodku a poberateľmi
starobného dôchodku.

7. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť, v ktorej najmä
uviedol, že právnu úpravu vyrovnávacieho príplatku, na základe ktorej rozhodovala žalovaná považuje
za nespravodlivú, chybnú a nedostatočnú.

8. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrila.

9. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)
predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej
sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal
sťažovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.) s prihliadnutím na neformálnosť posudzovania kasačnej
sťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 203 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu
spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zmeniť tak ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia (§ 462 ods. 2 S.s.p.).
10. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 10. decembra 2018 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).

Podľa § 69 zák. č. 461/2003 Z.z. poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, nemá
nárok na starobný dôchodok.

Podľa § 69a ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku
je starobný dôchodok.

Podľa § 209 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej
poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri
hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

11. Predmetom sporu bola otázka právneho posúdenia nároku sťažovateľa na vyrovnávací príplatok
priznávaný žalovanou starobným dôchodcom v súlade s § 69b ods. 1 písm. a) zák. č. 461/2003 Z. z.
v znení zákona č. 140/12015 Z. z., a teda posúdenie otázky, či nárok na vyrovnávací príplatok môže
vzniknúť len poistencom, ktorým bol priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Slovenskej republiky,



pretože ide o dorovnanie k starobnému dôchodku, alebo má nárok na vyrovnávací príplatok aj poistenec,
ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 69b ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. poistenec, ktorému bol priznaný starobný dôchodok, má nárok
na vyrovnávací príplatok, ak
a) získal pred 1. januárom 1993 najmenej 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia,
za ktoré mu bol po 31. decembri 1992 priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky,
b) získal od 1. januára 1993 do 31. decembra 2003 najmenej 1 rok doby zamestnania alebo náhradnej
doby podľa zákona účinného do 31. decembra 2003,
c) ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, má nárok na výplatu starobného dôchodku podľa predpisov
Českej republiky,
d) uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia, dohodu o vyplácaní
starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom a nemá na
osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky tvorené z povinných príspevkov, ktoré
nie sú predmetom dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku
programovým výberom, alebo mu bola vyplatená suma podľa osobitného predpisu, ak je sporiteľ alebo
bol sporiteľ podľa osobitného predpisu,
e) požiadal o výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, ak získal obdobie výkonu služby policajta
a profesionálneho vojaka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu, a
f) suma vyrovnávacieho príplatku má ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, kladnú hodnotu.

12. Podľa všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 140/2015 Z. z. účelom vyrovnávacieho
príplatku je čiastočne eliminovať poistencami negatívne vnímanú skutočnosť, že na základe rozdelenia
ČSFR im bol priznaný dôchodok z Českej republiky za obdobie zamestnania pred rozdelením ČSFR a
dôchodok zo Slovenskej republiky za obdobia dôchodkového poistenia, resp. zabezpečenia po rozdelení
ČSFR, pričom úhrn súm týchto dôchodkov je z dôvodu rozdielnych právnych úprav dôchodkového
poistenia v jednotlivých štátoch po rozdelení ČSFR nižší, ako by bola suma dôchodku, ak by sa
priznal poistencovi výlučne podľa právnych predpisov Slovenskej republiky s prihliadnutím na celú dobu
dôchodkového poistenia/zabezpečenia, tak pred, ako aj po rozdelení ČSFR.

13. Novela zákona č. 461/2003 Z.z. nadviazala na pomerne dlho sa prejavujúcu nespokojnosť tých
dôchodcov, ktorí doplatili na rozdelenie Českej a Slovenskej federatívnej republiky. Zákonodarca tak
sledoval odstrániť rozdiely vo vyplácanej výške starobného dôchodku medzi poistencami, ktorým je
v dôsledku rozdelenia ČSFR a priznania dôchodkov z Českej republiky za obdobia zamestnania
pred rozdelením ČSFR a dôchodkov zo Slovenskej republiky za obdobia dôchodkového poistenia po
rozdelení ČSFR vyplácaný nižší dôchodok ako by im bol vyplácaný výlučne podľa právnych predpisov
Slovenskej republiky s prihliadnutím na celú dobu dôchodkového poistenia, tak pred ako aj po rozdelení
ČSFR.

14. Novela reaguje aj na právne názory vyjadrené v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, ktoré korigujú
negatívne dôsledky rozdelenia federácie v oblasti dôchodkového zabezpečenia ako napr. v rozsudku
NS SR sp. zn. 9So/203/2011, podľa ktorého mala žalovaná v zmysle čl. 46 ods. 1 Nariadenia Rady č.
1408/71 stanoviť výšku dôchodku výlučne na základe dôb poistenia získaných podľa právnych predpisov
Slovenskej republiky a mala tiež povinnosť vypočítať výšku dôchodku podľa pravidiel stanovených v
čl. 46 ods. 2 uvedeného nariadenia, a teda vypočítať teoretickú výšku dávky so zohľadnením všetkých
dôb poistenia podľa právnych predpisov členských štátov a z toho vypočítať v súvislosti so vstupom
Slovenskej republiky do Európskej únie.

15. Z administratívneho spisu vyplynulo, že sťažovateľovi bol rozhodnutím žalovanej z 03.07.2014
priznaný predčasný starobný dôchodok podľa § 67 ods. 1, § 82 a § 293ce zák. č. 461/2003 Z.z. a podľa
čl. 52 ods. 1 písm. b/ nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov
sociálneho zabezpečenia od XX.XX.XXXX v sume 101,90 € mesačne a rozhodnutím Českej správy
sociálneho zabezpečenia zo dňa 12.06.2014 mu bol priznaný od XX.XX.XXXX starobný dôchodok v
sume 4689,- Kč mesačne.

16. Podľa ust. § 69a ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. predčasný starobný dôchodok je po dovŕšení
dôchodkového veku starobným dôchodkom. Navrhovateľ dosiahol dôchodkový vek dňa XX.XX.XXXX;



stal sa poberateľom starobného dôchodku priamo zo zákona a v čase rozhodovania žalovanej bol už
poberateľom starobného dôchodku.

17. Po preskúmaní rozhodnutí správnych orgánov kasačný súd konštatuje ich nadmieru strohé
odôvodnenie, založené výlučne na zistení, že sťažovateľovi bol priznaný predčasný starobný dôchodok,
s tým, že nárok môže vzniknúť iba v prípade priznania starobného dôchodku podľa predpisov Slovenskej
republiky. V oboch prípadoch správne orgány odkazujú súčasne pod bodmi a) až d) na ďalšie podmienky
tohto nároku, obsah ktorých však nie je totožný s podmienkami uvedenými v ustanovení § 69b ods.
1 zák. č. 461/2003 Z.z. Obsah rozhodnutí neumožňuje dostatočne objasniť, akým spôsobom správne
orgány aplikovali príslušné ustanovenie zákona a ich odôvodnenie tak nenapĺňa nielen svoj základný
účel logicky a zrozumiteľne žiadateľovi vysvetliť, akým spôsobom sa rozhodujúci orgán s jeho žiadosťou
vysporiadal, ale ani požiadavky kladené naň zákonom v ustanovení § 209 ods. 4 zákona.

18. Ďalej kasačný súd poukazuje na ustanovenie zákona v jeho ucelenom znení (odsek 1 písm. d),
v ktorom, napriek tomu, že v prvej časti prvej vety ustanovenia je oprávnený poistenec identifikovaný
ako poistenec, ktorému bol priznaný starobný dôchodok, je uvádzaný aj poistenec s dohodou o
vyplácaní predčasného starobného dôchodku programovým výberom a v súvislosti s týmto údajom, aj
na skutočnosť, že navrhovateľovi bol priznaný predčasný starobný dôchodok, ktorý podľa ustanovenia
§ 69a ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v jeho veku je dôchodkom starobným a iné rozhodnutia žalovanej o
jeho zvyšovaní preto obsahujú údaj o zvyšovaní dôchodku starobného.

19. Kasačný v tejto súvislosti poukazuje na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vo veciach týkajúcich sa dôchodkových dávok tzv. federálnych dôchodcov a ich výpočtu (sp. zn.
9So/200/2011 zo dňa 30.01.2013, 9So/203/2011 zo dňa 30.01.2013, sp.zn. 9So/124/2013 zo dňa
25.02.2015, sp.zn. 1So/66/2013 zo dňa 19.01.2016), v zmysle ktorej „Okolnosť, že zákon o sociálnom
poistení ani iný právny predpis taký postup doteraz priamo neupravujú, je z hľadiska nároku navrhovateľa
na primerané zabezpečenie v starobe nepodstatná; ak taká úprava chýba, resp. je neúplná, lebo
zákonodarca pri tvorbe právneho predpisu opomenul možné dopady výpočtu dôchodkov podľa
medzinárodnej zmluvy, resp. pokiaľ nereagoval na také dopady, potom pri posudzovaní dôchodkových
nárokov navrhovateľa treba vychádzať priamo z čl.12 a čl.39 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky ako
základného zákona Slovenskej republiky.“

20. Je pritom nepochybné, že negatívne dôsledky (prezentované ako v dôvodovej správe k novele zák. č.
461/2003 Z.z., tak aj vo vyššie citovanej rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky) sa
týkajú (v rôznej miere) celej skupiny tzv. federálnych dôchodcov, t.j. bez ohľadu na skutočnosť, či sú títo
poberateľmi predčasného starobného dôchodku (ktorý je dosiahnutím dôchodkového veku starobným
dôchodkom) alebo starobného dôchodku.

21. Kasačný súd si je vedomý skutočnosti, že sťažovateľ požiadal o priznanie predčasného starobného
dôchodku, a tento mu bol priznaný, čo predstavuje určitú výhodu oproti ostatným poistencom, ktorí
požiadali o priznanie starobného dôchodku (teda poberajú dôchodkovú dávku od neskoršieho veku),
avšak táto je do istej miery kompenzovaná, a to znížením sumy predčasného starobného dôchodku
o 0,5 % za každých začatých 30 dní odo dňa vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do
dovŕšenia dôchodkového veku (§ 68 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z.). Avšak aj odhliadnuc od vyššie
uvedeného môže byť výška úhrnu sumy predčasného starobného dôchodku federálnych dôchodcov a
sumy starobného dôchodku podľa právnych predpisov Českej republiky nižšia, ako v prípade, ak by
boli na výšku predčasného starobného dôchodku zhodnotené všetky doby poistenia, t.j. aj tie, za ktoré
poberajú dôchodkovú dávku podľa právnych predpisov Českej republiky.

22. Podľa čl. 39 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky občania majú právo na primerané hmotné
zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. V kontexte s týmto
článkom a zákazom diskriminácie, uvedeným v čl.12 Ústavy SR je potrebné si uvedomiť, že Slovenská
republika je jedným z dvoch nástupníckych štátov Českej a Slovenskej Federatívnej republiky ako
jedného štátu a teda v prípade zamestnania na území ČSFR u zamestnávateľa, ktorý mal sídlo na území
ČSFR, nejde o klasické zamestnanie v cudzine (inom členskom štáte Európskej únie).

23. V prípade, že výška dôchodkov (podľa právnych predpisov oboch nástupníckych štátov) ku dňu
vzniku nároku na dôchodok v ich súčte po prepočítaní kurzu mien oboch štátov nedosahuje výšku, ktorá



by sťažovateľovi patrila, ak by sa pre výšku jeho starobného dôchodku započítali nielen všetky doby
dôchodkového poistenia získané tak na území Slovenskej republiky ako aj na území Českej republiky
(pred 01.01.1992), ale aj všetky priemerné príspevky od 01.01.1984 do 31.12.1992 (resp. pri použití § 63
ods.7 zákona o sociálnom poistení aj pred 01.01.1984), potom tento dôchodok musí byť priznaný v sume,
rovnajúcej sa rozdielu medzi výškou starobného dôchodku, priznaného Českou správou sociálneho
zabezpečenia, a takou výškou dôchodku, ktorá by navrhovateľovi patrila, ak by mu všetky doby poistenia
a príspevky do 31.12.1992 bolo hodnotené podľa slovenských právnych predpisov.

24. Okolnosť, že pre prejednávanú právnu vec platné právne predpisy taký postup (pre poberateľov
predčasných starobných dôchodkov, ktoré sa zmenili na starobné dôchodky) priamo neupravujú, je
z hľadiska nároku sťažovateľa na primerané zabezpečenie v starobe nepodstatná; ak taká úprava
chýba, resp. je neúplná, lebo zákonodarca pri tvorbe právneho predpisu opomenul možné dopady
na spomínanú skupinu starobných dôchodcov, resp. pokiaľ nereagoval na také dopady, potom pri
posudzovaní dôchodkových nárokov navrhovateľa treba vychádzať priamo z čl.12 a čl.39 ods.1 Ústavy
Slovenskej republiky ako základného zákona Slovenskej republiky. K rovnakým záverom dospel kasačný
súd vo vyššie citovaných rozhodnutiach a týchto sa pridržiava aj naďalej. Preto nie je správny názor
o tom, že ide o odlišné nároky (starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok, ktorý je po
dosiahnutí dôchodkového veku tiež starobným dôchodkom), nakoľko predmetom tohto konania je
rovnako zachovanie práva tzv. federálnych dôchodcov na primerané hmotné zabezpečenie v starobe
podľa čl. 39 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky kontexte so zákazom diskriminácie, uvedeným v čl. 12.

25. Kasačný súd, uvedomujúc si povahu predčasného starobného dôchodku a spôsob jeho výpočtu,
súčasne poukazuje na to, že postupom v zmysle právnej úpravy vyrovnávacieho príplatku, platnej pre
prejednávanú právnu vec je potrebné zároveň zachovať zníženie sumy dôchodkovej dávky podľa § 68
ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. tak, aby poberatelia predčasného starobného dôchodku neboli zvýhodnení
oproti ostatným dôchodcom.

26. Súčasne však poukazuje aj na novú, v čase vyhlásenia tohto rozhodnutia platnú právnu úpravu v
§ 69b a nasl zák. č. 461/2003 Z.z., v zmysle ktorej má nárok na vyrovnávací príplatok aj poistenec,
ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok. Z dôvodovej správy k zákonu č. 266/2017 Z.z.,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a
ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony vyplynulo, že „Na základe poznatkov z aplikačnej praxe
a z vykonaných analýz sa ukázalo ako dôvodné, umožniť vznik nároku na vyrovnávací príplatok aj
poistencom, ktorým bol priznaný slovenský predčasný starobný dôchodok a český starobný dôchodok.
Z uvedeného dôvodu sa pre poistenca, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok navrhuje
právny režim podmienok nároku na vyrovnávací príplatok, určenie sumy vyrovnávacieho príplatku,
prehodnocovanie sumy vyrovnávacieho príplatku a podmienok nároku na výplatu vyrovnávacieho
príplatku.“

27. Kasačný súd preto konštatuje, že krajský súd tým, že uvedené právne relevantné skutočnosti
nezohľadnil, dospel k nesprávnemu záveru, keď správnu žalobu zamietol. Nakoľko samotné
preskúmavané rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, trpí vadami, ktoré ho činia
nezákonným, kasačný súd nezrušil napadnutý rozsudok, ale považoval za potrebné rozhodnúť v zmysle
§ 462 ods. 2 v spojení s § 457 ods. 1 S.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa § 462 ods. 2 S.s.p. ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy nie je v súlade so zákonom, a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského súdu
zmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.

28. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods.
1 a § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľovi, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti,
trovy tohto konania priznal. V zmysle § 175 ods. 2 S.s.p. v spojení s dôvodovou správou k § 467 S.s.p.
(teleologický výklad) o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením krajského
súdu.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok n i e j e prípustný.