Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/91/2016 z 18. 6. 2018 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. júna 2018, sp. zn. 1Sžf/91/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:4015200565.1 Najvyšší súd | 1Sžf/91/2016 | ECLI:SK:NSSR:2018:4015200565.1 | 2018-06-18 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z., § 2 zákona č. 595/2003 Z. z., § 2 zákona č. 595/2003 Z. z., § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z., zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cb9ff626-35f2-414b-88ee-815ed8f558be Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:4015200565.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Sžf/91/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015200565
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Gavalec
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:4015200565.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD.
a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: S. F. H., s. r. o.,
Gúgska 13, Nové Zámky, IČO: 36 526 002, zastúpený: AK H. I. F., spol. s r. o., Radvanská 1, Bratislava,
JUDr. Dušan Ivan, advokát a konateľ, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k.
15S/16/201015-50 zo dňa 15. marca 2016 v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného,
takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 15. marca 2016 č. k.
15S/16/2015-50 potvrdzuje.

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred orgánmi finančnej správy

1.Na základe výsledku daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za rok 2008, vykonanej
u žalobcu Daňovým úradom Nitra (ďalej len „správca dane"), vydal správca dane dňa 27.08.2012
dodatočný platobný výmer, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby (ďalej
len „daň z príjmov") za predmetné zdaňovacie obdobie v sume 71.602,83 Eur. Na odvolanie žalobcu
žalovaný toto rozhodnutie zrušil a vrátil vec správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie. Rovnako
boli zrušené i ďalšie následne vydané rozhodnutia správcu dane o vyrubení rozdielu dane z príjmov zo
dňa 11.04.2013 a 05.05.2014.

2. Ďalším rozhodnutím č. 9412402/5/194669/2015 zo dňa 27.01.2015 správca dane v zmysle § 68
ods. 5 v nadväznosti na § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok") vyrubil
žalobcovi rozdiel dane z príjmov za zdaňovacie obdobie 2008 v sume 36.951,83 Eur pre porušenie § 21
ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani
z príjmov"), pretože nepreukázal opodstatnenosť zaradenia dodávateľských faktúr spoločnosti FABER
- PLUS, s. r. o., IČO 35 582 841 v celkovej sume 5.859.006,- Sk (194.483,37 Eur) za stavebné práce
do daňových výdavkov.

3. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 1100301/1/148783/2015/5014 zo dňa 08.04.2015
(ďalej aj „napadnuté rozhodnutie") potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane. V odôvodnení



rozhodnutia žalovaný konštatoval, že uskutočnenie reálneho plnenia na základe preverovaných faktúr
a zaúčtovanie príslušných obchodných prípadov do výnosov sa nedá overiť v účtovnej evidencii
spoločnosti FABER - PLUS, s. r. o., pretože táto nebola správcovi dane predložená, žiadne výnosy neboli
priznané, daňové priznanie na daň z príjmov za predmetné zdaňovacie obdobie spoločnosť nepodala.
Dňom 30.11.2011 bola ex offo vymazaná z obchodného registra.

4. Podľa žalovaného u správcu dane vznikli pochybnosti o hodnovernosti predložených faktúr, ktoré
žalobca zahrnul do svojich daňových výdavkov, preto vykonal zisťovanie zamerané na preverenie týchto
dokladov. Opakovane vypočul konateľa spoločnosti FABER - PLUS, s. r. o. N. F. (konateľom bol v čase od
26.06.2008 do 11.11.2008), ďalej vypočul svedkov X.. Š. K., X.. Q. V., W. I., O. I., S. J., konateľa žalobcu
X.. I. H., požiadal o súčinnosť Prezídium Policajného zboru v súvislosti s trestným konaním vedeným
voči konateľovi spoločnosti FABER - PLUS, s. r. o. N. F. a na základe vykonaného dokazovania dospel k
záveru, že spoločnosť FABER - PLUS, s. r. o. nevystavila predmetné faktúry, neuzatvorila so žalobcom
žiadne zmluvy a nevykonala stavebné práce, pričom N. F. bol využitý k tomu, aby sa na spoločnosť, v
ktorej bol konateľom, neoprávnene uplatňovali nadmerné odpočty DPH.

5. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia výslovne uviedol, že správca dane ani odvolací
orgán nepripisuje žalobcovi zodpovednosť za podvodné konanie jeho dodávateľa, žalobca má však
povinnosť preukázať opodstatnenosť nákladov zahrnutých do daňových výdavkov, ktorú si nesplnil, ich
vynaloženie nepreukázal a o tieto výdavky preto správca dane v súlade s § 17 ods. 2 písm. a/ zákona
o dani z príjmov zvýšil žalobcovi základ dane.

II.
Konanie pred krajským súdom

6. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote žalobu na Krajský
súd v Nitre (ďalej len „krajský súd") a navrhol ho zrušiť pre nepreskúmateľnosť a nesprávne právne
posúdenie veci a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe uviedol, že počas celého daňového
konania preukazoval vykonanie fakturovaných stavebných prác dodávateľom FABER - PLUS, s. r. o.
na stavbách „Rekonštrukcia a prístavba ustajňovacích priestorov pre HD Jasová č. 1, 2", „Prístrešky
pre objemové krmivo SO-2 č. 2 a 3", „Rekonštrukcia ustajňovacích priestorov pre HD a výstavba
pôrodnice č. 2", „Supermarket COOP Jednota Tvrdošovce č. 1 a 2", a to najmä listinnými dôkazmi
(faktúry, zmluva o spolupráci z 03.09.2008, zmluva o dielo z 03.09.2008, súpisy vykonaných prác za
rok 2008, stavebné denníky), svedeckými výpoveďami S. J. (predsedu predstavenstva spoločnosti
objednávateľa stavebných prác), W. I. (vo funkcii stavbyvedúceho), O. I. (vykonávajúceho stavebný
dozor pre investora), X.. Q. V. (zástupcu investora COOP Jednota), X.. Š. K. (stavbyvedúceho na stavbe
COOP Jednota Tvrdošovce), ktorí podľa žalobcu potvrdili vykonanie prác uvedených na faktúrach, ako
aj to, že boli, resp. mohli byť zrealizované spoločnosťou FABER - PLUS, s. r. o.

7. Podľa žalobcu vychádzal žalovaný z nesprávnej interpretácie § 24 Daňového poriadku o rozložení
dôkazného bremena, pričom tvrdil, že z tohto ustanovenia nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu
aj vo vzťahu k právnym vzťahom a iným skutočnostiam dodávateľa. Poukázal na to, že žalobca si
dostupnými prostriedkami (obchodný register, IČO) overil, či dodávateľská spoločnosť existuje, a či je
oprávnená vykonávať, resp. sprostredkovať stavebnú činnosť, konal teda s dostatočnou starostlivosťou
pri výbere obchodného partnera. Žalobca v čase uzatvorenia zmlúv nemal dôvod pochybovať o osobe
dodávateľa, disponuje existenciou materiálneho plnenia, zmluvami, faktúrami, stavebnými denníkmi
a ostatnými listinnými dôkazmi, pričom tvrdené skutočnosti boli podporené svedeckými výpoveďami.
Žalobca preto tvrdil, že kompletne vyčerpal svoje dôkazné bremeno.

8. Žalobca namietal, že vyslovené závery žalovaný prijal napriek tomu, že trestné stíhanie voči
obvinenému N. F. nie je právoplatne skončené, v jeho výpovediach boli rozpory, keď najskôr v pozícii
svedka tvrdil, že faktúry na stavebné práce boli vystavené a stavebné práce boli vykonané spoločnosťou
FABER - PLUS, s. r. o. a následne, zrejme pod ťarchou svojho obvinenia a hrozbou odsúdenia v
zároveň prebiehajúcom trestnom konaní, tieto skutočnosti popiera. Mal za to, že žalovaný neoprávnene
preniesol svoju dôkaznú povinnosť na žalobcu a nepriamo ho núti dokazovať skutočnosti, na ktoré
nemôže mať dosah a nemôže disponovať prostriedkami na ich preukázanie. V tejto súvislosti žalobca
poukázal na rozsudok Súdneho dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor") v spojených veciach
C-80/11 Mahagében a C - 142/11 Péter Dávid (body 54 a 65), v ktorých Súdny dvor konštatoval, že iba



orgánom štátu prináleží vykonať kontrolu potrebnú na odhalenie prípadnej nezákonnosti alebo daňových
podvodov, preto túto úlohu nemožno prenášať na zdaniteľnú osobu. Na druhej strane zdaniteľná osoba
by mala prijať všetky opatrenia, ktoré možno od nej rozumne požadovať, aby sa uistila, že obchod,
ktorého sa zúčastní, nie je daňovým podvodom. V súvislosti s otázkou rozloženia dôkazného bremena
v daňovom konaní upozornil tiež na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudky vo
veciach sp. zn. 3Sžf/1/2011, 6Sžf/10/2012).

9. K namietanej nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov žalobca uviedol,
že nemal možnosť sa vyjadriť a oboznámiť sa s obsahom podaní Národnej kriminálnej agentúry ohľadom
výpovede N. F. v trestnom konaní. Nakoľko ide o skutočnosti z prebiehajúceho trestného konania, ktoré
nebolo právoplatne skončené, nemožno ich podľa žalobcu považovať za preukázané, a už vôbec nie
v prípade, ak sú v rozpore s výsledkami ostatného dokazovania. Žalobca tiež namietal, že žalovaný
nijakým spôsobom v napadnutom rozhodnutí nezdôvodnil, prečo pri hodnotení dôkazov favorizoval v
poradí poslednú výpoveď N. F., ktorý sa v čase jej uskutočnenia nachádzal v pozícii obvineného.

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že samotná
skutočnosť, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný, nie
je dôkazom toho, že náklady boli zahrnuté do daňových výdavkov a do základu dane oprávnene.
Zaujal názor, že na podklade výsledkov vykonaného dokazovania bolo možné konštatovať, že žalobca
nepreukázal, že stavebné práce fakturované spoločnosťou FABER - PLUS, s. r. o. boli uskutočnené
touto spoločnosťou, ani že predmetné faktúry vystavila táto spoločnosť. Taktiež výpovede svedkov podľa
žalovaného nepotvrdili opodstatnenosť zahrnutia faktúr do daňových výdavkov.

11. Žalovaný nepovažoval tvrdenie N. F. počas ústneho pojednávania dňa 04.04.2012 za pravdivé,
a to s ohľadom na výsledky šetrenia orgánov činných v trestnom konaní (uvedené v liste Prezídia
Policajného zboru zo dňa 15.04.2014), nakoľko v čase vykonania tohto ústneho pojednávania si
menovaný zrejme nebol vedomý možného trestného stíhania za svoju činnosť, t. j. za to, že ako
konateľ spoločnosti FABER - PLUS, s. r. o. nevykonával nijakú podnikateľskú činnosť a umožnil, aby
na jeho spoločnosť boli neoprávnene uplatňované nadmerné odpočty DPH. Pod vplyvom dôkazov a
obvinení z trestnej činnosti N. F. priznal, že nijakú činnosť v mene spoločnosti FABER - PLUS, s. r.
o. nevykonával, faktúry nevystavoval, pričom rovnaké vyjadrenie podal aj správcovi dane pri ústnom
pojednávaní dňa 27.11.2014. Toto jeho vyjadrenie považoval žalovaný za pravdivé, nakoľko bolo v
súlade so skutočnosťami zistenými pri vyšetrovaní Prezídiom Policajného zboru.

12. K námietke žalobcu, že nebol oboznámený s obsahom listu Prezídia Policajného zboru zo dňa
15.04.2014, žalovaný uviedol, že listom zo dňa 24.04.2014 s názvom „Informovanie daňového subjektu o
priebežných výsledkoch vykonaného dokazovania vo vyrubovacom konaní" bol žalobca oboznámený s
obsahom predmetného listu. Správca dane podľa žalovaného nemohol predmetný dokument poskytnúť
žalobcovi k nahliadnutiu, keďže v liste Prezídia Policajného zboru sa uvádzalo nielen meno N. F., ale aj
mená ďalších osôb v súvislosti so spáchanými zločinmi.
13. Dňa 15.03.2016 vyhlásil krajský súd vo veci rozsudok, ktorým napadnuté rozhodnutie žalovaného
zo dňa 08.04.2015 a rozhodnutie správcu dane zo dňa 27.01.2015 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/,
d/ zákona č. 99/1963 Z.b Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.") a
vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Priznal tiež žalobcovi náhradu trov konania.

14. V odôvodnení rozsudku krajský súd konštatoval, že správca dane a žalovaný nesprávne posúdili
rozloženie dôkazného bremena, keď ho v celom rozsahu určili žalobcovi. Dôkazné bremeno, že u
spoločnosti FABER - PLUS, s. r. o. došlo k nezákonnému konaniu, je podľa krajského súdu na správcovi
dane, resp. orgánoch činných v trestnom konaní.

15. V posudzovanom prípade žalobca predložil množstvo dôkazov, ktoré preukazujú existenciu
materiálneho plnenia, pričom z výpovedí vypočutých svedkov nemožno vylúčiť vykonanie stavebných
prác vyúčtovaných spornými faktúrami prostredníctvom pracovníkov zabezpečených spoločnosťou
FABER - PLUS, s. r. o. Skutočnosti dodatočne tvrdené konateľom uvedenej spoločnosti N. F.
spochybňujúce vystavenie faktúr, uzavretie zmlúv o dielo a zmlúv o spolupráci, vrátane vykonania
stavebných prác, a to pod tlakom prebiehajúceho trestného konania, ktoré ešte nebolo právoplatne
skončené, nemožno bez toho, aby správca dane preukázal, že sa žalobca sám dopustil nezákonnosti
alebo vedel alebo mohol vedieť, že ide o podvodné konanie, vyhodnotiť na ťarchu žalobcu.



III.
Odvolanie žalovaného, vyjadrenie žalobcu

16. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný včas odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/
O.s.p. a navrhol ho zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Tvrdil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom poukazoval na to, že žalobca síce predložil
doklady týkajúce sa stavebných prác dodaných spoločnosťou FABER - PLUS, s. r. o., ale nepredložil
nijaké dôkazy preukazujúce existenciu materiálneho plnenia, teda že subdodávky stavebných prác pri
výstavbe jednotlivých stavieb skutočne realizovala táto spoločnosť. Samotné predloženie faktúr a zmlúv
o dielo, resp. ďalších zmlúv týkajúcich sa stavieb, nie je podľa jeho názoru dôkazom o tom, že zahrnutie
faktúr spoločnosti FABER - PLUS, s. r. o. do daňových výdavkov bolo opodstatnené.

17. Žalovaný poukázal na výpoveď X.. I. H., konateľa žalobcu, že stavebné práce od subdodávateľov
preberali stavbyvedúci, ktorými boli X.. Š. K., X.. Q. V., W. I. O. O. I.. Ani jeden z menovaných vo
svojej výpovedi pred správcom dane nepotvrdil a svojou výpoveďou nepreukázal, že stavebné práce
vykonávané na predmetných stavbách v roku 2008 skutočne zrealizovala spoločnosť FABER - PLUS,
s. r. o. Každý z nich poznal uvedenú spoločnosť len z počutia nejakej inej osoby a nevedel, či stavebné
práce táto spoločnosť skutočne vykonávala. Faktúry za vykonané práce nosili podľa vyjadrenia konateľa
žalobcu na sekretariát spoločnosti pracovníci spoločnosti FABER - PLUS, s. r. o., nie je však zrejmé, akí
pracovníci to boli a kto faktúry za žalobcu preberal. Konateľ žalobcu sa vyjadril, že uzavretie rámcovej
zmluvy na vykonanie stavebných prác dohodol so spoločnosťou FABER - PLUS, s. r. o. na výstave v
Nitre, s konateľom tejto spoločnosti však sa viac nekontaktoval, rámcovú zmluvu doniesla na podpis
žalobcovi neznáma osoba, resp. rámcová zmluva bola doručená poštou. Žalovaný považoval spôsob
uzatvorenia rámcovej zmluvy na vykonanie stavebných prác v takom rozsahu, aký bol fakturovaný, s
osobou, ktorej totožnosť si X.. I. H. neoveril, za nepravdepodobný.

18. Za nereálne považoval žalovaný aj vykonávanie stavebných prác spôsobom, keď ich odberateľ
(žalobca) sa v priebehu vykonávania týchto prác nekontaktuje s dodávateľom, nedochádza k žiadnemu
písomnému ani osobnému preberaniu a skontrolovaniu vykonaných stavebných prác, nevyhotovujú sa
žiadne preberacie protokoly ako dôkaz, že stavebné práce boli od dodávateľa prevzaté. Faktúry, ktoré
na sekretariát žalobcu nosili neidentifikované osoby údajne zo spoločnosti FABER - PLUS, s. r. o., sú
podľa žalovaného nedôveryhodným dokladom.

19. Týmito dôkazmi sa krajský súd podľa názoru žalobcu nezaoberal a nevyhodnotil ich. Žalobca mal za
to, že aj keď z výpovedí svedkov nemožno jednoznačne vylúčiť vykonanie stavebných prác spoločnosťou
FABER - PLUS, s. r. o., neznamená to, že náklady na základe faktúr od tejto spoločnosti účtované
do daňových výdavkov žalobcu sú preukázané. Naopak, na základe výpovede svedkov, spôsobu
uzatvorenia zmluvy, odovzdávania vykonaných stavebných prác, ktoré opísal X.. I. H., možno podľa
názoru žalovaného jednoznačne konštatovať, že tieto náklady neboli preukázané a ako nepreukázané
nie sú daňovým výdavkom v zmysle § 2 ods. 1 zákona o dani z príjmov.

20. Podľa názoru žalovaného v praxi takýto spôsob preberania stavebných prác, pri ktorom sa dodávateľ
nekontaktuje s odberateľom, nevyhotovujú sa preberacie protokoly, nekontroluje a nezaznamenáva sa
kvalita vykonaných prác, nie je možný. Žalovaný je preto toho názoru, že žalobca nielen o nezákonnom
konaní v súvislosti s predmetnými stavebnými prácami vedel, ale sa na tomto nezákonnom konaní
priamo zúčastňoval. Pod nezákonným konaním mal žalovaný na mysli to, že stavebné práce síce
fakturovala spoločnosť FABER - PLUS, s. r. o., ale v skutočnosti ich nevykonala.

21. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť, nakoľko ho
považuje za vecne správny, zákonný a vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci.
IV.
Právne názory odvolacieho súdu

22. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd") ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O. s. p.)
preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s
§ 246c ods. 1 O. s. p. a § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok. Po zistení, že
odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O. s. p.) a že ide o rozsudok,



proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spojení s § 250ja ods. 1 O. s. p. odvolanie prípustné, vo veci
v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O. s. p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade
senátu jednomyseľne (viď § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že odvolaniu
nemožno vyhovieť a preto napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

23. Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu
a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd s prihliadnutím na §
219 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických
argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku
krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého
rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre
účastníkov známe fakty prejednávanej veci, sa Najvyšší súd vo svojom odôvodnení obmedzí iba na
rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenie svojich
zistení a záverov z odvolacieho konania.
24. S ohľadom na vymedzenie odvolacích dôvodov pripadlo Najvyššiemu súdu posúdiť, či krajský súd
posúdil vec po právnej stránke správne, keď dospel k záveru, že žalobca preukázal splnenie zákonných
predpokladov pre uplatnenie faktúr od spoločnosti FABER - PLUS, s. r. o. do daňových výdavkov.

25. Podľa názoru odvolacieho súdu krajský súd dôvodne vychádzal zo skutočnosti, že stavebné
práce, ktoré mala spoločnosť FABER - PLUS, s. .r o. dodať žalobcovi na základe predložených zmlúv
o dielo a o spolupráci a ktoré žalobcovi vyúčtovala predloženými faktúrami na základe vzájomne
odsúhlasených súpisov vykonaných prác, boli zrealizované a odovzdané žalobcovmu objednávateľovi
v rámci zhotoveného stavebného diela. Krajský súd mal za to, že žalobca dostatočne preukázal, že tieto
práce pre neho vykonali pracovníci zabezpečení spoločnosťou FABER - PLUS, s. r. o., pričom tento
záver podľa krajského súdu potvrdzuje aj obsah svedeckých výpovedí uskutočnených pred správcom
dane.

26. Žalovaný naproti tomu v odvolaní tvrdí, že žalobca nepreukázal vykonanie deklarovaných prác
spoločnosťou FABER - PLUS, s. r. o., poukázal na nejednoznačnosť výpovedí svedkov o tom,
že práce skutočne vykonala táto spoločnosť, ďalej na neobvyklosť okolností uzatvorenia a plnenia
zmlúv so žalobcom (chýbajúce preberacie protokoly, prakticky žiadny kontakt medzi stranami), spôsob
predkladania faktúr subdodávateľa neznámymi osobami nezisteným osobám za žalobcu. Tvrdí, že tieto
skutočnosti krajský súd nevyhodnotil.

Podľa § 2 písm. i/ zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom výdavok (náklad)
na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom,
zaúčtovaný v účtovníctve1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14 , ak tento zákon
neustanovuje inak.
Podľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré
nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval,1) výdavky (náklady), ktorých
vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, ..

27. Pre daňovú uznateľnosť výdavku sa vyžaduje, aby bol výdavok vynaložený na dosiahnutie,
zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov (podmienka vecnosti), musí byť zaúčtovaný v účtovníctve
alebo v evidencii daňovníka (podmienka zaevidovania) a jeho vynaloženie musí byť daňovníkom riadne
preukázané (podmienka preukázanosti). Ak zákon o dani z príjmov stanovuje limity pre daňové výdavky
inak, potom je na posúdenie daňového výdavku nevyhnutné aj posúdenie tohto obmedzenia alebo
súvisiacich podmienok.

28. Po posúdení, či boli v prejednávanom prípade splnené uvedené zákonné predpoklady pre
uznateľnosť daňových výdavkov z faktúr spoločnosti FABER - PLUS, s. r. o., je nutné konštatovať, že
podmienka vecnosti bola splnená, keďže žalobcom deklarované výdavky sa týkali subdodávateľských
prác na stavbách, ktoré žalobca realizoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Z účtovného hľadiska
boli tieto náklady riadne podložené zmluvami, súpismi vykonaných prác a faktúrami, preto možno za



splnenú považovať i podmienku zaevidovania, pričom tu treba konštatovať, že nemožnosť preverenia
účtovných dokladov v spoločnosti FABER - PLUS, s. r. o. a jej pasivita voči správcovi dane (nepodanie
daňového priznania, nepriznanie príjmu od žalobcu z predmetných faktúr) nemôže byť v súvislosti
s uznateľnosťou posudzovaných daňových výdavkov hodnotená na ťarchu žalobcu. Spornou teda
zostala len podmienka preukázanosti, ktorá sa vo všeobecnosti považuje za splnenú, ak riadne
zaúčtovaný výdavok slúžiaci na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov bol skutočne
daňovníkom vynaložený.

29. V tejto súvislosti je nutné poznamenať, že daňové orgány nijako nespochybnili, že žalobca vystavené
faktúry spoločnosti FABER - PLUS, s. r. o. zaplatil. Z obsahu spisu vyplýva, že orgány činné v trestnom
konaní sledovali pohyb finančných prostriedkov na bankovom účte tejto spoločnosti, daňové orgány však
z týchto úkonov žiadne relevantné skutkové zistenia nezískali. Možno preto považovať za nesporné,
že náklady na úhradu faktúr za subdodávateľské stavebné práce žalobca skutočne vynaložil a zároveň
nebolo preukázané, že by zaplatené finančné prostriedky neboli použité na úhradu týchto faktúr,
ale na iný účel, prípadne že by sa akýmkoľvek spôsobom dostali naspäť do dispozície žalobcu. Za
daných skutkových okolností preto niet dôvodu pre záver, že by podmienka preukázanosti predmetných
daňových výdavkov nebola splnená.

30. Vyššie opísané pochybnosti daňových orgánov o tom, či predmetné stavebné práce vykonala pre
žalobcu spoločnosť FABER - PLUS, s. r. o., ktoré sa opierajú predovšetkým o poslednú výpoveď
konateľa tejto spoločnosti N. F., ako aj o neštandardný spôsob uzavierania a plnenia zmlúv so
žalobcom, či vystavovania a predkladania faktúr žalobcovi, nie sú podľa názoru odvolacieho súdu
dostatočnými dôkazmi, na ktorých by bolo možné postaviť záver o nepreukázaní výdavkov žalobcu
na subdodávateľské plnenia od spoločnosti FABER - PLUS, s. r. o. na stavbách realizovaných pre
objednávateľa. Nemožno prehliadnuť, že štatutárny zástupca objednávateľa S. J. potvrdil, že v čase po
uzavretí zmluvy o spolupráci žalobcu so spoločnosťou FABER - PLUS, s. r. o. sa práce na stavbách
zintenzívnili a začalo na nich pracovať viac pracovníkov. Napriek nie celkom jednoznačným svedeckým
výpovediam aj ostatní svedkovia pôsobiaci na stavbách ako stavbyvedúci, resp. zástupcovia investora
uviedli, že na stavbách pracovali aj pracovníci subdodávateľov, pričom niektorí zo svedkov potvrdili, že
išlo o pracovníkov spoločnosti FABER - PLUS, s. r. o. Tomu napokon zodpovedajú i zápisy v stavebnom
denníku.

31. Správca dane ani žalovaný k týmto dôkazom nezaujali stanovisko v tom zmysle, že by boli výpovede
svedkov nepravdivé a prečo, nevenovali sa zápisom v stavebnom denníku a neskúmali otázku, či tieto
zápisy zodpovedali skutočnosti, aké osoby za subdodávateľa na stavbách pracovali, kto ich poveroval
vykonávaním prác a kto a ako ich prácu organizoval, prípadne ako bola práca týchto pracovníkov
vykazovaná.

32. Ako bolo naznačené, proti uvedeným dôkazom o vykonávaní subdodávateľských stavebných prác
stojí okrem indícií o neobvyklom správaní žalobcu v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou FABER - PLUS,
s. r. o. predovšetkým výpoveď v tom čase trestne stíhaného, avšak právoplatne neodsúdeného konateľa
spoločnosti FABER - PLUS, s. r. o. N. F., ktorý pred orgánmi činnými v trestnom konaní a neskôr aj
pred správcom dane poprel svoju predchádzajúcu výpoveď a uviedol, že spoločnosť stavebné práce
nevykonávala a on osobne faktúry za ňu nevystavoval. Záver žalovaného, že týmito dôkazmi preukázal,
že stavebné práce nedodala žalobcovi spoločnosť FABER - PLUS, s. r. o. a preto je zaradenie nákladov
na uhradenie jej dodávateľských faktúr do daňových výdavkov neoprávnené, je nutné považovať za
skutkovo nedostatočne podložený a vychádzajúci z nesprávneho vyhodnotenia dôkaznej situácie.

33. Najvyšší súd považoval záver krajského súdu o nesprávne vyhodnotenom dôkaznom bremene na
preukázanie podmienok uznateľnosti daňových výdavkov za daných skutkových okolností za správny,
pričom konštatuje, že ani odvolacie námietky žalovaného proti rozsudku krajského súdu nie sú spôsobilé
tento záver spochybniť do takej miery, že by bolo nutné považovať rozsudok krajského súdu za
nezákonný.

34. Keďže námietky žalovaného vznesené v odvolaní proti prvostupňovému rozsudku nie sú dôvodom
pre zrušenie alebo zmenu rozsudku krajského súdu, rozhodol odvolací súd podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.
v spojení s § 250ja ods. 3 druhá veta O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.



35. O náhrade trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v spojitosti
s § 250k ods. 1 O.s.p. a podľa § 151 ods. 2 O.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi,
ktorý by mal právo na náhradu trov konania, avšak ktorý si do troch dní od vyhlásenia tohto rozsudku
trovy nevyčíslil, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 246c
ods. 1 O.s.p.).