Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/8/2016 z 23. 1. 2018 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. januára 2018, sp. zn. 10Sžk/8/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:3015200119.1 Najvyšší súd | 10Sžk/8/2016 | ECLI:SK:NSSR:2018:3015200119.1 | 2018-01-23 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z., § 7 ods. 10 zákona č. 125/2006 Z. z., § 16 ods. 10 zákona č. 124/2006 Z. z., § 16 ods. 9 zákona č. 124/2006 Z. z., § 16 ods. 1 písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ec97c7df-99b5-448e-9e5f-dad98ec05238 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:3015200119.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžk/8/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3015200119
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:3015200119.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej,
PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci žalobcu:
Miloš Kopačka, IČO: 43 523 790, Trenčianska 724/50, Nová Dubnica, právne zastúpeného: JUDr. Milan
Martinko, advokát, Nám. A. Hlinku 26, Považská Bystrica, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce,
Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2015/2094
O-565/2014 zo dňa 09.01.2015, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.
k. 13S/42/2015-37 zo dňa 15.06.2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/42/2015-37 zo dňa 15.
júna 2016 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 2 písm. a/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OPS/BEZ/2015/2094
O-565/2014 zo dňa 09.01.2015, ktorým bolo potvrdené prvostupňové správne rozhodnutie o odobratí
osvedčenia odborného pracovníka, a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovanému zároveň
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 749,37 Eur.

V odôvodnení rozhodnutia krajský súd uviedol, že žalobca počas inšpekcie, ako aj po začatí správneho
konania, uvádzal, že poistný ventil nebol na tlakovej nádobe nainštalovaný, pričom uviedol, že do
správy tento ventil uviedol s vedomím, že tam bude na základe dohody s p. N., s ktorým už
10 rokov spolupracuje, doinštalovaný. K inštalácii však nedošlo vzhľadom na hospitalizáciu p. N..
Žalobca opakovane zdôrazňoval, že absencia ventilu na tlakovej nádobe, ktorá bola súčasťou sústavy,
nepredstavovala žiadne bezpečnostné riziko, keďže kotle, ktoré boli súčasťou tejto sústavy majú vlastné
ventily. Až v podanej správnej žalobe začal tvrdiť, že poistný ventil bol v čase vykonania prvej vonkajšej
ohliadky dňa 09.07.2013 nainštalovaný a až neskôr došlo k jeho odmontovaniu pri odstraňovaní poruchy.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca tak pri podaní vysvetlenia, ako aj neskôr pri ústnom pojednávaní,
ako aj svojich odvolaniach, vždy opisoval skutkový stav rovnako, teda, že tento ventil v čase ohliadky
nebol nainštalovaný, súd považoval zmenu týchto jeho tvrdení za účelovú. V tomto ohľade vyjadril súd
názor, že správne orgány správne vychádzali z opakovaných, zhodných skutkových tvrdení žalobcu,
ktoré boli podložené aj zistením z kolaudačného konania.

Vo vzťahu k uloženej sankcii (odobratie osvedčenia) súd konštatoval, že vzhľadom na závažnosť tohto
postihu zákon vyžaduje, aby išlo o prípad, keď pri výkone odbornej činnosti dôjde k závažnému alebo
opakovanému konaniu v rozpore s právnymi predpismi a ostatnými právnymi predpismi na zaistenie



bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Z uvedeného vyvodil, že musia byť splnené kumulatívne viaceré
podmienky. Jednak porušovateľom musí byť osoba, ktorá má preukaz, osvedčenie alebo doklad podľa §
16 ods. 1 písm. b) zák. č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti o ochrane zdravia pri práci a o zmene niektorých
zákonov ( ďalej aj „zákon“) , ku konaniu musí prísť pri výkone odbornej činnosti a súčasne týmto konaním
musí dôjsť k závažnému alebo opakovanému porušeniu predpisov na úseku zaistenia bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci.

Krajský súd poukázal na skutočnosť, že žalobca mal podľa správnych orgánov závažným spôsobom
porušiť STN normu, ktorá nie je právne záväzná a nie je primárne predpisom upravujúcim bezpečnosť
a ochranu zdravia pri práci, ale technickou normou. Odhliadnuc od uvedeného vyslovil názor, že pri
posudzovaní, či určité konanie, ktoré by bolo v rozpore s predpisom o bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci, má charakter závažného a teda môže viesť k takej sankcii ako je odobratie odborného osvedčenia,
je podstatné zohľadniť aj následok, ktorý toto konanie vyvolalo resp. mohlo vyvolať.

Mal za to, že správne orgány, ktoré ako vyplýva z odôvodnenia ich rozhodnutí, sankcionovali žalobcu za
uvedenie nepravdivých skutočností v správe zo dňa 09.07.2013, boli povinné pri svojom rozhodovaní a
právnom posudzovaní veci vyhodnotiť aj škodlivosť prípadného následku a ujmu, ktoré mohli byť takýmto
konaním žalobcu spôsobené. Nebolo pritom otázkou dôkaznej povinnosti žalobcu, aby neexistenciu
takéhoto nebezpečenstva preukazoval, ale správnych orgánov, aby túto skutočnosť v rámci zistenia
skutkového stavu zistili a následne ju zhodnotili a zobrali do úvahy pri právnom posudzovaní veci, teda pri
svojej úvahe, či určité konanie napĺňa znaky porušenia predpisu o bezpečnosti práce a ochrany zdravia
závažným spôsobom. Uvedené bolo súčasťou správneho právneho posúdenia veci, teda vyvodenia
právneho záveru, že sú dané podmienky pre postup správnych orgánov podľa § 16 ods. 10 zákona,
výsledkom ktorého je odobratie odborného osvedčenia. V danom prípade žalovaný nespochybňoval
tvrdenie žalobcu, že porušenie jeho povinnosti nemalo žiaden dopad na ochranu majetku a zdravia,
ale nesprávne ju považoval za nepodstatnú pre právne posúdenie veci. Rovnako správne orgány
nezohľadňovali skutočnosť, či a kedy (napr. pred uvedením tlakovej nádoby do prevádzky) došlo k
následnému nainštalovaniu tohto ventilu, tak ako to v správnom konaní tvrdil žalobca. Správne orgány
bez ďalšieho vychádzali zo stavu zisteného pri kolaudačnom konaní, teda pred vykonaním inšpekcie a
začatím správneho konania. Zistenie tejto skutočnosti pritom podľa krajského súdu tiež môže mať vplyv
na posúdenie závažnosti porušenia predpisov zo strany žalobcu.

Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je postihnuté vadou nesprávneho
právneho posúdenia veci, ktorá mala za následok zrušenie rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. a)
O.s.p.

Rozsudok krajského súdu napadol žalovaný včas podaním označeným ako „Kasačná sťažnosť“, v
ktorom vyjadril názor, že konajúci krajsky súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia
veci, čo zakladá dôvod na podanie sťažnosti v súlade s § 440 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho
poriadku.

Podanú sťažnosť oprel o nasledovné skutočnosti:
- dôvodom vedúcim žalovaného k tomu, že žalobcovi odobral osvedčenia odborného pracovníka bola
skutočnosť, že žalobca ako revízny technik plynových zariadení vo svojej odbornej činnosti závažným
spôsobom konal v rozpore s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci;
- pri fyzickej obhliadke plynovej kotolne dňa 22. 07. 2013, poistný ventil nebol ešte ani v predmetný
deň nainštalovaný, čím v čase vykonávania prvej vonkajšej prehliadky tlakovej nádoby nebola splnená
podmienka pre uvedenie tlakovej nádoby do prevádzky v zmysle čl. 26 písm. c) STN 69 0012:1986 -
chýbajúca bezpečnostná výstroj;
- žalobca s plným vedomím vo svojej správe zo dňa 09. 07. 2013 skonštatoval, že ním kontrolovaná
tlaková nádoba je schopná bezpečnej prevádzky, a to bez toho, aby overil stav jej bezpečnostnej výstroje
(táto v čase vydania správy navyše ani nebola nainštalovaná), ktorá patrí k najdôležitejším súčastiam,
keďže istí prekročenie najvyššieho prevádzkového tlaku, ktoré by mohlo viesť k deštrukcii nádoby, a tým
k priamemu ohrozeniu života a zdravia osôb a majetku;
- kontrolovaná tlaková nádoba z hľadiska konštrukcie a pracovného tlaku navyše patrí v zmysle vyhlášky
č. 508/2009 Z. z. medzi vyhradené technické zariadenia skupiny A/b, t. j. medzi zariadenia s vysokou
mierou ohrozenia. S ohľadom na túto skutočnosť preto podľa žalovaného právne neobstojí tvrdenie



žalobcu o existencii poistných ventilov na kotloch, ktoré mali byť postačujúce na účely istenia systému
ÚK (teda aj tejto nádoby), keď zo spomenutej správy je zrejmé, že tieto ventily neboli žalobcom vôbec
vyskúšané a podľa bezpečnostného technického projektu netvorili ani bezpečnostnú výstroj tlakovej
nádoby, navyše aj podľa príslušných noriem majú kotly svoju bezpečnostnú výstroj a tlaková nádoba
zasa tú svoju;
- žalobca vyhotovením takejto správy zavádzal prevádzkovateľa objektu (ako osobu zodpovednú za
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia osôb, ktoré sa s jeho vedomím nachádzajú v jeho priestoroch),
že použité tlakové zariadenie je bezpečné a vyhovujúce platným normám, hoci si bol vedomý, že tlaková
nádoba mala byť vybavená poistným ventilom (uvedené je zrejmé z obsahu správy zo dňa 09.07.2013),
preto jeho postup nemohol žalovaný kvalifikovať inak ako závažné porušenie povinnosti tak, ako to vo
svojom rozhodnutí žalovaný posúdil;
- žalovaný mal za to, že na konštatovanie porušenia povinnosti, ktoré je predmetom postihu žalobcu
nebolo potrebné, aby nastala škoda, resp. škodlivý následok, prípadne ujma, na účely sankcionovania
totiž postačuje zistenie, že žalobca ako revízny technik, ktorý je odborne spôsobilou osobou na
posudzovanie bezpečnosti technických zariadení, vykonával svoju činnosť iba formálne, a to aj napriek
tomu, že od jeho záverov závisí bezpečnosť osôb a majetku;
- ak by žalovaný akceptoval takýto postup žalobcu a nevyvodili voči nemu právne dôsledky, znamenalo
by to, že výkon inšpekcie práce so zameraním na preverenie činnosti revíznych technikov neplní svoj
účel, a teda že nedochádza k efektívnemu riešeniu problémov, ktoré sa v tejto činnosti vyskytujú a ktoré
môžu mať závažné následky;
- účelom správne vyvodenej sankcie v zmysle judikatúry je aj represívne pôsobiť, a to nielen na
účastníka konania, ale aj na iné subjekty, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných povinností. Prípadné
upustenie od postihu za takto formálne vykonanú vonkajšiu prehliadku, a to aj za predpokladu pripustenia
tvrdenia žalobcu o tom, že kontrolovaná tlaková nádoba bola schopná bezpečnej prevádzky, by nielenže
odporovalo zákonu, ale zároveň by vyvolávalo dojem, že postup revíznych technikov spočívajúci vo
vydaní revíznej správy bez náležitého overenia si skutočností, je odborne i právne akceptovateľný;
- prípadné doinštalovanie poistného ventilu na kontrolovanú tlakovú nádobu nemôže mať vplyv na
posúdenie veci, a to vzhľadom na dôvod, pre ktorý žalovaný pristúpil k odobratiu predmetného
dokladu žalobcovi (týmto dôvodom bolo, že žalobca formálne vykonal prehliadku tlakovej nádoby, keď
skonštatoval, že uvedené technické zariadenie je schopné bezpečnej prevádzky, hoci jeho výstroj nebola
úplná a ani vyskúšaná tak, ako to stanovuje čl. 26 písm. c) STN 69 0012, na ktorú sa žalobca priamo
odvolal);
- je síce pravdou, že nedostatok vedúci k odobratiu osvedčenia žalobcovi bol konštatovaný až v
protokole zo dňa 02.08.2013, ktorý predstavoval výsledok inšpekcie práce (vykonanej u žalobcu v
dňoch 30.07.2013 a 02.08.2013) zameranej na kontrolu činnosti revízneho technika, avšak zo žiadneho
ustanovenia Správneho poriadku nevyplýva, že by na účely vedeného konania nemohli byť použité aj
zistenia a dôkazy, ktoré boli vykonané ešte pred samotnou inšpekciu práce (v tomto prípade počas
kolaudácie), naviac ak je zrejmé, že práve na základe nich došlo k uskutočneniu kontroly, pri ktorej boli
zistené aj ďalšie nedostatky v činnosti žalobcu ako revízneho technika tlakových zariadení.

Žalovaný majúc na zreteli všetky vyššie uvedené skutočnosti vyslovil názor, že rozsudok krajského
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to nielen vzhľadom na vyslovený záver o
právnej nezáväznosti STN noriem, ako aj s ohľadom na tvrdenie o potrebe zohľadniť následok, ktorý
toto protiprávne konanie žalobcu spôsobilo, či o tom, že správne orgány nesprávne považovali absenciu
dopadu protiprávneho konania žalobcu na majetok a zdravie za nepodstatnú. Z uvedeného dôvodu
navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie
konanie. Záverom dodal, že v prípade, ak Najvyšší súd Slovenskej republiky bude mať za to, že proti
napádanému rozhodnutiu krajského súdu je prípustné odvolanie, považuje sa toto podanie za odvolanie.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného v stanovenej lehote nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v súlade s
§ 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť
tak, že žaloba sa zamieta. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24.01.2018 po tom, čo deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli a internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (www.nsud.sk) najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).



Podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom
súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov
územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané
nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania preskúmal rozsudok,
ktorým krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého
stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté
rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu a konanie im prechádzajúce, najmä z toho
pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe a z takto
vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného
správneho orgánu.

Je nutné zdôrazniť, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo 84/2007, sp. zn. 6Sžo
98/2008, sp. zn. 1Sžo 33/2008, sp. zn. 2Sžo 5/2009 či sp. zn. 8Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri
výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť
ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych
otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.

V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho
prieskumu rozhodnutí správneho orgánu Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že podstatou
súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj žaloby, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania
rozhodnutia žalovaného, je otázka správneho zistenia rozhodujúcich skutočností a dostatočného rámca
podkladov pre naplnenie zásady materiálnej pravdy v ďalšom procese aplikácie hmotného práva.

Podľa § 16 ods. 1 písm. b/ zákona, fyzická osoba môže obsluhovať určený pracovný prostriedok a
vykonávať určené pracovné činnosti ustanovené právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci pri jeho prevádzke len na základe dokladu o absolvovaní výchovy a vzdelávania osôb
na obsluhu vydaného osobou oprávnenou na výchovu a vzdelávanie, ak ide o činnosť uvedenú v prílohe
č. 1a písm. q) až s).

Podľa § 16 ods. 9 zákona, fyzická osoba, ktorá má preukaz, osvedčenie alebo doklad podľa odseku
1 písm. b), je povinná vo svojej odbornej činnosti dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Podľa § 16 ods. 10 zákona, ak fyzická osoba, ktorá má preukaz, osvedčenie alebo doklad podľa
odseku 1 písm. b), vo svojej odbornej činnosti závažným spôsobom alebo opakovane koná v rozpore s
právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, príslušný
inšpektorát práce jej odoberie preukaz, osvedčenie alebo doklad podľa odseku 1 písm. b). Fyzická
osoba, ktorej bol odobratý preukaz alebo osvedčenie, môže opätovne požiadať o ich vydanie najskôr
po uplynutí jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o ich odobratí.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku krajského súdu ako aj konania, ktoré mu
predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania odvolací súd skúmal aj napadnuté rozhodnutie
žalovaného č. OPS/BEZ/2015/2094, O-565/2014 zo dňa 09.01.2015 a rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa č. 6630/174/2013/2.1/H zo dňa 27.10.2014.

Z obsahu predloženého súdneho a pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že správny
orgán prvého stupňa vykonal v dňoch 30.07.2013 a 02.08.2013 inšpekciu práce u žalobcu zameranú
na kontrolu činnosti revízneho technika tlakových zariadení. Výsledkom bol Protokol o výkone inšpekcie
práce zo dňa 02.08.2013, ktorý bol so žalobcom prerokovaný dňa 02.08.2013. Na podklade uvedeného
Protokolu o výkone inšpekcie sa začalo správne konanie o odobratí osvedčenia odborného pracovníka.



Výsledkom správneho konania bolo prvostupňové správne rozhodnutie č. 6630/174/2013/2.1/H/ZK z
dňa 15.11.2013, ktorým sa rozhodlo o odobratí osvedčenia odborného pracovníka (žalobcu) v celom
rozsahu za porušenie ustanovenia § 16 ods. 9 zákona, nedodržaním bezpečnostnej úrovne, ktorá
vyplýva z čl. 90 písm. a) v nadväznosti na čl. 26 písm. c) STN 69 0012:1986 tým, že ako fyzická
osoba, ktorá má osvedčenie, pri svojej odbornej činnosti nedodržal právne predpisy a ostatné predpisy
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Na podklade odvolania žalobcu bolo prvostupňové správne rozhodnutie rozhodnutím žalovaného č.
S/2014/00741-2.1, O-4/2014 zo dňa 06.02.2014 zrušené a vec mu bola vrátená na nové prejednanie a
rozhodnutie s poukazom na nelegitímny postup správneho orgánu prvého stupňa.

Výsledkom opätovného správneho konania bolo prvostupňové správne rozhodnutie č.
6630/174/2013/2.1/H zo dňa 21.05.2014 o odobratí osvedčenia odborného pracovníka, ktoré zrušil
žalovaný rozhodnutím č. S/2014/00741-2.1, O-280/2014 zo dňa 05.09.2014 a vec vrátil správnemu
orgánu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie dôvodiac, že tento sa nielenže nepridŕžal
právneho názoru odvolacieho orgánu týkajúceho sa presnej špecifikácie skutku, ale tento svoj akt
aplikácie práva ani dostatočne neodôvodnil čo do druhu uloženej sankcie.

V zmysle zrušujúceho rozhodnutia žalovaného pokračoval správny orgán prvého stupňa v správnom
konaní, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie č. 6630/174/2013/2.1/H zo dňa 27.10.2014, ktorým
rozhodol, že odoberá osvedčenie odborného pracovníka (žalobcu) v celom rozsahu za porušenie
povinnosti vyplývajúcej z § 16 ods. 9 zákona nedodržaním bezpečnostnej úrovne, ktorá vyplýva z čl.
90 písm. a) v nadväznosti na čl. 26 písm. c) STN 69 0012:1986, spočívajúce v tom, že žalobca ako
fyzická osoba, ktorá má osvedčenie, pri svojej odbornej činnosti nedodržal právne predpisy a ostatné
predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Porušenie spočívalo v tom, že v správe
zo dňa 09.07.2013 o vykonaní vonkajšej prehliadky tlakovej nádoby REFLEX typ NG, výrobné číslo:
12 M 062390163, rok výroby 2012, objem 80 l, najvyšší prac pretlak 3 bary, ktorá je umiestnená v
plynovej kotolni spoločnosti VVED TECHNIKA s.r.o., priemyselný areál Považská Bystrica, revízny
technik tlakových zariadení Miloš Kopačka, Trenčianska 724/50, 018 51 Nová Dubnica, IČO: 43 523
790 uviedol, že tlaková nádoba má úplnú a funkčnú bezpečnostnú výstroj - 1 kus poistný ventil TUV SV
09 946, otvárací pretlak 2,5 bar a podľa záznamu uvedenom v správe tento poistný ventil aj funkčne
preskúšal s vyhovujúcim výsledkom, pričom pri fyzickej obhliadke plynovej kotolne, v ktorej sa tlaková
nádoba nachádzala, vykonanej Inšpektorátom práce Trenčín dňa 22.07.2013 v rámci kolaudačného
konania stavby bolo zistené, že tento poistný ventil ešte ani dňa 22.07.2013 nebol nainštalovaný, čím v
čase vykonávania prvej vonkajšej prehliadky tlakovej nádoby nebola splnená podmienka pre uvedenie
tlakovej nádoby do prevádzky v zmysle čl. 26 písm. c) STN 69 0012:1986 - chýbajúca bezpečnostná
výstroj. Prvostupňový správny orgán odôvodnil rozhodnutie tým, že žalobca si opakovane neplnil svoje
základné povinnosti, pretože na základe dohody s dodávateľom najprv napísal revíznu správu, podľa
ktorej dodávateľ namontoval príslušné bezpečnostné a meracie zariadenie a až neskôr vykonal samotnú
revíziu, čiže sa jednalo o opačný postup.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové správne
rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že prvostupňový správny akt je aktom legitímnym,
dostatočne skutkovo a právne podloženým, správny orgán prvého stupňa v ňom došiel k správnym
skutkovým zisteniam a správnemu právnemu posúdeniu veci, keď rozhodol o odobratí osvedčenia
odborného pracovníka na základe porušenia jeho povinností, ktoré vyhodnotil ako závažné.

S právnymi závermi žalovaného sa krajský súd nestotožnil a odvolaním napadnutým rozsudkom zrušil
preskúmavané rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie argumentujúc, že
napadnuté rozhodnutie žalovaného je postihnuté vadou nesprávneho právneho posúdenia veci. Dodal,
že správne orgány boli pri svojom rozhodovaní a právnom posudzovaní veci povinné vyhodnotiť
aj škodlivosť prípadného následku a ujmy; nezohľadnili skutočnosť, či a kedy došlo k následnému
nainštalovaniu ventilu; bez ďalšieho vychádzali zo stavu zisteného pri kolaudačnom konaní.

Odvolací súd vyhodnotil podanie žalovaného označené ako „Kasačná sťažnosť“ za odvolanie, keďže
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa bol vydaný dňa 15.06.2016 (v čase účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku), účastníci konania boli poučení o možnosti podať proti tomuto rozsudku odvolanie a
z prechodného ustanovenia § 492 ods. 3 Správneho súdneho poriadku vyplýva, že lehoty na podanie



odvolania, ktoré začali plynúť predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, plynú podľa doterajších
predpisov a ich právne účinky zostávajú zachované.

Odvolací súd vychádzajúc z odvolania žalovaného konštatuje, že tento odvolanie voči rozhodnutiu súdu
prvého stupňa vo svojej podstate založil na námietke o nesprávnom právnom posúdení namietajúc, že
rozhodnutie správnych orgánov oboch stupňov sú v súlade so zákonom.

Odvolací súd po preskúmaní súdneho a pripojeného administratívneho spisu dospel k záveru, že
skutkový stav ako bol opísaný žalovaným v napadnutom rozhodnutí a v napadnutom rozsudku
súdu prvého stupňa nebol sporný, teda mal za preukázané, že žalobca sa dopustil disciplinárneho
previnenia tak, ako to opísal žalovaný správny orgán vo výroku napadnutého rozhodnutia. Spornou
otázkou prejednávanej veci bolo posúdenie, či napadnuté rozhodnutie žalovaného je postihnuté vadou
nesprávneho právneho posúdenia veci, pre ktorú bolo nutné rozhodnutie žalovaného zrušiť.

Platí, že v zmysle ustanovenia § 7 ods. 10 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a
doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o inšpekcii práce “) je inšpektorát práce
v správnom konaní správnym orgánom prvého stupňa a podľa § 6 ods. 1 písm. b/ zákona o inšpekcii
práce je Národný inšpektorát práce (žalovaný) odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni
rozhodol inšpektorát práce. Preto na preskúmavané konania a rozhodnutia žalovaného a správneho
orgánu prvého stupňa je nutné využiť všeobecný predpis o správnom konaní - zákon č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), a pri posudzovaní rozhodnutí správnych orgánov je
nutné vychádzať z dikcie ustanovenia § 46 a § 47 Správneho poriadku (tieto obsahujú právnu úpravu
rozhodnutia a jeho obsahových náležitostí).

V zmysle uvedených ustanovení rozhodnutie správneho orgánu musí byť v súlade so zákonmi a
ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti - výrok, odôvodnenie a poučenie o
odvolaní (rozklade). Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,
podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v
rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota
nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie,
ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov,
ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa
vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti
nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie
obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa
uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a
názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska
a funkcie oprávnenej osoby. Ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe podľa osobitného
predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, neobsahuje úradnú pečiatku a podpis, ale je
správnym orgánom autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej
moci. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia.

Odvolací súd dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov postupovali v danej veci v intenciách
citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si zadovážili dostatok skutkových podkladov,
na základe ktorých náležitým spôsobom zistili skutkový stav a aplikáciou relevantných zákonných
ustanovení zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver, a preto krajský súd pochybil, keď
rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami správnych orgánov ako aj s
ich právnym posúdením, v konaní, ani v rozhodnutiach týchto orgánov nezistil porušenie žiadneho z
ustanovení Správneho poriadku ani iného právneho predpisu. Správne rozhodnutia oboch inštancií
obsahujú všetky náležitosti v zmysle § 47 Správneho poriadku, výrok prvostupňového správneho
rozhodnutia o odobratí osvedčenia odborného pracovníka obsahuje výstižný opis skutku žalobcu, ktorým
sa dopustil porušenia povinnosti dodržiavať vo svojej odbornej činnosti právne predpisy a ostatné
predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s tým, že predmetný skutok je uvedený



takým spôsobom, ktorý neumožňuje jeho zámenu s iným konaním (správny orgán presne špecifikoval
skutkové okolnosti),v odôvodnení správne orgány uviedli skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia,
akými úvahami boli vedené pri hodnotení dôkazov a ako sa vyrovnali s návrhmi a námietkami žalobcu
a s jeho vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu v zmysle
zákonného rámca podáva zrozumiteľný a presvedčivý podklad pre preskúmanie správnosti rozhodnutia
s tým, že jeho jednoznačnosť ako i právne závery vyplývajú z rozhodujúcich skutkových okolností, preto
nemožno konštatovať existenciu dôvodu, ktorý by zakladal potrebu zrušenia rozhodnutia žalovaného.
Odvolací súd má za to, že z napadnutého rozhodnutia je zrejmé porušenie povinnosti žalobcu, to, akým
spôsobom resp. skutkom sa ho dopustil, a teda aj to, čo bolo podkladom pre odobratie osvedčenia
odborného pracovníka.

Odvolací súd uvádza, že má za nesporný skutkový stav tak, ako ho v podrobnostiach opísal žalovaný v
preskúmavanom rozhodnutí. Odvolací súd po oboznámení sa s pripojeným súdnym a administratívnym
spisom musí konštatovať, že v predmetnej veci nebolo možné postupovať inak, ako súhlasiť so závermi
prijatými správnymi orgánmi. Odvolací súd sa tak nemohol stotožniť so skutkovými a právnymi závermi
krajského súdu vyslovenými v napadnutom rozhodnutí, tieto nepovažoval za správne. Ak krajský
súd dospel k záveru, že skutkový stav veci nebol v správnom konaní spoľahlivo zistený a postup
ako aj rozhodnutie žalovaného nepovažoval za vydané v súlade so zákonom, bolo potrebné zmeniť
rozhodnutie súdu, ktorým došlo k zrušeniu rozhodnutia žalovaného a vráteniu veci na ďalšie konanie.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, na ktoré odvolací súd poukazuje, vyplýva:
„Opierajúc sa o cit. ustanovenia teda je možné konštatovať, že účastník konania preukázateľne
postupoval v rozpore s predpismi, pretože nielenže posúdil bezpečnostnú výstroj kontrolovanej
tlakovej nádoby za úplnú (súčasťou výstroja pritom mal byť poistný ventil), ale dokonca demonštroval
preskúšanie poistného ventilu s vyhovujúcim výsledkom, hoci sa predmetný ventil na tejto nádobe vôbec
nenachádzal. Uvedeným spôsobom teda došlo z jeho strany k porušeniu povinnosti, ktoré spočívalo
vo vedomom uvedení nesprávnych údajov do správy o prehliadke tlakovej nádoby a ktoré je možné
kvalifikovať ako závažné porušenie vzhľadom na možné dôsledky, ktoré z takéhoto konania revízneho
technika vyplývajú.
Zmenu právneho posúdenia veci pritom nemôže vyvolať ani argument účastníka konania, že tlaková
nádoba, ktorá sa stala predmetom vonkajšej prehliadky, nemusela byť vybavená priamo poistným
ventilom, ak je táto namontovaná v sústave a je chránená voči nárastu tlaku iným spôsobom - v
tomto prípade poistnými ventilmi na kotloch. Odvolací orgán je totiž toho názoru, že uvedená námietka
nezbavuje účastníka konania zodpovednosti, keďže dôvodom na odobratie osvedčenia nie je správnosť/
nesprávnosť posúdenia rizika uvedenia nádoby do prevádzky, ale skutočnosť, že účastník konania pri
svojej činnosti postupoval minimálne nezodpovedným spôsobom (keď uviedol, že tlaková nádoba je
vybavená funkčným poistným ventilom, aj napriek tomu, že ten nebol vôbec nainštalovaný, pričom
preskúšavaním ventilov na kotloch, ktorými teraz operuje, sa vôbec nezaoberal a ani sa o nich v správe
nezmienil), hoci si musel uvedomovať zodpovednosť, ktorá mu ako revíznemu technikovi oplýva z jeho
pozície.
Tým, že účastník konania v správe uviedol skutočnosti, ktoré sa nezakladajú na pravde, (v dôsledku
takto vykonanej prehliadky pritom mohlo dôjsť aj k ohrozeniu osôb), pochybil podľa názoru odvolacieho
orgánu tak závažným spôsobom, že toto jeho konanie nejde ospravedlniť ani s poukazom na prítomnosť
zabezpečovacieho zariadenia v sústave a už vôbec nie tvrdením, že vykonanie prvej vonkajšej
prehliadky nebolo z jeho strany vzhľadom na typ tlakovej nádoby nevyhnutné, teda ju možno považovať
za zbytočnú a závery v nej obsiahnuté za irelevantné. Takáto argumentácia podľa názoru Národného
inšpektorátu práce svedčí o neprofesionálnom prístupe účastníka konania k plneniu svojich povinností,
kam patrí aj vykonávanie odborných prehliadok a odborných skúšok vyhradených technických zariadení,
zmyslom ktorých je zistenie okamžitého technického stavu týchto zariadení a na základe poznatkov
vyjadrenie sa ku skutočnosti, či tieto zariadenia sú, resp. nie sú schopné ďalšej bezpečnej prevádzky.
Nepravdivosť údajov uvedených v správe (tá bola mimochodom viackrát doznaná samotným účastníkom
konania, a to tak v zápisnici o podaní informácie zo dňa 30.07.2013, ako aj vo vyjadrení k protokolu, či
v podaných odvolaniach) a ich následne ospravedlňovanie neupotrebiteľnosťou daného dokumentu len
demonštrujú to, že revízia ako taká stratila v tomto prípade svoj význam a opodstatnenie.
......

Keďže konanie účastníka konania spočívajúce vo vedomom uvedení nepravdivých údajov do revíznej
správy považoval inšpektorát práce za závažný nedostatok, rozhodol tak, ako je to uvedené vo



výroku napadnutého rozhodnutia a v jeho odôvodnení. S takýmito úvahami sa následne stotožnil aj
odvolací orgán, ktorý na základe zistených skutočností usúdil, že postup inšpektorátu práce je dôvodný,
nachádzajúci oporu v skutkových zisteniach, ktoré sú dostatočne dôkazovo podložené. Tiež dospel k
záveru, že argumentácia účastníka konania nie je dôvodom na zmenu alebo zrušenie napadnutého
rozhodnutia a účastník konania nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na
posúdenie veci.“

Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní nebolo sporné, že došlo k porušeniu zákonných povinností zo
strany žalobcu, ktorý v podstate namietal len neprimeranosť uloženej sankcie. Po preskúmaní spisového
materiálu odvolací súd dospel k záveru, že z rozhodnutí správnych orgánov jednoznačne vyplýva
správna úvaha ohľadom závažnosti porušenia právnych predpisov žalobcom, za ktoré bolo žalobcovi
odobraté osvedčenie odborného pracovníka. Odvolací súd dáva do pozornosti, že revíznym technikom
je zverené oprávnenie vykonávať odborné prehliadky a odborné skúšky vyhradených technických
zariadení, (zmyslom ktorých je zistenie okamžitého technického stavu týchto zariadení a na základe
poznatkov vyjadrenie sa ku skutočnosti, či tieto zariadenia sú, resp. nie sú schopné ďalšej bezpečnej
prevádzky), preto je žiaduce, aby správa nimi vytvorená o vykonanej revízii vypovedala pravdivo
o zistených skutočnostiach. Žalobca v konaní nebol sankcionovaný za správnosť resp. nesprávnosť
posúdenia rizika uvedenia nádoby do prevádzky, ale za skutočnosť, že pri svojej činnosti vedome
uviedol nepravdivé údaje, čo aj podľa odvolacieho súdu bez pochýb predstavuje porušenie príslušných
predpisov závažným spôsobom, nakoľko sa očakáva, že správy vyhotovené revíznym technikom
opatrené jeho pečiatkou zodpovedajú skutočnosti a je možné sa na ne spoľahnúť. Pokiaľ súd prvého
stupňa konštatoval, že v konaní správneho orgánu sa vyskytla vada, s poukazom na vyššie uvedené
nemohol odvolací súd s jeho právnym názorom súhlasiť.

Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia a spisu žalovaného zároveň odvolací súd nezistil, že by v konaní
boli porušené procesné práva žalobcu ako účastníka konania. Rozhodnutie žalovaného je kvalifikované
v súlade so zákonom, vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, má požadované formálne
i obsahové náležitosti a je dostatočne odôvodnené. Všetky dôkazy zadovážené v konaní vychádzajú z
výsledkov šetrenia a materiálu, ktorý je súčasťou spisu a preto odvolací súd nemal dôvod na pochybnosti
o zákonnosti rozhodnutia žalovaného.

Najvyšší súd prihliadol na odvolacie námietky žalovaného, nakoľko rozhodnutie žalovaného obsahuje
všetky formálne aj obsahové náležitosti, ktoré vyžaduje ustanovenie § 46 a § 47 Správneho poriadku,
obidva správne orgány postupovali v intenciách vyššie citovaných právnych noriem, vo veci zistili
skutočný stav a zo skutkových okolností vyvodili aj správny právny záver.

Odvolací súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, že správny orgán druhého stupňa v predmetnej
veci postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážil dostatok relevantných
podkladov pre vydanie rozhodnutia, a preto jeho skutkové zistenia a právne závery boli dostatočné
na rozhodnutie vo veci, z ktorých dôvodov žalovaný správny orgán postupoval a rozhodol zákonne,
keď potvrdil prvostupňové rozhodnutie napadnuté odvolaním žalobcu, a preto krajský súd pochybil ak
nepovažoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za súladné so zákonom.

Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 220 O.s.p. napadnutý rozsudok
krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p.
a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi vzhľadom na jeho neúspech v konaní náhradu trov konania
nepriznal. Žalovanému zákon priznanie trov konania neumožňuje.

S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval
odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.