Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Asan/26/2017 z 18. 6. 2018
Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. júna 2018, sp. zn. 10Asan/26/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:2016200352.1
Najvyšší súd | 10Asan/26/2017 | ECLI:SK:NSSR:2018:2016200352.1 | 2018-06-18 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 91 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z., § 82 zákona č. 251/2012 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/08a4170e-eed4-497a-83aa-3ed165b3052f
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:2016200352.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Asan/26/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200352
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Ďurišová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:2016200352.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej
a členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci žalobcu:
Ing. M. D., narodený dňa XX.XX.XXXX, N., právne zastúpeného: JUDr. Jana Hreňová, advokát, Krížna
14, Bratislava, proti žalovanému (sťažovateľovi): Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát
Slovenskej obchodnej inšpekcie, Prievozská 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a
rozhodnutia žalovaného č. SK/0545/99/2015 zo dňa 29.03.2016, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti
právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/55/2016-104 zo dňa 06.09.2017, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť   z a m i e t a .

Žalobcovi   p r i z n á v a   nárok na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d/ a písm. e/ zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného č.
SK/0545/99/2015 zo dňa 29.03.2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal právo na
náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajský súd konštatoval, že nezistil relevantnosť
spotrebiteľského charakteru zmluvného vzťahu odberateľ - dodávateľ plynu v súvislosti s posudzovaním
charakteru zodpovednosti odberateľa za neoprávnený odber plynu v správnom konaní.

3. V ďalšom sa krajský súd stotožnil s námietkami žalobcu týkajúcimi sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia
a nedostatočného zistenia skutkového stavu rozhodujúcimi správnymi orgánmi. Uviedol, že síce
žalovaný ako odvolací orgán podľa obsahu odôvodnenia  svojho rozhodnutia „odstránil nedostatok
týkajúci sa určitosti a zrozumiteľnosti výroku rozhodnutia“, ale bez toho, aby vysvetlil, v čom konkrétne
spočívala neurčitosť a nezrozumiteľnosť výroku rozhodnutia zo dňa 24.07.2015, správne orgány oboch
stupňov dôsledne neozrejmili spôsob aplikácie ustanovení zákona upravujúcich neoprávnený odber
plynu a jeho následky. Poukázal na to, že zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike (ďalej len „zákon“)
v ustanovení § 91 ods. 1 písm. d/ bod 5, ktoré správny orgán aplikoval, upravuje uloženie pokuty
vo výške od 100 eur do 30 000 eur za porušenie povinnosti (okrem iného) podľa § 82. Samotné
ustanovenie § 82 však upravuje a odberateľovi ukladá iba povinnosť uvedenú v jeho odseku 2 (povinnosť
uhradiť dodávateľovi, prípadne iným subjektom špecifikovaným v ustanovení, skutočne vzniknutú
škodu, ak pri neoprávnenom odbere vznikla). Krajský súd dodal, že v súvislosti s neoprávneným
odberom odberateľovi zákon neukladá žiadne povinnosti a tieto ako porušené žalobcom vo výroku
svojho rozhodnutia neidentifikuje ani rozhodnutie žalovaného, či jemu predchádzajúce rozhodnutie.
Z odôvodnenia rozhodnutia o uložení pokuty za neoprávnený odber plynu preto nemal za zrejmé, či



správny orgán napriek zneniu výrokovej časti rozhodnutia sankciu uložil za porušenie určitej povinnosti
alebo, naopak, napriek zneniu ustanovenia § 91 ods. 1 písm. d/ bod 5 upravujúceho pokutu za porušenie
povinnosti sankciu uložil za konanie, ktoré ako porušenie povinnosti zákonom nie je definované a akým
výkladom ustanovení a akými úvahami sa pritom spravoval.

4. Krajský súd dal ďalej do pozornosti, že skutočnosť, že ide o administratívne trestanie spravujúce sa
primerane špecifickému charakteru tohto konania zásadami ukladania trestov v trestnom konaní, kladie
zvýšené požiadavky nielen na identifikáciu sankcionovaného konania (nekonania) vo výrokovej časti
rozhodnutia a presvedčivosť vysvetlenia, akým postupom bolo protiprávne konanie zistené, ale aj na
zdôvodnenie práve uloženej sankcie z hľadiska jej druhu a výšky, pri ktorej  (výške pokuty) rozhodujúci
orgán podľa § 91 ods. 5 zákona prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky
porušenia povinnosti. Krajský súd vyjadril názor, že v danom prípade správne orgány oboch stupňov v
odôvodnení svojich rozhodnutí v súvislosti s rozhodovaním o výške pokuty zrozumiteľne identifikovali
iba spôsob porušenia  povinnosti, ktorý zohľadňovali, hoci aj tento je v ich rozhodnutiach rozdielny
(v prípade žalovaného ide o konštatovanie, že došlo k poškodeniu - odstráneniu zaisťovacieho prvku
plomby, v prípade prvostupňového orgánu, že účastník konania sám alebo za pomoci iných osôb porušil
pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii - odstránil jeden zaisťovací prvok plomby). Hoci
oba rozhodujúce orgány konštatovali zohľadnenie aj závažnosti protiprávneho konania a jeho možný
následok, neuviedli, aký stupeň závažnosti, z akých okolností a na základe akých úvah hodnotili, a v
prípade následku konštatovali, že ním je škoda spôsobená vlastníkovi a prevádzkovateľovi distribučnej
siete, rozsah a charakter ktorej neuviedli, preto nie je zrejmé, či mali na mysli škodu na meradle, hodnotu
neoprávnene odobratého plynu (a v akej výške ) alebo niečo iné.

5. Poznamenal tiež, že hoci by aj zodpovednosť žalobcu bola objektívnou, ako tvrdí žalovaný,
stupeň závažnosti porušenia povinnosti bez akýchkoľvek pochybností ovplyvňuje skutočnosť, či k
neoprávnenému odberu plynu malo dôjsť úmyselným alebo neúmyselným konaním žalobcu, s ktorou
okolnosťou sa správne orgány v obsahu svojich rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadali.

6. Dodal, že samotný záver správneho orgánu o neoprávnenom odbere plynu je z dôvodu nedostatočne
zisteného skutkového stavu veci minimálne predčasným.

7. Ďalej uviedol, že zákon bližšie nešpecifikuje, čo považuje za porušenie zabezpečenia meradla proti
neoprávnenej manipulácii, ktoré je možné považovať za neoprávnený odber, je však logické, že za takéto
porušenie v súvislosti s „neoprávneným odberom“ je dôvodné považovať iba porušenie, ktoré smeruje k
odstráneniu prekážky v prístupe do technológie meradla a umožneniu ovplyvňovania zaznamenávania
(merania) spotreby plynu, ako to súdnou praxou bolo ustálené aj v súvislosti s posudzovaním nárokov
dodávateľa na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Za takéto by podľa názoru
krajského súdu nemalo byť považované napr. porušenie drobné, nemajúce akýkoľvek vplyv na funkčnosť
plomby, odberateľom aj pri zachovaní patričnej ostražitosti ťažko rozpoznateľné, ktoré môže byť
prípadne aj následkom nesprávnej inštalácie plomby a pod..

8. Zdôraznil, že stručnosť znaleckého posudku v danom prípade neumožňuje jednoznačné
zodpovedanie všetkých otázok majúcich vplyv na zodpovednosť žalobcu a vytvorenie úsudku o tom,
aký zaisťovací prvok plomby bol odstránený, kde sa nachádzajúci, jeden z koľkých zaisťovacích prvkov,
či jeho odstránenie bez ďalšieho umožňuje nepozorovateľné odstránenie plomby a tým aj vstup do
meradla a ovplyvnenie jeho činnosti, či išlo o nedostatok plomby viditeľný bez použitia špeciálnych
prostriedkov pozorovania, aký mohol byť mechanizmus odstránenia zaisťovacieho prvku plomby, či tento
jej nedostatok mal znaky úmyselného zásahu alebo môže byť následkom nesprávnej inštalácie plomby,
či dokonca následkom výrobnej vady, ktorá sa prejavila až po inštalácii a podobne.

9. Vychádzajúc z uvedených obsahových nedostatkov odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia
neumožňujúceho posúdiť, či uloženie pokuty a práve v stanovenej výške je v súlade s účelom a
zmyslom aplikovaných ustanovení zákona a nespĺňajúceho z tohoto dôvodu požiadavky kladené naň
ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ako aj z nedostatkov zistenia skutkového stavu veci
krajský súd primárne preskúmavané rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) a písm.
e) S.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď vzhľadom na kompetencie žalovaného ako
odvolacieho orgánu pri náprave pochybení prvostupňového správneho orgánu nepovažoval za dôvodné
navrhované zrušenie rozhodnutia zo dňa 24.07.2015.



10. Rozsudok napadol sťažovateľ kasačnou sťažnosťou z dôvodov, že krajský súd pri rozhodovaní
porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/
S.s.p.) a tiež tým, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm.
k/ S.s.p.).

11. Sťažovateľ v prvom rade namietal, že krajský súd vydal v skutkovo obdobných prípadoch
(neoprávnený odber plynu) čo do výroku rozhodnutia totožné rozhodnutia, avšak s rôznymi
odôvodneniami. V predmetnom prípade krajský súd nepovažoval za hlavný dôvod na zrušenie
rozhodnutia a vrátenie veci sťažovateľovi na ďalšie konanie možnú subjektívnu zodpovednosť
účastníkov konania, ktorú sťažovateľ napádal vo svojich predchádzajúcich kasačných sťažnostiach,
ale namietal najmä skutočnosť, že rovnako ako prvostupňový správny orgán, tak aj odvolací orgán
uložili pokutu účastníkovi konania na základe § 82 ods. 1 písm. d/ zákona, pričom podľa názoru
krajského súdu uvedený paragraf neukladá povinnosť účastníkovi konania neodoberať neoprávnene
plyn. Ďalej podľa jeho názoru správne orgány neuviedli, ako dospeli k uvedenému uloženiu povinnosti,
akým výkladom ustanovení a akými úvahami sa pritom spravovali, a teda dôsledne neozrejmili spôsob
aplikácie ustanovení zákona upravujúcich neoprávnený odber plynu a jeho následky.

12. K tomu sťažovateľ dodal, že krajské súdy a Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodovali v minulosti
podľa § 59 ods. 1 písm. d/ zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike, teda pred platnosťou a účinnosťou
zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, pričom nebola otázna objektívna zodpovednosť účastníkov
konania. Sťažovateľ poukázal na to, že zmenou zákona sa zmenilo len číslo paragrafového znenia
ustanovenia z § 59 ods. 1 písm. d/ na § 82 ods. 1 písm. d/, pričom nedošlo k žiadnej zmene v uvedenom
ustanovení, a taktiež nedošlo k zmene celkovej podstaty uvedeného paragrafu (zmena nastala len v
prípade výpočtu výšky škody dodávateľovi, t. j. zmena vo vzťahu dodávateľ - odberateľ). Sťažovateľovi
preto nebolo zrejmé, kedy, akým spôsobom a na základe akých skutočností nastal zlom v ustálenej
rozhodovacej praxi krajských súdov (rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa
sťažovateľovi aj naďalej javí konštantná a logicky a právne odôvodnená).

13. Sťažovateľ k argumentácii krajského súdu ohľadne neexistencie povinnosti v ustanovení § 82 ods.
1 písm. d) zákona uviedol, že § 91 ods. 1 písm. d/ zákona taxatívne uvádza § 82 cit. zákona, pričom
na rozdiel od ostatných, striktne vyňatých sankčných ustanovení neuvádza konkrétne odseky, resp.
písmená, ktoré je možné postihovať, ale uvádza celý paragraf, čo podľa názoru sťažovateľa značí, že
uvedený paragraf obsahuje viacero povinností a oprávnení, nad ktorými má dodržiavať dozor sťažovateľ.

14. Sťažovateľ sa nestotožnil s argumentáciou krajského súdu, že správny orgán rozhodol o porušení
§ 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike len z toho titulu, že neprejavil vôľu dostatočným spôsobom
zisťovať skutkový stav veci, t. j. aj zavinenie odberateľa, ako zodpovednostný prvok, resp., že
s okolnosťou zodpovednosti sa správne orgány v obsahu svojich rozhodnutí žiadnym spôsobom
nevysporiadali. Sťažovateľ k tomu uviedol, že v šetrenej veci nebolo sporné, či meradlo zaznamenáva
správne, alebo či vôbec zaznamenáva spotrebu plynu; podstatnou otázkou bolo vyriešiť, či bol alebo
nebol poškodený zabezpečovací prvok plomby určeného meradla, pričom už správny orgán na prvom
stupni mal skutkový stav za preukázaný práve na základe vykonaného znaleckého skúmania Ing. S.
F., ktorý zistil poškodenie - odstránenie jedného zaisťovacieho prvku plomby určeného meradla, v
dôsledku čoho bola overovacia/zabezpečovacia značka mechanicky poškodená. Za takto zisteného
skutkového stavu sťažovateľ, ani správny orgán na prvom stupni neboli povinní skúmať zavinenie
páchateľa správneho deliktu - žalobcu, nakoľko sa tu uplatňuje princíp objektívnej zodpovednosti.

15. Sťažovateľ v ďalšom uviedol, že v zmysle jednotnosti konania platí upravený výrok odvolacieho
orgánu, a to: „že došlo k poškodeniu - odstráneniu zaisťovacieho prvku plomby“, pričom k uvedenej
zmene odvolací orgán pristúpil práve v dôsledku otázky zodpovednosti, keď sa odvolaciemu orgánu,
rovnako ako prvostupňovému správnemu orgánu a orgánom činným v trestnom konaní nepodarilo
preukázať subjektívnu zodpovednosť účastníka konania a odvolací orgán len pristúpil k zosúladeniu
zisteného skutkového stavu s výrokom vydaného rozhodnutia.

16. Sťažovateľ konštatoval, že pri odôvodňovaní výšky sankcie zohľadnil spôsob spáchania iného
správneho deliktu (v rámci dostupných možností), čas trvania porušenia povinnosti, závažnosť a
možný následok porušenia povinnosti (aspoň v určitom rozsahu); tiež poukázal na objektívny charakter



konštrukcie zodpovednosti za spáchaný iný správny delikt a samotné zjavné nedodržanie zákazu
ustanovené v zákone. Zároveň pri zdôvodňovaní výšky postihu pri tomto druhu iného správneho deliktu
mal za nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že jeho skutková podstata umožňuje pod predmetné
ustanovenie zákona subsumovať viacero druhov konaní, avšak presný priebeh a charakter skutku je
často nezistiteľný z objektívnych príčin. Tak tomu bolo aj v šetrenom prípade, keď správny orgán na
prvom stupni, ani sám sťažovateľ nedisponovali presným priebehom skutku, ktorým došlo k naplneniu
skutkovej podstaty § 82 ods. 1 písm. d/ zákona.

17. Sťažovateľ uviedol, že aj napriek prekážkam spočívajúcim v objektívnych dôvodoch a nie v
nedbalosti a zanedbaní povinnosti presne zistiť skutkový stav veci, zotrváva na svojom názore, že
žalobca sa dopustil iného správneho deliktu podľa § 82 ods. 1 písm. d/ zákona, a preto musí niesť za
takéto porušenie povinnosti následky. Predmetný zákon sa pritom riadi princípom, na základe ktorého
sťažovateľ uloží pokutu v každom prípade porušenia povinnosti. Preto sťažovateľ poukázal na možnosť
krajského súdu využiť moderačné právo v zmysle § 198 ods. 1 písm. a/ S.s.p.

18. Na základe uvedených skutočností, vyjadril sťažovateľ názor, že kasačnou sťažnosťou napadnutý
rozsudok krajského súdu bol vydaný v rozpore s platnými právnymi predpismi, v dôsledku čoho sú
opodstatnené dôvody pre podanie kasačnej sťažnosti zo strany sťažovateľa podľa § 440 ods. 1 písm.
g/ a k/ S.s.p, a preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a
vrátil mu vec na ďalšie konanie.

19. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že dôvody kasačnej sťažnosti nie sú vymedzené
v súlade s § 440 ods. 2 S.s.p., pretože z nej nie je možné zistiť, v čom spočíva nesprávnosť právneho
posúdenia správneho súdu. Kasačná sťažnosť tiež nie je žiadnym spôsobom odôvodnená v tom smere,
prečo by malo dôjsť podľa sťažovateľa k nesprávnemu právnemu posúdeniu § 191 ods. 1 písm. d/ a e/
SSP zo strany správneho súdu. Napadnuté rozhodnutie krajského súdu považoval za správne, a to aj
vo výroku a aj v jeho odôvodnení. Konštatoval, že správny súd zrušil rozhodnutie sťažovateľa z dôvodov
uvedených v § 191 ods. 1 písm. d/ a e/ S.s.p., pričom žalobca mal za to, že tieto dôvody sú dané, a
správny súd správne právne posúdil tak § 191 ods. 1 písm. d/ a e/ S.s.p., ako aj súvisiace ustanovenia,
ktoré v tejto súvislosti posudzoval.

20. Poznamenal, že zo znenia § 82 ods. 1 písm. d/ zákona vyplýva, že tento pokrýva výsledok konania
(bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii), a nie konanie samotné. Len v prípade,
ak by toto ustanovenie pokrývalo samotné konanie, ktoré by bolo týmto ustanovením zakázané, by bolo
možné hovoriť o tom, že došlo k porušeniu takéhoto zákazu a tým k porušeniu povinností, za ktoré možno
uložiť pokutu. Samotné konanie porušujúce zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii je zakázané,
a tým protiprávne, nie ustanovením § 82 ods. 1 písm. d/ zákona, ale ustanovením § 76 ods. 11 zákona,
v ktorom je uvedený jasný zákaz akéhokoľvek zásahu odberateľa do meradla, pričom porušením tohto
zákazu je naplnená skutková podstata správneho deliktu podľa § 91 ods. 1 písm. c/ zákona v spojení
§ 76 ods. 11 zákona.

21. Podľa názoru žalobcu sú úvahy sťažovateľa v kasačnej sťažnosti v rozpore s postavením a úlohou
správneho orgánu, pretože ak má sťažovateľ právomoc vykonávať dozor, nemôže si selektívne vyberať,
nad ktorým ustanovením zákona právomoc bude vykonávať a nad ktorým nie. Z uvedeného mal žalobca
za zrejmé, že správny orgán nesprávne pristupuje k výkonu svojich právomocí a k výkladu a uplatňovaniu
jednotlivých ustanovení zákona.

22. V ďalšom poukázal na otázku právneho posúdenia vzťahu medzi § 91 ods. 1 písm. c/ zákona
v spojení s § 76 ods. 11 zákona a § 50 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o
priestupkoch“). Konštatoval, že zmenou prvostupňového rozhodnutia, ktorú vykonal sťažovateľ, pričom
túto zmenu nijakým spôsobom nezohľadnil vo výške pokuty, došlo podľa názoru žalobcu k porušeniu
totožnosti skutku. Súčasne vyjadril názor, že v prípade správnych deliktov podľa § 91 ods. 1 písm. d/
bod 5 v spojení s § 82 zákona a podľa § 91 ods. 1 písm. c/ zákona v spojení s § 76 ods. 11 zákona sa má
uplatňovať princíp subjektívnej zodpovednosti, t. j. správny orgán musí skúmať zavinenie odberateľa.

23. Žalobca vyjadril súhlas s tvrdením správneho súdu, podľa ktorého sťažovateľ nedostatočne zistil
skutkový stav veci, pretože sťažovateľ svoje rozhodnutie oprel o jediný dôkaz - znalecký posudok č.
151/PL-2014 zo dňa 16.03.2014, ktorý nebol vypracovaný znalcom ustanoveným žalovaným podľa §



36 Správneho poriadku, ale jedná sa o znalecký posudok objednaný (ešte pred správnym konaním)
obchodnou spoločnosťou SPP - distribúcia, a.s. pre jej interné potreby. Žalobca nemal možnosť
participovať na znaleckom dokazovaní, nemal možno klásť znalcovi otázky, a rovnako aj sťažovateľ
žiadnym spôsobom neparticipoval na znaleckom dokazovaní. Sťažovateľ však závery znalca uvedené
v znaleckom posudku nekriticky bez ďalšieho prevzal, a postavil na nich svoje rozhodnutie.

24. Uviedol, že trvá na tom, že sťažovateľ pri ukladaní pokuty postupoval v rozpore s § 91 ods. 5
zákona, pretože výšku pokuty smerom ku kritériám uvedeným v tomto ustanovení riadne neodôvodnil.
Absencia zdôvodnenia uvedených kritérií pre výšku uloženej pokuty v prípade, keď zákon pripúšťa
rozpätie sankcie, je podľa žalobcu dôvodom pre zrušenie rozhodnutia správneho orgánu pre jeho
nepreskúmateľnosť. Žalobca dodal, že ak by sa pripustil svojvoľný a arbitrárny prístup sťažovateľa, podľa
ktorého adresátovi rozhodnutia nemusia byť presne známe dôvody uloženia konkrétnej výšky pokuty,
popreli by sa princípy právneho štátu a rezignovalo by sa na povinnosť vyžadovať od správneho orgánu
plnenie jeho základných povinností vyplývajúcich z jeho postavenia.

25. Taktiež mal za to, že nie je naplnený kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. h/ S.s.p., a to najmä
z dôvodu, že ustálená rozhodovacia prax kasačného súdu tykajúca sa znakov správneho deliktu podľa
§ 91 ods. 1 písm. d/ bod 5 zákona v spojení s § 82 zákona neexistuje, a preto sa od nej správny súd
ani nemohol odkloniť.

26. Vzhľadom na uvedené žiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby kasačnú sťažnosť zamietol a
priznal žalobcovi voči sťažovateľovi právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.

27. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)
predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej
sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal
sťažovateľ včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným subjektom (§
442 ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo
jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačnú
sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.)
s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19. júna 2018 (§ 137 ods.
4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.)

28. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zrušil rozhodnutie sťažovateľa,
ktorým sťažovateľ v časti zmenil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvej inštancie, a vec mu vrátil
na ďalšie konanie, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky
ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom
v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie sťažovateľa a orgánu verejnej správy
prvej inštancie, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

Podľa § 82 ods. 1 písm. d/ zákona, neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom,
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré
nebolo namontované prevádzkovateľom siete.

Podľa § 91 ods. 1 písm. d/ bod 5 zákona, inšpekcia uloží pokutu držiteľovi povolenia alebo inej osobe
vo výške od 100 eur do 30 000 eur za porušenie povinností podľa § 35 ods. 2 písm. b) až h), § 36 ods.
2 písm. a) až e), § 39, 42, § 46, § 70 ods. 2 písm. b), d), e), § 71 ods. 2 písm. b), d), § 72, § 77 ods.
1, 3, § 82, § 89 ods. 1 písm. e) a § 96 ods. 24 a 27.

29. Kasačný súd z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu sťažovateľa  zistil, že
dňa 17.09.2014 bol orgánu verejnej správy prvej inštancie postúpený spisový materiál Obvodného
oddelenia Policajného zboru v Trstíne ČVS: ORP-1420/TR-TT-2014 dokumentujúci správny delikt
podľa § 91 ods. 1 písm. d/ zákona. Na podklade uvedeného vykonal prvoinštančný orgán verejnej
správy dňa 23.06.2015 kontrolu dodržiavania zákona o energetike, ktorej výsledok je zaznamenaný v
Protokole o výsledku kontroly zo dňa 23.06.2015, v zmysle ktorého inšpektori ustálili, že kontrolovaný
subjekt porušil zákon, nakoľko v presne nezistenom čase od 19.04.2013 do 25.02.2014 sám alebo za



pomoci iných osôb vykonal neoprávnený zásah do overovacej a zabezpečovacej značky plynomeru
č. XXXXXXXXXXX . na odbernom mieste č. XXXXXXXXXX tým spôsobom, že poškodil - odstránil
jeden zaisťovací prvok plomby, čím neoprávnene odoberal zemný plyn. Oznámením o začatí správneho
konania č. EN/0246/02/2015 zo dňa 07.07.2015 bol žalobca oboznámený o začatí správneho konania
o uložení pokuty podľa § 91 ods. 1 písm. d/ zákona z dôvodu zistenia neoprávneného odberu
plynu odberateľom (žalobcom) v domácnosti, čím došlo k porušeniu § 82 ods. 1 písm. d/ zákona.
Výsledkom správneho konania bolo prvoinštančné správne rozhodnutie č. EN/0246/02/2015 zo dňa
24.07.2015, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 1.900 eur za neoprávnený odber plynu,
zadokumentovaný v Protokole o výsledku kontroly zo dňa 23.06.2015, nakoľko bol u odberateľa plynu
v domácnosti zistený odber plynu meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii v zmysle § 82 ods. 1 písm. d/ zákona, keďže pri kontrole vykonanej dňa
23.06.2015Inšpektorátom SOI so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj bolo pri prešetrovaní podnetu č.
670/2014 zistené, že účastník konania na odbernom mieste č. XXXXXXXXXX  v presne nezistenom
čase od 19.04.2013 do 25.02.2014 sám alebo za pomoci iných osôb vykonal neoprávnený zásah do
overovacej a zabezpečovacej značky plynomeru č. XXXXXXXXXXXX  tým spôsobom, že poškodil -
odstránil jeden zaisťovací prvok plomby. V odôvodnení rozhodnutia orgán verejnej správy prvej inštancie
vyjadril názor, že skutkový stav bol náležite zistený a preukázaný s tým, že pri určení výšky pokuty
prihliadal najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky porušenia povinnosti.

30. O podanom odvolaní rozhodol sťažovateľ napadnutým rozhodnutím č. SK/0545/99/2015 zo dňa
29.03.2016 tak, že prvoinštančné správne rozhodnutie v časti zmenil tak, že časť výroku „účastník
konania na odbernom mieste č. XXXXXXXXXX, adresa K., v presne nezistenom čase od 19.04.2013
do 25.02.2014 sám alebo za pomoci iných osôb vykonal neoprávnený zásah do overovacej a
zabezpečovacej značky plynomeru č. XXXXXXXXXXXX  tým spôsobom, že poškodil - odstránil
jeden zaisťovací prvok plomby“ nahradil znením „na odbernom mieste č. XXXXXXXXXX, adresa
K., v presne nezistenom čase od 19.04.2013 do 25.02.2014 bol vykonaný neoprávnený zásah do
overovacej a zabezpečovacej značky plynomeru č. XXXXXXXXXXXX  tým spôsobom, že bol poškodený
- odstránený jeden zaisťovací prvok plomby.“ Ostatná časť výroku, vrátane uloženej sankcie, ostala bez
zmeny. Rozhodnutie odôvodnil sťažovateľ tým, že v odvolacom konaní bol zistený dôvod na zmenu
napadnutého prvoinštančného rozhodnutia, preto sťažovateľ v novom rozhodnutí upresnil opis zisteného
skutkového stavu a odstránil nedostatok týkajúci sa určitosti a zrozumiteľnosti výroku rozhodnutia,
pričom sťažovateľ nezistil dôvod na zmenu právnej kvalifikácie, zrušenie napadnutého rozhodnutia ani
prehodnotenie výšky uloženej pokuty. Sťažovateľ mal teda za to, že v danej veci bol skutkový stav
dostatočne zistený, tento bol správne právne posúdený, nedošlo k upretiu práva žalobcu na vyjadrenie
sa k podkladom rozhodnutia, či spôsobu ich zistenia pred vydaním rozhodnutia, pričom prvoinštančný
správny orgán sa všetkými námietkami žalobcu zaoberal a riadne sa s nimi vyrovnal. Sťažovateľ sa
nestotožnil s názorom žalobcu, že za predmetné porušenie je adekvátne uloženie sankcie v najnižšej
možnej výške, nakoľko jeho závažnosť je minimálna až nulová, pretože uvedený skutok považoval za
spoločensky nebezpečné a v demokratickej spoločnosti neprijateľné konanie.

31. O podanej žalobe rozhodol krajský súd kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom, ktorým
rozhodnutie sťažovateľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie dôvodiac, že správne orgány oboch
inštancií dôsledne neozrejmili spôsob aplikácie ustanovení zákona upravujúcich neoprávnený odber
plynu a jeho následky. V ďalšom konštatoval obsahové nedostatky odôvodnenia preskúmavaného
rozhodnutia neumožňujúceho posúdiť, či uloženie pokuty a práve v stanovenej výške je v súlade s
účelom a zmyslom aplikovaných ustanovení zákona,  ako aj nedostatočne zistený skutkový stav veci.

32. Sťažovateľ podanie kasačnej sťažnosti odôvodnil tým, že z ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d/ zákona
vyplýva objektívna zodpovednosť účastníkov konania. Mal za jednoznačné, že v zmysle ustanovenia §
91 ods. 1 písm. d/ zákona má sťažovateľ vykonávať dozor nad dodržiavaním povinností a oprávnení
vyplývajúcich z celého ustanovenia § 82 zákona. S poukazom na stanovenú objektívnu zodpovednosť
žalobcu za spáchaný správny delikt mal za to, že nebol povinný skúmať zavinenie. Dal do pozornosti, že
v zmysle jednotnosti konania pristúpil k zmene výroku prvoinštančného správneho rozhodnutia z dôvodu
zosúladenia zisteného skutkového stavu s výrokom vydaného rozhodnutia. Odôvodnenie výšky pokuty
mal za dostatočné s tým, že pokiaľ považoval krajský súd odôvodnenie výšky pokuty za nedostatočné
vo vzťahu k zákonným kritériám pre určenie jej výšky, mal možnosť využiť moderačné právo v zmysle
§ 198 ods. 1 písm. a/ S.s.p.



33. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru o vecnej správnosti rozhodnutia
krajského súdu, aj keď sa s dôvodmi jeho rozhodnutia nestotožnil v celom rozsahu.

34. V prvom rade kasačný súd dáva do pozornosti, že z ustanovenia § 91 ods. 1 písm. d/ bod 5 zákona
vyplýva, že inšpekcia uloží obligatórne pokutu držiteľovi povolenia alebo inej osobe (v danom prípade
žalobcovi) za porušenie povinností, ktoré vyplývajú z taxatívne uvedených ustanovení citovaného
zákona, okrem iného aj vo vzťahu k ustanoveniu § 82 zákona. Z predmetného ustanovenia § 82 ods. 1
zákona vyplývajú zasa definície neoprávneného odberu, z ktorých je možné vyvodiť, o aký odber musí
ísť, aby bol neoprávnený. V ods. 1 písm. d/ je ďalej uvedené, že neoprávneným odberom plynu  je odber,
ktorý musí spĺňať dve podmienky, prvou je odber meraný určeným meradlom a druhou je, že pôjde o
meradlo, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Na sankcionovanie
tohto neoprávneného odberu stačí splnenie týchto dvoch podmienok s tým, že zodpovednosť nesie
odberateľ (žalobca), pričom zákon nevyžaduje priamo jeho zavinenie. Sťažovateľ tak správne vyhodnotil,
že v danom prípade pôjde o objektívnu zodpovednosť, nie subjektívnu zodpovednosť, preto nie je
podstatné, či došlo k porušeniu zabezpečenia určeného meradla úmyselným alebo nedbanlivostným
konaním, resp. kto konkrétne porušil predmetné zabezpečenie; zodpovednosť nesie odberateľ plynu.
Uvedené vyplýva aj z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12. marca 2015, sp. zn. 3Cdo 99/2012, rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Asan 19/2017). Na základe vyššie uvedeného nemohol kasačný
súd prisvedčiť tvrdeniu krajského súdu, že orgány verejnej správy postupovali nesprávne, keď sa
nezaoberali skutočnosťou, či k neoprávnenému odberu malo dôjsť úmyselným alebo neúmyselným
konaním žalobcu, keď v prípade objektívnej zodpovednosti sa zavinenie neskúma. K uvedenému
však kasačný súd uvádza, že skutočnosť kto, kedy a akým spôsobom porušil zabezpečovaciu značku
plynomeru, resp. ako došlo k danému porušeniu je nutné vziať do úvahy pri určovaní výšky pokuty.

35. Kasačný súd zároveň nesúhlasí s tou časťou odôvodnenia rozsudku krajského súdu,  v  ktorej
krajský súd konštatoval, že sťažovateľ tak ako aj prvoinštančný orgán verejnej správy neozrejmili
spôsob aplikácie ustanovení zákona - § 82 ods. 1 písm. d/ zákona a § 91 ods. 1 písm. d/ bod 5
zákona. V nastolenej otázke kasačný súd ustálil, že ak by zákonodarca nemal v úmysle sankcionovať
aj ustanovenie § 82 ods. 1 zákona, ale výlučne len ustanovenie § 82 ods. 2 zákona, bol by to výslovne
vymedzil v ustanovení § 91 ods. 1 písm. d/ bod 5 zákona. Súčasne má kasačný súd za to, že vylúčenie
možnosti sťažovateľa sankcionovať páchateľov správnych deliktov len z dôvodu, že ustanovenie § 82
ods. 1 zákona nie je výslovne formulované ako povinnosť by odporovalo zásadám právneho štátu, v
ktorom nie je možné akceptovať a ponechať bez trestu protispoločenské konanie, akým neoprávnený
odber plynu bez pochýb je.

36. Vo vzťahu k odôvodneniu výšky pokuty,  ktorú považuje sťažovateľ za dostatočne odôvodnenú v
rámci toho, že nie je možné presne uviesť priebeh skutku, musí kasačný súd vyzdvihnúť právny názor
krajského súdu uvedený v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu. Krajský súd dospel k
jednoznačnému záveru, že  z obsahu prvoinštančného a druhoinštančného správneho rozhodnutia nie
je možné dostatočne vyvodiť, prečo bola žalobcovi uložená práve pokuta vo výške 1.900 eur, prečo nie
menej, resp. viac.

37. Pri preskúmavaní rozhodnutia, ktoré vydal orgán verejnej správy na základe zákonom povolenej
správnej úvahy, správny súd preskúmava, iba či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk
ustanovených Správnym súdnym poriadkom s tým, že nie sú dotknuté ustanovenia o sankčnej
moderácii. Avšak neznamená to, že orgán verejnej správy by nemal dostatočne odôvodniť použitú
správnu úvahu pri ukladaní výšky sankcie, najmä ak ukladá sankciu v určitom zákonom stanovenom
rozpätí, v danom prípade od 100 eur do 30.000 eur. Zároveň musí byť z rozhodnutia orgánu verejnej
správy zrejmá jeho správna úvaha pri aplikácii právnych predpisov (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku).

38. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu rovnako dospel k záveru o nedostatočnom
odôvodnení rozhodnutia sťažovateľa a prvoinštančného správneho rozhodnutia v súvislosti s výškou
uloženej sankcie, keď konajúce orgány verejnej správy síce tvrdili, že pri určovaní výšky pokuty
zohľadnili závažnosť protiprávneho konania a jeho následok, ktorým bola spôsobená škoda vlastníkovi
a prevádzkovateľovi distribučnej siete, a preto žalobcovi uložili pokutu na dolnej hranici zákonom
stanovenej sadzby, no súčasne výšku uloženej pokuty stanovili na sumu 1.900 eur zo zákonnom
stanoveného rozpätia od 100 eur do 30.000 eur. Kasačnému súdu nie je zrejmé, prečo sa orgány verejnej



správy domnievali, že uložená pokuta predstavuje dolnú hranicu zo zákonnom stanovenej sadzby, keď
uložená pokuta 19-násobne prevyšuje skutočnú dolnú hranicu (100 eur). Rovnako zostalo pre kasačný
súd neznáme, ako mohli orgány verejnej správy uložiť žalobcovi pokutu vo výške 1.900 eur, keď sami
uviedli, pri určení výšky pokuty prihliadali v zmysle ustanovenia § 91 ods. 5 zákona najmä na závažnosť,
spôsob, čas trvania a možné následky porušenia povinností, teda museli prihliadnuť okrem iného na
skutočnosti, že
- orgán verejnej správy prvej inštancie rovnako ako sťažovateľ a ako orgány činné v trestnom konaní
nepreukázali, že práve žalobca bol osobou, ktorá vykonala neoprávnený zásah do overovacej a
zabezpečovacej značky plynomeru č. XXXXXXXXXXXX  tým spôsobom, že bol poškodený - odstránený
jeden zaisťovací prvok plomby;
- k porušeniu plomby určeného meradla mohlo vzhľadom na bod 1 dôjsť aj konaním inej osoby ako osoby
žalobcu, pričom nebolo vylúčené, že porušenie mohlo byť spôsobené aj inými vplyvmi ako napríklad
vplyvom počasia, plynutím času či inou okolnosťou;
- nebol preukázaný vznik škody prevádzkovateľovi distribučnej siete spojený s neoprávneným odberom
plynu;
- predmetné meradlo sa nachádza na verejne prístupnom mieste.

39. Kasačný súd považoval za dôvodnú aj námietku žalobcu, že hoci sťažovateľ zmenil výrok
rozhodnutia prvoinštančného správneho orgánu práve vzhľadom na skutočnosť, že nebolo preukázané
poškodenie predmetného meradla práve žalobcom ako odberateľom,  túto okolnosť pri výške pokuty
nijako nezohľadnil. Je predsa rozdiel, či je ukladaná pokuta odberateľovi, ktorý preukázateľne sám
poškodil meradlo, alebo sa ukladá pokuta odberateľovi, ktorému nebol preukázaný zásah do meradla,
ktoré je navyše umiestnené na verejne prístupnom mieste, čo zohľadňuje aj sám zákonodarca pri určení
výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ( § 82 ods. 4 zákona).

40. Vzhľadom na uvedené nemohol kasačný súd postupovať inak, ako súhlasiť so záverom prijatým
krajským súdom v napadnutom rozhodnutí o nedostatku odôvodnenie výšky uloženej pokuty s tým,
že napadnuté rozhodnutie sťažovateľa v spojení s prvoinštančným rozhodnutím je aj podľa názoru
kasačného súdu v uvedenom smere v rozpore so zákonom.

41. Krajský súd pristúpil k zrušeniu rozhodnutia sťažovateľa z dôvodu, že bolo nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov, ako aj z dôvodu, že zistenie skutkového stavu bolo nepostačujúce na riadne
posúdenie veci. Kasačný súd sa stotožňuje s uvedeným tvrdením krajského súdu v tom smere, že
samotný sťažovateľ uviedol, že nebolo možné zistiť, ako presne prebiehal skutok, čo malo vplyv na
odôvodnenie výšky pokuty a svoju úvahu oprel len o znalecký posudok, ktorý bol spochybňovaný
žalobcom. Aj napriek tomu, že v danom prípade išlo o objektívnu zodpovednosť, pokiaľ sa nepreukáže,
že zabezpečenie meradla plynu bolo poškodené žalobcom, bude úlohou orgánu verejnej správy zvážiť
uloženie sankcie ozaj na spodnej hranici, ktorú zákonodarca určil sumou 100 eur.

42. Na základe vyššie uvedených skutočností, právnych úvah a citovaných zákonných ustanovení
dospel kasačný súd k záveru, že je potrebné kasačnú sťažnosť zamietnuť (§ 461 S.s.p.), nakoľko v
rozhodnutí sťažovateľa došlo k takým pochybeniam, ktoré odôvodňujú záver krajského súdu o potrebe
jeho zrušení a na ktoré musel kasačný súd prihliadať.

43. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že žalobcovi
vzhľadom na jeho úspech v konaní priznal nárok na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 1 S.
s. p. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.).

44. Senát najvyššieho súdu prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok   n i e   j e   prípustný.