Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžk/1/2017 z 30. 5. 2018 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. mája 2018, sp. zn. 5Sžk/1/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:2015200152.2 Najvyšší súd | 5Sžk/1/2017 | ECLI:SK:NSSR:2018:2015200152.2 | 2018-05-30 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3a6df4c7-30dc-4802-8ba5-abd5a857ecab Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:2015200152.2 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Sžk/1/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200152
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Morava
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:2015200152.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a členiek
senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci žalobcu: Ing. V. Z.,
bytom B., právne zastúpený: JUDr. Jozef Zámožík, PhD., advokát, so sídlom, Hlavná 31, Trnava,
proti žalovanému: konateľ spoločnosti PYRONOVA s.r.o., so sídlom Strelecká 1, 932 01 Šamorín,
korešpondenčná adresa: Ivana Krasku 31, Trnava, IČO: 31 422 802, právne zastúpený: BAJO LEGAL,
s.r.o., Landererova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 18/2014 (24/
IO/2012) z 23. januára 2015, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu
v Trnave č. k. 14S/45/2015-70 z 23. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 14S/45/2015-70 zo dňa 23.
júna 2016 z r u š u j e a vec v r a c i a krajskému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave zrušil rozhodnutie žalovaného č. 18/2014 (24/IO/2012)
z 23. januára 2015 a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 18/2014 (24/IO/2012) z 10.
decembra 2014, podľa § 250j ods. 2 písm. a/, e/ OSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O náhrade
trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 OSP tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť
žalobcovi náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že žalobca sa žalobou podanou 5. marca 2015 domáhal
preskúmania rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný zamietol odvolanie a potvrdil prvostupňové
rozhodnutie spoločnosti PYRONOVA s.r.o.. Konateľ spoločnosti PYRONOVA s.r.o. zrušil osobitné
oprávnenie č. 24/IO/2012 z 9. marca 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 9. marca 2012 a zároveň
vyslovil, že Ing. V. Z. nespĺňa predpoklady odbornej spôsobilosti podľa § 11 zákona o ochrane pred
požiarmi a § 35 vyhlášky na výkon činnosti kontroly stabilných a polostabilných hasiacich zariadení, ani
na výkon činnosti inštalácie a opravy plynových, stabilných hasiacich zariadení výrobcu PYRONOVA
s.r.o..

3. V súvislosti s námietkou žalobcu o nedostatku právomoci a nepríslušnosti spoločnosti PYRONOVA
s.r.o. ako aj žalovaného rozhodovať vo veci, sa krajský súd stotožnil s argumentáciou žalovaného, že v
zmysle § 1 ods. 2 zákona o správnom konaní, správnym orgánom je aj právnická osoba, ktorej zákon
zveril rozhodovanie o právach právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a
právnických osôb v oblasti verejnej správy. Krajský súd uviedol, že z ustanovenia § 11 ods. 9 a § 11 ods.
10 zákona č. 314/2001 Z.z. vyplýva záver, že spoločnosť PYRONOVA s.r.o. ako výrobca polostabilných a
stabilných hasiacich zariadení má pri overovaní odbornej spôsobilosti a vydávaní osobitného oprávnenia



fyzickým osobám postavenie správneho orgánu, pretože jej bolo zákonom (zákon č. 314/2001 Z.z.)
zverené rozhodovanie o právach fyzických osôb v oblasti verejnej správy.

4. Krajský súd vyhodnotil ako dôvodnú námietku žalobcu o nedostatku právomoci konateľa spoločnosti
PYRONOVA s.r.o. rozhodovať vo veci, nakoľko v danom prípade nebolo možné aplikovať ust. § 58
ods. 3 Správneho poriadku, pretože konateľ spoločnosti PYRONOVA s.r.o. nie je osobou, ktorá zriadila
alebo založila túto obchodnú spoločnosť a nakoľko žalovaný nepreukázal, že konateľ spoločnosti bol
ustanovený štatútom za osobu, ktorá je oprávnená rozhodnúť o odvolaní, žalovaný teda v danej veci
nemal postavenie odvolacieho orgánu.

5. Krajský súd sa taktiež stotožnil s argumentáciou žalovaného, že spoločnosť PYRONOVA s.r.o. je
správnym orgánom, ktorý má právomoc nariadiť obnovu konania a odňať vydané osobitné oprávnenia,
avšak za splnenia zákonných podmienok, nakoľko vzťah zákona č. 314/2001 Z.z. a Správneho poriadku
je vzťahom lex specialis derogat generalis a v prípade otázok, ktoré nie sú upravené v zákone č.
314/2001 Z.z., sa subsidiárne použije právna úprava v Správnom poriadku.

6. Krajský súd sa v odôvodnení ďalej zameral na prípustnosť nariadenia obnovy konania, pričom dospel
k záveru o dôvodnosti námietky žalobcu, že v danom prípade neboli dané dôvody obnovy konania.
Krajský súd konštatoval, že žalovaný ako osoba oprávnená v zmysle § 11 zákona č. 314/2001 Z.z. o
ochrane proti požiarmi bol povinný pred vydaním osobitného oprávnenia skúmať zákonné podmienky
pre priznanie odbornej spôsobilosti, ak si riadne túto povinnosť nesplnil a až dodatočne mal zistiť, že
žalobca v čase vydania osobitných oprávnení nemal spĺňať podmienku absolvovania odbornej prípravy
vo vymedzenom rozsahu ustanovenom podľa tvrdenia žalovaného v príkaze č. 02/2011, nemôže to byť
na ťarchu žalobcu.

7. Krajský súd skonštatoval, že postupom spoločnosti PYRONOVA s.r.o. v konaní o obnove konania
boli žalobcovi odňaté práva účastníka správneho konania. Súd dospel k záveru, že žalovaný
nebol oprávnený rozhodovať o opravnom prostriedku voči napadnutému rozhodnutiu prvostupňového
správneho orgánu, napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutia vychádzali z
nesprávneho právneho posúdenia veci, v konaní prvostupňového správneho orgánu bola zistená taká
vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, a preto ho súd zrušil v zmysle ustanovenia §
250j ods. 2 písm. a/, e/ OSP.

II.

8. Proti právoplatnému rozsudku krajského súdu podal žalovaný (kasačný sťažovateľ) v zákonnej lehote
kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd porušil zákon tým, že na rozhodnutie vo veci nebola daná
právomoc súdu v správnom súdnictve [§ 440 ods. 1 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho
súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“)], nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,
aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440
ods. 1 písm. g/ SSP).
9. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že vo vyjadrení k žalobe z 30. júna 2015 na stranách 2 až 4
vzniesol námietku spočívajúcu v tom, že napadnuté rozhodnutia sú vylúčené zo súdneho prieskumu v
rámci správneho súdnictva. Žalovaný mal za to, že sporné napadnuté rozhodnutia sú vyňaté zo súdneho
prieskumu v zmysle § 248 písm. c/ OSP, pretože napadnutými rozhodnutiami žalovaného došlo síce k
zrušeniu osobitných oprávnení vydaných žalobcovi, t.j. k odňatiu odbornej spôsobilosti na činnosti, avšak
žalobca nepreukázal, že by osobitné oprávnenia boli podmienkou výkonu jeho terajšieho zamestnania,
resp. povolania (predložením napr. pracovnej zmluvy), tak ako to tvrdil v podanej žalobe. Žalovaný s
poukazom na zmenu právnej úpravy správneho súdnictva poukázal na § 7 písm. g/ SSP.

10. Sťažovateľ mal za to, že napadnutým rozsudkom súd nesprávne právne posúdil vec, ak si založil
právomoc vo veci konať. V tejto súvislosti ďalej namietal, že v odôvodní rozsudku absentuje akákoľvek
zmienka o tom ako sa prvostupňový súd s touto námietkou vysporiadal. Z pohľadu žalovaného pritom
išlo o podstatnú otázku, ktorá má vplyv na celé konanie, a ktorá musí byť bez pochýb zodpovedaná,
keďže právomoc je jednou z prvých otázok, ktoré musí súd skúmať. Súd tak porušil právo žalovaného
na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako jedného zo základných procesných práv vyplývajúcich
zo Správneho súdneho poriadku (resp. Občianskeho súdneho poriadku), pričom nedostatok riadneho



odôvodnenia spôsobuje porušenie tohto procesného práva a je zároveň aj porušením práva na
spravodlivý proces, keďže je jeho imanentnou súčasťou, čo vyplýva aj z judikatúry súdov.

11. Ďalej sťažovateľ namietal, že súd vôbec nezodpovedal otázku, či bol žalovaný napadnutými
rozhodnutiami ukrátený na svojich právach, na základe čoho mal za to, že rozsudok je založený na
nesprávnom právnom posúdení veci, pretože nebola splnená podmienka stanovená v § 247 ods. 1 OSP
na preskúmanie napadnutých rozhodnutí. Taktiež uviedol, že rozsudok krajského súdu je založený na
nesprávnom právnom posúdení veci ohľadom toho, že bol žalobca rozhodnutiami o povolení obnovy
konania vydaných v prvej fáze obnovy konania (ktoré nie sú predmetom tohto konania) ukrátený na
svojich právach.

12. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením súdu, že konateľ spoločnosti PYRONOVA s.r.o. v danej veci nemal
postavenie odvolacieho orgánu, pričom uviedol, že Dipl. technik V. V. ako konateľ a zakladajúci spoločník
spoločnosti PYRONOVA s.r.o. mal postavenie odvolacieho orgánu v súlade so správnym poriadkom.
Žalovaný mal za to, že úlohou súdu v súdnom konaní je v konkrétnych skutkových okolnostiach odstrániť
stav právnej neistoty medzi účastníkmi tohto konania a nezodpovedaním tak podstatnej otázky akou
je, kto mal byť v konkrétnych skutkových okolnostiach odvolací orgán, tento stav vytvoril. Absenciu
uvedenia toho, kto mal byť v danom prípade odvolacím orgánom s ohľadom na právnu úpravu správneho
poriadku účinnú v tom čase a skutkové okolnosti v odôvodnení rozsudku krajského súdu považoval
za nesprávny procesným postup súdu spočívajúci v nedostatočnom odôvodnení rozsudku, čím došlo
opätovne k porušeniu práva žalovaného na riadne odôvodnenie rozsudku, a tým aj zároveň práva na
spravodlivý proces.

13. Žalovaný sa ďalej v kasačnej sťažnosti vyjadril k rozhodnutiu žalovaného o nariadení obnovy
konania, pričom uviedol, že účelom obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. e/ Správneho poriadku je
napravenie vád pôvodného konania, ak pôvodné rozhodnutie vychádzalo z dôkazov, ktoré sa neskôr
ukázali ako nepravdivé. Žalovaný namietal, že nie je dôležité, či o pôvodných nepravdivých dôkazoch,
resp. o existencii príkazu č. 02/2011 žalobca vedel, ale dôležitý je objektívny stav v čase rozhodovania
správneho orgánu v konaní o povolení obnovy konania. Ďalej namietal, že v súdenej veci sa posudzovalo
v správnom prieskume súdom konanie v druhej fáze obnovy konania, a nie v prvej fáze obnovy konania,
preto nebolo namieste v tomto konaní posudzovať prvú fázu obnovy konania, keďže rozhodnutia
správneho orgánu týkajúce sa prvej fázy obnovy konania boli predmetom inej správnej žaloby na
krajskom súde.

14. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu, konanie zastavil a zaviazal žalobcu na náhradu trov
prvostupňového konania žalovanému, alternatívne, aby zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu,
žalobu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov prvostupňového i druhostupňového konania
žalovanému.

15. Žalovaný taktiež navrhol, aby kasačný súd priznal kasačnej sťažnosti odkladný účinok z dôvodu, že
výkonom osobitných oprávnení vydaných žalobcovi, ako právnym následkom rozsudku krajského súdu,
ktorým boli napadnuté rozhodnutia zrušené hrozí závažná ujma v podobe toho, že by osoba bez splnenia
podmienok stanovených zákonom o ochrane pred požiarmi mohla vykonávať činnosti v zmysle tohto
zákona na základe osobitných oprávnení. Priznanie odkladného účinku nie je v tomto prípade v rozpore
s verejným záujmom, keďže je podľa názoru žalovaného vo verejnom záujme, aby osoby vykonávajúce
činnosti na úseku ochrany pred požiarmi spĺňali na tieto činnosti podmienky stanovené zákonom.

III.

16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby kasačný súd nepriznal kasačnej sťažnosti odkladné
účinky, zamietol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú a žalobcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia
v konaní o kasačnej sťažnosti.

17. K námietke žalovaného, že napadnuté rozhodnutia sú vyňaté zo súdneho prieskumu žalobca uviedol,
že pre vznik právomoci stačí, ak rozhodnutie samo o sebe znamená právnu prekážku výkonu povolania
alebo zamestnania. Skutočnosť, či rozhodnutie znamená právnu prekážku výkonu povolania alebo
zamestnania sa preto skúma objektívne s ohľadom na charakter rozhodnutia a nie subjektívne vo vzťahu



k žalobcovi. Žalobca uviedol, že vydaním napadnutých rozhodnutí prišlo k odňatiu odbornej spôsobilosti
žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca nemôže vykonávať povolanie a ani zamestnanie, na ktoré mal dosiaľ
oprávnenie, konkrétne nemôže projektovať, inštalovať a opravovať zariadenia elektrickej požiarnej
signalizácie, zariadenia na hasenie iskier v pneumatických dopravníkoch, zariadenia na odvod tepla a
splodín horenia, stabilné a polostabilné hasiace zariadenia a vykonávať ich kontrolu.

18. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca nepreukázal, že by bol napadnutými rozhodnutiami žalovaného
ukrátený na svojich právach a preto nebola splnená ani podmienka na podanie žaloby podľa ustanovenia
§ 247 ods. 1 OSP žalobca uviedol, že nie je potrebné, aby žalobca preukázal, že mu vznikla konkrétna
škoda, prípadne jej výšku, stačí, že je žalobca ukrátený na svojich právach.

20. V ďalšom žalobca zotrval na svojich doterajších podaniach a vyjadreniach, pričom poukázal, že v
žalobe namietal aj ďalšie skutočnosti: námietka nedostatku právomoci (nepríslušnosti) žalovaného a
spoločnosti PYRONOVA, vydanie osobitného oprávnenia nie je správnym konaním, obnova konania
v tejto veci nie je prípustná a nie sú dané dôvody obnovy konania podľa správneho poriadku,
námietka zaujatosti, porušenie procesných práv účastníka konania, napadnuté rozhodnutia vychádzajú
z vyfabulovaných a nepreukázaných skutočností.

20. V závere vyjadrenia žalobca uviedol, že osobitné oprávnenie získal v súlade so zákonom,
pričom splnil všetky zákonné podmienky, o čom existuje množstvo dôkazov. Osobitné oprávnenie
vydala žalobcovi spoločnosť PYRONOVA. Pokiaľ bol žalobca zamestnancom spoločnosti PYRONOVA,
spoločnosť využívala jeho osobitné oprávnenie, pokiaľ u nej skončil pracovný pomer, uskutočnil žalovaný
všetky kroky, aby žalobca prišiel o osobitné oprávnenie.

IV.

21. Vo vyjadrení sťažovateľa k vyjadreniu žalobcu ku kasačnej sťažnosti, sťažovateľ zotrval na názore,
že napadnuté rozhodnutia žalovaného sú vylúčené z prieskumu podľa § 248 písm. c/ OSP, ako aj podľa
§ 7 SSP a že nepreukázaním tvrdenej ujmy na právach žalobcu nebola splnená jedna z podmienok
stanovených v § 247 ods. 1 OSP na preskúmanie rozhodnutí. K tvrdeniu žalobcu, že príkaz generálneho
riaditeľa spoločnosti neexistoval uviedol, že dôkazné bremeno ohľadom týchto tvrdení je priamo na
žalobcovi. Žalovaný mal za to, že žalobca v obnovenom konaní ani v súdnom konaní nenavrhol ani
nepredložil jediný dôkaz o splnení podmienok pre získanie osobitných oprávnení.

V.

22. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 zákona č. 162/2015
Z.z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle ustanovenia § 440 SSP,
kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia
bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).

23. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

25. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

26. Podľa § 438 ods. 1 SSP kasačnou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu.



27. Podľa § 453 ods. 1 SSP kasačný súd je viazaný rozsahom kasačnej sťažnosti; to neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý kasačnou sťažnosťou nebol dotknutý.

28. Podľa § 454 SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

29. Podľa § 462 ods. 1 SSP ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne
o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo
konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.

30. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti žalobcu je rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k.
14S/45/2015-70 zo dňa 23. júna 2016, ktorým súd na základe žaloby žalobcu zrušil rozhodnutie
žalovaného č. 18/2014 (24/IO/2012) z 23. januára 2015 a rozhodnutie provostupňového orgánu č.
18/2014 (24/IO/2012) z 10. decembra 2014 a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší
súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä
z toho pohľadu, či kasačné námietky žalovaného sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozsudku krajského súdu.

31. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
piatej časti druhej hlavy OSP (účinného v čase konania pred krajským súdom), bolo posúdenie, či
správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie
rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie
bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané
náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s
procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou
postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia.

32. Z obsahu súdneho spisu, kasačný súd zistil, že 9. marca 2012 spoločnosť PYRONOVA s.r.o.,
zastúpená konateľom Mgr. V. V., vydala Ing. V. Z. osobitné oprávnenie č. 03/IO/2012, v zmysle
ktorého spĺňa predpoklady odbornej spôsobilosti podľa Zákona o ochrane pred požiarmi a Vyhlášky na
výkon činnosti inštalácie a opravy plynových stabilných hasiacich zariadení výrobcu PYRONOVA s.r.o.,
Šamorín.

33. Preskúmavaným rozhodnutím č. 18/2014 z 23. januára 2015 žalovaný zamietol odvolanie odvolateľa
Ing. V. Z. a potvrdil prvostupňové rozhodnutie spoločnosti PYRONOVA s.r.o. z 10. decembra 2014.
Rozhodnutím bolo zrušené osobitné oprávnenie č. 24/OI/2012 z 9. marca 2012, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 9. marca 2012, vydané Ing. V. Z. a bolo rozhodnuté, že Ing. V. Z. nespĺňa predpoklady
odbornej spôsobilosti podľa § 11 zákona o ochrane pred požiarmi a § 35 vyhlášky na výkon činnosti
kontroly stabilných a polostabilných hasiacich zariadení, ani na výkon činnosti inštalácie a opravy
plynových stabilných hasiacich zariadení, výrobcu PYRONOVA s.r.o., ďalej žalovaný zamietol návrh
odvolateľa Ing. V. Z. na prerušenie konania, a taktiež nevylúčil konateľa spoločnosti Mgr. V. V. z
prejednávania a rozhodovania vo veci.

34. Na základe žaloby žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, krajský súd
napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie správnych orgánov druhého i prvého stupňa podľa
ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a/, e/ OSP, z dôvodu, že postupom spoločnosti PYRONOVA s.r.o.
v konaní o obnove konania boli žalobcovi odňaté práva účastníka správneho konania, že žalovaný
nebol oprávnený rozhodovať o opravnom prostriedku voči napadnutému rozhodnutiu prvostupňového
správneho orgánu, napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutia vychádzali z
nesprávneho právneho posúdenia veci a v konaní prvostupňového správneho orgánu bola zistená taká
vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia.
35. Kasačný súd vyhodnotil námietku sťažovateľa, týkajúcu sa nesprávneho procesného postupu
krajského súdu spočívajúcom v nedostatočnom odôvodnení rozsudku, čím došlo k porušeniu práva
žalovaného na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia a teda aj k porušeniu jeho práva na spravodlivý
proces, ako dôvodnú. Krajský súd sa v odôvodnení rozsudku vôbec nezmienil o námietke žalovaného
vo vyjadrení k žalobe, týkajúcej sa vylúčenia súdneho prieskumu napadnutých rozhodnutí, pričom
z pohľadu žalovaného išlo o podstatnú otázku, ktorá má vplyv na celé konanie a ktorá musí byť



zodpovedaná, keďže právomoc je jednou z prvých otázok, ktorú musí súd skúmať. Na tomto mieste
považuje najvyšší súd za potrebné uviesť, že povinnosť súdu vyrovnať sa s argumentmi účastníkov
súdneho konania je jednou z najdôležitejších súčastí základného práva na dostatočné odôvodnenie
súdneho rozhodnutia.

36. Najvyšší súd sa rovnako stotožnil s námietkou žalovaného, že krajský súd sa nevysporiadal s
otázkou, či bol žalobca preskúmavanými rozhodnutiami žalovaného ukrátený na svojich právach, čím
nemala byť splnená podmienka podľa § 247 ods. 1 OSP. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva záver
krajského súdu, že žalobca bol v dôsledku rozhodnutia o povolení obnovy konania ukrátený na svojich
právach tým, že žalovaný na základe rozhodnutia o povolení obnovy zrušil osobitné oprávnenia.
Kasačný súd však v tejto súvislosti zdôrazňuje, že predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci
sú rozhodnutia žalovaného o zrušení osobitných oprávnení a o odňatí odbornej spôsobilosti žalobcovi,
nie rozhodnutia žalovaného o povolení obnovy konania, ktoré boli predmetom súdneho prieskumu v
iných súdnych konaniach (pod sp.zn. 14S/247/2014 a 5Sžo/50/2016). Kasačný súd zároveň uvádza, že
odôvodnenie rozsudku krajského súdu spočíva hlavne v prieskume rozhodnutí žalovaného o obnove
konania, ktoré však nie sú predmetom tohto konania.

37. Prvostupňový súd, ako dôvod zrušenia rozhodnutí žalovaného uviedol nedostatok právomoci
konateľa spoločnosti rozhodovať o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu prvostupňového správneho
orgánu, pričom v samotnom odôvodnení napadnutého rozsudku kasačný súd postráda právne
odôvodnenie vysloveného záveru i zaujatie právneho názoru, kto mal v danom prípade rozhodnúť ako
odvolací orgán.

38. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať
odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (k
tomu pozri bližšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp.zn. IV. ÚS 115/03 a
sp.zn. III. ÚS 60/04 - www.concourt.sk). Aj podľa judikatúry ústavného súdu odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo na spravodlivé súdne konanie (k tomu pozri
bližšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp.zn. III. ÚS 209/04, sp.zn. IV. ÚS
112/05, sp.zn. I. ÚS 380/08, sp.zn. III. ÚS 172/2010 a sp.zn. II. ÚS 537/2010 - www.concourt.sk.

39. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd skonštatoval, že odôvodnenie napadnutého rozsudku
krajského súdu nezodpovedá požiadavke vyplývajúcej z ustanovenia § 157 ods. 2 OSP (§ 39 ods. 2
SSP), v zmysle ktorej je povinnosťou súdov uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na
ktorých svoje rozhodnutie založili. Súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu je totiž
nepochybne požiadavka, aby sa príslušný súd v konaní právne korektným spôsobom a zrozumiteľne
vyrovnal nielen so skutkovými okolnosťami prípadu, ale aj s vlastnými právnymi závermi, ktoré ho viedli
ku konkrétnemu rozhodnutiu.

40. Najvyšší súd Slovenskej republiky, zistiac dôvodnosť kasačnej sťažnosti žalovaného podľa § 440
ods. 1 písm. f) SSP, zrušil napadnutý rozsudok podľa § 462 ods. 1 SSP a vrátil vec krajskému súdu na
ďalšie konanie bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.

41. V ďalšom konaní krajský súd prejedná vec v medziach podanej žaloby, dôsledne sa vysporiada so
všetkými námietkami účastníkov, vrátane námietok žalovaného uplatnených v kasačnej sťažnosti, znova
rozhodne o žalobe a svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodní v zmysle § 39 ods. 2 SSP.

42. Krajský súd sa v novom rozhodnutí zároveň vysporiada so skutočnosťou, že v priebehu konania
došlo k zániku platnosti osobitných oprávnení vydaných žalobcovi jednak uplynutím doby, na ktorú boli
vydané a rovnako zo zákona v zmysle § 77b ods. 6 zákona č. 314/2001 Z.z. Prechodné ustanovenia k



úpravám účinným od 01.09.2015, podľa ktorého osobitné oprávnenia vydané podľa predpisov účinných
do 31.08.2015 zostávajú v platnosti na dobu, na ktorú boli vydané, najviac však do 31.12.2016.

43. Podľa § 467 ods. 3 SSP, ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie
konanie, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.

44. O návrhu žalovaného na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti rozhodne kasačný súd
samostatným uznesením podľa 477 v spojení s § 188 SSP.

45. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta
tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.