{"guid": "990fae4a-646f-452f-a708-1176286dd748:1ca079a5-432a-4845-b0a8-234f99293cff", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1313200475.1", "spisova_znacka": "6Cdo/37/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/37/2017 z 30. 8. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. augusta 2018, sp. zn. 6Cdo/37/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:1313200475.1", "identifikacne_cislo": "1313200475", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Danica Kočičková", "sudca_id": 270, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-danica-kocickova-270", "datum_vydania": "2018-08-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": [], "podoblast": ["Odmietnutie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "IV. ÚS 287/2020", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:263aaa86-f2ce-4e3d-a33b-1bf59a987b82", "datum": "2020-09-08", "vztah": "porusene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-1", "nazov": "§ 431 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-2", "nazov": "§ 431 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "nazov": "§ 432 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "nazov": "§ 432 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-431", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1ca079a5-432a-4845-b0a8-234f99293cff", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1313200475.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1313200475.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1313200475.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Cdo/37/2017\n1313200475\n30. 08. 2018\nJUDr. Danica Kočičková\nECLI:SK:NSSR:2018:1313200475.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu B. T., bývajúceho v R., W., zastúpeného Mgr.\nStanislavom Hutňanom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Bratislave, Moskovská 18, proti\nžalovanému MAC TV s. r. o., so sídlom v Bratislave, Brečtanova 1, IČO: 00 618 322, zastúpenému\nsplnomocnenkyňou: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Miletičova\n5B, v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Juraj Bugala, o ochranu osobnosti, vedenom na\nOkresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 21C/5/2013, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu\nv Bratislave z 25. mája 2016 sp. zn. 4Co/614/2014, 4Co/615/2014, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov dovolacieho konania, o výške ktorej bude\nrozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava III (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 3.\ndecembra 2013, č. k. 21C/5/2013-130 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca voči žalovanému v zmysle\n§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka domáhal ospravedlnenia v znení vymedzenom v petite žaloby\na zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 5 000 € tvrdiac, že žalovaný sa dopustil zásahu do jeho\nosobnostných práv odvysielaním reportáže vo večernom spravodajstve Krimi noviny TV JOJ dňa\n17. 1. 2010 (a v repríze dňa 18. januára 2010) s podtitulkom „Exmanžel týra rodinu“, a to bez\njeho súhlasu. V časti o zaplatenie sumy 5 000 € (uplatnenej v zmysle pripustenej zmeny petitu tiež\ntitulom náhrady nemajetkovej ujmy) konanie na základe čiastočného späťvzatia žaloby zastavil. V\nodôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázaný obsah\nodvysielanej reportáže, v ktorej bol žalobca označený výlučne krstným menom ako otec a exmanžel,\npričom jeho podobizeň zverejnená nebola. Tvrdenie žalobcu, že v dôsledku odvysielania predmetnej\nreportáže došlo k poškodeniu jeho zdravia, k strate obchodných partnerov a k narušeniu vzťahu s\ndcérou, nepovažoval okresný súd z vykonaných dôkazov za preukázané. V uvedenej súvislosti uviedol,\nže predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je preukázanie neoprávneného\nzásahu do osobnostných práv žalobcu a tiež to, že tento neoprávnený zásah bol objektívne spôsobilý\nprivodiť ujmu na právach chránených ustanoveniami § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, čo v danom\nprípade splnené nebolo, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. Proti predmetnému rozsudku okresného\nsúdu sa do výroku, ktorým okresný súd žalobu zamietol a súvisiacemu výroku o trovách konania žalobca\nodvolal.\n2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) hore označeným rozsudkom odvolaním napadnutý\nrozsudok okresného súdu zo dňa 3. decembra 2013, č. k. 21C/5/2013-130 v zamietajúcej časti a\nvo výroku o trovách konania ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 zákona č. 99/1963 Z. z.,\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) potvrdil. V odôvodnení rozsudku uviedol, že v\nzmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p. sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku\n\nsúdu prvej inštancie. Na zvýraznenie správnosti jeho záverov doplnil, že pri aplikácii ustanovení\nupravujúcich ochranu osobnosti treba mať vždy na zreteli čl. 14 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý\ngarantuje základné ľudské práva a slobody a čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ktorý\npreferuje právo na slobodu prejavu. V posudzovanej veci išlo o vyriešenie konfliktu medzi právom\nna ochranu osobnosti žalobcu, ktoré je garantované ústavou, a ústavou a dohovorom garantovaným\nprávom na slobodu prejavu, preto bolo pri rozhodovaní podstatné hľadanie vyváženého vzťahu medzi\nuvedenými právami. Zdôraznil, že v predmetnej reportáži odvysielanej na základe e-mailu zaslaného\nTV JOJ (ktorej prevádzkovateľom je žalovaný) dcérou žalobcu, nebol žalobca identifikovaný výslovným\nuvedením mena a priezviska, ani podobizňou. Ku jeho konaniu sa v reportáži z vlastného rozhodnutia\nvyjadrovala jeho dcéra a exmanželka, pričom nimi prezentované informácie sú v súlade so zisteniami\nsúdu prvej inštancie z pripojených spisov týkajúcich sa konaní vedených medzi žalobcom a jeho\nexmanželkou. Žalobca mal možnosť pred odvysielaním reportáže sa k „spracovanej téme“ vyjadriť, čo\nnevyužil. Vo vzťahu k jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uviedol, že tieto neboli\nspôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov okresného súdu, preto jeho rozhodnutie\nv odvolaním napadnutej časti ako vecne správne potvrdil.\n3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej v texte aj „dovolateľ“) dovolanie.\nPrípustnosť dovolania odôvodnil poukazom na § 421 ods. 1 písm. b/ zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného\nsporového poriadku (ďalej v texte len „C. s. p.“) tým, že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil, keď\nnevykonal test proporcionality, pričom jeho rozhodnutie záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v\nrozhodovacej praxi odvolacieho súdu ešte nebola vyriešená. V uvedenej súvislosti poukázal žalobca na\nnález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 152/08 z 15. decembra 2009, kde ústavný súd\nrozobral tri postupné kroky testu proporcionality a na tri rozhodnutia dovolacieho súdu, kde dovolací súd\nriešil otázku neoprávneného zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby (rozsudok NS SR z 24. júna\n1998, sp. zn. 1 Co 15/97 (R 45/2000), rozsudok NS SR z 19. apríla 1994, sp. zn. 1 Cz 32/78 a uznesenie\nNS SR sp. zn. 3 Cdo 137/2008). Dovolateľ v dovolaní odvolaciemu súdu ďalej vytkol, že sa nevysporiadal\nsprávne s otázkou riadneho vykonania dokazovania v súvislosti s jeho identifikáciou vo vyššie uvedenej\nreportáži, že nesprávne aplikoval koncentračnú zásadu, keď nevykonal všetky navrhované dôkazy a\nže jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné, arbitrárne a tendenčné. Navrhol, aby dovolací súd dovolaním\nnapadnutý rozsudok odvolacieho súdu podľa § 449 ods. 1 C. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n4. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu žalobcu uviedol, že rozsiahla judikatúra najvyššieho súdu týkajúca\nsa ochrany osobnosti svedčí o tom, že táto otázka bola už dovolacím súdom riešená, preto nie sú splnené\npodmienky prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) C. s. p. Vzhľadom na uvedené, žalovaný\nnavrhol dovolanie žalobcu odmietnuť.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po zistení, že\ndovolanie bolo podané včas (§ 427 ods. 1 C. s. p.) a naň oprávnenou osobou (§ 424 C. s. p.), ktorá je v\ndovolacom konaní zastúpená advokátom v súlade s § 429 ods. 1 C. s. p. dospel k záveru, že dovolanie\nnie je prípustné, preto je potrebné ho odmietnuť.\n6. Podľa § 419 C. s. p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\n7. Podľa § 420 písm. f/ C. s. p., dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n8. Podľa § 421 ods. 1 C. s. p., dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ ktorá\nje dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n9. Podľa § 431 ods. 1, 2 C. s. p., dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní\ndošlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie v čom\nspočíva táto vada.\n10. Podľa § 432 ods. 1, 2 C. s. p., dovolanie prípustné podľa § 421 C. s. p. možno odôvodniť iba\ntým, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí\ntak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia.\n11. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým je možné napadnúť rozhodnutie\nodvolacieho súdu pri splnení zákonom stanovených predpokladov a podmienok. Z hľadiska posúdenia\nprípustnosti dovolania je podstatné správne vymedzenie dovolacích dôvodov spôsobom upraveným v\nzákone (§ 431 až § 435 C. s. p.), a to v nadväznosti na konkrétne, dovolaním napadnuté rozhodnutie\n\nodvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky dovolacieho konania a predpoklady\nprípustnosti dovolania, nemožno dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu podrobiť vecnému\npreskúmaniu v dovolacom konaní.\n12. Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľ vyvodil prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420\npísm. f/ C. s. p., keď namietal, že odvolací súd vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil, že nesprávne\naplikoval koncentračnú zásadu a následne nevykonal všetky navrhované dôkazy a že jeho rozhodnutie\nje arbitrárne a tendenčné a tiež z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. tvrdiac, že právna otázka, od\nvyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu ešte nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho\nsúdu vyriešená.\n13. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p. treba\nrozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných\nprocesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a\nktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených\nso súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu,\nprávo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo\nna riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v\nkonaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio\niustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľ v súvislosti s nesprávnym\nprocesným postupom odvolacieho súdu namietal a) nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov, b)\nnesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov a c) arbitrárnosť, nepreskúmateľnosť a tendenčnosť\nrozhodnutia odvolacieho súdu.\n14. Z doterajšej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu vyplýva, že nevykonanie niektorého z\nnavrhovaných dôkazov bez ďalších relevantných skutočností nezakladá tzv. zmätočnostnú vadu v\nprocesnom postupe odvolacieho súdu. Súd totiž nie je viazaný návrhmi strán sporu na vykonanie\ndokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie\ndokazovania a rozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy\nvecou súdu a nie strán sporu. Postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky stranou sporu\nnavrhnuté dôkazy, nezakladá prípustnosť dovolania podľa ust. § 420 písm. f/ C. s. p., lebo týmto\npostupom súd neporušil právo strany sporu (v tomto prípade žalobcu) na spravodlivý proces.\n15. Nespôsobilou založiť prípustnosť dovolania bola aj ďalšia dovolacia námietka žalobcu o nesprávnom\nhodnotení vykonaných dôkazov odvolacím súdom, ktorú tiež bez ďalších relevantných skutočností\nnemožno považovať za tzv. zmätočnostnú vadu v procesnom postupe odvolacieho súdu a to z\nnasledovných dôvodov: a) hodnotenie dôkazov prislúcha zásadne len tomu súdu, ktorý ich vykonal, teda\nv tomto prípade súdu prvej inštancie, b) pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov,\nmôže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu nesprávne, ale táto skutočnosť sama osebe prípustnosť\ndovolania v zmysle ust. § 420 písm. f/ C. s. p. nezakladá. Už dávnejšia judikatúra najvyššieho súdu\n(R 42/1993, R 37/1993, R 125/1999, R 6/2000) ako aj viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu napr.\nsp. zn. 2 Cdo 130/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011 a 7 Cdo 38/2012 zastávali názor, že ani\nprípadná neúplnosť či nesprávnosť skutkových zistení a skutkových záverov nie je v rozhodovacej praxi\nnajvyššieho súdu považovaná bez ďalšieho za dôvod zakladajúci tzv. zmätočnostnú vadu konania.\nZmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016 sa\npodstaty a zmyslu týchto judikátov a rozhodnutí nedotkli, preto ich treba považovať za naďalej aktuálne.\n16. Pokiaľ ide o dovolateľom tvrdenú nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť rozsudku odvolacieho\nsúdu, dovolací súd uvádza, že tvrdenie dovolateľa o tom, že rozhodnutie dovolacieho súdu je\nnepreskúmateľné a arbitrárne, nepovažuje za dôvodné. V zmysle zjednocujúceho stanoviska, ktoré\nprijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3. decembra 2015 a ktoré\nje publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R\n2/2016, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných\npre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1\npísm. f/ Občianskeho súdneho poriadku (teraz podľa § 420 písm. f/ C. s. p.).\n17. Vychádzajúc z vyššie uvedeného má dovolací súd za to, že odôvodnenie dovolaním napadnutého\nrozsudku odvolacieho súdu nedáva žiadny podklad na to, aby bol prijatý záver o existencii vady\nvyplývajúcej z § 420 písm. f/ C. s. p. Z hľadiska zákonom vyžadovaných náležitostí na riadne\nodôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu (§ 157 ods. 2 O. s. p.) možno totiž konštatovať, že\nodôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, (ktorý rozsudok súdu prvej inštancie\npotvrdil) spĺňa tieto zákonom vyžadované náležitosti. Z jeho obsahu je zrejmé, čoho sa žalobca podanou\nžalobou domáhal a z akých dôvodov, aké bolo stanovisko žalovaného k uplatnenému nároku, ktoré\nskutočnosti mal súd za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri\n\nhodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil, ako aj všetky podstatné dôvody, pre ktoré rozhodol\ntak ako rozhodol. Dovolateľ preto nedôvodne namietal nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť rozsudku\nodvolacieho súdu. V uvedenej súvislosti dovolací súd uvádza, že samotný fakt, že dovolateľ sa s\nprávnym názorom prvoinštančného a odvolacieho súdu nestotožnil, nemôže viesť k záveru o zjavnej\nneodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (I. ÚS 188/06). Pre úplnosť dovolací\nsúd tiež poznamenáva, že pri posudzovaní odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu z hľadiska\nnamietanej zmätočnostnej vady v zmysle § 420 písm. f/ C. s. p., neposudzuje dovolací súd správnosť\nskutkových a právnych záverov v ňom obsiahnutých, pretože k tomuto kroku by mohol pristúpiť len v\ntom prípade, ak by bolo dovolanie prípustné.\n18. Po zistení, že konanie pred odvolacím súdom nie je postihnuté tzv. zmätočnostnou vadou\nvyplývajúcou z ust. § 420 písm. f/ C. s. p., pristúpil dovolací súd - vychádzajúc z právneho názoru o\nprípustnosti kumulácie dovolacích dôvodov vysloveného v rozhodnutí veľkého senátu najvyššieho súdu\nsp. zn. 1 VCdo 1/2018 z 21. marca 2018, ktorým bol s analogickým použitím zásady lex posterior derogat\nlegi priori prekonaný opačný právny názor vyslovený v rozhodnutí veľkého senátu najvyššieho súdu\nsp. zn. 1 VCdo 2/2017 z 19. apríla 2017 - k posúdeniu prípustnosti dovolania aj z hľadiska ďalšieho\ndovolateľkou uplatneného dôvodu prípustnosti dovolania, spojeného s právnym posúdením v zmysle\nust. § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p.\n19. O tom, či je daná prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 C. s. p. rozhoduje dovolací súd\nvýlučne na základe dôvodov uvedených dovolateľom v dovolaní. Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť\ndovolania z ustanovenia § 421 C. s. p., má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440\nC. s. p.) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania závisí od toho, či a ako\ndovolateľ v dovolaní argumentačne zdôvodnil, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nním vymedzenej právnej otázky. V danom prípade odôvodnil dovolateľ prípustnosť dovolania uplatnenú\nv zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. tým, že právna otázka, od vyriešenia ktorej\nzáviselo rozhodnutie odvolacieho súdu v rozhodovacej praxi odvolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\nTouto otázkou je podľa dovolania otázka nevykonania testu proporcionality odvolacím súdom. Takto\nvymedzená otázka je úzko spätá s riešením konfliktu práva na ochranu osobnosti s právom na slobodu\nprejavu a s právom na šírenie informácií, s vyriešením ktorého (konfliktu) súvisí záver o tom, či došlo\nk neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcu a či tento neoprávnený zásah je spôsobilý\nprivodiť ujmu na právach chránených §§ 11 až 13 Občianskeho zákonníka. Preto dovolací súd podľa\nobsahu dovolania mal za to, že práve v otázke konfliktu uvedených základných práv namieta dovolateľ\nprávne posúdenie veci odvolacím súdom. Vo vzťahu k tejto právnej otázke dovolateľ v dovolaní na jednej\nstrane tvrdil, že v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, zároveň však v dovolaní\npoukázal na také rozhodnutia dovolacieho súdu, ktoré s riešením tejto právnej otázky priamo súvisia\n(rozsudok NS SR sp. zn. 1 Co 15/97 z 24. júna 1998, rozsudok NS SR sp. zn. 1 Cz 32/78 z 19. 4.\n1994 a uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo 137/2008). Rovnako s vyriešením tejto otázky bezprostredne\nsúvisí aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 152/08 z 15. decembra 2009, na\nktorý žalobca poukázal v dovolaní, kde ústavný súd rozobral jednotlivé kroky testu proporcionality,\npričom toto rozhodnutie ústavného súdu možno v zmysle čl. 4 ods. 2 Základných princípov Civilného\nsporového poriadku považovať za ustálenú rozhodovaciu prax jednej z najvyšších súdnych autorít, ktorá\nje súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Z uvedeného je zrejmé, že na to, aby\ndovolací súd pristúpil k vecnému prejednaniu dovolania nebol v danom prípade splnený predpoklad\njeho prípustnosti v zmysle uplatneného dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p., pretože dovolateľ\nsvoje tvrdenie o tom, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v\nrozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená sám spochybnil, keď v dovolaní poukázal\nna ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, vrátane nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. II. ÚS 152/08, ktorá s vyriešením vyššie uvedenej právnej otázky bezprostredne súvisí. Nešlo\nteda o právnu otázku, ktorá by v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, ale o\notázku riešenú ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu, od ktorej sa odvolací súd neodklonil.\n20. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobcu podľa ustanovenia § 447 písm. c/ C. s.\np., odmietol.\n21. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 C. s. p. v spojení s\nustanovením § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov\ndovolacieho konania s tým, že o výške tejto náhrady bude v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 C. s. p.\nrozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. V uvedenej súvislosti dovolací súd uvádza,\nže takouto formuláciou výroku o náhrade trov dovolacieho konania bude splnená požiadavka zákona,\naby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady\n\nbolo vykonateľné (§ 232 ods. 1 C. s. p.) teda, aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné\nvynútenie ním uloženej povinnosti.\n22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"stav": {"sz": "IV. ÚS 287/2020", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:263aaa86-f2ce-4e3d-a33b-1bf59a987b82", "datum": "2020-09-08", "vztah": "porusene"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "4Co/614/2014", "guid": "f292c322-118d-431c-bf67-6a3d6ee0d9fc:8db108c5-93b8-4312-b1ab-fd1a86779832", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8d9a9b76-2dae-47a1-b474-2b05840e94ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 152/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 152/08 z 15. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-15", "citacie_n": 291, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d9a9b76-2dae-47a1-b474-2b05840e94ec"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "f42940d0-8234-4f0a-9dbd-eefed1313fb4:a736e4da-2fb5-46f2-b052-ce393fffcfdb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1111245037.2", "spisova_znacka": "1VCdo/1/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/1/2018 z 20. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-20", "citacie_n": 192, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1111245037.2"}, {"guid": "889d8625-4412-40f1-9f5e-f11d52a42979:f5c2d2c2-28ca-4a03-a05e-9a577ef95b46", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3112205690.2", "spisova_znacka": "4Co/614/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/614/2014 z 16. 3. 2016", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2016-03-16", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3112205690.2"}], "citovane_v": [{"guid": "990fae4a-646f-452f-a708-1176286dd748:311788ec-e331-428d-b25f-d7d4fffd238c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1313200475.1", "spisova_znacka": "6Cdo/37/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/37/2017 z 29. 8. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-08-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1313200475.1"}, {"guid": "990fae4a-646f-452f-a708-1176286dd748:0370d53c-9a36-4eb0-bccc-49653e6d3993", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1313200475.1", "spisova_znacka": "6Cdo/37/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/37/2017 z 29. 8. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-08-29", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1313200475.1"}]}