{"guid": "838790b9-6a76-42e1-97ab-2a0e17e5dfbc:353f3475-3333-47c6-b39f-46b9e8a48b09", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1015201146.1", "spisova_znacka": "10Sžk/20/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/20/2017 z 28. 2. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2018, sp. zn. 10Sžk/20/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:1015201146.1", "identifikacne_cislo": "1015201146", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2018-02-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-100.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 100 ods. 2 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-100.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-100"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-100"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/353f3475-3333-47c6-b39f-46b9e8a48b09", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1015201146.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1015201146.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1015201146.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžk/20/2017\n1015201146\n28. 02. 2018\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2018:1015201146.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Z. Y., narodený dňa\nXX.XX.XXXX, C., právne zastúpeného: Mgr. JUDr. Zoltán Perhács, PhD., advokát, Tichá 45, Bratislava,\nproti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-25/2015/OPK zo dňa 13.05.2015, o kasačnej sťažnosti\nsťažovateľa proti právoplatnému uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/171/2015-66 zo dňa\n27. januára 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd napadnutým uznesením podľa ustanovenia § 100 ods. 2 písm. c/ zákona č. 162/2015\nZ. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zamietol návrh sťažovateľa na prerušenie konania zo\ndňa 20.01.2017.\n2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajský súd konštatoval, že v podaní doručenom súdu\ndňa 20.01.2017 sťažovateľ navrhol, aby krajský súd podal návrh na začatie konania pred Ústavným\nsúdom Slovenskej republiky podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 130 ods. 1\npísm. d/ ústavy vo veci neústavnosti a nezákonnosti štátneho orgánu - inšpekčnej služby Ministerstva\nvnútra Slovenskej republiky, a aby prerušil konanie do rozhodnutia ústavného súdu. Alternatívne navrhol\nprerušiť konanie do právoplatnosti trestného konania v súčasnosti vedeného na Okresnom súde Trenčín\npod sp. zn. 4T 4/2016.\n3. K danej problematike krajský súd uviedol, že v roku 2015 boli vydané dve výkladovo odlišné\nrozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok sp. zn. 1 To 1/2015 z 29.05.2015\na uznesenie sp. zn. 5 Tdo 42/2015 zo dňa 02.07.2015). Vzhľadom na rozdielnu rozhodovaciu\nčinnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ohľadne tej istej spornej otázky trestnoprávne kolégium\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo dňa 29.09.2015 zjednocujúce stanovisko sp. zn. Tpj\n62/2015, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky\nč. 9/2015, na zjednotenie výkladu a aplikácie ustanovenia § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku\nvo vzťahu k otázke, či Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej\nslužby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, je zákonným subjektom vo vyšetrovaní alebo skrátenom\nvyšetrovaní podľa Trestného poriadku podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd s tým, že v odôvodnení poukázal na v stanovisku prijaté závery.\n4. Správny súd ďalej vyjadril, že sa v celom rozsahu pridržiava právnej argumentácie obsiahnutej\nv predmetnom stanovisku, postavenie inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky\npovažuje za zákonné, a preto nepodá návrh na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej\nrepubliky podľa čl. 125 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 130 ods. 1 písm. d/ ústavy vo veci jej neústavnosti\na nezákonnosti.\n\n5. V súvislosti s alternatívnym návrhom sťažovateľa na prerušenie konania do právoplatnosti\ntrestného konania v súčasnosti vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 4T 4/2016\nsúd poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napríklad 5Sž/92/97,\n4Sž/185/2000, 6Sž/13/2001, Sž-o-NS/23/2003, Sž-o-NS/53/2003, 4Sž/143/2002, 7Sž/107/2001,\n7Sž/86/2002, 2Sžo/156/2008, 2Sž-O-KS/48/2005) ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky\n(napríklad III. ÚS 366/06, III. ÚS 263/06), z ktorej vyplýva, že v konaní o prepustenie policajta zo\nslužobného pomeru nie je služobný orgán viazaný ustanoveniami Trestného poriadku a navyše v tomto\nkonaní ani neplatí zásada prezumpcie neviny. Účelom konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného o prepustení sťažovateľa zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru nie je\notázka jeho viny alebo neviny, ale len otázka, či sú splnené zákonné predpoklady na prepustenie\npolicajta zo služobného pomeru podľa zákona č. 73/1998 Z. z. Preto nemožno vo veci sťažovateľa\nv súdnom preskúmavacom konaní podľa Správneho súdneho poriadku skúmať otázku prezumpcie\nneviny, trestnosť činu v rozsahu, ktorý je v konaní pred trestným súdom. Sankciu za porušenie služobnej\nprísahy a služobnej povinnosti nie je možné stotožňovať s trestnoprávnou zodpovednosťou. Zákonné\npredpoklady prepustenia musia byť splnené v čase rozhodovania o prepustení a nie sú závislé od\nvýsledku prípadného trestného konania, keďže porušenie služobnej prísahy, resp. služobnej povinnosti\nnemusí nutne dosahovať intenzitu trestného činu. Preto konanie v personálnych veciach príslušníkov\nPolicajného zboru (s výnimkou ustanovenia § 192 ods. 1 písm. f) zákona č. 73/1998 Z. z., o ktoré však\nv predmetnej právnej veci nejde) nie je podmienené výsledkom trestného konania.\n6. V ďalšom krajský súd s poukazom na dikciu ustanovenia § 100 ods. 2 písm. a) S.s.p. uviedol, že\nz predmetného ustanovenia nevyplýva povinnosť správneho súdu konanie prerušiť, v danom prípade\nsa jedná o fakultatívne prerušenie konania, t. j. také, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné.\nSprávny súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až\nkeď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Rozhodujúcim kritériom je zásada hospodárnosti konania, preto\nprerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo. Po posúdení relevantných\nskutočností dospel krajský súd k záveru, že v danom prípade nie je daný dôvod na prerušenie konania\npodľa § 100 ods. 2 písm. a/ S.s.p.\n7. Uznesenie napadol sťažovateľ včas podanou kasačnou sťažnosťou z právnych dôvodov uvedených\nv § 440 ods. 1 písm. f/ a písm. g/ S.s.p. a navrhol, aby kasačný súd uznesenie krajského súd zrušil a\nvec mu vrátil na ďalšie konanie alternatívne uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie a súčasne podal návrh na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky podľa\nčl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 130 ods. 1 písm. d/ ústavy vo veci neústavnosti\na nezákonnosti štátneho orgánu - inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.\n8. Sťažovateľ mal za to, že uznesením krajského súdu došlo k porušeniu základného práva na súdnu\na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uverejneného ako oznámenie č.\n209/1992 Zb.\n9. V ďalšom uviedol nasledovné sťažnostné body:\n- aj pred kasačným súdom uplatnil dôvody nezákonnosti a neústavnosti inšpekčnej služby Ministerstva\nvnútra Slovenskej republiky takto;\n- trestné stíhanie a vznesenie obvinenia v sťažovateľovom prípade začal, viedol a skončil neoprávnený\n(nezákonný) štátny orgán (inšpekčná služba Ministerstva vnútra Slovenskej republiky), a to navyše\nbez kompetencie v zmysle Trestného poriadku, a preto jej rozhodnutia sú nezákonné a nemožno ich\nzhojiť, od samotného začiatku sú nulitné. Prepustenie zo služobného pomeru bolo vykonané na základe\ndokumentov a výstupov z nezákonného použitia informačno-technických prostriedkov. Už z toho dôvodu\nje celé administratívne konanie nezákonné;\n- v podrobnostiach k otázkam nezákonnosti inšpekčnej služby sa sťažovateľ v celom rozsahu odvoláva\nna právne argumentácie senátu 1 To 1/2015, ktoré si osvojil;\n- Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dňa 02.07.2015 uznesením sp. zn. 5 Tdo\n42/2015 rozhodol odlišne ako senát 1 To 1/2015;\n- sťažovateľ namietal, že inšpekčná služba bola bez zákonného zmocnenia vyčlenená z organizačnej\nštruktúry Policajného zboru, teda namieta jej nezákonnosť a neústavnosť ako celku s tým, že z logiky\n\nveci vyplýva, že nelegitímny a neústavný štátny orgán nemôže mať zákonných vyšetrovateľov, pričom\npri nelegitímnom a nezákonnom štátnom orgáne sa nemožno zaoberať otázkou nezávislosti;\n- minister vnútra Slovenskej republiky nemá legislatívny základ ani na zriadenie a vytvorenie inšpekčnej\nslužby mimo organizačnú štruktúru Policajného zboru, teda minister vnútra Slovenskej republiky bez\nzákonného zmocnenia a v rozpore s článkom 2 ods. 2 ústavy vyňal inšpekčnú službu z organizačnej\nštruktúry Policajného zboru a zriadil (vytvoril), respektíve ju preložil (presunul) na Ministerstvo vnútra\nSlovenskej republiky;\n- výklad Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k § 6 ods. 2 zák. č. 171/1993 Z. z. podľa názoru\nsťažovateľa, vykazuje značný stupeň arbitrárnosti;\n- výklad ustanovenia § 6 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z. z. tak, že toto umožňuje ministrovi vnútra\nSlovenskej republiky vyňať z organizačnej štruktúry Policajného zboru vyšetrovací orgán (inšpekčnú\nslužbu) považoval sťažovateľ za právne neudržateľný, svojvoľný, teda nezákonný;\n- sťažovateľ vyjadril názor, že dovolací súd 5 Tdo 42/2015 i trestnoprávne kolégium najvyššieho súdu\nv posudzovanej veci sa pri výklade a aplikácii zákonného predpisu (§ 6 ods. 2 zák. č. 171/1993 Z. z.)\nodchýlili od znenia citovaného ustanovenia spôsobom zásadne popierajúcim ich účel a význam, čo nie\nje v súlade s čl. 2. ods. 2 ústavy;\n- v predmetnom prípade došlo k porušeniu princípu právnej istoty;\n- neexistencia dostupného konkrétneho a efektívneho vnútroštátneho opravného prostriedku pre\nsťažovateľa ako fyzickú osobu v otázkach a námietkach k nezákonnosti orgánu verejnej moci Slovenskej\nrepubliky zakladá porušenie čl. 6 ods. 1 v spojení s čl. 13 dohovoru;\n- dôkazom toho, že krajský súd ponechal úplne bez povšimnutia všetky sťažovateľove vyššie rozvedené\nargumenty a námietky zásadného skutkového a právneho významu k nezákonnosti a neústavnosti\ninšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a dokonca nevysvetlil ani len to, prečo tak\nkonal, je samotné odôvodnenie uznesenia krajského súdu, z ktorého je podľa sťažovateľa zjavné, že\nvôbec nijako ani okrajovo sa nezaoberal so sťažovateľovými konkrétnymi námietkami a argumentáciami.\n10. Sťažovateľ v zmysle uvedeného požiadal kasačný súd, aby neponechal bez povšimnutia uvedené\nsťažnostné dôvody, ktoré sú súčasne subsumovateľné pod kasačné dôvody podľa § 440 ods. 1 písm.\nf/ a písm. g/ S.s.p.\n11. Dodal, že je v rozpore so spravodlivým procesom, ak účastník konania si má domýšľať,\nprečo sa krajský súd vôbec nezaoberal sťažovateľovými konkrétnymi dôvodmi k nezákonnosti a\nneústavnosti inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Absencia riadneho a ústavne\nakceptovateľného odôvodnenia v spojení s jednostranným a formalistickým prístupom krajského súdu\nzakladajú porušenie práv sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Postup krajského\nsúdu vo veci sťažovateľa vyhodnotil sťažovateľ za krajne formalistický, neberúc zreteľ na zmysel a obsah\nčl. 46 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru a preto je v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti.\n12. Sťažovateľ preto žiadal aj kasačný súd o podanie návrhu na začatie konania pred ústavným súdom\npodľa čl. 125 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 130 ods. 1 písm. d/ ústavy vo veci neústavnosti a nezákonnosti\nštátneho orgánu - inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, pretože tak nekonal\nkrajský súd.\n13. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril v podaní zo dňa 30.03.2017, v ktorom uviedol, že s\nprávnym názorom sťažovateľa vyjadreným v kasačnej sťažnosti nesúhlasí a má za to, že napadnuté\nuznesenie je dôvodné. Preto navrhol kasačnému súdu uznesenie ako vecne správne potvrdiť a kasačnú\nsťažnosť v zmysle § 461 S.s.p. zamietnuť.\n14. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší súd“) ako súd kasačný preskúmal\nuznesenie krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2\nS.s.p.), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§\n442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o uznesenie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§\n439 ods. 2 S.s.p.), vo veci v zmysle § 445 S.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu\njednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie\nje dôvodná a preto ju podľa § 461 S.s.p. zamietol.\n15. Predmetom kasačnej sťažnosti bolo uznesenie krajského súdu, ktorým zamietol návrh sťažovateľa\nna prerušenie konania, v ktorom sa sťažovateľ žalobou domáhal preskúmania postupu a zákonnosti\n\nrozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-25/2015/OPK zo dňa 13.05.2015 v spojení s personálnym\nrozkazom Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 28 zo dňa 12.02.2015, ktorým bol sťažovateľ\nprepustení podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného\nzboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a\nŽelezničnej polície (ďalej len „zákon o štátnej službe“) zo služobného pomeru príslušníka Policajného\nzboru dňom doručenia rozhodnutia.\nPodľa § 17 ods. 1 zákona o štátnej službe, občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú\nprísahu, ktorá znie: \"Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný.\nSvoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný\nporiadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi\na ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!\".\nPodľa § 48 ods. 3 zákona o štátnej službe, policajt je povinný\na) plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi\nnadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,\nb) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas,\nc) oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú výkon\nštátnej služby, a hroziacu škodu,\nd) zakročiť, ak hrozí škoda a na jej odvrátenie je potrebný neodkladný zákrok; nemusí tak urobiť, ak mu\nv tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by tým seba alebo iné osoby vystavil vážnemu ohrozeniu,\ne) pri výkone štátnej služby dodržiavať pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa slušne k štátnym\nzamestnancom a v služobnom styku aj k ostatným občanom,\nf) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami,\nnajmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na\nprospech iného,\ng) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného\nzboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor,\nh) dodržiavať služobnú disciplínu,\ni) vykonávať štátnu službu nestranne,\nj) poskytnúť Policajnému zboru osobné údaje, 8) ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv a povinností\nvyplývajúcich zo služobného pomeru,\nk) plne využívať čas služby a dodržiavať ustanovený základný čas služby v týždni, prípadne kratší čas\nslužby v týždni; to neplatí v prípade, že mu bolo udelené služobné voľno alebo dovolenka,\nl) byť pri výkone štátnej služby ustrojený a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku,\nm) oznámiť bezodkladne bezprostredne nadriadenému príbuzenské vzťahy podľa § 18, ktoré vznikli\npočas trvania služobného pomeru,\nn) plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov,\no) preukázať nadriadenému, že riadne študuje a bezodkladne mu oznámiť všetky zmeny súvisiace so\nštúdiom pri výkone štátnej služby,\np) predložiť bezodkladne nadriadenému rozhodnutia zakladajúce stratu bezúhonnosti,\nr) oznámiť bez zbytočného odkladu nadriadenému stratu alebo odcudzenie svojho služobného preukazu\nalebo služobného odznaku,\ns) podrobiť sa lekárskej prehliadke, prieskumnému konaniu alebo psychologickému vyšetreniu na\nzistenie zdravotnej a duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby,\nt) nastúpiť do výkonu štátnej služby bezodkladne po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru\na oboznámiť s týmto rozhodnutím bezprostredne nadriadeného,\nu) zvyšovať si odborné vedomosti, zručnosti, schopnosti a návyky potrebné na výkon štátnej služby a\nprehlbovať si kvalifikáciu,\nv) dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej\nslužby pre chorobu alebo úraz,\nw) zdržiavať sa na adrese v Slovenskej republike uvedenej na tlačive, ktorým sa potvrdzuje dočasná\nneschopnosť na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz a bezodkladne oznámiť nadriadenému\nzmenu tejto adresy; to neplatí, ak je tomuto policajtovi poskytovaná zdravotná starostlivosť mimo územia\nSlovenskej republiky.\n\nPodľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona o štátnej službe, policajt sa prepustí zo služobného pomeru,\nak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v\nslužobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.\n16. Kasačný súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného zistil, že sťažovateľ dňa 30.12.2014\nprevzal upovedomenie o začatí konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru, nakoľko mu bolo\nvznesené obvinenie za pokračovací zločin podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/\nTrestného zákona. Výsledkom konania bol personálny rozkaz Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 28\nzo dňa 12.02.2015, ktorým bol sťažovateľ prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného\nzboru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona o štátnej službe s ukončením služobného pomeru dňom\ndoručenia rozhodnutia z dôvodu, že nadriadený dospel k záveru, že sťažovateľ svojím konaním s\npoukazom na ustanovenie čl. 1 ods. 1 písm. d/ N MV SR č. 18/2008 o niektorých konaniach, ktoré\nzakladajú dôvod prepustenia zo služobného pomeru v znení neskorších predpisov porušil služobnú\nprísahu i služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by\nbolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, nakoľko konal úmyselne pre získanie neoprávnenej\nvýhody na svoj prospech. Naplnil tým skutkovú podstatu prepustenia zo služobného pomeru príslušníka\nPolicajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona o štátnej službe. Zvlášť hrubé porušenie\nslužobnej prísahy podľa nadriadeného spočívalo v tom, že sťažovateľ nebol čestný a disciplinovaný,\nkeď v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech opakovane vykupoval tyčový cín a meď od osôb,\nktoré ich predtým odcudzili na svojom pracovisku a tieto následne so ziskom predával pod menami\nosôb, ktorých osobné údaje zistil nelegálnou lustráciou v Informačnom systéme Ministerstva vnútra\nSlovenskej republiky alebo iným nezisteným spôsobom, a ktoré predaj podľa ich výpovedi nerealizovali\nani sa pri ňom nezúčastnili. Sťažovateľ pritom vzhľadom na stav tyčového cínu, jeho pôvodné balenie z\nvýroby, označenie výrobným číslom, puncom a čiarovým kódom ako aj vzhľadom na situáciu a okolnosti\nodkúpenia ako skúsený príslušník Policajného zboru s dlhoročnou praxou mal a mohol vedieť, že\ntieto kovy pochádzajú z protiprávnej činnosti spáchanej inou osobou. O takej jeho vedomosti svedčí aj\nskutočnosť, že tieto kovy predával pod inými menami a snažil sa tak utajiť svoju totožnosť. Osobné údaje\nosôb, ktoré chcel uviesť ako predajcov ním odkúpeného cínu, sa pokúsil získať aj od kolegu, ktorého\npožiadal o prefotenie preukazov totožnosti osôb, ktoré by tento náhodou predviedol alebo zaistil. Svoje\nsily a schopnosti teda nevynaložil na ochranu osobných údajov a majetku iných, ale sám do nich zvlášť\nhrubým spôsobom zasiahol. Nedodržal ani služobnú disciplínu, keď sa nezdržal konania, ktoré mohlo\nnarušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, čím porušil aj základné povinnosti\npolicajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. g/ a h/ zákona o štátnej službe. Nadriadený preto vyhodnotil\nponechanie sťažovateľa v služobnom pomere tak, že by to bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej\nslužby, predovšetkým záujmu na svedomitom plnení základných povinnosti a dôslednom dodržiavaní\nslužobnej disciplíny všetkými príslušníkmi Policajného zboru.\n17. Na podklade podaného rozkladu voči personálnemu rozkazu rozhodol žalovaný tak, že rozklad\nsťažovateľa zamietol a personálny rozklad potvrdil dôvodiac, že dôvody prepustenia sťažovateľa boli\nbez pochybnosti dané a nebol zistený žiadny rozpor napadnutého rozhodnutia so všeobecne záväznými\nani inými právnymi predpismi. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe presne a úplne zisteného\nskutočného stavu veci a v súlade so zákonom. K meritu veci dodal, že v konaní o prepustení sťažovateľa\nbol každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti riadne vyhodnotené (§ 238\nods. 4 zákona o štátnej službe). Hodnotenie všetkých získaných dôkazov jednotlivo a v ich celkovom\nsúhrne jednoznačne preukázalo priebeh udalosti so záverom, že sťažovateľ sa dopustil protiprávneho\nkonania tak, ako je to uvedené v napadnutom rozhodnutí. Námietky sťažovateľa vyhodnotil žalovaný\nako nedôvodné s tým, že žiadnym spôsobom nemenia nič na tej skutočnosti, že konanie sťažovateľa\nbolo riadne preukázané dôkazovým materiálom, ktorý oprávnený orgán v čase rozhodovania zadovážil,\nvyhodnotil a konanie sťažovateľa správne posúdil ako zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy s tým,\nže jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Dodal, že\nv odôvodnení rozhodnutia nie je nutné, aby sa v ňom uvádzali odpovede na všetky, a to aj nepodstatné\na pre vec nevýznamné okolnosti alebo návrhy účastníka konania, aj keď účastník konania ich vníma\nako relevantné. Zo zadovážených dôkazov predložených do rozkladového konania mal žalovaný za\ndostatočne preukázané, že sťažovateľ sa dopustil protiprávneho konania uvedeného v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia. S poukazom na vykonané dokazovanie považoval nesúhlas sťažovateľa\ns jeho prepustením za nedôvodný. Spáchanie protiprávneho konania mu bolo zákonným spôsobom\npreukázané; v konaní o prepustení sťažovateľa zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru boli\npoužité dôkazy v súlade s právnymi predpismi a napadnuté rozhodnutie spĺňa všetky formálne náležitosti\n\nrozhodnutia, ktoré vyžaduje zákon, pričom nevykazuje žiadne vady, ktoré by zakladali jeho neplatnosť.\nV odôvodnení napadnutého rozhodnutia je v súlade so zákonom dostatočne uvedené, ktoré skutočnosti\nboli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol prvoinštančný orgán vedený pri hodnotení dôkazov\na pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. Vyhodnotením jednotlivých dôkazov\nkonštatoval, že tvrdenia sťažovateľa v rozklade, ktorými sa snažil spochybniť opodstatnenosť dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, nie sú namieste. Ich cieľom je dosiahnuť zrušenie prepustenia zo služobného\npomeru príslušníka Policajného zboru, na čo, podľa žalovaného, nie je právny dôvod.\n18. Krajský súd rozhodujúc o žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného napadnutým\nuznesením rozhodol o návrhu sťažovateľa zo dňa 20.01.2017, ktorým sa tento domáhal, aby krajský súd\npodal návrh na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“)\npodľa čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) v spojení s čl. 130 ods. 1 písm.\nd/ Ústavy vo veci neústavnosti a nezákonnosti štátneho orgánu - inšpekčnej služby Ministerstva vnútra\nSlovenskej republiky a prerušil konania do rozhodnutia Ústavného súdu alternatívne prerušil konania až\ndo právoplatnosti trestného konania v súčasnosti vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 4T\n4/2016. Krajský súd napadnutým uznesením č. k. 5S/171/2015-66 zo dňa 27.01.2017 návrh sťažovateľa\nzamietol dôvodiac, že sa v zmysle stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. Tpj 62/2015 zo dňa 29.12.2015 považuje postavenie inšpekčnej služby Ministerstva\nSlovenskej republiky za zákonné, preto nepodá návrh na začatie konania pred Ústavným súdom. V\nďalšom poukázal na skutočnosť, že konanie v personálnych veciach príslušníkov Policajného zboru\nnie je podmienené výsledkom trestného konania. V zmysle uvedeného ustálil, že prerušenie konania v\npredmetnom prípade nie je pre samotné konanie nevyhnutné.\n19. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že kasačná sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu\nkrajského súdu bola vo svojej podstatne postavená na námietke nezákonnosti a neústavnosti inšpekčnej\nslužby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (na podklade ktorej sa sťažovateľ domáhal prerušenia\nkonania a podania návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom vo veci neústavnosti a\nnezákonnosti inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v konaní pred súdom prvej\ninštancie), v ktorej sťažovateľ opätovne požiadal o podanie návrhu na začatie konania pred Ústavným\nsúdom vo veci neústavnosti a nezákonnosti inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,\ntentokrát žiadosť adresoval kasačnému súdu.\n20. Kasačný súd v prvom rade dáva do pozornosti, že po preskúmaní spisového materiálu dospel k\nzáveru, že krajský súd sa v plnom rozsahu vysporiadal s dôvodmi podaného návrhu sťažovateľa o\nprerušenie konania, pričom jeho právne závery považuje kasačný súd za vecne správne.\n21. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný sa tak v prvom rade stotožnil s právnym\nzáverom krajského súdu, že v prejednávanom prípade nemá právnu relevanciu rozhodnutie, či skutok\nsťažovateľa, pre ktorý bol sťažovateľ prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru je\nalebo nie je trestným činom, pretože účelom konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\no prepustení sťažovateľa zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru nie je otázka jeho viny\nalebo neviny, ale len otázka, či sú splnené zákonné predpoklady na prepustenie policajta zo služobného\npomeru podľa zákona o štátnej službe, preto kasačný súd rovnako ako súd krajský ustálil, že nebol daný\ndôvod na prerušenie konania.\n22. Vo vzťahu k žiadosti sťažovateľa na podanie návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom podľa\nčl. 125 ods. 1 Ústavy v spojení s čl. 130 ods. 1 písm. d/ Ústavy vo veci neústavnosti a nezákonnosti\nštátneho orgánu - inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky kasačný súd dáva do\npozornosti, že sťažovateľ sa domáhal už na krajskom súde, aby tento podal uvedený návrh. Krajský\nsúd návrhu sťažovateľa nevyhovel s poukazom na zjednocujúce stanovisko trestnoprávneho kolégia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Tpj 62/2015 zo dňa 29.09.2015, uverejnené v Zbierke\nstanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 9/2015, prijaté na zjednotenie\nvýkladu a aplikácie ustanovenia § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku vo vzťahu k otázke, či\nSekcia kontroly a inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby Ministerstva\nvnútra Slovenskej republiky, je zákonným subjektom vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní podľa\nTrestného poriadku podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „Stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky“).\n\n23. Kasačný súd ako senát správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zaoberajúci sa\nagendou správneho (administratívneho) práva ustálil, že v rámci svojej pôsobnosti nie je oprávnený riešiť\notázku nezákonnosti a neústavnosti inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky s tým,\nže predmetná otázka patrí do trestnoprávnej problematiky. Preto kasačný súd pri posudzovaní žiadosti\nsťažovateľa a rozhodovaní o nej svoj právny záver oprel o Stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, z ktorého je zrejmé, že : „I. Okolnosť, že inšpekčná služba Policajného zboru je nariadením\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) zaradená aj do organizačnej\nštruktúry ministerstva vnútra ako úrad inšpekčnej služby ministerstva vnútra v rámci sekcie kontroly\na inšpekčnej služby ministerstva vnútra, je výrazom podriadenosti Policajného zboru ministrovi vnútra\nSlovenskej republiky (§ 6 ods. 1 zákona č. 171/1993 Zb. o Policajnom zbore v znení neskorších\npredpisov - ďalej len „zákon o Policajnom zbore“) a možnosti ministra vnútra určiť, že službu alebo\nútvar Policajného zboru nebude riadiť prezident Policajného zboru, ale bude riadená „inak“ (§ 6 ods. 2\nnaposledy označeného zákona). Také zaradenie nič nemení na tom, že inšpekčná služba je súčasťou\nPolicajného zboru ako služba aj útvar tohto zboru (§ 4 ods. 1, ods. 2 zákona o Policajnom zbore) a\npri činnosti inšpekčnej služby ide o výkon pôsobnosti (plnenie úloh) Policajného zboru pri odhaľovaní a\nvyšetrovaní trestných činov (§ 2 ods. 1 písm. b) a d) zákona o Policajnom zbore), a to prostredníctvom\npolicajtov (§ 7 ods. 1 zákona o Policajnom zbore).\nII. Vyšetrovateľ Policajného zboru, služobne zaradený do inšpekčnej služby, je policajtom v zmysle §\n10 ods. 8 písm. a) Trestného poriadku a poverený príslušník Policajného zboru, služobne zaradený do\ninšpekčnej služby, je policajtom v zmysle § 10 ods. 8 písm. c) Trestného poriadku.\nIII. Žiadosť o súhlas s používaním informačno-technických prostriedkov podľa zákona o ochrane\nsúkromia pred odpočúvaním (zák. č.166/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov), podávaná\nprostredníctvom inšpekčnej služby, je podávaná Policajným zborom, a ak je jej vyhovené,\ninformačnotechnický prostriedok je používaný Policajným zborom (§ 2 ods. 2, § 4 ods. 4 naposledy\noznačeného zákona).\nIV. Riadenie v zmysle § 6 zákona o Policajnom zbore ani riadiace vzťahy v rámci ministerstva vnútra\nsa netýkajú trestno-procesných vzťahov, upravených Trestným poriadkom, v rámci ktorých ide o vzťah\nvyšetrovateľa a prokurátora (§ 230 a iné Trestného poriadku).\nV. Okolnosť, že vo veci bol činný policajt ako vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník\nPolicajného zboru (§ 10 ods. 8 písm. a, písm. c) Trestného poriadku), aj keď je obvineným príslušník\npolicajného zboru, nie je dôvodom na zrušenie rozsudku v odvolacom alebo dovolacom konaní, alebo\ndôvodom na odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi v zmysle § 244 ods. 1 písm. h) Trestného\nporiadku. Takým dôvodom však môže byť (samostatne alebo v spojení s inými okolnosťami) konkrétna\nchyba postupu vyšetrovateľa.\nVI. Efektívnosť vyšetrovania trestného činu (a teda ani zistenie, resp. obvinenie jeho páchateľa) v\npredsúdnom konaní nie je predmetom súdneho prieskumu a v tejto súvislosti nie je možné zabezpečiť\nochranu práv poškodeného prostredníctvom všeobecného súdu, postupom podľa Trestného poriadku.\nTo platí bez ohľadu na možnosť poškodeného obrátiť sa v tomto smere na Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky alebo na Európsky súd pre ľudské práva.“\n24. Vo svetle uvedeného kasačný súd konštatuje, že v predmetnej veci nie je daný dôvod na vyhovenie\nžiadosti sťažovateľa o podanie návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom vo veci neústavnosti\na nezákonnosti inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, keďže táto bola v zmysle\nStanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyhodnotená ako zákonná.\n25. Kasačný súd po oboznámení sa s pripojeným súdnym a administratívnym spisom musí konštatovať,\nže v predmetnej veci nebolo možné postupovať inak, ako súhlasiť so závermi prijatými krajským\nsúdom v napadnutom rozhodnutí, nakoľko krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal\na vyvodil správne právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, a s ktorými sa kasačný súd v celom\nrozsahu stotožňuje. Vzhľadom na uvedené krajský súd nepochybil, keď napadnutým uznesením návrh\nsťažovateľa na prerušenie konania zamietol.\n26. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti tak kasačný súd konštatuje, že námietky uvedené v\nkasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú\nsprávnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú\nzamietol.\n27. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:57a080a5-9cbd-4417-81bd-a058661306f9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 366/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 366/06 z 30. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-30", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:57a080a5-9cbd-4417-81bd-a058661306f9"}, {"guid": "ussr:d6aa3603-928d-4fde-bb6b-3102b3f0e699", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d6aa3603-928d-4fde-bb6b-3102b3f0e699"}], "citovane_v": []}