{"guid": "d3ce9fff-2e50-4379-aa78-96fb5c9d705f:05ea344f-165e-4970-b78b-fce75b36039a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1015200719.1", "spisova_znacka": "4Sžfk/11/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/11/2017 z 1. 3. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 1. marca 2018, sp. zn. 4Sžfk/11/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:1015200719.1", "identifikacne_cislo": "1015200719", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Nora Halmová", "sudca_id": 398, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-nora-halmova-398", "datum_vydania": "2018-03-01", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "nazov": "§ 462 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/05ea344f-165e-4970-b78b-fce75b36039a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1015200719.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1015200719.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1015200719.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžfk/11/2017\n1015200719\n01. 03. 2018\nJUDr. Nora Halmová\nECLI:SK:NSSR:2018:1015200719.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Halmovej\na zo sudkýň JUDr. Jany Zemkovej PhD. a JUDr. Petry Príbelskej PhD. v právnej veci žalobcu:\nCYBERGUN société anonyme, so sídlom 9-11, rue Henri - Durant, 910 70 Bondoufle, Francúzsko, IČ:\n337 643 795 R.C.C. EVRY, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63,\nBanská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100901/3/479146/2014 zo dňa\n26.02.2015, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.\n1S/110/2015-98 zo dňa 22. septembra 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/110/2015-98 zo dňa\n22. septembra 2016 z r u š u j e a vec v r a c i a krajskému súdu na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1.\n1.1 Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 191 ods. 1 písm. c/ zákona č. 162/2015\nZ. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania o výške ktorej rozhodne správny súd po\nprávoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. Žalovaný rozhodnutím č. 1100901/3/479146/2014 zo\ndňa 26.02.2015 odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Colného úradu\nBratislava zn. 1095264/1/389809/2014 zo dňa 25.08.2014, ktorým Colný úrad Bratislava v zmysle § 26\nods. 3 zákona č. 200/2004 Z. z. o opatreniach proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri dovoze,\nvývoze a spätnom vývoze tovaru (ďalej len „zákon č. 200/2004 Z. z.“) v spojení s § 23 ods. 4 zákona\nč. 199/2004 Z. z. Colný zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 199/2004\nZ. z.“) uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť náklady colných orgánov na úradu ktorých sa ako účastník\nkonania zaviazal a ktoré boli spojené s účelným uplatňovaním opatrenia podľa zákona č. 200/2004 Z. z.\n(pozostávajúce zo skladného za tovar zaistený rozhodnutím zn. 38210/2009-5268 zo dňa 24.06.2009)\nv celkovej sume 82.188,60 €.\n1.2 Krajský súd sa vysporiadal s tvrdením žalobcu, že Okresný súd Bratislava I vo výroku rozsudku\nč. k. 28CbPv/8/2009-144 zo dňa 10.02.2011 neuviedol, že zaistený tovar neporušuje práva dušeného\nvlastníctva žalobcu a že otázka toho, či predmetný tovar porušuje práva duševného vlastníctva žalobcu\nostala nevyriešená tak, že s uvedeným názorom sa nestotožnil. V tejto súvislosti dal do pozornosti,\nže v predmetnom rozsudku na str. 5, štvrtý odsek sa okresný súd zaoberal otázkou porušenia práv\nduševného vlastníctva oprávnenej osoby (žalobcu) a výslovne uviedol: „Zaistený tovar svojim zaradením\ndo uvedených kategórií nespadá, nemôže preto ani porušiť niektoré z uvedených práv oprávňujúcich\ndržiteľa práva uplatňovať si svoje práva duševného vlastníctva viažuceho sa k hračkám distribuovaných\nspoločnosťou žalobcu“. Z odôvodnenia citovaného rozhodnutia jednoznačne vyplynula konštatácia\n\nokresného súdu, že predmetný tovar práva duševného vlastníctva žalobcu, teda ako oprávnenej osoby,\nneporušuje. Okrem toho okresný súd dospel k záveru, že žalobca „počas celého súdneho konania\nneprodukoval jediný dôkaz, ktorý by podporil jeho tvrdenia o tom, že žalovanému (ACTION SPORTS,\ns.r.o.) bol zadržaný tovar, ktorý je nedovolenou napodobeninou tovaru“, ako aj konštatovaná skutočnosť,\nže žalobca v predmetnom súdnom spore neuniesol dôkazné bremeno a preto žalobu o určenie,\nže zaistený tovar je falzifikát alebo nedovolená napodobenina zamietol. Krajský súd vzhľadom na to\nnemohol súhlasiť s tvrdením žalobcu, že otázka toho, či predmetný zaistený tovar porušuje, resp.\nneporušuje práva duševného vlastníctva žalobcu ostala nevyriešená. V prejednávanej veci preto bola\nsplnená podmienka v zmysle čl. 6 ods. 1, prvá veta Nariadenia č. 1383/2003 spočívajúca v tom, že\npostup začatý podľa čl. 9 ods. 1 je z dôvodu konania alebo zanedbania držiteľom práva prerušený, a teda\nzákonné podmienky na vymeranie skladného v zmysle čl. 6 ods. 1 Nariadenia č. 1383/2003 v spojení\ns § 4 zákona č. 200/2004 Z. z., na základe ktorého sa žalobca zaviazal na úhradu nákladov spojených\ns uchovávaním tovaru pod colným dohľadom, boli dané.\n1.3 Krajský súd sa ďalej zameral na otázku posúdenia vzniku právneho vzťahu medzi žalobcom a colným\núradom a to z hľadiska časového horizontu.\n1.4 Zo znenia ustanovenia § 4 zákona č. 200/2004 Z. z. (účinnosť ku dňu 21.04.2009) vyplýva, že\nprílohou k žiadosti je vždy písomné vyhlásenie oprávnenej osoby o tom, že preberá zodpovednosť za\nrealizáciu opatrenia voči držiteľovi tovaru a zaväzuje sa uhradiť náklady, ktoré vzniknú v súvislosti s\nprijatím opatrenia podľa osobitného predpisu.\n1.5 Z obsahu administratívneho spisu mal krajský súd za preukázané, že v danom prípade žalobca dňa\n02.04.2009 poskytol Vyhlásenie podľa čl. 6 Nariadenia Rady (ES) č. 1383/2003, v zmysle ktorého sa\nzaviazal zaplatiť všetky vzniknuté náklady podľa nariadenia, ktoré sú spojené s realizáciou opatrenia,\nuchovávaním tovaru pod colnou kontrolou. Colné riaditeľstvo SR následne vyhovelo žiadosti žalobcu o\nopatrenie dňa 21.04.2009 a prijalo na ochrannú známku č. „MP5“ č. 2635860 a právo dizajnu na obdobie\njedného roka. Týmto dňom, t. j. 21.04.2009 podľa názoru súdu došlo k vzniku právneho vzťahu medzi\nžalobcom a colným úradom, teda na jednej strane sa žalobca zaviazal znášať všetky vzniknuté náklady\npodľa nariadenia, ktoré sú spojené s realizáciou opatrenia, a na strane druhej sa žalovaný zaviazal k\nrealizácii opatrenia, ktorá v danom prípade okrem iného spočívala aj v zaistení tovaru.\n1.6 Krajský súd preto zastával názor, že v danom prípade na právny vzťah medzi žalobcom a colným\núradom, ktorý vznikol dňom 21.04.2009 bolo potrebné aplikovať právnu normu platnú a účinnú v tomto\nčase, teda v čase vzniku právneho vzťahu medzi žalobcom a colným úradom a nie v čase stanovenia\nskladného (08.10.2013).\n1.7 Z napadnutého rozhodnutia je nesporné, že predmet rozhodnutia predstavujú len náklady za\nuskladnenie tovaru. Náhradu nákladov za uskladnenie tovaru v rozhodnom čase upravoval § 26 ods.\n3 zákona č. 200/2004 Z. z. v spojení s § 4. Preto možno povedať, že v čase vyhlásenia žalobcu podľa\n§ 4 zákona č. 200/2004 Z. z. a následného prijatia opatrenia zo strany colného orgánu žalobca mohol\nlegitímne očakávať, že výška prípadne vzniknutých nákladov bude určená ako individuálne určená výška\nskutočných a preukázateľných nákladov colného orgánu spojených so skladovaním zaisteného tovaru\nv nadväznosti na ustanovenia § 26 ods. 3 zákona č. 200/2004 Z. z., v zmysle ktorého colný úrad\nrozhodnutím určí náklady, na ktorých úhradu sa oprávnená osoba podľa § 4 zaviazala.\n1.8 Krajský súd zastáva názor, že postup žalovaného, ktorý výšku nákladov vzniknutých pri uchovaní\ntovaru pod colnou kontrolou vypočítal podľa § 23 ods. 2 až 5 zákona č. 199/2004 Z. z., nebol súladný\nso zákonom, pretože ani nariadenie, ani zákon č. 200/2004 Z. z. takýto postup a spôsob neurčoval.\n1.9 Nariadenie Rady (ES) č. 1383/2003 len uvádza zodpovednosť držiteľa práv za „všetky náklady\nvzniknuté, podľa tohto nariadenia, pri uchovávaní tovaru pod colnou kontrolou“, a teda je možné sa\ndomnievať, že nariadenie ponecháva tak priestor bližšej vnútroštátnej právnej úprave. Rovnako zákon\nč. 200/2004 Z. z. v čase vzniku právneho vzťahu neupravoval spôsob výpočtu nákladov vzniknutých\npri uchovávaní tovaru pod colnou kontrolou. Samotná skutočnosť, že zákonná úprava neobsahovala\nstanovenie nákladov spojených s uskladnením tovaru pod colnou kontrolou, ešte neznamená, že\nžalovaný bol oprávnený pri výpočte postupovať podľa ustanovenia § 23 ods. 2 až 5 zákona č. 199/2004\nZ. z.\n\n1.10 Krajský súd v tomto smere prisvedčil žalobcovi, že žalovaný nesprávne použil pri rozhodovaní\no nákladoch uskladnenia tovaru ustanovenia § 7, ktoré nie je „doplnením“, resp. nenadväzuje na\nustanovenia § 4, ale vyjadruje inú skutočnosť, a to, že tovar má postavenie „dočasne uskladneného\ntovaru“ v zmysle čl. 50 Nariadenia Rady (ES) č. 2913/92, ktorého účelom je primerane aplikovať\nustanovenia o spôsobe umiestnenia takéhoto tovaru (iba na miestach schválených colnými orgánmi\na za podmienok nimi stanovených - čl. 51 a nasl. cit. nariadenia). Osobitným predpisom o dočasnom\nuskladnení tovaru, na ktorý odkazoval zákon č. 200/2004 Z. z. v znení platnom v rozhodnom čase bol\nčl. 50 Nariadenia Rady (ES) č. 2913/92 a až zákonom č. 467/2009 Z. z. účinným od 01.12.2009 bola\npoznámka pod čiarou v ustanovenia § 7 zákona č. 200/2004 Z. z. doplnená o slovo „napríklad“ a odkaz\nna § 23 ods. 2 až 5 zákona č. 199/2004 Z. z. v znení zákona č. 465/2008 Z. z.\n1.11 Ďalej krajský súd konštatoval, že ani po prijatí novely zákona č. 200/2004 vykonanej zákonom č.\n467/2009 Z. z. (správne má byť zákon č. 476/2009 Z. z.) účinnej od 01.12.2009, v zmysle ktorej ako\nbolo už vyššie konštatované, bola poznámka pod čiarou v ustanovenie § 7 doplnená o slovo napríklad a\nodkaz na § 23 ods. 2 až 5 zákona č. 199/2004 Z. z., nebol nedostatok osobitnej právnej úpravy vyriešený,\npretože ide o doplnenie zákona v ustanovení § 7, ktoré sa netýka zodpovednosti žalobcu za náklady\nspojené s prijatím opatrenia a taktiež touto zmenou sa nezmenil normatívny text zákona, ale sa len o\npríklad doplnila poznámka pod čiarou, ktorá nemá priamu všeobecne platnú normatívnu povahu.\n1.12 Aj v prípade možnej aplikácie § 7 zákona č. 200/2004 Z. z. s odkazom v poznámke pod čiarou,\nby nebolo možné tento odkaz v preskumávanej veci aplikovať, a to vzhľadom na znenie prechodného\nustanovenia k novele zákona č. 200/2004 Z. z. a to zákonom č. 476/2009 Z. z. účinným od 01.12.2009,\nkonkrétne ustanovenie § 31b, z ktorého nesporne vyplýva, že na prejednávaný prípad sa majú použiť\npredpisy platné do 30.11.2009 a dovtedy sa uvedený odkaz v zákone nenachádzal.\n1.13 Krajský súd ďalej poznamenal, že k 01.01.2014 nadobudol účinnosť zákon č. 486/2013 Z. z. o\npresadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi (ďalej len zákon č. 486/2013 Z. z.), ktorý\nzrušil a nahradil zákon č. 200/2004 Z. z. a ktorý už v ustanovení § 10 ods. 1 výslovne upravuje aj\npovinnosť nahradiť skladné. Výška skladného a sadzby sú upravené v ustanovení § 3 písm. c) Vyhlášky\nMinisterstva financií Slovenskej republiky č. 490/2013 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia\nzákona č. 486/2013 Z. z. o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi, a to tak, že výška\nskladného za uskladnenie zaisteného tovaru, bez ohľadu na dĺžku jeho skladovania, sa pre každého\ndržiteľa rozhodnutia ustanovuje 50,- € za tovar do 500 skladových položiek, pričom za každú ďalšiu\nskladovú položku nad 500 skladových položiek sa skladné zvyšuje o 0,1 €.\n1.14 S poukazom na absenciu právnej úpravy týkajúcej sa vyčíslenia nákladov na uskladnenie v\nrozhodnom čase, bolo povinnosťou správnych orgánov v danom prípade stanoviť skladné individuálne,\nna základe skutočných a preukázateľných nákladov colného orgánu spojených so skladovaním\nzaisteného tovaru.\n1.15 S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že žaloba\nje dôvodná a preto rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu ako nezákonné\npodľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n\n2.\n2.1 Proti rozsudku krajského súdu podal kasačný sťažovateľ (ďalej aj „žalovaný“) v zákonnej lehote\nkasačnú sťažnosť a navrhol, aby Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.\n1S/110/2015-98 zo dňa 22.09.2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a určil, že žiaden z účastníkov\nkonania nemá nárok na náhradu trov konania na krajskom súde ani na kasačnom súde.\n2.2 Uviedol, že mu nie je zrejmé, z akého dôvodu sa krajský súd zameral na skúmanie vzniku právneho\nvzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Ak je týmto dôvodom aplikácia prechodného ustanovenia § 31b\nods. 2 druhá veta zákona č. 200/2004 Z. z. (vznik týchto právnych vzťahov, ako aj práva a povinnosti\nz nich vzniknuté pred 01.12.2009 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov), súd pri vyslovení\n\nprávneho názoru, že skladné sa má vymerať podľa právnej úpravy účinnej v čase prijatia opatrenia,\nopomenul ustanovenie § 31b ods. 2 prvá veta zákona č. 200/2004 Z. z. (ustanoveniami zákona sa od\núčinnosti, t.j. od 01.12.2009 spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 01.12.2009). Z ustanovenia § 31b\nods. 2 druhá veta zákona č. 200/2004 Z. z. vyplýva aj, že vznik právneho vzťahu medzi žalobcom a\nžalovaným a jeho práva a povinnosti sa posúdia podľa doterajších predpisov, to znamená podľa zákona\nč. 200/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.11.2009.\n2.3 V predmetnom prípade sa podľa zákona č. 200/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.11.2009\nposúdi povinnosť žalobcu zaplatiť náklady za uskladnený tovar, ak sú splnené zákonné podmienky,\nprávo colného úradu tieto nálady vymerať a zároveň právo žalobcu na ochranu jeho práv duševného\nvlastníctva a povinnosť colného úradu vykonávať túto ochranu jeho práv duševného vlastníctva a\npovinnosť colného úradu vykonávať túto ochranu (vyplýva to aj z odseku 46 rozsudku). Po takomto\nposúdení zákona č. 200/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.11.2009 žalovaný zistil, aký právny vzťah\nvznikol a aký je jeho obsah (to znamená práva a povinnosti účastníkov tohto právneho vzťahu). Avšak\npodľa ustanovenia § 31b ods. 1 prvá veta zákona č. 200/2004 Z. z. sa ustanoveniami zákona účinného\nod 01.12.2009 spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 01.12.2009. Je teda zrejmé, že právny vzťah\nžalobcu a žalovaného, ktorý vznikol dňa 21.04.2009, sa spravuje ustanoveniami zákona č. 200/2009\nZ. z. v znení účinnom od 01.12.2009. Žalovaný dospel k právnemu názoru, že vzťah medzi žalobcom\na žalovaným existuje, nezanikol ani po novelizácii zákona č. 200/2009 Z. z., právo colného úradu\nna vymeranie skladného taktiež existuje (nezaniklo) a existuje (nezanikla) povinnosť žalobcu zaplatiť\nvymerané skladné, avšak tento právny vzťah sa spravuje podľa neskoršieho predpisu účinného od\n01.12.2009, to znamená, právna úprava účinná od 01.12.2009 sa vzťahuje aj na vymeranie skladného.\nKrajský súd v Bratislave pri vyslovení právneho názoru v bode 47 rozsudku vychádzal podľa názoru\nžalovaného z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n2.4 Žalovaný je názoru, že rozhodujúcou skutočnosťou pre určenie právnej úpravy, ktorá mala byť v\nprípade vymerania skladného aplikovaná, nie je vznik právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v\nkonaní o prijatí opatrenia, ale začatie konania o vymeraní skladného.\n2.5 Konanie vo veci žiadosti o prijatie opatrenia začalo dňa 02.04.2009 podaním žiadosti žalobcu o\nprijatie opatrenia a bolo právoplatne ukončené dňa 21.04.2009, kedy Colné riaditeľstvo SR (právny\npredchodca Finančného riaditeľstva SR) žiadosti vyhovelo a prijalo opatrenie na ochrannú známku č.\n„MP5“ č. 2635860 a právo dizajnu. V tomto konaní bol žalobca v postavení žiadateľa a Colné riaditeľstvo\nSR bolo správnym orgánom príslušným na rozhodnutie o predmetnej žiadosti. Právoplatnosťou\nrozhodnutia o prijatí opatrenia sa žalobca dostal do postavenia oprávnenej osoby v zmysle právnej\núpravy účinnej v čase prijatia opatrenia a orgánom príslušným na ochranu jeho práv vyplývajúcich\nz prijatia opatrenia bol colný úrad. Keďže predmetné opatrenie bolo prijaté na dobu jedného roka\ns účinkami ex nunc, v čase jeho prijatia nebolo zrejmé, či toto opatrenie bude realizované, t.j. či v\nčase platnosti opatrenia dôjde k dovozu tovaru podozrivého z porušenia práva duševného vlastníctva\nžalobcu (po prijatí opatrenia v postavení oprávnenej osoby), pri ktorom budú colníci povinní zasahovať\na vykonávať príslušné zákonné opatrenia, koľko bude takýchto prípadov, aký bude výsledok prípadných\nsúdnych konaní, aká bude výška skladného za tovar, ktorá osoba bude povinná na úhradu skladného\na pod. Je zrejmé, že všetky ďalšie procesné úkony a konania, napr. zaistenie tovaru, zničenie tovaru\nv zjednodušenom postupe alebo vrátenie tovaru, vymeranie skladného a podobne síce súvisia s\nrealizáciou opatrenia, avšak ide o samostatné procesné úkony a samostatné konania, pri ktorých colný\núrad postupuje podľa právnej úpravy účinnej v čase vykonania procesného úkonu alebo v čase začatia\nkonania.\n2.6 Konanie o povinnosti uhradiť skladné za tovar zaistený rozhodnutím o zaistení tovaru zn.\n38210/20095268 zo dňa 24.06.2009 mohlo byť začaté najskôr dňom právoplatného ukončenia súdneho\nkonania vo veci určenia, či zaistený tovar je falzifikát alebo tak nedovolená napodobenina. Základnou a\nrozhodujúcou skutočnosťou pri vymeraní skladného je totiž v predmetnom prípade určenie osoby, ktorá\nbude povinná na úhradu nákladov spojených so skladovaním tovaru, ktorý bol zaistený rozhodnutím\nColného úradu Bratislava zn. 38210/2009-5268 zo dňa 24.06.2009. Colný úrad môže začať správne\nkonanie len s konkrétnym účastníkom konania, t.j. v prípade vymerania skladného musí byť najprv\nkonkretizovaná osoba, ktorá je v zmysle platných právnych predpisov povinná na úhradu skladného,\nteda účastníkom predmetného konania a až následne colný úrad začína z úradnej povinnosti konanie s\ntýmto konkrétnym účastníkom konania. Správne konanie nie je možné začínať ani viesť s „neznámym“\n\núčastníkom konania. Osoba, ktorá bude povinná na úhradu skladného, nie je v čase prijatia opatrenia\nznáma. Povinnou osobou môže byť buď dovozca, vývozca alebo osoba, ktorej bol tovar zaistený v\nprípade, ak by bol žalobca s určovacou žalobou na súde úspešný (§ 25 ods. 1 zákona č. 200/2004 Z.\nz.) alebo žalobca ako oprávnená osoba, ktorý sa na úhradu nákladov písomne zaviazal v zmysle článku\n6 ods. 1 Nariadenia rady (ES) č. 1383/2003 z 22. júla 2003, ktoré sa týka colného konania pri tovare\npodozrivom z porušovania niektorých práv duševného vlastníctva a opatrení, ktoré sa majú prijať pri\ntovare, u ktorého sa zistilo, že sa takéto práva porušili, v prípade, ak postup začatý podľa článku 9 ods.\n1 je z dôvodu konania alebo zanedbania držiteľom práva prerušený, alebo v prípade, ak sa následne\nzistí, že príslušný tovar neporušuje právo duševného vlastníctva.\n2.7 Colný úrad môže pristúpiť k vymeraniu skladného až potom, ako je možné určiť osobu, ktorá je\nv zmysle platných právnych predpisov povinná na úhradu nákladov spojených s uskladnením tovaru,\npričom osobu povinnú na úhradu skladného je možné určiť až na základe výsledku súdneho konania o\nurčenie, či tovar porušuje právo duševného vlastníctva.\n2.8 V danom prípade súdne konanie bolo ukončené rozsudkom Okresného súdu Bratislava I\nsp. zn. 28CbPv/2/2009-144 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava I číslo konania\n2Cob/171/2011-183, pričom predmetný rozsudok Okresného súdu Bratislava I nadobudol právoplatnosť\ndňom 26.08.2013 a vykonateľnosť dňom 30.08.2013. Colný úrad Bratislava obdržal predmetný rozsudok\ndňa 02.10.2013 a k vyskladneniu tovaru (ukončeniu skladovania) došlo dňom 07.10.2013. Na konanie o\nvymeraní skladného bol colný úrad povinný aplikovať príslušné právne predpisy účinné k dňu 08.10.2013\n(prvý deň, keď colný úrad mohol určiť povinnú osobu a počet dní uskladnenia, t.j. vymerať skladné).\n2.9 Poukazuje, že v predmetnej veci je dôležitá skutočnosť, že v zmysle § 31b ods. 2 zákona č. 200/2004\nZ. z., neskorší právny predpis nerieši vznik právnych vzťahov, neruší tieto právne vzťahy, dokonca\npráva a povinnosti ostávajú zachované, avšak novelou zákona sa zmenili podmienky na aplikovanie\ntýchto práv a povinností (nepravá retroaktivita), takže colný úrad pri vymeraní skladného bol povinný\nvychádzať zo znenia zákona č. 200/2004 Z. z. účinného od 01.12.2009 (vrátane doplnenej poznámky\npod čiarou k § 7 zákona č. 200/2004 Z. z). Po zmene právnej úpravy (novelizácii zákona č. 200/2004 Z.\nz. s účinnosťou od 01.12.2009) mohol žalobca vzhľadom na znenie ustanovenia § 31b ods. 2 prvá veta\nlegitímne očakávať, že colný úrad bude pri výpočte skladného postupovať podľa zákona č. 200/2004\nZ. z. v znení účinnom od 01.12.2009. Krajský súd v Bratislave v bodoch 48. až 53 a v bodoch 55. a\n56. dôvodí, že zákonná úprava účinná v čase vzniku právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným\nneupravovala výpočet skladného, pričom nedostatok právnej úpravy nebol vyriešený ani po prijatí novely\nzákona č. 200/2004 Z. z. a colný úrad nebol oprávnený určiť skladné podľa § 23 ods. 2 a 5 zákona č.\n199/2004 Z. z.\n\n2.10 Žalovaný v súvislosti s uvedeným názorom krajského súdu uviedol, že predmetný tovar bol na\núzemie Spoločenstva dovezený z tretej krajiny a následne zaistený v zmysle colných predpisov, takže\nsa naň vzťahujú príslušné ustanovenia colných predpisov, vrátane príslušných ustanovení zákona č.\n199/2004 Z. z. upravujúcich dočasné uskladnenie tovaru. Ustanovenie článku 50 Nariadenia Rady\n(EHS) č. 2913/1992 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva v znení\nneskorších zmien a doplnkov, účinné do 30.04.2016, vyjadruje skutočnosť, že tovar uskladnený v čase\nprerušenia colného konania alebo zaistený pre podozrenie z porušenia práva duševného vlastníctva,\n\nmá postavenie dočasne uskladneného tovaru. V prípade dočasne uskladneného tovaru je výpočet výšky\nskladného ustanovený v § 23 ods. 2 až 5 zákona č. 199/2004 Z. z., pričom je dôvodné predpokladať,\nže takto vypočítané náklady zákonodarca považoval za primeranú kompenzáciu za skladovanie\ndočasne uskladneného tovaru. Keďže tovar zaistený z dôvodu podozrenia z porušenia práv duševného\nvlastníctva pri dovoze má postavenie dočasne uskladneného tovaru na ktorý sa vzťahujú príslušné\nustanovenia zákona č. 199/2004 Z. z., vrátane ustanovenia § 23 o výpočte skladného za dočasne\nuskladnený tovar, žalovaný zastáva právny názor, že colný úrad postupoval v predmetnom prípade pri\nvýpočte skladného s použitím ustanovenia § 23 zákona č. 199/2004 Z. z. zákonne. Ustanovenie § 23\nzákona č. 199/2004 Z. z. v rovnakom znení bolo účinné aj v čase prijatia opatrenia colným orgánom,\naj v čase vymerania skladného.\n2.11 Z uvedených dôvodov krajský súd v bodoch 49. 50. a 52 rozsudku vychádzal z nesprávneho\nprávneho posúdenia, že v čase pred novelou zákona č. 200/2004 Z. z., účinnou od 01.12.2009 ani v\nčase po nadobudnutí účinnosti tejto novely neexistovala zákonná právna úprava pre výpočet skladného.\n2.12 Žalovaný poukazuje na dôvodovú správu k zákonu č. 476/2009 Z. z., ktorým bol novelizovaný\nzákon č. 200/2004 Z. z. a ktorým bol pri ustanovení § 7 zákona č. 200/2004 Z. z. zavedený odkaz\nna ustanovenia § 23 ods. 2 až 5 zákona č. 199/2004 Z. z. Dôvodom novelizácie zákona bolo okrem\nupravenia kompetencií colných orgánov pri ochrane práv duševného vlastníctva na domácom trhu aj\nodstránenie problémov v aplikačnej praxi a konkrétne dôvodová správa k bodom 10 a 11 uvádza, že v\nuvedených bodoch sa dopĺňajú poznámky pod čiarou o príslušné vnútroštátne právne predpisy. Keďže\nustanovenie § 7 zákona č. 200/2004 Z. z. bolo doplnené o odkaz na tie ustanovenia zákona č. 199/2004\nZ. z., ktoré upravujú spôsob výpočtu nákladov colného úradu vzniknutých v súvislosti so skladovaním\ndočasne uskladneného tovaru, je zjavný úmysel zákonodarcu, aby aj v prípade nákladov vzniknutých v\nsúvislosti so skladovaním tovaru v čase prerušenia colného konania pre podozrenia z porušenia práva\nduševného vlastníctva alebo v čase zaistenia tovaru pre podozrenie z porušenia práva duševného\nvlastníctva boli tieto náklady vypočítané spôsobom ustanoveným v § 23 ods. 2 až 5 zákona č. 199/2004\nZ. z.\n2.13 Kasačný sťažovateľ uviedol, že zákonodarca upravil spôsob výpočtu výšky skladného v prípade\ndočasne uskladneného tovaru v ustanovení § 23 zákona č. 199/2004 Z. z., (pričom je dôvodné\npredpokladať, že takto vypočítané náklady považoval za primeranú kompenzáciu za skladovanie\ndočasne uskladneného tovaru) a zároveň platí, že tovar zaistený z dôvodu podozrenia z porušenia práv\nduševného vlastníctva pri dovoze má zo zákona postavenie dočasne uskladneného tovaru, na ktorý sa\nvzťahujú príslušné ustanovenia zákona č. 199/2004 Z. z. (vrátane ustanovenia § 23 o výpočte skladného\nza dočasne uskladnený tovar). Uvedenou správnou úvahou je možné odôvodniť správnosť právneho\nnázoru, že colný úrad bol oprávnený pri výpočte výšky skladného v predmetnom prípade postupovať\npodľa § 23 zákona č. 199/2004 Z. z.\n2.14\n\nKasačný sťažovateľ považuje citovanie neskoršej právnej úpravy, neúčinnej v čase začatia konania o\nvymeraní skladného, za zmätočné. Colný úrad pri vymeraní skladného nemohol postupovať podľa § 10\nzákona č. 486/2013 Z. z. a § 3 Vyhlášky Ministerstva financií SR č. 490/2013, ktorou sa vykonávajú\nniektoré ustanovenia zákona č. 486/2013 Z. z., keďže podľa § 41 zákona č. 486/2013 Z. z. sa na konanie\nzačaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona použijú doterajšie predpisy.\n3.\n3.1 Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.\n4.\n4.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) postupom podľa § 452 ods.\n1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a po zistení, že kasačnú sťažnosť\npodal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP) s prihliadnutím na formálnu viazanosť posudzovania\nkasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 časť vety prvej pred bodkočiarkou) preskúmal napadnutý rozsudok\nspolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 SSP)\ndospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.\n4.2 Kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky. Rozsudok bol verejnej vyhlásený dňa 01.03.2018 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP).\n4.3 Najvyšší súd zdôrazňuje, že predmetom konania o kasačnej sťažnosti je v medziach uvedených v\n§ 453 SSP prieskum prípustnosti následne dôvodnosti podanej kasačnej sťažnosti, preto kasačný súd\nprimárne na základe dôvodov kasačnej sťažnosti preskúmal relevanciu nedostatkov konania a rozsudku\nkrajského súdu v rozsahu sťažnostných bodov.\n4.4 V takto vymedzenom rámci prieskumu a pri nemennosti skutkového stavu (§ 454 v spojení s § 441\nSSP) o preverení podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (najmä\nsplnenia podmienok konaní a okruhu účastníkov), kasačný súd pristúpil k prieskumu o oprávnenosti\nkasačného dôvodu.\n4.5 Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd zistil skutkový stav, že\nColný úrad Bratislava vydal dňa 24.06.2009 rozhodnutie o zaistení tovaru č. 38210/2009-5268, ktorým\nprávnickej osobe ACTION SPORTS, s.r.o., Mlynarovičova 22, Bratislava, IČO: 35 794 534 na základe\nčl. 9 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 1383/2003, ktoré sa týka colného konania pri tovare podozrivom z\nporušovania niektorých práv duševného vlastníctva a opatrení, ktoré sa majú prijať pri tovare, u ktorého\nsa zistilo, že sa takéto práva porušili a § 6 ods. 2, 5 zákona č. 200/2004 Z. z. v spojení s § 64 ods. 1\npísm. a) zákona\nč. 199/2004 Z. z. zaistil tovar - airsoftové zbrane v množstve 60 kartónov (342\nkusov). Predmetný tovar colný úrad zaistil z dôvodu, že pri fyzickej kontrole tovaru vzniklo podozrenie,\nže predmetný tovar porušuje práva duševného vlastníctva právnickej osoby - žalobcu, na ochranu\npráv ktorého bolo na základe jeho žiadosti v zmysle Nariadenia č. 1383/2003 prijaté colné opatrenie s\núčinnosťou od 21.04.2009 do 21.04.2010. Žalobca sa ako oprávnená osoba zaviazal na úhradu nákladov\nspojených s účelným uplatňovaním opatrenia podľa zákona č. 200/2004 Z. z. v písomnom vyhlásení,\nktoré tvorilo prílohu žiadosti o prijatie colného opatrenia.\n4.6 Okresný súd Bratislava I rozsudkom sp. zn. 28CbPv/2/2009 zo dňa 10.02.2011\npotvrdeným\nrozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/171/2011 zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa voči\n\nžalovanému: ACTION SPORTS, s.r.o., Mlynarovičova 22, Bratislava domáhal určenia, že zaistený tovar\nje falzifikát alebo nedovolená napodobenina.\n4.7 Colný úrad Bratislava rozhodnutím č. 0526410351103 zo dňa 04.10.2013 rozhodol o prepustení\npredmetného tovaru do režimu - voľný obeh. Predmetný tovar bol vyskladnený zo skladu colného úradu\na vrátený držiteľovi tovaru dňa 07.10.2013.\n4.8 Rozhodnutím č. 1095264/1/389809/2014 zo dňa 25.08.2014 Colný úrad Bratislava v zmysle § 26\nods. 3 zákona č. 200/2004 Z. z. spojení s § 23 ods. 4 zákona č. 199/2004 Z. z. uložil žalobcovi povinnosť\nzaplatiť náklady colných orgánov, na úhradu ktorých sa ako účastník konania zaviazal a ktoré boli\nspojené s účelným uplatňovaním opatrenia podľa zákona č. 200/2004 Z. z. (pozostávajúce zo skladného\nza tovar zaistený rozhodnutím zn. 38210/2009-5268 zo dňa 24.06.2009) v celkovej sume 82.188,60 €.\nVyčíslené náklady sa pritom dotýkajú uvedeného tovaru špecifikované ako:\nairsoftové vzduchovky v množstve 342 kusov\nhodnota tovaru 21.637,73 USD,\ncolná hodnota 15.805,50 €,\n- dátum uskladnenia 24.06.2009,\n- dátum vyskladnenia tovaru 07.10.2013,\n- dĺžka uskladnenia tovaru 51 mesiacov a 13 dní,\n- sadzba použitá pre výpočet skladného: 10 % z hodnoty uskladneného tovaru/mesiac,\n- skladné za kalendárny mesiac 1.580,55 € (§ 23 ods. 2 písm. b) colného zákona),\núhrnná suma skladného za 51 mesiacov a 13 dní, t. j. za 52 mesiacov 82.188,60 €.\n4.9 Žalovaný rozhodnutím č. 1100901/3/479146/2014 zo dňa 26.02.2015 odvolanie žalobcu zamietol\na potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Colného úradu Bratislava zn. 1095264/1/389809/2014 zo\ndňa 25.08.2014.\n4.10 Žalobca sa žalobou doručenou krajskému súdu v zákonnej lehote (05.05.2015) domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100901/3/479146/2014 zo dňa 26.02.2015 v\nspojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu.\n4.11 Podľa § 4 zákona č. 200/2004 Z. z. (účinnosť ku dňu 21.04.2009), prílohou k žiadosti je vždy\npísomné vyhlásenie oprávnenej osoby o tom, že preberá zodpovednosť za realizáciu opatrenia voči\ndržiteľovi tovaru a zaväzuje sa uhradiť náklady, ktoré vzniknú v súvislosti s prijatím opatrenia podľa\nosobitného predpisu.\n4.12 Podľa čl. 6 bod 1. Nariadenia Rady (ES) č. 1383/2003 z 22. júla 2003, ktoré sa týka colného konania\npri tovare podozrivom z porušovania niektorých práv duševného vlastníctva a opatrení, ktoré sa majú\nprijať pri tovare, u ktorého sa zistilo, že sa takéto práva porušili, žiadosti o konanie musia byť sprevádzané\nvyhlásením držiteľa práv, ktoré sa môže, v súlade s vnútroštátnym právom, predložiť písomne alebo\nelektronicky, prijímajúceho zodpovednosť voči osobám nachádzajúcim sa v situácii uvedenej v článku 1\nods.1 v prípade, že postup začatý podľa článku 9 ods. 1 je z dôvodu konania alebo zanedbania držiteľom\npráva prerušený, alebo v prípade, ak sa následne zistí, že príslušný tovar neporušuje právo duševného\nvlastníctva.\n4.13 Vo vyhlásení držiteľ práv musí tiež súhlasiť so znášaním všetkých nákladov vzniknutých, podľa\ntohto nariadenia, pri uchovávaní tovaru pod colnou kontrolou podľa článku 9 a, ak je to vhodné, článku 11.\n4.14 Podľa § 26 ods. 3 zákona č. 200/2004 Z. z. (účinnosť ku dňu 21.04.2009), colný úrad rozhodnutím\nurčí náklady, na ktorých úhradu sa oprávnená osoba zaviazala podľa § 4.\n4.15 Podľa čl. 50 Nariadenia rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje\nColný kódex spoločenstva, od predloženia tovaru colným orgánom až do okamihu pridelenia colne\nschváleného určenia alebo použitia, má tento tovar postavenie dočasne uskladneného tovaru. Takýto\ntovar sa ďalej označuje ako „dočasne uskladnený tovar“.\n4.16 Podľa § 7 zákona č. 200/2004 Z. z. s účinnosťou od 01.12.2009, uskladnenie tovaru v čase\nprerušenia colného konania alebo v čase zaistenia tovaru, na uskladnenie tovaru v čase prerušenia\n\ncolného konania pre podozrenie práva duševného vlastníctva alebo v čase zaistenia tovaru pre\npodozrenie z porušenia práva duševného vlastníctva sa primerane použijú ustanovenia osobitného\npredpisu o dočasnom uskladnení tovaru.\n4.17 Podľa § 31b ods. 1 zákona č. 200/2004 Z. z., na konanie začaté pred 01.12.2009 sa použijú predpisy\núčinné do 30.11.2009.\n4.18 Podľa § 31b ods. 2 zákona č. 200/2004 Z. z., ustanoveniami zákona účinného od 01.12.2009 sa\nspravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 01.12. 2009. Vznik týchto právnych vzťahov, ako aj práva a\npovinnosti z nich vzniknuté pred 01.12.2009 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.\n4.19 Podľa § 41 zákona č. 486/2013 Z. z. na konanie začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona\nsa použijú doterajšie predpisy.\n4.20 Podľa § 42 zákona č. 486/2013 Z. z. rozhodnutia finančného riaditeľstva o prijatí opatrenia vydané\npred nadobudnutím účinnosti tohto zákona alebo vydané podľa § 40, sa uplatňujú po dobu ich platnosti\npodľa doterajších predpisov.\n4.21 Podľa § 43 zákona č. 486/2013 Z. z. lehoty, ktoré začali plynúť pred nadobudnutím účinnosti\ntohto zákona, ako aj lehoty na uplatnenie práv podľa doterajších predpisov, aj keď začnú plynúť po\nnadobudnutí účinnosti tohto zákona, sa posudzujú podľa doterajších predpisov.\n4.22 Podľa § 44 zákona č. 486/2013 Z. z. ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy\nvzniknuté pred 1. januárom 2014. Vznik týchto právnych vzťahov, ako aj práva a povinnosti z nich\nvzniknuté pred 1. januárom 2014 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.\n4.23 Podľa § 46 zákona č. 486/2013 Z. z. tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2014.\n4.24 Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 199/2004 Z. z. účinný od 01.01.2009 do 30.04.2016, osoba, ktorá\npredložila tovar colnému úradu, je povinná pri jeho uskladnení v skladoch colného úradu zaplatiť skladné,\nto platí aj pre dočasne uskladnený tovar.\n4.25 Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 199/2004 Z. z. za uskladnenie tovaru podľa odseku 1 sa platí skladné\nvo výške\na). 5 % z hodnoty uskladneného tovaru, najmenej však 16,59 €, ak uskladnenie tovaru nepresahuje päť\ndní vrátane dňa, v ktorom sa tovar uskladnil,\nb). 10 % z hodnoty uskladneného tovaru, najmenej však 33,19 €, ak uskladnenie presahuje päť dní a\nnepresahuje jeden mesiac.\n4.26 Podľa § 23 ods. 4 zákona č. 199/2004 Z. z., za uskladnenie tovaru v skladoch colného úradu sa za\nkaždý mesiac platí skladné uvedené v odseku 2 písm. b) a v odseku 3.\n4.27 Podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd\nv konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\n5.\n5.1 Najvyšší súd poznamenáva, že zákonom č. 486/2013 Z. z. o presadzovaní práv duševného\nvlastníctva colnými orgánmi bola s účinnosťou odo dňa 01.01.2014 nanovo upravená predmetná oblasť.\nNový zákon kompletne ruší zákon č. 200/2004 Z. z. Prijatie novej právnej úpravy bolo potrebné z dôvodu\nzmeny právneho režimu v predmetnej oblasti, nakoľko s účinnosťou odo dňa 01.01.2014 je účinné aj\nnariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 608/2013 o presadzovaní práv duševného vlastníctva\ncolnými orgánmi a zrušenie nariadenia Rady (ES) č. 1383/2003. Podaním žiadosti oprávnená osoba ex\nlege preberá zodpovednosť za škodu, ktorá môže vzniknúť držiteľovi tovaru pri prijímaní opatrení na\ndomácom trhu a záväzok uhradiť colným orgánom náklady, ktoré vzniknú v súvislosti s prijatím opatrenia\nna domácom trhu. Podľa predchádzajúcej právnej úpravy oprávnenej osobe uvedená zodpovednosť\n\na záväzok nevznikli zo zákona, ale oprávnená osoba prebrala záväzok vyhlásením o jeho prebratí.\nPodaním žiadosti oprávnenej osobe zodpovednosť a záväzok nevznikli zo zákona (zákon č. 200/2004\nZ. z. ), ale oprávnená osoba (žalobca) prebrala záväzok vyhlásením o jeho prebratí (zákon č. 199/2004\nZ. z.) a keďže tovar zaistený z dôvodu podozrenia z porušenia práv duševného vlastníctva pri dovoze\nmá postavenie dočasne uskladneného tovaru, na ktorý sa vzťahujú príslušné ustanovenia zákona č.\n199/2004 Z. z. vrátane ustanovenia § 23 o výpočte skladného za dočasne uskladnený tovar, Najvyšší súd\nSlovenskej republiky zastáva právny názor, že žalovaný postupoval v predmetnom prípade pri výpočte\nskladného s použitím ustanovenia § 23 zákona č. 199/2004 Z. z. zákonným spôsobom. Ustanovenie §\n23 zákona č. 199/2004 Z. z. v rovnakom znení bolo účinné aj v čase prijatia opatrenia colným orgánom,\naj v čase vymerania skladného.\n5.2 Najvyšší súd mal za preukázané, že Colný úrad Bratislava vydal rozhodnutie zn.\n1095264/1/389809/2014 zo dňa 25.08.2014, ktorým podľa § 26 ods. 3 zákona č. 200/2004 Z. z. a v\nsúlade s § 23 ods. 4 zákona č. 199/2004 Z. z. uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť skladné za tovar zaistený\nrozhodnutím o zaistení tovaru zn. 38210/2009-5268 zo dňa 24.06.2009 v celkovej výške 82.188,60\n€. Náklady colných orgánov v zmysle uvedeného rozhodnutia tvorí suma skladného vypočítaná ako\n10% z hodnoty uskladneného tovaru za každý začatý mesiac uskladnenia. Suma skladného bola\nColným úradom Bratislava vypočítaná ako výsledok súčinu dĺžky uskladnenia predmetného tovaru: 51\nmesiacov a 13 dní. Začiatok lehoty je určený vydaním rozhodnutia o zaistení tovaru zn. 38210/2009-5268\nzo dňa 24.06.2009 a koniec lehoty je určený v zmysle úradného záznamu o vrátenie tovaru zn.\n1095264/01/480277/2013 zo dňa 07.10.2013 a sadzby skladného za kalendárny mesiac sú určené v\nsúlade s ustanovením § 23 ods. 2 písm. b/ zákona č. 199/2004 Z. z. (10% z hodnoty uskladneného\ntovaru).\n5.3 Čo sa týka námietky žalobcu, že Okresný súd Bratislava I vo výroku rozsudku č. k.\n28CbPv/8/2009-144 zo dňa 10.02.2011 neuviedol, že zaistený tovar neporušuje práva duševného\nvlastníctva žalobcu a že otázka toho, či predmetný tovar porušuje tovar duševného vlastníctva žalobcu\nostala nevyriešená, tak najvyšší súd súhlasí s názorom krajského súdu, že v predmetnom rozsudku\nokresného súdu na str. 5, štvrtý odsek sa okresný súd zaoberal otázkou porušenia práv duševného\nvlastníctva oprávnenej osoby (žalobcu) a výslovne uviedol: „Zaistený tovar svojim zaradením do\nuvedených kategórií nespadá, nemôže preto ani porušiť niektoré z uvedených práv oprávňujúcich\ndržiteľa práva uplatňovať si svoje práva duševného vlastníctva viažuceho sa k hračkám distribuovaných\nspoločnosťou žalobcu“. Z odôvodnenia citovaného rozhodnutia jednoznačne vyplýva konštatácia\nokresného súdu, že predmetný tovar práva duševného vlastníctva žalobcu, teda ako oprávnenej osoby,\nneporušuje. Okrem toho okresný súd dospel k záveru, že žalobca „Počas celého súdneho konania\nnevyprodukoval jediný dôkaz, ktorý by podporil jeho tvrdenia o tom, že žalovanému (ACTION SPORTS,\ns.r.o.) bol zadržaný tovar, ktorý je nedovolenou napodobeninou tovaru“, ako aj konštatoval skutočnosť,\nže žalobca v predmetnom súdnom spore neuniesol dôkazné bremeno a preto žalobu o určenie, že\nzaistený tovar je falzifikát alebo nedovolená napodobenina, zamietol. Najvyšší súd sa stotožňuje s\nnázorom krajského súdu, keď nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že otázka toho, či predmetný zaistený tovar\nporušuje, resp. neporušuje práva duševného vlastníctva žalobcu ostala nevyriešená. V prejednávanej\nveci preto bola splnená podmienka v zmysle čl. 6 ods. 1 prvá veta Nariadenia Rady (ES) č. 1384/2003\nspočívajúca v tom, že postup začatý podľa čl. 9 ods. 1 je z dôvodu konania alebo zanedbania držiteľom\npráva prerušený, teda zákonné podmienky na vymeranie skladného v zmysle čl. 6 ods. 1 Nariadenia\nRady (ES) č. 1383/2003 v spojení s § 4 zákona č. 200/2004 Z. z. na základe ktorého sa žalobca zaviazal\nna úhradu nákladov spojených s uchovávaním tovaru pod colným dohľadom, boli dané.\n5.4 Najvyšší súd ďalej poukazuje na ustanovenie § 7 zákona č. 200/2004 Z. z, ktorý odkazuje pre prípad\nuskladnenia tovaru v čase prerušenia colného konania pre podozrenie z porušenia práva duševného\nvlastníctva, alebo v čase zaistenia tovaru pre podozrenie z porušenia práva duševného vlastníctva, k\nčomu v predmetnom prípade jednoznačne došlo, na primerané použitie ustanovenia § 23 ods. 2 až 5\nzákona č. 199/2004 Z. z., v ktorých je upravený spôsob výpočtu výšky skladného. Colný úrad predmetné\nnáklady vymeriava oprávnenej osobe rozhodnutím v zmysle § 26 ods. 3 zákona č. 200/2004 Z. z. a\noprávnená osoba je povinná ich uhradiť do 30 dní do dňa právoplatnosti rozhodnutia colného úradu (§\n26 ods. 4 zákona č. 200/2004 Z. z.). Ustanovenie § 23 ods. 4 zákona č. 199/2004 Z. z. podľa názoru\nnajvyššieho súdu bolo použité v súlade so zákonom, keďže ide o hmotnoprávne ustanovenie. Odkaz\nna čl. 50 Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/1992 zo dňa 12.10.1992, ktorým sa ustanovuje colný kódex\n\nspoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov, uvedený pri ustanovení § 7 zákona č. 200/2004\nZ. z. vyjadruje skutočnosť, že tovar uskladnený v čase prerušenia colného konania alebo zaistený pre\npodozrenie z porušenia práva duševného vlastníctva má postavenie dočasne uskladneného tovaru.\n5.5 Najvyšší súd nesúhlasí so žalobcom, že ustanovenie § 7 zákona č. 200/2004 Z. z. vyjadruje inú\nskutočnosť a to, že tovar má postavenie „dočasne uskladneného tovaru“ v zmysle čl. 50 Colného\nkódexu, čoho účelom je podľa názoru žalobcu primerane aplikovať ustanovenia o spôsobe umiestnenia\ntakéhoto tovaru. Najvyšší súd uvádza, že takýto výklad ustanovenia § 7 zákona č. 200/2004 Z. z.\npovažuje za nesprávny. Priamo zo znenia ustanovenia § 7 zákona č. 200/2004 Z. z. vyplýva, že\nustanovenia osobitného predpisu (napr. čl. 50 Colného kódexu, § 23 ods. 2 až 5 zákona č. 199/2004\nZ. z.) sa primerane použijú na uskladnenie tovaru v čase prerušenia colného konania pre podozrenie\nz porušenia práv duševného vlastníctva alebo v čase zaistenia tovaru pre podozrenie z porušenia práv\nduševného vlastníctva. Predmetné ustanovenia neupravuje len postavenie tovaru a spôsob uskladnenia,\nale aj postup pri určení nákladov spojených so skladovaním tovaru. Je bezpredmetné, že odkaz na\n§ 23 ods. 2 až 5 zákona č. 199/2004 Z. z. bol doplnený až novelou zákona č. 200/2004 Z. z. s\núčinnosťou ku dňu 01.12.2009. Podľa názoru najvyššieho súdu je tiež irelevantná argumentácia žalobcu,\nže osobitným predpisom v čase zaistenia predmetného tovaru (24.06.2009) bol len čl. 50 Colného\nkódexu, keďže žalobca poukazuje na neúčinnú právnu úpravu. Najvyšší súd poukazuje, že na danú\nprávnu vec (vymeranie skladného) je potrebné aplikovať právne predpisy v znení účinnom v čase\nukončenia skladovania (rovnaká právna úprava bola účinná aj v čase ukončenia súdneho konania vo\nveci určenia, či predmetný tovar porušuje práva duševného vlastníctva žalobcu), keď je možné určiť\npovinnú osobu a počet dní skladovania a v tomto čase už bol pri ustanovení § 7 zákona č. 200/20004\nZ. z. odkaz na ustanovenia § 23 ods. 2 až 5 zákona č. 199/2004 Z. z. upravujúci skladné, účinný. Na\nkonanie o vymeraní skladného bol colný úrad povinný aplikovať príslušné právne predpisy účinné ku dňu\n08.10.2013 (prvý deň, keď colný úrad mohol určiť povinnú osobu a počet dní uskladnenia, t.j. vymerať\nskladné). V predmetnej veci je tiež dôležitá skutočnosť, že v zmysle § 31b ods. 2 zákona č. 200/2004\nZ. z. neskorší právny predpis nerieši vznik právnych vzťahov, neruší tieto právne vzťahy, dokonca práva\na povinnosti ostávajú zachované, avšak novelou zákona sa zmenili podmienky na aplikovanie týchto\npráv a povinností, takže colný úrad pri vymeraní skladného bol povinný vychádzať zo znenia zákona\nč. 200/2004 Z. z. účinného od 01.12.2009 (vrátane doplnenej poznámky pod čiarou k § 7 zákona č.\n200/2004 Z. z.). Keďže sa na celé obdobie skladného vzťahuje úprava obsiahnutá v § 23 zákona č.\n199/2004 Z. z., postupoval colný úrad správne, keď skladné vyúčtoval podľa § 23 ods. 1 za bodkočiarkou\nv spojení s § 23 ods. 2 písm. b) zákona č. 199/2004 Z. z. Povinnosť platiť skladné je upravené v § 23 ods.\n4 zákona č. 199/2004 Z. z. a to mesačne. Po zmene právnej úpravy (novelizácie zákona č. 200/2004 Z.\nz. s účinnosťou od 01.12.2009) mohol žalobca vzhľadom na znenie ustanovenia § 31b ods. 2 prvá veta\nlegitímne očakávať, že colný úrad bude pri výpočte skladného postupovať podľa zákona č. 200/2004 Z.\nz. v znení účinnom od 01.12.2009.\n5.6 Ustanovenie § 31b ods. 1 zákona č. 200/2004 Z. z. poukazuje na konanie, t.j. kedy sa začalo konať\no dorubení skladného, čiže procesne sa koná podľa zákona účinného do 30.11.2009. Podľa odseku 2,\nktorý hovorí o hmotnoprávnej podmienke, vzťah vznikol pred obdobím 01.12.2009 a povinnosť platiť\npodľa § 31b vety druhej vznikla pred aj po, avšak v uvedenom období bol účinný § 23 zákona č. 199/2004\nZ. z.\n5.7 Najvyšší súd je preto názoru, že žalovaný nemohol postupovať podľa § 10 zákona č. 486/2013 Z. z.\na § 3 vyhlášky Ministerstva financií SR č. 490/2013, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona\nč. 486/2013 Z. z., keďže podľa § 41 zákona č. 486/2013 Z. z. sa na konanie začaté pred nadobudnutím\núčinnosti tohto zákona použijú doterajšie predpisy.\n5.8 Najvyšší súd dáva za pravdu sťažovateľovi, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, z akého\ndôvodu sa Krajský súd v Bratislave zameral na skúmania vzniku právneho vzťahu medzi žalobcom a\nžalovaným. Ak je týmto dôvodom aplikácia prechodného ustanovenia § 31b ods. 2 druhá veta zákona\nč. 200/2004 Z. z. (vznik týchto právnych vzťahov ako aj práva a povinností z nich vzniknuté pred\n01.12.2009, sa však posudzujú podľa doterajších predpisov), súd pri vyslovení právneho názoru, že\nskladné sa má vymerať podľa právnej úpravy účinnej v čase prijatia opatrenia, opomenul ustanovenie\n§ 31b ods. 2 prvá veta zákona č. 200/2004 Z. z. (ustanoveniami zákona účinného od 01.12.2009 sa\nspravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 01.12.2009). Z § 31b ods. 2 druhá veta zákona č. 200/2004 Z.\nz. vyplýva, že vznik právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a ich práva a povinnosti sa posúdia\n\npodľa doterajších predpisov, tzn. podľa zákona č. 200/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.11.2009. V\npredmetnom prípade sa teda podľa zákona č. 200/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.11.2009 posúdi\npovinnosť žalobcu zaplatiť náklady za uskladnený tovar, ak sú splnené zákonné podmienky, právo\ncolného úradu tieto náklady vymerať.\n5.9 Najvyšší súd súhlasí so sťažovateľom, že podľa § 31b ods. 1 zákona č. 200/2004 Z. z. sa\nustanoveniami zákona účinného od 01.12.2009 spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 01.12.2009.\nJe teda zrejmé, že právny vzťah žalobcu a žalovaného, ktorý vznikol dňa 21.04.2009 sa spravuje\nustanoveniami zákona č. 200/2009 Z. z. v znení účinnom od 01.12.2009, čiže procesne sa ide podľa\nzákona účinného do 30.11.2009 (kedy začali konať o dorubení skladného). Podľa § 31b prvá a druhá\nveta zákona č. 200/2004 Z. z. sa hmotnoprávne posudzujú právna a povinnosti vzniknuté a) pred\n01.12.2009 podľa doterajších predpisov a b) po 01.12.2009 podľa nových predpisov. Najvyšší súd dospel\nk rovnakému záveru, ako žalovaný, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným existuje, nezanikol ani po\nnovelizácii zákona č. 200/2009 Z. z., právo colného úradu na vymeranie skladného taktiež existuje\n(nezaniklo) a existuje (nezanikla) ani povinnosť žalobcu zaplatiť vymerané skladné, avšak tento právny\nvzťah sa spravuje podľa neskoršieho predpisu účinného od 01.12.2009, tzn. právna úprava účinná od\n01.12.2009 sa vzťahuje aj na vymeranie skladného.\n6.\n6.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky, zistiac dôvodnosť kasačnej sťažnosti žalovaného podľa § 440\nods. 1 písm. g) SSP, zrušil napadnutý rozsudok podľa § 462 ods. 1 SSP a vrátil vec krajskému súdu\nna ďalšie konanie.\n6.2 Povinnosťou krajského súdu v ďalšom konaní bude postupovať v intenciách názoru najvyššieho\nsúdu, vo veci opätovne rozhodne a súčasne rozhodne o náhrade trov konania vrátane o náhrade trov\nkasačného konania v zmysle § 467 ods. 3 SSP.\n6.3 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta\ntretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/110/2015", "guid": "01d8fe1b-9e91-4950-8ffa-2c430643c201:317ea35c-f486-4a91-ac3b-6b8debce770f", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "971d3099-10e6-4e55-b17b-1854de602b88:3e349f07-08aa-4b0d-95f0-fffb1385a7d3", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2012:1109224158.2", "spisova_znacka": "2Cob/171/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/171/2011 z 1. 10. 2012", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2012-10-01", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1109224158.2"}], "citovane_v": [{"guid": "d3ce9fff-2e50-4379-aa78-96fb5c9d705f:f09a59fe-0ee4-477b-a897-0fcffc8ac71b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1015200719.1", "spisova_znacka": "4Sžfk/11/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/11/2017 z 28. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1015200719.1"}]}