Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/86/2016 z 18. 6. 2018 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. júna 2018, sp. zn. 1Sžf/86/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:1015200481.1 Najvyšší súd | 1Sžf/86/2016 | ECLI:SK:NSSR:2018:1015200481.1 | 2018-06-18 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok), § 77 ods. 5 písm. a) zákona č. 582/2004 Z. z., § 80 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a95e7274-9237-4b93-8e25-023ddb217f7b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1015200481.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Sžf/86/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200481
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Gavalec
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1015200481.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a
členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: SEM plus, s.r.o., M.
Sch. Trnavského 22, Bratislava, IČO: 44 176 651, zastúpeného: Advokátska kancelária Andrej Vlk, s. r.
o., so sídlom: Gállayova 21, Bratislava, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava,
so sídlom Primaciálne námestie 1, Bratislava, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v
Bratislave č. k. 5S/69/2015-27 zo dňa 23. februára 2016, v konaní preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky mení rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/69/2015-27 zo
dňa 23. februára 2016 tak, že žalobu z a m i e t a.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred správnymi orgánmi

1.Žalovaný ako správca miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej len
„ miestny poplatok" alebo „poplatok") v zmysle § 99 ods. 2, 3 v spojení s § 2 ods. 2 zákona č. 582/2004
Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 582/2004 Z.z.") doručil žalobcovi ako správcovi bytových
domov na území mesta dňa 15.12.2014 výzvu zo dňa 03.12.2014 č. k. 4/14/199464-23/65/8880027 na
zaplatenie nedoplatku na miestnom poplatku v sume 2.331,91 Eur postupom podľa § 4 ods. 1 a § 80 ods.
1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok").

2. V súlade s poučením uvedeným vo výzve podal žalobca proti výzve včas námietky, ktoré odôvodnil
tým, že výška nedoplatku je nedôvodná, nakoľko žalobca poslal príslušnému útvaru žalovaného dňa
24.05.2012 oznámenie o ukončení správy bytových domov na adrese G. XX, XX/A, XX, XX/A a rodinných
domov G. XX, XX, XX, XX s tým, že ku dňu 01.05.2012 ukončuje správu týchto bytových a rodinných
domov a zároveň požiadal žalovaného o ukončenie fakturácie za komunálny odpad pre tieto domy ku dňu
31.05.2012. Oznámil tiež žalovanému, že novým správcom nehnuteľnosti je od 01.06.2012 spoločnosť
Bytkomfort - BA, a. s., Železničiarska 18, Bratislava. Žalobca v námietke ďalej uviedol, že bytové domy
na G. XX, XX/A, XX, XX/A a rodinný dom na G. XX žalovaný od platenia poplatkov za zber komunálneho
odpadu odhlásil, ostatné rodinné domy však naďalej žalobcovi fakturoval. Počnúc od 01.06.2012 preto
nesúhlasil s fakturáciou miestneho poplatku uvedenou vo výzve zo dňa 03.12.2014 od vo výške 631,75



Eur, nakoľko nezastupuje vlastníkov rodinných domov, ktorí sú pôvodcami odpadu a ktorí by mali za
svoj odpad platiť stanovené poplatky individuálne.

3. Rozhodnutím č. 4/15/000721-55/65/888027 zo dňa 27.01.2015 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie")
žalovaný podľa § 71 a § 80 ods. 1 Daňového poriadku nevyhovel námietke žalobcu proti výzve na
zaplatenie nedoplatku s odôvodnením, že poplatky za obdobie od augusta 2010 do septembra 2011 a od
mája 2012 do januára 2013 boli vystavené žalobcovi na základe platného zapojenia do systému zberu
komunálneho odpadu pod evidenčným číslom 1375239. Dňa 24.05.2012 žalobca síce doručil písomne
správcovi poplatku oznámenie o ukončení správy bytových domov G. XX, XX/A, XX, XX/A a rodinných
domov G. XX, XX, XX, XX ku dňu 31.05.2012, avšak žalovaný uviedol, že v zmysle realizačných
podmienok platných odo dňa 06.02.2012 (ide o dokument „Informácie k podmienkam realizácie odvozu
komunálneho odpadu" vyplývajúce zo Všeobecne záväzného nariadenia Hlavného mesta Slovenskej
republiky Bratislava č. 12/2001 o nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi
na území hlavného mesta SR Bratislavy v znení neskorších zmien a doplnkov a Všeobecne záväzného
nariadenia Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 13/2012 o miestnom poplatku za
komunálne odpady a drobné stavebné odpady - ďalej len „realizačné podmienky"), sa vykonávajú
zmeny zapojenia do systému zberu komunálneho odpadu osobne správcom nehnuteľnosti alebo ním
splnomocnenou osobou, o čom bol žalobca následne upovedomený. Napriek tomu neprišiel ukončiť
zapojenie do systému.

4. Správca poplatku zánik zapojenia pod evidenčným číslom 1375239 pre rodinné domy G. XX, XX, XX
J. XX spracoval bez účasti žalobcu a to dňom zapojenia samotných vlastníkov nehnuteľností do systému
zberu komunálnych odpadov. Vlastníci nehnuteľností na uvedených adresách pri zapojení predložili
výpoveď zo zmluvy o poskytovaní služieb zo strany žalobcu, ktorá im bola doručená až v januári 2013,
preto nemohli vykonať zapojenie v skoršom termíne. Žalovaný konštatoval, že žalobca vykonával správu
nehnuteľností na U. XX, XX, XX J. XX až do januára 2013, mal preto povinnosť vyberať poplatok od
vlastníkov nehnuteľností a taktiež zaň ručil.

II.
Konanie pred krajským súdom

5. Proti rozhodnutiu žalovaného o námietkach podal žalobca v zákonnej lehote na Krajský súd v
Bratislave (ďalej len „krajský súd") žalobu a navrhol ho zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie.
Uviedol, že pokiaľ sa žalovaný v písomnej reakcii na žalobcovo oznámenie o ukončení správy vyššie
označených nehnuteľností ku dňu 31.05.2012 odvolával na realizačné podmienky, z ich znenia nie je
zrejmé, ktorý orgán verejnej správy tento dokument vydal, o aký druh právneho predpisu v právnom
systéme sa jedná a či tento dokument možno považovať za všeobecne záväzný právny predpis. Bez
ohľadu na uvedenú problematickú právnu povahu realizačných podmienok je podľa žalobcu nutné
konštatovať, že odporujú platnej právnej úprave v oblasti správy daní a poplatkov.

6. S poukazom na § 102 zákona č. 582/2004 Z.z. žalobca tvrdil, že pri podaní žiadosti o vykonanie zmeny
zapojenia do systému zberu komunálneho odpadu postupoval v súlade s ustanoveniami Daňového
poriadku (§ 13 ods. 1, 4), keď urobil podanie v písomnej forme, doručenej miestne príslušnému
správcovi dane. Mal za to, že žalovaný v akomkoľvek všeobecne záväznom právnom predpise prípadne
inom dokumente upravujúcom individuálne právo fyzických a právnických osôb nie je oprávnený
zužovať rozsah práv, ktoré sú garantované právnym predpisom vyššej právnej sily. Keďže Daňový
poriadok umožňuje urobiť podanie v písomnej podobe alebo ústne do zápisnice, žalovaný nemal
oprávnenie vylúčiť doručovanie podaní správcovi poplatku napr. poštovou zásielkou. Žalobca preto tvrdil,
že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, čím závažne porušil práva žalobcu zaručené Daňovým
poriadkom.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol,
že po doručení oznámenia o ukončení správy predmetných nehnuteľností ku dňu 31.05.2012 a označení
spoločnosti Bytkomfort - BA, a. s. za nového správcu nehnuteľností odo dňa 01.06.2012 žalovaný zistil,
že uvedená spoločnosť sa zapojila do systému zberu odpadu pre bytové domy G. XX, XX/A, XX, XX/A
s účinnosťou od 01.06.2012, rodinné domy na G. XX, XX, XX J. XX však vo svojej správe nemá, teda
ich do systému zberu odpadu nezapojila. Žalovaný telefonicky oslovil vlastníkov predmetných rodinných
domov, ktorí o zmene správcu nemali informácie a uviedli, že so spoločnosťou Bytkomfort - BA, a. s.



nepodpísali zmluvu o správe a ich rodinné domy sú naďalej v správe spoločnosti SEM plus, s. r. o. V
januári 2013 predložili žalovanému výpoveď zmluvy o poskytovaní služieb zo strany žalobcu (datovanú
dňom 31.12.2012), ktorá im bola doručená až v priebehu mesiaca január 2013.

8. Žalovaný zaujal názor, že nie je v jeho kompetencii skúmať a rozhodovať, či je alebo nie je zmluva
o výkone správy právoplatne ukončená. Žalobca nepreukázal ukončenie správy pre rodinné domy na
G. XX, XX, XX J. XX žiadnym relevantným dokladom, pričom za takýto doklad nemožno považovať
oznámenie o ukončení správy. Žalovaný preto vykonal dokazovanie v zmysle § 24 ods. 2 Daňového
poriadku zisťovaním u samotných vlastníkov nehnuteľností, ktoré preukázalo, že žalobca im zmluvu o
výkone správy ku dňu 31.05.2012 nevypovedal.

9. Dňa 23.02.2016 krajský súd verejne vyhlásil rozsudok, ktorým napadnuté rozhodnutie žalovaného
zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. e/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „O.s.p.") vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a zaviazal zároveň žalovaného
zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.

10. V odôvodnení rozsudku s odkazom na § 13 ods. 1, 4 Daňového poriadku zaujal názor, že žalobcom
vykonané oznámenie o ukončení správy bytových domov bolo vykonané v súlade s platnými právnymi
predpismi a pokiaľ by aj boli realizačné podmienky vydané formou všeobecne záväzného nariadenia
Hlavného mesta SR Bratislavy, boli v tomto smere odlišné od znenia Daňového poriadku a preto by boli
v nesúlade so zákonom. Krajský súd zároveň poukázal na to, že aj samotný žalovaný napokon uznal
písomný spôsob odhlásenia zo strany žalobcu.

11. Krajský súd ďalej konštatoval, že zo strany žalovaného nebolo dostatočne zistené, kto bol v
skutočnosti po 31.05.2012 správcom obytných domov, ktorý bol s poukazom na § 77 ods. 5 písm.
a/ zákona č. 582/2004 Z.z. povinný platiť miestny poplatok. Keďže spoločnosť Bytkomfort - BA, a. s.
oznámila žalovanému, že počínajúc mesiacom jún 2012 preberá správu, avšak už len u niektorých
z dotknutých nehnuteľností, potom bolo povinnosťou správcu poplatku vykonať u vlastníkov týchto
nehnuteľností riadne a bezodkladné šetrenie k osobe správcu nehnuteľností a zabezpečiť predloženie
zmluvy o správe. Krajský súd považoval za sporné, kto je subjektom povinným platiť vyrubený poplatok
u zostávajúcich nehnuteľností.

12. Z uvedených dôvodov dospel krajský súd k záveru, že konanie žalovaného je zaťažené takými
vadami, ktoré majú za následok vecne nesprávne a nezákonné rozhodnutie.

III.
Odvolanie žalovaného, vyjadrenie žalobcu

13. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 250j
ods. 2 písm. d/ O.s.p. (krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam) a § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci). Žalovaný zotrval na argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí i v
písomnom vyjadrení k žalobe, pričom dodal, že medzi účastníkmi konanie nebolo sporné, či je možné
akceptovať písomné oznámenie žalobcu doručené žalovanému dňa 24.05.2012 a táto skutočnosť ani
nemala podľa žalovaného žiadny vplyv na vyrubenie poplatkovej povinnosti.

14. Podľa zistení žalovaného žalobca vlastníkom rodinných domov na XXXX v Bratislave zmluvu o
výkone správy ku dňu 31.05.2012 nevypovedal, domy boli naďalej v jeho správe, pričom výpoveď zmluvy
doručil vlastníkom až v januári 2013. Aj spoločnosť Bytkomfort - BA, a. s. potvrdila, že nemá a ani
nebude mať zmluvu o výkone správy uzavretú s vlastníkmi uvedených nehnuteľností, pričom o tejto
skutočnosti bol informovaný aj žalobca. Všetky doklady na úhradu miestneho poplatku vystavené v
období uvedenom vo výzve zo dňa 03.12.2014 (august 2010 - september 2011 a máj 2012 - január
2013) boli preto podľa žalovaného vystavené správne. Z uvedených dôvodov navrhol žalovaný rozsudok
krajského súdu v napadnutej časti zmeniť tak, že sa žaloba zamieta.

15. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

IV.



Právne názory odvolacieho súdu

16. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd") ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O. s. p.)
preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s
§ 246c ods. 1 O. s. p. a § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok. Po zistení, že
odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O. s. p.) a že ide o rozsudok,
proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spojení s § 250ja ods. 1 O. s. p. odvolanie prípustné, vo veci
v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O. s. p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade
senátu jednomyseľne (viď § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že odvolanie
je dôvodné, pretože rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, že zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl.
46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) založil iba na návrhovej slobode účastníka (žalobcu),
t.j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae) v medziach čl. 13 Dohovoru
o ochrane základných práv a ľudských slobôd vybrať si podľa Občianskeho súdneho poriadku z
prostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti rozhodnutiu či postupu orgánu verejnej správy. Preto správny
súd nie je oprávnený zasahovať do tejto procesnej slobody, t.j. dispozitívne rozhodnutie účastníka
konania z úradnej povinnosti meniť alebo ho počas súdneho prieskumu presviedčať o nevhodnosti takto
zvoleného prostriedku nápravy.

18. Súčasťou systému zodpovednosti účastníka za obranu svojich práv je aj uplatňovanie koncentračnej
zásady v správnom súdnom konaní, ktorá sa prejavuje predovšetkým v stanovení dvojmesačnej
prepadnej lehoty na vymedzenie všetkých žalobných dôvodov, teda tvrdení o porušení určitého zákona
v postupe alebo rozhodnutí správneho orgánu. V uvedenej lehote je žalobca povinný stanoviť hranice
súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia a nastoliť okruh otázok, ku ktorým správny súd zaujme
stanovisko a urobí záver o tom, či postup a rozhodnutie orgánu verejnej správy bol z hľadiska
vymedzenia žalobných dôvodov v súlade alebo v rozpore s namietanými právnymi predpismi. Na dôvody
žaloby, ktoré neboli uplatnené v stanovenej lehote, súd neprihliada (§ 250b ods. 1, § 250h ods. 1, § 250j
ods. 1, 2 O.s.p.). Platí pritom, že súd nevyhľadáva za žalobcu dôvody žaloby a ak pri súdnom preskúmaní
rozhodnutia a postupu správneho orgánu zistí porušenie zákona, hoci aj majúce za následok zásah do
práv a oprávnených záujmov žalobcu, ktoré však žalobca v lehote na podanie žaloby neuplatnil, nemôže
na naň prihliadnuť (m.m. napr. R 58/2001, ZSP 5/2005).

19. Predmetom správneho súdneho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného vo
veci vyrubenia nedoplatku na miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady za
obdobie od augusta 2010 do septembra 2011 a od mája 2012 do januára 2013, ktorý mal žalobca platiť
ako správca bytov v bytových domoch na G. XX, XX/A, XX, XX/A a rodinných domoch na G. XX, XX,
XX J. XX (§ 77 ods. 5 písm. a/ zákona č. 582/2004 Z.z.). Žalobca sa v správnom konaní bránil tým, že
poplatníkom miestneho poplatku od 01.06.2012 nie je, pretože ku dňu 31.05.2012 zmluvy o správe bytov
vypovedal. Žalovaný akceptoval písomné oznámenie žalobcu zo dňa 24.05.2012 o ukončení správy
bytových domov na G. XX, XX/A, XX J. XX/A ku dňu 31.05.2012, keď zistil, že správu týchto objektov
preberá spoločnosť Bytkomfort - BA, a. s. Naďalej však účtoval žalobcovi poplatok z titulu výkonu správy
rodinných domov na G. XX, XX, XX J. XX, pretože šetrením zistil, že o žalobcom tvrdenej výpovedi zmlúv
o správe a o zmene správcu ku dňu 01.06.2012 neboli vlastníci týchto objektov vopred informovaní,
zmluvy o správe žalobca vlastníkom vypovedal až listom zo dňa 31.12.2012, doručeným adresátom v
priebehu mesiaca január 2013.

20. Zo skutkových zistení žalovaného vyplýva, že žalobca podal námietky voči výzve zo dňa 03.12.2014
na zaplatenie nedoplatku na miestnom poplatku len v časti týkajúcej sa fakturácie poplatku v sume
631,75 Eur za napojenie na zber komunálneho odpadu z rodinných domov na adrese G. XX, XX, XX J.
XX za dobu od 01.06.2012 do 31.01.2013. Voči zaplateniu zvyšnej časti účtovaného poplatku za dobu
predchádzajúcu dňu 01.06.2012 u žiadnej zo spravovaných nehnuteľností nenamietal.

21. Žalobca v žalobe tvrdí len to, že pri podaní písomnej žiadosti žalovanému o vykonanie zmeny
zapojenia do systému zberu komunálneho odpadu postupoval v súlade s ustanoveniami Daňového
poriadku, keď tak urobil v písomnej forme a podanie doručil žalovanému ako správcovi poplatku. Trvá na
tom, že žalovaný nebol oprávnený v realizačných podmienkach vylúčiť doručovanie podaní správcovi
poplatku písomne a vyžadovať osobnú prítomnosť správcu nehnuteľnosti alebo ním splnomocnenej



osoby na príslušnom útvare miestnych daní a poplatkov pri vykonávaní zmien zapojenia do systému
zberu komunálneho odpadu. Žiadne iné žalobné dôvody, o ktoré by opieral svoje tvrdenia o
nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, žalobca v žalobe nepriniesol.

22. K jedinej spomenutej žalobnej námietke, ktorú pripadlo krajskému súdu preskúmať, krajský súd
uviedol (v prvom odseku na strane 10 rozsudku), že „žalobcom vykonané oznámenie o ukončení správy
bytových domov G. XX, XXA, XXA bolo vykonané v súlade s platnými právnymi predpismi a pokiaľ
by aj realizačné podmienky formou VZN Hlavného mesta SR Bratislava v tomto smere boli odlišné od
znenia Daňového poriadku (smerodajný na daný prípad) v tomto smere je ich znenie treba považovať
za nesúladné so zákonom (§ 13 ods. 1 Daňového poriadku) pre vecnú nesprávnosť. Napokon samotný
žalovaný zrejme uznal takýto spôsob odhlásenia, t. j. nie osobný, keď sám vykonal odhlásenie tejto
služby, ale až ku dňu 31.12.2012".

23. Krajský súd prijal uvedený záver bez toho, aby zistil a preskúmal obsah a povahu realizačných
podmienok (predovšetkým všeobecne záväzného nariadenia Hlavného mesta SR Bratislava č. 12/2001
o nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi na území hl. m. SR Bratislavy v
znení platnom a účinnom v čase uskutočnenia posudzovaných úkonov žalobcu) a kvalifikovane posúdil
súlad postupu žalovaného s týmto právnym aktom. V podstate doslovne prevzal stručnú argumentáciu
žalobcu, podľa ktorej ak by aj realizačné podmienky umožňovali žalovanému neakceptovať písomné
oznámenie o ukončení správy nehnuteľností a vykonanie zmien v zapojení do systému zberu
komunálneho odpadu, išlo by o právnu úpravu nesúladnú s Daňovým poriadkom. Takýto postup
krajského súdu považuje odvolací súd za arbitrárny a neprípustný. Žalovaný ho však v podanom
odvolaní nenapadol a v podstate správne poznamenal, že otázka formy oznámenia o ukončení
správy predmetných nehnuteľností, doručeného žalovanému dňa 24.05.2012, nemá pre posúdenie veci
prakticky žiadny význam. Žalovaný totiž písomné oznámenie o ukončení správy nehnuteľností ku dňu
31.05.2012 akceptoval, avšak len vo vzťahu k bytovým domom na G. XX, XX/A, XX J. XX/A. Neurobil
tak vo vzťahu k rodinným domom na G. XX, XX, XX J. XX. Dôvodom tohto postupu žalovaného nebola
skutočnosť, že zmenu v zapojení do systému zberu nevykonal žalobca osobne na úrade žalovaného,
ale že žalobca nijako nepreukázal žalovanému ukončenie správy predmetných rodinných domov ku
dňu 31.05.2012. S týmto záverom žalovaného sa s ohľadom na obsah administratívneho spisu mohol
odvolací súd len stotožniť.

24. Napriek tomu, že žalobca uvedený záver v žalobe nijako nespochybnil, vyjadril sa k nemu nad rámec
vymedzenia žalobných dôvodov krajský súd, keď konštatoval, že po oznámení žalobcu o ukončení
správy nehnuteľností ku dňu 31.05.2012 a zistení, že spoločnosť Bytkomfort - BA, a. s. preberá
počnúc mesiacom jún 2012 správu len u bytových domov, bolo povinnosťou žalovaného zisťovať
u vlastníkov rodinných domov, kto vykonáva po dátume 31.05.2012 správu týchto nehnuteľností.
Pozornosti krajského súdu však zjavne ušlo, že práve takéto šetrenie žalovaný vykonal a zistil, že
vlastníci objektov na G. XX, XX, XX J. XX o výpovedi zmlúv o správe zo strany žalobcu ku dňu 31.05.2012
(ani o vymyslenej zmene správcu od 01.06.2012) nič nevedeli, dozvedeli sa to až v priebehu mesiaca
január 2013, keď im žalobca doručil oznámenie o výpovedi správy rodinných domov ku dňu 31.05.2012.

25. Z uvedených dôvodov považuje odvolací súd záver krajského súdu o vade v konaní pred žalovaným
za nesprávny a je toho názoru, že postup žalovaného bol z hľadiska vymedzenia žalobných dôvodov v
súlade so zákonom a preto niet dôvodu, pre ktorý by malo byť napadnuté rozhodnutie zrušené.

26. Keďže neboli splnené zákonné podmienky na potvrdenie napadnutého rozsudku krajského súdu (§
219 O.s.p.), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 O.s.p.), postupoval odvolací súd podľa § 220 O.s.p. a
rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamietol.

27. O trovách oboch stupňov súdneho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 2 v spojení s
§ 250k ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu účastníkom konania nepriznal, nakoľko žalobca bol v konaní
neúspešný a žalovanému z titulu svojho procesného postavenia v správnom súdnictve právo na náhradu
trov zásadne neprináleží.

Poučenie:



Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 246c
ods. 1 O.s.p.).