Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/52/2016 z 27. 6. 2018 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. júna 2018, sp. zn. 7Sžo/52/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:1014201671.1 Najvyšší súd | 7Sžo/52/2016 | ECLI:SK:NSSR:2018:1014201671.1 | 2018-06-27 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/947d79c9-973c-42c6-a46a-545eca53bf07 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1014201671.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Sžo/52/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201671
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1014201671.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky
Reisenauerovej a z členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci
žalobcu: X. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, I., zastúpeného Mgr. Andrejom Maarom, advokátom so
sídlom Dunajská 6, Bratislava, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej
republiky, so sídlom Botanická 17, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
2097/2014 zo 14. augusta 2014, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.
5S/214/2014-34 z 13. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/214/2014-34 z 13.
októbra 2015 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Rozhodnutie krajského súdu

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 5S/214/2014-34 z 13. októbra
2015 podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia
žalovaného č. 2097/2014 zo 14. augusta 2014. Neúspešnému žalobcovi krajský súd náhradu trov
konania podľa § 250k ods. 1 OSP nepriznal.

V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že z obsahu pripojeného administratívneho spisu
žalovaného súd zistil, že dňa 11.04.2011 bol spísaný úradný záznam, z ktorého vyplýva, že P PZ, úradu
kriminálnej polície, oddelenia environmentálnej kriminalistiky Bratislava, boli poskytnuté informácie od
dôveryhodnej osoby z podozrenia týrania zvierat podľa § 378 Trestného zákona. Išlo o dva a pol ročného
koňa anglického plnokrvníka, ktorého vlastníkom mal byť údajne X. S., ktorý vlastní 12 koní na komerčné
účely - konské pólo. Tieto kone sa nachádzajú na ohradenom pozemku ranča v obci Rovinka, pri
objekte L.. Zdroj k týraniu konkrétneho koňa uviedol, že jeho vlastník mu odmieta poskytnúť veterinárnu
starostlivosť a taktiež mu odmieta dávať stravu, údajne dlhší čas nejedol, vraj už nevládze pohrýzť ani
jablko a je v absolútne zúboženom stave, má strašnú hnačku, je celý opuchnutý, dehydrovaný a nevládze
stáť. Z toho dôvodu dôveryhodná osoba kontaktovala nemenovaného veterinára - odborníka na kone.
Veterinár na základe zadovážených fotografií uviedol, že ak kôň nedostane okamžitú liečbu, behom pár
dní, možno aj hodín uhynie. Dôveryhodná osoba v záujme záchrany koňa niekoľkokrát kontaktovala
jeho vlastníka. Vlastník koňa mu uviedol, že je mu úplne jedno, čo s koňom bude. Predať ani liečiť
koňa úplne odmieta. Ďalej uviedla, že naposledy dňa 10.04.2011 videla koňa v zúboženom stave ležať
v tráve medzi panelmi, odmietal sa aj postaviť. Podľa slov dôveryhodnej osoby vlastník koňa je údajne



arogantný, vyhráža sa a mal by byť aj držiteľom zbrane. V systéme REGOB sa nachádza s menom X.
S. iba jedna osoba a to X. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. - X..

Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Senci, Obvodné oddelenie PZ Dunajská Lužná zo dňa
11.04.2011, ČVS: ORP-697/DL-SC-2011 podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku bolo začaté trestné
stíhanie vo veci úmyselného prečinu týrania zvierat podľa § 378 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. e/
Trestného zákona, ktorého sa dopustil trestne zodpovedný páchateľ tým, že v doposiaľ neustálenom
období od 13,30 hod. dňa 11.04.2011, kedy bol skutok spoľahlivo zistený v obci X. pri objekte firmy
L. (S.) v oplotenom ranči porušil ust. § 22 ods. 1 písm. b/, c/, d/, e/, ods. 2 písm. e/ zák. č. 39/2007
Z. z., nakoľko obmedzil výživu a napájanie zvieraťa - 13 kusov koňov (anglický plnokrvník), čo
poškodilo ich zdravotný stav, pričom privolaní pracovníci z Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy
Senec po vykonanej ohliadke priestorov, depistáži chovu koní a vyjadrenia páchateľa konštatovali,
že úroveň výživy je nevyhovujúca, pozostáva iba z pastvy, nie je poskytované dostatočné množstvo
objemového krmiva - bielkovinového a glycidového, čím sa dopustil porušenia vyššie citovaného zákona,
zároveň v čase kontroly na pozemku vykonávali pracovníci ohliadku kadáveru (tela) 3. ročného koňa
- anglického plnokrvníka, ktorého mal dňa 05.04.2011 prezrieť súkromný veterinárny lekár, ktorý však
podľa vyjadrenia páchateľa nevykonal ošetrenie a nepodal mu akékoľvek liečivá, iba nariadil diétu -
kŕmenie senom, na uvedenom kadavéry koňa mala byť dňa 12.04.2011 vykonaná pitva za účelom
zistenia presnej príčiny úhynu, pričom páchateľ bol riadne poučený, že kadáver koňa môže následne
zlikvidovať spaľovaním iba špecializovaná firma - kafiléria v Nitre, avšak dňa 12.04.2011 v čase
kontaktovania páchateľa, tento uviedol, že kadáver koňa už nie je u neho v chove, nakoľko ho odviezol
na kŕmenie tigrov do Oázy sibírskych tigrov v obci Kostolná pri Dunaji, kde ho pracovníci rozobrali (po
príchode príslušníkov PZ im bolo oznámené, že s kadáverom nesmú kŕmiť tigre a musí ho spaľovaním
zlikvidovať kafiléria Nitra), čím uvedeným konaním páchateľ porušil ust. § 29 ods. 7 zák. č. 39/2007 Z. z. a
ustanovenia čl. 12 Nariadenia európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009. Trestné stíhanie bolo
začaté vykonaním neodkladného a neopakovateľného úkonu - ohliadkou miesta činu dňa 11.04.2011.

Dňa 21.04.2011 bolo vydané uznesenie ČVS: ORP-697/DL-SC-2011, ktorým do konania Okresné
oddelenie PZ v Senci, Obvodné oddelenie PZ Dunajská Lužná pribralo znalca z odboru veterinárstva,
odvetvia choroby zvierat a kynológia MVDr. Janu Freyovú, zapísanú v zozname znalcov Ministerstva
spravodlivosti SR.

Uznesením Okresného riaditeľstva PZ Senec, Obvodného oddelenia PZ Dunajská Lužná zo dňa
27.07.2011 bolo rozhodnuté tak, že vec postupuje Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe Senec
na prejednanie priestupku, nakoľko výsledky skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný
čin, ale ide o priestupok proti zák. č. 37/2007 Z.z..

V spise je založená Zápisnica o ohliadke miesta činu, popis udalosti: úhyn trojročného žrebca
Anglický plnokrvník, miesto ohliadky X., začiatok ohliadky 11.04.2011 o 13.30 hod. koniec ohliadky
11.04.2011 o 15.00 hod.. Osoby prítomné pri ohliadke boli MVDr. J. - štátna veterinárna správa, pripojená
fotodokumentácia č. 134 Okresného riaditeľstva PZ v Senci vo veci týrania zvierat podľa § 378 ods. 1
písm. b/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, ktorej sa dopustil trestne zodpovedný páchateľ tým, že v
doposiaľ neustálenom období od 13,30 hod. dňa 11.04.2011, kedy bol skutok spoľahlivo zistený, v obci
X. pri objekte firmy L. (S.) v oplotenom ranči, porušil ust. § 22 ods. 1 písm. b/, c/ d/ e/, ods. 2 písm. e/ zák.
č. 39/2007 Z .z.. List prvostupňového správneho orgánu zo dňa 13.04.2011; Správa o obhliadke zo dňa
13.04.2011; Záznam zo dňa 12.04.2011; Úradný záznam o veterinárnej kontrole č. 1020231104/2011/1
Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Senec, z ktorého vyplýva, že dňa 11.04.2011 začala
veterinárna kontrola o 13,10 hod. do 15,00 hod.. Veterinárnu kontrolu vykonala MVDr. W. J., MVDr. J.
I.. Názov kontrolného orgánu subjektu bolo X., miesto výkonu kontroly X. 320, číslo prevádzky CEHC
236609, za prítomnosti X. S.. Účelom veterinárnej kontroly bol podnet na prešetrenie chovu koňa.
Z preukázaného kontrolného zistenia vyplýva, že v čase kontroly bol predmetný kôň uhynutý, podľa
vyjadrenia majiteľa kôň uhynul cca o 12,00 hod. 11.04.2011. Ošetrenie koňa vykonal MVDr. A., podľa
neho bola nariadená diéta, seno, neboli podávané žiadne liečivá. Kôň bol vo veku tri roky anglický
plnokrvník, žrebec, pôvodom z chovu D.. Majiteľ má 12 koní. Kone sú celoročne na pastve, nie je
podávané jadro, podľa vyjadrenia majiteľa, jadro podáva iba v prípade potreby. Seno dostávajú v prípade
potreby, dovážané zo Stupavy, nie je doklad o nákupe, o prevoze. Výživný stav zvierat nie je vyhovujúci.
Na napájanie sa používajú tri napájačky (jedna funkčná) v priestore pri maštali sa nachádzajú predmety,



na ktorých sa zvieratá môžu poraniť. Žalobca sa vyjadril, že priestory sú v stave vývoja a úpravy a
zdravotný stav koní je dobrý, úradný záznam podpísal žalobca.

Dňa 06.09.2011 prevzal žalobca upovedomenie o začatí priestupkového konania a predvolanie na
ústne pojednávanie, ktoré sa malo uskutočniť dňa 21.11.2011 o 9,00 hod. v priestoroch prvostupňového
správneho orgánu.

Dňa 20.10.2011 prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie o priestupku č. k. 2766/2011, ktorým
žalobca bol uznaný vinným z priestupku podľa § 48 ods. 1 písm. f/ zákona o veterinárnej starostlivosti.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.
3367/2011 zo dňa 23.01.2012, ktorým potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa.

Žalobca s týmto rozhodnutím nesúhlasil a preto podal na Krajský súd v Bratislave žalobu o preskúmanie
uvedeného rozhodnutia správneho orgánu druhého stupňa, o ktorom rozhodol Krajský súd Bratislava
rozhodnutím č. k. 5S 133/2012-49, ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu
prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Správne orgány opäť posúdili vec a rozhodli tak, že Regionálna veterinárna potravinová správa Senec
vydala dňa 03.04.2014 rozhodnutie č. 2766/2011, ktorým uznala žalobcu vinným z priestupku podľa
§ 48 ods. 1 písm. f/ zákona o veterinárnej starostlivosti a uložila mu pokutu vo výške 500,- eur. Proti
tomuto rozhodnutiu sa žalobca odvolal. O odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 14.08.2014,
č. 2097/2014, ktoré je predmetom preskúmania tohto konania.

Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru,
že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého
rozhodnutia.

Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom
odvolaní.

Prvé rozhodnutia správnych orgánov č. 2766/2011 zo dňa 20.10.2011 a č. 3367/2011 zo dňa 23.01.2012
boli zrušené, nakoľko konajúci súd vzhliadol vadu vo výroku týchto rozhodnutí, nakoľko skutok nebol vo
výroku dostatočne vymedzený čo do času a miesta jeho zistenia.

Súd po preskúmaní rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. 2766/2011 zo dňa 03.04.2014 mal
za to, že správny orgán odstránil tieto nedostatky, uviedol čas, kedy bolo zistené porušenie, a to dňa
11.04.2011 v čase od 13:10 hod. do 15:00 hod. a taktiež miesto, a to farma Z. X., X. XXX.

Podľa § 48 ods. 1 písm. f/ zákona o veterinárnej starostlivosti, priestupku sa dopustí ten, kto sa nezdrží
konania, ktoré môže spôsobiť poranenie alebo iné poškodenie zvierat, ich utrpenie, a neuloží osobám,
ktoré konajú na jeho zodpovednosť, aby sa zdržali konania, ktoré by mohlo spôsobiť poranenie, iné
poškodenie zvierat alebo ich zbytočné utrpenie. Žalobca v žalobe argumentoval tým, že toto citované
ustanovenie neodkazuje na § 22 ods. 1 písm. b/, c/, d/, e/ a ods. 2 písm. e/ zákona o veterinárnej
starostlivosti, inak povedané zo zákona nevyplýva, že porušenie povinnosti podľa § 22 ods. 1 písm. b/,
c/, d/, e/ a ods. 2 písm. e/ zákona o veterinárnej starostlivosti je priestupkom podľa § 48 ods. 1 písm.
f/ zákona o veterinárnej starostlivosti.

Súd má za to, že aj keď neodkazuje je zrejmé, že porušením § 22 od. 1 písm. b/, c/, d/, e/, ods. 2 písm.
e/ zákona o veterinárnej starostlivosti sa môže naplniť skutková podstata priestupku podľa § 48 ods. 1
písm. f/ zákona o veterinárnej starostlivosti a pokiaľ zákon neodkazuje na konkrétne ustanovenie, tak
preto, aby zbytočne neokliešťoval naplnenie skutkovej podstaty len na určité konanie, špecifikované v
uvedených ustanoveniach.

V zmysle § 48 ods. 6 zákona o veterinárnej starostlivosti účinného do 31.10.2011 sa na priestupky
a ich prejednávanie vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch, ak tento zákon neustanovuje inak.
Všeobecným predpisom o priestupkoch je zákon č. 372/1990 Zb., v zmysle ktorého § 4 ods. 3 sa konaním
rozumie aj opomenutie takého konania, na ktoré bol páchateľom vzhľadom na okolnosti a svoje osobné
pomery povinný.



V zmysle § 29 ods. 6 zákona o veterinárnej starostlivosti je vlastník zvierat, držiteľ zvierat a pôvodca
živočíšnych vedľajších produktov povinný zabezpečiť neškodné odstránenie živočíšnych vedľajších
produktov, ktoré vznikajú v súvislosti s jeho činnosťou alebo v jeho prevádzkarni tak, aby sa zabránilo
šíreniu chorôb zvierat a ZONOS.

Krajský súd mal za to, že v priebehu správneho konania sa dostatočne preukázalo, že žalobca vzhľadom
na okolnosti a svoje osobné pomery opomenutím konania, na ktoré bol povinný podľa zákona o
veterinárnej starostlivosti porušil povinnosti uložené v § 22 ods. 1 písm. b/, c/, d/, e/ a ods. 2 písm. e/
zákona o veterinárnej starostlivosti a naplnil tým skutkovú podstatu priestupku podľa § 48 ods. 1 písm. f/
zákona o veterinárnej starostlivosti tým, že žalobca uhynutého koňa odstránil v rozpore s povinnosťami
uloženými v § 29 ods. 6, 7 písm. a/ uvedeného zákona.

Neobstojí ani námietka žalobcu, ktorý tvrdí, že v konaní mu nebolo preukázané, že bol vlastníkom
alebo držiteľom uhynutého koňa. Šetrením bolo preukázané, a to výpoveďou samého žalobcu, ktorý
príslušníkom OO PZ Dunajská Lužná oznámil, že uhynutý kôň už nie je u neho v chove, nakoľko ho
odviezol na skŕmenie tigrom do Oázy sibírskych tigrov v obci D. pri B., čo potvrdila aj pani U., ktorá
uviedla, že dňa 11.04.2011 zavolal pán X. S. z X. a ponúkol jej uhynutého koňa ako potravu pre tigre a
následne jej toho istého dňa doviezol neznámy muž uhynutého koňa, pričom jej nedal žiadny papier a
povedal jej, že na základe súhlasu veterinára môže dať koňa tigrom.

Taktiež neobstojí námietka žalobcu, že bolo porušené jeho právo na spravodlivé prejednanie jeho
priestupku tým, že bez akéhokoľvek zdôvodnenia nebol ustanovený znalec príslušného odvetvia, a že
vypracovaný znalecký posudok je nezákonným dôkazom a vadou konania.

Znalecký posudok č. 04/2011 bol vypracovaný znalkyňou MVDr. Janou Freyovou zapísanou v zozname
znalcov vedenom na Ministerstve spravodlivosti SR, preto správny orgán nemal dôvod pochybovať o
jeho hodnovernosti.

Dôkazom v správnom konaní je aj znalecký posudok, ktorý je výsledkom výkonu znaleckej činnosti
podľa zákona č. 382/2004 Z. z.. Znalecký posudok ako dôkazný prostriedok a dôkazy z neho zistené
sa opierajú o odborné alebo vedecké poznatky. Znalecký posudok je jedným, nie jediným z dôkazov
v správnom konaní, ktorý hodnotí správny orgán ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom však nie je
oprávnený posudzovať jeho správnosť, ale hodnotí iba to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky
a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom (rozsudok NS SR sp.
zn. 6Sžo150/2009).

Znalecký posudok nemožno bez ďalšieho odmietnuť iba preto, že znalec nad rámec svojho oprávnenia
a v rozpore s ust. § 107 ods. 1 Trestného poriadku hodnotí vo svojom posudku niektoré dôkazy, lebo
rieši právne otázky. Skutočnosť, že znalec zaujme vo svojom posudku stanovisko aj k otázke, ktorej
zodpovedanie prislúcha výhradne súdu, nerobí tento posudok celkom nepoužiteľný, pokiaľ obsahuje
odborné poznatky a zistenia, z ktorých znalec takéto závery urobil a ktoré súčasne umožňujú súdu, aby
si totožný alebo iný záver o takejto otázke urobil sám (uznesenie NS SR sp. zn. 7To/18/2000).

Podkladom pre rozhodnutie podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné
vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe z právneho orgánu z jeho úradnej
činnosti. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Rozsah a spôsob
zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Krajský súd nevzhliadol pochybenie správneho orgánu pri vyhodnotení predmetného znaleckého
posudku, ako jedného z dôkazov.

Čo sa týka výšky pokuty správny orgán pri stanovení výšky pokuty prihliadol na charakter a závažnosť
zisteného protiprávneho konania, spočívajúceho v porušení ustanovení legislatívnych požiadaviek
zákona o veterinárnej starostlivosti na ochranu zdravia zvierat, nezabezpečenia neškodného
odstránenia živočíšnych vedľajších produktov, čím vznikla možnosť ohrozenia zdravia zvierat a ľudí.
Žalobca sa nezdržal konania, ktoré môže spôsobiť poranenie alebo iné poškodenie zvierat, ich
utrpenie, a neuložil osobám, ktoré konajú na jeho zodpovednosť, aby sa zdržali konania, ktoré by



mohlo spôsobiť poranenie, iné poškodenie zvierat alebo ich zbytočné utrpenie, ktorého sa dopustil
tým, že obmedzil výživu a napájanie zvierat, neposkytol dostatočnú plnohodnotnú výživu, nevykonal
preukázané ošetrenie koňa, neodstránil z priestoru chovu zvierat predmety, na ktorých sa môžu poraniť
a nezabezpečil neškodné odstránenie živočíšnych vedľajších produktov.

Vzhľadom na uvedené krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány dostatočne
zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili, napadnuté rozhodnutie i postup
žalovaného bol z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom.

II.
Odvolanie žalobcu

Žalobca podal prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote proti rozsudku krajského súdu
odvolanie, v ktorom sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie
žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie
konanie. Zároveň si žalobca uplatnil trovy konania.

V odvolaní žalobca uviedol, že svoje odvolanie odôvodňuje tým, že v konaní bolo porušené jeho právo na
spravodlivé prejednanie veci, čo spôsobilo, že zistenie skutkového stavu je nedostatočné na posúdenie
veci a v konaní žalovaného bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia.

Podľa § 48 ods. 1 písm. f/ zákona č. 39/2007 Z. z. sa jedná o tzv. komisívny delikt, ktorý je možné
porušiť tak, že páchateľ priestupku niečo aktívne vykoná čo nemá, niečoho sa nezdrží. Výnimkou je
povinnosť voči osobám, ktoré konajú na jeho zodpovednosť. Namiesto toho správny orgán skutkovo
vymedzil správania žalobcu, ktoré mu kladie za vinu tak, že niečo nekonal - nevykonal ošetrenie koňa,
neposkytol výživu, neodstránil predmety. Správy orgán žalobcu sankcionuje za omisívne správanie., že
niečo opomenul, pritom § 48 ods. 1 písm. f/ zákona č. 39/2007 Z. z. vôbec neumožňuje spáchať tento
priestupok nekonaním, s výnimkou povinnosti voči osobám, ktoré konajú na zodpovednosť páchateľa.
Pritom správny orgán vôbec neuvádza z čoho povinnosť žalobcu niečo konať vyplýva. Správny orgán v
rozhodnutí žiadnym spôsobom neuvádza, ako žalobca porušil povinnosť voči osobám, ktoré konajú na
jeho zodpovednosť, ani aké osoby to boli, pritom mu toto porušenie zákona kladie za vinu.

Vykonaným dokazovaním nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že žalobca aktívne svojím konaním
obmedzil výživu zvierat. Celé dokazovanie bolo namierené na to, že žalobca niečo neposkytol alebo
nevykonal, naproti tomu § 48 ods. 1 písm. f/ zákona č. 39/2007 Z. z. postihuje určité aktívne konanie.
Rozhodnutie v časti obmedzenia výživy nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Správny
orgán subsumoval správanie žalobcu, ktoré skutkovo vymedzil ako nekonanie pod komisívny delikt,
ktorý je možné porušiť takmer výlučne konaním.

Ustanovenie § 48 ods. 1 písm. f/ zákona č. 39/2007 Z. z. žiadnym spôsobom neodkazuje na § 22 ods.
1 písm. b/, c/, d/, e/ a ods. 2 písm. e/ zákona č. 39/2007 Z. z.. Inak povedané, zo zákona nevyplýva, že
porušenie povinností podľa § 22 ods. 1 písm. b/, c/, d/, e/ a ods. 2 písm. e/ zákona č. 39/2007 Z. z. je
priestupkom podľa § 48 ods. 1 písm. f/ zákona č. 39/2007 Z. z.. Kým § 22 ods. 1 zákona č. 39/2007
Z. z. ukladá vlastníkovi, alebo držiteľovi zvieraťa určitý druh správania - povinnosti, § 48 ods. 1 písm. f/
zákona č. 39/2007 Z. z. sankcionuje iný druh správania.

Kvalifikovanie nekonania žalobcu ako správanie napĺňajúce skutkovú podstatu priestupku podľa § 48
ods. 1 písm. f/ zákona č. 39/2007 Z. z., ktorý je možné spáchať iba konaním považuje žalobca za
zmätočné.

V konaní nebolo preukázané, že žalobca bol vlastníkom alebo držiteľom uhynutého koňa, nebolo
špecifikované ani o akého koňa išlo, ani odkiaľ zistil správny orgán informácie, pri ktorých neuvádza
zdroj. Uvedený postup považuje žalobca za porušenie práva na spravodlivý proces, čo je vadou
napadnutého rozhodnutia, resp. prvostupňového rozhodnutia.



V konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by žalobca obmedzil výživu a napájanie zvierat.

Pokuta bola žalobcovi uložená za viaceré porušenia zákona č. 39/2007 Z. z. (ďalej len „zákon“). Jedným
z porušení zákona má byť aj týranie zvierat tým, že žalobca mal obmedzovať výživu a napájanie koní
(§ 22 ods. 2 písm. e/ zákona). Žalovaný vychádzal zo Znaleckého posudku č. 04/2011, vypracovaný
znalcom MVDr. Janou Freyovou, znalec v odbore veterinárstvo - kynológia. Znalecký posudok bol
vypracovaný na základe poverenia Okresného riaditeľstva PZ v Senici OO PZ Dunajská Lužná vo veci
úmyselného prečinu týrania zvierat. Žalobca aj naďalej zastáva názor, že bolo porušené jeho právo na
spravodlivé prejednanie jeho priestupku tým, že bez akéhokoľvek zdôvodnenia nebol ustanovený znalec
z príslušného odvetvia. Orgán činný v trestnom konaní porušil pri obstarávaní znaleckého posudku § 143
ods. 1 a 2 a § 145 Trestného poriadku. Podľa zistení žalobcu v blízkom okolí miesta výkonu podnikania
sídlia minimálne 3 znalci z príslušného odboru ,,Chov koní hipológia“.

Z uvedených skutočností vyplýva, že znalecký posudok bol zabezpečený nezákonným spôsobom,
nakoľko pri jeho vyhotovení policajný orgán nepostupoval podľa zákona, ktorý mu predpisuje presný
postup pri obstaraní znaleckého posudku osobou, ktorá nie je zapísaná v príslušnom odbore. Z
ustáleného výkladu práva na spravodlivý proces vyplýva, že na nezákonne získané dôkazy sa v
spravodlivom procese neprihliada.

Orgán činný v trestnom konaní bezdôvodne v priamom rozpore s § 143 ods. 2 Trestného poriadku poveril
vypracovaním posudku znalca z odboru kynológia, bez toho, aby bol tento postup zdôvodnený. Žalobca
má právo, aby odborné posúdenie vykonal odborník z príslušného odboru, iba ak to nie je možné, tak
je možné zvoliť iného znalca. Tento postup však treba primeraným spôsobom zdôvodniť. V predmetom
prípade nebolo podané žiadne zdôvodnenie. Podľa názoru žalobcu mal príslušný orgán na zistenie
skutočností o tom, či chované kone žalobcu sú riadne vyživované a na posúdenie ich zdravotného stavu
pribrať znalca z odboru hipológia, a nie z odboru kynológia. Povinnosťou krajského súdu bolo námietky
proti nezákonnému postupu pri ustanovení znalca vyhodnotiť. Súd namiesto toho uviedol dôvody, ktoré
právne ani logicky nesúvisia s uvedenou námietkou. Skutočnosť, že súdny znalec je zapísaný ako znalec
v odbore kynológia, ktorý sa týka chovu psov, nie je dôkazom o tom, že je odborne spôsobilý v odbore
hipológia, teda odbore, ktorý sa týka chovu koní.

Žalobca preto namieta porušenie práva na spravodlivý proces pri ustanovení znalca, odbornosť znalca
a správnosť znaleckého posudku, ako aj to, že v rozhodnutí nebolo uvedené žiadne odôvodnenie,
prečo nebol vo veci ustanovený znalec z príslušného odboru, ako to vyplýva z § 143 ods. 2 Trestného
poriadku. V žalobe žalobca preukázal, že bolo možné ustanoviť znalca z príslušného odboru. Zároveň je
porušením práva na spravodlivý proces vada rozhodnutia, ktorá spočíva v tom, že ustanovenie znalca z
iného odboru správny orgán žiadnym spôsobom neodôvodnil. Tieto vady konania boli jednak porušením
práva na spravodlivý proces žalobcu a jednak išlo o vady, ktoré mohli mať vplyv (resp. mali) na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 145 ods. 1 Trestného poriadku treba pri pribratí znalca určiť formou otázok úlohy, ktoré má znalec
riešiť z hľadiska svojej odbornosti, pritom treba dbať na to, že znalec nie je oprávnený riešiť právne
otázky, ani hodnotiť vykonané dôkazy, ani robiť právne závery. Tieto základné pravidlá pri kladení otázok
boli porušené pri otázke č. 3 a č. 4, kde bolo uložené znalcovi z nepríslušného odboru, aby uviedol:
otázka č. 3 „Uviesť o každom jedincovi, či mu boli spôsobené zranenia, ktoré je možné kvalifikovať
ako týranie zvieraťa zvlášť krutým spôsobom...“ a na otázku č. 4 dokonca znalec nemohol odpovedať,
pokiaľ nezodpovedal otázku bez vyhodnotenia vykonaných dôkazov a vykonania právnych záverov. Na
otázku mohol znalec odpovedať iba za podmienky, že zviera bolo týrané. Teda za podmienky, že znalec
vyhodnotí dôkazy a urobí právny záver o týraní. Orgán činný v trestnom konaní výslovne navádzal
znalca, aby vyhodnotil dôkazy určitým spôsobom a urobil aj právny záver. Čo znalec aj urobil, skutkový
stav a vykonané dôkazy vyhodnotil, zaujal právne závery proti žalobcovi, čo uviedol v odpovedi na
otázku č. 4. Znalec uviedol akých porušení zákona sa žalobca mal dopustiť a právne ich kvalifikoval.
Znalec právne vyhodnotil skutkový stav tak, že vlastník porušil § 22 ods. 1 písm. b/, c/ a d/ a § 22 ods. 2
písm. e/ zákona. Závery znalca si správny orgán osvojil. Na základe nesprávne vykonaného znaleckého
dokazovania nemôže byť vydané správne rozhodnutie. Je sporné, čo potom malo byť úlohou ďalšieho
správneho konania, keď o vine rozhodoval znalec znaleckým posudkom, resp. ešte pred ním policajt,
ktorý žiadal, aby bolo opísané týranie koní. Uvedeným postupom orgánu činného v trestnom konaní,



ako aj nesprávnym postupom znalca pri vypracovaní znaleckého posudku, bol flagrantne porušený
zákon a práva žalobcu na spravodlivý proces, tým že otázky na znalca boli kladené v rozpore so
zákonom a základnými zásadami kladenia znaleckých otázok. Odpoveď na kapcióznu otázku č. 4 bola
pre rozhodnutia v oboch stupňoch rozhodujúca, nakoľko právne posúdenie prebrali doslovne do svojich
rozhodnutí. Úlohou znaleckého posudku nie je a nesmie byť prejudikovanie rozhodnutia správnych
orgánov alebo orgánov činných v trestnom konaní. Ak je podaný takýto nesprávny posudok, nemôže
správny orgán na jeho základe spravodlivo rozhodnúť. Dôkaz predmetným znaleckým posudkom preto
treba považovať za vadu konania - nezákonný dôkaz, na ktorý nemožno prihliadať. Nesprávny znalecký
posudok spôsobil, že správny orgán sa nemohol pri rozhodovaní odchýliť od právnych kvalifikácii znalca,
nakoľko znalec vykonal aj právne posúdenie veci a vyhodnotenie dôkazov, čo malo byť pôvodne úlohou
správneho orgánu. Táto skutočnosť rozhodujúcim spôsobom ovplyvnila ďalšie rozhodnutie vo veci.

V napadnutých rozhodnutiach správnych orgánov nie je podľa žalobcu dostatočným spôsobom
zdôvodnené použitie sankcie v hornej hranici peňažnej pokuty, najmä na aké priťažujúce okolnosti
prihliadal, pokiaľ sa rozhodol pre pokutu vo výške 75% najvyššej prípustnej sankcie. Skutočnosť, že
uvedenú výšku považuje správny orgán za primeranú, sa nedá považovať za dostatočné odôvodnenie,
ale za arbitrárne rozhodnutie.

III.
Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním z 29.02.2016, ktorý navrhol, aby odvolací súd
rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

Vo svojom vyjadrení žalovaný uviedol, že ako odvolací orgán príslušný podľa § 6 ods. 2 písm. c/ zákona
o veterinárnej starostlivosti a podľa § 58 ods. l zákona č. 71/1967 Zb. vo veci odvolania žalobcu proti
rozhodnutiu RVPS Senec o priestupku č. k. 725/2014 k č.k. 2766/2011 zo dňa 03.04.2014 o uložení
pokuty vo výške 500,- eur podľa § 48 ods. 2 zákona o veterinárnej starostlivosti za naplnenie skutkovej
podstaty priestupku podľa § 48 ods. l písm. f/ zákona o veterinárnej starostlivosti účinného do 31.10.2011,
t. j. v čase spáchania priestupku tým, že sa nezdržal konania, ktoré môže spôsobiť poranenie alebo iné
poškodenie zvierat, ich utrpenie, a neuložil osobám, ktoré konajú na jeho zodpovednosť, aby sa zdržali
konania, ktoré by mohlo spôsobiť poranenie, iné poškodenie zvierat alebo ich zbytočné utrpenie, ktorého
sa dopustil tým, že obmedzil výživu a napájanie zvierat, neposkytol dostatočnú plnohodnotnú výživu,
nevykonal preukazné ošetrenie koňa, neodstránil z priestoru chovu zvierat predmety, na ktorých sa môžu
poraniť, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 22 ods. 1 písm. b/, c/, d/, e/ a ods. 2 písm. e/ zákona o
veterinárnej starostlivosti účinného do 31.l0.2011, a za naplnenie skutkovej podstaty priestupku podľa
§ 48 ods. 1 písm. aj/ zákona o veterinárnej starostlivosti účinného do 31.l0.2011 tým, že nezabezpečil
neškodné odstránenie živočíšnych vedľajších produktov, ktorého sa dopustil tým, že uhynutý kôň nebol
neškodne odstránený v kafilerickom zariadení, čím došlo k porušeniu § 29 ods. 6 a ods. 7 písm. a/ zákona
o veterinárnej starostlivosti účinného do 31.10.2011, čo bolo zistené úradnou veterinárnou kontrolou
vykonanou dňa 11.04.201l v čase od 13.10 hod. do 15.00 hod. na farme žalobcu Z., CEHZ 236609.
Zároveň žalovaný nariadil žalobcovi uhradiť paušálnu sumu trov konania vo výške 16,- eur podľa § 79
ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“) a v súlade s Vyhláškou
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 41l/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov
konania o priestupku.

Úradná veterinárna kontrola bola vykonaná na základe podnetu na stav v chove koní v súčinnosti s
príslušníkmi policajného zboru Obvodného oddelenia PZ Dunajská Lužná. V čase veterinárnej kontroly
dňa 11.X4.2011 od 13.10 hod. do 15.00 hod. bolo na farme Z. X., X. XXX zistené, že predmetný kôň
(anglický plnokrvník) v deň kontroly uhynul. Kontrolou ostatných koní (v čase kontroly v počte 12) bolo
zistené, že kone sú celoročne na pastve, úroveň výživy je nevyhovujúca, pozostávala iba z pastvy,
nebolo poskytované dostatočné množstvo objemového krmiva (účastník nepredložil žiadnu evidenciu o
nákupe a spotrebe krmiva ani o veterinárnych úkonoch). Zvieratá mali k dispozícii tri napájačky, z toho
funkčná bola iba jedna. V priestore pri maštali a hale sa nachádzali predmety, na ktorých sa zvieratá
mohli poraniť.



Skutočnosti zistené počas úradnej veterinárnej kontroly sú uvedené v Úradnom zázname o veterinárnej
kontrole č. 1020231104/2011/1 zo dňa 11.04.2011, s ktorým bol žalobca oboznámený a ktorý podpísal
s vyjadrením: ,,Priestory sú v stave vývoja a úprav a zdrav. stav koní je dobrý“.

Podľa názoru žalovaného rozhodnutie o odvolaní č. k. 2097/2014 zo dňa 14.08.2014 vychádza zo
spoľahlivo zisteného stavu veci, je v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vydal ho orgán
na to príslušný a obsahuje všetky predpísané náležitosti. Výrok rozhodnutia obsahuje popis skutku s
označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie a rozhodnutie
o trovách konania. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol hodnotenie dôkazov, ktoré vykonal a
reagoval na pripomienky, návrhy a vyjadrenia žalobcu. Dôkazy boli vykonané zákonným spôsobom a
jednoznačne preukázali, že skutok uvedený vo výroku napadnutého rozhodnutia sa stal.

Čo sa týka znaleckého posudku č. 04/2011, tento bol vypracovaný MVDr. Janou Freyovou, teda
odborne spôsobilou osobou s ukončeným vysokoškolským vzdelaním v odbore všeobecné veterinárske
lekárstvo. Znalkyňa MVDr. Jana Freyová bola pribraná do konania vo veci na základe Uznesenia
Okresného riaditeľstva PZ v Senci, Obvodné oddelenie PZ Dunajská Lužná, ČVS: ORP- 697/DL-
SC-2011 zo dňa 21.04.2011 ako znalec z odboru veterinárstvo, odvetvie choroby zvierat a kynológia,
zapísaná v zozname znalcov MS SR pod evidenčným číslom 910800. MVDr. Jana Freyová -
zapísaná v zozname znalcov vedenom na Ministerstve spravodlivosti SR, ako odborne spôsobilá
osoba s ukončeným vysokoškolským vzdelaním v odbore všeobecné veterinárne lekárstvo si ako
odborného konzultanta na posúdenie zdravotného stavu koní z hľadiska ich výživy, psychického stavu
a veterinárneho ošetrenia prizvala MVDr. P. D., špecialistku na choroby koní. Znalecký posudok je
doložený fotodokumentáciou s opisom, ktorý jednoznačne poukazuje na nevyhovujúci výživný a u
niektorých jedincov aj zdravotný stav, ako aj nevyhovujúce zoohygienické podmienky chovu.

V konaní neboli porušené práva žalobcu na spravodlivé prejednanie veci.

Žalovaný pri stanovení výšky pokuty prihliadal podľa § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch na charakter
a závažnosť zisteného protiprávneho konania, spočívajúceho v porušení ustanovení legislatívnych
požiadaviek zákona o veterinárnej starostlivosti na ochranu zdravia zvierat, nezabezpečenie
neškodného odstránenia živočíšnych vedľajších produktov, čím vznikla možnosť ohrozenia zdravia
zvierat a ľudí. Žalobca sa nezdržal konania, ktoré môže spôsobiť poranenie alebo iné poškodenie zvierat,
ich utrpenie, a neuložil osobám, ktoré konajú na jeho zodpovednosť, aby sa zdržali konania, ktoré
by mohlo spôsobiť poranenie, iné poškodenie zvierat alebo ich zbytočné utrpenie, ktorého sa dopustil
tým, že obmedzil výživu a napájanie zvierat, neposkytol dostatočnú plnohodnotnú výživu, nevykonal
preukazné ošetrenie koňa, neodstránil z priestoru chovu zvierat predmety, na ktorých sa môžu poraniť
a nezabezpečil neškodné odstránenie živočíšnych vedľajších produktov, ktorého sa dopustil tým, že
uhynutý kôň nebol neškodne odstránený v kafilerickom zariadení a to i napriek upozorneniu inšpektorov
RVPS Senec. Žalovaný pri určovaní výšky pokuty zohľadnil tiež dĺžku trvania protiprávneho stavu, ktorý
preukázateľne trval minimálne v čase vykonania úradnej veterinárnej kontroly dňa 11.04.2011. Z hľadiska
posudzovania miery zavinenia žalovaný zobral do úvahy skutočnosť, že žalobca, ako vlastník alebo
držiteľ zvierat, je povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky pri chove zvierat alebo
držaní zvierat - následkom bol nevyhovujúci výživný a u niektorých jedincov aj zdravotný stav, ako aj
nevyhovujúce zoohygienické podmienky chovu koní a úhyn jedného z nich.

Žalovaný s tvrdeniami žalobcu uvedenými v odvolaní proti rozsudku krajského súdu nesúhlasil a trval
na svojich argumentoch, ktoré uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia o odvolaní č. k. 2097/2014 zo
dňa 14.08.2014 k odvolaniu žalobcu a vo vyjadrení k žalobe zo dňa 25.02.2015, stotožnil sa so závermi
súdu uvedenými v rozsudku, a tvrdenia žalobcu uvedené v odvolaní proti tomuto rozsudku považoval
za nesprávne a účelové.

Žalovaný má za to, že z preukázaných skutočností je zrejmé, že jeho rozhodnutie bolo vydané oprávnene
a vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, ktorý zakladá administratívno-právnu
zodpovednosť žalobcu, je zákonné - postupoval v súlade s právnymi predpismi, vydal ho orgán na to
príslušný, čím boli splnené hmotnoprávne i procesnoprávne predpoklady pre vydanie rozhodnutia, je
zrozumiteľné a obsahuje všetky predpísané náležitosti.

IV.



Právny názor odvolacieho súdu

Podľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) odvolacie konania
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta
prvá OSP a § 492 ods. 2 SSP preskúmal rozhodnutie krajského súdu a postup, ktorý popredchádzal jeho
vydaniu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v žalobcom podanom odvolaní podľa § 212 OSP v spojení s
§ 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 492 ods. 2 SSP a postupom podľa § 250ja ods. 2 OSP v spojení s §
492 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle odvolacieho súdu (www.nsud.sk), dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej
samosprávy a ďalších právnických osôb a fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o
právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami
správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia,
ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb.

Odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že súd v procese súdneho prieskumu nie je súdom
skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
druhej hlavy piatej časti OSP (upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom
správnych orgánov) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti
s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi
a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané
v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti
rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými
žalobkyňa namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím
správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo
procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou
postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v
čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP).

Ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z
občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení
sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym
orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už
vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy (§ 250i ods.
2 OSP).

V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v
žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).

Predmetom preskúmania je rozsudok krajského súdu, ktorý žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č.k. 2097/2014 zo dňa 14.08.2014 zamietol.
Preskúmavaným správnym rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu - Regionálnej, veterinárnej a potravinovej správy Senec č.k. 725/2014 zo dňa 03.04.2014, ktorý
rozhodol o priestupku a uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 48 ods. 1 písm. f/
zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov účinného do 31.10.2011
tým, že sa žalobca nezdržal konania, ktoré môže spôsobiť poranenie alebo iné poškodenie zvierat, ich
utrpenie a neuložil osobám, ktoré konajú na jeho zodpovednosť, aby sa zdržali konania, ktoré by mohlo



spôsobiť poranenie, iné poškodenie zvierat, alebo iné ich zbytočné utrpenie, konanie ktorého sa dopustil
tým, že obmedzil výživu a napájanie zvierat, neposkytol dostatočnú plnohodnotnú výživu, nevykonal
preukázané ošetrenie koňa, neodstránil z priestoru zvierat predmety, na ktorých sa môžu poraniť, čím
porušil ustanovenia § 22 ods. 1 písm. b/, c/, d,/ e/ a ods. 2 písm. e/ zákona č. 39/2007 Z.z. v znení
účinnom do 31.10.2011. Súčasne bol žalobca uznaný vinným z priestupku podľa § 48 ods. 1 písm. a/ aj
j/ zákona č. 39/2007 Z.z. v znení účinnom do 31.10.2011 tým, že nezabezpečil neškodné odstránenie
živočíšnych vedľajších produktov, ktoré sa dopustil tým, že uhynutý kôň nebol neškodne odstránený v
kafilerickom zariadení, čím došlo k porušeniu § 29 ods. 6 a ods. 7 písm. a/ zákona č. 39/2007 Z.z. v znení
účinnom do 31.10.2011, čo bolo zistené úradnou veterinárnou kontrolou vykonanou dňa 11.04.2011 v
čase od 13.10 hod do 15.00 hod., farma: Z. X. X. XXX, CEH2 2366 09, za čo bola uložená žalobcovi
podľa § 48 ods. 2 zákona č. 39/2007 Z.z. v znení účinnom do 31.10.2011 pokuta vo výške 500,- eur.

Žalobca - odvolateľ v odvolaní proti rozsudku krajského súdu tvrdil zhodne ako v podanej správnej
žalobe, že skutkové vymedzenie správania žalobcu, ktoré podľa správnych orgánov malo byť porušením
zákona, nenapĺňa skutkovú podstatu priestupku podľa § 48 ods. 1 písm. f/ zákona č. 39/2007 Z.z. v
znení účinnom do 31.10.2011.

Odvolací súd sa plne stotožňuje s tvrdením krajského súdu, ktorý relevanciu tomuto žalobného bodu,
nepriznal. Podľa odvolacieho súdu výrok rozhodnutia žalovaného, v spojení s prvostupňovým správnym
rozhodnutím zodpovedá ustanoveniu § 77 zákona č. 372/1990 Zb.,v ktorej zákonodarca vymedzuje
náležitosti výroku rozhodnutia vydaného v konaní podľa zákona č. 372/1990 Zb., keď výrok obsahuje
všetky zákonné náležitosti rozhodnutia o priestupku. Nie je zrejmé (nevyplýva to z obsahu odvolania
žalobcu, ani vymedzenia žalobného bodu), v čom podľa žalobcu spočíva nedostatočné skutkové
vymedzenie správania žalobcu, keď odvolací súd mal za to, že jednoznačne, určite a zrozumiteľne,
v konečnom dôsledku dostatočne, je vymedzené konkrétne správanie žalobcu, ktoré je naplnením
skutkovej podstaty priestupku, z ktorého bol žalobca žalovaným uznaný vinným.

Žalobca v odvolacom konaní tvrdil, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané na základe
nedostatočne zisteného stavu na posúdenie veci a v správnom konaní sa vyskytla vada, ktorá mohla mať
vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Tento odvolací dôvod následne špecifikoval tvrdením, že
nebolo možné, aby žalobca bol uznaný zo spáchania priestupku podľa § 48 ods. 1 písm. f/ zákona č.
39/2007 Z.z., na základe tých skutkových okolností, ktoré uviedli správne orgány vo výrokoch svojich
rozhodnutí, keď podľa názoru žalobcu priestupok, podľa tohto zákonného ustanovenia, zákonodarca
neumožňuje spáchať nekonaním. Tvrdil, že zo zákona nevyplýva, že porušenie povinností podľa §
22 ods. 1 písm. b/, c/, d/, e/ a ods. 2 písm. e/ zákona č. 39/2007 Z.z. je priestupkom podľa § 48
ods. 1 písm. f/, keď podľa žalobcu § 22 ods. 1 ukladá vlastníkovi alebo držiteľovi zvieraťa určitý druh
správania a povinnosti a ustanovenie § 48 ods. 1 písm. f/ sankcionuje iný druh správania. Podľa žalobcu,
správnymi orgánmi kvalifikované nekonanie žalobcu, podľa správnych orgánov napĺňajúce skutkovú
podstatu priestupku, § 48 ods. 1 písm. f/ zákona č. 39/2007 Z.z., je podľa žalobcu, možné spáchať iba
konaním, preto záver správnych orgánov považuje za zmätočný.

Výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu
jeho spáchania, poprípade i evidencie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť
zamenený s iným. Výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú v ňom určené
konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania. Musí byť preto určitý a konkrétny, aby nevznikli
pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania. V prípade, že správny orgán neuvedie tieto
náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, poruší tým ustanovenie § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/28/2007 zo
dňa 6. marca 2008).

Ako nedôvodnú vyhodnotil najvyšší súd odvolaciu námietku neurčitosti výroku napadnutého rozhodnutia
žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím, keď preskúmavané správne
rozhodnutia, ich výrok považuje za dostatočne určité, keď z výroku rozhodnutia, ktorým bol žalobca
uznaný zo spáchania priestupku, je vymedzené konanie, ktoré sa kladie žalobcovi za vinu, ktoré napĺňa
konkrétnu skutkovú podstatu priestupku, časové obdobie zistenia porušenia povinnosti žalobcom, ich
konkretizácie, ako aj právna kvalifikácia porušenia povinnosti žalobcu, a kvalifikácia skutkovej podstaty
priestupku.



Žalobca tvrdil, že nebola naplnená skutková podstata priestupku podľa § 48 ods. 1 písm. f/ zákona č.
39/2007Z.z. v znení účinnom do 31.10.2011, ktorá podľa žalobcu predpokladá, že páchateľ priestupku
niečo vykoná, čo nemá, niečoho sa nezdrží. Podľa žalobcu správanie žalobcu vymedzili správne
orgány pri uvedenej kvalifikácii priestupku ako nekonanie, keď podľa žalobcu ustanovenie § 48 ods. 1
písm. f/ zákona č. 39/2007 Z.z. v znení účinnom do 31.10.2011 neumožňuje spáchať tento priestupok
nekonaním.
V konaní bolo preukázané, že žalobca povinnosti vymedzené v § 22 ods. 1 zákona č. 39/2007 Z.z. tak,(v
čase skutku), ako sa mu kladú za vinu porušil, keď nezabezpečil dostatočné kŕmenie a napájanie zvierat,
v dôsledku čoho obmedzil ich výživu a napájanie zvierat, v dôsledku čoho im neposkytol plnohodnotnú
výživu a v konečnom dôsledku obmedzením výživy zvierat poškodil zdravotný stav zvierat a vykonával
chov zvierat, ich ustajnenie tak, že neodstránil z priestoru chovu zvierat predmety, na ktorých sa môže
zviera poraniť, čím aj podľa odvolacieho súdu naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 48 ods.
1 písm. f/ zákona č. 39/2007 Z.z. v znení účinnom k 31.10.2011 (v spojení s ustanovením § 54c
zákona 39/2007 Z.z.), ktorá upravuje, že „priestupku sa dopustí ten, kto sa nezdrží konania, ktoré môže
spôsobiť poranenie alebo iné poškodenie zvierat, ich utrpenie, a neuloží osobám, ktoré konajú na jeho
zodpovednosť, aby sa zdržali konania, ktoré by mohlo spôsobiť poranenie, iné poškodenie zvierat, alebo
ich zbytočné utrpenie“. Žalobca bol povinný zabezpečiť zvieratám plnohodnotnú stravu kŕmenie a prístup
k napájadlám, vykonať ich riadne ustajnenie - chov v zariadeniach, ktoré zaručia ich dobrý zdravotný
stav, fyziologické a biologické potreby, dostatočnú voľnosť pohybu, rozvíjanie ich daností a fyziologických
prejavov správania, a to práve dodržiavaním požiadaviek na ustajnenie zvierat, na kŕmenie, napájanie,
na chov zvierat a v tejto súvislosti aj vedenie záznamov.

Žalobca naplnil aj podľa odvolacieho súdu skutkovú podstatu priestupku podľa § 48 ods. 1 písm. f/
zákona č. 39/2007 Z.z. v znení účinnom k 31.10.2011, aj konaním umiestňovaním predmetov v areáli
chovu, na ktorých sa zvieratá mohli poraniť, a to v mieste ustajnenia zvierat alebo v mieste chovu zvierat,
teda konanie, ktorého sa mal žalobca zdržať, mohlo spôsobiť zvieratám poranenie alebo iné poškodenie
alebo ich utrpenie, resp. žalobca nezabezpečil, aby takéhoto správania (umiestňovania predmetov) sa
zdržali osoby, ktoré konali na jeho zodpovednosť, čím podľa názoru aj odvolacieho súdu porušil žalobca
povinnosti vymedzené v § 22 ods. 1 písm. d/ zákona č. 39/2007 Z.z. v znení účinnom do 31.10.2011 Z.z..
Žalobca bol povinný zabezpečiť zvieratám plnohodnotnú stravu, kŕmením a zabezpečením ich prístupu
k napájadlám a realizovať ich ustajnenie a chov, v zariadeniach, ktoré zaručia ich dobrý zdravotný
stav, naplnenie fyziologických a etologických potrieb, zabezpečiť im dostatočnú voľnosť pohybu, rozvíjať
ich danosti a fyziologické prejavy správania. Tieto povinnosti mohol žalobca porušiť konaním (napr.
nevhodným kŕmením a pod.), ako i opomenutím konania nekŕmením a aj nedostatočným kŕmením
zvierat a nedostatočným prístupom k napájadlám. V oboch prípadoch sa jednalo o konanie (buď aktívna
činnosť žalobcu, ktorej sa mal zdržať, alebo nekonanie, nedostatočné konanie v súvislosti s plnením
povinností vymedzených v § 22 ods. 1 zákona č. 39/2007 Z.z.). Obmedzenie výživy zvierat a tým aj
neposkytnutie im plnohodnotnej stravy je konaním, ktorého sa mal žalobca zdržať, lebo nim mohol
spôsobiť poranenie a iné poškodenia zvierat a v konečnom dôsledku aj ich utrpenie. Je preukázané, že
žalobca porušil § 22 ods. 1 písm. c/, ako písm. b/ a písm. d/ zákona č. 39/2007 Z.z. v znení účinnom
do 31.10.2011. Podľa odvolacieho súdu v konaní bolo preukázané, aj naplnenie skutkovej podstaty
priestupku podľa § 48 ods. 1 písm. a/ a písm. j/ zákona č. 39/2007 Z.z. v znení účinnom k 31.10.2011, keď
bolo preukázané, že žalobca porušil ustanovenie § 29 ods. 6 a 7 písm. a/ zákona č. 39/2007 Z.z. v znení
účinnom do 31.10.2011, keď nezabezpečil neškodné odstránenie uhynutého zvieraťa prostredníctvom
kafilerického zariadenia. Skutkové zistenia správnych orgánov preukazujú, že žalobca konaním, ktoré
skutkovo vymedzil žalovaný v spojení s prvostupňovým správnym orgánom vo výroku rozhodnutia,
naplnil skutkovú podstatu priestupkov podľa § 48 ods. 1 písm. f/ a § 48 ods. 1 písm. a/ a písm. j/ zákona č.
39/2007 Z.z. v znení účinnom k 31.10.2011, keď obmedzenie výživy a napájania zvierat, neposkytnutie
im plnohodnotnej výživy, umiestňovanie predmetov v priestoroch ustajnenia a chovu zvierat, ktoré mohli
spôsobiť poranenia zvierat, ako aj neošetrenie koňa, napĺňajú skutkovú podstatu priestupku podľa §
48 ods. 1 písm. f/ zákona č. 39/2007 Z.z., a preukazujú porušenie povinnosti žalobcu ako vlastníka a
držiteľa zvierat podľa § 20 ods. 1 zákona č. 39/2007 Z.z. v znení účinnom k 31.10.2011. Žalobca tým,
že nevykonal v súlade s povinnosťami vymedzenými v § 29 ods. 6 a 7 písm. a/ zákona č. 39/2007 Z.z.
v znení účinnom do 31.10.2011 neškodné odstránenie živočíšnych vedľajších produktov (uhynutého
koňa) naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 48 ods. 1 písm. a/ a písm. j/ zákona č. 39/2007 Z.z.
v znení účinnom k 31.10.2011. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotožnil s odvolacou námietkou
žalobcu, že nebolo možné skutkové vymedzenie správania žalobcu považovať za naplnenie skutkovej
podstaty priestupku podľa § 48 ods. 1 písm. f/ zákona č. 39/2007 Z.z. v znení účinnom do 31.10.2011.



Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou, že nebol dostatočne zistený skutkový stav veci.
Vo vzťahu k námietke žalobcu, že nebolo preukázané, že je vlastníkom uhynutého koňa a že obmedzil
výživu, ako aj prístup zvierat k napájadlám, odvolací súd poukazuje, že povinnosti vymedzené v § 22
ods. 1 sa viažu k vlastníkovi alebo k držiteľovi zvieraťa. Z obsahu vyšetrovacieho spisu, ktorý je súčasťou
predloženého administratívneho spisu mal správny orgán, ako aj odvolací súd preukázané, že žalobca
nezabezpečil odvoz uhynutého koňa v súlade so zákonnou úpravou, keď ho poskytol ako krmivo pre tigre
- tretej osobe v obci D. pri B., v oáze sibírskeho tigra N. U., ktorá potvrdila (tak ako vyplýva zo záznamu
podpráporčíka A. dňa 12.04.2011), že v jej areáli sa nachádzali na paletách ostatky koňa čiernej farby
bez hlavy, ktorý bol rozrezaný na dve polovičky, jedna polovička bola rozporcovaná a druhá vcelku.
U. potvrdila, že 11.04.2011 jej telefonicky zavolal žalobca, oznámil jej, že mu uhynul kôň, a ponúkol
jej ho ako potravu pre tigre, následne dňa 11.04.2011 o 19.00 hod. jej neznámi muži uhynutého koňa
doručili, pričom jej nedali žiadny doklad. Bolo jej oznámené, že veterinár povedal, že koňa môže dať
tigrom. Obsah záznamu podpráporčíka A. a vyjadrenia U., fotodokumentácia administratívneho spisu
nepreukazujú tvrdenie žalobcu, že nebol vlastníkom uhynutého koňa, keď žalobcovo nakladanie s ním je
v rozpore s tvrdením, že ho nevlastnil, resp. nemal ho v držbe. Tento odvolací dôvod, ktorý bol súčasne
aj žalobným dôvodom, ostal iba v rovine tvrdení, keď naviac ani v odvolaní proti prvostupňovému
správnemu rozhodnutiu žalobca konštatuje, že o kone sa staral označený veterinár a v odvolaní
proti skoršiemu prvostupňovému správnemu rozhodnutiu (odvolanie zo dňa 25.11.2011), ako ani v
konaní proti vydaným skorších správnym rozhodnutiam (žaloba zo dňa 27.03.2012) tieto skutočnosti
žalobca neuvádzal. Odvolací súd poukazuje aj na obsah Úradného záznamu o veterinárnej kontrole č.
1020231104/2011 vykonanej 11.04.2011 v areáli žalobcu, keď kontrolné zistenia preukazujú, že bol kôň
uhynutý, keď podľa tvrdenia žalobcu uhynul o 12.00 hod. dňa 11.04.2011, a ošetrenie koňa vykonal
MVDr. A., naviac v zázname, ktorý podpísal aj žalobca v kolónke funkcia majiteľ žalobca neuviedol, že
nebol vlastníkom alebo držiteľ uhynutého koňa.

V konaní nebolo sporným, že uhynutý kôň bol nájdený v čase kontroly v oplotenom areáli žalobcu, v
ktorom vykonával žalobca ustajnenie a chov zvierat, okrem iného aj koní. Žalobca pred vyšetrovateľom
tvrdil, že uhynutého koňa predal neznámej osobe, avšak tento kôň je u neho ustajnený s tým, že
budúci majiteľ má záujem ho urýchlene odviezť. V správnom konaní uvedené skutočnosti žalobca
nepreukázal (prevod koňa na konkrétnu osobu), keď nebolo sporným, že kone sa nachádzali v jeho
ohradenom areáli (uhynutý kôň, aj iné zvieratá), a veterinárna kontrola konštatovala v areáli existenciu
uhynutého koňa. Ku kontrole sa vyjadroval žalobca ako majiteľ areálu a koní a nespochybnil pri
úradnej kontrole, že nie je vlastníkom, resp. držiteľom koňa. Tieto skutočnosti nenamietal ani v odvolaní
proti skoršiemu prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, ako aj v správnej žalobe, ktorú podal proti
skoršiemu rozhodnutiu žalovaného. Uvedenú námietku vyhodnotil odvolací súd za nepreukázanú a
účelovú.

Zo záznamu z veterinárnej kontroly vyplývajú zistenia kontrolných orgánov, že kone sú celoročne
na pastve, nie je im podávané jadro, zdravotný stav zvierat nie je vyhovujúci, na napájanie zvierat
sa používajú tri napájadlá, z ktorých je len jedno funkčné v priestore pri maštali, v prístreškoch sa
nachádzajú predmety, na ktorých sa zvieratá môžu poraniť.

Závery, ktoré vyplývajú z úradného záznamu o veterinárnej kontrole boli potvrdené aj v Zápise o ohliadke
miesta činu Obvodným oddelením PZ Dunajská Lužná z 11.04.2011, keď hliadka našla v areáli žalobcu
uhynutého koňa, ktorý bol vychudnutý, konštatuje, že na pozemku je množstvo kovových predmetov,
ktoré trčia zo zeme, nachádza sa tam dvanásť koní v zlom pochudnutom stave, jeden kus kravy, ktorá
je v stajni, dvaja psy, jeden je uviazaný na reťazi pri nefunkčnej Ávii, naviac tieto závery potvrdzuje aj
obsah Znaleckého posudku č. 04/2011, vypracovaný MVDr. Janou Freyovou.

Odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné tvrdenie odvolateľa, že nebol riadne zistený stav veci, že
nebolo v konaní preukázané, že obmedzil výživu a napájanie zvierat. Z obsahu administratívneho
spisu - Znaleckého posudku č. 04/2011, ohliadkou - úradným záznamom o veterinárnej kontrole, ako
aj vykonaním ohliadky hliadkou PZ a ďalšími listinnými dôkazmi (fotodokumentácia) bolo preukázané,
že v ohradenom areáli žalobcu sa nachádzajú vychudnuté kone, nemajú zabezpečený dostatok krmiva
a riadny prístup k napájadlám a v ohradenom areáli v časti, kde sa vykonáva ustajnenie a chov koní,
sa nachádzajú predmety, ktoré sú položené na zemi, resp. trčiace zo zeme, ktoré by mohli spôsobiť



poranenie zvieratám. Odvolací súd dospel k záveru, že správne orgány rozhodli na základe riadne
zisteného stavu veci.

K odvolacej námietke, ktorá spochybňuje zákonnosť vypracovaného znaleckého posudku, odvolací
súd konštatuje, že MVDr. Jana Freyová je znalkyňou z odboru Veterinárstvo, Choroby zvierat a chov
zvierat (od 27.05.1991 do 15.08.2011, od 10.03.2009 odbor Kynológia) Znalecký posudok č. 04/2011
vypracovala v spolupráci s odbornou konzultantkou na choroby a chov koní MVDr. P. D.. V znaleckom
posudku znalkyňa konštatuje skutkové zistenia, ktoré preukazujú, že koňom nebola poskytovaná
dostatočná výživa, nemali žiaden prídavok jadra, mali problematický prístup k napájačke, čo preukazuje
aj fotodokumentáciou, veľkosť a umiestnenie napájačky neumožňuje, aby sa napojilo viac ako dva kone
naraz. Znalkyňa konštatovala, že v čase jej návštevy kŕmenie spočívalo v pasení celoročného pasenia
v klimatických podmienkach, čo nie je možné, nakoľko premrznutá pastva môže byť príčinou vážnych
zdravotných komplikácií vedúcich až k smrti koňa. Znalecký posudok obsahuje aj záver, že vlastník či
držiteľ porušil § 22 ods. 1b/, c/, d/ zákona č. 39/2007 Z.z. a § 22 ods. 2 písm. e/ zákona č. 39/2007 Z.z..
Súčasťou znaleckého posudku je aj stanovisko odbornej konzultantky MVDr. D., špecialistky na choroby
koní, ktorá konštatuje, že nebola zabezpečená primeraná veterinárna starostlivosť v čase obhliadky,
nie sú k dispozícii žiadne záznamy o veterinárnej prevencii ani ošetrovaní a prípadné potrebné úkony
nerobil súkromný veterinár lekár, podľa zákona o veterinárnej starostlivosti.

Pre posúdenie obsahu a záveru znaleckého posudku je podstatné odborné vyjadrenie znalca k
zdravotnému stavu posudzovaných zvierat. Tieto závery posudok jednoznačne obsahuje. Pokiaľ znalec
v znaleckom posudku vyjadruje sa aj k právnej stránke veci a konštatuje porušenie § 22 zákona
č. 39/2007 Z.z., tak takéto právne posúdenie a závery, podľa odvolacieho súdu nie sú relevantné
pre rozhodovanie správnych orgánov, keď nie je daná kompetencia znalca z odboru veterinárstvo,
posudzovať právnu stránku veci, ktorá prislúcha výlučne konajúcim správnym orgánom. Uvedenie
právnej stránky veci (právneho názoru znalca z odboru veterinárstvo), či zisteným konaním došlo
k porušeniu zákona alebo nie, však v konečnom dôsledku nespochybňuje a nemôže spochybniť
správnosť záverov znalca k posudzovaným skutkovým okolnostiam. Naviac tieto skutkové zistenia
znalca potvrdzujú aj ďalšie vykonané dôkazy v správnom konaní.

Z obsahu administratívneho spisu najvyšší súd nezistil, že by správne orgány oboch stupňov porušili
zákon a dospeli k nesprávnym skutkovým a právnym zisteniam a že by ich záver, vyjadrený v obsahu (aj
výroku) preskúmavaného rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím,
vychádzal výlučne z tvrdení znalca o právnom posúdení veci. Skutočnosť, že znalecký posudok
obsahoval aj uvedenie zákonných povinností, ktoré boli, podľa znalca porušené, samo o sebe nemôže a
nespochybňuje vecnú správnosť a konkrétne skutkové závery znalca obsiahnuté v znaleckom posudku,
a preto nemôže spôsobiť nezákonnosť znaleckého posudku a neakceptáciu odborných záverov znalca.
Odvolací súd neakceptoval námietky žalobcu, ktorý spochybnil zákonnosť nariadeného znaleckého
dokazovania, vzhľadom na osobu znalkyne a jej aprobáciu, keď je znalkyňa v odbore veterinárstvo,
keď naviac svoje závery konzultovala s odborníkom v problematike chovu koní, čo pri vypracovaní
znaleckého posudku zákon umožňuje.

Podľa názoru odvolacieho súdu znalecký posudok nebol vyhotovený znalcom, ktorý by nemal
kompetenciu hodnotiť uvedené skutočnosti a prijal závery uvedené v posudku, a preto vychádzajúc z
obsahu predloženého znaleckého posudku, dospel aj odvolací súd k záveru, že tieto odvolacie námietky
sú nedôvodné.

Pokiaľ žalobca tvrdil, že správne orgány nedostatočným spôsobom zdôvodnili použitie sankcií pri hornej
hranici, peňažnej pokuty od 0 - 663,88 eur a nepreukázali na aké priťažujúce okolnosti prihliadali, keď
uložili pokutu vo výške 75% najvyššej prípustnej sankcie, odvolací súd uvádza, že právna úprava v
čase skutku umožňovala za spáchanie priestupkov podľa § 48 ods. 1 písm. f/ a § 48 ods. 1 písm.
a/ zákona č. 39/2007 Z.z. v znení účinnom k 31.10.2011 uložiť pokutu v rozmedzí od 0 - 663,88 eur.
Právna úprava platná a účinná v čase konania a rozhodovania správnych orgánov (ako aj konania a
rozhodovania krajského a najvyššieho súdu), umožňovala, aby orgán veterinárnej správy uložil fyzickej
osobe pokutu pri naplnení rovnakých skutkových podstát, za spáchanie rovnakých priestupkov (rovnaké
skutkové podstaty priestupkov) v rozmedzí najmenej od 300 - 800,- eur. Pri aplikácii § 54c ods. 1
zákona č. 39/2007 Z.z. (prechodné ustanovenia) konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Toto ustanovenie vstúpilo do účinnosti od 17.08.2012



a platí aj v súčasnosti. Priestupkové konanie začalo 06.09.2011, kedy žalobcovi bolo doručené zo strany
prvostupňového správneho orgánu upovedomenie o začatí priestupkového konania a predvolania na
ústne pojednávanie vo veci 2486/2011-230 z 06.09.2011. Konanie nebolo právoplatne skončené ani
dňom, keď vstúpilo do účinnosti ustanovenie § 54c ods. 1 zákona č. 39/2007 Z.z., z čoho vyplýva, podľa
názoru odvolacieho súdu, že správne orgány boli oprávnené aplikovať ustanovenia zákona č. 39/2007
Z.z. v znení účinnom do 31.10.2011 (účinnom aj v čase skutku 11.04.2011, aj dňa, kedy bola vykonaná
veterinárna kontrola u žalobcu).

Správne orgány v súlade s úpravou zákona č. 39/2007 Z.z. v znení účinnom k 31.10.2011 uložili pokutu
v hornej sadzbe zákonnej úpravy od 0 - 663,88 eur, vo výške 75% možnej výšky uloženej pokuty, čo
znamená, že neuložili pokutu v najvyššej možnej výške ale v druhej polovici hornej sadzby. Správne
orgány odôvodňovali výšku uloženej pokuty - prvostupňový správny orgán tvrdením, že konaním žalobca
naplnil skutkovú podstatu priestupkov, spôsobil možnosť ohrozenia zvierat a ľudí, a zohľadňoval dĺžku
trvania protiprávneho stavu, ktorý musel trvať nielen v čase vykonania úradnej kontroly. Žalovaný
v dôvodoch rozhodnutia konštatoval, že žalobca porušil viaceré povinnosti - obmedzenie výživy a
napájania zvierat, neposkytnutie plnohodnotnej výživy, nevykonanie ošetrenia koňa, neodstránenie z
priestoru chovu predmetov, na ktorých sa môžu poraniť, nezabezpečenie neškodného odstránenia
živočíšnych vedľajších produktov (uhynutého koňa), a to napriek upozorneniu inšpektorov RVPS Senec.
Súčasne zduplikoval, tak ako prvostupňový správny orgán, že uvedené zistenia (viaceré porušenia),
museli trvať dlhšie ako v čase kontroly, teda nielen jediný tento deň, keď žalobca bol povinný dodržiavať
všetky zákonom stanovené podmienky pri chove zvierat a ich držaní, avšak nedodržaním povinnosti
vznikol následok, ako dôsledok nevyhovujúcej výživy a u niektorých jedincov aj zdravotný stav zvierat a
nevyhovujúce hygienické a chovné podmienky chovu koní a úhyn jedného z nich. Určenie výšky pokuty
je vecou správnej úvahy.

Správna úvaha, resp. voľná úvaha správneho orgánu vyjadruje určitý stupeň voľnosti rozhodovania
správneho orgánu, ktoré mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za
najvhodnejšie, a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci.

Z rozhodnutia žalovaného a aj zdôvodnenia pokuty je preukázané, že uloženie pokuty sa týka viacerých
porušení povinností žalobcu a naplnenie viacerých skutkových podstát priestupkov.

Neobstojí tvrdenie žalobcu o neprimeranej výške pokuty, keď pokuta bola uložená v druhej polovici
sadzby platnej a účinnej v čase skutku a v strede zákonnej sadzby pokuty v čase rozhodovania
správnych orgánov, čo znamená, že zákonodarca sprísnil sankcie za ukladanie obdobných priestupkov
s účinnosťou od 01.11.2011.

Vzhľadom na skutkové zistenia, ktoré boli dôvodom pre postup a rozhodovanie správnych orgánov
a vydanie preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, je nutné konštatovať, že protiprávny stav a
porušovanie povinností žalobcu nemohlo trvať len 11.04.2011 (v čase kontroly), ale vzhľadom na stav
zvierat - ich kondíciu, tento stav musel trvať reálne dlhší čas, než v čase vykonania kontroly, čo bol
aj ako argument pri ukladaní pokuty správnymi orgánmi. Podľa názoru odvolacieho súdu zdôvodnenie
pokuty správnym orgánom nevybočilo z medzí zákona, je logické, napĺňa ustanovenie § 12 zákona č.
372/1990 Zb., preto vyhodnotil odvolací súd odvolaciu námietku o nedostatočnom zdôvodnení pokuty
za nedôvodnú.

Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že posudzované konanie žalobcu sa týkalo priestupku na úseku
veterinárnej starostlivosti.

Spoločnosť neustále kladie dôraz na ochranu prírody (fauny, flóry), environmentálnu politiku, čo
dotvrdzuje aj fakt, že sprísňuje sankcionovanie priestupkov na úseku veterinárnej starostlivosti (vrátane
posudzovaných priestupkov).

Porušovanie povinnosti držiteľa, vlastníka zvierat treba chápať nielen ako porušovanie zákonom
uložených povinností v súvislosti s chovom a držaním zvierat, ale je potrebné vyhodnocovať dôsledky
porušenia týchto povinností a vnímať ich aj v aspekte, že objektom porušovania týchto povinností
je zviera, živá bytosť, nie vec, tak ako vyplýva z vývoja súčasnej legislatívy v tomto smere. Na



postihovanie (v priestupkovom konaní) protiprávneho konania vlastníkov a držiteľov zvierat, v súvislosti
s povinnosťami na úseku veterinárnej starostlivosti, musí spoločnosť klásť neustále zvýšený dôraz.
Ukladanie sankcií za porušovanie povinností na úseku veterinárnej starostlivosti jednoznačne plní
aj preventívnu funkciu, ktorú napĺňa každé priestupkové konanie, týkajúce sa priestupkov na úseku
veterinárnej starostlivosti, a to nielen proti konkrétnemu páchateľovi priestupku, ale aj vo vzťahu k jeho
okoliu, resp. komunite, ktorej sa týka (napr. chovateľov a držiteľov zvierat a pod.).

Vzhľadom na správnom konaní zistené dôsledky porušenia povinnosti žalobcu (obmedzenie výživy
a napájania zvierat, neposkytnutie im plnohodnotnej výživy, neošetrenie zvieraťa, chov zvierat v
nevhodnom prostredí), treba jednoznačne konštatovať, že sankcia uložená žalobcovi správnymi orgánmi
je uložená v súlade so zákonom a jej výška nemôže zasiahnuť do majetkovej sféry žalobcu, ako
podnikateľa. Vzhľadom na výšku uloženej sankcie, nemožno konštatovať, že sankcia má likvidačný
charakter vo vzťahu ku žalobcovi ako podnikateľovi a že by bola neadekvátna a neprimeraná, keď
podľa názoru najvyššieho súdu, vzhľadom na následky porušenia povinnosti žalobcu, ako vlastníka a
držiteľa zvierat, ktoré sa nedajú napraviť, odstrániť, bola uložená v súlade so zákonom a neboli splnené
podmienky pre aplikáciu moderačného práva.

Pri aplikácii § 250ja ods. 3 druhá veta OSP v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1, 2 OSP a § 492
ods. 2 SSP, odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil.

Pri aplikácii § 250k ods. 1 OSP a contrario a § 492 ods. 2 SSP odvolací súd žalobcovi, ktorý v odvolacom
konaní úspech nemal, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a žalovaný správny orgán, ktorý mal
úspech v odvolacom konaní, nemá zo zákona právo na náhradu trov konania.

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.