Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/222/2015 z 25. 4. 2018 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. apríla 2018, sp. zn. 8Sžo/222/2015, ECLI:SK:NSSR:2018:1014200833.1 Najvyšší súd | 8Sžo/222/2015 | ECLI:SK:NSSR:2018:1014200833.1 | 2018-04-25 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: OSP, § 219 OSP, zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, § 16b ods. 1 zákona č. 543/2007 Z. z., § 16b ods. 2 zákona č. 543/2007 Z. z., § 16c ods. 1 zákona č. 543/2007 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f4379d48-3009-4bde-af4b-1c42835acaa0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1014200833.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Sžo/222/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200833
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Melicher
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1014200833.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a z
členiek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eriky Šobichovej v právnej veci žalobcu: L. R., narodený
XX.XX.XXXX, bytom vo F., XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s.r.o.
, so sídlom vo Veľkom Slavkove, Školská 257, IČO: 36 858 935, proti žalovanému: Ministerstvo
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Dobrovičova 12, o
preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 02. apríla 2014, č. záznamu 10109/2014,
č. spisu 2225/2014-640, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 10. júna
2015, č. k. 2S 113/2014-33, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 10. júna 2015, č. k. 2S
113/2014-33 p o t v r d z u j e .
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia v sume 170,87 eur na účet právneho zástupcu žalobcu do 30 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Rozhodnutie krajského súdu
Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 10. júna 2015, č. k. 2S 113/2014-33 (ďalej
len „napadnuté rozhodnutie“ a „rozhodnutie krajského súdu“) zrušil rozhodnutie žalovaného správneho
orgánu z 02. apríla 2014, č. záznamu 10109/2014, č. spisu 2225/2014-640 (ďalej len „rozhodnutie
žalovaného správneho orgánu“), ktorým Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej
republiky (ďalej len „žalovaný správny orgán“) zamietol odvolanie účastníka konania - žalobcu a potvrdil
rozhodnutie Pôdohospodárskej platobnej agentúry z 30. novembra 2013, č. 500/1387/13780/2013 (ďalej
len „rozhodnutie prvoinštančného správneho orgánu“), ktorým Pôdohospodárska platobná agentúra
(ďalej len „prvoinštančný správny orgán“) rozhodla, že žiadateľovi - žalobcovi neschvaľuje poskytnutie
podpory formou jednotnej platby na plochu a súčasne vylučuje z poskytovania podpory vo výške 914,42
eur a vrátil vec žalovanému správnemu na ďalšie konanie. Žalovaný správny orgán zaviazal zaplatiť
žalobcovi náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia v sume 340,90 eur a iné trovy konania
v sume 70 eur za zaplatený súdny poplatok do tridsiatich dní od právoplatnosti rozhodnutia krajského
súdu.
Krajský súd v napadnutom rozhodnutí uviedol, že s ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo
súdu posúdiť, či zhromaždené skutkové zistenia správne orgány po právnej stránke správne posúdili,
najmä či citované predpisy vykladali a aplikovali vo vzťahu k žalobcovi v súlade s ich zmyslom, účelom
a samozrejme aj s ich textom.
Ďalej krajský súd uviedol, že aplikovaná právna úprava umožňuje poskytnúť žiadateľovi jednotnú platbu
na plochu za predpokladu, že poľnohospodárska pôda je obhospodarovaná, dosahuje požadovanú



výmeru, je ohraničená a je žiadateľovi k dispozícii k 31.05. príslušného roka. V prípade, že na tú
istú pôdu žiadajú o poskytnutie podpory viacerí žiadatelia, sú povinní na výzvu platobnej agentúre
preukázať právo užívania k pôde a splnenie ostatných ustanovených podmienok. Právom užívania k
pôde sa podľa zákona rozumie vlastnícke právo, právo nájmu, prípadne aj iný právny dôvod užívania.
Žiadateľ teda musí preukázať predovšetkým užívací titul, ktorý ho oprávňuje rozhodovať o hospodárení
s deklarovanou poľnohospodárskou pôdou. Pokiaľ toto právo preukáže, postačuje pre poskytnutie
podpory fakt, že pôda je obhospodarovaná, pričom nie je podstatné, či ju fyzicky obhospodáril žiadateľ
alebo tretia osoba bez užívacieho titulu k predmetnej pôde. Ak aj potom zostane právo užívania viacerých
žiadateľov k tej istej pôde sporné, platobná agentúra konanie o poskytnutí podpory preruší a žiadateľov
odkáže na konanie pred súdom.
Pre vylúčenie oprávneného užívateľa pôdy z podpory nemôže viesť len zistenie, že deklarovanú pôdu v
danom roku obhospodáril niekto iný. Pokiaľ tak urobila tretia osoba bez súhlasu oprávneného užívateľa,
prípadne dokonca proti jeho vôli, nemôže sa úspešne uchádzať o priznanie podpory, pretože jej chýba
základný a kľúčový predpoklad, ktorým je právo užívania k pôde.
Podľa názoru krajského súdu žalovaný správny orgán vychádzal pri rozhodovaní o žalobcovej žiadosti
z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď svoje závery oprel výlučne o zistenie, že žalobca sporný
kultúrny diel v roku 2013 neobhospodáril, pretože tak bez súhlasu a proti jeho vôli urobil jeho syn A. R..
Nevenoval však pozornosť skutočnosti, že menovaný nepreukázal žiadny užívací vzťah k predmetnej
pôde, ktorý naopak u žalobcu považoval za nesporne zistený. Závery žalovaného i platobnej agentúry
podľa mienky krajského súdu nezodpovedajú zákonu, sú v rozpore s jeho dikciou i s jeho podstatou,
ktorá smeruje k podpore hospodárenia na pôde založeného na legálnych a preukázaných užívacích
vzťahoch. Žalovaným správnym orgánom uplatnený výklad zákona prispieva k dvoj a viac násobným
deklaráciám tej istej pôdy v jednotných žiadostiach na plochu a tým k neprehľadnosti rozhodovacích
procesoch vo veciach podpory poľnohospodárstva formou priamych platieb.
Vzhľadom na uvedené dospel krajský súd po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného správneho orgánu i rozhodnutie prvoinštančného správneho orgánu vychádzajú v
naznačenom smere z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto postupoval podľa § 250j ods. 2
písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku a obe rozhodnutia zrušil a vrátil vec žalovanému správnemu
orgánu na ďalšie konanie, v ktorom bude právnym názorom krajského súdu viazaný.
O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a vzhľadom
na úspech v konaní priznal žalobcovi právo na náhradu trov, ktoré vynaložil v konaní na súdnom poplatku
za žalobu v sume 70 eur a na nákladoch právneho zastúpenia advokátom za dva úkony právnej služby
(§ 11 ods. 4, § 14 ods. 1 písm. a/, c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb) po 134,00 eur - príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie
žaloby na súd, 2 x 8,04 eur paušálna náhrada. Celková náhrada trov právneho zastúpenia žalobcu
vrátane 20% DPH predstavuje sumu 340, 90 eur.

II.
Odvolanie žalovaného správneho orgánu
Žalovaný správny orgán podal riadne a včas proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 10. júna 2015,
č. k. 2S 113/2014-33 odvolanie (ďalej len „podané odvolanie“), v ktorom sa domáhal aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky (ďalej len „odvolací súd“) zmenil rozhodnutie krajského súdu tak, že žalobu žalobcu
zamieta a neúspešnému žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania.
V podanom odvolaní žalovaný správny orgán uviedol, že má za to, že krajský súd na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a taktiež, že rozhodnutie krajského súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalovaný správny orgán v podanom odvolaní uviedol, že zotrváva na tom, že tak žalovaný správny orgán
ako aj prvoinštančný správny orgán postupovali v súlade s platnou legislatívou a dôvodom vylúčenia
žalobcu z podpory formou SAPS a súčasného vylúčenia žalobcu z podpory budúcich období v sume
914,42 eur bolo to, že žalobca neobhospodaroval kultúry diel Važec 2801/4 a na spornom kultúrnom
diele bola zistená naddeklarácia 4,85 ha, t. j. 100%, boli podané viaceré žiadosti o poskytnutie podpory.
Podľa žalovaného správneho orgánu nariadenie vlády č. 488/2010 Z. z. v § 2 ods. 1 jasne deklaruje,
aké musia byť splnené podmienky žiadateľom a jednou z nich aj obhospodarovanie pôdy, ktorú žalobca
podľa žalovaného správneho orgánu nesplnil, čo bolo zistené prvoinštančným správnym orgánom,
vykonanou kontrolou 21. novembra 2013.
Ďalej žalovaný uviedol, že je podľa neho irelevantné to, či bol preukázaný užívací titul k spornému
kultúrnemu dielu, a či je so sporným kultúrnym dielom spojená naddeklarácia. Podľa žalovaného
správneho orgánu, ak si na jeden kultúrny diel uplatní žiadosť o podporu viac subjektov nie je oprávnený



rozhodovať o tom, ktorý právny titul obhospodarovania kultúrneho dielu, tým ktorým subjektom, je ten,
na ktorý prináleží podpora. Takáto právomoc patrí do výlučnej kompetencie príslušného súdu.
Podľa žalovaného správneho orgánu bolo v čase vydania napadnutých rozhodnutí na základe spoľahlivo
zisteného stavu veci zistené, že žalobca neobhospodaroval kultúrny diel, ale aj to, že na danom
kultúrnom diele boli podané viaceré žiadosti. Žalovaný správny orgán preto nemohol zrušiť rozhodnutie
prvoinštančného správneho orgánu a to nielen z dôvodu nesplnenia podmienky obhospodarovania
poľnohospodárskej pôdy, ale aj z dôvodu, že na ten istý kultúry diel boli podané viaceré žiadosti, čo je
v rozpore s § 16b zákona č. 543/2007 Z. z..

III.
Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu
K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca listom z 28. augusta 2015 a navrhol odvolaciemu súdu aby
rozhodnutie krajského súdu v celom rozsahu potvrdil, keďže sa s ním stotožňuje a jeho právny názor
považuje za jediný relevantný a ústavne konformný spôsob výkladu a aplikácie zákona v praxi. Žalobca
si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

IV.
Právny názor odvolacieho súdu
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, orgánov územnej samosprávy ako i orgánov záujmovej
samosprávy a ďalších právnických osôb ako i fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie
o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami
správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia,
ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb.
Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa
doterajších predpisov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v
spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a s § 492 ods. 2 Správneho súdneho
poriadku preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom
v žalovanom podanom odvolaní podľa § 212 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a § s 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku a postupom
podľa § 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 492 ods. 2 Správneho súdneho
poriadku bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle odvolacieho súdu (www.nsud.sk) po
neverejnej porade senátu dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Podľa § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri
preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s
právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnoprávnymi a procesnými administratívnymi
predpismi.
V intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd preskúmava aj zákonnosť
postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu,
podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V
zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v
priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa
na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.
Odvolací súd primárne v medziach odvolania preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho súdneho konania skúmal aj napadnuté
rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvoinštančného správneho orgánu, najmä z toho
pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu
či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.
Je nutné zdôrazniť, že podľa ustálenej súdnej judikatúry nie je úlohou súdu pri výkone správneho
súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov
a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok
vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.
Predmetom konania na krajskom súde bolo preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného
správneho orgánu z 02. apríla 2014, č. záznamu 10109/2014, č. spisu 2225/2014-640, ktorým



Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky zamietol odvolanie účastníka
konania - žalobcu a potvrdil rozhodnutie Pôdohospodárskej platobnej agentúry z 30. novembra 2013, č.
500/1387/13780/2013, ktorým Pôdohospodárska platobná agentúra rozhodla, že žiadateľovi - žalobcovi
neschvaľuje poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu a súčasne vylučuje z poskytovania
podpory vo výške 914,42 eur.
Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom a dôvodmi odvolania žalovaného, po preskúmaní
rozhodnutia krajského súdu a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu,
vychádzajúc z ustanovenia § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá Občianskeho súdneho poriadku nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických
argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu.
Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne
východiská pre vyslovenie výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia. Preto sa s ním odvolací súd
stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne, a aby
nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty v prejednávanej veci spolu s právnymi závermi
krajského súdu, na zdôraznenie správnosti rozhodnutia krajského súdu k námietkam žalovaného
správneho orgánu uvedených v odvolaní dopĺňa, že krajský súd vo svojom rozhodnutí presvedčivo,
logicky a v dostatočnom rozsahu vysvetlil, čo ho viedlo k prijatému záveru, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Krajský súd jasným a zrozumiteľným spôsobom
správne vysvetlil v čom pochybili správne orgány, keď vyslovil názor, že rozhodnutie žalovaného
správneho orgánu a rozhodnutie prvoinštančného správneho orgánu vychádzajú z nesprávneho
právneho posúdenia veci, keď pre vylúčenie oprávneného užívateľa pôdy z podpory nemôže viesť len
zistenie, že deklarovanú pôdu v danom roku obhospodáril niekto iný. Pokiaľ tak urobila tretia osoba
bez súhlasu oprávneného užívateľa, prípadne dokonca proti jeho vôli, nemôže sa úspešne uchádzať o
priznanie podpory, pretože jej chýba základný a kľúčový predpoklad, ktorým je právo užívania k pôde.
S uvedeným právnym názorom sa plne stotožňuje aj odvolací súd.
Zhodne s názorom krajského súdu aj podľa odvolacieho súdu žalovaný správny orgán vychádzal pri
rozhodovaní o žalobcovej žiadosti z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď svoje závery oprel
výlučne o zistenie, že žalobca sporný kultúrny diel v roku 2013 neobhospodáril, pretože tak bez súhlasu
a proti jeho vôli urobil jeho syn A. R.. Nevenoval však pozornosť skutočnosti, že menovaný nepreukázal
žiadny užívací vzťah k predmetnej pôde, ktorý naopak u žalobcu považoval súd za nesporne zistený.
Žalovaný správny orgán v odvolaní neuviedol také skutočnosti, ktoré by spochybňovali vecnú správnosť
výroku rozhodnutia krajského súdu, ani také právne relevantné námietky, s ktorými by sa krajský súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia nebol dostatočne vysporiadal. Odvolací súd tiež nezistil procesné vady,
ktoré by samy o sebe boli dôvodom pre zrušenie rozhodnutia krajského súdu. Odvolací súd sa preto v
plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia krajského súdu a tieto dôvody si odvolací súd osvojuje.
Odvolací súd preto nevyhovel podanému odvolaniu a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti
daného prípadu rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 10. júna 2015, č. k. 2S 113/2014-33 ako vecne
správny podľa § 250ja ods. 3 druhá veta Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 veta
prvá Občianskeho súdneho poriadku a s § 219 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení
s § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, potvrdil, keď boli dané dôvody pre zrušenie rozhodnutia
žalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím prvoinštančného správneho orgánu.

V.
Trovy odvolacieho konania
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, s § 224 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku v spojení s § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku. Žalobca v odvolacom konaní
úspech mal, náhradu trov odvolacieho konania si na súde uplatnil a trovy odvolacieho konania si vyčíslil,
preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania priznal.
Žalobcovi patrí náhrada trov odvolacieho konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia. Pri
určení výšky týchto trov odvolací súd vychádzal z § 11 ods. 4, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.
Konkrétne, žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech, odvolací súd priznal náhradu trov konania pozostávajúcu
z trov právneho zastúpenia v konaní pred odvolacím súdom za jeden úkon právnej služby v roku 2015
(vyjadrenie k odvolaniu z 28. augusta 2015) 139,83 eur, k tomu zodpovedajúci režijný paušál 8,39 eur
a všetko (139,83 eur + 8,39 eur = 148,22 eur) zvýšené o 20 % DPH, teda celkovo 177,90 eur, pričom
suma vyčíslená žalobcom bola vo výške 170,87 eur, preto odvolací súd priznal žalobcovi náhradu trov



odvolacieho konania, len do výšky vyčíslených (požadovaných) trov odvolacieho konania, teda celkovo
170,87 eur.
Žalovaný nemal v konaní úspech, naviac správnemu orgánu zo zákona náhrada trov konania v správnom
súdnictve neprináleží.
Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.