{"guid": "4cdaa5a9-53e2-4c2e-a3db-52556cc0082e:1426b3ed-266a-4655-930b-0579f29aa8d2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1010201242.4", "spisova_znacka": "1ObdoV/3/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1ObdoV/3/2018 z 31. 5. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2018, sp. zn. 1ObdoV/3/2018, ECLI:SK:NSSR:2018:1010201242.4", "identifikacne_cislo": "1010201242", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Beáta Miničová", "sudca_id": 470, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-beata-minicova-470", "datum_vydania": "2018-05-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Konkurz"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/92", "nazov": "zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/92", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/92-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/92/#paragraf-19a", "nazov": "§ 19a zákona č. 92/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/92/#paragraf-19a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/92-1991/paragraf-19a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/1991/92#paragraf-19a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1426b3ed-266a-4655-930b-0579f29aa8d2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1010201242.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1010201242.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1010201242.4/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1ObdoV/3/2018\n1010201242\n31. 05. 2018\nJUDr. Beáta Miničová\nECLI:SK:NSSR:2018:1010201242.4\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: RADAS, s. r. o., so sídlom Cabajská cesta 28,\n949 01 Nitra, IČO: 36 546 321, právne zastúpeného JUDr. Jurajom Tibenským, advokátom, so sídlom\nŠtefánikova 15, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Mgr. Peter Zvara, Timravina 9, 811 06 Bratislava,\nsprávca konkurznej podstaty úpadcu Vodohospodárske stavby a. s. Nitra, so sídlom Cabajská cesta č.\n28, 949 01 Nitra, IČO: 31 411 487, právne zastúpenému Zvara advokáti, s. r. o., Námestie SNP 1, 811\n06 Bratislava, o vylúčenie vecí zo súpisu majetku konkurznej podstaty, v konaní o dovolaní žalobcu proti\nrozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. októbra 2017, č. k. 1Obo/6/2017-586, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie žalobcu o d m i e t a .\nII. Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 23. septembra 2014, č. k. 9Cbi/27/2010-451 v spojení s\nopravným uznesením zo 6. marca 2017, č. k. 9Cbi/27/2010-557, žalobu zamietol a žalobcovi uložil\npovinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v sume 879,14 Eur k rukám jeho právneho zástupcu v\nlehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.\n2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou dňa 28. júna 2010, domáhal\nvylúčenia nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej aj „LV č. XXXX“), kat. územie\nA., a to parc. č. 4761/L zastavané plochy a nádvoria o výmere 705 m2 a stavba súp. č. 36,\nadministratívna budova, postavená na pare. č. 4761/1 (ďalej aj „predmetné nehnuteľnosti“), zo súpisu\nmajetku konkurznej podstaty úpadcu Vodohospodárske stavby a. s., so sídlom v Nitre, IČO: 31 411 487\n(ďalej aj „úpadca“ alebo „dlžník“) z dôvodu, že predmetné nehnuteľnosti boli ku dňu vyhlásenia konkurzu\nna majetok úpadcu vo vlastníctve S. F., ktorý ich následne ako nepeňažný vklad spoločníka vložil do\nspoločnosti RADAS, s. r. o., Nitra.\n3. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 17. januára 2012, č. k. 9Cbi/27/2010-188, rozhodol vo veci tak,\nže žalovaného zaviazal vylúčiť zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu predmetné nehnuteľnosti.\nNa základe odvolania žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „odvolací súd“ alebo „NS\nSR“) uznesením č. k. 1Obo/32/2012-231, z 28. januára 2014 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie.\n4. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie mal preukázané, že zmluvou č. 48/1992 z 27. júla\n1992 (ďalej aj „zmluva č. 48/1992“ alebo „privatizačná zmluva“), úpadca v súlade so zákonom č.\n92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších zmien a doplnkov\n(ďalej aj „zákon č. 92/1991 Zb.“), nadobudol privatizovaný majetok, súčasťou ktorého boli aj predmetné\nnehnuteľnosti. Z LV č. XXXX zo dňa 10. 03. 2000 vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti boli vo vlastníctve\nVodohospodárskych stavieb a. s., Nitra. Na základe žiadosti o vyslovenie súhlasu na odpredaj časti\npodniku z 28. 07. 2000, Fond národného majetku Slovenskej republiky (ďalej aj „FNM SR“ alebo „fond“),\nvydal dňa 31. 08. 2000 súhlas na odpredaj nehnuteľného majetku; vrátane predmetných nehnuteľností.\nNa základe dvoch kúpnych zmlúv z 1. decembra 2000 nadobudol predmetné nehnuteľnosti S. F. a\nna základe návrhu na vklad z 12. 12. 2000, boli predmetné kúpne zmluvy zavkladované a prevod\n\nvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, zapísaný v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX v prospech\nnadobúdateľa S. F.. Na základe notárskej zápisnice Nz 178/02 z 03. 05. 2002, S. F. ako spoločník vložil\npredmetné nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad do majetku žalobcu.\n5. Podľa názoru súdu prvej inštancie, ustanovenie § 19a zákona č. 92/1991 Zb., zavedené zákonom č.\n190/1995 Z. z., je účinné od 14. 09. 1995, bez prechodných a záverečných ustanovení. Ide o normu,\nktorá vykazuje znaky nepravej retroaktivity, o ktorú môže ísť v prípade, ak zákonodarca novým právnym\npredpisom s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv alebo povinností, ktoré vznikli za\nplatnosti skoršieho zákona. Za prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna úprava zavádza do budúcna\nnový režim a mechanizmus uplatnenia týchto práv, alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej\nprávnej úpravy priznáva nový obsah odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy. S poukazom na\nuvedené sa na kúpne zmluvy z 01. 12. 2000 vzťahuje mechanizmus odpredaja časti privatizovaného\nmajetku podľa ust. § 19a zákona č. 92/1991 Zb.\n6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že sa stotožnil s rozhodnutiami NS SR sp. zn. 2Obo/76/2012,\n2Obo/6/2013 a 4Obo/65/2012. V uvedených konaniach NS SR (ako súd odvolací), rozhodoval v\nskutkovo a právne obdobných veciach a dospel k záveru, že na základe dohody o vzájomnom započítaní\npohľadávok z 21. 02. 2001 (ďalej aj „dohoda o započítaní“), uzavretej medzi FNM SR, KOVOSPOL\nNITRA, spol. s r. o. a úpadcom, nedošlo k platnému započítaniu pohľadávky, pretože započítavaná\npohľadávka nebola označená dostatočne určito tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou.\nDostatočná identifikácia pohľadávky slúži na to, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o\ntom, aká pohľadávka, kedy a ako bola započítaná. Neurčitosť pohľadávky v zmluve spôsobuje absolútnu\nneplatnosť zmluvy o započítaní podľa ust. § 37 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“). Predmetom\nuvedenej dohody o započítaní neboli vzájomné pohľadávky medzi FNM SR a Vodohospodárskymi\nstavbami, a. s., Nitra, a preto nemohlo dôjsť k stretu vzájomných pohľadávok a ani k zániku pohľadávky\nFNM SR, špecifikovanej v článku I. bod 3 uvedenej dohody. Naviac, pohľadávka započítavaná fondom,\nt. j. 24 954 000,-- Sk a príslušenstvo, nie je určitá, pretože nie je zrejmé, z čoho sa skladá pohľadávka a\npríslušenstvo, aká je jeho výška alebo spôsob jeho určenia. Účelom zákona č. 92/1991 Zb. (okrem iného)\nbolo zabezpečiť zaplatenie kúpnej ceny privatizovaného majetku fondu, v dôsledku čoho nadobúdateľ\nprivatizovaného majetku bol povinný použiť získané prostriedky z tohto majetku prednostne na úhradu\nsvojich záväzkov voči fondu. Tým, že úpadca si prednostne nesplnil svoje záväzky voči FNM SR zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 19a zákona č. 92/1991 Zb., úkony\nvykonané úpadcom a všetky na ne nadväzujúce úkony sú neplatné.\n7. Na základe vyššie uvedeného, súd prvej inštancie posúdil kúpne zmluvy z 01. 12. 2000, ktorými boli\nprevedené predmetné nehnuteľnosti na kupujúceho S. F., ako neplatné. Následne neplatný potom je aj\nnepeňažný vklad predmetných nehnuteľností S. F. do majetku obchodnej spoločnosti RADAS, s. r. o.\n(žalobca). Preto súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že neplatný právny úkon nemôže vyvolať\nv ňom uvedené následky, v dôsledku čoho žalobcu nemožno považovať za vlastníka predmetných\nnehnuteľností. Právny titul, na základe ktorého žalobca žiadal vylúčenie predmetných nehnuteľností zo\nsúpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu, preto podľa krajského súdu preto neobstojí.\n8. Návrh žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov JUDr. B. Q., S. F., D. Q. a P. X. súd\nprvej inštancie zamietol, pretože by išlo o nadbytočné dokazovanie, keďže na základe vykonaného\ndokazovania mal skutkový stav dostatočne preukázaný. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 od.\n1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“) tak, že úspešnému žalovanému priznal náhradu\ntrov konania titulom trov právneho zastúpenia v sume 879,14 Eur.\n9. Na odvolanie žalobcu, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, napadnutým rozsudkom\nzo dňa 18. októbra 2017, č. k. 1Obo/6/2017-586, rozsudok prvoinštančného súdu v spojení s opravným\nuznesením, ako vecne správny potvrdil. Súčasne vyslovil, že žalovaný má nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania.\n10. Odvolací súd zistil, že uznesením Krajského súdu v Bratislave z 23. júla 2001, č. k. 6K/105/01-87,\nbol na majetok úpadcu Vodohospodárske stavby a. s., Nitra, vyhlásený konkurz. Uznesením z 23.\njúna 2010 bol do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu ustanovený Mgr. Peter Zvara. V konaní\npodľa odvolacieho súdu nebolo sporné, že predmetné nehnuteľnosti boli žalovaným zaradené do súpisu\nmajetku konkurznej podstaty úpadcu, nehnuteľnosti sú jeho súčasťou a účinky konkurzu stále trvajú. Na\nzáklade výzvy Krajského súdu v Bratislave z 5. mája 2010, žalobca podal v súdom stanovenej lehote\nproti žalovanému v zmysle ust. § 19 ods. 2 ZKV, žalobu o vylúčenie predmetných nehnuteľností zo\nsúpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu z dôvodu, že sa považuje za ich vlastníka. Odvolací súd\nskonštatoval, že žalobca podal vylučovaciu žalobu správne proti správcovi konkurznej podstaty úpadcu.\n11. Odvolací súd sa ďalej stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie v tom, že úpadca nadobudol\npredmetné nehnuteľnosti na základe privatizačnej zmluvy, na prevod predmetných nehnuteľností sa\n\nvzťahoval osobitný právny predpis, ktorým je zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu\nna iné osoby. Podľa odvolacieho súdu účelom zákona č. 92/1991 Zb. (okrem iného) bolo zabezpečiť\nzaplatenie kúpnej ceny privatizovaného majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky, v\ndôsledku čoho nadobúdateľ privatizovaného majetku bol povinný použiť získané prostriedky z tohto\nmajetku prednostne na úhradu svojich záväzkov voči fondu. Zákon č. 92/1991 Zb. ako „lex specialis“\nšpecificky a prísnejšie upravuje podmienky nakladania s privatizovaným majetkom, ako aj dôsledky\ntakých dispozícií s týmto majetkom, ktoré sú v rozpore s citovaným zákonom alebo ho obchádzajú.\nZákonom č. 190/1995 Z. z. bol s účinnosťou od 14. septembra 1995 novelizovaný zákon č. 92/1991 Zb.,\npričom zákon bol doplnený aj o ustanovenie § 19a. Zákon č. 190/1995 Z. z. k článku I. neobsahuje žiadne\nprechodné ustanovenia upravujúce vzájomný vzťah skoršej a neskoršej právnej úpravy. Z dôvodovej\nsprávy zákona č. 190/1995 Z. z. podľa odvolacieho súdu vyplýva, že citované ustanovenie zabezpečuje\nurčitú ingerenciu fondu vo vzťahu k privatizovanému majetku, nachádzajúceho sa u nadobúdateľa, ktorý\nešte nesplatil celú kúpnu cenu.\n12. Spätná účinnosť zákonného ustanovenia § 19a zákona č. 92/1991 Zb., sa podľa odvolacieho súdu\nviaže na dispozičné právo nadobúdateľa k privatizovanému majetku. V zmluve č. 48/1992 úpadca\nsúhlasil s obmedzením dispozície s nehnuteľnosťami do splatenia kúpnej ceny. Odvolací súd sa\nstotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie v tom, že v posudzovanom prípade sa jedná o tzv.\nnepravú retroaktivitu, ktorej podstata spočíva v tom, že nová právna úprava uznáva právne skutočnosti,\nna základe ktorých došlo podľa predchádzajúcej právnej normy k vzniku určitých právnych vzťahov,\nktorých následky zostávajú zachované, avšak s účinnosťou do budúcnosti zavádza nový mechanizmus\nuplatnenia týchto práv, resp. povinností, t. j. určitú zmenu práv, resp. povinností, ktoré vznikli podľa\npredchádzajúcej (skoršej) právnej normy. Nepravá retroaktivita, sa podľa odvolacieho súdu akceptuje\n(viď. napr. rozhodnutie ÚS SR PL ÚS 16/95) ako prípustný nástroj na dosiahnutie relevantných cieľov\nverejnej moci (akým je napr. aj zvýšená ochrana privatizovaného majetku). Odvolací súd poukázal aj na\nnález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 341/07, podľa ktorého ustanovenie čl. II ods. 2 Ústavy SR nepredstavuje iba\nviazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona.\n13. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne postupoval, keď v posudzovanom\nprípade v zmysle ust. 19a zákona č. 92/1991 Zb., skúmal splnenie podmienok na prevod predmetných\nnehnuteľností, ktoré boli súčasťou privatizovaného majetku, ktorý úpadca nadobudol na základe zmluvy\nč. 48/1992 z 27. júla 1992. Odvolací súd zdôraznil, že k prevodu predmetných nehnuteľností na Tibora\nPáleníka došlo zo strany úpadcu v roku 2000, t. j. cca 5 rokov od nadobudnutia účinnosti ustanovenia\n§ 19a zákona č. 91/1992 Zb. (zákon č. 190/1995 Z. z., ktorým bol zákon č. 92/1991 Zb. doplnený o\nustanovenie § 19a nadobudol účinnosť 14. 09. 1995).\n14. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd nepovažoval za právne dôvodnú odvolaciu námietku,\nže na predmetný právny vzťah nie je možné aplikovať ust. § 19a zákona č. 92/1991 Zb. v znení zákona č.\n190/1995 Z. z., z dôvodu neprípustnej retroaktivity a že záväzok nadobúdateľa nenakladať s majetkom\nbol viazaný len na uplynutie času, keďže zmluvné strany boli obmedzené len zmluvnými dojednaniami\no obmedzení prevodu sprivatizovaného majetku.\n15. Odvolací súd uviedol, že z listu FNM SR z 31. augusta 2000 vyplýva, že na základe žiadostispoločnosti Vodohospodárske stavby a. s., Nitra, z 31. júla 2000 FNM SR, vyslovil súhlas (okrem iného)\naj s odpredajom nehnuteľného majetku špecifikovaného pod písm. b), súčasťou ktorého sú aj predmetné\nnehnuteľnosti. Z listu FNM SR z 31. augusta 2000 však ďalej vyplýva, že FNM SR udelil predchádzajúci\npísomný súhlas na predaj predmetných nehnuteľností za podmienky, že výnos z tohto predaja - podľa\npredložených znaleckých posudkov ohodnotený vo výške 4,8 mil. Sk - použije kupujúci na úhradu svojich\nzáväzkov voči FNM SR. K prevodu predmetných nehnuteľností došlo na základe dvoch kúpnych zmlúv,\nuzavretých medzi úpadcom ako predávajúcim a S. F. ako kupujúcim. Z predmetných kúpnych zmlúv je\npodľa odvolacieho súdu zrejmé, že zmluvné strany v článku III. bod 1 dohodli zaplatenie kúpnych cien\n(v sume 7 153 954,30 Sk) v rozpore s ust. § 19a ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb., keďže sa dohodli na tom,\nže kúpne ceny budú zaplatené na účet súdnej exekútorky JUDr. Edity Šupovej.\n16. Podľa názoru odvolacieho súdu, ust. § 19a zákona č. 92/1991 Zb. je kogentným ustanovením, čo je\nzrejmé z formulácie znenia tohto ustanovenia, a preto povinnosti v ňom striktne stanovené nie je možné\nna základe vôle zmluvných strán meniť, resp. modifikovať dohodou strán v zmluve. Ak by tomu tak bolo a\nzmluvné strany by si podľa vlastnej ľubovôle modifikovali povinnosti stanovené v citovanom ustanovení,\ncitované ustanovenie by sa stalo obsolentným a nesplnilo by zámer sledovaný zákonodarcom pri jeho\nzavedení do zákona č. 92/1991 Zb. novelou zákona, účinnou od 14. 09. 1995. Z ustanovenia § 19a ods. 4\nzákona č. 92/1991 Zb. (ako zákona „lex specialis“ vo vzťahu Občianskemu zákonníku ako všeobecnému\nprávnemu predpisu) vyplýva, že úkony vykonané nadobúdateľom v rozpore s ustanoveniami odsekov 2\na 3 a všetky na ne nadväzujúce úkony sú neplatné. Jedná sa o absolútnu neplatnosť právneho úkonu,\n\nhoci zákon používa len termín „neplatnosť\", pretože ak nejaká vada právneho úkonu je sankcionovaná\nneplatnosťou a nejedná sa o niektorý z prípadov relatívnej neplatnosti, ide o absolútne neplatný právny\núkon a na takúto neplatnosť prihliada súd ex offo (z úradnej povinnosti), pričom absolútna neplatnosť\nprávneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona a pôsobí zásadne od začiatku (ex tunc), teda\nod okamihu vzniku právneho úkonu.\n17. Preto podľa odvolacieho súdu, pokiaľ úpadca (nadobúdateľ privatizovaného majetku), pri prevode\n(predaji) predmetných nehnuteľností (časti nim privatizovaného majetku) postupoval v rozpore s ust. §\n19a zákona č. 92/1991 Zb., keďže finančné prostriedky, ktoré získal za predaj nehnuteľností od S. F.\n(kúpne ceny), nepoužil prednostne na úhradu svojich záväzkov voči fondu, tak prevod nehnuteľností\nna základe kúpnych zmlúv, uzavretých dňa 01. 12. 2000 medzi úpadcom a S. F., ako aj naň následne\nnadväzujúci právny úkon - vklad predmetných nehnuteľností S. F. (ako spoločníkom) do majetku\nspoločnosti žalobcu, treba považovať za neplatné právne úkony v zmysle ust. 19a ods. 4 zákona č.\n92/1991 Zb.\n18. Dohoda v kúpnych zmluvách z 01. 12. 2000 (článok III. bod 1) o zaplatení kúpnej ceny za\nprevod nehnuteľností na účet súdnej exekútorky, podľa odvolacieho súdu nepreukazuje dobromyseľnosť\nkupujúceho pri uzavretí predmetných kúpnych zmlúv. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX z 10. 03. 2000\n(založeného v spise na č. 1. 53) vyplýva, že na parcele č. 4761, súp. č. 36 bolo zriadené záložné právo\nv prospech FNM SR, zabezpečujúce pohľadávku Prvej komunálnej banky, a. s., pobočky v Nitre, podľa\nzmluvy o zriadení záložného práva č. 05/014/98/N. Odvolací súd preto dospel k záveru, že kupujúci S. F.\nmohol a mal mať reálnu vedomosť o tom, že sa jedná o nehnuteľnosti, ktoré spadajú do privatizovaného\nmajetku Vodohospodárskych stavieb a. s., Nitra, ako aj o právnom stave predmetných nehnuteľností,\nku ktorým bolo zriadené záložné právo.\n19. Odvolací súd sa v ostatnom stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že na základe vyššie\nuvedenej dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok z 21. 02. 2001 nedošlo k platnému započítaniu\npohľadávok medzi Fondom národného majetku Slovenskej republiky a Vodohospodárskymi stavbami a.\ns. Z článku I bodov 1 a 2 dohody vyplýva, že Vodohospodárske stavby a. s., Nitra, svoju pohľadávku\nvoči KOVOSPOL-u NITRA spol. s r. o. titulom zaplatenia kúpnej ceny v sume 11 801 460,-- Sk a\nvyplývajúcu z kúpnej zmluvy z 21. 02. 2001 postúpili Fondu národného majetku SR, ktorý sa stal novým\nveriteľom tejto pohľadávky. Keďže Vodohospodárske stavby a. s., Nitra, nemali voči Fondu národného\nmajetku Slovenskej republiky v dohode uvedenú pohľadávku (veriteľom tejto pohľadávky bol FNM SR),\ntak v zmysle článku I bod 4 dohody, podľa odvolacieho súdu nemohlo dôjsť k platnému započítaniu\npohľadávok medzi FNM SR a Vodohospodárskymi stavbami a. s. Keďže predmetom dohody neboli\nvzájomné pohľadávky medzi FNM SR a Vodohospodárskymi stavbami a. s., Nitra, nemohlo dôjsť ani k\nstretu vzájomných pohľadávok a k zániku pohľadávky FNM SR.\n20. Vzhľadom na to, že úpadca pri prevode predmetných nehnuteľností na základe kúpnych zmlúv\nz 01. 12. 2000, nepoužil finančné prostriedky získané z predaja týchto nehnuteľností prednostne na\núhradu svojich záväzkov voči FNM SR v zmysle uzavretej privatizačnej zmluvy, odvolací súd konštatoval,\nže úkony vykonané úpadcom v rozpore s ust. § 19a zákona č. 92/1991 Zb., sú neplatné v zmysle\nust. § 19a ods. 4 citovaného zákona. Rovnako ako na ne nadväzujúci úkon - vklad predmetných\nnehnuteľností S. F. ako spoločníkom do majetku spoločnosti žalobcu. Vlastnícke právo, k vylučovaným\nnehnuteľnostiam žalobca preto doložil neplatným právnym titulom, v dôsledku čoho súd prvej inštancie\npodľa odvolacieho súdu správne rozhodol, keď žalobu o vylúčenie predmetných nehnuteľností zo súpisu\nmajetku konkurznej podstaty úpadcu zamietol.\n21. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, ktoré dovolanie odôvodnil ust. § 421\nods. 1 písm. a/, b/, c/ C. s. p. Podľa dovolateľa napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom\nposúdení veci, pričom rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej\nriešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej\npraxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, ako aj od vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím\nsúdom rozhodovaná rozdielne.\n22. Žalobca uviedol, že predmetné nehnuteľnosti pôvodne nadobudol úpadca na základe privatizačnej\nzmluvy č. 48/92 zo dňa 27. 07. 1992 od FNM SR, ako predávajúceho v zmysle vtedy platného a\núčinného zákona č. 92/1991 Zb. Podľa čl. VII. citovanej zmluvy v prípade, že druhá strana neplní\nzáväzky má dotknutá strana právo od zmluvy odstúpiť. Následne, ako druhý, nadobudol vlastnícke\npráva k predmetným nehnuteľnostiam Tibor Páleník, ktorý v dobrej viere aj s ohľadom na zápis v\nkatastri nehnuteľnosti, podpísal kúpne zmluvy dňa 01. 12. 2000, ktoré sa týmto prejavom stali platnými\na účinnými. Týmto okamihom podľa dovolateľa nastali účinky plnenia zmluvných strán voči sebe, nie\nvoči tretím osobám. Ani žalovaný a ani konajúce súdy nenamietali porušenie hmotného práva, preto boli\npodľa dovolateľa dojednania kúpnej zmluvy platné a účinné, jasné a zrozumiteľné a predmet plnenia\n\nmožný. Dôvodom neplatnosti zmluvy nemôže byť a nie je ani neplnenie zmluvných povinností. Z tohto\ndôvodu preto podľa žalobcu, nie je možné zmluvu založenú prostriedkami hmotného práva označiť za\nabsolútne neplatnú, pre nedodržanie procesnoprávnvch povinností vyplývajúcich z inej právnej normy,\nbez hmotnoprávnej sankcie, a viažucich sa len na procesnoprávne účinky týchto úkonov. Dovolateľ\npoukázal na skutočnosť, že ak sa žalovaný dovoláva účinkov zmluvy - použitia finančných prostriedkov\nvoči fondu, resp. pokiaľ z toho vyvodzuje procesné závery a následky, je zrejmé, že zmluva musela byť a\nje podľa hmotného práva platná. Žalobca dodal, že pri podpisovaní zmluvy, jej účastníci nevedeli, koľko\npercent z ich kúpnej ceny ma plynúť od predávajúceho, na úhradu jeho celého záväzku v zmysle súhlasu/\npokynu FNM SR vo výške 4,8 mil. Sk, zo všetkých sprivatizovaných nehnuteľností. Z týchto dôvodov,\nfinančné prostriedky z prevodu vlastníctva boli uložené ako zábezpeka do depozitu (účty predávajúceho\nboli v dôsledku exekúcie zablokované), na účte exekútorského úradu, ktorý realizoval výkon exekúcie\nu predávajúceho. Napokon k prednostnému prevodu výnosu na úhradu záväzkov voči FNM SR tak,\nako predpokladá ustanovenie § 19a ods. 3 zákona č. 92/91 Zb., bolo možné pristúpiť až okamžikom\nsplatnosti dlhu. Zmluva medzi predávajúcim Vodohospodárske stavby a. s., Nitra a kupujúcim S. F.,\nnadobudla právne účinky dňa 01. 12. 2000 a pre naplnenie § 19a zákona č. 92/91 Zb. kupujúci uhradil\ndňa 1. marca 2001 sumu 387 750,-- Sk, ako poslednú splátku kúpnej ceny na účet exekútorského úradu.\n23. Dovolateľ poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, ktorou bola otázka, či ust. §19a zákona č. 92/1991 Zb. o veľkej privatizácií, je kogentným\nustanovením. Táto právna otázka podľa dovolateľa v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte\nnebola vyriešená. Podľa dovolateľa zo žiadneho ustanovenia zákona o veľkej privatizácii nevyplýva,\nže by ust §19a malo byť ustanovením kogentným, od ktorého sa nemožno odchýliť. Dovolateľ má\nza to, že nie je zrejmé, z čoho vychádza odvolací súd, keď tvrdí opak o kogentnom charaktere\nustanovenia § 19a zákona o veľkej privatizácií a že by sa FNM SR s úpadcom nemohli dohodnúť na\nosobitnej úprave vzťahov medzi nimi, a teda aj spôsobe a rozsahu použitia finančných prostriedkov\nzískaných z predaja nadobudnutého majetku. Žalobca má za to, že nič nebránilo tomu, aby sa FNM\nSR a úpadca, ako dva súkromnoprávne subjekty dohodli, ako bude úpadca nakladať s peňažnými\nprostriedkami, ktoré úpadca získal z predaja predmetných nehnuteľností. Žalobca taktiež zdôraznil,\nže zákon č. 92/1991 Zb., ani žiadny iný predpis, nijako nešpecifikuje náležitosti súhlasu FNM SR na\nprevod privatizovaného majetku, ktorých nedodržanie by sankcionoval absolútnou (hmotnoprávnou)\nneplatnosťou. Nezakazuje fondu, aby sa v prípade dodržania ústavných limitov (možno aj procesnej\nkogentnosti spočívajúcej v povinnosti sledovania a dodržiavania účelu zákona), prípadne aj dohodol s\nnadobúdateľom a inými veriteľmi, že výťažok z predaja bude medzi veriteľov rozdelený, t. j., aby vydal\nsúhlas aj s tým, že nie všetok výťažok bude použitý na úhradu všetkých záväzkov voči fondu. V tejto\nsúvislosti žalobca poukázal aj na skutočnosť, že voči úpadcovi (predávajúcemu), boli v čase predaja\nvedené viaceré exekúcie, čo bolo zrejmé aj z listu vlastníctva. Exekučné konanie prebiehalo a zákaz\nnakladať s majetkom úpadcu - povinného (predávajúceho) stále platil, vrátane nakladania s výťažkom\nz predaja nehnuteľnosti. V dôsledku prebiehajúcej exekúcie, preto úpadca (dlžník-povinný-predávajúcinadobúdateľ sprivatizovaného majetku), nemohol svojvoľne nakladať s finančnými prostriedkami\nzískanými z predaja predmetných nehnuteľností a nemohol s nimi nakladať ani tak, že ich v celom\nrozsahu použije výlučne na úhradu záväzkov voči FNM. Naopak, v dôsledku uvedeného bolo jeho\ndispozičné právo k ním obmedzené a tieto finančné prostriedky boli fakticky postihnuté v rámci\nprebiehajúceho exekučného konania; dodal, že aj so súhlasom a vedomím FNM. Dovolateľ dodal, že zo\nsúhlasu FNM SR zo dňa 31. 08. 2000 vyplýva, že fond požadoval na úhradu záväzkov nadobúdateľa len\npevne stanovenú sumu, a to z predaja všetkých tam (na súhlase) uvedených nehnuteľností. Je potom\npodľa dovolateľa irelevantné, z predaja ktorej nehnuteľnosti a akým spôsobom k splneniu tohto záväzku\núpadcu voči fondu prišlo, keď je nesporne preukázané, že k splneniu záväzku v požadovanom rozsahu\nprišlo.\n24. Dovolateľ má napokon aj za to, že odvolací súd nesprávne posúdil aj dobromyseľnosť kupujúceho\nTibora Páleníka, následne aj žalobcu a právne posúdenia poskytnutia ochrany dobromyseľného\nnadobúdateľa, a to aj v rozsahu ústavou garantovaného práva vlastniť majetok. Aj v tejto súvislosti sa\nžalobca domnieva, že sa jedná o nesprávne právne posúdenie, keď sa odvolací súd pri posudzovaní\ndobromyseľnosti odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe. Odvolací súd konštatoval, že S. F. nemohol\nbyť dobromyseľný pri nadobudnutí nehnuteľností, keďže ust. § 19a zákona č. 92/1991 Zb., bolo v čase\nuzatvorenia kúpnej zmluvy platné a účinné už cca 5 rokov a mohol a mal vedieť, že peniaze nemôže\nzložiť na účet súdnej exekútorky. Zároveň odvolací súd konštatoval, že S. F. nemohol byť dobromyseľný\naj z dôvodu, že nehnuteľnosti mali byť založené v prospech FNM SR, a teda mu malo byť zrejmé, že\nsa jednalo o sprivatizovaný majetok a tým aj to, akému právnemu režimu podlieha. Uvedené zistenie a\nkonštatovanie, sa podľa dovolateľa nezakladá na pravde. Žalobca má za to, že on, ako ani S. F., svojim\n\nkonaním a ani inak, nedali žiaden dôvod na to, aby sa zmluva stala neplatnou, alebo bola neplatnou od\npočiatku. Naopak, všetky svoje záväzky si obaja riadne splnili, uhradili kúpnu cenu. Žalobca sa preto\ndôvodne domnieval, že prevod je zákonný, keďže bol daný súhlas FNM SR a predaj bol realizovaný\npod dohľadom súdnej exekútorky. Prípadné pochybenie FNM SR, resp. úpadcu, nie je možné vykladať\ndodatočne a naviac výlučne a bez ďalšieho, len na ťarchu kupujúceho - žalobcu. Podľa dovolateľa je\nnesporné, že S. F. bol pri nadobúdaní nehnuteľností dobromyseľný, že tieto úpadca previesť mohol a\nže tieto zákonne nadobudol a úhradou kúpnej ceny si splnil svoje povinnosti a na základe uvedeného,\nže ich následne užíva a nakladá s nimi ako oprávnený vlastník. Napriek tomu, že žalobca, resp. S. F.,\nnadobudli vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, o ktoré majú prísť bez vlastného zavinenia,\na to v dôsledku neplatnosti právneho úkonu, ktorý nespôsobili, boli by podľa dovolateľa napadnutým\nrozhodnutím odvolacieho súdu postihnutí práve a výlučne len oni, a to bez postihu subjektov, ktoré\nnesú zodpovednosť za uvedenú situáciu. V tejto súvislosti dovolateľ zdôraznil, že pokiaľ niekto pochybil,\npochybil úpadca a tí, ktorí konali v jeho mene a na jeho účet a oni sa preto dnes nemôžu dovolávať\nneplatnosti zmluvy z dôvodov, ktoré sami spôsobili (tým, že kúpnu cenu z predaja neuhradil FNM SR).\nV ostatnom, dovolateľ v dovolaní poukázal na viaceré rozhodnutia týkajúce sa danej problematiky,\nktoré rozhodnutia rozoberal a porovnával s predmetným sporom. Napriek tomu má dovolateľ za to,\nže je potrebné každú vec posudzovať osobitne, no najmä je potrebné konštatovať, že rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 2ObdoV/1/2014 zo dňa 28. 04. 2016, je nateraz jediným rozhodnutím,\nktoré bolo prijaté dovolacím súdom. Dovolací súd pri zohľadnení obdobnej situácie ako v prejednávanom\nprípade, považoval za spravodlivé riešenie veci vylúčenie majetku z podstaty (pre upresnenie dovolateľ\ndodal, že ani ústavný súd nezrušil dovolacie rozhodnutie z dôvodu nezákonného alebo nespravodlivého\nriešenia veci, ale len z formálnych procesných dôvodov).\n25. Aj v kontexte vyššie uvedeného, žalobca tvrdí, že odvolací súd nesprávne a v rozpore s ustálenou\nrozhodovacou praxou posúdil aj súlad výkonu práva správcu s dobrými mravmi. Výkonom práva\nsprávcu, podľa dovolateľa je potrebné v danom prípade rozumieť samotný zápis nehnuteľností do\nkonkurznej podstaty, a to s odstupom takmer 10 rokov od ich prevodu. Zápis bez použitia, či existencie\nhmotnoprávnych prostriedkov, či nárokov, bez ohľadu na to, že kúpna cena bola uhradená a z nej boli\nuspokojení veritelia úpadcu (vrátane fondu), bez ohľadu na skúmanie zmlúv predošlými správkyňami,\nči bez ohľadu na zastavenie privatizačného procesu (a možného uplatnenia § 19a zákona č. 92/1991\nZb.), ako aj napriek tomu, že jediný, kto prípadnú neplatnosť mohol spôsobiť, bol úpadca. Dovolateľ\nje presvedčený, že takýto postup správcu, aj keď zdanlivo zákonný, je zneužívaním výkonu práva, až\nvýkonom práva šikanóznym, a teda výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi, ktorému nemožno\nposkytnúť právnu ochranu. Podľa žalobcu nesporne je potrebné zohľadniť skutočnosť, že prevodom\nnehnuteľností neprišlo k poškodeniu veriteľov a ani k ukráteniu konkurznej podstaty. Kúpna cena za\nnehnuteľnosti bola primeraná a bola v celom rozsahu zaplatená a v konečnom dôsledku vyplatená\nveriteľom. Preto má žalobca za to, že v prípade zápisu nehnuteľnosti do súpisu konkurznej podstaty,\nsa jednalo o neprimerane tvrdý až šikanózny výkon práva, nakoľko poškodzuje a znevýhodňuje výlučne\nžalobcu, a preto takýto zápis nemôže požívať právnu ochranu pre rozpor s dobrými mravmi. A práve\nnaopak umožňuje sudcovi rozhodnúť aj contra legem, a to aj, či najmä, s prihliadnutím na skutočnosť,\nže zadržanie veci správcom v konkurznej podstate je úkon podľa procesných predpisov a nie podľa\npráva hmotného a konajúci súd sa v takýchto prípadoch k právu založenému predpismi hmotného práva\n(právny dôvod žaloby) vyjadruje, resp. ju skúma len ako otázku predbežnú.\n26. Na základe uvedeného, dovolateľ navrhuje napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zmeniť tak, že\npodanej žalobe v celom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného vylúčiť zo súpisu konkurznej podstaty\núpadcu v konkurze vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6K/105/01 nehnuteľnosti\ns príslušenstvom a súčasťami evidované na LV č. XXXX pre k. ú. A., okres A., ako pozemková\nnehnuteľnosť p. č. 4761/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 705 m2 a stavba so s. č. 36\nadministratívna budova postavená na p. č. 4761/1, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalobca\nsi uplatnil nárok na náhradu trov konania.\n27. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu uviedol, že žalobca neuvádza žiadnu námietku,\nktorou by konkretizoval prípustnosť preskúmania určitej právnej otázky a ktorú by odvodzoval od\nsplnenia niektorej z podmienok prípustnosti dovolania upravených v § 421 ods. 1 C. s. p.\n28. Podľa žalovaného, v dovolaní žalobca ani nepopiera, že kúpna zmluva, ktorou úpadca prevádzal\nsporné nehnuteľnosti na prvého nadobúdateľa, bola uzatvorená počas exekúcie vedenej proti úpadcovi\nako predávajúcemu, t. j. v čase, kedy boli všetky nehnuteľnosti úpadcu blokované súdnou exekútorkou.\nŽalovaný zdôraznil, že v žiadnom prípade nie je možné považovať súhlas FNM SR zo dňa 31. 08.\n2000 za „konsenzus“, teda súčinnosť FNM SR pri zjavne nezákonnom postupe všetkých, ktorí sa\nzúčastnili na uzatvorení kúpnych zmlúv, teda predávajúceho, kupujúceho, súdnej exekútorky aj PKB, a.\n\ns. Žalobca dokonca podľa žalovaného, sám pozná úmysel predávajúceho, keď tvrdí, že predávajúci si\nbol vedomý, že sa jedná o povinnosť uvedenú v zákone, ktorá účinnosť právneho úkonu robí závislou od\nbudúcej neistej udalosti, ale sa spoliehal, že svoju chýbajúcu právnu voľnosť a dispozičné oprávnenie\ndo účinnosti úkonov nadobudne, a následne splní svoje povinnosti.\n29. V súvislosti s porušením § 19a Zákona o veľkej privatizácii vo vzťahu k uzatvoreniu kúpnej zmluvy\na jej neskoršiemu vkladu do katastra nehnuteľností, žalovaný poukázal aj na aktuálne rozhodnutie\nVeľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo l/2017. Napriek tomu, že Veľký senát posudzoval\nvzájomnú koreláciu medzi predbežným opatrením súdu zakazujúcim „predať, darovať alebo inak\nscudziť“; uzatvorením kúpnej zmluvy a jej vkladom do katastra nehnuteľností, sa žalovaný domnieva, že\nprávne závery sú aplikovateľné aj na výklad k ustanoveniu § 19a Zákona o veľkej privatizácii v otázke, či\nsa sankcia neplatnosti právneho úkonu odvodzuje od uzatvorenia kúpnej zmluvy alebo až vkladu kúpnej\nzmluvy do katastra nehnuteľnosti.\n30. Žalovaný má ďalej za to, že nesprávne je tvrdenie žalobcu, že vyhlásením konkurzu sa zastavili aj\nzačaté exekučné konania. Vyhlásením konkurzu podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní\nv znení neskorších predpisov, sa exekučné konania, vedené proti úpadcovi ako povinnému prerušia ex\noffo.\n31. Z dovolania podľa žalovaného vyplýva, že žalobca nesúhlasí so záverom odvolacieho súdu, že\nustanovenie § 19a má kogentný charakter a tvrdí, že otázka posúdenia, či je ustanovenie § 19a Zákona\no veľkej privatizácii kogentným ustanovením je právna otázka, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho\nsúdu ešte nebola vyriešená. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že najvyšší súd právny záver k otázke\nkogentnosti § 19a daného zákona už vyslovil, a to práve v rozhodnutiach, v ktorých posudzoval rovnakú\nprávnu otázku v iných konaniach, vedených proti žalovanému ako správcovi úpadcu Vodohospodárske\nstavby Nitra a. s. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na viaceré rozhodnutia, ktoré túto otázku riešili.\nPreto má žalovaný za to, že podmienka, ktorá musí byť splnená pri subsumovaní právnej otázky pod\nustanovenie § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p., nie je splnená.\n32. Vo vyjadrení žalovaný ďalej uviedol, že vydržanie odstraňuje právnu neistotu spojenú s vadami\nalebo nedostatkom nadobúdacieho titulu, ak oprávnený držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti nemohol\no týchto vadách vedieť, alebo sa naopak, mohol domnievať, že nadobúdací titul riadne existuje. Z\nvykonaného dokazovania podľa žalovaného niet pochybnosti, že žalobca (so započítaním držby prvého\nnadobúdateľa), podmienku nepretržitej držby po dobu 10 rokov, nesplnil.\n33. K namietanej dobromyseľnosti podľa § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p. žalovaný uviedol, že ak odvolací\nsúd ustálil, že kúpne zmluvy sú neplatné a k vydržaniu práva k nehnuteľnostiam nedošlo a ak by sme\nargumentačne zotrvali v medziach platného práva, nie je daný žiadny zákonný dôvod zaoberať sa\ndobromyseľnosťou žalobcu, resp. prvého nadobúdateľa. Podľa žalovaného, žalobca neuviedol, v akom\nsmere je posúdenie jeho dobromyseľností pri nadobúdaní nehnuteľností významné, keďže tvrdí, že\nkúpne zmluvy ako nadobúdací titul sú platné a zároveň nespochybňuje ani skutočnosť, že nehnuteľnosti\nneužíval nepretržite 10 rokov. Preto ani nie je zrejmé, prečo sa žalobca domáha preskúmania, aby\ndovolací súd rozhodol, že posúdenie dobromyseľnosti odvolacím súdom je v rozpore s ustálenou\nrozhodovacou praxou dovolacieho súdu, pretože v kontexte jeho vyjadrení, takéto posúdenie podľa\nžalovaného nemá žiadny právny význam.\n34. K posúdeniu konania správcu v rozpore s dobrými mravmi a ustálenou rozhodovacou praxou\ndovolacieho súdu, žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca v dovolaní neuvádza ani jedno\nrozhodnutie dovolacieho súdu, v ktorom by postup správcu podľa § 19 zákona č. 328/1991 Zb. o\nkonkurze a vyrovnaní, posúdil ako nezákonný alebo dokonca nemravný. Žalovaný má za to, že námietka\nžalobcu je absurdná, pretože správca vykonáva svoju funkciu pod dohľadom konkurzného sudcu, pričom\nžalobcu na podanie žaloby vyzval konkurzný súd.\n35. Na základe vyššie uvedeného, žalovaný žiada dovolací súd, aby dovolanie podľa § 447 písm. f/ C. s.\np. odmietol alebo ako nedôvodné podľa § 448 C. s. p. zamietol. Zároveň žalovaný požiada o priznanie\ntrov dovolacieho konania.\n36. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací [(§ 35 zákona č.\n160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podal včas\ndovolateľ zastúpený v súlade s § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443\nC. s. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné odmietnuť podľa § 447\npísm. f/ C. s. p.\n37. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je nepochybne tiež právo\ndomôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie,\nsa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za\n\nsplnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá\nkonania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011).\n38. Aj po zmene právnej úpravy civilného sporového konania (vrátane dovolacieho konania), ktorú\npriniesol Civilný sporový poriadok v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou, treba dovolanie\nnaďalej považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov\ncivilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie aj podľa novej právnej úpravy nie je „ďalším\nodvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom)\nako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho\nsúdu.\n39. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).\n40. Prípustnosť dovolania sa v novej právnej úprave v porovnaní s úpravou účinnou do 30. júna\n2016 zásadným spôsobom zmenila. Právna úprava civilného sporového konania účinná od 1. júla\n2016 nanovo a v porovnaní s predchádzajúcou úpravou odlišne (prísnejšie) formuluje náležitosti\ndovolania. Zmyslom tejto právnej úpravy je vytvoriť v civilnom sporovom konaní procesný filter na\nzjavne neopodstatnené, neprípustné, protirečivé alebo rozporuplné dovolania a zabezpečiť, aby podané\ndovolanie malo všetky potrebné náležitosti.\n41. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach\n§ 420 a § 421 C. s. p. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže\nuskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (k tomu viď napr. III. ÚS\n474/2017). V tejto súvislosti osobitne platí, že len dovolací súd bude rozhodovať o naplnení predpokladov\nprípustnosti dovolania definovaných v § 421 ods. 1 C. s. p. (rovnako aj I. ÚS 438/2017).\n42. O tom, či je daná prípustnosť dovolania podľa § 421 C. s. p., rozhoduje dovolací súd výlučne\nna základe dôvodov uvedených dovolateľom (porovnaj § 432 C. s. p.). Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje\nprípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 C. s. p., má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi\n(§ 440 C. s. p.) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí\nod toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu\nzáviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje\ntoto ustanovenie.\n43. Súčasná judikatúra najvyššieho súdu sa ustálila na tom, že ak dovolateľ v dovolaní, prípustnosť\nktorého vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a/ až c/ C. s. p.; neoznačí ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho\nsúdu, od ktorej sa podľa jeho názoru odvolací súd odklonil; neoznačí rozhodnutia dovolacieho súdu\nrozhodované rozdielne; nevymedzí právnu otázku, pri ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu, alebo ktorá bola rozhodovaná dovolacím súdom rozdielne,\nprípadne tú-ktorú právnu otázku v rozhodovacej praxi dovolací súd ešte neriešil; dovolací súd nemôže\nuskutočniť meritórny dovolací prieskum, hranice ktorého nie sú vymedzené. V takom prípade nemôže\nsvoje rozhodnutie založiť na predpokladoch alebo domnienkach (o tom, ktorú otázku a ktorý judikát,\nstanovisko alebo rozhodnutie mal dovolateľ na mysli). Ak by postupoval inak, rozhodol by bez\nrelevantného podkladu. Na druhej strane bez konkretizovania podstaty odklonu odvolacieho súdu od\nustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu; rozdielneho rozhodovania dovolacieho súdu; ako aj\nabsencie vymedzenia právnej otázky, nemôže najvyšší súd pristúpiť ani k posudzovaniu všetkých\nprocesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd a v\nsúvislosti s tým „suplovať“ aktivitu dovolateľa (advokáta, ktorý spísal dovolanie a zastupuje dovolateľa),\nz vlastnej iniciatívy vyhľadávať všetky rozhodnutia dovolacieho súdu týkajúce sa danej problematiky a\nnásledne posudzovať, či sa odvolací súd odklonil od názorov v nich vyjadrených; posudzovať či dovolací\nsúd rozhodoval rozdielne. V opačnom prípade by dovolací súd uskutočnil procesne neprípustný,\nbezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania\na dovolacieho konania zvolenej v C. s. p., ale aj (konkrétne) účelu ustanovenia § 421 ods. 1 C. s. p.\n44. Zároveň bol prijatý záver, že v dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z ustanovenia § 421 ods.\n1 písm. a/ C. s. p., by mal dovolateľ: a) konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť,\nako ju riešil odvolací súd, b) vysvetliť (a označením konkrétneho stanoviska, judikátu alebo rozhodnutia\nnajvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c) uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená. V dovolaní,\nktorého prípustnosť sa vyvodzuje z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p., by mal dovolateľ: a)\nkonkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju odvolací súd riešil, b) vysvetliť,\nv čom je riešenie právnej otázky odvolacím súdom nesprávne, c) uviesť, ako by mala byť táto otázka\nsprávne riešená. Napokon v dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z ustanovenia § 421 ods. 1\npísm. c/ C. s. p., by mal dovolateľ: a) konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť,\nako ju riešil odvolací súd, b) vysvetliť (a označením konkrétneho stanoviska, judikátu alebo rozhodnutia\n\nnajvyššieho súdu doložiť), v čom je riešenie právnej otázky dovolacím súdom rozdielne, c) uviesť, ako\nby mala byť táto otázka správne riešená.\n45. Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu\npodľa § 447 písm. f/ C. s. p., je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje\nprípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 C.\ns. p. v spojení s § 431 ods. 1 C. s. p. a § 432 ods. 1 C. s. p.).\n46. V dôsledku viazanosti dovolacieho súdu dovolacím dôvodom, neskúma dovolací súd správnosť\nnapadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným\ndovolacím dôvodom (viď uznesenie najvyššieho súdu z 13. júla 2017, sp. zn. 3Cdo/235/2016).\n47. V uznesení z 8. júna 2017, č. k. 3Cdo/52/2017, zároveň dovolací súd skonštatoval, že v prípade\ndovolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci je dovolateľ povinný dovolací\ndôvod vymedziť nesprávnym právnym posúdením takej právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie\nodvolacieho súdu a zároveň pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, alebo je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (písm. a/ až c/ § 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolateľ je teda povinný\nv dovolaní jednoznačne uviesť, v čom vidí prípustnosť dovolania, t. j. ktorý z predpokladov uvedených\nv § 421 ods. 1 C. s. p. zakladá jeho prípustnosť. Ak v dovolaní absentuje uvedené vymedzenie, súd\nnevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu k doplneniu dovolania (rovnako aj uznesenie najvyššieho súdu\nz 26. septembra 2017, č. k. 1Cdo/206/2016, bod 16).\n48. V prípade, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení\nsa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ C. s.\np.), je dovolateľ povinný dovolací dôvod vymedziť označením rozhodnutí dovolacieho súdu, od ktorých\nsa odvolací súd v riešenom spore odklonil. Tento dôvod prípustnosti sa viaže na ustálenú judikatúru\nnajvyššieho súdu, ktorá nebola rešpektovaná zo strany odvolacieho súdu, a to v tom, že odvolací súd\nzaujal iný právny záver, než aký v konkrétnej právnej otázke zaujal najvyšší súd v rozhodnutiach, ktoré\nboli zverejnené ako súdne rozhodnutia zásadného významu v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a\nrozhodnutí súdov Slovenskej republiky.\n49. Ak už došlo k judikatórnemu vyriešeniu určitej otázky a k publikovaniu niektorého rozhodnutia\nalebo stanoviska riešiaceho túto otázku v Zbierke, je potrebné, aby súdy tento judikatórny posun\nvo svojej rozhodovacej praxi zohľadňovali. Skutočnosť, že súd bez vysvetlenia nerešpektuje niektorý\njudikát najvyššieho súdu, oslabuje presvedčivosť jeho rozhodnutia. Ide tiež o negatívny dopad\nna predvídateľnosť súdneho rozhodovania. Súd sa pri prejednávaní a rozhodovaní určitej veci\nnemusí stotožniť s judikátom najvyššieho súdu vydaným v skutkovo a právne podobnej veci, avšak\nje nevyhnutné, aby svoj odlišný právny názor argumentačne (kriticky) konfrontoval v odôvodnení\nrozhodnutia a dostatočne vysvetlil, prečo nebolo možné stotožniť sa s judikátom.\n50. Je potom úlohou dovolacieho súdu, ak sú dôvody prípustnosti z tohto pohľadu dovolateľom uvedené,\nt. j. predpokladá sa, že dovolateľ „presvedčí“ dovolací súd, že odvolací súd sa odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu, aby tento odklon, ak bude mať za to, že dovolanie je prípustné, z\nhľadiska právneho posúdenia vec vyriešil. Dovolateľ preto musí v dovolaní presne uviesť, ktorý konkrétny\njudikát (rozhodnutie uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky) nerešpektoval odvolací súd vo svojom rozhodnutí (Veľké komentáre, Civilný sporový poriadok,\nŠtevček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol., 2016, str. 1382).\n51. Dôvod prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. predpokladá, že právnu otázku\ndovolací súd dosiaľ neriešil a je tu daná potreba, aby dovolací súd ako najvyššia súdna autorita túto\notázku vyriešil. Právna úprava účinná od 1. júla 2016 dáva dovolaciemu súdu právomoc rozhodnúť o tom,\nči ide o otázku zásadného právneho významu, ktorá nebola dosiaľ riešená. Základným predpokladom\nprípustnosti dovolania je, že dovolací súd vo svojej rozhodovacej činnosti doposiaľ neposudzoval\nprávnu otázku nastolenú dovolateľom (t. j. právne posúdenie veci odvolacím súdom, s ktorým dovolateľ\nnesúhlasí). Zároveň platí, že právna otázka, ktorú má dovolací súd vo svojom rozhodnutí riešiť, musí\nbyť rozhodujúca (kľúčová) pre rozhodnutie vo veci samej. To znamená, že dovolací súd nemôže riešiť\nhypotetické otázky, ktoré nemajú, resp. v ďalšom konaní nemôžu mať vplyv na meritórne rozhodnutie,\na ani akademické otázky, ktoré nemajú vôbec súvis s rozhodovaným sporom.\n52. V prípade, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení\ndovolací súd rozhoduje rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c/ C. s. p.), je dovolateľ povinný dovolací dôvod\nvymedziť označením rozhodnutí dovolacieho súdu, konkretizovaním, v čom vidí dovolateľ rozdielnosť\nrozhodovania a posudzovania právnej otázky dovolacím súdom.\n53. Dovolací súd konštatuje, že žalobca v podanom dovolaní nešpecifikoval právnu otázku a neuviedol,\nako by mala byť otázka správne riešená, z ktorého dôvodu dovolacie dôvody nevymedzil zákonom\n\npredpísaným spôsobom. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených skutočností dospel\nk záveru, že prípustnosť dovolania žalobcu podľa § 421 ods. 1 písm. a/, b/ a c/ C. s. p., nie je procesne\ndaná, preto jeho dovolanie podľa § 447 písm. f/ C. s. p., odmietol.\n54. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá C. s. p.). O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie (§ 262\nods. 2 C. s. p).\n55. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 5:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1Obo/6/2017", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2c383734-690f-4734-8f69-53408475a416", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.438.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 438/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 438/2017 z 31. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-31", "citacie_n": 139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.438.2017.1"}, {"guid": "ussr:9bb921c6-1e32-4e1b-beb4-5844ca5b5867", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.474.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 474/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 474/2017 z 1. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-01", "citacie_n": 146, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.474.2017.1"}, {"guid": "ussr:d4803749-1cc9-44ce-a009-c48aca612e31", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 4/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 4/2011 z 27. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-27", "citacie_n": 728, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4803749-1cc9-44ce-a009-c48aca612e31"}, {"guid": "ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 341/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 1139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6"}, {"guid": "ussr:1d9f7480-257d-4edd-9f1f-79c6e292bfff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24. 5. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-05-24", "citacie_n": 2672, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1"}, {"guid": "f4cd32b7-ab39-444c-9291-55f4dc47a2cd:e3d877ee-d10a-46e2-a905-0f783c976693", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:4107208783.1", "spisova_znacka": "1Cdo/206/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/206/2016 z 25. 9. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-09-25", "citacie_n": 168, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:4107208783.1"}, {"guid": "96934db6-6a45-4d4e-9311-a8afb0ed7dfb:b0a20f64-dc76-437c-84b9-b5bf353efb42", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1010201243.1", "spisova_znacka": "2ObdoV/1/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2ObdoV/1/2014 z 27. 4. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-04-27", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1010201243.1"}, {"guid": "b1ba304f-e077-4c2d-b9b4-c0b535b6beb2:c9c11f19-e061-42a7-b5df-7d7a106314bc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1010201243.1", "spisova_znacka": "4Obo/65/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/65/2012 z 29. 9. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-09-29", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1010201243.1"}], "citovane_v": [{"guid": "4cdaa5a9-53e2-4c2e-a3db-52556cc0082e:c6c605fb-ab45-4960-a46a-589919e9c556", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1010201242.4", "spisova_znacka": "1ObdoV/3/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1ObdoV/3/2018 z 30. 5. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-05-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1010201242.4"}, {"guid": "4cdaa5a9-53e2-4c2e-a3db-52556cc0082e:df050fcb-b951-4410-9e8e-3e3db1548324", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1010201242.4", "spisova_znacka": "1ObdoV/3/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1ObdoV/3/2018 z 30. 5. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-05-30", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1010201242.4"}]}