Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/69/2015 z 27. 3. 2018 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2018, sp. zn. 2Sžf/69/2015, ECLI:SK:NSSR:2018:1008201429.1 Najvyšší súd | 2Sžf/69/2015 | ECLI:SK:NSSR:2018:1008201429.1 | 2018-03-27 | Uznesenie Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 9 ods. 2 zákona č. 25/2006 Z. z., zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní (zrušený) Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bb4ba92a-c25e-4261-b79f-571e389ae5d0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1008201429.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Sžf/69/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1008201429
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kováčová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1008201429.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci Žalobcov: 1/ Elektrovod Holding, a.s., IČO: 35
834 111,so sídlom Čulenova 5, Bratislava, 2/ FELA Management AG, IČO: CH - 440.3.002.390-4,
so sídlom Basadingerstrasse 18, 8253 Diessenhofen, Švajčiarsko, 3/ ASCOM (Schweiz) AG, IČO:
CH-035.3.000.058-6, so sídlom Belpstrasse 37, 3000 Bern 14, Švajčiarsko, 4/ Asseco Slovakia, a.s.,
IČO: 35 760 419, so sídlom Trenčianska 56/A, Bratislava, 5/ TESLA STROPKOV, a.s., IČO: 00 474 339,
so sídlom Hviezdoslavova 37/46, Stropkov, právne zastúpených JUDr. Romanom Gorejom, advokátom
so sídlom Žižkova 6, Košice, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstávanie, Dunajská 68, Bratislava,
za účasti Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 45, Bratislava, zastúpenej
Ružička Csekes s.r.o., advokátska kancelária so sídlom: Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 921-133-7000/2008 zo dňa 8.9.2008, o odvolaní Žalobcov proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S 180/2008-391 zo dňa 4. augusta 2009, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3 S 180/2008-391 zo dňa
4. augusta 2009 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „OSP“) žalobný návrh Žalobcov v 1. - 5. rade (skupina dodávateľov, pre účely
tohto konania „Žalobca“) ktorým sa domáhal zrušenia rozhodnutie žalovaného č. 921-133-7000/2008
zo dňa 8.9.2008, ktorým žalovaný zamietol podľa § 139 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom
Obstávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.
25/2006 Z. z.“ alebo „ZVO“) jeho námietky v zmysle s § 138 ods. 2 písm. g) ZVO proti inému úkonu
žalovaného, podané v rámci užšej súťaže na predmet zákazky „Komplexná služba elektronického výberu
mýta“ vyhlásenej Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. Bratislava (ďalej len „Obstávateľ“). Žalobca
zákonom predvídaným spôsobom namietal porušenie princípu rovnakého zaobchádzania, princípu
nediskriminácie a princípu transparentnosti podľa § 9 ods. 1, 2 ZVO, pričom námietky smerovali proti:
1. akceptovaniu vysvetlenia a údajov uvedených uchádzačom San Toll s.r.o - IBERTAX, a.s. („Úspešný
uchádzač“) v liste označenom ako „Vysvetlenie súťažnej ponuky“ zo dňa 16.4.2008, na základe ktorých
Obstávateľ posúdil ponuku tohto uchádzača ako spĺňajúcu požiadavky stanovené Obstávateľom v
súťažných podkladoch (Prvá námietka resp. Prvý napádaný úkon)
2. nevyžiadaniu vysvetlenia súťažnej ponuky Žalobcu ako uchádzača postupom podľa § 42 ods. 2
ZVO o vysvetlenie na ktorom mieste jeho ponuky sa nachádza dôkaz o splnení, pripravenosti splniť,
či akceptácii požiadavky v časti týkajúcej sa požiadavky P1.20 súťažných podkladov (Druhá námietka
resp. Druhý napádaný úkon)
3. dodatočnému rozšíreniu znenia požiadavky Obstávateľa na vysvetlenie návrhu neprimerane nízkej
ceny, ktoré bolo uvedené ako dôvod Zamietnutia žiadosti o nápravu rozhodnutia o vylúčení Žalobcov
ako účastníka verejného Obstávania z verejnej súťaže (Tretia námietka resp. Tretí napádaný úkon)



Krajský súd v odôvodnení zamietajúceho rozsudku uviedol, že v konaní bola rozhodujúca vznesená
námietka porušenia ust. § 9 ods. 2 ZVO, pričom porušenie princípu nediskriminácie mali Žalobcovia
vidieť najmä v tom, že otázka na vysvetlenie nejasnosti ohľadne požiadavky P.1.20 absentovala v
„Žiadosti o vysvetlenie ponuky“ Obstávateľa z 9.4.2008 a rovnako bol tento princíp porušený pri rozšírení
otázky Obstávateľa na zdôvodnenie neobvykle nízkej ceny. Po teoretických úvahách o výklade pojmu
„diskriminácia“ skonštatoval, že „Z uvedeného výkladu pojmu „diskriminácia“ však nie je možné dospieť
pri námietke Žalobcov týkajúcej sa otázky vysvetlenia nejasnosti ohľadne požiadavky P1.20, ktorá
absentovala v Žiadosti o vysvetlenie ponuky Obstávateľa

z 9.4.2008.“ Ďalej skonštatoval, že z administratívneho spisu a z dokladov založených účastníkmi
konania nevyplýva, že by došlo zo strany žalovaného k porušeniu princípu rovnakého zaobchádzania,
ktoré v žalobe uvádzajú Žalobcovia, pretože komisia Obstávateľa v rámci hodnotenia predložených
ponúk vyzvala všetkých uchádzačov v súlade s § 42 ods. 2 ZVO na to, aby vysvetlili niektoré
komisiou označené aspekty ponúk. Žalobcovia na uvedenú žiadosť o vysvetlenie ponuky zo dňa
09.04.2008 reagovali listom zo dňa 16.04.2008 a krajský súd sa nestotožnil s názorom Žalobcov,
že by pri vyhodnocovaní ponuky Žalobcov a ponuky San Toll s.r.o - IBERTAX, a.s.. postupoval
Obstávateľ a žalovaný rôznym spôsobom. Zároveň skonštatoval, že nedošlo ani k porušeniu princípu
transparentnosti.

II.
Žalobca v odvolaní proti rozsudku krajského súdu namietal neúplné zistenie skutkového stavu v
nadväznosti na podaný návrh na ustanovenie nezávislého znalca na posúdenie odborných otázok,
výsluch členov výberovej komisie vyhodnotenie žalovaným predloženého listinného dôkazu (znalecký
posudok č. 164/2009) a vyjadreniu Žalobcu k nemu, čím sa malo preukázať, že požiadavka San Toll
s.r.o - IBERTAX, a.s. nespĺňala záväzné požiadavky na predmet zákazky, čiže jej akceptovaním došlo
k porušeniu princípu rovnakého zaobchádzania vo verejnom Obstávaní.

V ďalšej časti odvolania namietal nesprávnosť skutkových zistení (nepreukázané porušenie ust. §
9 ods. 2 ZVO) ako dôsledok neúplného zistenia skutkového stavu. Zdôraznil, že žiadal preskúmať
zákonnosť postupu Obstávateľa a žalovaného vo vzťahu k trom individuálne napádaným úkonom,
pričom krajský súd sa neodôvodnene zameral len na posúdenie Druhého a Tretieho napádaného
úkonu, čím svojvoľne zúžil predmet samotného konania a vôbec sa nezaoberal posúdením Prvého
napádaného úkonu (akceptovanie vysvetlenia a údajov uvedených uchádzačom San Toll s.r.o -
IBERTAX, a.s.), pričom práve posúdenie tohto úkonu Žalobca považoval za najdôležitejšie v otázke
posúdenia diskriminačného postupu Obstávateľa a žalovaného. S poukazom na obsah súťažných
podkladov, pripojeného administratívneho spisu a vecne súvisiaceho spisu 2S 121/08 sa snažil
preukázať, že ponuka víťazného uchádzača nespĺňala viaceré záväzné požiadavky na predmet zákazky
podľa súťažných podmienok. Ak Obstávateľ za takejto situácie nevylúčil uchádzača nespĺňajúceho
záväzné požiadavky na predmet zákazky, diskriminoval tým všetkých ostatných uchádzačov, a teda
aj Žalobcu. Ponuka Žalobcu vo vzťahu k splneniu požiadavky P1.20 nebola zo strany Obstávateľa
hodnotená rovnakými kritériami, ako ponuka uchádzača, a to v neprospech ponuky Žalobcu.

Vo vzťahu k Druhému napádanému úkonu (nevyžiadanie vysvetlenia súťažnej ponuky uchádzača v časti
týkajúcej sa požiadavky P1.20 súťažných podkladov) namietal nesprávne ustálenie samotného znenia
napádaného úkonu, pretože on nenamietal proti tomu, že otázka na splnenie požiadavky P1.20 nebola
adresovaná uchádzačovi, ale namietal, že takáto otázka nebola adresovaná Žalobcovi. Nepožiadanie
vysvetlenia niektorej otázky, nie je samo osebe diskriminujúce, ale pokiaľ je táto skutočnosť zaradená
do širšieho radu úkonov, okolností a celého hodnotiaceho procesu Obstávateľa, môže byť v konečnom
dôsledku diskriminujúce.

Pri posudzovaní Tretieho napádaného úkonu (rozširovanie znenia požiadavky Obstávateľa na
vysvetlenie návrhu neprimerane nízkej ceny) namietal, že krajský súd opäť zúžil predmet samotnej
žaloby a otázku diskriminačného postupu Obstávateľa a žalovaného preformuloval na otázku dodržania
princípu rovnakého zaobchádzania, napriek tomu, že podľa žaloby otázka Obstávateľa na vysvetlenie
neobvykle nízkej ceny bola formulovaná nejasne a nezrozumiteľne a následne v rámci revíznych
postupov sa Obstávateľ snažil nastoliť stav, akoby túto otázku položil v inom zmysle.



Všetky formulované odvolacie dôvody mali podľa Žalobcu napokon za následok aj nesprávne
právne posúdenie veci krajským súdom v smere aplikácie ustanovenia ZVO zakazujúceho nerovnaké
zaobchádzanie s uchádzačmi, zakazujúceho diskrimináciu uchádzačov a zakotvujúceho princíp
transparentnosti.

III.
Najvyšší súd na odvolanie Žalobcu rozsudkom z 19. decembra 2012 v konaní sp. zn. 2Sžf 3/2009
napadnutý prvostupňový rozsudok krajského súdu potvrdil. Poukázal na skutočnosť, že v súvisiacich
konaniach (sp. zn. 3Sžf 116/2009 a sp. zn. 3Sžf 2/2010) boli položené predbežné otázky Súdnemu
dvoru Európskej únie (ďalej len Súdny dvor), na ktoré tento rozsudkom z 29. marca 2012 v konaní sp.
zn. C-599/10 odpovedal. Zdôraznil viazanosť súdov v správnom súdnictve žalobnými dôvodmi, ktoré
Žalobca môže rozširovať len do konca lehoty na podanie žaloby a konštatoval, že sťažovateľ uplatnil
dva okruhy žalobných dôvodov, ad 1 nedostatky procesného charakteru v konaní pred žalovaným v
procese rozhodovania o podaných námietkach, ad 2 nezákonnosť dôvodov vylúčenia ponuky Žalobcov
z procesu verejného Obstávania v rozsahu 2.1. nesplnenie technickej požiadavky, 2.2. neprimerane
nízka cena ponuky Žalobcov.

Nakoľko z ust. § 153 zákona č. 25/2006 Z. z. vyplýva, že všeobecné predpisy o správnom konaní sa
nevzťahujú na konanie podľa tohto zákona s výnimkami tam uvedenými a ani jedna zo zákonných
výnimiek sa nevzťahuje na konanie podľa piatej časti štvrtej hlavy (Revízne postupy), nie je možno
priznať právnu relevanciu odvolacím dôvodom týkajúcich sa porušenia práva Žalobcov na oboznámenie
sa s odborným stanoviskom, ktoré malo byť dôvodom na prerušenie konania o námietkach podľa §
138 ods. 6 zákona č. 25/2006 Z. z. pred vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalobcovia
požadovali informácie resp. prístup do uvedeného spisu, na čo mali použiť iné zákonné inštitúty.

Pokiaľ išlo o požiadavku P1.20 súťažných podkladov, najvyšší súd dospel k záveru, že verejný
Obstávateľ v tejto časti nepostupoval v súlade so zákonom č. 25/2006 Z. z., ako aj s čl. 6 Smernice
2004/18/ES zo dňa 31.3.2004 a vyvodil, že pokiaľ verejný Obstávateľ v tomto prípade a v rámci procesu
vyhodnocovania ponuky Žalobcov zistil, že ich ponuka je nepresná a nie je v súlade s technickými
špecifikáciami uvedenými v Súťažných podkladoch, potom podľa rozsudku Súdneho dvora Európskej
únie C - 599/10 mal požiadať Žalobcov o vysvetlenie akým spôsobom bola splnená predmetná technická
požiadavka. Až po doručení odpovede na žiadosť o vysvetlenie ponuky, mal verejný Obstávateľ posúdiť,
či odpoveď na vysvetlenie ponuky (podaná v čase, keď Žalobcovia ako aj iní uchádzači predložili ponuku
a uplynula i lehota na predloženie ponúk a je ukončený výber uchádzačov), je len objasnením, alebo
vysvetlením podanej ponuky, alebo ide o zmenu samotnej ponuky.

K problému vysvetlenia neobvykle nízkej ponukovej ceny najvyšší súd rekapituloval obsah žiadosti
Obstávateľa o vysvetlenie ponuky v predmetnej časti, keďže Žalobcom ponúkaná hodnota Efektívnosti
výberu mýta E=0,9980 výrazne prekračuje hodnoty Efektívnosti výberu mýta bežne dosahované v
okolitých stredoeurópskych krajinách. Uviedol, že Obstávateľ neakceptoval vysvetlenie Žalobcu s
ohľadom na mieru porušovania mýtnej povinnosti vodičmi vozidiel v Rakúsku a Českej republike.
Skonštatoval, že vychádzal z obsahu odpovede sťažovateľa na žiadosť Obstávateľa o vysvetlenie
ponuky, ako aj z oznámenia Obstávateľa o vylúčení ponuky sťažovateľa a s poukazom na podstatu
správnej úvahy, ako aj na limity právomoci súdov v správnom súdnictve preskúmavať využitie správnej
úvahy nezistil nezákonnosť rozhodnutia Úradu pre verejné Obstávanie v tejto časti, hoci sa nestotožnil
s dôvodmi obsiahnutými v napadnutom rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/121/08-250 zo
dňa 6.5.2009. Stotožnil sa len s výrokom rozsudku (§ 219 ods. 1 OSP), ktorý bol vecne správny.

Podľa názoru najvyššieho súdu pri posudzovaní predmetnej časti ponuky postup verejného Obstávateľa,
umožnil Žalobcom dostatočne vysvetliť základné charakteristické parametre ich ponuky, ale napriek
tomu, že Žalobcovia mali možnosť vysvetliť výšku ponukovej ceny najmä v kontexte deklarovanej výšky
hodnoty Efektívnosti výberu mýta, ktorá bola parametrom ovplyvňujúcim cenu služby a s tým spojené
náklady na zabezpečenie a dosiahnutie deklarovanej Efektívnosti, možno konštatovať, že vysvetlenie
Žalobcov smerovalo len k všeobecným údajom a tvrdeniam, ktorými chceli Žalobcovia predovšetkým
preukázať reálnosť výšky hodnoty Efektívnosti výberu mýta bez zohľadnenia a odrazu k výške ponúkanej
ceny. Verejnému Obstávateľovi neboli Žalobcami poskytnuté konkrétne argumenty, vysvetlenie ponuky
v spornej otázke bolo všeobecné a nepresvedčivé, a preto vysvetlenie Žalobcov nebolo v súlade s
požiadavkou kontrolovaného podľa § 42 ods. 3 zákona č. 25/2006 Z. z. Verejný Obstávateľ disponuje



v procese verejného Obstávania širokou mierou voľnej úvahy čo sa týka skutočností, ktoré je potrebné
zohľadniť na účely prijatia rozhodnutia o uzavretí zmluvy v rámci verejného Obstávania.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel najvyšší súd k záveru, že jeden z uvedených dôvodov
vylúčenia ponuky Žalobcov (predložené vysvetlenie k ponuke nebolo v súlade s požiadavkou verejného
Obstávateľa podľa § 42 ods. 3 zákona č. 25/2006 Z. z.) bol oprávnený, a preto Žalobcov už nebolo možné
zaradiť späť do procesu verejného Obstávania. Verejný Obstávateľ nemôže vylúčiť predloženú ponuku
z dôvodu nedostatku jasnosti takého aspektu, ktorý nebol predmetom žiadosti o vysvetlenie ponuky.
Zásada proporcionality, ako jedna zo všeobecných zásad úniového práva verejnému Obstávateľovi
ukladá, aby v prípade, ak sa stretne s nejasnou ponukou a žiadosť o spresnenie obsahu uvedenej
ponuky, by bola schopná zabezpečiť právnu istotu rovnako ako okamžité zamietnutie dotknutej ponuky,
aby sa skôr rozhodol požiadať dotknutého uchádzača o spresnenie, akoby mal čisto a jednoducho
zamietnuť jeho ponuku a poukázal na ustálenú judikatúru v tejto otázke. V tomto prípade verejný
Obstávateľ nepožiadal Žalobcov o vysvetlenie vyššie uvedených technických nejasností ponuky prv, než
ich ponuku v rozpore so všeobecnými zásadami úniového práva vylúčil.

V ďalšej časti odôvodnenia uviedol, že sa nestotožnil s argumentáciou Žalobcu uvedenou v podanom
odvolaní a to z vyššie uvedených dôvodov. Skonštatoval, že napadnuté rozhodnutie žalovaného č.
534-84-7000/2008 zo dňa 2.7.2008 v rozsahu ďalších žalobných i odvolacích dôvodov vychádzalo zo
správneho právneho posúdenia veci, ako i z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, k zamietnutiu
námietok Žalobcu prišlo na základe existujúceho zákonného dôvodu - predložené vysvetlenie ponuky
Žalobcu v otázkach neobvykle nízkej ponukovej ceny v kontexte a na základe Efektívnosti výberu mýta
smerovalo len k všeobecným údajom a tvrdeniam bez poskytnutia konkrétnych argumentov a dôkazov.
V závere odôvodnenia najvyšší súd zhodnotil, že neboli zistené v súdnom preskúmavacom konaní také
vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

IV.
Zákonnosť takéhoto postupu vzhľadom na jeho dopad na práva účastníka súdneho konania napadol
sťažnosťou na Ústavnom súde označený Žalobca II. FELA Management AG (v konaní pred ÚS SR
označený ako „sťažovateľ“) a namietal porušenie práva na súdnu ochranu tým, že NS SR sa vôbec
nezaoberal predloženými príkladmi osvedčujúcimi, že ponuka víťazného uchádzača nespĺňala viaceré
záväzné požiadavky na predmet zákazky podľa súťažných podmienok a následným nevylúčením tohoto
uchádzača došlo k diskriminácii všetkých ostatných uchádzačov, pričom týmito dôvodmi diskriminácie
sa NS SR vôbec nezaoberal.

V dôsledku toho došlo k porušeniu princípu rovnakého zaobchádzania tým, že s ponukami Žalobcu
a víťazného uchádzača sa zaobchádzalo evidentne rozdielnym spôsobom. Porušenie princípu
nediskriminácie videl sťažovateľ najmä v tom, že otázka na vysvetlenie nejasností ohľadne požiadavky
P1.20 absentovala v žiadosti o vysvetlenie ponuky Obstávateľa zo dňa 09.04.2008 adresovanej
sťažovateľovi. V zmysle rozsudku Súdneho dvora z 29. marca 2012 vo veci sp. zn. C-599/10 je z pohľadu
sťažovateľa neprípustné, aby v rámci správneho súdnictva súdy aprobovali taký postup správneho
orgánu, ktorý jednak vlastným rozhodnutím akceptuje evidentnú nezákonnosť v procese verejného
Obstávateľa založenú na nerovnakom zaobchádzaní (jednému účastníkovi sa umožní poskytnúť
vysvetlenie a druhému sa ani nenaznačí nezrovnalosť) a jednak v tom istom prípade, kedy je jasné, že
použijúc rovnakú mieru prísnosti posudzovania ponuky, akceptovanie vysvetlenia jedného uchádzača
znamená jasnú diskrimináciu iného uchádzača (po vylúčení ponuky stačilo podľa pravidla Obstávateľa
uchádzačovi len deklarovať pripravenosť splniť požiadavky bez relevantného preukázania skutočnosti,
že táto pripravenosť vyplýva z ponuky), akceptuje aj zrejmú diskrimináciu a to bez toho, aby takéto
rozhodnutie správneho orgánu bolo zrušené a takáto nezákonnosť bola súdmi meritórne deklarovaná.

Najvyššiemu súdu vytýkal, že sa vôbec nezaoberal dôvodom odvolania týkajúcim sa svojvoľného
rozšírenia znenia požiadavky Obstávateľa na vysvetlenie návrhu neobvykle nízkej ceny adresovanej
sťažovateľovi, na ktorý sťažovateľ od počiatku tohto konania poukazoval. Otázka Obstávateľa na
vysvetlenie neobvykle nízkej ceny bola formulovaná nejasne a nezrozumiteľne a následne v rámci
revíznych postupov sa Obstávateľ snažil nastoliť stav, akoby túto otázku pôvodne položil v inom zmysle,
aj keď tomu tak nebolo. Verejný Obstávateľ musí formulovať svoju žiadosť adresovanú uchádzačom
jasne, aby títo uchádzači boli schopní v plnom rozsahu a účinne odôvodniť serióznosť svojich ponúk,
preto námietka rozšírenia otázky na vysvetlenie neobvykle nízkej ponukovej ceny až v upovedomení



o nevyhovení námietok proti vylúčeniu z verejného Obstávania bola z pohľadu sťažovateľa podstatná,
pretože takto rozšírenou otázkou Obstávateľ precizoval pôvodne nejasnú a natoľko všeobecne položenú
otázku, že svojím obsahom nedávala sťažovateľovi možnosť, aby sa konkrétne vyjadril k jej jednotlivým
bodom. Z tohto dôvodu bola aj odpoveď sťažovateľa všeobecnejšia, čím Obstávateľ odôvodnil, že táto
odpoveď nespĺňa jeho požiadavky.

Vytkol najvyššiemu súdu, že na jednej strane sa nezaoberal tým, že zo strany Obstávateľa došlo k
svojvoľnému rozšíreniu otázky na vysvetlenie neobvykle nízkej ceny a na druhej strane poukazoval
na vysvetlenie neobvykle nízkej ponukovej ceny vyplývajúcej z ponuky sťažovateľa a matematický
výpočet, ako možno dospieť k záveru, že sťažovateľom uvedená ponuková cena je neobvykle nízka,
pričom táto problematika je predmetom inej ústavnej sťažnosti, ktorá vychádzala z iných skutkových
okolností, ako je tomu v tomto konaní. Poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR, najmä jeho časť
týkajúcu sa odôvodnenia rozsudku, ktorá je takmer úplne identická s rozsudkom najvyššieho súdu,
sp. zn. 3Sžf/116/2009 zo dňa 09.10.2012, vrátane nelogických odkazov na iné konanie vedené pred
Krajským súdom v Bratislave. Najvyšší súd SR dokonca nelogicky odkázal na str. 47 aj na iný rozsudok,
čím bolo hrubo porušené jeho právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie.

K záverom najvyššieho súdu o medziach súdnej preskúmateľnosti správnej úvahy uviedol, že to,
čo Najvyšší súd SR vyhodnotil ako správnu úvahu, je v súvislosti s vyhodnotením jeho odpovede v
otázke neobvykle nízkej ceny len nesprávnym, logicky neobhájiteľným postupom Obstávateľa. Pôvodná
žiadosť Obstávateľa na vysvetlenie neobvykle nízkej ceny nesmerovala k podrobnostiam základných
charakteristických parametrov ponuky, ktoré mala komisia Obstávateľa považovať za dôležité. Až
v samotnom oznámení o vylúčení ponuky sťažovateľa Obstávateľ uvádzal vzorce a rôzne veličiny,
z ktorých vychádzal pri hodnotení odpovede sťažovateľa na jeho otázku, pričom Obstávateľ tieto
vzorce a veličiny, ani existenciu samotného pravidla na porovnávanie cien nezverejnil ani v súťažných
podmienkach, ani neskôr v žiadosti o vysvetlenie neobvykle nízkej ceny, čím zmaril možnosť účinného a
včasného vysvetlenia a vyvrátenia Obstávateľových domnienok. Najvyšší súd bol povolaný preskúmať
medze prípustnosti rozhodovania správneho orgánu v konkrétnom prípade a neprenechať miere jeho
správneho uváženia atribút nedotknuteľnosti, najmä sa mal vysporiadať s námietkami sťažovateľa aj v
kontexte záveru SD EÚ ktorý uviedol, že vnútroštátne súdy majú usúdiť, či žiadosť o objasnenie ponuky
umožnila dotknutým uchádzačom dostatočne vysvetliť základné charakteristické parametre ich ponuky.

V.
Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom III. ÚS 469/2014-59 zo dňa 12. mája 2015 vyslovil porušenie
základného práva spoločnosti FELA Management AG na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a jej práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v
konaní vedenom pod sp. zn. 2Sžf 3/2009 z 19. decembra 2012. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2Sžf 3/2009 z 19. decembra 2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší
súd Slovenskej republiky zaviazal na zaplatenie náhrady trov konania sťažovateľa v sume 331,13 € na
účet právneho zástupcu.

V odôvodnení svojho rozhodnutia v prvom rade uviedol, že mu neprináleží zasahovať do
vyhodnocovanie postupu Obstávateľa vo verejnom Obstávaní, a už vôbec nie ho revidovať. V
tomto smere je ochrana práv uchádzača zabezpečená zákonom predvídaným prieskumom postupov
Obstávateľa v rámci správneho konania a nadväzujúcim súdnym prieskumom rozhodnutia. Pre
rozhodovanie Ústavného súdu bolo zásadné posúdenie, či v súdnom prieskume bola rešpektovaná
požiadavka na preskúmanie žalovaného správneho rozhodnutia v rozsahu a z dôvodov vymedzených v
žalobe, v nadväznosti na právo účastníka konania na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré v súlade
s ustálenou judikatúrou ESĽP jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné
otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Od rozhodnutia sa vyžaduje, aby z neho bolo zrejmé, že
súd sa zaoberal a vyjadril k esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na ním prejednávanú vec a neuspokojil
sa bez ďalšieho so závermi inštančne nižších súdov. Rozhodnutia krajského a najvyššieho súdu hodnotil
vo vzájomnej spojitosti.

V rámci žalobného dôvodu poukazujúc na porušenie princípu rovnakého zaobchádzania,
nediskriminácie a princípu transparentnosti (§ 9 ods. 2 zákona o verejnom Obstávaní) ústavný súd ustálil



tri čiastkové výhrady majúce povahu samostatných žalobných dôvodov a vyhodnotil príslušný postup
všeobecných súdov.

Prvá námietka poukazovala na to, že komisia Obstávateľa po preštudovaní ponuky uchádzača San
Toll s.r.o - IBERTAX, a.s. zjavne nemala jasno v tom, kde sa v tejto ponuke nachádzajú informácie
preukazujúce splnenie viacerých záväzných požiadaviek verejného Obstávania. Následne sťažovateľ
hodnotiac tvrdil, že vysvetlenie, ktoré uchádzač potom Obstávateľovi na jeho výzvu predložil, v
skutočnosti neobsahovalo náležité odpovede na otázky, ktoré v tomto smere (kde v ponuke sú informácie
preukazujúce splnenie viacerých záväzných požiadaviek), Obstávateľ vo výzve položil. Ústavný súd
po preštudovaní prvostupňového rozsudku krajského súdu konštatoval, že uvedeným prvým dôvodom
žaloby sťažovateľa sa vôbec nezaoberal, a to napriek tomu, že táto námietka je v žalobe podanej proti
zamietavému rozhodnutiu Úradu pre verejné Obstávanie formulovaná dostatočne konkrétne. Ani na
základe odvolania, vytýkajúceho takýto postup najvyšší súd nedal na námietku žiadnu odpoveď z čoho
vyplýva, že v konaní neboli naplnené požiadavky na kvalitu odôvodnenia.

Druhá námietka, ktorou sťažovateľ namietal nerovnakosť v zaobchádzaní, spočívala v argumentácii,
podľa ktorej komisia Obstávateľa sťažovateľa nevyzvala na vysvetlenie, na ktorom mieste ponuky je
opísané splnenie požiadavky P1.20 stanovenej v súťažných podkladoch (podstata tejto požiadavky
je v súťažných podkladoch vymedzená tak, že služba Predpis mýta musí umožniť pružné nastavenie
parametrov (sadzieb mýta) pre výpočet Mýta podľa Mýtnych úsekov (alebo ich skupín), podľa ročných
období, dní v týždni alebo hodín v rámci dňa), kým voči úspešnému uchádzačovi takto postupovala.
Súčasne komisia Obstávateľa zjavne nemala jasno v tom, na ktorom mieste ponuky sťažovateľa sa
vysporiadanie s kritériom P1.20 nachádza, čo dokazuje obsah oznámenia o vylúčení sťažovateľovej
ponuky z verejného Obstávania. Najvyšší súd v napadnutom rozsudku k problému splnenia požiadavky
P1.20 dôvodil, že komisia Obstávateľa síce požiadala Žalobcov o vysvetlenie ponuky, Žalobcovia na
žiadosť odpovedali dňa 16.4.2008, avšak z obsahu listinných dôkazov je preukázané, že dôvodom
vylúčenia ponuky Žalobcov bola i skutočnosť, na ktorú sa verejný Obstávateľ vo svojej žiadosti o
vysvetlenie návrhu Žalobcov nespýtal. Preto najvyšší súd uzavrel, že verejný Obstávateľ v tejto časti
nepostupoval v súlade so zákonom č. 25/2006 Z. z., ako aj s čl. 6 Smernice 2004/18/ES zo dňa 31.3.2004
v zmysle ktorých, pokiaľ verejný Obstávateľ v rámci procesu vyhodnocovania ponuky Žalobcu zistil,
že jeho ponuka je nepresná a nie je v súlade s technickými špecifikáciami uvedenými v Súťažných
podkladoch, potom mal požiadať Žalobcu aj o vysvetlenie, akým spôsobom bola splnená predmetná
technická požiadavka. Najvyšší súd dal predmetnej sťažovateľovej námietke za pravdu a na podklade
náležitého odôvodnenia poskytol jej právu súdnu ochranu v podobe, akej sa sťažovateľ domáhal.

Tretia námietka sa týkala postupu Obstávateľa, ktorý v žiadosti o vysvetlenie ponuky adresovanej
sťažovateľovi na účel objasnenia ceny jeho ponuky, mal formulovať svoje otázky len vo všeobecnej
rovine, kým dôvodom vylúčenia sťažovateľa zo súťaže bol záver Obstávateľa, podľa ktorého vysvetlenie
sťažovateľa nesmerovalo k požiadavke verejného Obstávateľa, pretože nebolo zamerané jednoznačne
k podrobnostiam základných charakteristických parametrov ponuky, ktoré považuje komisia verejného
Obstávateľa za dôležité. Túto svoju kritiku sťažovateľ opieral o porovnanie znenia otázok, položených
mu v žiadosti Obstávateľa o vysvetlenie ponuky a rekapitulácie znenia týchto otázok v oznámení o
zamietnutí sťažovateľovej žiadosti o nápravu podanej proti jeho vylúčeniu zo súťaže. Sťažovateľ v žalobe
tvrdil, že Obstávateľ spodrobnil, a tým podstatne sprísnil svoje požiadavky na vysvetlenie sťažovateľovej
ponuky bez toho, aby to sťažovateľovi oznámil a vyzval ho na adekvátne vysvetlenie, a následne
absenciu náležitej očakávanej odpovede sťažovateľa vyhodnotil v jeho neprospech. Z odôvodnenia
prvostupňového rozsudku vyplýva, že krajský súd sa týmto žalobným dôvodom vôbec nezaoberal, iba
vo všeobecnosti k žalobe ako celku konštatoval, že nedošlo k porušeniu princípov verejného Obstávania
zakotvených v § 9 ods. 2 zákona o verejnom Obstávaní. V odvolaní proti rozsudku krajského súdu
potom sťažovateľ zotrval na dôvode spočívajúcom v tvrdenom rozšírení znenia požiadavky Obstávateľa
na vysvetlenie navrhovanej ceny, čo ústavný súd považoval za opodstatnený odvolací dôvod, nakoľko
krajský súd naň nereagoval spôsobom, ktorý si základné právo na súdnu ochranu vyžaduje.

Najvyšší súd v príslušnej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia rekapituloval podstatný obsah
komunikácie medzi sťažovateľom a Obstávateľom, analyzoval matematické hodnotenia informácií
poskytnutých sťažovateľom, na ktorých potom Obstávateľ založil záver o neprimerane nízkej cene za
predmet Obstávania a s poukazom na judikatúru Súdneho dvora zakotvujúcu povinnosť Obstávateľa
umožniť uchádzačovi s ponukou obsahujúcou neobvykle nízku cenu preukázať jej serióznosť



skonštatoval správnosť a zákonnosť záveru Obstávateľa i Úradu pre verejné Obstávanie, nakoľko
vysvetlenie sťažovateľa smerovalo len k všeobecným údajom a tvrdeniam, ktorými chceli Žalobcovia
predovšetkým preukázať reálnosť výšky hodnoty Efektívnosti výberu mýta bez zohľadnenia a odrazu
k výške ponúkanej ceny. Verejnému Obstávateľovi neboli Žalobcami poskytnuté konkrétne argumenty,
vysvetlenie ponuky v spornej otázke bolo všeobecné a nepresvedčivé a preto vysvetlenie Žalobcov
nebolo v súlade s požiadavkou kontrolovaného podľa § 42 ods. 3 zákona č. 25/2006 Z. z.

VI.
Podľa Ústavného súdu bolo pochybením, že časť odôvodnenia napadnutého rozsudku najvyššieho súdu
bolo doslovne identická s dôvodmi uvedenými najvyšším súdom v jeho rozsudku z 9. októbra 2012 v
konaní sp. zn. 3Sžf 116/2009, v ktorom rozhodoval o odvolaní proti rozsudku krajského súdu, ktorým
bola zamietnutá žaloba sťažovateľa proti zamietavému rozhodnutiu Úradu pre verejné Obstávanie o
námietkach proti vylúčeniu sťažovateľa zo súťaže. Vytkol zohľadnenie toho, že sťažovateľ v konaní
o námietkach proti vylúčeniu zo súťaže (§ 138 ods. 2 písm. e) zákona o verejnom Obstávaní),
atakoval samotné vyhodnotenie jeho odpovede Obstávateľom, v námietkach proti tzv. inému úkonu
Obstávateľa (§ 138 ods. 2 písm. g) zákona o verejnom Obstávaní) brojil proti svojvoľnému rozšíreniu
a detailnejšiemu formulovaniu otázky položenej mu Obstávateľom, ktoré bolo následne použité v
neprospech sťažovateľa, pretože Obstávateľ konštatoval, že jeho odpoveď nebola postačujúca a v
dôsledku toho vyhodnotil cenu ponúkanú sťažovateľom ako neprimerane nízku. V tomto duchu potom
koncipoval aj svoj žalobný dôvod proti rozhodnutiu Úradu pre verejné Obstávanie č. 921-133-7000/2008
z 8. septembra 2008 aj odvolací dôvod proti rozsudku krajského súdu č. k. 3 S 180/2008391 zo 4.
augusta 2009.

Najvyšší súd v konaní 2Sžf 3/09 vyhodnotil námietky pri oboch revíznych postupoch ako nedôvodné
na podklade dôvodov úplne totožných s dôvodmi obsiahnutým v jeho rozsudku z 9. októbra 2012 v
konaní sp. zn. 3Sžf 116/2009 reflektujúcom konanie o námietkach proti vylúčeniu zo súťaže, aj keď
je zrejmé, že požiadavka na odôvodnenie neprimerane nízkej ceny ponuky uvedená až v odôvodnení
odmietnutia žiadosti o nápravu iného úkonu (očakávanie znázornenia súvislosti medzi sťažovateľom
navrhnutou cenou za čiastkové služby ,,Výber mýta, Predpis mýta a Služby Vynucovania v súvislosti
s navrhnutou Efektívnosťou výberu) predstavuje nezanedbateľnú konkretizáciu a svojou podstatou
aj poučenie sťažovateľa, v akom smere má svoju ponuku objasniť. Z toho ústavný súd vyvodil, že
najvyšší súd opomenul podstatný odvolací (i žalobný) dôvod prednesený sťažovateľom, nakoľko po
dôkladnom preskúmaní opravných prostriedkov podaných sťažovateľom, ako aj spôsobu, akým sa s nimi
vo veci konajúce všeobecné súdy vysporiadali, dospel k záveru, že totožnosť žalobných a odvolacích
dôvodov v oboch procesno-právnych líniách využitých sťažovateľom je len zdanlivá. Aj za situácie, keď
je spochybniteľná zákonnosť postupu vytvárajúceho podklad pre rozhodnutie o vylúčení z verejného
Obstávania
(nevyhovenie požiadavke dodatočne rozšírených otázok) je možné, že následné samotné rozhodnutie o
vylúčení z verejného Obstávania mohlo byť výsledkom logického a racionálneho hodnotenia spĺňajúceho
všetky pravidlá formálnej logiky.

Vytkol najvyššiemu súdu, že dôsledkom opísaného postupu bolo nerešpektovanie práva sťažovateľa na
štandardne garantovanú súdnu ochranu, naviac najvyšší súd opomenul vyhodnotiť tri zásadné žalobné
dôvody v ich súhrne, pretože ak sa nezaoberal dvomi z troch odvolacích dôvodov, logicky sa nemohol
vysporiadať s ich synergickým pôsobením na kvalitu verejného Obstávania. Jeho rozhodnutím neboli
naplnené požiadavky ani na kvalitu odôvodnenia súdneho rozhodnutia, ani na povinnosť preskúmať
súlad žalobou napadnutého rozhodnutia s § 9 ods. 2 zákona o verejnom Obstávaní.

Vzhľadom na vyššieuvedené Ústavný súd SR postupom podľa § 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde
rozsudok NS SR zrušil a vec mu vrátil na nové konanie so záväzným právnym názorom, v zmysle
ktorého bude po vrátení veci potrebné, aby najvyšší súd, pri zohľadnení predovšetkým citovanej
judikatúry, opätovne posúdil jednotlivé dôvody prednesené sťažovateľom v jeho odvolaní a nadväzujúce
na dôvody jeho žaloby a aby na tieto dôvody (Prvý a Tretí dôvod) reagoval jednotlivo v intenciách
požiadaviek plynúcich na kvalitu odôvodnenia rozhodnutia všeobecného súdu z čl. 46 ods. 1 ústavy a
čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to vyžaduje ustálená judikatúra ústavného súdu i ESĽP. Po jednotlivom
vysporiadaní sa so žalobnými dôvodmi, najvyšší súd posúdi prípadné zistené nedostatky z hľadiska
toho, či ich vzájomné pôsobenie nenarušilo princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie a



princíp transparentnosti, ako významné determinanty zákonom požadovanej kvality a akceptovateľnosti
konaného verejného Obstávania.

VII.
Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok upravujúci v
zmysle § 1 písm. a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom
súdnictve, a v zmysle § 1 písm. b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb
v správnom súdnictve.

Podľa § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

Podľa §9 ods. 2 ZVO v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „v
príslušnom znení“), pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania,
princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti
a efektívnosti.

Podľa § 139 ZVO v príslušnom znení
(2) Ak úrad v konaní o námietkach zistí, že postupom kontrolovaného bol porušený tento zákon a
porušenie mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného Obstávania, rozhodnutím

a) nariadi zrušiť použitý postup zadávania zákazky alebo súťaž návrhov,

b) nariadi zrušiť diskriminačné podmienky alebo požiadavky kontrolovaného uvedené v oznámení
o vyhlásení verejného Obstávania, v oznámení použitom ako výzva na súťaž alebo v oznámení o
vyhlásení súťaže návrhov, v súťažných podkladoch, v súťažných podmienkach alebo v inom dokumente
týkajúcom sa verejného Obstávania,

c) zruší rozhodnutie kontrolovaného o vylúčení uchádzača, záujemcu alebo účastníka a nariadi zaradiť
vylúčeného uchádzača, záujemcu alebo účastníka do procesu verejného Obstávania,

d) zruší rozhodnutie kontrolovaného o výbere záujemcov alebo účastníkov a nariadi zopakovať výber,

e) zruší rozhodnutie kontrolovaného o výsledku vyhodnotenia ponúk alebo návrhov a nariadi znovu
vyhodnotiť ponuky alebo návrhy,
f) zruší rozhodnutie o výsledku vyhodnotenia splnenia podmienok účasti, a ak je to potrebné
aj rozhodnutie kontrolovaného o vylúčení uchádzača, záujemcu alebo účastníka, rozhodnutie
kontrolovaného o výbere záujemcov alebo účastníkov alebo rozhodnutie kontrolovaného o výsledku
vyhodnotenia ponúk alebo návrhov a súčasne nariadi znovu vyhodnotiť splnenie podmienok účasti.

(3) Ak porušenie tohto zákona nemohlo ovplyvniť výsledok verejného Obstávania, úrad môže
rozhodnutím nariadiť odstránenie protiprávneho stavu.
(4) Ak úrad v konaní o námietkach nezistí také porušenie tohto zákona, ktoré by mohlo mať zásadný
vplyv na výsledok verejného Obstávania a úrad nepostupoval podľa odseku 3, námietky zamietne.

Vydaním vyššieuvedeného nálezu ÚS SR došlo k zrušeniu rozsudku najvyššieho súdu a vráteniu
súdneho konania do štádia konania pred odvolacím súdom v zmysle § 250ja OSP. Bez ohľadu na
skutočnosť, že ústavnú sťažnosť podal iba jeden z pôvodne označených Žalobcov (zastúpených
v súdnom konaní spoločným právnym zástupcom, zastupujúcim v konaní pred ústavným súdom
sťažovateľa), obnovilo sa procesné postavenie všetkých piatich pôvodne označených Žalobcov,
zastúpených spoločným právnym zástupcom, ako Žalobcov pri rozhodovaní o ich odvolaní proti
rozsudku krajského súdu č. k. 3S 180/08 - 391 zo dňa 4.8.2009, ako aj prípadného ďalšieho konania vo
veci žaloby doručenej Krajskému súdu v Bratislave dňa 22.9.2008.



Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods.2 OSP preskúmal napadnutý
rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru o preukázaní dôvodov
na zrušenie rozsudku krajského súdu.

VIII.
Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v
správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím
či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak
konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania
s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.
Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný
na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie
správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.
Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma
aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v opravnom prostriedku, či uvedené procesné
pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Z vyššieuvedeného rozhodnutia ústavného súdu vyplynulo, že povinnosťou najvyššieho súdu v novom
konaní je

I. opätovne posúdiť jednotlivé dôvody prednesené sťažovateľom v jeho odvolaní a nadväzujúce na
dôvody jeho žaloby a na tieto dôvody, (prvý a tretí dôvod) reagovať jednotlivo v intenciách požiadaviek
plynúcich na kvalitu odôvodnenia rozhodnutia všeobecného súdu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods.
1 Dohovoru tak, ako to vyžaduje judikatúra ústavného súdu i ESĽP. (náležitosti odôvodnenia rozsudku
krajského súdu )

II. po jednotlivom vysporiadaní sa so žalobnými dôvodmi posúdiť prípadné zistené nedostatky
z hľadiska, či ich vzájomné pôsobenie nenarušilo princíp rovnakého zaobchádzania, princíp
nediskriminácie a princíp transparentnosti, ako významných determinantov zákonom požadovanej
kvality a akceptovateľnosti konania verejného Obstávania. (hmotnoprávne posúdenie )

Na základe výzvy najvyššieho súdu žalovaný doručil originál administratívneho spisu týkajúci sa konania
pred žalovaným správnym orgánom, účastník Národná diaľničná spoločnosť a.s. (verejný Obstávateľ)
doručil najvyššiemu súdu dokumentáciu z verejného Obstávania po tom, čo zabezpečil jej odovzdanie
zo strany Ministerstva vnútra SR, PPZ, Národná kriminálna agentúra, národná protikorupčná jednotka,
expozitúra Bratislava, kam bola odovzdaná v súvislosti s prebiehajúcim konaním. Najvyšší súd si
rovnako zabezpečil pripojenie vecne súvisiaceho spisu Krajského súdu v Bratislave týkajúceho sa
právoplatne skončeného konania vedeného pod sp. zn. 2S/121/2008 (odvolacie konané vedené pod
sp. zn. 3Sžf/119/2009).

IX.
Predmetom súdneho prieskumu je postup žalovaného v správnom konaní vo veci verejného Obstávania
formou užšej súťaže na predmet zákazky „Komplexná služba elektronického výberu mýta“ vyhlásenej
Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. Bratislava (ďalej len „Obstávateľ“).

Žalobca (skupina dodávateľov), v roku 2008 predložil svoju ponuku do verejného Obstávania.
Obstarávateľ zaslal listom zo dňa 9. apríla 2008 (č. l. 62 súdneho spisu) sťažovateľovi žiadosť o
vysvetlenie ponuky, na ktorú Žalobca odpovedal listom zo 16. apríla 2008 (č. l. 67 súdneho spisu) .



Obstarávateľ listom z 29. apríla 2008 oznámil Žalobcovi vylúčenie jeho ponuky z verejného Obstávania
v zmysle § 42 ods. 4 ZVO, keďže ním predložená ponuka nesplnila požiadavky verejného Obstávateľa
uvedené v súťažných podkladoch (42 ods. 1 ZVO) a predložené vysvetlenie k ponuke nie je v súlade
s požiadavkou verejného Obstávateľa podľa § 42 ods. 4 ZVO. Konkrétnym dôvodom bolo nesplnenie
povinnosti zohľadniť možnosť požadovania zavedenia časovo premennej sadzby mýta v rámci úpravy
funkčných požiadaviek na čiastkovú službu „Predpis mýta“ v zmysle súťažných podkladov str B 1-23,
nesplnenie záväznej požiadavky na predmet zákazky požadovanej v Súťažných podkladoch časť B1, čl.
11.1 pod číslom P1.20 na str B 1-24, nepredloženie požadovaných kópií certifikátov, osvedčení a atestov,
ktoré boli vydané k typovo homologovaným komponentom a štandardným produktom ponúkaného
riešenia, ďalej neakceptovateľnosť vysvetlenia neobvykle nízkej cenovej ponuky s ohľadom na hodnota
Efektívnosti výberu mýta bežne dosahovanú v okolitých stredoeurópskych krajinách.

Žalobca doručil Obstávateľovi 7. mája 2008 žiadosť o nápravu proti vylúčeniu jeho ponuky z verejného
Obstávania podľa § 136 ods. 1 písm. e) ZVO namietajúc, že predmetné rozhodnutie Obstávateľa
je nesprávne, nepotvrdené dôkazmi, protizákonné, postavené na vágnych domnienkach a úvahách
arbitrárne diskriminačné a obmedzujúce účasť Žalobcu v súťaži v rozpore s právnou úpravou ZVO,
súťažnými podmienkami, bežnými podmienkami verejného Obstávania a v rozpore s existujúcou
rozhodovacou praxou Úradu. Obstarávateľ túto žiadosť zamietol oznámením zo dňa 16.5.2008 (č.l. 95
súdneho spisu). Žalobca podal podľa § 138 ods. 1 písm. e) zákona o verejnom Obstávaní námietky
proti vylúčeniu jeho ponuky zo súťaže, o ktorých Úrad pre verejné Obstávanie prostredníctvom svojej
komisie pre rozhodovanie v konaní o námietkach rozhodol rozhodnutím č. 534-84-7000/2008 z 2. júla
2008 (č.l. 142 súdneho spisu) tak, že ich zamietol. sťažovateľ napadol rozhodnutie Úradu pre verejné
Obstávanie žalobou, podľa druhej hlavy piatej časti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v
znení neskorších predpisov (ďalej aj OSP), ktorú Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 2S 121/08-250
zo 6. mája 2009 zamietol. Na základe odvolania sťažovateľa najvyšší súd rozsudkom v konaní sp. zn.
3Sžf 116/2009 zo dňa 9. októbra 2012 prvostupňový rozsudok krajského súdu potvrdil. Svoje rozhodnutie
oprel o konštatovanie, že jeden z dôvodov vylúčenia ponuky Žalobcov (predložené vysvetlenie k ponuke
v súvislosti s neprimerane nízkou cenou) bol oprávnený, a preto už Žalobcov nebolo možné zaradiť späť
do procesu verejného Obstávania. Rozsudok najvyššieho súdu bol napadnutý sťažnosťou doručenou
ústavnému súdu 6. februára 2013, ktorá bola uznesením č. k. I. ÚS 732/2014-35 z 3. decembra 2014
odmietnutá ako zjavne neopodstatnená.

X.
Predmetom súdneho prieskumu v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 3S
182/2008 je časť správneho konania týkajúca sa návrhu na preskúmanie vecne súvisiaceho rozhodnutia
vydaného v predmetnom verejnom Obstávaní, rozhodnutia č. 921 - 133-7000/2008 z 8.9.2008 (č.l. 39
súdneho spisu), ktorým boli zamietnuté námietky proti nevyhoveniu žiadosti o nápravu podľa § 136 ods.
1 písm. g) zákona o verejnom Obstávaní, doručenej dňa 25. júla 2008 Obstávateľovi, ktoré smerovali
proti

- akceptovaniu vysvetlenia a údajov uvedených uchádzačom - skupinou dodávateľov San Toll s.r.o
- IBERTAX, a.s., v liste označenom ako Vysvetlenie súťažnej ponuky zo dňa 16.4.2008, na základe
ktorých Obstávateľ posúdil ponuku tohto uchádzača ako spĺňajúcu požiadavky stanovené Obstávateľom
v súťažných podkladoch,

- nevyžiadaniu vysvetlenia súťažnej ponuky sťažovateľa v časti týkajúcej sa požiadavky P1.20 súťažných
podkladov Obstávateľom,

- rozširovaniu znenia požiadavky Obstávateľa na vysvetlenie návrhu ceny adresovanej Žalobcovi

Vydaniu tohoto rozhodnutia predchádzalo doručenie žiadosti o nápravu podľa § 25 ods. 1 písm. g) ZVO
obsiahnutej v liste zo dňa 25.7.2008 (č.l. 161 spisu), ktorými Žalobca žiadal, aby Obstávateľ (vzhľadom
na porušenie zákona opísaným diskriminačným postupom Obstávateľa, ktoré mohlo mať zásadný
vplyv na výsledok verejného Obstávania) zrušil použitý postup verejného Obstávania, alternatívne aby
odstránil navodený protiprávny stav tým, že opätovne preskúma a posúdi súťažnú ponuku uchádzača
San Toll s.r.o - IBERTAX, a.s. vo vzťahu k splneniu požiadaviek Obstávateľa obsiahnutých v súťažných
podkladoch a to v súlade s princípom rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie.



Na túto žiadosť verejný Obstávateľ odpovedal listom zo dňa 31.7.2008, kde bol Žalobca upovedomený o
tom, že podaním námietok vo verejnom Obstávaní kontrolovanému lehoty neplynú, okrem toho verejný
Obstávateľ nemôže konať v danej veci vzhľadom na predbežné opatrenie č. 608-107-7000/2008 predb.
zo dňa 2.7.2008 a následne predbežné opatrenie č. 788-124-7000/2008 predb. zo dňa 25.7.2008, ktorým
bolo pozastavené ďalšie konanie Obstávateľa v predmetnom verejnom Obstávaní až do rozhodnutia o
námietkach.

Dňa 8.8.2008 Žalobca doručil Úradu pre verejné Obstávania námietky proti úkonu kontrolovaného inému
ako uvedenému v písmenách a) až f) podľa § 138 ods. 2 ods. 1 písm. g) ZOV obsahovo zhodné s
dôvodmi žiadosti o nápravu, aj keď Obstávateľ vo veci žiadosti o nápravu zo dňa 25.7.2008 nevydal
písomné oznámenie v zmysle § 136 ods. 6 ZVO. Zároveň žiadal vydanie predbežného opatrenia, ktorým
bude pozastavené konanie kontrolovaného verejného Obstávateľa až do doručenia rozhodnutia Úradu
o námietkach.

Žalobou podanou na Krajská súd v Bratislave dňa 22.9.2008 Žalobca spochybňoval zákonnosť
uvedeného postupu vzhľadom na porušenie ust. § 9 ods. 1,2 ZVO, t. j. porušenie princípu rovnakého
zaobchádzania, princípu nediskriminácie a princípu transparentnosti spočívajúce v tom, že s ponukou
Žalobcov sa zaobchádzalo evidentne rozdielnym spôsobom ako s ponukou iného (úspešného)
uchádzača, žalobné dôvody zodpovedali rozsahu neúspešných námietok. Rozsah žalobných dôvodov
bol zhodný s rozsahom a obsahom žiadosti o nápravu a námietok.

XI.
Prvý žalobný dôvod sa vzťahoval k situácii vzniknutej v dôsledku vyhodnocovania odpovedí záujemcov
o verejné Obstávanie na Žiadosť o vysvetlenie ponuky. Žalobca preukazoval diametrálne odlišný prístup
k hodnoteniu jeho odpovede obsiahnutej v písomnosti „Odpovede k otázkam zo žiadosti o vysvetlenie
ponuky“ zo dňa 16.4.2008, oproti postupu verejného Obstávateľa pri hodnotení listu uchádzača San
Toll s.r.o - IBERTAX, a.s. „Vysvetlenie súťažnej ponuky“ zo dňa 16.4.2008. V tejto súvislosti poukázal
na list uchádzača San Toll s.r.o - IBERTAX, a.s. s označením Vysvetlenie súťažnej ponuky zo dňa
16.04.2008, z ktorého je v spojení s otázkami položenými Obstávateľom postupom podľa ustanovenia
§ 42 ods. 2 ZVO možno vyvodiť záver, že Komisia Obstávateľa nemala jasno v tom, na ktorom
mieste ponuky tohto uchádzača je zakomponované splnenie viacerých záväzných požiadaviek na obsah
tejto ponuky, pričom odpovede uchádzača tieto skutočnosti nielenže neobjasňujú, ale na rozdiel od
vysvetlení Žalobcu ani neobsahujú. Ilustroval to odpoveďou na otázku Obstávateľa ohľadne preukázania
opísania splnenia požiadavky stanovenej v súťažných podkladoch časť B1 čl. 11.2 body P 2.10 a P
2.25, ktoré v zmysle odpovede uchádzača budú detailne upravené v Mýtnom poriadku, ktorého presné
znenie bude navrhnuté vo fáze poskytovania služby, pričom Obstávateľ v rozhodnutí o zamietnutí
námietok proti vylúčeniu Žalobcu z verejného Obstávania skonštatoval, že z textu tejto ponuky získal
„jednoznačné dôkazy o splnení technických požiadaviek na predmet zákazky a to aj vo všetkých
otázkach, ktoré sú vymenované námietkach navrhovateľa“. Rovnako považuje za neodôvodnený záver
Komisie, ktorá dospela k záveru o tom, že ponuka uchádzača San Toll s.r.o - IBERTAX, a.s. obsahuje
všetky požiadavky Obstávateľa formulované v súťažných podkladoch. Vytkol žalovanému, že nevykonal
žiadne preskúmanie obsahu a vzniku dokumentu Obstávateľa o vyhodnotení odpovedí uchádzačov, z
ktorého vyplýva, že Komisia Obstávateľa odporúča akceptovať všetky odpovede uchádzača San Toll
s.r.o - IBERTAX, a.s., aby prípadne zistil, či toto odporúčanie vzniklo na základe odpovedí uchádzača
San Toll s.r.o - IBERTAX, a.s., alebo „detailného preštudovania ponuky“.

Nerovnosť v zaobchádzaní s uchádzačmi a nesprávnosť záveru o preukázaní splnenia súťažnej ponuky
zo strany San Toll s.r.o - IBERTAX, a.s. v kritizovanom verejnom Obstávaní videl Žalobca aj v súvislosti s
hodnotením splnenia požiadavky P1.20. Zatiaľ čo na overenie, či ponuka Žalobcu spĺňa túto požiadavku
bolo potrebné vyjadrenie oprávnenej osoby (konanie o námietkach Žalobcu proti vylúčeniu z verejného
Obstávania bolo prerušené na získanie odborného stanoviska), v prípade San Toll s.r.o - IBERTAX,
a.s. posúdil túto otázku sám žalovaný. Považuje za preukázané, že žalovaný pri posudzovaní splnenia
konkrétnej podmienky u dvoch súťažiteľov postupoval rozdielne a to tak, že u jedného iniciatívne
nachádzal dôkazy o splnení konkrétnych požiadaviek, u druhého hľadal dôvody na vylúčenie zo súťaže,
čo je postup v rozpore s princípom rovnakého zaobchádzania. K diskriminácii ostatných účastníkov
verejného Obstávania malo dôjsť tým, že Obstávateľ nevylúčil uchádzača, ktorého ponuka nespĺňala



záväzné podmienky na predmet zákazky. Zároveň namietal, že Komisia Obstávateľa nemala jasno v
tom, na ktorom mieste ponuky sa nachádza odkaz na splnenie požiadavky P1.20 vo vzťahu k ponuke
Žalobcu, čo vyvodil z toho, že v oznámení o vylúčení ponuky Žalobcu cituje Obstávateľ konkrétne časti
ponuky Žalobcu, ktoré podľa neho dokazujú nesplnenie tejto požiadavky, aj keď sa ponuka Žalobcu s
takouto požiadavkou vysporadúva úplne na inom mieste.

Krajský súd sa touto časťou žalobných dôvodov vysporiadal všeobecným konštatovaním, že z
dostupných dokladov nevyplýva, že by došlo zo strany žalovaného k porušeniu princípu rovnakého
zaobchádzania, ktoré v žalobe uvádzajú Žalobcovia, pretože komisia Obstávateľa v rámci hodnotenia
predložených ponúk vyzvala všetkých uchádzačov v súlade s § 42 ods. 2 ZVO na to, aby vysvetlili
niektoré komisiou označené aspekty ponúk. Žalobcovia na uvedenú žiadosť o vysvetlenie ponuky zo
dňa 09.04.2008 reagovali listom zo dňa 16.04.2008, avšak súd sa nestotožnil s názorom Žalobcov, že
by pri vyhodnocovaní ponuky Žalobcov a ponuky postupoval Obstávateľ a žalovaný rôznym spôsobom
tak, ako sa uvádza v žalobe.

Krajský súd teda vôbec neriešil namietaný diskriminačný postup spočívajúci v akceptovaní vyjadrenia
San Toll s.r.o - IBERTAX, a.s. bez ohľadu na jeho tvrdenú irelevantnosť, ani následnú tvrdenú rozpornosť
skonštatovaného záveru o preukázaní splnenia podmienok obsahom cenovej ponuky, ale obmedzil sa
na skonštatovanie, že nedošlo k diskriminácii, lebo všetci uchádzači boli vyzvaní na doplnenie komisiou
označených aspektov ponúk. Ohľadom tejto časti žaloby si krajský súd predovšetkým nesprávne
ustálil namietanú právnu otázku. Žalobca sa s poukazom na obsah súťažných podkladov, pripojeného
administratívneho spisu a vecne súvisiaceho spisu sp. zn. 2S 121/08 snažil preukázať, že ponuka
víťazného uchádzača nespĺňala viaceré záväzné požiadavky na predmet zákazky podľa súťažných
podmienok. Ak Obstávateľ za takejto situácie nevylúčil uchádzača nespĺňajúceho záväzné požiadavky
na predmet zákazky, diskriminoval tým všetkých ostatných uchádzačov a teda aj Žalobcu. Ponuka
Žalobcu vo vzťahu k splneniu požiadavky P1.20 nebola zo strany Obstávateľa hodnotená rovnakými
kritériami, ako ponuka uchádzača a to v neprospech ponuky Žalobcu.

Najvyšší súd rozhodujúci ako súd odvolací musel v tejto otázke skonštatovať, že právna argumentácia
krajského súdu, majúca odôvodniť záver o nepreukázanej relevantnosti tohoto žalobného dôvodu
nespĺňa požiadavky, kladené na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ust. § 157 OSP v nadväznosti na
požiadavky na kvalitu súdneho rozhodnutia vyplývajúce z čl. 46 ods.1 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva
(napr. Kurtiv. Turecko - rozsudok z 29. septembra 2005 č. 2507/02, Múčková v. Slovensko - rozsudok
z 13. júna 2006 č 21302/02), je jedným z princípov predstavujúcich neopomenuteľnú súčasť práva na
spravodlivý proces aj povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, pričom sa musí vysporiadať
s námietkami uplatnenými účastníkmi konania, a to spôsobom zodpovedajúcim ich závažnosti. Pokiaľ
súd tejto zákonnej povinnosti nedostojí, a to jednak tým, že sa zistenými skutočnosťami alebo tvrdenými
námietkami nezaoberá vôbec, alebo sa s nimi vysporiada nedostatočným spôsobom, založí tým
nepreskúmateľnosť svojho rozhodnutia. Takýto postup nemožno akceptovať, nakoľko by znamenal
otvorenie cesty k ľubovôli v súdnom rozhodovaní a znamenal by porušenie práva na spravodlivý proces
(čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Procesným
právom účastníka konania odzrkadľujúcim aj jeho právo na spravodlivý súdny proces je právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, čo je priamo vyjadrené v povinnosti súdu odôvodniť rozsudok spôsobom
upraveným v ustanovení § 157 ods. 2 OSP (v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).

V súvislosti s tým najvyšší súd pripomína, že Žalobca v konaní pred krajským súdom podával procesné
návrhy na doplnenie dokazovania vzťahujúce sa k predloženým žalobným dôvodom, čo sa nijako
neodrazilo v rozsudku krajského súdu. V súvislosti s nimi krajský súd absolútne ignoroval svoju
povinnosť vysporiadať sa s prípustnosťou prípadne obsahom procesných návrhov napriek tomu, že
obsahom práva na nestranný súd je aj to, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči
účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky
skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania
rovnaké príležitosti pre uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok (II. ÚS 71/97).

Zároveň nemožno opomenúť, že dvojinštančnosť správneho súdnictva v právnej úprave prieskumu
súdnych rozhodnutí bola kreovaná v dôsledku požiadavky na zabezpečenie účinného opravného
prostriedku v konaní pred národnými orgánmi v zmysle čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv



a základných slobôd. Úlohou odvolacieho súdu nie je nahrádzať chýbajúcu právnu argumentáciu
o dôvodnosti či nedôvodnosti (správne ustáleného) žalobného dôvodu, ale preskúmať náležite
odôvodnené rozhodnutie súdu prvého stupňa na základe a v rozsahu odvolacích dôvodov. V danom
prípade však zákonom predvídaný postup odvolacieho súdu nebol reálne možný, vzhľadom na absenciu
právne korektného a zrozumiteľného vysporiadania sa krajského súdu nielen so skutkovými okolnosťami
prípadu, ale aj s vysvetlením vlastných právnych záverov, ktoré ho viedli k vydaniu napadnutého
rozsudku.

XII.
Druhým žalobným dôvodom (o ktorom krajský súd rozhodoval) bola námietka, že verejný Obstávateľ
si v Žiadosti o vysvetlenie ponuky Obstávateľa z 09.04.2008 nevyžiadal vysvetlenie súťažnej ponuky
Žalobcu v časti týkajúcej sa požiadavky P 1.20 súťažných podkladov tak, ako žiadal toto doplnenie
od úspešného účastníka. Krajský súd vo svojom rozsudku vymedzil pojem diskriminácie ako rozdielny
prístup k jednotlivcovi alebo skupine ako celku, pričom znaky definovaného pojmu podľa jeho názoru
neboli opísaným konaním naplnené. Konštatoval, že pri žiadostiach o vysvetlenie ponúk vychádza
Obstávateľ z týchto ponúk a preto, keďže ponuky uchádzačov nie sú identické, nemôžu byť ani otázky
v žiadostiach o vysvetlenie totožné. Nie je povinnosťou Obstávateľa žiadať o vysvetlenie tých aspektov
ponuky, pri ktorých je zrejmé, že ich uchádzač nespĺňa (záver komisie Obstávateľa). Krajský súd
považoval za rozhodujúce to, že komisia Obstávateľa v rámci hodnotenia predložených ponúk vyzvala
všetkých uchádzačov v súlade s § 42 ods. 2 ZVO na to, aby vysvetlili niektoré komisiou označené
aspekty ponúk a Žalobca na uvedenú žiadosť o vysvetlenie ponuky zo dňa 09.04.2008 reagoval listom
zo dňa 16.04.2008. Krajský súd sa nestotožnil s názorom Žalobcu, že by pri vyhodnocovaní jeho ponuky
Žalobcov a ponuky úspešného účastníka postupovali Obstávateľ a žalovaný rôznym spôsobom.
Najvyšší súd k tomuto dôvodu v predchádzajúcom odvolacom konaní skonštatoval, že pokiaľ išlo o
požiadavku P1.20 súťažných podkladov, verejný Obstávateľ v tejto časti nepostupoval v súlade so
zákonom č. 25/2006 Z. z., ako aj s čl. 6 Smernice 2004/18/ES zo dňa 31.3.2004. Pokiaľ verejný
Obstávateľ v tomto prípade a v rámci procesu vyhodnocovania ponuky Žalobcov zistil, že ich ponuka
je nepresná a nie je v súlade s technickými špecifikáciami uvedenými v Súťažných podkladoch, potom
podľa rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-599/10 mal požiadať Žalobcov o vysvetlenie, akým
spôsobom bola splnená predmetná technická požiadavka. Až po doručení odpovede na žiadosť o
vysvetlenie ponuky, mal verejný Obstávateľ posúdiť, či odpoveď na vysvetlenie ponuky podaná v čase,
keď Žalobcovia ako aj iní uchádzači predložili ponuku a uplynula i lehota na predloženie ponúk a je
ukončený výber uchádzačov, je len objasnením alebo vysvetlením podanej ponuky alebo ide o zmenu
samotnej ponuky.

Pri novom rozhodovaní vo veci najvyšší súd nemá žiaden dôvod odkloniť sa od vyššie uvedeného
záveru, že popísaný postup Žalobcu je v rozpore so zákonom o verejnom Obstávaní ako aj
Smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/18/ES, nakoľko je ním preukázané porušenie
princípu rovnakého zaobchádzania aj princípu transparentnosti, prejavujúceho sa aj v požiadavke na
zabezpečenie priebehu verejného Obstávania, ktorý sa navonok javí ako férový a správny. Záver vo
veci tejto čiastkovej otázky dostatočne korešponduje s právom Žalobcu na ochranu jeho práv, tak ako
sa domáhal svojou žalobou a následne aj príslušnou časťou odvolania.

XIII.
Tretím žalobným dôvodom Žalobca namieta rozširovanie znenia požiadavky Obstávateľa na vysvetlenie
návrhu ceny odôvodnení rozhodnutia o vylúčení z VO, pričom rozšírenie resp. upresnenie hodnotiaceho
kritéria až v odôvodnení rozhodnutia o vylúčení z VO predstavuje nezákonný úkon, v dôsledku ktorého
došlo k porušeniu zákona pri vyhodnocovaní jeho ponuky.

V Obstávateľovej žiadosti o vysvetlenie ponuky Žalobcu zo dňa 9.4.2008 znela otázka č. 2 a č. 3 takto:
2. Podľa § 42 ods. 3 ZVO Vás žiadame o vysvetlenie neobvykle nízkej ponukovej ceny Vašej ponuky,
a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že Vami ponúkaná hodnota Efektívnosti výberu mýta E = 0,9980
výrazne prekračuje hodnoty efektívnosti výberu mýta bežne dosahovaných v okolitých stredoeurópskych
krajinách. 3. Potvrďte prosím, že s ohľadom na Vami ponúkanú hodnotu Efektívnosti výberu mýta E =
0,9980 zaručujete to, že iba 0,2 percent všetkých povinných platiteľov mýta v príslušnom sledovanom
období nebude plniť svoju mýtnu povinnosť, a to ani priamo ani nepriamo prostredníctvom vynucovania
a/alebo prostredníctvom doplatku.



V oznámení o zamietnutí Žalobcovej žiadosti o nápravu č. 1220/18845/07/46 zo 16. mája 2008
Obstávateľ pri vysvetľovaní dôvodov zamietnutia rekapituluje na poslednej strane znenie vlastnej
žiadosti o vysvetlenie ponuky takto: Podľa § 42 ods. 3 ZVO Vás žiadame o vysvetlenie neobvykle
nízkej ponukovej ceny Vašej ponuky, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že Vami ponúkaná
hodnota Efektívnosti výberu mýta E = 0,9980 výrazne prekračuje hodnoty efektívnosti výberu mýta
bežne dosahovaných v okolitých stredoeurópskych krajinách. Vzhľadom k tomu zaručujete, že iba 0,2
percent všetkých povinných platiteľov mýta v príslušnom sledovanom období nebude plniť svoju mýtnu
povinnosť, a to ani priamo ani nepriamo prostredníctvom vynucovania a/alebo prostredníctvom doplatku.
Potvrďte prosím, že v príslušnom sledovanom období 0,2 percent všetkých povinných Platiteľov mýta
nebude plniť ich Mýtnu povinnosť, ani priamo použitím Palubnej jednotky, ani nepriamo prostredníctvom
Služby vynucovania a/alebo prostredníctvom Doplatku mýta, čo obnáša 0,2 percent takzvane residuálnej
čiastky neplatičov. Znázornite prosím súvislosť medzi Vami navrhnutou cenou za čiastkové služby Výber
mýta, Predpis mýta a Služby Vynucovania v súvislosti s Vami navrhnutou Efektívnosťou výberu mýta
E = 0,9980.

Žalobca má za to, že Obstávateľ spodrobnil, a tým podstatne sprísnil svoje požiadavky na vysvetlenie
jeho ponuky bez toho, aby to Žalobcovi oznámil a vyzval ho na adekvátne vysvetlenie. Následnú
absenciu náležitej očakávanej odpovede vyhodnotil v jeho neprospech. Z odôvodnenia prvostupňového
rozsudku vyplýva, že krajský súd sa týmto žalobným dôvodom vôbec nezaoberal, iba vo všeobecnosti
k žalobe ako celku konštatoval, že nedošlo k porušeniu princípov verejného Obstávania zakotvených
v § 9 ods. 2 zákona o verejnom Obstávaní. V odvolaní proti rozsudku krajského súdu potom Žalobca
zotrval na dôvode spočívajúcom v tvrdenom o rozšírení znenia požiadavky Obstávateľa na vysvetlenie
navrhovanej ceny, čo aj Ústavný súd považoval za opodstatnený odvolací dôvod (str. 24 odsek druhý
zdola), nakoľko krajský súd naň nereagoval spôsobom, ktorý si základné právo na súdnu ochranu
vyžaduje.

Žalobca k tejto otázke uvádzal, že na konkrétnu otázku komisie Obstávateľa vzťahujúcu sa k uvedenej
nezrovnalosti odpovedal spolu s odpoveďami na iné otázky, ktoré Komisia Obstávateľa Žalobcovi
adresovala a keďže táto požiadavka na vysvetlenie ceny neobsahovala bližšie podrobnosti základných
charakteristických parametrov ponuky tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 42 ods. 3 ZVO, odpoveď
Žalobcu bola formulovaná len v tej rovine, ktorá podľa názoru Žalobcu mala vyjasniť snahu Obstávateľa
o porovnávanie s inými systémami elektronického výberu mýta v ostatných stredoeurópskych krajinách.
Rozhodnutie Obstávateľa o vylúčení ponuky uchádzača zo súťaže, ako jeden z dôvodov vylúčenia
nakoniec uvádza aj to, že Žalobcom predložené vysvetlenie k ponuke nie je v súlade s požiadavkou
verejného Obstávateľa podľa § 42 ods. 3 ZVO (v rozsahu formulovanom v rozhodnutí o vylúčení
z verejného Obstávania). Otázka komisie Obstávateľa položená v žiadosti o vysvetlenie ponuky je
formulovaná podstatne užšie v porovnaní s citáciou, ktorú potom použil Obstávateľ pri zamietnutí
sťažovateľovej žiadosti o nápravu ako argument proti dôvodom sťažovateľa. Doplnený text mení a
precizuje požiadavky Obstávateľa na vysvetlenie cenovej ponuky .

Zároveň Žalobca napádal záver Úradu pre verejné Obstávanie, podľa ktorého sa touto námietkou už
zaoberalo súvisiace rozhodnutie o zamietnutí námietok sťažovateľa proti jeho vylúčeniu zo súťaže.
K postupu Úradu v tejto veci treba zdôrazniť, že predmetom konania, o ktorom žalovaný rozhodol
rozhodnutím č. 534-84-7000/2008 bola dôvodnosť vylúčenia Žalobcu zo súťaže a otázka ponúkanej
ceny bola riešená jedine vo vzťahu k dostatočnosti vysvetlenia cenovej ponuky Žalobcom. Žalovaný sa
zaoberal iba tým, či Obstávateľ položil Žalobcovi otázku na vysvetlenie ceny a tým, či Žalobca poskytol
dostatok dôkazov na to, aby umožnil Obstávateľovi uznať toto vysvetlenie.

Rozšírením otázky na vysvetlenie neprimerane nízkej ceny až v odôvodnení rozhodnutia o vylúčení z
verejného Obstávania sa však žalovaný v konaní o vylúčení z verejného Obstávania nezaoberal, nakoľko
zákonnosť tohoto tzv. iného úkonu Obstávateľa Žalobca namietal samostatným podaním. Žalovaný v
konaní, ktoré je predmetom súdneho prieskumu nemal dôvod nezaoberať sa takto položenou otázkou
a svojim postupom navodil stav, kedy jeho rozhodnutie trpí vážnou materiálnou vadou spočívajúcou v
odmietnutí práva Žalobcu domáhať sa preskúmania zákonnosti postupu Obstávateľa. Krajský súd sa
touto konkrétnou žalobnou námietkou vo svojom rozsudku vôbec nezaoberal.

Najvyšší súd v predchádzajúcom rozhodnutí vo veci k tomuto uviedol, že pri posudzovaní
predmetnej časti ponuky postup verejného Obstávateľa umožnil Žalobcom dostatočne vysvetliť základné



charakteristické parametre ich ponuky, ale napriek tomu, že Žalobcovia mali možnosť vysvetliť výšku
ponukovej ceny najmä v kontexte deklarovanej výšky hodnoty Efektívnosti výberu mýta, ktorá bola
parametrom ovplyvňujúcim cenu služby a s tým spojené náklady na zabezpečenie a dosiahnutie
deklarovanej Efektívnosti, možno konštatovať, že vysvetlenie Žalobcov smerovalo len k všeobecným
údajom a tvrdeniam, ktorými chceli Žalobcovia predovšetkým preukázať reálnosť výšky hodnoty
Efektívnosti výberu mýta bez zohľadnenia a odrazu k výške ponúkanej ceny. Verejnému Obstávateľovi
neboli Žalobcami poskytnuté konkrétne argumenty, vysvetlenie ponuky v spornej otázke bolo všeobecné
a nepresvedčivé, a preto vysvetlenie Žalobcov nebolo v súlade s požiadavkou kontrolovaného podľa §
42 ods. 3 ZVO. Verejný Obstávateľ disponuje v procese verejného Obstávania širokou mierou voľnej
úvahy, čo sa týka skutočností, ktoré je potrebné zohľadniť na účely prijatia rozhodnutia o uzavretí zmluvy
v rámci verejného Obstávania. Dospel k záveru, že nakoľko bol preukázaný jeden z uvedených dôvodov
vylúčenia, (predložené vysvetlenie k ponuke nebolo v súlade s požiadavkou verejného Obstávateľa
podľa § 42 ods. 3 ZVO), postup ktorým došlo k vylúčeniu Žalobcu z verejnej súťaže bol oprávnený, a
preto Žalobcov už nebolo možné zaradiť späť do procesu verejného Obstávania. Nakoľko však verejný
Obstávateľ nepožiadal Žalobcov o vysvetlenie vyššie uvedených technických nejasností ponuky prv než
ich ponuku vylúčil, postupoval v rozpore so všeobecnými zásadami úniového práva, ktoré vyjadrujú
základné ponímanie práva, a ktoré musia byť dodržiavané nielen v úniovom právnom poriadku, ale aj
v právnych poriadkoch členských štátov. Následne skonštatoval, že neboli v súdnom preskúmavacom
konaní zistené také vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia.

Ústavný súd SR k zodpovedajúcemu sťažnostnému dôvodu uviedol, že došlo k pochybeniu, ak
nebol dostatočne diferencovaný rozdiel medzi predmetom konania o vylúčení zo súťaže, kde bolo
spochybňované samotné vyhodnotenie odpovede k otázke neprimeranej ceny, oproti napádaniu
postupu, keď ako kritérium pre prijatie záveru o nesplnení podmienok boli použité dodatočne rozšírené
požiadavky o obsahu a rozsahu, ktorých Žalobca v čase vypracovania odpovede nemal vedomosť.
Možným výsledkom takéhoto postupu je stav, keď na základe spochybniteľného a spochybňovaného
záveru o nesplnení zákonnej požiadavky na upresnenie ceny mohlo dôjsť k záveru o vylúčení z verejnej
súťaže, ktorý je výsledkom logického a racionálneho zhodnotenia zistených skutočností, napĺňajúceho
všetky požiadavky formálnej logiky.

XIV.
Predpokladom pre vydanie zákonne konformného rozhodnutia na základe Žalobcom požadovaného
súdneho prieskumu v zmysle druhej hlavy piatej časti OSP je prijatie jednoznačne odôvodneného záveru
o tom, či namietanými postupmi došlo k takému kvalifikovanému konaniu, preukazujúcemu porušenie
zákona (princípov nediskriminácie, transparentnosti a rovnakého zaobchádzania, v zmysle ust. § 9
ZVO), ale aj súvisiacej úpravy v európskom práve a príslušnej judikatúry, majúcemu aspoň potenciálne
taký vplyv na výsledok verejného Obstávania žalovaného, že nevyhnutným dôsledkom má byť zrušenie
napadnutého rozhodnutia žalovaného.

V rámci súdneho prieskumu rozhodnutia orgánu verejnej správy zatiaľ došlo k situácii, keď v odvolacom
konaní Žalobca dôvodne namietal, že krajský súd sa vo svojom rozsudku vôbec nezaoberal Prvým
z troch žalobných dôvodov, pri posudzovaní Tretieho napádaného úkonu (Tretí žalobný dôvod)
krajský súd zúžil predmet samotnej žaloby a otázku diskriminačného prístupu preformuloval na
princíp rovnakého zaobchádzania. Rozsudok krajského súdu teda nenapĺňa zákonné požiadavky na
odôvodnenie rozsudku v súlade s ust. § 157 ods. 2 OSP, čo v konečnom dôsledku predstavuje zásah do
práva Žalobcu na spravodlivý súdny proces a v jeho rámci na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných ľudských práv a slobôd. V súvislosti
s tým odkazuje najvyšší súd na svoje odôvodnenie vyslovené vyššie v súvislosti s nevyporiadaním sa
krajského súdu v dostatočnom rozsahu s námietkami tvoriacimi tzv. Prvý žalobný dôvod.

Po opakovanom prejednaní veci v rozsahu podaného odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa
dospel najvyšší súd k záveru, že z Troch žalobných dôvodov sa dvomi krajský súd nezaoberal v rozsahu,
ktorý je požadovaný pre garantovanie práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ústavy SR a čl. 36
ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, Jeden žalobný dôvod bol vyhodnotený ako riadne preukázaný.
Ak by z dôvodu procesnej ekonómie najvyšší súd uprednostnil vydanie rozhodnutia len na základe
tohto jedného dôvodu, naviac bez vyhodnotenia vzájomnej súvislosti so závermi ohľadne zatiaľ právne



nevyhodnotených ďalších namietaných pochybení v konečnom dôsledku by to mohlo byť v neprospech
hospodárnosti konania a záujmov účastníkov.

Preto po zohľadnení nedostatkov rozsudku krajského súdu, spočívajúcich v de facto absencii
odôvodnenia ohľadne Dvoch žalobných dôvodov, najvyšší súd logicky považuje za preukázané
naplnenie podmienok pre zrušenie rozsudku krajského súdu pre nedostatočné odôvodnenie a následnú
nepreskúmateľnosť a vrátenie veci na nové konanie krajskému súdu postupom v zmysle § 250ja ods. 2
OSP v spojení s ust. §246c ods. 1 veta druhá OSP a § 221 ods. 1 písm. f) a písm. h) OSP.

Úlohou krajského súdu preto bude vysporiadať sa so žalobnými dôvodmi tvrdiacimi porušenie princípov
nediskriminácie, transparentnosti a rovnakého zaobchádzania vo verejnom Obstávaní, ktoré sa v
prejednávanej veci malo prejaviť v tom, že ponuka uchádzača San Toll s.r.o - IBERTAX, a.s. bola
vyhodnotená ako spĺňajúca požiadavky verejného Obstávateľa bez ohľadu na Žalobcom namietané
skutočnosti, argumenty a dôkazy majúce preukázať jeho tvrdenie, že táto ponuka nespĺňala záväzné
požiadavky na predmet zákazky. Ďalej bude krajský súd povinný vysporiadať sa so žalobnou námietkou
v súvislosti so správnosťou a dôvodnosťou postupu pri vyhodnotení záveru (na účely rozhodnutia o
vylúčení z verejného Obstávania) o tom, že Žalobcove vysvetlenie neprimerane nízkej ceny, obsiahnuté
v liste zo dňa 16.4.2008 ako odpoveď na list verejného Obstávateľa zo dňa 9.4.2008 bolo nedostatočné,
nespĺňajúce požiadavky nie je v súlade s požiadavkou verejného Obstávateľa. V tejto súvislosti je
potrebné vyhodnotiť dôsledky doplnenia rozsahu požadovaného vysvetlenia v zmysle Oznámenia o
zamietnutí žiadosti o nápravu proti vylúčeniu ponuky z verejného Obstávania zo dňa 16.5.2008 oproti
jeho rozsahu uvedenému v Žiadosti o vysvetlenie ponuky zo dňa 9.4.2008. Nie je možné pri súdnom
prieskume prehliadať Žalobcovu argumentáciu o tom, prečo (vzhľadom na dôsledky) považuje za prejav
porušenia princípu transparentnosti, ak rozšírenie zadania podstatne meniace a precizujúce požiadavku
Obstávateľa bolo uvedené až v následnom rozhodnutí.

Po tom, čo krajský súd vyhodnotí všetky Tri žalobné dôvody jednotlivo, bude jeho povinnosťou vyhodnotiť
prípadne zistené nedostatky ich aj vo vzájomnej súvislosti a vyhodnotiť ich synergické pôsobenie
na kvalitu verejného Obstávania. Pri novom rozhodovaní vo veci, ako bude krajský súd povinný
rešpektovať a aplikovať aj právnu úpravu a relevantnú judikatúru minimálne v rozsahu uvedenom v
závere rozhodnutia ÚS SR zo dňa 12.5.2015 sp. zn. II ÚS 469/2014-59.

XV.
Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.