Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sž/15/2015 z 27. 11. 2017
Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. novembra 2017, sp. zn. 6Sž/15/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:9015010098.1
Najvyšší súd | 6Sž/15/2015 | ECLI:SK:NSSR:2017:9015010098.1 | 2017-11-27 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Ostatné
Citované ustanovenia: zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (zrušený), § 15a ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1cebecfa-a9ed-4d48-a1b8-43117aad1815
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:9015010098.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Sž/15/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 9015010098
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Hargaš
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:9015010098.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členov
senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa: MAC
TV, s.r.o., so sídlom Brečtanová 1, 831 01 Bratislava, IČO: 00 618 322, právne zastúpený Advokátskou
kanceláriou Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova 5/B, 821 08 Bratislava, proti odporkyni: Rada
pre vysielanie a retransmisiu Slovenskej republiky, so sídlom Palisády 36, 811 06 Bratislava, v konaní o
odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne č. RP/61/2015 zo dňa 27. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne zo dňa 27. októbra 2015, č. RP/61/2015   p
o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov konania   n e p r i z n á v a.

Navrhovateľ   j e   p o v i n n ý   zaplatiť súdny poplatok vo výške 500 € na bankový účet podľa priloženého
platobného predpisu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č. RP/61/2015 zo dňa 27.10.2015, Rada pre vysielanie a retransmisiu (ďalej
len „odporkyňa" alebo „Rada"), vydaným v správnom konaní č. 638/SKO/2014, ako orgán príslušný
podľa § 4 ods. 1 až 3 a § 5 ods. 1 písm. g/, h/, zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o
zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisoch (ďalej len zákon
č. 308/2000 Z. z. alebo zákon o vysielaní a retransmisii), postupom podľa § 71 zákona o vysielaní a
retransmisii rozhodla tak, že navrhovateľovi uložila podľa ust. § 64 ods. 1 písm. d/ zákona pokutu určenú
podľa § 67 ods. 9 písm. a/ uvedeného zákona vo výške 2.000 € za porušenie povinností ustanovených
v § 15a ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z.. Súčasne vyslovila, že podľa § 64 ods. 5 zákona o vysielaní a
retransmisii „Uložením sankcie nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia uložila" a podľa § 67
ods.16 zákona o vysielaní a retransmisii je pokuta splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia a je potrebné ju uhradiť na účet uvedený v rozhodnutí.

Sankcia bola uložená za porušenie nasledujúcej povinnosti:

Povinnosti ustanovenej v § 15a ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že v dňoch 3.6.2015 v čase od cca
10:01 hod. do cca 10:30 hod., 4.6.2015 v čase od cca 14:13 hod. do cca 14:42 hod., 5.6.2015 v čase od
cca 9:18 hod. do cca 9:47 hod., 8.6.2015 v čase od cca 9:40 hod. do cca 10:09 hod., 8.6.2015 v čase
od cca 14:07 hod. do cca 14:17 hod. vysielal programovú službu s označením ŤUKI bez právoplatne
udelenej licencie.



Proti uvedenému rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok ktorý žiadal, aby
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie, súčasne žiadal náhradu trov konania.

V dôvodoch opravného prostriedku tvrdil, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne
rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov, zároveň je nedostatočné na posúdenie veci a v
konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia. V odvolaní namietal, že Rada napadnutým rozhodnutím zasiahla do základných práv
navrhovateľa na spravodlivé súdne konanie, súdnu a inú právnu ochranu, garantované Ústavou SR a
Dohovorom, a to konkrétne ustanovenia článku 46 ods. 1 a ods. 2; článku 50 ods. 2 v spojení s článkom
12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj článku 6 ods. 1 a ods. 2 Dohovoru v spojení s článkom 1
Dohovoru. Podľa jeho názoru nie je povinnosťou navrhovateľa, aby v správnom konaní, ktoré sa proti
nemu vedie predkladal akékoľvek dôkazy na svoju nevinu, nakoľko v súlade s Princípom 7 Odporúčania
Výboru ministrov Rady Európy č. R (91) 1 k administratívnym sankciám z 13.02.1991, v správnom
trestaní dôkazné bremeno zaťažuje správny orgán. Aplikujúc uvedené bola Rada v správnom konaní
povinná preukázať, že podľa ustanovenia § 15a došlo k vysielaniu bez udelenej licencie a tohto konania
sa dopustil navrhovateľ. Rada bez dôvodných pochybností nepreukázala ani jednu z vyššie uvedených
skutočností a preto napadnuté rozhodnutie je založené na nedostatočne zistenom skutkovom stave veci
a zasahuje do Ústavou SR a Dohovorom garantovaných práv navrhovateľa.

V odvolaní ďalej poukázal na to, že nie je držiteľom tzv. analógovej licencie na vysielanie, ale naopak
už len digitálnej licencie na vysielanie televíznych programových služieb, nakoľko došlo k zavŕšeniu
procesu digitalizácie televízneho a rozhlasového vysielania. Ak by Radou posudzovaný komunikát
bol „vysielaním" v zmysle príslušných právnych predpisov, musel by z technického hľadiska zanechať
digitálnu stopu, ktorej existencia a obsah sú preukázateľné. Zo skutkového stavu veci vyplýva, že Rada
nijakým spôsobom neskúmala a ani nezabezpečila žiadne dôkazy na preukázanie skutočnosti, či sporný
komunikát bol v skutočnosti vysielaním a ak áno, aký bol jeho obsah a kto bol jeho pôvodcom. Nakoľko
Rada žiadne iné dôkazy pre rozhodnutie nezískala ani neskúmala, jej záver o porušení povinnosti zo
strany navrhovateľa je predčasný a vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a neunesenia
dôkazného bremena.

Rada bola ako správny orgán povinná informovať navrhovateľa o všetkých podkladoch, ktoré tvoria
podklad pre vydanie napadnutého rozhodnutia a bola povinná dať navrhovateľovi možnosť, aby sa
k všetkým podkladom vyjadril. Postup Rady bol nezákonný, nakoľko odňal navrhovateľovi základné
právo na spravodlivé súdne konanie, najmä právo byť bez meškania oboznámený s činom, ktorý sa
mu kladie za vinu a podkladmi, ktoré tvoria podklad pre vydanie rozhodnutia. Rada nezabezpečila
žiaden dôkaz a ani neskúmala akým spôsobom sa obsah sporného komunikátu dostal od jeho
pôvodcu k prevádzkovateľovi retransmisie, kto bol pôvodcom obsahu sporného komunikátu a či
práve prevádzkovateľ retransmisie nie je pôvodcom obsahu sporného komunikátu a teda sám porušil
povinnosť podľa ustanovenia § 15a ods. 2 zákona o vysielaní.
V zmysle uvedených skutočností navrhovateľ uviedol, že Rada neuniesla svoje dôkazné bremeno a
na základe vykonaného dokazovania bez dôvodných pochybností nepreukázala, že obsah sporného
komunikátu bol šírený vysielaním; zasiahla do práv navrhovateľa na spravodlivé súdne konanie a
prezumpciu neviny; napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, vychádza z nedostatočne zisteného
skutkového stavu a zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisov a spisy správneho orgánu
nie sú úplné, preto je potrebné napadnuté rozhodnutia zrušiť.

Na záver odvolania navrhovateľ uviedol, že dospel k záveru, že zo skutkového stavu zisteného Radou
vyplýva, že porušenia povinnosti sa mala dopustiť spoločnosť D. (prevádzkovateľ retransmisie), a
navrhovateľovi preto nie je zrejmé, z akého dôvodu Rada voči nej nezačala správne konanie, ale naopak
uložila sankciu navrhovateľovi.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľa žiadala napadnuté rozhodnutie
potvrdiť. Nesúhlasila s námietkami uvedenými v opravnom prostriedku a zastávala názor, že ako
príslušný správny orgán v dostatočnej miere zistila skutkový stav veci, na ktorý správne aplikovala
relevantné ustanovenia zákona. Rozhodnutie je riadne odôvodnené, vydané na základe správnych
skutkových a právnych záverov. Tvrdila, že v predmetnom správnom konaní sa riadne vyrovnala s
argumentmi navrhovateľa, napadnuté rozhodnutie nevykazuje žiadne právne ani logické vady, ktoré by



mohli mať vplyv na jeho zákonnosť a rovnako ani jej postup v predmetnom správnom konaní nevykazuje
žiadne vady, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Vo vyjadrení poukázala na to, že argumentácia navrhovateľa je značne zavádzajúca a je z nej zrejmé
nepochopenie základného princípu retransmisie. Uviedla, že už zo samotnej definície retransmisie
je očividné, že retransmitovať možno iba samotné vysielanie. Pokiaľ nedochádza k vysielaniu,
nemôže dôjsť ani k retransmisii programovej služby. Spoločnosť D., ako prevádzkovateľ retransmisie
jednoznačne poskytovala v rámci svojej programovej ponuky aj programovú službu s názvom ŤUKI.
Na to, aby ju mohla poskytovať, muselo dochádzať k jej vysielaniu. Z tohto dôvodu nebolo potrebné
žiadať spoločnosť P. o vyjadrenie, či takáto programová služba vysiela, nakoľko táto skutočnosť bola
jednoznačne preukázaná. Zároveň uviedla, že nie je pravdou, že navrhovateľ alebo aj ostatní komerční
vysielatelia sú držiteľmi len licencie na digitálne vysielanie, nakoľko tak navrhovateľ, ako aj iní komerční
vysielatelia sú stále držiteľmi aj licencií na analógové vysielanie. Táto skutočnosť je zrejmá aj zo
zoznamu televíznych vysielateľov, ktorý je uvedený na webovej stránke Rady v časti Regulované
subjekty. Nie je pravdou ani tvrdenie navrhovateľa, že jediným podkladom pre rozhodnutie Rady bol
prepis/popis skutkového stavu. Táto skutočnosť je jednoznačne zrejmá aj z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, v ktorom Rada v úvodnej procesnej časti uvádza, že spolu s oznámením o začatí správneho
konania bol navrhovateľovi zaslaný aj záznam, ktorý Rada vyhotovila vo svojom sídle a zápisnica z
tohto úkonu. Tento záznam a zápisnica o jeho vykonaní tvorili tiež podklady pre rozhodnutie, pričom táto
skutočnosť bola uvedená už v oznámení o začatí správneho konania. Poukázala na to, že o absurdnosti
celej situácie svedčí aj fakt, že samotný navrhovateľ verejnosť informoval o spustení novej televíznej
programovej služby pre deti a táto informácia bola verejne dostupná.

Rada sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyrovnala so všetkými definičnými
kritériami vysielania a televíznej programovej služby a bez akýchkoľvek pochybností ustálila, že sa v
predmetnom prípade jednalo o vysielanie. Taktiež uviedla, že spoločnosť D. nemohla porušiť povinnosť
ustanovenú v § 15a ods. 2 zákona o vysielaní, nakoľko tejto spoločnosti Rada udelila registráciu
na retransmisiu, na základe ktorej ju táto spoločnosť aj poskytuje. Na základe uvedeného Rada
jednoznačne dospela k záveru, že navrhovateľ vysielal programovú službu Ťuki bez právoplatne
udelenej licencie.

Dňom 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP)
upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho
v správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v
správnom súdnictve.

Podľa § 492 ods. 2 SSP, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
Rady na základe podaného opravného prostriedku, preskúmal napadnuté rozhodnutie a jemu
predchádzajúce správne konanie postupom podľa § 246 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s §§
250l a nasl. v rozsahu dôvodov uvedených v opravnom prostriedku. Na pojednávaní súdu dňa
28.11.2017 oboznámil obsah spisu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis č. 616/SKO/2015 a vypočul
prítomného povereného zástupcu odporkyne, ako aj právneho zástupcu navrhovateľa.

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup odporkyne, ktorým bola
navrhovateľovi uložená sankcia podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona o vysielaní a retransmisii za porušenie
povinností podľa § 15a ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii.

Podľa § 4 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii
(1) Poslaním Rady je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody
prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti
vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie.
(2) Rada dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách vysielateľov, ktorí vysielajú
na základe zákona alebo na základe licencie podľa tohto zákona. Dohliada na dodržiavanie právnych
predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na



požiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych
mediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom.
(3) Rada je právnická osoba so sídlom v Bratislave. Pri výkone štátnej správy v oblasti vysielania,
retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie má postavenie orgánu
štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou v rozsahu vymedzenom týmto zákonom a osobitnými
predpismi.
(4) Činnosť Rady vyplývajúcu z jej poslania (odseky 1 a 2) a z jej pôsobnosti (§ 5) vykonávajú členovia
Rady a úlohy spojené s činnosťou Rady plnia zamestnanci Kancelárie Rady pre vysielanie a retransmisiu
(ďalej len ,,kancelária").

Podľa § 15a ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii
Vysielanie bez udelenej licencie sa zakazuje; to sa nevzťahuje na analógové vysielanie osôb podľa §
2 ods. 3 a 4 a na analógové vysielanie vysielateľa na základe zákona a vysielanie prostredníctvom
internetu.

Podľa § 64 zákona o vysielaní a retransmisii
(1) Za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi Rada ukladá tieto
sankcie:
a) upozornenie na porušenie zákona,
b) odvysielanie oznamu o porušení zákona,
c) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,
d) pokutu,
e) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.

(2) Sankciu podľa odseku 1 písm. d/ Rada uloží, ak vysielateľ, prevádzkovateľ retransmisie, poskytovateľ
audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo právnická osoba alebo fyzická osoba podľa § 2
ods. 3 a 4 aj napriek písomnému upozorneniu Rady opakovane porušila povinnosť. Rada uloží pokutu
bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 19. Rada môže uložiť
pokutu aj bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 16 ods. 2 písm.
a/ a c/, ods. 3 písm. k/, § 20 ods. 1 a 3, § 30, ako aj v prípade vysielania bez oprávnenia [§ 2 ods. 1
písm. b/] alebo prevádzkovania retransmisie bez oprávnenia [§ 2 ods. 1 písm. e/].

(3) Pokutu Rada určí podľa závažnosti veci, spôsobu, trvania a následkov porušenia povinnosti, miery
zavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania, poskytovania audiovizuálnych mediálnych
služieb na požiadanie a retransmisie, získané bezdôvodné obohatenie a sankciu, ktorú už prípadne
uložil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú týmto zákonom v rámci vlastného samoregulačného
systému.

Podľa § 71 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii
Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967
Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov - správny poriadok) okrem ustanovení § 23 v časti
nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, 53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní.

Podľa § 3 ods.1 zákona č. 71/1967 Zb. správneho poriadku
Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť
záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať
plnenie ich povinností.

Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku
Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné
podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa § 46 správneho poriadku
Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to
príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.



Najvyšší súd Slovenskej republiky v preskúmavanej veci dospel k záveru, že odporkyňa v predmetnej
veci náležite postupovala v zmysle citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážila dostatok
skutkových okolností relevantných pre vydanie rozhodnutia, zistila skutočný stav veci, v konaní
postupovala v súčinnosti s navrhovateľom ako s účastníkom konania a nedopustila sa takej vady, ktorá
by mala za následok nezákonnosť rozhodnutia.

Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu na základe
odvolania účastníka správneho konania, podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku
(§§ 250l a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil
dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v
súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo
vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia
správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu
napadnutého rozhodnutia.

V administratívnom konaní, predmetom ktorého je zisťovanie správneho deliktu a uloženie sankcie zaň
je podstatné, vyhodnotenie toho, či účastník správneho konania, ktorý sa mal svojim postupom dopustiť
porušenia zákona, spáchal správny delikt, vyhodnotiť podmienky, za ktorých k spáchaniu došlo, ako aj
následky ním vzniknuté a vyhodnotiť ich vplyv na výšku zákonom predvídanej sankcie. Zo zákona o
vysielaní a retransmisii vyplýva objektívna zodpovednosť právnických osôb za správne delikty.

Z obsahu administratívneho spisu mal Najvyšší súd Slovenskej republiky za preukázané, že žalovaný
správny orgán navrhovateľovi napadnutým rozhodnutím uložil sankciu 2.000 € za porušenie povinnosti
ustanovenej v

- § 15a ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že v dňoch 3.6.2015 v čase od cca 10:01 hod. do cca 10:30
hod., 4.6.2015 v čase od cca 14:13 hod. do cca 14:42 hod., 5.6.2015 v čase od cca 9:18 hod. do cca
9:47 hod., 8.6.2015 v čase od cca 9:40 hod. do cca 10:09 hod., 8.6.2015 v čase od cca 14:07 hod. do
cca 14:17 hod. vysielal programovú službu s označením ŤUKI bez právoplatne udelenej licencie.

Súčasne Rada vyslovila, že podľa § 64 ods. 5 zákona o vysielaní a retransmisii „Uložením sankcie
nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia uložila" a podľa § 67 ods. 16 zákona o vysielaní a
retransmisii je pokuta splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia a je potrebné
ju uhradiť na účet uvedený v rozhodnutí.

Oznámením o začatí správneho konania zo dňa 09.06.2015 oznámila navrhovateľovi, že voči nemu
začína správne konanie vo veci možného porušenia § 15a ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. v súvislosti s
opísaným priebehom vysielania a súčasne ho vyzvala, aby k predmetu správneho konania zaslal svoje
stanovisko, prípadne navrhol dôkazy v súlade s § 32 ods. 2 a 3 v nadväznosti na § 33 ods. 1 a § 34 ods.
3 správneho poriadku najneskôr do 10 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia, a v tejto lehote sa tiež
vyjadril k podkladom pre rozhodnutie v správnom konaní.

Navrhovateľ sa v určenej lehote nevyjadril. Odporkyňa opätovnou výzvou na vyjadrenie k podkladom pre
rozhodnutie v predmetnom správnom konaní vyzvala navrhovateľa k podaniu stanoviska v lehote 5 dní.
Výzva bola doručená právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 30.07.2015. V oboch výzvach odporkyňa
poučila navrhovateľa, že pokiaľ svoje práva v stanovenej lehote nevyužije, Rada môže rozhodnúť vo
veci aj bez jeho stanoviska, pokiaľ uzná, že podklady a dôkazy zhromaždené v správnom konaní sú
dostačujúce podľa §46 správneho poriadku.

Po prejednaní veci na rokovaní Rady pre vysielanie a retransmisiu dňa 27.10.2015 bolo jednohlasne
prijaté uznesenie o preukázaní porušenia povinnosti v celom rozsahu uvedenom v Oznámení o začatí
správneho konania. Následne bolo vydané napadnuté rozhodnutie odporkyne, ktoré súd preskúmava v
rozsahu predložených odvolacích dôvodov.

Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, podľa ktorej Rada nedostatočne preukázala, že došlo k vysielaniu
bez udelenej licencie a či vôbec došlo k vysielaniu, najvyšší súd uvádza, že pokiaľ bolo vysielanie
retransmitované, táto skutočnosť vylučuje možnosť, že by nedošlo k samotnému vysielaniu. Navrhovateľ



je držiteľom licencií č. T/39, TD/15 pre programovú službu JOJ, T/219, TD/16 pre programovú službu
JOJ PLUS, TD/109 pre programovú službu WAU, TD/122 pre programovú službu SENZI a TD/144 pre
programovú službu RiK. Dňa 7.5.2015 požiadal o udelenie licencie na digitálne televízne vysielanie
podľa ustanovenia § 27 zákona č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní pre programovú službu s
názvom ŤUKI. V správnom konaní jeho žiadosti Rada vyhovela a na zasadnutí dňa 9.6.2015 udelila
navrhovateľovi licenciu na televízne digitálne vysielanie pre danú programovú službu. Z uvedeného je
teda zrejmé, že navrhovateľ spustil vysielanie programovej služby ešte pred udelením licencie a teda
vysielal bez právoplatne udelenej licencie.

Vo vzťahu k všetkým odvolacím námietkam Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že dôvody
rozhodnutia odporkyne považuje za logické, vyplývajúce zo skutkových zistení v danej veci. Rada
skutkové zistenia kvalifikovala správne, keď konštatovala, že predmetnými skutkami boli naplnené znaky
porušenia zákona podľa uvedeného zákonného ustanovenia. Odporkyňa v napadnutom rozhodnutí
dostatočne a zrozumiteľne zdôvodnila svoje skutkové závery a správne úvahy, ktoré ju viedli k záveru
uvedenému v preskúmavanom rozhodnutí, pričom jej záver je určitý a zrozumiteľný. Nebolo preukázané,
že Rada by sa v konaní dopustila takej vady, ktorá by mohla mať za následok nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia.

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho
orgánu ako vecne správne a v súlade so zákonom potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p..

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že
procesne neúspešnej navrhovateľovi nárok na ich náhradu nepriznal.

O povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za podaný opravný prostriedok súd rozhodol podľa
§ 2 ods. 4 veta druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, podľa
ktorého poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v
konaní nebol úspešný.

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.