Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sž/16/2015 z 25. 4. 2017 Citácia: rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 25. apríla 2017, sp. zn. 2Sž/16/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:9015010097.1 Najvyšší súd | 2Sž/16/2015 | ECLI:SK:NSSR:2017:9015010097.1 | 2017-04-25 | Rozhodnutie Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (zrušený), § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/78b2f487-5ff7-44a6-9c6d-ec4fc3ac7265 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:9015010097.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Sž/16/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 9015010097
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kováčová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:9015010097.1

Rozhodnutie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej
a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Jozefa Hargaša, v právnej veci navrhovateľky:
MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Bratislavská 1/a, Bratislava, zastúpenej Advokátskou
kanceláriou Paul Q, s. r. o., so sídlom Karadžičova 2, Bratislava proti odporkyni: Rada pre vysielanie
a retransmisiu, so sídlom Dobrovičova 8, P.O.BOX 155, Bratislava v konaní o opravnom prostriedku
navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne č. RP/64/2015 z 10. novembra 2015 takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/64/2015 z 10. novembra 2015
potvrdzuje.

Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť súdny poplatok vo výške 500 € na bankový účet podľa priloženého
platobného predpisu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rada pre vysielanie a retransmisiu rozhodnutím č. RP/64/2015 z 10. novembra 2015 ako orgán príslušný
podľa § 4 ods. 1 až 3 a § 5 ods. 1 písm. g) a h) zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a
o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 308/2000 Z. z.") uložila navrhovateľke pokutu vo výške 5 000 € podľa § 64 ods. 1 písm. d) zákona č.
308/2000 Z. z. určenú podľa § 67 ods. 5 písm. a) uvedeného zákona za porušenie povinnosti ustanovenej
v § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z., ktorú navrhovateľka porušila tým, že na programovej službe
TV MARKÍZA odvysielala dňa 6. júna 2015 v čase o cca 11:43:14 hod. a 20:08 hod. komunikát, ktorý
bol upútavkou na program Nasleduj svoj sen, o cca 12:10:29 hod. komunikát, ktorý bol upútavkou na
program Smotánka, o cca 12:41:31 hod. komunikát, ktorý bol upútavkou na program NON-STOP a o
cca 13:05:45 hod. komunikát, ktorý bol upútavkou na program Chlapi neplačú, t.j. komunikáty, ktoré
naplnili definíciu vlastnej propagácie podľa § 37a ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z., a teda reklamy podľa
§ 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. bez toho, aby boli na začiatku zreteľne oddelené od iných častí
programovej služby tak, aby neboli zameniteľné s inými zložkami programovej služby.

V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa poukázala na to, že odvysielané komunikáty obsahovali krátke
výňatky z audiovizuálnych diel Nasleduj svoj sen, Smotánka, NON-STOP a Chlapi neplačú, pričom
charakterom svojho spracovania naplnili definíciu upútavky (podľa § 1 ods. 6 vyhlášky Ministerstva
kultúry Slovenskej republiky č. 589/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o jednotnom systéme
označovania audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel,
programov alebo iných zložiek programovej služby a spôsobe jeho uplatňovania v znení neskorších
predpisov) ako formy vlastnej propagácie, a teda reklamy v zmysle § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000
Z. z. Vysielaná reklama musí byť podľa § 34 ods. l zákona č. 308/2000 Z. z. rozoznateľná a zreteľne
oddelená v takej miere, aby bola vylúčená zameniteľnosť reklamy s inými zložkami programovej



služby. Sporné upútavky neboli na začiatku vymedzené žiadnym obrazovo-zvukovým či priestorovým
prostriedkom. Rada poukázala na to, že nepoužitie obvyklých prostriedkov na oddelenie reklamy priznala
sama navrhovateľka vo svojom vyjadrení, pričom to zdôvodnila technickými problémami súvisiacimi so
zmenou jarnej grafiky.

Odporkyňa v rozhodnutí uviedla, že cca jednu sekundu po začatí upútaviek na programy Nasleduj
svoj sen, Smotánka a Chlapi neplačú sa v strede obrazu objavuje informačný kruh, obsahujúci údaje
o dni a čase vysielania jednotlivých programov, ktorý sa následne umiestni do ľavej časti obrazu.
Farebný informačný kruh nabieha do obrazu upútavky v niekoľko sekundovom oneskorení oproti jej
obrazovej zložke, pričom sa stáva jej súčasťou. Vzhľadom na spôsob zapracovania informačného kruhu
ako súčasti vizuálnej stránky upútavky ako aj jeho obsahové prepojenie s upútavkou (podrobnosti o
odvysielaní programov v rozsahu určenia dňa a času) neplní funkciu predelového prostriedku, ale len
nositeľa informácie o dni a čase odvysielania programov ako imanentná súčasť upútaviek.

Upútavka na program NON-STOP začala priamo výňatkom z audiovizuálneho diela NON-STOP a až v
závere upútavky sa v obraze ukáže na čiernom podklade biely titulok NON-STOP a v pravom dolnom
rohu modré políčko s nápisom „Dnes" a žltým ,,20:30", v strede obrazovky titulok NON-STOP. Vzhľadom
na spôsob zapracovania titulku a políčka ako súčasti vizuálnej stránky upútavky, na ich zaradenie na
samotný koniec upútavky po tom, čo boli zobrazené všetky v upútavke použité výňatky z diela NON-
STOP, ako aj jeho obsahové prepojenie s upútavkou (podrobnosti o odvysielaní programov v rozsahu
určenia dňa a času), titulok a políčko neplní funkciu predelového prostriedku, ale len nositeľa informácie
o dni a čase odvysielania programov ako imanentná súčasť upútaviek.

Rada dospela k záveru, že komunikáty, ktoré naplnili definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č.
308/2000 Z. z., neboli zreteľne oddelené od komunikátov označujúcich sponzora programu FC Venuša
ako inej zložky programovej služby, čím došlo k porušeniu povinnosti ustanovenej v § 34 ods. 1 zákona
č. 308/2000 Z. z.

V odôvodnení uloženej sankcie rada uviedla právoplatné rozhodnutia, ktorými bola navrhovateľka v
minulosti sankcionovaná za porušenie povinnosti ustanovenej v § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z.
Následne rada poukázala na všetky skutočnosti, ktoré brala do úvahy pri určovaní výšky uloženej pokuty,
pričom vychádzala zo závažnosti správneho deliktu, rozsahu a dosahu vysielania, miery zavinenia,
následkov porušenia povinnosti, trvania správneho deliktu, spôsobu porušenia povinnosti a pokutu určila
vo výške 5 000 €.

Proti uvedenému rozhodnutiu odporkyne podala včas odvolanie navrhovateľka, v ktorom navrhla, aby
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.
Zároveň si uplatnila náhradu trov konania. V dôvodoch uviedla, že odporkyňa nesprávne aplikovala § 34
ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. a vyložila ho neakceptovateľným spôsobom v kontexte posudzovanej
situácie ako aj v kontexte garancií ústavných práv. Štátny orgán pri aplikácii právnej normy môže
realizovať len taký výklad, ktorý sú účastníci právnych vzťahov na základe textu normy schopní
predvídať.

Zákonodarca určil vysielateľom povinnosť realizovať vysielanie reklamy tak, aby bolo zjavné, že ide
o reklamu, a povinnosť oddeliť vysielanie reklamy od iných zložiek programovej služby tak, aby
priemerný recipient bol schopný odlíšiť reklamu od iných zložiek programovej služby. Zákonodarca ďalej
v citovanom ustanovení bez bližšej špecifikácie uvádza, aké prostriedky majú byť použité na oddelenie
reklamy.

Podľa názoru navrhovateľky boli z jej strany v rámci vysielania reklamných blokov splnené požiadavky
definované ustanovením § 34 ods. l zákona č. 308/2000 Z. z. Rozhodnutie odporkyne vychádza z
extenzívneho výkladu citovaného ustanovenia, pričom týmto rozhodnutím sú navrhovateľke ukladané
nové povinnosti, ktoré zákon nepredpokladá.

Navrhovateľka uviedla, že vysielanie reklamy je uplatnením práva na slobodu prejavu, a preto musia
štátne orgány pri obmedzení tohto práva skúmať splnenie podmienok pre takéto obmedzenie, pričom je
potrebné dodržať proporcionalitu medzi sledovaným legitímnym cieľom obmedzenia a prostriedkami a
formou, akou sa obmedzenie realizuje. Zákon nedáva odporkyni priestor na vlastnú úvahu o tom, ako



má oddelenie vysielania reklamy od ostatných zložiek programovej služby vyzerať, ale vyžaduje výlučne
len to, aby bola reklama odlíšiteľná od ostatných zložiek programovej služby.

Navrhovateľka v správnom konaní uviedla, že z dôvodu technických problémov neboli odvysielané
obvyklé prostriedky na oddelenie reklamy, čo však automaticky neznamená porušenie zákona.
Výkladom odporcu uvedeným v rozhodnutí, by každá zmena prostriedkov na oddelenie reklamy
znamenala automatické porušenie zákona. Navrhovateľ má za to, že je nevyhnutné posudzovať, či
vôbec došlo k zameniteľnosti s inými zložkami programovej služby. Odporkyňa v rozhodnutí konštatuje,
že farebný kruh, obsahujúci údaje o dni a čase vysielania jednotlivých programov, ktorý sa objavuje na
obrazovke približne 1 sekundu po začatí komunikátov, neplní funkciu predelového prostriedku, ale len
nositeľa informácie o dni a čase odvysielania programov. Nie je zrejmé, na základe čoho odporkyňa
dospela k závere, že použitý spôsob oddelenia, ktorý je nositeľom informácie, nemôže byť zároveň aj
oddeľovacím prostriedkom.

Navrhovateľka tiež namietala, že zo znenia § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. vyplýva, že
odporkyňa mala skúmať nielen to, či navrhovateľka dodržala formu (zvukovo-obrazové alebo priestorové
prostriedky), ale aj spôsob oddelenia (zreteľne tak, aby reklama a telenákup neboli zameniteľné s inými
zložkami). Na porušenie povinnosti ustanovenej v § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. nestačí, aby
oddelenie vysielania reklamy bolo nezreteľné. Porušením povinnosti je až situácia, kedy je oddelenie
vysielania reklamy nezreteľné až takým spôsobom, že v dôsledku toho došlo k zameniteľnosti reklamy
s inými časťami programovej služby. Skutočnosť, že reklama nebola oddelená tradičným spôsobom,
neznamená, že nebola pre bežného diváka rozpoznateľná.

V závere odvolania navrhovateľka uviedla, že v prípade, ak najvyšší súd dospeje k záveru o porušení
povinnosti uvedenej v § 34 ods. l zákona č. 308/2000 Z. z., žiada o primerané zníženie pokuty. Výška
uloženej pokuty je doteraz jedna z najvyšších uložených pokút navrhovateľke za porušenie predmetného
ustanovenia, a to aj napriek skutočnosti, že závažnosť deliktu nie je vysoká a že neodvysielanie
obvyklých oddeľovacích prostriedkov bolo spôsobené technickými problémami.

K opravnému prostriedku navrhovateľky sa vyjadrila odporkyňa a navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky napadnuté rozhodnutie potvrdil. V dôvodoch poukázala na to, že v napadnutom rozhodnutí
sa podrobne zaoberala vývojom právnej úpravy v danej veci, pričom poukázala na zachovanie princípu
oddelenia a rozoznateľnosti pre vysielanie reklamy a telenákupu (na rozdiel od mediálnej komunikácie,
pri ktorej sa od uplatňovania princípu oddelenia upustilo a zachovaný zostal iba princíp rozoznateľnosti).
Pre splnenie povinnosti ustanovenej v § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. je teda nevyhnutné, aby
boli dodržané oba princípy, a teda aby vysielaná reklama a telenákup boli nielen rozoznateľné, ale aj
oddelené od ostatných zložiek programovej služby.

K námietke predvídateľnosti aplikácie právnych noriem odporkyňa uviedla, že dikcia zákona je
dostatočne presná a zrozumiteľná a účastníkovi právneho vzťahu zo znenia § 34 ods. 1 zákona č.
308/2000 Z. z. jasne vyplýva povinnosť vysielať reklamu a telenákup tak, aby bola rozoznateľná a
oddelená od iných častí programovej služby. Odporkyňa navyše navrhovateľke v minulosti v súvislosti
s porušením predmetnej povinnosti uložila sankciu niekoľko krát (8x upozornenie na porušenie zákona,
6x pokuta), a preto navrhovateľka mohla a mala vedieť, akú povinnosť jej zákon ustanovuje a akým
spôsobom bude odporkyňa v prípade jej nedodržania postupovať.

Pokiaľ sa jedná o zachovanie proporcionality obmedzenia práva na slobodu prejavu vo vzťahu k
dosiahnutiu sledovaného cieľa, odporkyňa poukázala na to, že cieľom, ktorý sleduje § 34 ods. 1
zákona č. 308/2000 Z. z., je ochrana diváka pred možnou zámenou reklamy za vysielanie iných zložiek
programovej služby, a teda ochrana diváka pred potenciálnym uvedením do omylu o povahe vysielanej
zložky programovej služby. Tento cieľ nebol v predmetnom prípade naplnený, pretože navrhovateľka
vysielanie reklamy od ostatných zložiek programovej služby neoddelila vôbec. Divák musí po odvysielaní
oddeľujúcich prostriedkov očakávať vysielanie komerčného charakteru. Uvedené je možné dosiahnuť
odvysielaním takých zvukovo-obrazových alebo priestorových prostriedkov, ktoré sú charakteristické
pre vysielanie reklamy, a to pre celú programovú službu. Pôjde teda o také oddelenie, ktoré nebude
zameniteľné s inou programovou zložkou.



K tvrdeniu navrhovateľky, že použitie farebného kruhu obsahujúceho údaje o dni a čase vysielania môže
plniť zároveň funkciu nositeľa informácie i funkciu oddeľovacieho prostriedku, odporkyňa uviedla, že
samotné použitie tohto informačného kruhu by obe tieto funkcie mohlo plniť v prípade, ak by bol najprv
zobrazený informačný kruh samostatne a následne by bola odvysielaná reklama (upútavka). Avšak v
prípade upútaviek na komunikáty Nasleduj svoj sen, Smotánka a Chlapi neplačú sa tento informačný
kruh na obrazovke objavil až následne. K oddeleniu upútavky od iných zložiek programovej služby teda
vôbec nedošlo, keďže nie je možné, aby oddelenie jednej zložky programovej služby od druhej nastalo
počas trvania prvej.

K výške uloženej pokuty odporkyňa uviedla, že skutočnosť, že výška pokuty je najvyššia z doteraz
uložených, ešte neznamená, že pokuta bola uložená v strednom rozmedzí alebo na hornej hranici
zákonom stanoveného rozsahu. Ustanovenie § 67 ods. 5 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. stanovuje
výšku pokuty za porušenie podmienok na vysielanie mediálnej komerčnej komunikácie vrátane reklamy
a telenákupu v rozmedzí 3 319 € až 165 969 €. Pokuta uložená navrhovateľke vo výške 5 000 €, je
teda jednoznačne na spodnej hranici zákonnej sadzby. Táto nízka suma bola okrem iného určená aj z
dôvodu nie vysokej závažnosti spáchaného správneho deliktu.

Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok upravujúci v
zmysle § 1 písm. a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom
súdnictve a v zmysle § 1 písm. b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb
v správnom súdnictve.

Podľa § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
Rady na základe podaného opravného prostriedku, preskúmal napadnuté rozhodnutie a mu
predchádzajúce správne konania postupom podľa § 246 ods. 2 písm. a) O. s. p. v spojení s § 250l a
nasl. O. s. p. v rozsahu dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s obsahom
administratívneho spisu, ako aj s obsahom písomných podaní účastníkov konania a po vypočutí
zástupcov účastníkov konania na pojednávaní, dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky
nie je dôvodný.

Úlohou najvyššieho súdu v posudzovanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia odporkyne,
ktorým rozhodla, že navrhovateľka porušila povinnosť ustanovenú v § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.
z., nakoľko dňa 6. júna 2015 na programovej službe TV MARKÍZA odvysielala upútavky na programy
Nasleduj svoj sen, Smotánka NON-STOP a Chlapi neplačú bez toho, aby boli na začiatku zreteľne
oddelené od iných častí programovej služby tak, aby neboli zameniteľné s inými zložkami programovej
služby. Za uvedené porušenie rada uložila navrhovateľke pokutu vo výške 5 000 €.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. poslaním rady je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní
práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať
štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb
na požiadanie.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. rada dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských
reláciách vysielateľov, ktorí vysielajú na základe zákona alebo na základe licencie podľa tohto zákona.
Dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie
audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania,
retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom
týmto zákonom.

Podľa § 5 ods.1, písm. g/, h/, m/, n/ zákona č. 308/2000 Z. z. do pôsobnosti rady v oblasti
výkonu štátnej správy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa
osobitných predpisov, ukladať sankcie vysielateľom, prevádzkovateľom retransmisie a poskytovateľom
audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ako aj tým, ktorí vysielajú alebo prevádzkujú retransmisiu



bez oprávnenia, žiadať záznamy vysielania od vysielateľov v prípade potreby, vybavovať sťažnosti na
porušenie tohto zákona podľa § 14a.

Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. reklama na účely tohto zákona je akékoľvek verejné
oznámenie vysielané za odplatu alebo inú podobnú protihodnotu vrátane vlastnej propagácie, ktorého
zámerom je podporiť predaj, nákup alebo nájom tovaru alebo služieb vrátane nehnuteľností, práv a
záväzkov alebo dosiahnuť iný účinok sledovaný objednávateľom reklamy alebo vysielateľom.

Podľa § 37a ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. vlastná propagácia na účely tohto zákona je činnosť
vysielateľa určená na získanie a udržanie pozornosti verejnosti na vlastné vysielanie, programy, tovary
alebo služby, priamo spojené s vysielaním a programami; za vlastnú propagáciu sa nepovažuje
oznámenie vysielateľa, ktorým informuje verejnosť o vlastnom programe.

Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. vysielanie reklamy a telenákupu musí byť rozoznateľné
a zreteľne oddelené od iných častí programovej služby tak, aby neboli zameniteľné s inými
zložkami programovej služby; vo vysielaní rozhlasovej programovej služby sa použijú na oddelenie
zvukové prostriedky a vo vysielaní televíznej programovej služby zvukovo-obrazové alebo priestorové
prostriedky.

Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo
osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: a) upozornenie na porušenie zákona, b) odvysielanie
oznamu o porušení zákona, c) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,
d) pokutu, e) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.

Podľa § 64 ods. 2 vety prvej zákona č. 308/2000 Z. z. sankciu podľa odseku 1 písm. d) rada uloží,
ak vysielateľ, prevádzkovateľ retransmisie, poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie
alebo právnická osoba alebo fyzická osoba podľa § 2 ods. 3 a 4 aj napriek písomnému upozorneniu
rady opakovane porušila povinnosť.

Podľa § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. pokutu rada určí podľa závažnosti veci, spôsobu, trvania
a následkov porušenia povinnosti, miery zavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania,
poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a retransmisie, získané bezdôvodné
obohatenie a sankciu, ktorú už prípadne uložil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú týmto zákonom
v rámci vlastného samoregulačného systému.

Podľa § 67 ods. 5 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej
programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 3 319 € do 165 969 € a vysielateľovi
rozhlasovej programovej služby od 497 € do 49 790 €, ak porušil podmienky na vysielanie mediálnej
komerčnej komunikácie vrátane reklamy a telenákupu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v preskúmavanej veci dospel k záveru, že odporkyňa v predmetnej
veci náležite postupovala v zmysle citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážila dostatok
skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, zistila skutočný stav veci, v konaní
postupovala v súčinnosti s navrhovateľkou ako s účastníčkou konania a v konaní sa nedopustila ani
takej vady, ktorá by mala za následok nezákonnosť rozhodnutia.

Odvysielané komunikáty odporkyňa kvalifikovala ako upútavky na programy Nasleduj svoj sen,
Smotánka, NON-STOP a Chlapi neplačú, a teda formu vlastnej propagácie napĺňajúcu definíciu reklamy
podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. Túto skutočnosť navrhovateľka nenamietala.

Spornou otázkou v konaní bola správna aplikácia a zákonný výklad ustanovenia § 34 ods. l zákona
č. 308/2000 Z. z. v súvislosti so záverom rady o povinnosti oddeliť odvysielané upútavky obrazovo-
zvukovými či priestorovými prostriedkami od ostatných zložiek programovej služby.

Najvyšší súd sa v tomto smere stotožnil so závermi rady a uvádza, že výklad a aplikácia sporného
ustanovenie radou boli uskutočnené ústavne konformným spôsobom v súlade s textom a účelom
právneho predpisu.



Z ustanovenia § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. jednoznačne vyplýva, že pre splnenie povinnosti v
ňom ustanovenej musia byť dodržané oba princípy (princíp oddelenia a princíp rozoznateľnosti), teda
vysielaná reklama musí byť nielen rozoznateľná, ale aj oddelená od ostatných zložiek programovej
služby, pričom citované ustanovenie presne stanovuje možné spôsoby oddelenia, ktorými vo vysielaní
televíznej programovej služby môžu byť zvukovo-obrazové alebo priestorové prostriedky.

V nadväznosti na uvedené nemožno priznať úspech ani námietke navrhovateľky, že použitie farebného
kruhu obsahujúceho údaje o dni a čase vysielania môže plniť zároveň funkciu nositeľa informácie i
funkciu oddeľovacieho prostriedku. Pokiaľ § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. jednoznačne zakotvuje
povinnosť zreteľne oddeliť reklamu (či telenákup) od iných častí programovej služby, a to v prípade
navrhovateľky zvukovo-obrazovými alebo priestorovými prostriedkami, najvyšší súd môže len v duchu
argumentácie odporkyne zdôrazniť, že oddelenie jednej zložky programovej služby od druhej musí
nastať presne medzi ukončením jednej zložky a začiatkom druhej, a nie niekde uprostred, resp. počas
trvania programovej služby.

Najvyšší súd dospel v prejednávanej veci k jednoznačnému záveru, že odvysielané upútavky na
programy Nasleduj svoj sen, Smotánka, NON-STOP a Chlapi neplačú neboli zreteľne oddelené od inej
zložky programovej služby (komunikátov označujúcich sponzora programu FC Venuša), čím došlo k
porušeniu povinnosti ustanovenej v § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z.

K namietanej výške uloženej pokuty najvyšší súd uvádza, že výška uloženej pokuty je v rozhodnutí
odporkyne náležite odôvodnená, že pričom nemožno opomenúť skutočnosť, že výška uloženej pokuty
(5 000 €) je na spodnej hranici zákonnej sadzby (§ 67 ods. 5 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. stanovuje
výšku pokuty v rozmedzí 3 319 € až 165 969 €).

Ako vyplýva z uvedeného, najvyšší súd nepovažoval námietky navrhovateľky uvedené v jej opravnom
prostriedku proti rozhodnutiu odporkyne v spojení s jej námietkami vznesenými na pojednávaní pred
najvyšším súdom za relevantné na vyhovenie jej odvolaciemu návrhu. Vzhľadom na to Najvyšší súd
Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie odporkyne potvrdil podľa § 250q ods.3 veta prvá O. s. p.

O náhrade trov konania súd rozhodoval podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p.
Navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania, pretože bola v konaní neúspešná.

O uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol najvyšší súd podľa § 2 ods. 4 veta druhá a §
5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení neskorších predpisov a položky č. 10 písm. g) Sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy k
uvedenému zákonu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.