Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Asan/4/2016 z 22. 2. 2017 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. februára 2017, sp. zn. 8Asan/4/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:8013200253.1 Najvyšší súd | 8Asan/4/2016 | ECLI:SK:NSSR:2017:8013200253.1 | 2017-02-22 | Uznesenie Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 250ja ods. 3 OSP, § 159 ods. 3 OSP, § 221 ods. 2 OSP, § 104 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2ccf252a-0507-490b-ab7d-11543a525b71 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8013200253.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Asan/4/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200253
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Melicher
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:8013200253.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Z. U., trvale bytom A. XX, R., proti žalovanému:
Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Pionierska
33, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p.: KRP-P-191/KDI-BCP-2012 zo dňa
10.01.2013, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/25/2013-135 zo
dňa 16.06.2016, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/25/2013-135
zo dňa 16. júna 2016 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove (ďalej len ako ,,krajský súd“) podľa § 250j ods. 2 písm.
a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. p.: KRP-P-191/
KDI-BCP-2012 zo dňa 10.01.2013 v spojení s rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru
v Prešove, Okresného dopravného inšpektorátu č. p.: ORP-P-773/ODI2-PO-2012 zo dňa 14.11.2012
a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v
sume 196,04 eura, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že podľa správnych orgánov sa žalobca ako vodič mal
dopustiť priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tým, že v obci Ľubotice na ulici
Bardejovskej v úseku cesty, kde je najvyššia dovolená rýchlosť jazdy 50 km/hod. prekročil najvyššiu
dovolenú rýchlosť jazdy o 41 km/hod. a cestným radarovým rýchlomerom mu bola nameraná rýchlosť
jazdy 91 km/hod..

V tejto súvislosti krajský súd poukázal na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj
ako ,,NS SR“ alebo ,,najvyšší súd“ alebo ,,odvolací súd“) vyslovený v rozsudku sp. zn. 10Sžd/7/2013 zo
dňa 26.06.2013, podľa ktorého „...správny orgán vydal preskúmavané rozhodnutie len na základe tvrdení
príslušníkov policajného zboru, ktoré považoval za hodnoverné tvrdiac, že títo nemali žiaden pomer k
veci aj ... Napriek tomu, že záznamy príslušníkov sú rovnocennými dôkazmi s výpoveďou žalobkyne“.

V administratívnom spise sa nachádza protokol so snímkou č. 701 002 so záberom na prednú časť
vozidla ev. č. R., druh vozidla: A-osobné, dátum 08.08.2012, čas merania 21:08:55 hod., nameraná
rýchlosť 91km/hod, limit stanoviska 50. Zo strany príslušníkov PZ - nstržm. S. a práp. Bc. D. bol
spracovaný len ručný náčrt z miesta merania. Podľa názoru súdu mala byť súčasťou protokolu aj
fotografia reálne preukazujúca miesto merania, z ktorej by bolo zrejmé, že sa skutočne jedná o miesto
s maximálnou povolenou rýchlosťou 50 km/hod.( priamo komunikácia, dopravné značky a pod.).



Nepostačujúca je argumentácia prvostupňového správneho orgánu, ktorý odôvodnil chyby v protokole
tak, že miesto merania je na zázname uvedené Prešov, čo je všeobecné označenie miesta, nakoľko
hliadka sa v krátkych intervaloch presúvala po uvedenom meste a jeho mestských častiach. Samotný
správny orgán v napadnutom rozhodnutí uviedol, že názvy ulíc, ich začiatky, konce, nie sú označované
a v uvedenom prípade sa jedná o tú istú cestu, ktorá má viacero názvov - cesta č. I/18 v meste Prešove
a následne v obci Ľubotice ul. Levočská, ul. Duklianska, ul. Bardejovská, ul. Vranovská. Pritom je
všeobecne známou skutočnosťou, že celý tento úsek nemá len obmedzenú rýchlosť 50 km/hod..

Taktiež tvrdenie žalovaného, že nemá žiaden dôvod pochybovať o správnosti a presnosti merania,
pretože protokol so snímkou č. 701 002, obsahuje okrem iných údajov aj záber na prednú časť vozidla zn.
Škoda vrátane ev. č. R., čas merania, nameranú rýchlosť ako aj evidenčné číslo vozidla, a že samotná
vyhotovená dokumentácia, protokol z merača rýchlosti spoločne so Správou o výsledku objasňovania
priestupku preukazujú, že k spáchaniu skutku a k vyhotoveniu fotodokumentácie z jeho spáchania došlo
na ul. Bardejovskej v obci Prešov (správne v obci Ľubotice) a z predmetného protokolu z merača rýchlosti
je zároveň zrejmé, že limit stanoviska, na ktorom bolo vykonávané meranie rýchlosti jazdy príslušníkmi
PZ bolo 50 km/hod., je podľa názoru krajského súdu nedostatočné.

Ani tvrdenie správnych orgánov, že žalobca bol vodičom, ktorý sa mal dopustiť vyššie uvedeného
priestupku, nie je podľa názoru krajského súdu dostatočným spôsobom preukázané. Spisový materiál
prvostupňového správneho orgánu neobsahuje žiadny listinný dôkaz preukazujúci skutočnosť, že
žalobca dňa 08.08.2012 v čase o 21:08 hod. v obci Ľubotice na ul. Bardejovskej ako vodič motorového
vozidla zn. Škoda Octavia e. č. R. počas jazdy s vozidlom v úseku cesty, kde je najvyššia dovolená
rýchlosť jazdy 50 km/hod., prekročil túto rýchlosť. Hliadka PZ mala využiť všetky možnosti na zastavenie
žalobcu priamo v cestnej premávke, a to bezprostredne po spáchaní uvedeného priestupku a náležitým
spôsobom ho objasniť, a nie ho prenasledovať dokiaľ vozidlo nezastaví.

Žalobca v prvotnom úkone v Správe o výsledku objasňovania priestupku, ktorá bola vyhotovená
bezprostredne po údajnom spáchaní priestupku podal vysvetlenie, v ktorom uviedol, že v danom čase
a danom priestore sa nenachádzal. Trval na tom, že žiadny priestupok nespáchal, že nebol vodičom.
Žiadal predložiť dôkaz, na základe ktorého by bolo možné konkrétne určiť miesto spáchania skutku.
Žiadal predložiť výstup z lokalizačného systému GPS, ktorý zaznamenáva pohyb služobného vozidla
policajného zboru dňa 08.08.2012 v čase od 20:00 hod. do 22:00 hod., čo mu však nebolo vyhovené.

Uznesením č. k. 3S/25/2013-99 zo dňa 21.11.2014 Krajský súd v Prešove konanie prerušil podľa §
250j ods. 4 O.s.p. do právoplatného skončenia veci vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn.
3S/84/2013. V priebehu konania bolo zistené, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 10.01.2013, ktoré je
predmetom súdneho preskúmania na základe podanej žaloby bolo napadnuté protestom prokurátora.
Následne bola vo veci podaná zo strany prokurátora správna žaloba podľa V. časti O.s.p., o ktorej
sa konalo na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 3S/84/2013. Najvyšší súd rozsudok Krajského
súdu v Prešove č. k. 3S/84/2013-65 zo dňa 24.10.2014, ktorým bola žaloba zamietnutá, rozsudkom sp.
zn. 10Sžo/55/2015 zo dňa 16.12.2015 potvrdil. Na základe tejto skutočnosti krajský súd v predmetnej
veci pokračoval v konaní. Následne krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. zrušil rozhodnutie
žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vrátil vec žalovanému na
ďalšie konanie.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, a to z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že spisový materiál
obsahuje aj ďalšie dôkazné prostriedky. V prvom rade sa jedná o protokol z cestného radarového
merača rýchlosti zn. Ramer 7 CCDU s číslom snímky 701 002, ktorým bolo dňa 08.08.2012 v čase o
21:08:55 hod. v obci Prešov (v obci Ľubotice) zaznamenané prekročenie najvyššej povolenej rýchlosti
jazdy v obci vodičom osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia, ev. č.: R., ktorý podľa protokolu
o nameranej rýchlosti v meranom úseku, s najvyššou povolenou rýchlosťou jazdy 50 km/hod. jazdil
rýchlosťou 91 km/hod. Žalovaný v uvedenej súvislosti poukazuje, že Policajný zbor podľa zákona č.
171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov okrem iného aj dohliada na bezpečnosť
a plynulosť cestnej premávky, odhaľuje priestupky a ich páchateľov (§ 2 ods. 1 písm. j/ a k/). Orgány
Policajného zboru môžu za vyššie uvedeným účelom na pozemných komunikáciách používať okrem
iného aj overené a certifikované merače rýchlosti jazdy. Čas merania, nameraná rýchlosť, rýchlostný
limit, ako aj evidenčné číslo vozidla je tak preukázaný fotodokumentáciou z merača rýchlosti. Meranie



rýchlosti je zamerané na jasnú a zreteľnú identifikáciu vozidla, ktorým došlo k prekročeniu rýchlosti
jazdy a nie na dokumentovanie okolia, krajiny, dopravného značenia, resp. dokonca konkrétneho vodiča
vozidla. Snímok, ktorý by obsahoval všetky krajským súdom požadované údaje nie je možné reálne
vyhotoviť ani v prípade, ak k meraniu dochádza za nezníženej viditeľnosti, t.j. cez deň. Predmetný
protokol - fotodokumentácia z merača rýchlosti obsahoval všetky požadované skutočnosti, vrátane
miesta merania, ktoré bolo na protokole všeobecne označené ako Prešov, aj keď sa malo správne
jednať o Ľubotice (uvedenú nepresnosť pritom žalovaný podľa jeho názoru dostatočne odôvodnil v
samotnom rozhodnutí o odvolaní na str. 12 posledný odsek, pričom na tam uvedených skutočnostiach
naďalej trvá). Rovnako v predmetnom prípade neboli zo strany súdu okrem tvrdení policajtov vôbec
zohľadnené ďalšie dôkazné prostriedky, a síce napr. výpoveď svedka H. E., podľa názoru žalovaného
preukazujúca skutočnosť, že vozidlo polície so zapnutými minimálne svetelnými majákmi (čo podľa
svojho vyjadrenia už priamo v správe o výsledku objasňovania priestupku nespochybňoval ani samotný
žalobca) vošlo do areálu bezprostredne za vozidlom zn. Škoda Octavia, resp. aj to, že na mieste sa
okrem osoby neskôr stotožnenej ako Z. U. nikto iný nenachádzal. V uvedenom prípade ku skutku
došlo na komunikácii a pri jeho dokumentovaní bol prítomný aj ďalší svedok, minimálne nepriamo
potvrdzujúci konanie a výpovede členov hliadky PZ. Žalovaný opakovane poukázal, že príslušníci PZ,
ktorí zistili a dokumentovali priestupok nemali žiaden pomer k veci ani samotnému vodičovi. Žalovaný
tak vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti naďalej považuje skutok spáchaný žalobcom za
riadne zdokumentovaný a preukázaný.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, zamietnuť odvolanie ako nezákonné,
nakoľko nebola zo strany žalovaného podaná relevantná kasačná sťažnosť a napadnuté rozhodnutie
ako vecne správne potvrdiť eventuálne žiadal zamietnuť odvolanie žalovaného ako nedôvodné a
rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá
O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu je potrebné podľa § 250ja ods. 3 posledná veta
v spojení s § 221 ods. 2 O.s.p. zrušiť a konanie podľa § 104 O.s.p. zastaviť. Rozhodol bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p..

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická
osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,
aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa
použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na
preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Prekážka rozsúdenej veci (res iudicatae) patrí k procesným podmienkam a zistenie jej existencie v
každom štádiu konania musí viesť k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva vtedy, ak má byť v
novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec v správnom súdnictve ide predovšetkým vtedy, keď
v novom konaní je predmetom preskúmania to isté rozhodnutie správneho orgánu a týka sa rovnakých
účastníkov konania.



Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že najvyšší súd rozsudok Krajského súdu v
Prešove č. k. 3S/84/2013-65 zo dňa 24.10.2014, ktorým bola žaloba zamietnutá, rozsudkom sp. zn.
10Sžo/55/2015 zo dňa 16.12.2015 potvrdil. Z uvedeného dôvodu tento rozsudok vytvára prekážku veci
právoplatne rozhodnutej voči žalobe doručenej súdu dňa 08.03.2013, ktorej účastníci a predmet konania
(preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p.: KRP-P-191/KDI-BCP-2012 zo dňa 10.01.2013
v spojení s rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, Okresného dopravného
inšpektorátu č. p.: ORP-P-773/ODI2-PO-2012 zo dňa 14.11.2012) vymedzený petitom žaloby sú totožné
ako v predchádzajúcom konaní.

Prekážka rozhodnutej veci predstavuje neodstrániteľný nedostatok (podmienky) konania, majúci za
následok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť podľa § 104 ods.
1 O.s.p..

S poukazom na uvedené skutočnosti, odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, ako napadnutý rozsudok
krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 posledná veta v spojení s § 221 ods. 2 O.s.p. zrušiť a konanie
podľa § 104 O.s.p. v spojení s § 159 ods. 3 O.s.p. zastaviť, lebo konaniu a rozhodnutiu vo veci bránila
neodstrániteľná prekážka konania, ktorou je prekážka rozhodnutej veci.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý
bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa
01.07.2016.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 491
ods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej
časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval
podľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.