Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/79/2015 z 24. 10. 2017 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. októbra 2017, sp. zn. 2Sžo/79/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:7014200300.1 Najvyšší súd | 2Sžo/79/2015 | ECLI:SK:NSSR:2017:7014200300.1 | 2017-10-24 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, § 16c ods. 1 zákona č. 543/2007 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/58dbc40c-17c9-431e-8cfb-19ee447dfe72 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:7014200300.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Sžo/79/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200300
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kováčová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:7014200300.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a
členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Jozefa Hargaša, v právnej veci žalobcu: Šimon Karaffa,
IČO: 42 321 913, so sídlom Vyšný Lánec 105, Perín - Chym, zastúpeného advokátkou JUDr. Ľudmilou
Raffáčovou, so sídlom Mäsiarska 4, Košice, proti žalovanému: Pôdohospodárska platobná agentúra,
IČO: 30 794 323, Dobrovičova 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
500/1387/16955/2013 zo dňa 28.01.2014, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v
Košiciach č. k. 7S/36/2014-107 zo dňa 11.02.2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/36/2014-107 zo dňa
11. februára 2015 p o t v r d z u j e .

Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“ alebo „prvostupňový súd“)
podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu, ktorou sa
žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým žalobcovi nebolo schválené
poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu podľa čl. 58 nariadenia Komisie (ES) č.
1122/2009 z 30. novembra 2009, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady
(ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, pokiaľ ide o krížové plnenie, moduláciu a integrovaný správny
a kontrolný systém v rámci schém priamej podpory pre poľnohospodárov ustanovených uvedeným
nariadením, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov
v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory
pre poľnohospodárov. Zároveň uvedeným rozhodnutím žalovaný žalobcovi schválil podporu formou
vyrovnávacieho príspevku v znevýhodnených oblastiach v sume 2.896,95 Eur podľa § 57 nariadenia
vlády č. 499/2008 Z.z. z 26. novembra 2008 o podmienkach poskytovania podpory podľa programu
rozvoja vidieka.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že jednotná platba, v zmysle § 2 ods. 2 nariadenia
vlády SR č. 488/2010 Z.z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych
platieb, sa vzťahuje iba na tie prípady, keď poľnohospodár preukáže zákonným spôsobom nadobudnutie
vlastníckeho práva k obhospodarovanej pôde, resp. iné užívacie právo, napr. nájomnú, podnájomnú,
inú zmluvu alebo dohodu, na základe ktorej nepochybne vyplýva priamy užívací alebo vlastnícky vzťah.
V danom prípade však na sporný diel pôdneho bloku lokality Čečejovce (diel 3903/1) žiadal okrem
žalobcu podporu aj PD Perín, preto sa prideľovanie pôdy muselo šetriť a správny orgán v tejto súvislosti
zistil nezrovnalosti. Krajský súd poukázal na to, že výpoveď z nájmu zo dňa 28.09.1996, na ktorú
žalobca poukazuje, sa vzťahovala na LV č. 186, k. ú. Vyšný Lánec a bola uskutočnená pôvodnou



vlastníčkou, nie samotným žiadateľom. Užívanie predmetného dielu pôdneho bloku jeho pôvodnou
vlastníčkou v prospech žalobcu v konaní preukázané nebolo. Žalobcom predložená notárska zápisnica
nemá identifikáciu o tom, ktoré nehnuteľnosti majú byť predmetom zmluvy o budúcej zmluve, preto podľa
názoru krajského súdu nemohli byť nehnuteľnosti uvádzané žalobcom prevedené do jeho vlastníctva
darom.

Krajský súd poukázal na zistenia kontrolnej skupiny zo šetrenia na mieste zachytené v správe podľa
čl. 32 nariadenia Komisie (ES) č. 1122/2009, podľa ktorých žalobca nie je vlastníkom ani užívateľom
sporného dielu pôdneho bloku v lokalite Čečejovce (diel 3903/1), čo okrem iného potvrdzuje aj spor
vlastníka pôvodných nehnuteľností pri výpovedi z nájmu nehnuteľností, LV č. 417, ako aj samotné trestné
stíhanie osôb R., I. v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. 3T/155/2009 vo
veci neoprávneného užívania cudzej veci. Krajský súd v tejto súvislosti poukázal na rozsudok vydaný v
uvedenej trestnej veci, ktorým bol I. oslobodený a z ktorého tiež vyplýva, že aj R. žiadal o priame platby
na diel pôdneho bloku 3903/1. Krajský súd neuznal ani znalecký posudok č. 10/2012 zo dňa 11.10.2012,
ktorý mal riešiť iba otázku identifikácie parciel dielu pôdneho bloku č. 3903/1.

Ďalej krajský súd dôvodil, že nájomná zmluva uzavretá medzi prenajímateľkou T., rod. F., jediná dedička
po neb. U., rod. A. a nájomcom I. st. bola vyhotovená dňa 21.12.2012, podpísaná dňa 05.11.2014,
pričom dátum 05.11. dr. D. pri overovaní podpisu nie je uvedený, iba rok 2014. Ďalšia zmluva o prenájme
nehnuteľností uzavretá medzi R. a I. zo dňa 22.04.2013, týkajúca sa LV č. 417, parciel 169/1 a 171/35
bola predložená tiež v súdnom konaní, pričom na otázku súdu prečo tieto zmluvy neboli predložené v
správnom konaní ku dňu vydania rozhodnutia právna zástupkyňa žalobcu odpovedať nevedela.

Vzhľadom na dôkazy, ktoré boli správnemu orgánu predložené v čase vydania rozhodnutia dospel
krajský súd k záveru, že tieto neboli spôsobilé na priznanie podpory v zmysle nariadenia Komisie
(ES) č. 1122/2009 a § 16c ods. 1 zákona č. 543/2007 Z.z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri
poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka. Spornosť užívania dielu pôdneho celku
3903/1 vyplýva podľa krajského súdu nielen z notárskej zápisnice č. N 175/97, Nz 170/97, ďalej z LV
č. 417, keď v čase konania o uvedenej podpore neboli vysporiadané vlastnícke ani užívacie vzťahy k
tomuto dielu pôdneho bloku. Ani posledné predložené nájomné zmluvy, i keď s dátumom pred vydaním
napadnutého rozhodnutia, podľa názoru krajského súdu nepreukazujú, že jedinou dedičkou sporných
nehnuteľností bola prenajímateľka uvedená v nájomnej zmluve zo dňa 21.12.2012 a k tejto zmluve
nebolo navyše predložené ani dedičské rozhodnutie maďarských štátnych orgánov. Krajský súd preto
uzavrel, že ak by mal byť žalobca oprávneným nájomcom alebo vlastníkom sporného dielu pôdneho
bloku, mal preukázať právoplatným rozhodnutím nadobudnutie vlastníckeho práva najprv k už vyššie
spomínaným prenajímateľom, resp. súdnym rozhodnutím v otázke určenia práva užívania. Ostatné
dôkazy predložené žalobcom krajský súd nepovažoval za relevantné, pretože žalobca nepreukázal
legálne užívacie práva, aj keď na sporných nehnuteľnostiach nejaké práce vykonal.

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní
úspech nemal, právo na ich náhradu nepriznal.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby najvyšší
súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Napadnutý rozsudok krajského
súdu považoval za nespravodlivý. Mal za to, že krajský súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a
vec nesprávne právne posúdil. Zdôraznil, že na dokladovanie oprávnenosti užívania poľnohospodárskej
pôdy predložil kvalitatívne a kvantitatívne množstvo dôkazov, ktorými osvedčil oprávnenosť užívania
poľnohospodárskej pôdy. Tieto dôkazy žalobca predložil pri vykonaní kontroly na mieste. Jednalo sa
konkrétne o splnomocnenie, výkaz prác na dielci 3903/1, rozhodnutie Okresného úradu Košice-okolie,
výpis z listu vlastníctva č. 417, výpoveď z užívania z nájmu pre PD Perín, daň z nehnuteľnosti za rok
2013, oznámenie o výsledku prešetrenia žalovaného, fotokópia mapy parc.č. 169/1, 171/35, rovnopis
notárskej zápisnice č. N 176/97, Nz 171/97 zo dňa 06.06.1997, ako aj rozsudok Okresného súdu Košice-
okolie sp. zn. 3T/155/2009 zo dňa 26.11.2012. Zdôraznil, že síce v čase rozhodovania žalovaného
nepredložil písomne uzatvorenú zmluvu o nájme, avšak dôkazy a písomnosti, ktoré potvrdzovali
oprávnenosť užívania k žiadosti predložené boli. Mal za to, že právo je sporné, ak druhá strana, teda
druhý žiadateľ predloží dôkazy nasvedčujúce tomu, že právo užívania k nehnuteľnosti majú súčasne
dve a viac osôb. Zastával názor, že o takýto prípad v prejednávanej veci nešlo.



Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu súhlasil s napadnutým rozsudkom Krajského súdu v
Košiciach a s vysloveným právnym záverom sa stotožňoval.

Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok upravujúci v
zmysle § 1 písm. a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom
súdnictve, a v zmysle § 1 písm. b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb
v správnom súdnictve.

Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý
rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a § 214 OSP v
spojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol
verejne vyhlásený dňa 25.10.2017 podľa § 156 ods.1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.

Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v
správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím
či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak
konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania
s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo
povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené
záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).

V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená
rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a
postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).

Podľa § 2 písm. c/ a d/ zákona č. 543/2007 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie pôdnym
blokom základná jednotka evidencie pôdy, ktorá predstavuje súvislú plochu obhospodarovanej
poľnohospodárskej pôdy a dielom pôdneho bloku súvislá plocha obhospodarovanej poľnohospodárskej
pôdy príslušného druhu pozemku v pôdnom bloku.

Podľa § 7 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2007 Z. z. platobná agentúra rozhoduje o poskytovaní podpory
podľa osobitného predpisu a o poskytovaní zálohovej platby.

Podľa § 16b ods. 1 zákona č. 543/2007 Z.z. ak žiadosť o poskytnutie podpory na tú istú
poľnohospodársku pôdu podali viacerí žiadatelia, platobná agentúra ich vyzve, aby v lehote, ktorú im
zároveň určí, preukázali plnenie ustanovených podmienok a právo užívania k pôde; právom užívania k
pôde sa rozumie právo túto pôdu užívať ako vlastník, nájomca alebo na základe iného právneho dôvodu.

Podľa § 16c ods. 1 zákona č. 543/2007 Z.z. ak žiadosť o poskytnutie podpory na tú istú
poľnohospodársku pôdu podali viacerí žiadatelia a postupom podľa § 16b ods. 1 sa zistilo, že právo
užívania žiadateľov k pôde je sporné, platobná agentúra na spornej výmere neurčí stanovenú plochu
a v súlade s ustanovenými podmienkami rozhodne podľa osobitného predpisu. Proti rozhodnutiu o
poskytnutí podpory zníženej o spornú výmeru nie je prípustný opravný prostriedok

Podľa § 2 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 488/2010 Z.z. (účinné od 01.01.2011 do
01.01.2015) jednotnú platbu na plochu možno poskytnúť žiadateľovi, ak poľnohospodárska pôda
a) bola obhospodarovaná k 30. júnu 2003,



b) dosahuje výmeru najmenej 1 ha, pričom táto výmera môže predstavovať viaceré súvislé diely pôdnych
blokov príslušného druhu pozemku s výmerou najmenej 0,3 ha obhospodarovanej jedným žiadateľom,
c) má viditeľne označené a vymedzené hranice, ak nie je prirodzene ohraničená
d) je pri pestovaní konopy osiata oprávnenými odrodami konopy siatej,
e) je mu k dispozícii k 31. máju príslušného roka.

Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia jednotná platba na plochu sa poskytne na výmeru
obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy, ktorá je vedená v evidencii pôdnych blokov a dielov
pôdnych blokov.

Podľa § 9 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 488/2010 Z.z. (účinné od 01.01.2011 do 01.01.2015)
suma priamej platby podľa § 2, 3 a 6 sa upraví podľa osobitného predpisu, ak sa na základe vykonaných
kontrol zistia rozdiely medzi údajmi, ktoré žiadateľ uviedol v žiadosti a skutočným stavom.

Podľa čl. 58 nariadenia Komisie (ES) č. 1122/2009 ak plocha v súvislosti so skupinou plodín deklarovaná
na účely akýchkoľvek schém pomoci na plochu okrem schém pomoci napestovanie škrobových
zemiakov a osiva, ako sa ustanovuje v oddieloch 2 a 5 kapitole 1 hlave IV nariadenia (ES) č. 73/2009,
presahuje plochu určenú v súlade s článkom 57 tohto nariadenia, pomoc sa vypočíta na základe určenej
plochy zníženej o dvojnásobok zisteného rozdielu, ak je tento rozdiel väčší ako 3 % alebo dva hektáre,
ale nie väčší ako 20% určenej plochy. Ak je rozdiel väčší ako 20% určenej plochy, žiadna pomoc na
plochu sa v prípade príslušnej skupiny plodín neposkytuje.

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že dňa 06.05.2013 podal žalobca na
regionálnom pracovisku žalovaného v Košiciach žiadosť na rok 2013, ktorou požiadal o poskytnutie
podpory formou jednotnej platby na plochu na užívanú výmeru 122,35 ha a vyrovnávacieho príspevku v
znevýhodnených oblastiach. Týmto dňom žalovaný začal správne konanie vo veci poskytnutia podpory
formou jednotnej platby. V rámci tohto správneho konania žalovaný vykonal krížové kontroly podľa
časti II, hlavy III, kapitoly II, oddielu I nariadenia Komisie (ES) č. 1122/2009, na základe ktorých
zistil nezrovnalosti o výmerách, ktoré oznámil žalobcovi listom zo dňa 06.08.2013, doručeným dňa
14.08.2013. Okrem iného žalovaný na základe krížových kontrol zistil, že diel pôdneho bloku Čečejovce
3903/1 deklarovaný žalobcom je tiež predmetom jednotnej žiadosti na rok 2013 zo strany PD Perín.
Následne vykonal žalovaný dňa 05.12.2013 kontrolu na mieste zameranú na preverenie zistených
nezrovnalostí, z ktorej priebehu bola vyhotovená zápisnica č. 051/320/2013 a ktorej výsledky boli
spracované do Správy z kontroly na mieste. Pri tejto kontrole žalobca prostredníctvom splnomocneného
zástupcu I. na podporu svojich tvrdení predložil splnomocnenie, výkaz prác na dielci 3903/1, rozhodnutie
Okresného úradu Košice-okolie, výpis z listu vlastníctva č. 417, výpoveď z užívania z nájmu pre PD
Perín, daň z nehnuteľnosti za rok 2013, oznámenie o výsledku prešetrenia žalovaného, fotokópia mapy
parc.č. 169, 171/35, rovnopis notárskej zápisnice č. N 176/97, Nz 171/97 zo dňa 06.06.1997, rozsudok
Okresného súdu Košice-okolie sp. zn. 3T/155/2009 zo dňa 26.11.2012 a znalecký posudok č. 10/2012.
Po vyhodnotení žalobcom predložených dokladov vydal žalovaný v úvode tohto rozsudku opísané
rozhodnutie, ktorým žalobcovi neschválil poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu podľa
čl. 58 nariadenia Komisie (ES) č. 1122/2009.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s obsahom a dôvodmi odvolania proti
napadnutému rozsudku Krajského súdu v Košiciach, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku
a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu, vychádzajúc z ustanovenia § 219
ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil
od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého
rozsudku. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné
právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním najvyšší súd stotožňuje
v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne, a aby nadbytočne
neopakoval pre účastníkov známe fakty v prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu,
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku k námietkam žalobcu uvedených v odvolaní dopĺňa
nasledovné:

Krajský súd vo svojom rozhodnutí presvedčivo, logicky a v dostatočnom rozsahu vysvetlil, čo ho viedlo
k prijatému záveru, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil.
Krajský súd jasným a zrozumiteľným spôsobom správne vysvetlil, prečo nie je možné dôkazy predložené



žalobcom vyhodnotiť tak, že právo žalobcu na užívanie sporného pôdneho bloku je nesporné. Všetky
dôkazy predložené žalobcom v správnom konaní, ale aj v konaní pred krajským súdom, obsahujú
množstvo nezrovnalostí, ktoré vo svojej vzájomnej súvislosti nasvedčujú tomu, že žalobca, aj keď s
najväčšou pravdepodobnosťou obhospodaroval pôdu na dielci č. 3903/1 v lokalite Čečejovce, robil tak
bez preukázaného práva užívania. Táto skutočnosť môže byť navyše v procese poskytovania dotácií
priťažujúcou okolnosťou. Podľa názoru najvyššieho súdu žalovaný postupoval správne, keď nielen na
základe predložených listinných dôkazov, ale aj na základe výsledkov doplneného konania kontrolou na
mieste uzavrel, že z dôvodu nedodržania deklarovanej výmery v žiadosti (deklarovaná plocha 122,35 ha
a sporný diel pôdneho bloku č. 3903/1 vo výmere 34,58 ha) nemohla byť žalobcovi poskytnutá podpora
formou jednotnej platby na plochu. Najvyšší súd nesúhlasí s názorom žalobcu, že na to, aby bolo možné
ustáliť, že právo je sporné, tak druhá strana, teda druhý žiadateľ musí predložiť dôkazy nasvedčujúce
tomu, že právo užívania k nehnuteľnosti majú súčasne dve a viac osôb. V procese poskytovania podpory
je v zmysle citovaných ustanovení právnych predpisov potrebné, aby žiadateľ preukázal svoje právo
užívania k pôde, na ktorú sa žiadosť viaže. Okrem toho najvyšší súd poukazuje na to, že v rámci
správneho súdnictva nie je v právomoci súdov riešiť spornosť vlastníckeho, resp. užívacieho práva k
nehnuteľnosti.

Žalobca v odvolaní neuviedol také skutočnosti, ktoré by spochybňovali vecnú správnosť výroku rozsudku
krajského súdu, ani také právne relevantné námietky, s ktorými by sa krajský súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia nebol dostatočne vysporiadal. Najvyšší súd tiež nezistil procesné vady, ktoré by samy o
sebe boli dôvodom pre zrušenie rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach. Rozsudok krajského súdu sa
dostatočne podrobne zaoberá skutkovými zisteniami správneho orgánu a námietkami žalobcu. Odvolací
súd sa preto v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi prvostupňového rozsudku, ktoré zodpovedajú
obsahu spisu a tieto dôvody si odvolací súd osvojuje ako svoje vlastné.

O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 a § 250k ods. 1 v spojení
s § 250l ods. 2 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
žalovanému náhrada trov konania neprináleží zo zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.