{"guid": "58a7bf31-dd08-4f38-b1cb-e80bd9b3aece:d4a4c33d-5150-4c24-b577-49f7cc8dd305", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:6310202152.1", "spisova_znacka": "4Cdo/27/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/27/2017 z 11. 12. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. decembra 2017, sp. zn. 4Cdo/27/2017, ECLI:SK:NSSR:2017:6310202152.1", "identifikacne_cislo": "6310202152", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Svetlovská", "sudca_id": 338, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alena-svetlovska-338", "datum_vydania": "2017-12-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Odmietnutie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1", "nazov": "§ 237 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238", "nazov": "§ 238 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-238"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-238", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d4a4c33d-5150-4c24-b577-49f7cc8dd305", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:6310202152.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:6310202152.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:6310202152.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/27/2017\n6310202152\n11. 12. 2017\nJUDr. Alena Svetlovská\nECLI:SK:NSSR:2017:6310202152.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ B. L., bývajúcej v U., Q., zastúpenej JUDr. Petrom\nŠramkom, advokátom so sídlom v Brezne, Moyzesova 12, 2/ mal. B. L., bývajúcej v U., Q., 3/ mal.\nR. L., bývajúceho v U., Q., obaja zastúpení zákonnou zástupkyňou B. L., proti žalovaným 1/ S. C.,\nbývajúcej vo F., A., zastúpenej JUDr. Dianou Messingerovou, advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici,\nHorná Strieborná 4, 2/ Kooperativa poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave,\nŠtefanovičova 4, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde\nBrezno pod sp. zn. 2 C 61/2010, o dovolaní žalovanej 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici\nz 30. júla 2015 sp. zn. 12 Co 465/2014, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalobcovia 1/ až 3/ majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Brezno rozsudkom z 5. februára 2014, č. k. 2 C 61/2010 - 261 v spojení s opravným\nuznesením z 10. novembra 2015, č. k. 2 C 61/2010 - 396\na/ žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ z titulu nemajetkovej ujmy 33 500,- eur v lehote\ntroch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia\npovinnosť druhého zo žalovaných,\nb/ v prevyšujúcej časti žalobu žalobkyne 1/ zamietol,\nc/ žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 2/ z titulu nemajetkovej ujmy 33 500,- eur v lehote\ntroch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia\npovinnosť druhého zo žalovaných,\nd/ žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 3/ z titulu nemajetkovej ujmy 33 500,- eur v lehote\ntroch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia\npovinnosť druhého zo žalovaných,\ne/ žalovaným uložil povinnosť nahradiť žalobkyni 1/ trovy konania vo výške 1 061,23 eur,\nf/ žalovaným uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 777,06 eur na účet Okresného súdu\nBrezno,\ng/ žalovaným uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 3 213,- eur, všetko do troch dní od\nprávoplatnosti rozsudku. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu\nBrezno č. k. 4 T 29/2008 - 436 z 12. novembra 2008 bola žalovaná 1/ uznaná za vinnú z prečinu\nusmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že 20. marca\n2008 o 16,25 hod. po ceste č. I/66 v smere Brezno - Banská Bystrica v uzavretej obci Lopej viedla\nmotorové vozidlo zn. Opel Vectra Caravan, e. č. Q. rýchlosťou viac ako 110 km/hod., v dôsledku čoho\nv 116.650 kilometri v protismernom jazdnom pruhu vozovky ľavou prednou časťou narazila do ľavej\nprednej časti osobného motorového vozidla zn. Fiat Uno, e. č. P.. Pri dopravnej nehode závažným\nporaneniam podľahli P. C. a R. L.. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 24. októbra\n2013 vo veci C-22/12 Katarína Haasová proti Rastislavovi Petríkovi a Blanke Holingovej, v ktorom\n\nvyslovil, že smernice týkajúce sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových\nvozidiel sa majú vykladať tak, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou\nmotorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí\nusmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu\nupravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej. Zistil, že na strane žalobcov 1/ až\n3/ vznikla nemajetková ujma v dôsledku porušenia ich práva na súkromie a na rodinný život, došlo\nk zásahu do integrity žalobcov najmä tým, že im bola spôsobená psychická trauma. Uviedol, že v\ndanom prípade odstránenie následkov zásahov a obnovenie pôvodného stavu je nemožné vzhľadom\nna fatálnosť následkov, ktoré nie je možné žiadnym spôsobom zvrátiť a odstrániť. Pri posudzovaní\nvýšky náhrady prihliadol na závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu osobnostných\npráv žalobcov došlo. Uzavrel, že žalobcovia majú priamy nárok voči žalovanej 1/ ako proti osobe, ktorá\nnemajetkovú ujmu priamo spôsobila a voči žalovanej 2/ z titulu zákonného poistenia zodpovednosti za\nškodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Bol názoru, že ujma a jej závažnosť, ktorá žalobcom\nvznikla je u každého z nich porovnateľná a vznikla za totožných okolností a preto má byť u všetkých\nžalobcov rovnaká. Z uvedeného dôvodu priznal každému zo žalobcov náhradu nemajetkovej ujmy vo\nvýške 33 500,- eur a žalobu žalobkyne 1/ v prevyšujúcej časti (33 000,- eur) zamietol. O náhrade trov\nkonania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O. s. p. O náhrade trov štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O. s. p.\nO povinnosti žalovaných zaplatiť súdny poplatok rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.\n2. Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalobkyne 1/ a žalovaných 1/ a 2/ rozsudkom z 30.\njúla 2015 sp. zn. 12 Co 465/2014 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia sa\nstotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a ako vecne správny ho v zmysle §\n219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. Dospel k záveru, že žalobcovia sa oprávnene domáhali práva na ochranu\nosobnosti, pretože morálna satisfakcia nie je v danom prípade postačujúca. Konštatoval, že žalovaná\n2/ je pasívne vecne legitimovaná, pretože podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.\nvzniklo žalobcom právo uplatniť svoj nárok pritom proti poisťovateľovi zodpovednej osoby (žalovanej 1).\nUviedol, že súd prvej inštancie správne aplikoval judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, pretože jeho\npovinnosťou bolo pri aplikácii zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti vychádzať z jeho\neurokonformného výkladu a riadiť sa záväzným výkladom Súdneho dvora Európskej únie. O náhrade\ntrov odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 224 ods. 1 O. s. p.\n3. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie žalovaná 2/, v ktorom navrhla rozsudky\nsúdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania\nodôvodnila ustanovením § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. Uviedla, že jej nebolo doručené vyjadrenie\nžalovanej 1/ k žalobe, čím došlo k odňatiu jej možnosti konať pred súdom. Bola názoru, že rozsudok\nodvolacieho súdu je arbitrárny a nepreskúmateľný, nakoľko odvolací súd sa len formalisticky vyjadril k jej\nžiadosti v odvolaní k možnosti pripustenia dovolania v zmysle § 238 ods. 3 O. s. p. Rozsudok odvolacieho\nsúdu považovala za prejav svojvôle a to až do takej miery a v takom rozsahu, že ním došlo k celkom\nzjavnému zásahu do základných práv a slobôd žalovanej 2/, čím došlo k jej odňatiu možnosti konať pred\nsúdom. V dôvodoch dovolania podrobne rozoberala skutkový a právny stav veci. Dovolateľka podala\nnávrh na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 243 O. s. p.\n4. Žalovaná 1/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie zamietnuť. Uviedla, že súdy nižších\nstupňov v danom prípade správne aplikovali judikatúru Súdneho dvora EÚ, pretože ich povinnosťou bolo\npri aplikácii zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti vychádzať z jeho výkladu a riadiť\nsa záväzným výkladom Súdneho dvora EÚ. Bola názoru, že sú splnené všetky zákonom stanovené\npodmienky na to, že žalovaná 2/ je pasívne vecne legitimovaná.\n5. Žalobcovia 1/ až 3/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhli dovolanie odmietnuť. Uviedli, že prípadné\nnedoručenie vyjadrenia žalovanej 1/ k žalobe nemôže byť takým pochybením, ktoré môže zakladať\ndôvod dovolania. Nesúhlasili s právnym názorom žalovanej 2/, že rozsudok odvolacieho súdu je\narbitrárny, nakoľko súdy nižších stupňov sa dôsledne zaoberali otázkou pasívnej legitimácie žalovanej\n2/, vyslovili správny názor a správne aplikovali právne predpisy.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie podmienok pre odloženie vykonateľnosti\ndovolaním napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 444 ods. 1 C. s. p. a v súlade s ustálenou\npraxou tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.\n\n7. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), ktorý\nnadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo\ndňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C. s. p. (ale) právne účinky úkonov,\nktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.\n8. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) po zistení,\nže dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 427 ods. 1 C. s.\np.), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.) dospel k\nzáveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá C. s. p.) dovolací\nsúd uvádza nasledovné:\n9. Dovolanie je procesný úkon strany adresovaný súdu, ktorým dovolateľ prejavuje vôľu, aby bol\nuskutočnený dovolací prieskum.\n9.1. Dovolanie podané do 30. júna 2016, v prípade ktorého podľa vtedy účinnej právnej úpravy\nnebol daný dôvod ani pre zastavenie konania [napríklad vzhľadom na nesplnenie osobitnej podmienky\ndovolacieho konania (§ 241 ods. 1 veta druhá O. s. p.)] ani pre odmietnutie dovolania [z niektorého\ndôvodu vyplývajúceho z ustanovenia § 243c O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. a/ až d/ O. s.\np. (napríklad preto, lebo dovolanie bolo podané oneskorene alebo neoprávnenou osobou)] vyvolalo\nprocesný účinok umožňujúci a zároveň prikazujúci dovolaciemu súdu uskutočniť meritórny dovolací\nprieskum.\n9.2. Tie dovolania podané do 30. júna 2016, v prípade ktorých podľa vtedy účinnej právnej úpravy bol\ndaný dôvod na zastavenie dovolacieho konania alebo odmietnutie dovolania, tento procesný účinok\nnemali (porovnaj tiež I. ÚS 4/2011 a II. ÚS 172/03).\n10. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 C. s. p. a § 470 ods. 2 C. s. p. dovolací súd\nkonštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych\nnoriem (viď § 470 ods. 1 C. s. p.), rešpektuje ale procesný účinok tých dovolaní uvedených v bode\n7.1., ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (viď § 470 ods. 2 C. s. p.). V dôsledku toho platí, že\nustanovenia novej, od 1. júla 2016 účinnej právnej úpravy o dovolaní a dovolacom konaní, sa v prípade\ntýchto dovolaní nemôže uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými\ndôsledkami. Úplná aplikabilita týchto ustanovení novej právnej úpravy sa uplatní až pri dovolaniach\npodaných od uvedeného dňa. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní\nstrán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k\nnemu sklamaný [viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústavný súd“) sp. zn. PL. ÚS 36/1995].\n11. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa\n(§ 236 ods. 1 O. s. p.).\n12. V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu. Podľa\n§ 238 ods. 1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený\nrozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tiež\nproti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v\ntejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O. s. p. je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu\nrozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože\nide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu\nprvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa §\n153 ods. 3 a 4 O. s. p.\n13. V danom prípade dovolaním žalovanej 2/ nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale\ntaký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že dovolanie\nproti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil\nprávny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky\nk záveru, že dovolanie žalovanej 2/ nie je podľa § 238 ods. 1 až 3 O. s. p. procesne prípustné.\n\n14. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O. s. p, ukladajúce dovolaciemu súdu\npovinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 ods. 1 O. s. p. (či už to účastník\nnamieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti\ndovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O. s. p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie\nje prípustné podľa § 237 ods. 1 O. s. p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému\nrozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v\nkonaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal\nprocesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo\nv tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol\npotrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval\nvylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z\nhľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak\nje konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 ods. 1 O. s. p., možno ním napadnúť aj\nrozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995).\nPre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 ods. 1 O. s. p. ale nie je významný subjektívny názor\núčastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, že k\ntejto procesnej vade skutočne došlo.\n15. Žalovaná 2/ procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až e/, g/ O. s. p. netvrdila a ich\nexistenciu nezistil ani dovolací súd. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.\n16. Žalovaná 2/ v dovolaní výslovne namietala vadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., ktorá\nmala spočívať v tom, že súd prvej inštancie jej nedoručil vyjadrenie žalovanej 1/ k žalobe, odvolací súd\nnepripustil proti svojmu rozsudku dovolanie v zmysle § 238 ods. 3 O. s. p., rozhodnutie odvolacieho\nsúdu je arbitrárne a nepreskúmateľné a vec nesprávne právne posúdil.\n17. Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bola jednotná v tom, že pod odňatím možnosti\nkonať pred súdom bolo treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi\nkonania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznával (napr. právo\nzúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom,\nprávo na doručenie odvolania, a pod.).\n18. Preskúmaním veci bolo zistené, že žalovaná 1/ reagovala na žalobu žalobcov podaním z 29. augusta\n2010 (č. l. 59 spisu), ktoré podanie nebolo doručené žalovanej 2/ na vyjadrenie. Predmetné podanie\nvšak bolo oboznámené v plnom rozsahu jeho prečítaním na pojednávaní konanom 20. januára 2010,\nna ktorom bola prítomná aj žalovaná 2/. K tomuto zisteniu dovolací súd poznamenáva, že Európsky\nsúd pre ľudské práva vydal 13. januára 2015 rozsudok vo veci Trančíková proti Slovenskej republike,\nv ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemožnosti vyjadriť sa k vyjadreniu protistrany v\nrámci odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel Európsky súd pre ľudské práva k názoru, že aj keď\nvyjadrenie k odvolaniu neobsahuje žiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná\nstrana už nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania, a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce\nvplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná možnosť oboznámiť sa s\nním, ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia. V rozsudku sa doslovne uvádza, že\n„požiadavka, aby účastníci súdneho konania mali možnosť dozvedieť sa o všetkých dôkazoch alebo\nvyjadreniach podaných v ich veci a vyjadriť sa k nim, sa vzťahuje na odvolacie konanie rovnako\nako na prvostupňové konanie, a to napriek skutočnosti, že odvolanie nemusí vyvolať žiadnu novú\nargumentáciu“. Pokiaľ súd takúto možnosť druhej procesnej strane nevytvorí, dochádza k porušeniu\npráva na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd.\n19. Vychádzajúc z uvedeného bolo v preskúmavanej veci potrebné zohľadniť, že vyjadrenie žalovanej\n1/ k žalobe nebolo formulované ako právna a skutková argumentácia a napriek tomu žalovanej 2/ mala\nbyť daná možnosť oboznámiť sa s týmto podaním. Zo spisu však vyplýva, že v danom prípade žalovanej\n2/ táto možnosť aj bola vytvorená, keď bola s vyjadrením žalovanej 1/ v plnom rozsahu oboznámená na\npojednávaní. Uvedeným postupom súdu prvej inštancie teda nedošlo k porušeniu práva na spravodlivé\nkonanie spôsobom nerešpektujúcim princíp rovnosti zbraní. Dovolací súd dospel preto k záveru, že\nžalovanej 2/ nebola týmto postupom odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm.\nf/ O. s. p.\n\n20. Pokiaľ dovolateľka namieta, že odvolací súd nepripustil proti svojmu rozsudku dovolanie v zmysle\n§ 238 ods. 3 O. s. p., dovolací súd uvádza, že proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu je\ndovolanie prípustné len v zákone vymedzených prípadoch a to vtedy, ak odvolací súd vyslovil vo výroku\nsvojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke\nzásadného právneho významu (§ 238 ods. 3 veta prvá O. s. p.). Oprávnenie vysloviť prípustnosť\ndovolania proti svojmu rozsudku patrí výlučne odvolaciemu súdu. Možnosť odvolacieho súdu vysloviť\nprípustnosť dovolania proti svojmu rozsudku nie je závislá na návrhu účastníka a ak aj účastník konania\nnávrh na vyslovenie prípustnosti dovolania podá, odvolací súd nie je povinný ho akceptovať a s týmto\nnávrhom sa vysporiadať a zákon mu neukladá ani povinnosť o takomto návrhu osobitne rozhodnúť. Je\ntotiž len na zvážení odvolacieho súdu, či prípustnosť dovolania proti svojmu rozsudku vysloví alebo nie.\nAk odvolací súd prípustnosť dovolania vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku nevyslovil, dovolací\nsúd nie je oprávnený skúmať, či ide inak o vec zásadného právneho významu. V tomto smere je dovolací\nsúd viazaný názorom odvolacieho súdu. Pokiaľ teda odvolací súd vo výroku svojho potvrdzujúceho\nrozsudku prípustnosť dovolania nevyslovil, nebola týmto jeho postupom žalovanej 2/ odňatá možnosť\nkonať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.\n21. Dovolateľka svoju argumentáciu o existencii vady v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. založila tiež\nna tvrdení, že rozhodnutia súdov sú arbitrárne a nepreskúmateľné.\n22. K tejto námietke dovolací súd odkazuje na zjednocujúce stanovisko, ktoré prijalo občianskoprávne\nkolégium najvyššieho súdu 3. decembra 2015 a je publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu\na rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, ktorého právna veta znie : „Nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho\nporiadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov\npodstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa §\n237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.“\n23. S poukazom na citované stanovisko je vada nepreskúmateľnosti rozhodnutia namietaná\ndovolateľkou preto považovaná za tzv. inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p., ktorá\nsíce je relevantným dovolacím dôvodom, avšak v súlade s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (pozri napr. sp. zn. 3 MCdo 16/2008 a 6 Cdo 84/2010, 5 MCdo 10/2010, 3 Cdo\n166/2012, 4 Cdo 107/2011) prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu\nopodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode len vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného\ndôvodu prípustné (§ 238, § 239, § 237 O. s. p.).\n24. Len v mimoriadnych a ojedinelých prípadoch môže nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu zakladať\nvadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., a to napríklad vtedy, ak rozhodnutie napadnuté opravným\nprostriedkom ako celok neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, prípadne vtedy, ak odôvodnenie\nnapadnutého rozhodnutia má také zásadné nedostatky, ktoré sa svojou povahou, intenzitou, významom\na právnymi následkami blížia k „justičnému omylu“. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva\ntotiž princíp právnej istoty môže ustúpiť iba výnimočne, a to za účelom zaistenia opravy základných\nvád alebo justičných omylov (pozri Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003) a napravenia „vád\nnajzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém”, ale nie z dôvodu právnej čistoty (pozri Sutyazhnik proti\nRusku, rozsudok z roku 2009).\n25. Obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad (vo vzťahu k potvrdzujúcemu\nvýroku napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu) uplatnila druhá časť predmetnej právnej vety.\nDovolaním napadnuté rozhodnutie uvádza skutkový stav, ktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci,\nstanoviská strán sporu k prerokúvanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania a\nprávne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne názory vysvetlil v odôvodnení. Dovolací súd zdôrazňuje,\nže pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie rozhodnutia, správnosť právnych\nzáverov, na ktorých je rozhodnutie založené, nie je právne relevantná, lebo prípadne nesprávne právne\nposúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá. Skutočnosť, že žalovaná 2/ má odlišný právny názor\nnež konajúce súdy, bez ďalšieho nezakladá a nedokazuje ňou tvrdenú vadu v zmysle § 237 ods. 1 písm.\nf/ O. s. p. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v\nžiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv\nžalovanej 2/. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľka sa s právnym\n\nnázorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06).\n26. S poukazom na vyššie uvedené dospel dovolací súd k záveru, že rozhodnutia súdov nižších inštancií\nv dovolaním napadnutom rozsudku, nemali za následok odňatie možnosti žalovanej 2/ konať pred súdom\nv zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.\n27. Dovolateľka namietala i nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších inštancií (§ 241 ods. 2 písm.\nc/ O. s. p.). Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom posúdení\nveci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. v prípade, ak je\ndovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl. O. s. p.\n28. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a\naplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl\nsúdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,\nak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho\nale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Treba\nuviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav)\nje síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá\nzáklad vo vade konania v zmysle § 237 ods. 1 O. s. p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby\nteda tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené a ňou uvádzané skutočnosti by mali za následok vecnú\nnesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladali by ale prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 O. s.\np. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd použil na zistený skutkový stav správny právny predpis\na či ho aj správne aplikoval, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné.\nO taký prípad ale v danej veci nejde.\n29. Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania žalovanej 2/\nnemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O. s. p., ani z ustanovenia § 237 ods. 1 O. s. p. Najvyšší súd\nSlovenskej republiky preto dovolania žalovanej 2/ podľa § 447 písm. c/ C. s. p. ako procesne neprípustné\nodmietol.\n30. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá C. s. p.). O výške náhrady trov konania žalobcov 1/ až 3/ rozhodne súd prvej inštancie\n(§ 262 ods. 2 CSP).\n31. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12Co/465/2014", "guid": "894fbf14-7099-4cd3-8840-152d497d1584:e8fb7d55-a1d6-490e-9cbb-7401157cf8ed", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d4803749-1cc9-44ce-a009-c48aca612e31", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 4/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 4/2011 z 27. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-27", "citacie_n": 728, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4803749-1cc9-44ce-a009-c48aca612e31"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 172/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/03 z 27. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-27", "citacie_n": 859, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:95bd2f4f-5842-41b1-9d7c-ea389a63ab9d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.83.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 83/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 83/2019 z 5. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-05", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.83.2019.1"}]}