Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/16/2016 z 22. 11. 2017 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. novembra 2017, sp. zn. 7Sžo/16/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:6015201324.1 Najvyšší súd | 7Sžo/16/2016 | ECLI:SK:NSSR:2017:6015201324.1 | 2017-11-22 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z., § 250ja ods. 3 OSP, zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, SP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c056b580-4347-4e9a-9ba0-f491a1b3b919 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:6015201324.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Sžo/16/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201324
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:6015201324.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky
Reisenauerovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci
navrhovateľa: DREVODOMY RAJEC, s. r. o., so sídlom Šuja 98, IČO: 44 261 004, proti odporcovi:
Centrum právnej pomoci, Kancelária Žilina, so sídlom Žilina, Národná 34, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia odporcu sp.zn. 7188/2015-KaZA zo 17. septembra 2015, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 8. decembra 2015, č.k. 27Sp/77/2015-15, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 8. decembra 2015, č.k.
27Sp/77/2015-15 m e n í tak, že rozhodnutie odporcu sp.zn. 7188/2015-KaZA zo 17. septembra 2015
z r u š u j e a v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky výrok o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,-
eur z r u š u j e .

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce z hotových výdavkov
navrhovateľa vo výške 1 euro a 35 centov do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Rozhodnutie krajského súdu

Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 8. decembra 2015,
č.k. 27Sp/77/2015-15 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“, „napadnutý rozsudok“), krajský súd
rozhodnutie odporcu č. 7188/2015-KaZA zo dňa 17. septembra 2015 potvrdil podľa § 250q ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku v spojení s § 250l ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a navrhovateľovi, ktorý nemal
úspech v konaní, náhradu trov konania nepriznal. Súčasne v rozhodnutí uložil povinnosť navrhovateľovi
zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,- eur v súlade s položkou 10 písm. b/ Sadzobníka prílohy k zákonu
o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb., keďže navrhovateľ podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu
správneho orgánu a v konaní nebol úspešný (§ 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb.).

Z administratívneho spisu mal krajský súd preukázané, že odporca rozhodnutím sp.zn. 7188/2015-
KaZA zo 17.09.2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“, „rozhodnutie odporcu“) rozhodol o žiadosti
navrhovateľa o poskytnutie právnej pomoci, doručenej odporcovi 21.05.2015 tak, že navrhovateľovi
nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci s poukazom na § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005
Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č.
586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní



(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov znení zákona č. 8/2005 Z.z. (ďalej len zákon č.
327/2005 Z.z.), keď odporca zistil, že žiadateľ nespĺňa jednu zo základných podmienok poskytovania
právnej pomoci, keďže je právnickou osobou a nespĺňa podmienky v § 6 a § 6a zákona č. 327/2005
Z.z.. Súčasne odporca v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že posúdil žiadosť odporcu aj pri aplikácii
§ 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z.z., ktorý umožňuje poskytnúť právnu pomoc aj osobám, ktoré
nespĺňajú podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona, keď toto oprávnenie má riaditeľ
centra, ktorý môže rozhodnúť o úhrade peňažných nákladov na účely poskytnutia právnej pomoci. Dňa
07.09.2015 bolo odporcovi doručené rozhodnutie riaditeľky centra o úhrade peňažných prostriedkov
na účely poskytnutia právnej pomoci osobe, ktorá nespĺňa podmienky na poskytnutie právnej pomoci,
keď riaditeľka nesúhlasila s úhradou peňažných prostriedkov na účely poskytovania právnej pomoci
navrhovateľovi. Z uvedených dôvodov odporca navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci
nepriznal.

Krajský súd poukázal na ustanovenie § 1, § 2, § 3 ods. 1 a § 4 ods. 1 písm. f/, § 5b ods. 1 a 6, § 6
ods. 1 a 2, § 6a, § 10, § 25 zákona č. 327/2005 Z.z. a konštatoval, že účelom zákona č. 327/2005
Z.z. bolo vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečenie jej poskytovania v rozsahu
stanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu
využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv. Cieľom zákonodarcu bolo teda týmto
zákonom upraviť práva a povinnosti súvisiace s právnou ochranou osôb v materiálnej núdzi a konanie
centra právnej pomoci pri rozhodovaní o žiadostiach o poskytnutie právnej pomoci, pričom zákon vo
svojich ustanoveniach ustanovuje podmienky poskytovania právnej pomoci. Pre priznanie nároku na
poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti fyzickej osobe sa podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005
Z.z. vyžaduje splnenie nasledovných podmienok:
a) príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,4 násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným
predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojim majetkom,
b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy, okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch.

Obdobne pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou sa podľa § 6a
ods. 1 vyžaduje splnenie podmienky, že príjem fyzickej osoby presahuje 1,4 násobok sumy životného
minima ustanoveného osobitným predpisom, avšak súčasne nepresahuje 1,6 násobok uvedenej sumy
a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, splnenie podmienok podľa §
6 ods. 1 písm. b/ a c/ tým nie je dotknuté, t.j. musia byť súčasne splnené podmienky, že nejde o
zrejmú bezúspešnosť sporu (§ 6 ods. 1 písm. b/) a hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy
(§ 6 ods. 1 písm. c/). V takomto prípade má fyzická osoba právo na poskytnutie právnej pomoci pri
splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20% trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu.
Z dikcie ust. § 6 ods. 1, ako aj § 6a ods. 1 cit. zákona teda jednoznačne vyplýva, že vyššie uvedené
podmienky musia byť v jednotlivých prípadoch splnené súčasne (kumulatívne). Nesplnenie čo len jednej
z týchto podmienok má teda za následok negatívne rozhodnutie o žiadosti fyzickej osoby na poskytnutie
právnej pomoci (či už bez finančnej účasti alebo s finančnou účasťou). Pokiaľ teda odporca v rozhodnutí
konštatoval, že navrhovateľ (žiadateľ) nespĺňa podmienky stanovené v § 6 a § 6a ods. 1 cit. zákona,
ktoré zákon vymedzuje len vo vzťahu k fyzickým osobám, pričom žiadateľ - navrhovateľ je právnickou
osobou, takýto záver odporcu je výsledkom správneho právneho posúdenia veci. Námietka navrhovateľa
v odvolaní, že odporca vydal rozhodnutie o odmietnutí práva na poskytnutie právnej pomoci len z
dôvodu, že žiadateľ nie je fyzickou osobou, však nezodpovedá obsahu odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, ani obsahu správneho spisu. Z obsahu administratívneho spisu, ako aj z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia nesporne vyplýva, že odporca potom, čo zistil, že žiadateľom je právnická
osoba, a teda nespĺňa podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona, postupoval v
súlade so zákonom a rozhodnutím sp.zn. 7188/2015-KaZA zo dňa 22.05.2015 prerušil správne konanie
žiadateľa DREVODOMY RAJEC, s. r. o., do dňa doručenia rozhodnutia riaditeľky centra o návrhu na
rozhodnutie o úhrade peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci z prostriedkov centra
podľa § 5b ods. 6 zák. č. 327/2005 Z.z.. V predmetnom rozhodnutí odporca súčasne poučil žiadateľa
o tom, že rozhodnutie podľa § 5b ods. 6 cit. zákona patrí do vecnej pôsobnosti riaditeľa centra, a preto
správny orgán - odporca konanie prerušil do dňa doručenia predmetného rozhodnutia riaditeľky centra
s tým, že bude pokračovať v konaní len čo pominú prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo. Predmetné
rozhodnutie o prerušení správneho konania bolo



žiadateľovi - navrhovateľovi doručené 25.05.2015. Odporca po prerušení konania postúpil vec riaditeľovi
centra právnej pomoci v prílohe sprievodného listu z 22.05.2015 za účelom posúdenia, či sa v danej
veci jedná o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti a vydania
príslušného rozhodnutia. V sprievodnom liste odporca popísal skutkový i právny stav predmetnej veci.
Z uvedeného vyplýva, že nie je dôvodná námietka navrhovateľa, že odporca nevyužil možnosť postupu
podľa § 5b ods. 6 zák. č. 327/2005 Z.z. v preskúmavanom prípade. Naopak, ako bolo vyššie uvedené,
odporca postúpil vec riaditeľovi centra právnej pomoci, ktorý za podmienok stanovených v § 5b ods.
6 cit. zákona môže rozhodnúť po predchádzajúcom stanovisku rady o úhrade peňažných prostriedkov
na účely poskytnutia právnej pomoci osobám, ktoré nespĺňajú podmienky na poskytnutie právnej
pomoci podľa tohto zákona z prostriedkov centra. Z obsahu administratívneho spisu i odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia nesporne vyplýva, že odporcovi bolo dňa 07.09.2015 doručené rozhodnutie
riaditeľa centra právnej pomoci z 28.08.2015, z ktorého vyplýva, že riaditeľ centra po preštudovaní
návrhu kancelárie a stanoviska rady k návrhu na úhradu peňažných prostriedkov na účely poskytnutia
právnej pomoci z prostriedkov centra v zmysle § 5b ods. 6 zák. č. 327/2005 Z.z. rozhodol, že nesúhlasí
s úhradou peňažných prostriedkov z prostriedkov centra na účely poskytnutia právnej pomoci vo vyššie
uvedenej právnej veci žiadateľa. Odporca viazaný týmto rozhodnutím riaditeľa centra právnej pomoci
následne rozhodol napadnutým rozhodnutím o nepriznaní právnej pomoci žiadateľovi - navrhovateľovi
s odôvodnením, že nespĺňa podmienky na poskytnutie právnej pomoci v zmysle zákona č. 327/2005
Z.z.. Námietku navrhovateľa, že odporca neaplikoval cit. ust. § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z.z. a
nevyužil možnosť poskytnutia právnej pomoci žiadateľovi, ktorý je právnickou osobou, považoval za
nedôvodnú. Z cit. ust. § 5b ods. 6 cit. zákona vyplýva, že riaditeľ centra právnej pomoci môže, t.j.
nemá povinnosť rozhodnúť o úhrade peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci
z prostriedkov centra a to pri splnení podmienok stanovených zákonom, t.j. po predchádzajúcom
stanovisku rady (predpokladá sa súhlasné stanovisko) a za podmienky, že ide o vec hodnú osobitnej
ochrany a potreby prístupu k spravodlivosti. Rozhodnutie riaditeľky centra právnej pomoci pritom nie je
súd v preskúmavacom konaní podľa III. hlavy V. časti OSP oprávnený preskúmať a napokon odvolateľ
ani v odvolaní netvrdil, že toto rozhodnutie je nezákonné. V rozpore s obsahom administratívneho spisu
a odôvodnením napadnutého rozhodnutia navrhovateľ tvrdil, že odporca nevyužil postup podľa § 5b ods.
6 cit. zákona. Posudzovanie splnenia zákonných podmienok na poskytnutie právnej pomoci podľa zák.
č. 327/2005 Z.z. je výsledkom správnej úvahy správneho orgánu a súd v preskúmavacom konaní skúma
iba to, či rozhodnutie správneho orgánu vydaného na základe správneho uváženia nevybočilo z hľadísk
stanovených zákonom. Správny orgán je v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení povinný
uviesť, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov smerujúcich k preukázaniu splnenia podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej
pomoci, k objasneniu skutočného stavu veci a zisťovaniu podkladov pre rozhodnutie. Po preskúmaní veci
krajský súd konštatoval, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a odôvodnenie
obsahuje správnu úvahu, na základe ktorej odporca dospel k záveru, že žiadateľ nespĺňa podmienky na
poskytnutie právnej pomoci v zmysle zákona č. 327/2005 Z.z., pričom táto úvaha je v medziach zákona
a nevybočuje z hraníc logického uvažovania, keď súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho
rozhodnutia (§ 245 ods. 2 OSP).

Krajský súd uviedol, že sa stotožnil s vyjadrením odporcu, že účelom zák. č. 327/2005 Z.z. nie je
poskytovať ochranu podnikateľským subjektom, ale ochranu a poskytovanie právnej pomoci v rozsahu
ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré sa nachádzajú v hmotnej núdzi, prípadne aj
právnickým osobám, avšak len za splnenia podmienok stanovených týmto zákonom, najmä podmienky,
že sa musí jednať o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti,
t.j. o vec, kde je spoločensky žiaduce, aby existoval spôsob na zabezpečenie právnej pomoci aj v
týchto prípadoch (viď dôvodová správa k ust. § 5b ods. 6 zák. č. 327/2005 Z.z.) a to za súčasného
splnenia podmienky, že o tomto spôsobe poskytnutia právnej pomoci, resp. poskytnutí finančných
prostriedkov za účelom poskytnutia právnej pomoci kladne rozhodne riaditeľ centra právnej pomoci
po stanovisku rady. Konštatoval, že z dokladov predložených navrhovateľom vyplýva, že navrhovateľ
požiadal o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci vyplývajúcej zo vzťahu vzniknutého medzi dvomi
podnikateľskými subjektami upraveným ustanoveniami Obchodného zákonníka, t.j. nejde o vec, kde
by poskytnutie právnej pomoci navrhovateľovi bolo nevyhnuté pre jej celospoločenský význam a
závažnosť.

Preskúmaním veci v medziach a výlučne z dôvodov uvedených v odvolaní krajský súd dospel k záveru,
že odporca vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol v súlade s vyššie cit. právnou úpravou, pričom



odvolacie dôvody súd nepovažoval za také, ktoré by mohli mať za následok zrušenie napadnutého
rozhodnutia. Odporca dostatočne zistil skutkový stav veci a na jeho základe vyvodil aj správny záver, že
navrhovateľ nespĺňa podmienky pre poskytnutie právnej pomoci podľa zák. č. 327/2005 Z.z., s ktorým
sa stotožnil.

II.
Odvolanie

Proti rozsudku krajského súdu podal riadne a včas odvolanie navrhovateľ, žiadal, aby odvolací súd
rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Tvrdil, že napadnutý rozsudok krajského
súdu nie je dostatočne odôvodnený, v dôsledku čoho je nepreskúmateľný, poukázal na ustanovenie
§ 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z.z., ktoré umožňuje poskytnutie právnej pomoci i osobám, ktoré
nespĺňajú podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z.z., t.j. aj pre právnické
osoby zapísané do Obchodného registra, keď uvedené ustanovenie garantuje každému právo na právnu
pomoc v konaní pred súdmi, ako aj inými štátnymi orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to
za podmienok stanovených zákonom. Podľa navrhovateľa aplikáciu § 5b ods. 6 zákona prvostupňový
súd neskúmal, keď z napadnutého rozhodnutia ako i rozhodnutia súdu nie je zrejmé, z akého dôvodu
k aplikácii uvedeného ustanovenia nedošlo.

III.
Vyjadrenie k odvolaniu

K odvolaniu sa vyjadril odporca v písomnom podaní z 8. februára 2016. Žiadal, aby rozsudok krajského
súdu odvolací súd potvrdil. Zotrvával na skutkových a právnych záveroch vyjadrených v napadnutom
rozhodnutí odporcu a poukázal na to, že z dokladov predložených navrhovateľom vyplýva, že sa nejedná
o vec, kde by poskytnutie právnej pomoci bolo nevyhnutné pre celospoločenský význam a závažnosť,
keď zo samotnej realizácie podnikateľskej činnosti, v rovine právnej zodpovednosti podnikateľa
vyplýva znášanie hospodárskeho rizika za komplexnú podnikateľskú činnosť, preto navrhovateľ nespĺňa
podmienky na priznanie právnej pomoci.

IV.
Právny názor odvolacieho súdu

Podľa § 492 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok účinný od 01.07.2016 konania
podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 492 ods. 2 SSP
preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach
podaného odvolania navrhovateľa (§ 246c ods. 1 prvá veta OSP a § 212 ods. 1 OSP a § 492 ods. 2
SSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP, § 492 ods. 2
SSP ), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na
internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156
ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP a s § 492 ods. 2 SSP) a
dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozhodnutia krajského súdu, ktorým krajský súd
postupom podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku potvrdil rozhodnutie odporcu sp.zn.
7188/2015-KaZA zo 17. septembra 2015.
Z administratívneho spisu mal odvolací súd preukázané, že navrhovateľ je právnická osoba - obchodná
spoločnosť typu s.r.o.. Navrhovateľ požiadal 21. mája 2015 o pridelenie advokáta v konaní vedenom
na Okresnom súde v Žiline pod sp.zn. 19Cb 55/2014, v ktorom sa obchodná spoločnosť SOLIDSTAV
VÝROBNÁ, s.r.o. domáha proti
navrhovateľovi - DREVODOMY RAJEC, s. r. o. zaplatenia čiastky 6 935,81 eur titulom nezaplatenej
časti faktúry VS 62011084, splatnej 30. septembra 2011, v obchodnoprávnom spore.



Odporca nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu, že navrhovateľ
nesplnil jednu zo zákonných podmienok, keďže nemá status fyzickej osoby, s odkazom na § 1, § 2 a
§ 6 ods. 1 zákona č. 372/2005 Z.z..

Z ustanovenia § 1 zákona č. 327/2005 Z.z. vyplýva účel zákona a to vytvoriť systém poskytovania právnej
pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie, v rozsahu stanovenom týmto zákonom, fyzickým osobám, ktoré
v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu
svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom sám, resp. v prevažnej miere,
znáša náklady na poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. V takom prípade je viac ako
vhodné stanoviť podmienky, za ktorých bude táto forma právnej pomoci fyzickým osobám patriť, a to
predovšetkým v snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy.

Cieľom zákonodarcu bolo právnou úpravou zákona č. 327/2005 Z.z. vytvoriť systém poskytovania
právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanoveným týmto zákonom fyzickým osobám,
ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie ochrany
svojich práv, ako aj prispieť k predchádzaniu vzniku právnych sporov (§ 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Ustanovenie § 5b ods. 6 potom upravuje právo riaditeľa centra právnej pomoci rozhodnúť o úhrade
peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci aj iným, ako fyzickým osobám, pričom na
poskytnutie nároku, postupom podľa § 5b ods. 6, nie je právny nárok.

Súčasťou administratívneho spisu je aj rozhodnutie riaditeľa centra podľa § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005
Z.z..

Krajský súd bol povinný preskúmať aj postup a rozhodnutie riaditeľa centra podľa § 5b ods. 6, v rozsahu či
správne orgány preskúmali dostatočne žiadosť navrhovateľa podľa uvedeného zákonného ustanovenia
a svoje rozhodnutie náležite odôvodnili.

Vo veci bolo potrebné posúdiť, či rozhodnutie krajského súdu napĺňa ustanovenie § 157 Občianskeho
súdneho poriadku, či sa krajský súd dostatočným spôsobom vysporiadal s tvrdeniami navrhovateľa, keď
navrhovateľ tvrdil, že odporca nepostupoval náležite v súlade s ustanovením § 5b ods. 6 zákona, a či
došlo k porušeniu ústavného práva navrhovateľa na právnu pomoc pred súdmi od začiatku konania, a
to za podmienok ustanovených zákonom.

Riaditeľ centra právnej pomoci vydal podľa § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z.z. 28.08.2015 rozhodnutie,
ktoré obsahuje doplnené údaje na cyklostylovanom tlačive, v ktorom sa konštatuje, že riaditeľ po
dôkladnom preštudovaní návrhu kancelárie a stanoviska rady k návrhu rozhodol o nesúhlase s postupom
v zmysle ustanovenia § 5b ods. 6 zákona o poskytovaní právnej pomoci (zakrúžkovaním „nesúhlasím“),
dátumu a podpisu riaditeľa centra. Rozhodnutie obsahuje označenie žiadateľa (navrhovateľa), spisovú
značku, neobsahuje však opis skutkového a právneho stavu veci, obsah stanoviska rady k návrhu, ani
uvedenie dôvodov, ktoré viedli riaditeľa centra k rozhodnutiu.

Postup riaditeľa centra, podľa odvolacieho súdu, nie je súladný s § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z.z., keď
je povinnosťou správneho orgánu, aj pri postupe a rozhodovaní podľa tohto zákonného ustanovenia, v
dôvodoch rozhodnutia sa riadne vysporiadať s obsahom žiadosti a vo vzťahu k navrhovateľovi zdôvodniť
nepriznanie úhrady peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci.

Zákon o poskytovaní právnej pomoci síce zveril riaditeľovi Centra právnej pomoci možnosť (nie
povinnosť) priznať nárok na poskytovanie právnej pomoci aj v prípadoch, kedy na to nie sú
splnené zákonom stanovené podmienky, Najvyšší súd Slovenskej republiky zastáva názor, že táto
“zákonná výnimka“ musí byť s cieľom vyhnúť sa akejkoľvek ľubovôli a v snahe dosiahnuť vydávanie
preskúmateľných rozhodnutí, aspoň v minimálnej miere odôvodnená. Žiadateľ o poskytnutie právnej
pomoci má zákonné právo poznať dôvod, pre ktorý mu bola odopretá bezplatná, resp. takmer bezplatná
právna pomoc, pričom bez náležitého odôvodnenia je rozhodnutie správneho orgánu nepreskúmateľné.
To platí aj v situácii, keď samotné rozhodnutie riaditeľa nie je preskúmateľné súdom, ale tvorí podklad
rozhodnutia odporcu, ktoré preskúmateľné je (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.
januára 2017, sp.zn. 10Sžo/16/2016).



Zo zdôvodnenia rozhodnutia riaditeľa centra podľa § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z.z., ktorý
vymedzuje povinnosť skúmať žiadosť z hľadiska toho, či vec je hodná osobitného zreteľa a potrebuje
zabezpečenie prístupu k spravodlivosti, po predchádzajúcom stanovisku rady, rozhodnutie riaditeľa
centra nezodpovedá, podľa názoru odvolacieho súdu, riadnemu zdôvodneniu správneho rozhodnutia.
Rozhodnutie riaditeľa centra vykazuje znaky formálnosti, keď na formulároch, ktoré pre tieto účely
sú vypracované je na konkrétnej žiadosti a v prípade navrhovateľa doplnený len údaj „nesúhlasí“ s
úhradou peňažných prostriedkov z centra právnej pomoci na účely poskytnutia právnej pomoci vo
vyššie uvedenej právnej veci žiadateľa, bez ďalších konkrétnych dôvodov. Z rozhodnutia riaditeľa
centra, odvolaciemu súdu, nie je zrejmé, že posudzoval individuálne žiadosť navrhovateľa, práve
pri zachovaní vyhodnocovania individuálnosti každej jednotlivej žiadosti, preto nemôže odvolací súd
konštatovať, že odporca postupoval v súlade so zákonom, keď správne rozhodnutie vydané postupom
podľa § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z.z., ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, je
nedostatočne zdôvodnené. Potom je následne potrebné vyhodnotiť aj napadnuté rozhodnutie odporcu,
ako rozhodnutie vydané predčasne.

Odvolací súd poukazuje aj na neúplnosť administratívneho spisu odporcu, nakoľko v ňom absentuje
stanovisko rady k návrhu, ktoré predstavuje zákonný podklad rozhodnutia a jeho absencia, pred vydaním
rozhodnutia riaditeľa centra, je v rozpore so zákonom o poskytovaní právnej pomoci. Riaditeľ centra
v rozhodnutí zo dňa 28.08.2015 síce uvádza, že pred rozhodnutím sa oboznámil so stanoviskom
rady, túto skutočnosť však odvolací súd vo svetle uvedeného nevie verifikovať, rovnako ako nevie
preskúmať obsah stanoviska, predovšetkým či išlo o súhlasné alebo nesúhlasné stanovisko s uvoľnením
prostriedkov centra na účely poskytnutia právnej pomoci navrhovateľovi a z akých dôvodov.

Z vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že krajský súd nedôvodne potvrdil rozhodnutie
odporcu, nakoľko rozhodnutie riaditeľa Centra právnej pomoci z 28.08.2015, ktoré bolo podkladom
pre vydanie napadnutého rozhodnutia vykazuje znaky nepreskúmateľnosti a administratívny spis
sa vyznačuje neúplnosťou, pre ktorú je napadnuté rozhodnutie odporcu taktiež nepreskúmateľné.
Odvolaciu námietku navrhovateľa vytýkajúcu nepreskúmateľnosť rozhodnutia odporcu tak odvolací súd
vyhodnotil ako dôvodnú.

Navrhovateľ napadol rozsudok krajského súdu v celom rozsahu, aj vo vzťahu k tretiemu výroku rozsudku,
ktorým krajský súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,- eur v lehote troch
dní od právoplatnosti rozsudku, podľa položky 10 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je
prílohou zákona č. 71/1992 Zb.. Navrhovateľ mal v konaní úspech, preto bolo potrebné zrušiť aj tretí
výrok napadnutého rozhodnutia, v ktorom krajský súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za
konanie vo výške 35,- eur z dôvodu, že povinnosť k zaplateniu súdneho poplatku navrhovateľovi vzniká
iba v prípade jeho neúspechu v konaní.

Odvolací súd dospel k záveru, že námietky uvedené v odvolaní navrhovateľa sú relevantné k vyhoveniu
jeho odvolaciemu návrhu, a preto podľa § 250ja ods. 3 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku v
spojení s § 250l ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku
odvolací súd zmenil rozhodnutie krajského súdu tak, že zrušil rozhodnutie odporcu podľa § 250j ods.
2 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku a vrátil mu vec na ďalšie konanie s tým, aby svoje nové
rozhodnutie doplnil o dôvody, pre ktoré riaditeľ centra vydal svoje nesúhlasné stanovisko, s ktorým ho
bude musieť oboznámiť (vrátane informácie o stanovisku rady).

V.
Trovy prvostupňového a odvolacieho konania

Navrhovateľ mal v konaní úspech. Podľa § 250 k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku spojení s
ustanovením § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a § 224 ods. 1 a 2 Občianskeho
súdneho poriadku a § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku má navrhovateľ, ktorý bol v konaní
úspešný, právo na náhradu trov konania. Navrhovateľ si výšku trov prvostupňového a odvolacieho
konania v zmysle § 151 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku v zákonnej lehote nevyčíslil. Zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia vyplývajú len
hotové výdavky navrhovateľa vo výške 1 euro a 35 centov za poštovné za podanie odvolania voči



rozhodnutiu krajského súdu. Odvolací súd preto priznal navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového a
odvolacieho konania spolu vo výške 1 euro 35 centov.

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolací súd v danej veci rozhodol pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.