Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/47/2016 z 12. 12. 2017
Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12. decembra 2017, sp. zn. 3Sžo/47/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:6015201205.1
Najvyšší súd | 3Sžo/47/2016 | ECLI:SK:NSSR:2017:6015201205.1 | 2017-12-12 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 8 ods. 2 zákona č. 532/2002 Z. z., § 39a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., § 32 zákona č. 50/1976 Zb., § 20 ods. 1 zákona č. 532/2002 Z. z., § 7 ods. 2 zákona č. 532/2002 Z. z., § 20 ods. 2 zákona č. 532/2002 Z. z., § 37 zákona č. 50/1976 Zb., § 8 ods. 3 zákona č. 532/2002 Z. z., § 8 ods. 4 zákona č. 532/2002 Z. z., § 39a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., § 7 ods. 1 zákona č. 532/2002 Z. z., § 39 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., § 8 ods. 5 zákona č. 532/2002 Z. z., § 8 ods. 1 zákona č. 532/2002 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/edd8faef-19f8-4f46-a07e-5248eb7c22bc
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:6015201205.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžo/47/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201205
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:6015201205.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a zo
sudcov JUDr. Sone Langovej a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci žalobcu: 1/ A. B., T., 2/ I. B.,
T., 3/ S. P., T., 4/ Ing. W. P., T., 5/ L. B., T., 6/ Ing. T. B., T., všetci zastúpení: JUDr. Michal Vlkolinský,
advokát, Nám. SNP 17/29, Zvolen, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a
bytovej politiky, Nám. Ľ. Štúra 1, Banská Bystrica, za účasti: 1/ U. L., F., 2/ Ing. D. P., J., 3/ L. P., J., v
konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2015/018749-MR zo dňa
9. júla 2015, konajúc o odvolaní žalobcov 1/ - 6/ proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
24S/170/2015-43 zo dňa 15. apríla 2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 24S/170/2015-43 zo dňa 15. apríla 2016  p o t v r d z u j e.

Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2015/018749-MR zo dňa 09.07.2015, ktorým potvrdil
rozhodnutie mesta Zvolen č. SÚ 3680/2014-Hr zo dňa 23.04.2015. Uvedeným prvostupňovým
rozhodnutím bola umiestnená stavba „Prístavba a nadstavba objektu súp. č. 3234, Môťová, Zvolen“ na
pozemkoch parc. č. KN-C 1931/3, 1931/261, 1931/324 v katastrálnom území L. pre stavebníka U. L..

Podľa popisu stavby ide o prístavbu a nadstavbu existujúcej nebytovej budovy evidovanej v katastri
nehnuteľností pod súpisným číslom 3234 s názvom „Potraviny“ na ulici Topoľová, postavenej na
pozemku katastra nehnuteľností registra „C“ parcelné číslo 1931/261 v k.ú. L.. Navrhované riešenie
pozostáva v prízemí objektu z prístavby:
- z južnej strany priestoru zimnej záhrady,
- z východnej strany časti so sociálnym zariadením, skladom a schodiskom,
- zo západnej strany troch salónikov a schodiska.
Navrhovaná podlažnosť objektu pozostáva zo suterénu a dvoch nadzemných podlaží o celkovej
zastavanej ploche 426,52 m2. Na poschodí sú navrhnuté 4 ubytovacie jednotky. Objekt bude zastrešený
pultovou strechou s viacerými strešnými rovinami so sklonom 5° a maximálnou výškou 8,332 m od
úrovne podlahy prízemia. Príjazd k objektu zostáva nezmenený z Topoľovej ulice. Na účely parkovania je
navrhnutých 6 parkovacích miest vo dvore objektu a 12 kolmých parkovacích miest umiestnených pozdĺž
Topoľovej ulice. Súčasťou stavby má byť prekládka vodovodu a úprava vodovodnej prípojky, prekládka



NN rozvodu a elektrickej prípojky, zrušenie časti telekomunikačného kábla a prekládka verejného
osvetlenia. Pre umiestnenie stavby určil stavebný úrad podmienky uvedené vo výroku rozhodnutia.
Stavebný úrad zároveň zamietol ako neoprávnené námietky uplatnené v priebehu konania a to zo dňa
02.01.2015 pánom S. P. a manželkou Ing. W. P. a zo dňa 02.01.2015 pánom A. B. a manželkou I. B.
vo veci nesúhlasu s vydaním územného rozhodnutia. Taktiež ako neoprávnené zamietol námietky Ing.
D. P. a manželky Ing. L. P. zo dňa 08.01.2015 a 20.04.2015. Čiastočne vyhovel námietkam uplatneným
v priebehu územného konania a to námietke S. P. a manželky Ing. W. P., ako aj A. B. a manželky I.
B., ktorí vo svojich námietkach poukazovali na rozpor v názve stavby uvedenej v záväznom stanovisku
Mesta Zvolen, odbor územného plánovania, v textovej časti predloženej  projektovej dokumentácie,
čiastočne v grafickej časti projektovej dokumentácie, technickej správe riešenia požiarnej bezpečnosti
stavby, stanovisku Okresného úradu Zvolen, odbor starostlivosti o životné prostredie, v ktorých je
stavba označená súpisným číslom 3224/23. Stavebný úrad zahrnul do podmienok umiestnenia stavby
zosúladenie označenia stavby súpisným číslom v ďalšom stupni projektovej dokumentácie.

Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol že, žalobná námietka, týkajúca sa
nesúladu s územným plánom nebola dostatočne konkrétna, aby mohol súd v rámci preskúmavania
napadnutého rozhodnutia konštatovať nezákonnosť rozhodnutia pre jeho rozpor so zákonom a z akých
dôvodov. Námietka nesúladu s územným plánom bola všeobecná, súd nemôže vyhľadávať dôvody,
pre ktoré žalobca považuje rozhodnutie za nezákonné. Jedinou konkrétnou námietkou vo vzťahu k
územnému plánu bola námietka nedostatku rozptylovej plochy, resp. otázka parkovacích miest. V
tomto smere žalobcovia namietali, že navrhovaná stavba nemá dostatok parkovacích miest, nakoľko
počet 18 parkovacích miest pri navrhovanej maximálnej kapacite takmer 170 osôb nie je dostačujúci
a navrhovaná stavba nemá pred svojím vstupom dostatočnú rozptylovú plochu. Aj táto námietka
žalobcov nebola dostatočne konkrétna, nakoľko nebolo možné z nej vyvodiť, v rozpore s ktorými
ustanoveniami právnych predpisov prípadne technických noriem je napadnuté rozhodnutie. Počet
parkovacích miest bol v projektovej dokumentácii určený v súlade so znením STN 73 6110/Z1, podľa
ktorej pri ubytovacích a stravovacích zariadeniach na účelovú jednotku „zamestnanci“ pripadá 5 stojísk,
na účelovú jednotku „návštevníci“ 8 stojísk a na účelovú jednotku „izba“ 0,5 stojiska. S prihliadnutím na
uvedené predstavuje počet stojísk podľa citovanej STN 15 a teda navrhovaných 18 stojísk (parkovacích
plôch) je v súlade s normou, resp. je nad jej rámec. Rozptylová plocha pritom ostáva zachovaná podľa
súčasného stavu. Napokon parkovanie nebude v telese cestnej komunikácie, ako je tomu doposiaľ.
Navrhovateľ územného rozhodnutia dal vypracovať dva svetlotechnické posudky, týkajúce sa susedných
stavieb, ktorých rozpor žalobcovia nenamietali. Ďalej žalovanému nevyplývala povinnosť vyžadovať
od navrhovateľa územného rozhodnutia vypracovanie „hlukovej štúdie“. K nesprávne uvedenému
súpisnému číslu 3224/23 krajský súd uviedol, že išlo len o chybu v písaní, ktorá bola neskôr odstránená.

II.

Proti rozsudku krajského súdu podali žalobcovia včas odvolanie a navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší žalobou napadnuté rozhodnutie
žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie. V dôvodoch namietali nevypracovanie svetlotechnického
posudku, keďže v napadnutom rozhodnutí chýba výpočet relevantných hodnôt doby preslnenia v
súlade s § 17 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR  č. 532/2002 Z.z. ktorou sa ustanovujú
podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických
požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len
„vyhláška č. 532/2002 Z.z.“) a ustanoveniami 4.2.1.2 a 4.2.1.3 STN 73 4301, a teda žalovaný sa
vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s námietkami žalobcov na posúdenie vplyvu navrhovanej stavby
na okolitú zástavbu. Žalovaný mal v rámci dokazovania požadovať, aby navrhovateľ umiestňovanej
stavby predložil posudok, ktorý posudzuje mieru zatienenia a nielen mieru preslnenia, keďže ide o dva
rôzne ukazovatele s rozdielnym stupňovom vypovedacej hodnoty, vypočítavané rozdielnymi postupmi a
vychádzajúcimi z rozdielnych požiadaviek slovenských technických noriem. Žalovaný v konaní neskúmal
mieru zatienenia a preslnenia susedných nehnuteľností. V tejto súvislosti žalobcovia poukázali na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/9/2011 zo dňa 21.03.2012 v spojení s rozhodnutím
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3S/156/2009 zo dňa 25.01.2011.

Žalobcovia poukázali na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom je uvedené, že „zo záverov
svetlotechnických posudkov vyplýva, že umiestňovaná stavba netieni okná preslnených obytných
miestností rodinného domu súp. č. XXXX  a zároveň vo vzťahu k rodinnému domu súp .č. XXXX



umiestnením rekonštruovanej stavby zostanú okná obytných miestností preslnené v súlade s čl. 4.2.1.2
STN 73 4301. Podľa názoru žalobcov mal záver svetlotechnického posudku, ktorý bol podkladom pre
rozhodnutie žalovaného jednoznačne odpovedať aj na otázku, či budú preslnené aj okná obytných
miestností rodinného domu súp. č. XXXX  a či sú alebo nie sú tienené okná rodinného domu súp. č.
XXXX, pretože v predloženom stave sa posudok vyjadruje pri každom rodinnom dome k niečomu inému
(tienenie, resp. preslnenie).

Žalobcovia ďalej namietali skutočnosť, že žalovaný posudzoval predloženú žiadosť v rozpore s platným
územným plánom mesta Zvolen ustanoveným všeobecne záväzným nariadením č. 83/2004 (ďalej len
„VZN“). Poukázali na to, že rozhodnutie žalovaného nerešpektuje bod A.2 VZN, keď žalovaný vydal
územné rozhodnutie na „prístavbu a nadstavbu existujúcej nebytovej budovy evidovanej v katastri
nehnuteľností pod súp. č. XXXX  s názvom Potraviny na ulici Topoľová“, pričom nejde o realizáciu
obytného súboru alebo funkčnej plochy bývania. Aj podľa bodu A.3 VZN je hlavnou funkciou pri rozvoji
predmetného územia funkcia bývania a občianskej vybavenosti. V bode C.6. regulatívy využitia plôch
je jednoznačne uvedené, že v území nie je prípustné lokalizovať výrobné prevádzky a zariadenia
ohrozujúce životné prostredie a kvalitu obytného prostredia. Rozhodnutím o umiestnení stavby sa do
predmetného územia dostáva prevádzka, ktorá na jednej strane nie je primárne výrobná, na druhej
strane však ide o prevádzku, ktorá zaťažuje a ohrozuje životné prostredie a kvalitu obytného prostredia
- pohybom tovaru, personálu, návštevníkov, ubytovaných, hlukom motorových vozidiel, priemyselným
hlukom strojov a zariadení prevádzky, produkciou odpadu a znečistením okolitého prostredia. V zmysle
bodu D. VZN je na str. 26 uvedené, aby sa prevádzky reštauračného charakteru neumiestňovali v
bytových domoch a plochách IBV. V bode G. VZN je uvedené, aby bol v obytných zónach zabezpečený
dostatočný počet odstavných miest pre osobné autá obyvateľov. Žalobcovia ďalej poukázali na VZN
mesta Zvolen č. 125/2009, ktorým bolo doplnené VZN mesta Zvolen č. 83/2004, kde je pod bodom 6.
Sekier - Môťová pri funkčnom členení uvedené:
- Pri rozvoji priestoru obytného súboru Sekier - lipovec akceptovať súčasné funkčné členenie územia,
jestvujúce funkčné plochy HBV považovať stavebnotechnicky za uzavreté, výstavbu umožniť len
výnimočne, za podmienok splnenia svetlotechnických a hygienických zásad, nezvyšovanie nárokov na
dopravné napojenia a statickú dopravu
- Rozvoj funkcie bývania realizovať na existujúcich plochách formou rekonštrukcie, dostavby, prípadne
prestavby bytového fondu.
Na základe uvedených skutočností je podľa žalobcov napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozpore s
regulatívmi územného plánu mesta Zvolen.

Podľa napadnutého rozhodnutia žalovaného má byť na ploche, ktorá je územným plánom mesta Zvolen
určená na individuálnu bytovú výstavbu  realizovaná prevádzka s reštauračnými a ubytovacími službami
s počtom parkovacích miest 6 vo dvore objektu a 12 parkovacích miest pozdĺž Topoľovej ulice. Podľa
žiadosti o vydanie územného rozhodnutia sa má zvýšiť kapacita zariadenia z 58 miest na sedenie na 148
miest na sedenie a pribudne deklarovaná ubytovacia kapacita 8 osôb. Rozhodnutie žalovaného nebralo
do úvahy tiež stav, keď zamestnanci tohto zariadenia - kuchári, čašníci, obslužný personál dochádzajú do
zamestnania osobnými motorovými vozidlami a tiež počas pracovnej doby budú musieť niekde parkovať.
Podľa názoru súdu prvého stupňa je počet parkovacích plôch v súlade so znením STN 73 6110/Z1.
Žalobcovia v tejto súvislosti poukázali na to, že žiadateľ už v súčasnosti používa 6 motorových vozidiel
určených len na rozvoz pizze, ktoré už teraz parkujú pred budovou na pozemnej komunikácii, pretože
vo dvore objektu parkujú dodávkové a nákladné motorové vozidlá dodávateľov surovín. Podľa žalobcov
je už z tohto uhla pohľadu počet parkovacích miest nepostačujúci. Napokon podľa názoru žalobcov
navrhovaná stavba nemá z hľadiska § 8 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. pred svojím vstupom takú
rozptylovú plochu, ktorá by umožňovala plynulý a bezpečný prístup i odchod a rozptyl osôb, vrátane
osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu, pretože tieto osoby sa po opustení prevádzky dostanú priamo
na pozemnú komunikáciu bez chodníka pre chodcov, čím budú ohrozené ich život a zdravie, ako aj
bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.

Žalobcovia namietali taktiež nevypracovanie štúdie hluku. Poukázali na ustanovenie § 2, § 5 a § 20
ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. V napadnutom rozhodnutí nie je vyriešený hluk z elektromotorov,
ktoré poháňajú vzduchotechniku, ktoré sú v prevádzke od cca 5.00 hod do 1.00 hod nasledujúceho
dňa. Napadnuté administratívne rozhodnutie sa teda nezaoberá otázkou priemyselného hluku (stroje a
zariadenia prevádzky - pece, ventilátory, umývačky riadu, drviče odpadu) a hluku v nočných hodinách.



Posledná námietka žalobcov sa týka toho, že napadnuté administratívne rozhodnutie bolo vydané na
základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, stavebný úrad nedostatočne preveril najmä zápisy v
katastri nehnuteľností a vydal rozhodnutie s nesprávnym súpisným číslom stavby, keď tak na grafickej,
ako aj textovej časti žiadosti a dokumentácie ako aj niektorých stanoviskách dotknutých orgánov sa
uvádza súpisné číslo stavby XXXX/XX, pričom na liste vlastníctva je táto stavba uvedená so súpisným
číslom stavby XXXX. Sporné súpisné číslo bolo v priebehu konania viackrát uvádzané, a preto to
žalobcovia nepovažujú len za chybu v písaní. Podľa žalobcov je možné, že kompetentné správne orgány
boli uvádzané do omylu. Súpisné číslo XXXX  majú v katastrálnom území L. pridelené dve stavby -
jednou je rodinný dom zapísaný na liste vlastníctva č. XXX  a druhou budova obchodu a služieb na liste
vlastníctva č. XXXX.

Žalobcovia tiež poukázali na to, že podľa ich názoru napadnuté administratívne rozhodnutie o umiestnení
stavby neobsahuje niektoré predpísané náležitosti územného rozhodnutia, ako napr. druh pozemku,
vzdialenosti od susedných stavieb, dostatočne jasne a zrozumiteľne popísaný tvar budovy, vymedzenie
územia dotknutého vplyvom stavby.

K navrhovanej prístavbe a nadstavbe objektu sa vyjadrili aj obyvatelia obytného súboru Sekier - Lipovec,
ktorí využili svoje petičné právo a petíciou požiadali o to, aby bolo územné konanie o umiestnení stavby
zastavené. Pokiaľ sa teda k predmetnej stavbe vyjadrili bezprostredne žijúci obyvatelia, je zrejmé, že
žalobou napadnuté rozhodnutie je vydané v rozpore s verejným záujmom.

III.

Žalovaný v podanom vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhol, aby Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok
krajského súdu potvrdil. V dôvodoch uviedol, že v predmetnej veci boli podané dva svetlotechnické
posudky, ktoré boli vypracované osobitne pre rodinné domy súp. č. XXXX  a XXXX  Ing. arch. A. Y., ktorá
je oprávnená na vyhotovovanie odborných posudkov, odhadov a dobrozdaní. Z ich záverov vyplýva,
že umiestňovaná stavba netieni okná preslnených obytných miestností rodinného domu súp. č. XXXX
a zároveň vo vzťahu k rodinnému domu súp. č. XXXX  umiestnením rekonštruovanej stavby zostanú
okná obytných miestností preslnené v súlade s č. 4.2.1.2 STN 73 4301. Na základe svetlotechnických
posudkov sa nepreukázalo zatienenie a ani nedostatok preslnenia.

K rozporu s územným plánom mesta Zvolen žalovaný uviedol, že tento počíta s umiestnením takejto
prevádzky v danom území a navyše nejde o novú stavbu, ale o rekonštrukciu už existujúceho objektu,
ktorá spĺňa funkciu občianskej vybavenosti. K otázke hlučnosti žalovaný poukázal na vyjadrenie Úradu
verejného zdravotníctva, ktorý sleduje záujmy ochrany zdravia ľudí a tým aj hlučnosť, ktorý vo svojom
vyjadrení uviedol, že nie je potrebné vyžadovať posudok orgánu verejného zdravotníctva.

Z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ako aj z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že
predmetná stavba je správne identifikovaná vo výroku prvostupňového rozhodnutia ako „Prístavba a
nadstavba objektu súp. č. XXXX, Môťová Zvolen“ na pozemkoch parc. č. KN-C 1931/3, 1931/261,
1931/324 v k. ú. L.. Žalovaný považoval nesúlad v súpisnom čísle v stanoviskách dotknutých orgánov,
ktoré uvádzajú súp. č. XXXX/XX za chybu v písaní. Z obsahu vyjadrení dotknutých orgánov je zrejmé k
akej stavbe, resp. jej rekonštrukcii sa vyjadrovali, a preto je potrebné považovať uvedenie nesprávneho
súpisného čísla v ich vyjadreniach len za chybu v písaní, neovplyvňujúcu zákonnosť napadnutého
rozhodnutia.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona č.
162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016, podľa ktorého sa odvolacie konania
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona dokončia podľa doterajších predpisov, t. j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny
poriadok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá
O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu



dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja
ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej 5
dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk <., rozsudok
verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vychádzal zo skutkového stavu, ktorý
podrobne v odôvodnení rozsudku popísal krajský súd, preto pre účastníkov konania známe fakty a
skutočnosti nebude nadbytočne opakovať a len v stručnosti z neho vyberá nasledovné:

Navrhovateľ územného rozhodnutia (ďalší účastník v rade 1/) podal dňa 15.12.2014 návrh na vydanie
územného rozhodnutia, ktorého predmetom má byť umiestnenie stavby. Prístavbou a nadstavbou
sa rozšíri priestor pizzerie na prízemí a v suteréne. Na poschodí a v podkroví objektu je navrhnuté
zariadenie prechodného ubytovania penzión so štyrmi ubytovacími jednotkami a jedným pohotovostným
bytom. Rekonštruovaný objekt bude umiestnený na parcele C KN 1931/261, 1931/324 a 1931/3 k.
ú. L.. Prílohou návrhu na vydanie územného rozhodnutia bola projektová dokumentácia pre územné
konanie, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX  parcela C-KN č.1931/261 a C-KN č.1931/324 k. ú.
L., informatívna kópia z mapy katastrálneho operátu v mierke 1:1000 a v mierke 1:500. Prílohou k návrhu
boli zároveň vyjadrenia STVPS, a.s., Banská Bystrica, SPP Distribúcia, a.s. Bratislava, SSSE Distribúcia,
a.s., Žilina (stanovisko k zriadeniu stavby v OP elektroenergetického zariadenia a prekládke NN kábla)
a Slovak Telekom, a.s., Bratislava). Prílohou boli tiež vyjadrenia dotknutých orgánov, a to Okresný
úrad vo Zvolene - ochrana ovzdušia, Okresný úrad vo Zvolene - odpadové hospodárstvo, Okresný
úrad vo Zvolene - ochrana prírody a krajiny, Okresný úrad vo Zvolene - štátna vodná správa, RÚVZ
Zvolen a mesto Zvolen. Podľa vyjadrenia regionálneho úradu verejného zdravotníctva navrhovateľ
nebol podľa § 51 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov povinný vyžadovať posudok orgánu
verejného zdravotníctva vzhľadom ku skutočnosti, že je účastníkom konania a vystupuje ako fyzická
osoba. Prvostupňový správny orgán pod č. j.: SÚ 3680/2014-HR dňa 18.12.2014 oznámil účastníkom
konania začatie územného konania o návrhu na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby
pod názvom „Prístavba a nadstavba objektu súpisné č. XXXX, Môťová, Zvolen“. Prvostupňový správny
orgán svojím rozhodnutím č.j.: SÚ 3680/2014-HR zo dňa 23.01.2015 podľa § 29 ods. 1 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny
poriadok“) územné konanie prerušil a vyzval navrhovateľa na doplnenie predloženého návrhu, najmä o
stanovisko Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru vo Zvolene, doplnenie projektovej
dokumentácie o spôsob odvodnenia parkovacích plôch, svetlotechnické posudky pre rodinný dom na T.
ulici súpisné č. XXXX  a na T. ulici súpisné č. XXXX. Navrhovateľ mal ďalej doplniť súhlas Mestského
úradu Zvolen s výrubom drevín a o vlastné stanovisko k námietkam účastníkov konania. Navrhovateľ
návrh doplnil podaním doručeným 09.03.2015, prílohou ktorého boli stanoviská ORHaZZ vo Zvolene,
doplnená projektová dokumentácia, svetlotechnické posudky, žiadosť o súhlas  Mestského úradu Zvolen
s výrubom drevín a žiadosť o doplnenie stanoviska STV a PS Zvolen. Stavebný úrad pod č.j.: SÚ
3680/2014-HR dňa 24.03.2015 oboznámil účastníkov konania s podkladmi rozhodnutia. Účastníkov
upovedomil o tom, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť na príslušnom správnom orgáne do
7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia.

Podľa § 250h ods. 1 O.s.p. až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutia správneho
rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote podľa § 250b.

Podľa § 32 písm. a/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v znení účinnom ku dňu vydania napadnutých administratívnych rozhodnutí (ďalej len „zákon č.
50/1976 Zb.“) umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len
na základe územného rozhodnutia, ktorým je rozhodnutie o umiestnenie stavby.

Podľa § 37 zákona č. 50/1976 Zb.
(1) Podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol
spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované
územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad
obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti
získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní.



(2) Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné
prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s
podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným
technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané
osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické,
protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky,
podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho
fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.
(3) Stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad
a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky,
ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou.
(4) Ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená
dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami,
so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne.

Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie
na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä
súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a
iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a
urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení
stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov,
projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa
musia zahrnúť do stavebného povolenia.

Podľa § 39a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok,
umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na
obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej
prílohe územného rozhodnutia.

Podľa § 39a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky
a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie,
b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým
životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc
pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou
schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné
komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane
požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch,
c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti,
d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.

Podľa § 7 ods. 1, 2 vyhlášky č. 532/2002 Z.z.
(1) Stavba podľa druhu a účelu musí mať kapacitne vyhovujúce pripojenie na pozemné komunikácie,
prípadne na účelové komunikácie.
(2) Pripojenie stavby na pozemné komunikácie musí svojimi rozmermi, vyhotovením a spôsobom
pripojenia vyhovovať požiadavkám bezpečného užívania stavby a bezpečného a plynulého
prevádzkovania na priľahlých pozemných komunikáciách. Podľa druhu a účelu stavby musí pripojenie
spĺňať aj požiadavky na dopravnú obsluhu, parkovanie a prístup a použitie požiarnej techniky.

Podľa § 8 ods. 1-5 vyhlášky č. 532/2002 Z.z.
(1) Stavba musí mať pred svojím vstupom rozptylovú plochu, ktorá zodpovedá druhu a účelu stavby.
Riešenie rozptylovej plochy musí umožňovať plynulý a bezpečný prístup i odchod a rozptyl osôb vrátane
osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu.
(2) Stavba musí byť vybavená odstavným a parkovacím stojiskom riešeným ako súčasť stavby alebo
ako prevádzkovo neoddeliteľná časť stavby, alebo umiestneným na pozemku stavby, ak tomu nebránia
obmedzenia vyplývajúce z osobitných predpisov.
(3) Odstavná a parkovacia plocha pre osobný automobil sa zriaďuje pri každom potenciálnom zdroji a
cieli dopravy, ak tomu nebránia obmedzenia vyplývajúce z osobitných predpisov. Počet odstavných a
parkovacích plôch musí zodpovedať slovenskej technickej norme.



(4) Garáž, odstavná a parkovacia plocha pre vozidlo nad 3,5 t sa umiestňujú mimo obytnej časti mesta a
obce okrem stavieb garáže, odstavnej a parkovacej plochy v uzatvorených priestoroch stavby a okrem
stavieb garáže, odstavnej a parkovacej plochy pre špeciálne policajné vozidlo, požiarne vozidlo a sanitné
vozidlo.
(5) Odstavná plocha a garáž majú byť usporiadané a zrealizované tak, aby ich užívanie neškodilo zdraviu
ľudí a nerušilo prácu, bývanie a pokoj v okolí svojím hlukom alebo zápachom. Odstavná plocha má byť
zazelenená.

Podľa § 20 ods. 1 vyhlášky č.532/2002 Z.z., stavba sa musí navrhnúť a zhotoviť tak, aby sa v nej
vytvorili podmienky pohody pri spánku, odpočinku a pracovných činnostiach a aby odolávala škodlivému
pôsobeniu vplyvu hluku a vibrácií. Stavba musí zabezpečovať, aby hluk a vibrácie pôsobiace na ľudí a
zvieratá boli na takej úrovni, ktorá neohrozuje zdravie a je vyhovujúca pre obytné a pracovné prostredie,
a to aj na susedných pozemkoch a stavbách. Najvyššie prípustné hodnoty hluku a vibrácií v stavbách
ustanovuje osobitný predpis.

Podľa § 20 ods. 2 vyhlášky č.532/2002 Z.z., stavba sa musí navrhnúť a zhotoviť tak, aby svojimi
vlastnosťami zabezpečovala v akusticky chránenej miestnosti ochranu proti
a) hluku šíriacemu sa vzduchom z vonkajšieho priestoru,
b) hluku šíriacemu sa vzduchom z iného uzavretého priestoru v budove,
c) nárazovému hluku,
d) hluku z technického a technologického vybavenia a zariadenia budovy,
e) nadmernému hluku v poli odrazených vĺn (dozvuk).

Podľa § 6 ods. 3 písm. g/ zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu vydania napadnutých administratívnych
rozhodnutí (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z.z.“) regionálny úrad verejného zdravotníctva vydáva záväzné
stanoviská a rozhoduje o návrhoch podľa § 13.

Podľa § 13 ods. 3 písm. b/ zákona č. 355/2007 Z.z. ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, úrad
verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva vydáva záväzné stanovisko k
územným plánom a k návrhom na územné konanie.

Prvá námietka žalobcov sa týkala nevypracovania svetlotechnických posudkov. K uvedenej námietke
sa vyjadril v odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd, že táto námietka je v rozpore s
obsahom administratívneho spisu, keďže navrhovateľom územného rozhodnutia boli predložené dva
svetlotechnicé posudky vypracované osobitne pre rodinné domy súp. č. XXXX  a súp. č. XXXX. Odvolací
súd sa oboznámil s predmetnými posudkami a s týmto záverom sa stotožňuje. Z ich obsahu vyplýva, že
Ing. arch. A. Y. sa v nich vysporiadala tak s preslnením ako aj tienením. Uviedla spôsoby výpočtu tak
preslnenia ako aj tienenia, preto nemožno námietke žalobcov o nepredložení svetlotechnického posudku
priznať úspech. Z rozhodnutia sp. zn. 2Sžp/9/2011, na ktorý poukázali žalobcovia vyplýva, že v danom
prípade si stavebný úrad vôbec nevyžiadal stanoviská dotknutých orgánov, avšak v prejednávanom
prípade boli predložené dva svetlotechnické posudky, ktoré správny orgán náležite vyhodnotil.

Žalobcovia tiež namietali rozpor vydaného rozhodnutia s územným plánom mesta Zvolen. Senát
odvolacieho súdu uvádza, že územný plán počíta s umiestnením takejto prevádzky - rozvoj územia
prostredníctvom občianskej vybavenosti. V danom prípade ide o rekonštrukciu a prestavbu už existujúcej
stavby. Územný plán zakazuje lokalizovať výrobné prevádzky a zariadenia ohrozujúce životné prostredie
a kvalitu obytného prostredia. Uvedená prestavba však nie je výrobnou prevádzkou a ani zariadením
ohrozujúcim životné prostredie a kvalitu obytného prostredia. Pod takými prevádzkami, ktoré by
ohrozovali životné prostredie a kvalitu obytného prostredia je potrebné rozumieť také, ktoré by ohrozovali
čisté ovzdušie, pitnú vodu, bezpečnosť potravín a nie bežnú prevádzku s reštauračnými a ubytovacími
službami.

Ohľadom počtu parkovacích miest sa senát odvolacieho súdu stotožňuje so záverom krajského súdu,
že počet parkovacích miest bol v projektovej dokumentácii určený v súlade so znením STN 73 6110/
Z1, podľa ktorej pri ubytovacích a stravovacích zariadeniach na účelovú jednotku „zamestnanci“ pripadá
5 stojísk, na účelovú jednotku „návštevníci“ 8 stojísk a na účelovú jednotku „izba“ 0,5 stojiska. S
prihliadnutím na uvedené predstavuje počet stojísk podľa citovanej STN 15 a teda navrhovaných 18



stojísk (parkovacích plôch) je v súlade s normou. Rozptylová plocha pritom ostáva zachovaná podľa
súčasného stavu. Navrhovaný počet parkovacích miest je v súlade s predmetnou normou, a preto v
zmysle čl. 2 ods. 3 Ústavy SR nie je možné od navrhovateľa umiestňovanej stavby požadovať vyšší
počet parkovacích miest, ako ukladajú právne a technické normy.

Navrhovateľ umiestňovanej stavby v rámci územného konania žiadal o vyjadrenie Regionálny úrad
verejného zdravotníctva vo Zvolene, ktorému patrí kompetencia vydávať záväzné stanovisko k návrhom
na územné konanie vo veciach týkajúcich sa verejného zdravotníctva, ku ktorým patrí aj otázka
prípustnosti hluku. Tento sa dňa 17.10.2013 vyjadril listom zn. 2013/2137-812/B v tom zmysle, že
navrhovateľ  ako fyzická osoba nebol povinný vyžiadať si posudok orgánu verejného zdravotníctva v
zmysle § 51 zák. č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Z obsahu spisu je
však zrejmé, že ide o podnikateľskú prevádzku. Najvyšší súd konštatuje, že uvedenie do prevádzky je
možné iba po vydaní kladného záväzného stanoviska Regionálneho úradu verejného zdravotníctva.
v zmysle § 13 ods. 3 písm. c/, § 13 ods. 4 písm. a/ zák. č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji
verejného zdravia

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil so záverom krajského súdu, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa sú vecne správne, náležite odôvodnené,
obsahujúce úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých vo veci rozhodol. Odvolacie
námietky žalobcov 1/ - 6/ neboli spôsobilé tento záver spochybniť, preto bolo rozhodnuté tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a rozsudok odvolací súd ako vecne správny v zmysle ust. § 219
ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods.
1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcom, ktorí nemali úspech v odvolacom konaní ich
náhradu nepriznal a ďalší účastníci nemajú zo zákona nárok na náhradu trov konania a ani im žiadne
nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.