Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/74/2015 z 24. 4. 2017 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. apríla 2017, sp. zn. 1So/74/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:6014201344.1 Najvyšší súd | 1So/74/2015 | ECLI:SK:NSSR:2017:6014201344.1 | 2017-04-24 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 70 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1f753469-7cf0-4af5-a5c5-147fe237e013 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:6014201344.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1So/74/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201344
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Belko
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:6014201344.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov
senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD., a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci navrhovateľky: R..
F. L., rod. M., nar. XX. F. XXXX, bytom J. N. XXXX/X, Z., ako opatrovníčky L. L., nar. XX. W. XXXX, bytom
J. N. XXXX/X, Z., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava,
o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k.
26Sd/293/2014-26 zo dňa 18. júna 2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 26Sd/293/2014-26
zo dňa 18. júna 2015 mení tak, že rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27. júna 2014
zrušuje a vec jej vracia na ďalšie konanie.

Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo
dňa 27. júna 2014, ktorým odporkyňa podľa § 70 ods. 2 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení priznala od 18.01.2010 L. L. invalidný dôchodok vo výške 140,30 € mesačne, ktorý bol na
základe jednotlivých valorizačných úprav zvýšený od 01.01.2013 na 153,60 €.

Krajský súd tak rozhodol podľa odôvodnenia rozsudku preto, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo
vydaniu napadnutého rozhodnutia, bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne
bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o
žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu schopnosti L. L.
vykonávať zárobkovú činnosť, pretože platná právna úprava vznik invalidity podmieňuje poklesom
pracovnej schopnosti poistenca pod zákonom stanovenú hranicu. Správne vychádzal z posudku
posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým
lekárom ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými
kompetentnými subjektmi na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej
invalidizácie. Vzhľadom na objektívne zistené zdravotné ťažkosti posudzovaného považoval správne za
jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie duševné ochorenie, ktoré s ohľadom na jeho konkrétne prejavy
a stupeň IQ správne zaradil pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení
a priznaný pokles jeho pracovnej schopnosti v strede možného percentuálneho rozpätia presvedčivo
odôvodnil v súlade s vykonaným posúdením psychického stavu posudzovaného znalcom z odboru
psychiatrie a skutočnosťou, že duševná porucha v pravom zmysle slova uňho nebola zistená. Vyjadril sa
aj k metrickému vyjadreniu jeho intelektu, pri ktorom je potrebné zohľadňovať podľa medicínskych kritérií
aj ďalšie prejavy duševného postihu. Jeho posudkové závery boli doplnené aj vzhľadom na možný vývoj
duševných ťažkostí navrhovateľa tak, že vzhľadom na krátkosť času nemohlo od podanej žiadosti o



priznanie invalidného dôchodku ku dňu rozhodovania dôjsť k takému nepriaznivému vývoju, ktorý by sa
mohol prejaviť v zmene percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti. Do roku 2012 nebola
hodnota jeho IQ ani metricky vyjadrená. Pridružené sporadické eretické poruchy správania je možné
ovplyvniť príslušnou medikamentóznou liečbou a bez iných súvislostí v prejavoch duševného postihnutia
posudzovaného nenavyšujú percentuálny pokles jeho pracovnej schopnosti. Správne nevyužil možnosť
percentuálneho navýšenia zníženej pracovnej schopnosti posudzovaného aj pre jeho kožné ochorenie,
pretože nedosahovalo taký stupeň závažnosti, ktorý má posudkový význam.

Krajský súd ďalej konštatoval, že na základe takto správne a úplne zisteného stavu zdravotného
postihnutia L. L. dospela odporkyňa k správnemu zisteniu, že jeho invalidita vznikla pred dovŕšením
veku, v ktorom sa končí povinná dochádzka. Priznaný percentuálny pokles jeho pracovnej schopnosti
logicky a presvedčivo v súlade s posudkovými a zákonnými kritériami odôvodnila a následne správne
rozhodla, keď mu napadnutým rozhodnutím priznala invalidný dôchodok odo dňa dovŕšenia 18. roku
veku, t. j. najskôr, ako to právna úprava umožňuje pri vzniku invalidity pred dovŕšením veku, v ktorom
sa končí povinná školská dochádzka. Správne určila aj sumu jeho invalidného dôchodku vychádzajúc
z celého fiktívneho obdobia jeho dôchodkového poistenia až do dosiahnutia dôchodkového veku, zo
zákonom určeného priemerného osobného mzdového bodu a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej v
roku 2010. Správne sumu priznanej dôchodkovej dávky zvýšila na základe každoročných valorizačných
zvýšení tak, ako to právna úprava, ktorá bola citovaná vo výroku napadnutého rozhodnutia, ustanovila.

Vecnú správnosť rozhodnutia odporkyne podľa krajského súdu nemohli ovplyvniť ani odborné
psychiatrické a kožné nálezy predložené na pojednávaní pred krajským súdom, pretože
nedokumentovali iný, resp. závažnejší stav jeho zdravotných ťažkostí než ten, ktorý už bol posudkovo
zohľadnený.

Pretože krajský súd nezistil žiadne pochybenia v postupe a v rozhodnutí odporkyne o priznaní
invalidného dôchodku L. L., potvrdil jej rozhodnutie ako vydané v súlade so zákonom, v zmysle § 250q
ods. 2 O. s. p.

Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedla, že
s rozhodnutím nemôže súhlasiť ako matka ani ako opatrovníčka L. L.. Uviedla, že predložila posudky
psychológov a psychiatrov o zdravotnom stave jej syna, v ktorých sa uvádza, že nie je schopný
samostatne žiť, fungovať a pracovať. Kým pracoval ako dobrovoľník, bol spokojný on aj zamestnávateľ,
pretože bol pre starších ľudí prínosom už aj trochou ochoty. Po uzatvorení pracovného pomeru na kratší
pracovný čas sa začali problémy, sťažnosti zamestnávateľa na jeho neadekvátne správanie a agresivitu.
U dvoch zamestnávateľov - Hospic Božieho milosrdenstva v Banskej Bystrici a DDS LUNA Brezno -
si musela vypočuť sťažnosti na agresivitu jej syna, ktorá sa začala prejavovať aj doma. Tlak na neho
ako zamestnanca na odvedenie práce za určitý stanovený čas môže mať nedozerné následky, jeho
reakcia na neustály tlak v práci je spravidla podráždenosť, ktorá stúpa do agresivity. Sťažnosti sa končili
vypísaním L. L. na PN psychiatrom. Dva roky sa ho snažia dostať do psychickej pohody. Nesmie na
neho nikto vyvíjať tlak a žiadať v určitom časovom úseku vykonanie práce v stanovenom termíne. Nevie
si predstaviť chránenú dielňu, kde by dokázal pracovať cielene, čo len na skrátený pracovný čas a podal
požadovaný výkon bez následkov na jeho psychickom zdraví.

Ďalej uviedla, že odporkyňa tvrdí, že jej syn, zbavený spôsobilosti na právne úkony, môže pracovať na
50 %. Zamestnanec v zmysle Zákonníka práce musí prácu vykonávať osobne podľa pracovnej zmluvy v
určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu. Vzniká podľa nej otázka, kto môže tvrdiť, že
človek nespôsobilý na právne úkony pochopil, čo sa od neho vyžaduje podľa pracovnej zmluvy a otázka,
kto bude zodpovedný za neadekvátne správanie a škody vzniknuté pri výkone pracovnej činnosti.

Sociálna poisťovňa podľa nej neposúdila zdravotný stav jej syna komplexne. Podľa § 71 zákona
o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej
osoby. Musí sa podľa ods. 4 vychádzať aj
a) z lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby



(pričom psychiatrické a psychologické posudky tvrdia, že jej syn nie je schopný samostatne žiť, fungovať
a pracovať);
b) z komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

L. L. má ukončený odbor pomocný kuchár a opatrovateľ na špeciálnej škole Valaská. V odbore kuchár
sa nemôže uplatniť z dôvodu ekzému na rukách, čo tiež nebolo vzaté do úvahy pri posudzovaní
zdravotného stavu. Keď sa jeho ruky dostanú do styku s vodou a čistiacimi prostriedkami, reagujú
zápalom, o čom doložila lekárske potvrdenia.
Podľa navrhovateľky odporkyňa neposúdila zdravotný stav jej syna v zmysle zákona, ale nekomplexne
bez zreteľa na ďalší vývoj jeho zdravia. Preto žiadala o prehodnotenie a zmenu rozsudku.

Odporkyňa sa k odvolaniu vyjadrila tak, že dôvody uvádzané navrhovateľkou nepovažuje za
opodstatnené. Navrhovateľka neuviedla také nové skutočnosti, ktoré by spochybnili alebo vyvrátili
záver prijatý v posudkoch posudkových lekárov. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného
poškodenia syna navrhovateľky boli podľa odporkyne dostatočne ozrejmené a nebol daný dôvod na
ďalšie dokazovanie. Navrhovateľka v konaní nepreukázala, že by zdravotný stav jej syna bol zhoršený
v rozsahu odôvodňujúcom určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a
preto mu nárok na zvýšenie sumy invalidného dôchodku nevznikol. Preto odporkyňa považuje závery
napadnutého rozsudku za vecne správne a dostatočne podložené vykonaným dokazovaním a navrhuje,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 219 zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.").

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 250s O. s. p. v spojení s § 10 ods. 2 O. s.
p. a § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok), preskúmal rozsudok krajského
súdu, rozhodnutie odporkyne a konanie, ktoré mu predchádzalo a po zistení, že odvolanie bolo podané
oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O. s. p.) a ide o rozsudok, proti ktorému je podanie
odvolania prípustné (§ 202 O. s. p. v spojení s § 250s O. s. p.), dospel jednomyseľne k záveru, že je
potrebné zmeniť rozhodnutie krajského súdu, zrušiť rozhodnutie odporkyne a vrátiť jej vec na ďalšie
konanie. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O. s. p.
s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne
vyhlásený dňa 25.04.2017 (§ 156 ods. 1 a 3 O. s. p.).

Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie rozsudku krajského súdu, preto v medziach
odvolania odvolací súd preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,
pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporkyne, a to najmä z toho
pohľadu, či krajský súd správne posúdil jeho zákonnosť.

Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

Podľa § 71 ods. 3 prvej vety zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti
poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a
zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.

Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia
a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja,
ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu



schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti
poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Pri posudzovaní nároku na invalidný dôchodok je kľúčovou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Nárok na invalidný dôchodok je v zmysle
zákona o sociálnom poistení podmienený invaliditou poistenca, ktorá spočíva v tom, že poistenec má
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40
% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Odvolací súd zo súdneho a pripojených administratívnych spisov odporkyne zistil, že rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 26Sd/63/2013-36 zo dňa 06.03.2014 bolo zrušené rozhodnutie
vydané odporkyňou dňa 07.02.2013 pod č. XXX XXX XXXX. V rámci realizácie rozsudku posudkový
lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Banská Bystrica, posúdil zdravotný stav L.
L. dňa 05.06.2014 so záverom, že je invalidný podľa § 71 ods. 1, pretože miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je 50 %. Ako rozhodujúce ochorenie boli určené ľahká duševná zaostalosť
(v klasifikácii podľa Prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení ide o kapitolu V, položku 6, písm. a/, so
zákonným rozpätím 40-60 %), organicky podmienená porucha osobnosti a stav po detskej mozgovej
obrne. Za iné ochorenia nedošlo k zvýšeniu miery poklesu. Invalidita vznikla pred dovŕšením veku, v
ktorom končí povinná školská dochádzka. V posudku sa uvádza:
„Posudzovaný je XX ročný muž, ktorý ukončil štúdium na špeciálnom odbornom učilišti, je vyučený
kuchár a následne aj opatrovateľ. Od detstva je v starostlivosti odborného lekára pre mentálnu
subnormu až hraničné pásmo duševnej zaostalosti po prekonanej detskej mozgovej obrne s poškodením
mozgu. Uvedené bolo potvrdené aj klinickým psychológom v predškolskom veku. Následné opakované
vyšetrenia psychológom a psychiatrom popisujú intelektové schopnosti v hraničnom pásme duševnej
zaostalosti disproporcionálne rozložené. Pokles intelektových schopností bolo neskôr aj dôvodom
vzdelávania v špeciálnej základnej škole a v štúdiu pokračoval na špeciálnom odbornom učilišti. Pri
posledne vykonanom psychologickom vyšetrení, ktoré bolo vykonané k posúdeniu zdravotného stavu na
účely invalidity v januári 2013, popisuje psychológ už pokles intelektu do pásma ťažkej debility, metrický
je vyjadrené IQ 56, dovtedy hodnota IQ dovtedy nebola metrický určená. Po konzultácii s odborným
lekárom-psychiatrom je možné konštatovať, že v tak krátkom časovom intervale (psychiatrické vyš.
z 17.04.2012 a psychologické vyš. z 07.01.2013) nie je možné, aby došlo k zhoršeniu duševnej
zaostalosti, ktorá bola v predchádzajúcich rokoch opakovane v hraničnom pásme -mentálna subnorma
až hraničné pásmo duševnej zaostalosti. Taktiež z medicínskeho hľadiska nie je možné dané rozpätie
IQ matematicky rozdeliť na jednotlivé pásma (horné, stredné dolné). K uvedenému sa môžu pridružiť
prípadné organické zmeny CNS (napr. poruchy správania), ktoré je potrebné k posúdeniu zohľadniť, tieto
sa u posudzovaného nezvýraznili. Občasné prejavy porúch správania sú priebežne medikamentózne
ovplyvňované. Neskôr doplnené vyšetrenie súdnym znalcom v r. 2013 potvrdzuje ľahkú mentálnu
retardáciu s IQ 56, čo je debilita ťažkého stupňa, súčasne súdny znalec nezisťuje duševnú poruchu
v pravom slova zmysle. Hodnotí osobnosť ako simplexnú, sugestibilnú, so zníženými intelektovými
schopnosťami, úroveň základných a všeobecných vedomostí je mechanicky naučená, chýbajú v nich
logické súvislosti. Ovláda základné matematické úkony, v domácnosti pomôže so základnými prácami,
je potrebné ho usmerňovať a kontrolovať, schopnosť samostatne sociálne fungovať je u postihnutého
obmedzená. Uvedenému mentálnemu postihnutiu bol primerane zvolený aj ďalší vzdelávací proces s
vyššie popísaným dosiahnutým vzdelaním. Vhodné je pracovné uplatnenie v chránených dielňach, čo
sú zriadené špeciálne pracoviská pre ľudí so zdravotným postihnutím, prípadne ľahké manuálne práce
na skrátený pracovný úväzok. Uvedenému zdravotnému postihnutiu aj pri dnešnom posúdení prináleží
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%, v ktorej je zohľadnená aj organicky



podmienená porucha osobnosti s eretickými poruchami správania. Invalidita vznikla pred dovŕšením
veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka."

Tento posudok bol podkladom rozhodnutia odporkyne, voči ktorému navrhovateľka podala opravný
prostriedok.

Na základe opravného prostriedku navrhovateľky bol zdravotný stav L. L. opätovne posúdený inou
posudkovou lekárkou pobočky Sociálnej poisťovne dňa 05.09.2014 s rovnakým výsledkom. Potom jeho
zdravotný stav dňa 09.10.2014 posúdila posudková lekárka Sociálnej poisťovne - ústredia, vysunutého
pracoviska v Banskej Bystrici, ktorej posudkové závery boli rovnaké, pokiaľ ide o určenie miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pričom medzi ochoreniami uviedla už aj atopický
ekzém v remisii (na základe kožného vyšetrenia z 09.09.2014). V posudku sa okrem iného uvádza:
„Už v detskom veku bol opakovane vyšetrený psychológom, ako aj psychiatrom, ktorí popísali IQ v
hraničnom pásme duševnej zaostalosti, preto bol preradený do špeciálnej základnej školy a v štúdiu
pokračoval na osobitnom učilišti v profesii kuchár ošetrovateľ. V 01/2013 pri psychologickom vyšetrení
bolo IQ určené na hodnotu 56 - čo je ľahká mentálna retardácia v dolnom pásme. Pri opakovanom
psychologickom vyšetrení nebola zistená duševná porucha v pravom slova zmysle. Psychológ hodnotí
jeho osobnosť ako jednoduchú, sugestibilnú so zníženými intelektovými schopnosťami. Schopnosť
sociálne fungovať je obmedzená. Pri jeho mentálnom postihnutí mal primerane zvolený vzdelávací
proces, podľa ktorého je možné jeho pracovné uplatnenie pod vedením druhej osoby v chránených
dielňach. Eretické poruchy správania, ktorú sú opakovane popisované psychiatrom pri vyšetrení sa pri
liečbe zlepšili, ako o tom svedčí vyšetrenie psychiatra z 06/2014 a zo 09/2014. Miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť pri ľahkej mentálnej retardácii s IQ 56 je 50%. Pre atopický ekzém je
v starostlivosti dermatovenerológa od detstva. Prejavy atopickej dermatitídy sú toho času v remisii.
Pri atopickom ekzéme má obmedzenie pre kontakt s vodou, čistiacimi prostriedkami a chemikáliami.
Uvedené ochorenie, nakoľko je v remisii, je posudkovo nezáväzné, nezvyšuje mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť".

Odporkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 21.10.2014 uviedla, že posudkoví lekári zotrvali na pôvodnom
posudku, že L. L. je naďalej invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %.
Keďže sa navrhovateľke nepodarilo spochybniť správnosť rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku,
odporkyňa žiadala, aby krajský súd rozhodnutie odporkyne potvrdil ako vecne správne.

Na pojednávaní pred krajským súdom, ktoré sa konalo dňa 18.06.2015, navrhovateľka uviedla, že
trvá na podanom opravnom prostriedku. Zdôraznila, že jej syn nie je schopný pracovať, o čom v
priebehu konania predložila dôkazy. Nie je schopný vykonávať závislú činnosť a počúvať príkazy
nadriadených, lebo potom má neadekvátne reakcie. Nemôže pracovať ani v chránenej dielni, pokúšala
sa ho tam zamestnať, ale nebol schopný uložené povinnosti vykonávať a napokon došlo k zhoršeniu
jeho zdravotného stavu. Koná svojvoľne a nie je možné ho na pracovisku zvládnuť. Predložila aktuálne
psychiatrické a kožné nálezy.

Zástupkyňa odporkyne uviedla, že novo vydanými posudkami posudkových lekárov boli ozrejmené
výhrady, ktoré boli obsahom predchádzajúceho zrušujúceho rozhodnutia krajského súdu. Preto navrhla
potvrdiť rozhodnutie odporkyne. Na tom istom pojednávaní bol vyhlásený rozsudok, ktorý je napadnutý
týmto odvolaním.

Vzhľadom na to, že posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na
schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, vo veciach
sociálneho poistenia je posudzovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia
príslušnej pobočky resp. ústredia (§ 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení).

Kľúčovou otázkou pri posudzovaní nároku na invalidný dôchodok je otázka vplyvu dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Nárok na invalidný
dôchodok je v zmysle zákona o sociálnom poistení podmienený invaliditou poistenca, ktorá spočíva v
tom, že poistenec má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.



Odvolací súd sa pri prieskume rozhodnutia odporkyne zameral i na otázku, ktorá je v daných
skutkových okolnostiach celkom zásadná, a síce, či odporkyňa zistila zákonným spôsobom mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť L. L., čo je v zmysle zákona o sociálnom poistení
jedna z častí skutkového stavu, ktorého zistenie je určujúce pre rozhodnutie o priznaní a o výške
invalidného dôchodku. Z odôvodnenia rozhodnutia odporkyne vyplýva, že odporkyňa považuje za
súčasť odôvodnenia aj odborný posudok o invalidite z 05.06.2015.

Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že už Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.
k. 26Sd/63/2013-36 z 06.03.2014 zrušil predchádzajúce rozhodnutie odporkyne v tej istej veci kvôli jeho
nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu v rozpore s obsahom spisu.
Odporkyňu súd zaviazal pri rozhodovaní postupovať takto: „V ďalšom konaní bude odporkyňa povinná
postupovať a rozhodnúť vo veci podľa zákona č. 461/2003 Z. z. pri dodržaní zásad administratívneho
konania, čl. 39, 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o minimálnej norme sociálneho
zabezpečenia č. 102. V rozhodnutí je potrebné komplexne sa vysporiadať so všetkými posudkovými
kritériami, určujúcimi pre percentuálne zhodnotenie zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľa a
skutkovo a právne vyhodnotiť aj zmeny v skutkovom stave veci tak, aby napadnuté rozhodnutie
zohľadňovalo prípadnú zmenu v percentuálnom vyjadrení zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľa
odo dňa priznania nároku na invalidný dôchodok do rozhodnutia v súlade so zisteným skutkovým stavom
veci a posudkovými kritériami. Svoje rozhodnutie náležité odôvodní tak, ako jej to vyplýva z ust. § 209
ods. 4 cit. zákona."

Podľa názoru odvolacieho súdu odporkyňa túto svoju povinnosť nesplnila. Z posudku z 05.06.2015, na
ktorého záveroch postavila odporkyňa svoje zistenie skutkového stavu, ani zo samotného rozhodnutia
odporkyne totiž nevyplýva, akými úvahami sa odporkyňa riadila pri určení miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť, čiže pri zisťovaní miery invalidity syna navrhovateľky. V posudku lekárka
síce uviedla, že dané rozpätie IQ nie je možné matematicky rozdeliť na jednotlivé pásma, avšak z
posudku nevyplýva, ako teda dospela k určeniu miery poklesu práve 50 %. Okrem toho krajský súd
vo svojom zrušujúcom rozsudku poukázal na to, že aj v znaleckom posudku z 28.08.2013, ktorý bol
vypracovaný na účely konania o zbavení spôsobilosti na právne úkony L. L., znalkyňa uviedla okrem
iného: „Myslenie má simplexné, povrchné, nevýpravné. Nie je schopný riešiť problémy, má nedostatočné
ovládacie mechanizmy a nízku raciokontrolu s možným rizikom hostílneho, agresívneho správania
najmä v záťažových situáciách", a na inom mieste: „Uvedená duševná zaostalosť je stav trvalý a
nedá sa ovplyvniť žiadnou liečbou a ani prevýchovou, či dovzdelávaním vyšetrovaného. Rozumový
deficit neumožňuje žiadne jeho pracovné zaradenie a to ani pod sústavným a odborným vedením.
Nie je vzdelávateľný. Nie je schopný samostatne fungovať do tej miery, aby si dokázal plánovať a
zabezpečovať dennodenné potreby."

K týmto závažným zisteniam znalkyne v odbore psychiatria posudkoví lekári nezaujali nijaké stanovisko,
čo dôvodne vyvoláva pochybnosti o komplexnosti ich posudkov. Odvolací súd má za to, že pri takýchto
komplikovaných situáciách je namieste prizvať aj odborného lekára - psychiatra (§ 153 ods. 8 zákona
č. 461/2003 Z. z.). V každom prípade sa však odporkyňa mala týmito pochybnosťami zaoberať a jasne
odôvodniť, prečo uznala L. L. za invalidného práve s 50 % mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť, keď príslušná položka prílohy č. 4 zákona určuje pásmo 40 - 60 %. V popise tejto
položky v zákone sa výslovne uvádza, že je treba prihliadať aj na sociálnu prispôsobivosť, pričom podľa
názoru odvolacieho súdu odporkyňa nedostatočne vysvetlila svoje úvahy v tejto otázke.

Tento nedostatok odôvodnenia bude musieť odporkyňa v ďalšom konaní a pri vydaní nového rozhodnutia
odstrániť tak, aby bolo zrozumiteľné, na základe akej úvahy a pri akom zohľadnení ktorých faktov určila
príslušnú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť syna navrhovateľky vzhľadom na jeho
zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie
resp. možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie (§ 71 ods. 3 písm. b/ zákona
č. 461/2003 Z. z.). Tiež bude potrebné konkrétnejšie vysvetliť, ako bude odporkyňa posudzovať vplyv
zdokumentovaného atopického ekzému na pracovnú schopnosť L. L., aj s ohľadom na jeho vzdelanie
(predchádzajúci výkon zárobkovej činnosti resp. skúsenosti a a schopnosť rekvalifikácie - § 71 ods. 8
zákona č. 461/2003 Z. z.), totiž pri oboch profesiách, ktorým sa vyučil (kuchár a ošetrovateľ) by zrejme
mohlo dôjsť k zhoršeniu prejavov jeho kožnej choroby.



Odvolací súd poukazuje na to, že zákonná požiadavka na náležité a vyčerpávajúce odôvodnenie
rozhodnutia je trvalým a všeobecným pravidlom; pri rozhodnutiach o invalidných dôchodkoch, ktoré
závisia od posúdenia zdravotného stavu a pre posudzované osoby často výrazne určujú ich budúcu
sociálnu úroveň, nadobúda osobitnú dôležitosť.

Podľa názoru odvolacieho súdu je nutné v posudku, resp. v rozhodnutí správneho orgánu, celkom
jasne vysvetliť, na základe akých zistených skutočností a akých úvah bolo určenie miery poklesu
vykonané. Odvolací súd poukazuje na to, že ak nie je dostatočne odôvodnený a zrozumiteľný posudok
posudkového lekára, nemožno považovať za dostatočne odôvodnené ani rozhodnutie odporkyne,
ktoré sa v odôvodnení obmedzí len na odkaz na takýto posudok. Odvolací súd nedokázal dostatočne
identifikovať úvahy odporkyne, pričom tieto by mali byť zrozumiteľné aj priemernému účastníkovi
správneho konania.

S ohľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd z uvedených dôvodov nestotožnil so skutkovými a
právnymi závermi krajského súdu uvedenými v odôvodnení jeho rozsudku o zákonnosti rozhodnutia
odporkyne. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne je nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov. Preto podľa § 250j ods. 2 písm. d) v spojení s § 250ja ods. 3, § 220, § 250l ods. 2 a §
246c ods. 1 O.s.p. zmenil rozhodnutie krajského súdu, zrušil rozhodnutie odporkyne a vrátil jej vec
na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne presne a úplne zistiť skutočný stav veci
(predovšetkým mieru poklesu schopnosti Róberta Ráczka vykonávať zárobkovú činnosť). Na tento účel
musí obstarať dôkazy, vyhodnotiť ich a vydať rozhodnutie, z ktorého bude zrejmé, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodovala (§ 195, § 196 a § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení).
Odvolací súd podotýka, že týmto rozsudkom neformuluje stanovisko k otázke, aká je v skutočnosti
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u posudzovanej osoby, avšak konštatuje, že
rozhodnutie odporkyne vzhľadom na vytýkané nedostatky nemožno považovať za zákonné.
V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na svoje staršie rozhodnutia (m. m. napr. 1So/111/2010,
1So/115/2010, 1So/8/2013, 1So/146/2014, 1So/31/2015), v ktorých tiež zdôrazňoval potrebu jasného
odôvodnenia rozhodnutia v dávkových veciach sociálneho poistenia. Na posúdenie tejto právnej
otázky je namieste primerane aplikovať aj právne názory vyjadrené napríklad v rozsudku Najvyššieho
správneho súdu Českej republiky zo dňa 23.09.2009, sp. zn. 4 Ads 57/2009-53: „...Na výsledný lékařský
posudek, který je v tomto řízení stěžejním důkazem, je třeba klást požadavek úplnosti a přesvědčivosti.
Nenaplnění těchto požadavků je vadou řízení před správním orgánem..."

Odvolací súd navrhovateľke náhradu trov konania napriek jej úspechu v konaní nepriznal (§ 250k ods.
1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 a § 224 ods. 2 O.s.p.) , pretože si žiadnu náhradu neuplatnila a
v zákonnej lehote nevyčíslila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.