Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/211/2015 z 22. 2. 2017 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. februára 2017, sp. zn. 7Sžo/211/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:6014201105.1 Najvyšší súd | 7Sžo/211/2015 | ECLI:SK:NSSR:2017:6014201105.1 | 2017-02-22 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: § 63 ods. 5 zákona č. 326/2005 Z. z., § 63 ods. 2 zákona č. 326/2005 Z. z., zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/aea4497e-5d8a-4545-82e2-fcb6505cf4cf Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:6014201105.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Sžo/211/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201105
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:6014201105.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky
Reisenauerovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Ľubici Filovej, v právnej
veci žalobcu: D., zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Čipkom, Partizánska 197, 981 01
Hnúšťa, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, Nám. Ľ.
Štúra 1, 975 41 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OÚ-BB-
OOP4-2014/019586-003/6CM zo dňa 17. júna 2014 o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Banskej Bystrici zo dňa 5. júna 2015 č. k. 24S/109/2014-42, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 5. júna 2015 č.
k. 24S/109/2014-42 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zo dňa 5. júna 2015 č. k. 24S/109/2014-42,
zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného
č. OÚ-BB-OOP4-2014/019586-003/6CM zo dňa 17. júna 2014, žiadajúc jeho zrušenie a vrátenie veci
na ďalšie konanie. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd z obsahu správneho spisu zistil, že
prvostupňový správny orgán vykonal objasňovanie priestupku nepovoleného odlesnenia, o výsledku
ktorého bola spracovaná Správa o výsledku objasňovania zo dňa 01.10.2013. Vo veci bolo vykonané
ústne pojednávanie so žalobcom 08.11.2013. Prvostupňovým rozhodnutím bol žalobca uznaný vinným
podľa § 63 ods. 2 zákona o lesoch za porušenie:
1. § 18, ods. 2 zákona o lesoch t. j. za uplatnenie holorubného spôsobu v lesných porastoch, kde to
zákon o lesoch a platný program starostlivosti o lesy neumožňuje a po ktorom vznikla holina o výmere
1,41 hektára. K porušeniu ustanovenia zákona o lesoch došlo v období jeseň 2012 - apríl 2013 v k.
ú. O. a to na parc. CKN č. XXX, druh pozemku lesný pozemok, v jednotke priestorového rozdelenia
lesa (JPRL), podľa platného programu starostlivosti o lesy na obdobie 2013-2022 č. 6C (v Programe
starostlivosti o lesy s platnosťou na obdobie 2003-2012, to bola časť JPRL č. 6A). JPRL patrí do Lesného
celku Neštátne lesy Rimavské Brezovo, obhospodarovateľ D..
2. § 23 ods. 1 zákona o lesoch, t. j. za vykonanie ťažby bez vyznačenia a písomného súhlasu odborného
lesného hospodára. K porušeniu ustanovenia zákona o lesoch došlo v období jeseň 2012 - apríl 2013 v k.
ú. O. a to na parcelách CKN č. XXX a XXX/X, druh pozemku lesný pozemok, v JPRL č. XXX na Lesnom
celku Neštátne lesy Rimavská Sobota a to tým, že boli vyťažené stromy bez ich predchádzajúceho



vyznačenia na ťažbu odborným lesným hospodárom a písomného súhlasu na ťažbu, ktorý vydáva
odborný lesný hospodár.
3. § 41 ods. 14 zákona o lesoch, t. j. za vykonanie hospodárskych opatrení v období od skončenia
platnosti programu starostlivosti o lesy do schválenia návrhu programu starostlivosti o lesy bez
odsúhlasenia orgánom štátnej správy lesného hospodárstva. K porušeniu ustanovenia zákona o lesoch
došlo v období január 2013 - apríl 2013 v k. ú. O. a to na parcele CKN č. XXX, druh pozemku lesný
pozemok, v jednotke priestorového rozdelenia lesa (JPRL) č. 6 C (staré označenie - časť JPRL č. 6A)
a to tým, že D. nemal schválené hospodárske opatrenia na prvý rok platnosti programu starostlivosti o
lesy v období od skončenia platnosti programu starostlivosti o lesy (2003-2012) do schválenia nového
návrhu programu starostlivosti o lesy (2013-2022), ktoré navrhuje vyhotovovateľ a odsúhlasuje orgán
štátnej správy lesného hospodárstva po prerokovaní s vlastníkom a obhospodarovateľom lesa a vykonal
hospodársku činnosť - ťažbu v lesnom poraste.
4. § 47 ods. 8 zákona o lesoch a to tým, že v zákonnej lehote 30 dní odkedy sa stal obhospodarovateľom
lesa neuzavrel zmluvný vzťah na výkon činnosti podľa § 48 zákona o lesoch a do 15 dní, vznik tejto
skutočnosti neoznámil príslušnému orgánu štátnej správy lesného hospodárstva a to v časti JPRL č.
6A (nové označenie 6C) na LC Neštátne lesy Rimavské Brezovo a v odovzdanej časti JPRL č. 224
na LC Neštátne lesy Rimavská Sobota. Žalobcovi bola za uvedené porušenie uložená pokuta podľa
§ 65 ods. 5 zákona o lesoch č. 326/2005 Z. z. (ďalej len „zákon o lesoch“) vo výške 2.500,- Eur.
Zároveň boli žalobcovi uložené opatrenia na odstránenie následkov protiprávneho konania uvedené v
štvrtej výrokovej vete a to vykonať obnovu na holine v jednotke priestorového rozdelenia lesa č. 6C do
31.12.2014 a riadiť sa pritom pokynmi lesného hospodára. Zároveň bol zaviazaný na zaplatenie trov
konania vo výške 16,- Eur.

Na základe odvolania žalobcu proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu žalovaný napadnutým
rozhodnutím zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia tak, že rozhodol o tom, že žalobca je vinný zo
spáchania priestupku na úseku lesného hospodárstva v zmysle § 63 ods. 2 zákona o lesoch, za čo mu
podľa § 63 ods. 5 zákona o lesoch ukladá pokutu vo výške 2.500,- Eur. Porušenia zákonných ustanovení
sa dopustil tým, že
1. V období jeseň 2012 až apríl 2013 v k. ú. Nižný Skálnik na lesných pozemkoch parcelné číslo C-KN
č. XXX zaradených v platnom programe starostlivosti o lesy vyhotovenom pre Lesný celok Neštátne
lesy Rimavské Brezovo na obdobie rokov 2013-2022 ako jednotka priestorového rozdelenia lesy 6C
(v programe starostlivosti o les vyhotovenom na obdobie rokov 2003-2012 ako jednotka priestorového
rozdelenia lesa 6A) vykonal ťažbu stromov bez jej vyznačenia a písomného súhlasu odborného lesného
hospodára, pričom uplatnil holorubný hospodársky spôsob v lesných porastoch, kde to zákon o lesoch a
platný program starostlivosti o lesy neumožňuje, čím vznikla holina o výmere 1,41ha. Ťažba stromov bola
D. vykonaná v čase, keď program starostlivosti o lesy vyhotovený na obdobie rokov 2003-2012 stratil
platnosť a nový program starostlivosti o lesy vyhotovený na obdobie rokov 2013-2022 nebol schválený a
ani zo strany orgánov štátnej správy lesného hospodárstva neboli odsúhlasené hospodárske opatrenia
v období od skončenia platnosti programu starostlivosti o lesy do schválenia návrhu nového programu
starostlivosti o lesy. Uvedeným konaním došlo zo strany D. Y. k porušeniu ustanovenia § 18 ods. 2, §
23 ods. 1 a § 41 ods. 14 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.
2. V období jeseň 2012 až apríl 2013 v k. ú. O. na lesných pozemkoch parc. č. C-KN č.XXX zariadených
v platnom programe starostlivosti o lesy vyhotovenom pre Lesný celok Neštátne lesy Rimavská Sobota
na obdobie rokov 2007-2016 ako jednotka priestorového rozdelenia lesy 224 vykonal ťažbu stromov bez
jej vyznačenia a písomného súhlasu odborného lesného hospodára. Uvedeným konaním došlo zo strany
D. k porušeniu ustanovenia § 23 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.
3. V zákonom stanovenej lehote 30 dní odo dňa, keď sa stal obhospodarovateľom lesa na lesných
pozemkoch zariadených ako jednotka priestorového rozdelenia lesa 6A (Lesný celok Neštátne lesy
Rimavské Brezovo) a 224 (Lesný celok Neštátne lesy Rimavská Sobota), neuzavrel zmluvný vzťah na
výkon činnosti odborného lesného hospodára podľa ustanovenia § 48 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch
v znení neskorších predpisov a do 15 dní vznik tejto skutočnosti neoznámil príslušnému orgánu štátnej
správy lesného hospodárstva. Uvedeným konaním došlo zo strany D. k porušeniu ustanovenia § 47 ods.
8 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.

Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný preskúmaním spisového materiálu zistil,
že prvostupňový správny orgán vykonal vonkajšiu obhliadku 08.04.2013 a to na základe oznámenia L.
o nepovolenom výrube stromov zo dňa 13.03.2013. Touto obhliadkou zistil, že na lesných pozemkoch
v k. ú. O. parc. č. CKN XXX, zaradený v pláne starostlivosti o lesy vyhotovenom pre Lesný celok



Neštátne lesy Rimavské Brezovo ako jednotka priestorového rozdelenia lesa (ďalej len „JPRL“) 6 C,
predtým 6 A a v pláne starostlivosti o lesy vyhotovenom pre Lesný celok Neštátne lesy Rimavská
Sobota ako JPRL 224 v období jeseň 2012 až apríl 2013 bola vykonaná ťažba stromov bez jej
vyznačenia a písomného súhlasu odborného lesného hospodára, pričom v rozpore so zákonom o
lesoch a plánom starostlivosti o lesy bol použitý holorubný hospodársky spôsob a vznikla holina
o výmere 1,41ha. Dospel k záveru, že bola dodržaná tak subjektívna ako aj objektívna lehota na
vydanie napadnutého rozhodnutia. Námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia považoval za nedôvodnú
vzhľadom na uvedenú skutočnosť a to, že zo spisového materiálu vyplynulo, že k ťažbe došlo v období
od jesene 2012 do apríla 2013, čo potvrdil aj sám žalobca vo svojej výpovedi ako aj súhlasne s ním
ďalší svedkovia, preto námietku ohľadom nevykonávania ťažby, vyhodnotil ako zavádzajúcu. Žalovaný
ďalej v odôvodnení uviedol, že zo spisového materiálu vyplynulo, že predmetné lesné pozemky boli
dohodami o vydaní nehnuteľností a ukončení nájomného vzťahu č. 646 zo dňa 05.12.2011 (Lesný
celok Neštátne lesy Rimavské Brezovo) a č. 658 zo dňa 29.05.2012 (Lesný celok Neštátne lesy
Rimavská Sobota) vydané povinnou osobou Lesy SR, š. p., do obhospodarovania vlastníkom týchto
pozemkov, ktorým je aj D. Y. a to väčšinovým spoluvlastníkom. Z týchto dohôd jednoznačne vyplýva,
že boli vydané lesné pozemky, pričom žalobca sa okrem iného zaviazal vykonať všetky hospodárske
opatrenia v súlade s platným plánom starostlivosti o lesy a so všeobecne záväznými predpismi o
obhospodarovaní lesov. Ďalej, že tieto pozemky boli žalobcovi fyzicky odovzdané v teréne, pričom
potvrdil svojim podpisom, že hranice odovzdávaných lesných pozemkov sú jasné a v teréne zreteľne
vytýčené. Preto námietky žalobcu ohľadom zodpovednosti za porušenie zákonných ustanovení platných
na úseku lesného hospodárstva, vykonávania čistenia pastvín na základe povolenia Obecného úradu
v Nižnom Skálniku vyhodnotil ako neopodstatnené a zavádzajúce. K tomuto záveru dospel aj po
zohľadnení vyjadrenia obce Nižný Skálnik k podanému odvolaniu žalobcu zo dňa 14.04.2014, ktorým
táto obec poprela vydanie povolenia na výrub drevín rastúcich mimo lesa. Žalovaný ďalej poukázal
na znenie § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z., podľa ktorého záväzným údajom katastra nie je
druh pozemku evidovaného ako parcela registra E. Pokiaľ žalobca teda tvrdil, že má vo vlastníctve
parcely registra E, ktoré sú trvalými trávnatými porastami, táto obrana je len účelová snaha zbaviť
sa zodpovednosti za porušenie zákona o lesoch. Žalovaný ďalej rozhodnutie odôvodnil tým, že po
vyhodnotení týchto skutočností dospel k záveru, že žalobca preukázateľne v jednotkách priestorového
rozdelenia lesa 6 C v Lesnom celku Neštátne lesy Rimavské Brezovo a JPRL 224 v Lesnom celku
Neštátne lesy Rimavská Sobota porušil § 23 ods. 1 zákona o lesoch, podľa ktorého sa „ťažba môže
vykonať len po vyznačení ťažby a na základe písomného súhlasu odborného lesného hospodára“.
Pre jednotlivé ťažby neboli zo strany odborného lesného hospodára vyznačené a tento ani nevydal
písomný súhlas s ťažbou. Ďalej konštatoval, že došlo preukázateľne k porušeniu § 18 ods. 2 zákona o
lesoch, podľa ktorého „holorubný hospodársky spôsob možno uplatniť len na základe plánu starostlivosti
o lesy, ak obnovu lesa nie je možné dosiahnuť inými hospodárskymi spôsobmi“, nakoľko ako platný
plán starostlivosti o lesy vyhotovený pre JPRL 6A na obdobie rokov 2013-2022, tak aj pôvodný plán
starostlivosti o lesy vyhotovený pre JPRL 6C na obdobie rokov 2003-2012 predpisovali na dotknutých
lesných pozemkoch použitie podrastového hospodárskeho spôsobu. Na časti dotknutých lesných
pozemkov JPRL 6A, resp. 6C v Lesnom celku Neštátne lesy Rimavské Brezovo došlo zo strany žalobcu
aj k porušeniu § 41 ods. 14 zákona o lesoch tým, že bola ťažba stromov vykonaná v období, keď
plán o starostlivosti o lesy nebol schválený a zo strany príslušného orgánu štátnej správy lesného
hospodárstva neboli odsúhlasené hospodárske opatrenia v období od skončenia platnosti tohto plánu
do schválenia nového plánu. K týmto záverom dospel aj po preverení konaní o schválení plánu
o starostlivosti o lesy, keď zistil, že pre dotknuté lesné pozemky vo vlastníctve a obhospodarovaní
žalobcu tvoriace súčasť Lesného celku Neštátne lesy Rimavské Brezovo bol nový plán schválený
rozhodnutím správneho orgánu OLÚ v Banskej Bystrici č. A/2013/00224 zo dňa 03.07.2013, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 12.08.2013. V období od 01.01.2013 do právoplatnosti tohto rozhodnutia
správny orgán neodsúhlasil na predmetných lesných pozemkoch realizáciu žiadnych hospodárskych
opatrení, to znamená ťažieb dreva. Ďalej rozhodnutie odôvodnil tým, že odvolacia námietka, že nebola
riešená spoluzodpovednosť ostatných spoluvlastníkov predmetných lesných pozemkov, zabezpečenie
odborného obhospodarovania prostredníctvom odborného lesného hospodárstva zo strany správneho
orgánu, dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán pochybil, ale toto pochybenie nemôže mať
vplyv na zmenu výšky uloženej pokuty, nakoľko podľa žalovaného je nesporné, že odborné hospodárenie
v lesoch prostredníctvom odborného lesného hospodárstva zabezpečené nebolo, a teda k porušeniu §
47 ods. 8 zákona o lesoch preukázateľne došlo. Žalobca je väčšinovým spoluvlastníkom predmetných
nehnuteľností, preto v zmysle § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa
spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.



Podiel zodpovednosti ostatných spoluvlastníkov lesných pozemkov dorieši prvostupňový správny orgán
v samostatnom konaní. Žalovaný ďalej posudzujúc výšku uloženej pokuty dospel k záveru, že táto
zodpovedá závažnosti porušenia zákonných ustanovení platných na úseku lesného hospodárstva,
keďže bola uložená v rámci rozpätia, pričom horná hranica bola 3.319,- Eur. Uviedol, že zobral do úvahy
skutočnosť, že zo strany žalobcu nejde o prvé porušenie zákonných ustanovení platných na úseku
lesného hospodárstva, a preto jej uloženie v hornej polovici považoval za sankciu primeranú. Záverom
žalovaný konštatoval, že výrok zmenil z dôvodu odstránenia jeho formálnych nedostatkov.
Krajský súd preskúmaval zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v
intenciách ustanovení § 63 ods. 2, 5 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 326/2005 Z. z.“ alebo „zákon o lesoch“), v spojení s § 18 ods. 2, s § 23 ods. 1, s
§ 41 ods. 1, s § 47 ods. 8 uvedeného zákona, a súčasne v intenciách ustanovenia § 12 ods. 1 zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v znení neskorších predpisov, ktorú právnu úpravu citoval, postupom
podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.

Krajský súd súhlasiac s tvrdením žalobcu, že žalovaný pri zmene prvostupňového rozhodnutia
nesprávne do výroku zahrnul aj záhlavie prvostupňového rozhodnutia, a teda nesprávne postupoval,
pretože ide o rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu, konštatoval, že táto chyba nespôsobila
nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia, pretože je z neho úplne jasné, kto rozhodol, o čom bolo
rozhodnuté a komu bola uložená povinnosť. Konštatoval, že rozhodnutie o vine a teda o spáchaní
priestupku je obsiahnuté v bode I. bod 1, 2, 3, pričom popis konania, ktorým bola skutková podstata
spáchaného priestupku naplnená, je uvedený pod poradovým č. 1 až 3. Výrok obsahuje rozhodnutie o
sankcii a jej výške a o lehote, v ktorej bol žalobca povinný zaplatiť uloženú peňažnú sankciu. Chyba vo
výroku, ktorá nespôsobuje nezrozumiteľnosť tohto výroku, je takou vadou, ktorej odstránenie nemôže
mať vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia.

Námietku žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že žalovaný sa vyrovnal
s jeho odvolacími námietkami len tým, že ich považuje za neopodstatnené, krajský súd tiež považoval
za nedôvodnú, pretože nekorešponduje s obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ako je
uvedené na č. l. 5 až 7 tohto rozsudku, keďže žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia reagoval
na odvolacie námietky uvedením skutočností zistených zo správneho spisu, na základe ktorých boli
námietky vyhodnotené ako neopodstatnené a zavádzajúce, respektíve ako účelovú snahu zbaviť sa
zodpovednosti za porušenie zákona o lesoch, pričom odvolaciu námietku, ktorou žalobca namietal
skutočnosť, že bol za konanie pod bodom 3 postihnutý len on, pričom je len jedným zo spoluvlastníkov a
povinnosť uzatvoriť dohodu s odborným lesným hospodárom majú všetci spoluvlastníci, správny orgán
vyhodnotil ako opodstatnenú.

Vo vzťahu k námietke žalobcu, že nebolo v konaní preukázané, že sa dopustil priestupku, pretože sa
ho nedopustil, krajský súd konštatoval, z obsahu správneho spisu tak ako je uvedené v odôvodnení
prvostupňového rozhodnutia ako aj druhostupňového rozhodnutia vyplýva, že v konaní bolo nepochybne
preukázané dôkazmi vykonanými v priebehu správneho konania, a to ohliadkou predmetných pozemkov,
výsluchom svedkov, ktorí sa zúčastnili výrubu drevín na predmetných pozemkoch, vyjadrením
samotného žalobcu, výpisom z katastra nehnuteľností vo vzťahu k parcele, príslušnými mapovými
podkladmi, identifikáciou parcely EKN č. XXX na parcelu CKN č. XXX k. ú. O., zápisnicou z ústneho
prejednania priestupku, dohodami o vydaní predmetných nehnuteľností ako lesných pozemkov vrátane
protokolu o priebehu hraníc vydávaných nehnuteľností a fyzického odovzdania, ktorý bol podpísaný
žalobcom a ktorého súčasťou sú príslušné mapové podklady, bolo preukázané, že žalobca spáchal
priestupok konaniami uvedenými vo výroku napadnutého rozhodnutia. Poukázal na to, že žalobca v
žalobe ani nenamietal, že by niektorý z vykonaných dôkazov bol vyhodnotený nesprávne, resp. že
správny orgán pochybil, keď dospel k svojim zisteniam na základe dôkazov v konaní vykonaných.
Tvrdenie žalobcu, že sa nemal možnosť vyjadriť k vyjadreniu obce Nižný Skalník podané ako vyjadrenie
k odvolaniu žalobcu považoval krajský súd bez právneho významu, pretože toto vyjadrenie obce Nižný
Skalník nemalo na zistenie skutkového stavu nijaký vplyv, keďže nejde o rozhodnutie obce, ktorým táto
vydáva súhlas na výrub drevín.

K námietke žalobcu o nezákonnosti rozhodnutia, že nepovažuje za správne, ak bola pokuta uložená len
jemu ako fyzickej osobe za skutok uvedený pod bodom 3 napadnutého rozhodnutia krajský súd uviedol,
že takto uplatnený dôvod nezákonnosti nie je dôvodný, nakoľko žalobca ani nenamietal, že povinnosti,
ktoré sú mu kladené za vinu v bode 3 neporušil. Netvrdil, že konania, ktorým spáchal priestupok podľa



bodu 3 sa nedopustil. Skutočnosť, že sa ho dopustili aj ostatní spoluvlastníci nič nemení na tom, že sa
ho dopustil žalobca sám.

Za nedôvodnú krajský súd považoval aj žalobnú námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia
z dôvodu chýbajúceho odôvodnenia výšky pokuty. Poukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 12
ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, krajský súd konštatoval, že žalovaný odôvodnil výšku
uloženej sankcie tým, že takáto sankcia zodpovedá závažnosti porušenia predpisov na úseku lesného
hospodárstva, za ktoré je možné uložiť sankciu až vo výške 3.319,- Eur a tiež tým, že zo strany žalobcu
nejde o prvé porušenie zákonných ustanovení platných na úseku lesného hospodárstva. Krajský súd
uviedol, že dôvodom teda nebolo to, čo tvrdil žalobca v žalobe, a to že žalobca bol za porušenie predpisov
v minulosti postihnutý, ale tým, že ich v minulosti porušil, čo žalobca v žalobe nenamietal. Krajský súd mal
za to, že žalovaný uloženú sankciu v rozhodnutí odôvodnil v zmysle predmetného ustanovenia zákona
o priestupkoch. K námietke žalobcu, že výška sankcie nezohľadnila jeho vek, a to že je starobným
dôchodcom uviedol, že takéto mantinely zákon správnemu orgánu pri určení výšky sankcie za spáchanie
priestupku neustanovuje.

Krajský súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodov nezákonností
uvedených v žalobe dospel k záveru, že z týchto dôvodov je napadnuté rozhodnutie v súlade so
zákonom, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nebol v konaní
úspešný, náhradu trov konania nepriznal.

2.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby
Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 24S/109/2014-42 z 05.06.2015 zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a
napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OÚ-BB-OOP4-2014/019586-003/6CM zo dňa 16.03.2014 (zrejme
z 17.06.2014) zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie a prizná žalobcovi náhradu trov celého konania.

Žalobca v dôvodoch odvolania namietal, že krajský súd na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2, písm. d/ O.s.p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. f/ O.s.p.).

Nesúhlasil s argumentáciou krajského súdu, uvedenou v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktorou
zdôvodňoval nedôvodnosť jeho žalobných námietok. Trval na tom, že sa zavineného konania, ktoré
by malo preukazovať spáchanie priestupku nedopustil. Popieral, že by skutočne vyrúbal dreviny na
predmetných pozemkoch tak, ako je to v napadnutom rozhodnutí uvedené. Namietal, že žiadnym
spôsobom nebolo vyhodnotené jeho tvrdenie, že ťažbu vykonali Lesy SR, š.p. OZ Rimavská Sobota
ešte v čase, keď mu podľa dohody o vydaní nehnuteľnosti č. 646 pozemky boli vydané a aj po uzatvorení
tejto dohody. Bez náležitého odôvodnenia teda zostali zistenia zo správy o výsledku objasňovania
nepovoleného odlesnenia z 01.10.2013. Vytýkal prvostupňovému súdu, že sa nevysporiadal ani s
jeho tvrdením, ktoré preukazuje, že jeho zavineným konaním nedošlo k vzniku holiny o výmere 1,41
hektára. Bez toho, aby sa súd oboznámil s pravdivosťou jeho tvrdenia na mieste samom a s rozhodnutím
Obce Nižný Skálnik, potvrdil rozhodnutie o jeho vine a sankcii. Ďalej žalobca uviedol, že nemožno
poprieť, že po ťažbe, ktorú vykonali Lesy ŠP, OZ Rimavská Sobota, nehnuteľnosti v jeho vlastníctve
vyčistil a rovnako vykonal ťažbu, podľa predchádzajúceho súhlasu Obce Nižný Skálnik, pričom nevedel
o tom, že takýto súhlas ho neoprávňuje k výrubu. Mal za to, že vyjadrenie Obce Nižný Skálnik z
11.07.2011 ho oprávňovalo vykonať výrub stromov na jeho parcelách. Zdôraznil, že tento výrub sa
nedotýkal porastov, ktoré mu dohodou č. 646 boli odovzdané. Poukazom na § 63 ods. 2 zákona
362/2005 Z. z. uviedol, že ak nevedel, že vyjadrenie obce ho na výrub stromov neoprávňuje vykonať,
nemohol sa z hľadiska subjektívnej stránky dopustiť ani priestupku, lebo nekonal úmyselne. Tiež
namietal, že v napadnutom rozhodnutí sa prvostupňový súd ani nevysporiadal s jeho námietkou,
že za jedno jeho konanie je postihovaný vo výroku napadnutého rozhodnutia za dva skutky. Tiež
uviedol, že ak aj nevie preukázať splnenie povinnosti, pre ktorú mu je ukladaná sankcia podľa bodu 3/
napadnutého rozhodnutia, vzhľadom na to, že sa skutkov pod bodom 1 a 2/ napadnutého rozhodnutia
žalovaného nedopustil, má za to že aj v prípade preukázania, že sa dopustil výlučne sám zavineného



konania pod bodom 3/ napadnutého rozhodnutia, je uložená sankcia vzhľadom na rozsah zákonom
prípustnej najvyššej sankcie neprimeraná, z ktorého dôvodu považoval rozhodnutia žalovaného za
nepreskúmateľné.

3.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici ako vecne správny potvrdil.

V dôvodoch vyjadrenia žalovaný nesúhlasil s odvolacími dôvodmi žalobcu uvedenými v jeho písomnom
odvolaní.

4.

Podľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok účinný od 01.07.2016 odvolacie
konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 492 ods. 2 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len „S.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského
súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania žalobcu (§ 246c ods.
1 prvá veta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p., § 492 ods. 2 S.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p., § 492 ods. 2 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia
bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá
a § 211 ods. 2 O.s.p., § 492 ods. 2 S.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým krajský súd zamietol
žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu
č. OÚ-BB-OOP4-2014/019586-003/6CM zo dňa 17. júna 2014 a vrátenia veci na ďalšie konanie.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom
v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení
s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ako aj konania im prechádzajúce, najmä z toho
pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z
takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného.

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného správneho orgánu,
ktorým žalovaný s konečnou platnosťou rozhodol o vine a uložení sankcie žalobcovi za porušenie
právnych povinností v zmysle § 63 ods. 2, 5 zákona č. 326/2005 Z. z.

Najvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal
zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, na ktoré poukázal už súd prvého stupňa
v odôvodnení napadnutého rozsudku, a preto ich neopakuje a súčasne na ne poukazuje.

Odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že súd v procese súdneho prieskumu nie je súdom skutkovým.
Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti
druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam
a postupom správnych orgánov - §§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na
konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie
správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.
Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov



uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac,
že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na
svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého
rozhodnutia.

V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané
v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v
čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).

Ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z
občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení
sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym
orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už
vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy (§ 250i ods.
2 O.s.p.).

Do uvedenej právnej normy bola transformovaná požiadavka tzv. „plnej jurisdikcie“ ako atribútu práva
na spravodlivý proces, v zmysle ktorej súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových
otázkach len tým, čo vo veci zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani
ich obsahu a hodnotenia zo známych hľadísk závažnosti, zákonnosti a pravdivosti. Súd teda celkom
samostatne a nezávisle hodnotí správnosť a úplnosť skutkových zistení zadovážených správnym
orgánom, a ak pritom zistí skutkové, či (procesné) právne pochybenia, môže v zrušujúcom rozhodnutí
správnemu orgánu uložiť povinnosť na ich odstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí
sám.

Po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a konania mu predchádzajúceho v rozsahu
odvolacích námietok žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci súd prvého stupňa v procese
súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu náležite postupoval v
zmysle procesných pravidiel zákonodarcom nastolených v druhej hlave piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku citovaných vyššie.

Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského
súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu odôvodnenie rozhodnutia
krajského súdu považuje za dostatočne jasne a zrozumiteľne odôvodnené dávajúce odpovede na všetky
relevantné žalobne námietky a v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod
na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci
samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených
v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská
pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie
preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Z dôvodu, aby pre účastníkov
neopakoval známe skutočnosti na zdôraznenie skutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa
uvádza nasledovné.

Odvolací súd mal preukázané, že zásadné námietky žalobcu, ktorými napáda zákonnosť napadnutého
rozsudku súdu prvého stupňa ako aj rozhodnutia žalovaného správneho orgánu spočívajú v jeho
tvrdení, že prvostupňový súd ako aj žalovaný v danej veci nezistili dostatočne skutkový stav, keďže
on sa nedopustil úmyselného konania výrubu dreva a pokiaľ aj výrub vykonal tak len na základe
povolenia obce, ako aj, že prvostupňový súd na základe skutkových zistení dospel k nesprávnym
skutkovým a právnym záverom a nedostatočne sa vysporiadal so všetkými jeho žalobnými námietkami.
Z uvedených dôvodov odvolací súd zameral svoju pozornosť, či súd prvého stupňa v rámci súdneho
prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného venoval náležitú pozornosť námietkam,
ktorými žalobca v žalobe namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného a či v odôvodnení napadnutého
rozsudku sa vysporiadal so zásadnými otázkami žalobcom nastolenými v žalobe.



Najvyšší súd z predložené spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis
žalovaného, mal preukázané, že prvostupňový správny orgán vykonal vonkajšiu obhliadku 08.04.2013
a to na základe oznámenia L. o nepovolenom výrube stromov zo dňa 13.03.2013. Touto obhliadkou
zistil, že na lesných pozemkoch v k. ú. O. parc. č. CKN XXX, zaradený v pláne starostlivosti o lesy
vyhotovenom pre Lesný celok Neštátne lesy Rimavské Brezovo ako jednotka priestorového rozdelenia
lesa (ďalej len „JPRL“) 6 C, predtým 6 A a v pláne starostlivosti o lesy vyhotovenom pre Lesný celok
Neštátne lesy Rimavská Sobota ako JPRL 224 v období jeseň 2012 až apríl 2013 bola vykonaná
ťažba stromov bez jej vyznačenia a písomného súhlasu odborného lesného hospodára, pričom v
rozpore so zákonom o lesoch a plánom starostlivosti o lesy bol použitý holorubný hospodársky spôsob
a vznikla holina o výmere 1,41ha. Prvostupňový správny orgán vykonal objasňovanie priestupku
nepovoleného odlesnenia, v rámci ktoré žalobcu vypočul na ústnom pojednávaní dňa 08.11.2013, o
výsledku objasňovania vypracoval Správu o výsledku objasňovania zo dňa 01.10.2013. Prvostupňovým
správnym rozhodnutím bol žalobca uznaný vinným podľa § 63 ods. 2 zákona o lesoch za porušenie §
18, ods. 2 zákona o lesoch, § 23 ods. 1 § 41 ods. 14 a § 47 ods. 8 uvedeného zákona a za uvedené
porušenie zákona mu uložil sankciu podľa § 65 ods. 5 zákona o lesoch v sume 2.500,- Eur a súčasne ho
zaviazal zaplatiť správny poplatok. Na základe odvolania žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím
prvostupňové rozhodnutie vo výroku zmenil a žalobcu uznal vinným podľa § 63 ods. 2 zákona o lesoch
za porušenie § 18, ods. 2 zákona o lesoch, § 23 ods. 1 § 41 ods. 14 a § 47 ods. 8 uvedeného zákona,
za čo mu uložil podľa § 63 ods. 5 sankciu vo výške 2.500,- Eur. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva,
že žalovaný vychádzal z rovnakých skutkových zistení ako správny orgán prvého stupňa a dospejúc v
zásade k rovnakým právnym záverom prvostupňové rozhodnutie zmenil len z formálnych nedostatkov.

Podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný,
demokratický a právny štát.

Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne
záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho
právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore: ,,V
právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna
istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy,
sa osobitný dôkaz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých
štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané“ (ÚS
17/1999, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365;
zhodne I.ÚS 44/1999, Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999,
s. 382, I.ÚS 10/98)“. (I.ÚS 54/02. Nález z 13. novembra 2002. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného
súdu SR 2002 - II. polrok, s. 750, nález Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 22/06).

Judikatúra ústavného súdu tiež kladie dôraz, že v súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy s uplatňovaním
princípu právnej istoty v právom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability,
racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem; medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu
patrí aj zákaz svojvôle v činnosti štátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti, resp. proporcionality (m.
m. PL. ÚS 1/04).

Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre
všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou
rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny
poriadok.

Z citovaného článku 152 ods. 4 ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných
právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-
hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný
výklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia



ako individuálneho správneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia
zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie,
ktorý zákon sleduje. Mocenské orgány štátu sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle
čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou
v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe
Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne
záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.

Podľa § 63 ods. 2, ods. 5, 7 zákona č. 326/2005 Z. z. priestupku na úseku lesného hospodárstva
sa dopustí aj ten, kto neoprávnene používa alebo poškodzuje lesný majetok, neplní iné povinnosti
ustanovené týmto zákonom alebo uložené na jeho základe alebo opatrenia orgánov štátnej správy
lesného hospodárstva a lesníckej ochranárskej služby.

Za priestupok podľa odseku 1 písm. m/ až q/ a odseku 2 možno uložiť pokutu do 100.000,- Sk.

Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch. (Zákon Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov).

Podľa § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné
vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej
činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch
svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka (ods. 2). Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu
svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe (ods. 3).

Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Odvolací súd vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu dospel k
zhodnému záveru ako súd prvého stupňa, že v správnom konaní bolo preukázané, že žalobca spáchal
priestupok na úseku lesného hospodárstva, za čo bol v medziach stanovených zákonom o lesoch
sankcionovaný. Žalobca svoje tvrdenia uvádzané v odvolaní proti prvostupňovému rozsudku nepodložil
žiadnymi dôkazmi, a preto nepreukázané jeho odvolacie námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozsudku.

Najvyšší súd dáva do pozornosti, že správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu
správneho orgánu v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z
ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo
pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a na otázku, či vykonané dôkazy logicky
robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní
zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval
na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol
v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Nevylučuje sa pritom, aby súd vykonal aj dokazovanie podľa
tretej časti druhej hlavy O.s.p. (pozri § 250i ods. 1 a 2 O.s.p.).

Vychádzajúc z uvedeného a zo skutkových okolností vyplývajúcich z administratívneho spisu odvolací
súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu, že súd prvého stupňa ako aj žalovaný
rozhodli v danej veci na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Listinné dôkazy zadovážené
prvostupňovým správnym orgánom a to vyjadrenie samotného žalobcu, výpis z katastra nehnuteľností
vo vzťahu k parcele, príslušné mapové podklady, identifikácia parcely EKN č. XXX na parcelu CKN č.
XXX k. ú. O., zápisnica z ústneho prejednania priestupku, dohody o vydaní predmetných nehnuteľností
ako lesných pozemkov vrátane protokolu o priebehu hraníc vydávaných nehnuteľností a fyzického



odovzdania, ktorý bol podpísaný žalobcom a ktorého súčasťou sú príslušné mapové podklady, zápisnica
o vykonaní ohliadky predmetných pozemkov, zápisnice o výsluchu svedkov, ktorí sa zúčastnili výrubu
drevín na predmetných pozemkoch, dostatočne preukazujú, že žalobca svojim konaním sa dopustil
protiprávneho konania na úseku lesného hospodárstva, ktorým konaním naplnil skutkovú podstatu v
zmysle § 63 ods. 2 zákona o lesoch, za čo mu bola uložená sankcia. Súd prvého stupňa nepochybil ani v
tom, že vo veci nevykonal ohliadku pozemkov na mieste samom, pretože skutkové zistenia vyplývajúce
zo zápisnice z ohliadky vykonanej správnym orgánom prvého stupňa dňa 08.04.2013 sú dostatočným
dôkazom o výrube drevín a vykonanie ohliadky súdom prvého stupňa by vzhľadom aj k odstupu času
neprinieslo nové skutočnosti relevantné pre posúdenie protiprávneho konania žalobcu.

Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku žalobcu, ktorou namietal, že žiadnym spôsobom
nebolo vyhodnotené jeho tvrdenie, že ťažbu vykonali Lesy SR, š.p. OZ Rimavská Sobota ešte v čase,
keď mu podľa dohody o vydaní nehnuteľnosti č. 646 pozemky boli vydané a aj po uzatvorení tejto dohody.
Listinné dôkazy preukazujú, že predmetné lesné pozemky boli dohodami o vydaní nehnuteľností a
ukončení nájomného vzťahu č. 646 zo dňa 05.12.2011 (Lesný celok Neštátne lesy Rimavské Brezovo) a
č. 658 zo dňa 29.05.2012 (Lesný celok Neštátne lesy Rimavská Sobota) vydané povinnou osobou - Lesy
SR, š. p., do obhospodarovania vlastníkom týchto pozemkov, ktorým bol aj žalobca, keď z týchto dohôd
jednoznačne vyplýva, že boli vydané lesné pozemky, pričom žalobca sa okrem iného zaviazal vykonať
všetky hospodárske opatrenia v súlade s platným plánom starostlivosti o lesy a so všeobecne záväznými
predpismi o obhospodarovaní lesov, a súčasne tieto pozemky boli žalobcovi fyzicky odovzdané v teréne,
čo potvrdil svojim podpisom, že hranice odovzdávaných lesných pozemkov sú jasné a v teréne zreteľne
vytýčené.

Taktiež za nedôvodnú odvolací súd považoval argumentáciu žalobcu, že ak nevedel, že vyjadrenie
obce ho na výrub stromov neoprávňuje vykonať, nemohol sa z hľadiska subjektívnej stránky dopustiť
ani priestupku, lebo nekonal úmyselne, tvrdiac, že prevzaté pozemky od Lesov š.p. OZ Rimavská
Sobota vyčistil a vykonal ťažbu, podľa predchádzajúceho súhlasu Obce Nižný Skálnik, pričom nevedel
o tom, že takýto súhlas ho neoprávňuje k výrubu, majúc za to, že vyjadrenie Obce Nižný Skálnik z
11.07.2011 ho oprávňovalo vykonať výrub stromov na jeho parcelách. Žalobca v dohodách o odovzdaní
a prevzatí lesných pozemkov sa zaviazal vykonať všetky hospodárske opatrenia v súlade s platným
plánom starostlivosti o lesy a so všeobecne záväznými predpismi o obhospodarovaní lesov. Neznalosť
právnych predpisov žalobcu nezbavuje jeho právnej zodpovednosti za porušenie povinností uložených
mu zákonom o lesoch, a preto ak vykonal žalobca výrub drevín v rozpore so zákonom o lesoch, naplnil
aj subjektívnu stránku priestupku v zmysle zákona o lesoch, keď zákonodarca za úmyselné konanie
považuje aj také konanie, pri ktorom subjekt nekonal s priamym úmyslom protiprávneho konania,
avšak predpokladá, že o protiprávnosti svojho konania mal mať vedomosť (nepriamy úmysel). Zákon o
priestupkoch, na ktorý odkazuje zákon o lesoch, nerozlišuje vo svojej právnej úprave priamy a nepriamy
úmysel.

Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil aj námietku žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého
rozsudku krajského súdu, keď sa nevysporiadal dostatočne s jeho žalobnými námietkami.

Podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odvolací súd mal preukázané, že súd prvého stupňa v procese súdneho prieskumu napadnutého
rozhodnutia žalovaného sa vecou náležite zaoberal, keď zákonnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a potup im predchádzajúci preskúmal v rozsahu
žalobných námietok a v odôvodnení napadnutého rozsudku dal na zásadné otázky v žalobe nastolené
vyčerpávajúcu odpoveď. Prvostupňový súd správne konštatoval, že správne orgány oboch stupňov vo
veci náležite zistili skutkový stav a tento aj správne právne vyhodnotili, a svoje skutkové zistenia a právne
závery aj riadne a v dostatočnom rozsahu vo svojich rozhodnutiach odôvodnili. Odvolací súd zhodne s
prvostupňovým súdom vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu mal
spáchanie protispoločenského konania a naplnenie skutkovej podstaty priestupku podľa § 63 ods. 2
zákona o lesoch žalobcom za preukázaný. Odvolací súd taktiež dospel k zhodnému záveru ako súd



prvého stupňa, že správne orgány oboch stupňov zistený skutkový stav aj náležite právne posúdili, pri
aplikácií príslušných ustanovení zákona o lesoch a zákona o priestupkoch, v spojení s právnou úpravou
zákona o správnom konaní.

V danej súvislosti poukazuje odvolací súd na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, z
ktorej jednoznačne vyplýva, že sa nevyžaduje, aby sa na každý argument strany, teda aj na taký, ktorý je
pre rozhodnutie bezvýznamný dala odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak sa však jedná o argument,
ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. (napr.
Ruiz Torija c. Španielsko zo dňa 09.12.1994, Higgins c. Francúzsko z 19. 2.1998). Taktiež Ústavný súd
Slovenskej republiky konštantne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný
súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez
toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,
postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý
proces (IV.ÚS 115/03, III.ÚS 209/04).

Vzhľadom k uvedenému odvolací súd považoval námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku
krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli mať za následok úspešnosť jeho odvolacieho návrhu.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne a právne správny
podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a s § 219 ods. 1, 2
O.s.p. a s § 492 ods. 2 S.s.p. potvrdil, stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219
ods. 2 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), keď nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel
prihliadať z úradnej povinnosti.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s §
246c ods. 1 s § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 492 ods. 2 S.s.p. Žalobcovi nepriznal náhradu trov tohto
konania, keďže v tomto konaní bol neúspešný.

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.