Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/25/2015 z 29. 3. 2017 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. marca 2017, sp. zn. 8Sžf/25/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:6014201028.1 Najvyšší súd | 8Sžf/25/2015 | ECLI:SK:NSSR:2017:6014201028.1 | 2017-03-29 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/969b79cb-42f5-45cc-971c-d0dc857c1da4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:6014201028.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Sžf/25/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201028
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslava Fúrová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:6014201028.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a
členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Eleny Kováčovej, v právnej veci žalobcu: PLAST - MONT,
s. r. o., so sídlom Pekárenská 2, Lučenec, zastúpeného JUDr. Andreou Balážikovou, PhD., advokátkou,
so sídlom Kármana 22/A, Lučenec, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Regulačná
rada, so sídlom Bajkalská 27, P. O. BOX 12, Bratislava, zastúpeného JUDr. Milošom Kvasňovským,
advokátom, so sídlom Dunajská 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.:
24/11807/14/RR zo dňa 25.06.2014, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 23S/155/2014 - 102 zo dňa 19.11.2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/155/2014-102
zo dňa 19. novembra 2014 v časti výroku II. p o t v r d z u j e a v časti výrokov I. a III. m e n í tak,
že rozhodnutie žalovaného č. 24/11807/14/RR zo dňa 25. júna 2014 z r u š u j e a vec mu v r a
c i a na ďalšie konanie.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 148,22 € a náhradu
iných trov konania 170 €, na účet jeho právnej zástupkyne, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti v záhlaví označeného rozhodnutia žalovaného zamietajúceho odvolanie
žalobcu a potvrdzujúceho prvostupňové rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č.
1810/2014/E-OZ zo dňa 05.03.2014 (oprava vykonaná rozhodnutím č. 1810/2014/E-OZ), ktorým určil
pre regulovaný subjekt - žalobcu na obdobie od roku 2014 do 03.07.2027 pevnú sumu elektriny
pre stanovenie doplatku vo výške 119,11 Eur/MWh, vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení
výrobcu elektriny Fotovoltická elektráreň Lučenec 3027, s celkovým inštalovaným výkonom 99,225 kW,
nachádzajúcej sa na streche budovy súpis. č. 3027 s adresou R. X, S., v kat. úz. S. na pozemku s parc.
č. 1257/4. Krajský súd zároveň zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania a žalobcovi náhradu trov
konania nepriznal.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že podstatou pre vyriešenie sporu medzi účastníkmi konania v danom
prípade bolo to, či dokladom o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky je dátum ukončenia funkčnej skúšky
uvedený v bode 12. Protokolu o funkčnej skúške pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy SSE-
D (ďalej v texte len „protokol"), t.j. 28.06.2011 (správne má byť 28.06.2012), keď by žalobcovi v zmysle
§ 11a ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 225/2011 Z. z. za jednu MWh patrilo 194,54 €, alebo pre posúdenie
veci je rozhodujúci bod 13. Protokolu o funkčnej skúške „Dátum ukončenia funkčnej skúšky (platnosť
protokolu od)" a „Bez tohto podpisu je protokol neplatný", a či sa týmto ustanovením jednoznačne
vyjadrila záväznosť bodu 13. tohto protokolu, čo do platnosti protokolu a určenia dátumu uvedenia



zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky. Záverečný protokol bol podpísaný dňom 04.07.2012 a v
takomto prípade by bola stanovená cena elektriny vo výške 119,11 € bez DPH za MWh.
Konštatoval, že predmetom súdneho preskúmavacieho konania v danej veci bolo posúdenie základnej
otázky, či zariadenie žalobcu na výrobu elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie bolo
uvedené do prevádzky po 01.07.2012, kedy pre cenu elektriny platilo ustanovenie § 11a ods. 1 písm. b/
vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 225/2011 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia
v elektroenergetike v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 225/2011 Z. z."), alebo pred
01.07.2012, kedy pre cenu elektriny platilo ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b/ uvedenej vyhlášky.
Pri posudzovaní pojmu „funkčná skúška" vychádzal krajský súd z ustanovenia § 5 ods. 14 zákona
č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o podpore
obnoviteľných zdrojov energie" alebo „zákon č. 309/2009 Z. z."), podľa ktorého prevádzkovateľ
distribučnej sústavy, do ktorého sústavy má byť zariadenie výrobcu elektriny pripojené, je povinný
vykonať funkčnú skúšku do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od výrobcu elektriny. Ak zariadenie
výrobcu elektriny spĺňa technické podmienky na pripojenie do sústavy, prevádzkovateľ distribučnej
sústavy vydá výrobcovi elektriny doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky do 10 dní odo dňa
jej vykonania. Funkčná skúška sa nevyžaduje, ak zariadenie výrobcu elektriny nebude pripojené do
sústavy. Spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky určí prevádzkový poriadok prevádzkovateľa
distribučnej sústavy.
Podľa názoru krajského súdu z ustanovení zákona č. 309/2009 Z. z. vyplýva záver, že funkčná
skúška je súhrn opatrení prevádzkovateľa distribučnej sústavy, ktorými preskúma, či zariadenie výrobcu
elektriny spĺňa technické podmienky na pripojenie do sústavy; pritom je v právomoci prevádzkovateľa
distribučnej sústavy určiť spôsoby a podmienky jej vykonania. Skutočnosť, že v čase vykonania
funkčnej skúšky u žalobcu nebol prijatý prevádzkový poriadok, ešte neznamená, že si spôsob a
podmienky nemohol prevádzkovateľ určiť. Tento spôsob si určil Usmernením pre vykonanie funkčnej
skúšky, ktoré sa nachádza v správnom spise a bolo zverejnené na webovej stránke prevádzkovateľa.
Z usmernenia vyplýva, že k vykonaniu funkčnej skúšky nebolo potrebné len preskúmať samotné
zariadenie z technického hľadiska, ale bolo potrebné preskúmať aj predložené listiny (schválený
realizačný projekt stavby, uzavretú zmluvu o pripojení, zmluvu o dodávke a distribúcii pri vzniku nového
odberného miesta a miestne prevádzkové predpisy pre elektráreň), a teda súčasťou funkčnej skúšky
nebolo len vykonanie čiastkových kontrol a technické parametre zariadení na výrobu elektriny v teréne,
ale aj preskúmanie listinných dôkazov technického charakteru. Súčasťou funkčnej skúšky je nielen
posudzovanie jednotlivých technických parametrov priamo na zariadení, ale aj posudzovanie listín
predložených žiadateľom ohľadne týchto parametrov a skontrolovanie samotných technických výstupov
z jednotlivých kontrol, aby bolo možné do protokolu, ktorý je len dokladom o úspešnom vykonaní
funkčnej skúšky, uviesť záverečný výsledok kontroly. Administratívna časť kontroly všetkých získaných
dôkazov je tiež kontrolou technických podmienok v zmysle § 5 ods. 14 zákona o podpore obnoviteľných
zdrojov energie, t. j. je funkčnou skúškou. Ak príslušný pracovník prevádzkovateľa distribučnej sústavy
neobjaví chybu v technických podkladoch, samotných výstupoch z týchto kontrol a ani v dokladoch,
ktoré predložil žiadateľ, potrebných pre úspešné vykonanie funkčnej skúšky, a protokol ako doklad
o jej úspešnom vykonaní podpíše, týmto momentom je funkčná skúška ukončená. Uvedený moment
prevádzkovateľ distribučnej sústavy zhmotnil pod bodom 13. protokolu. Až týmto overením správnosti
podkladov pre vydanie protokolu je funkčná skúška zavŕšená. Dátum tohto zavŕšenia bol v protokole
uvedený 04.07.2012 a podľa názoru súdu je tento dátum aj dátumom ukončenia funkčnej skúšky. Ide
o dátum vydania protokolu o ukončení úspešného vykonania funkčnej skúšky. Na základe uvedených
skutočností dospel krajský súd k záveru, že funkčná skúška bola ukončená dňom 04.07.2012, a preto
pri určovaní ceny energie žalovaný na zariadenie žalobcu aplikoval ustanovenie § 11a ods. 1 písm. b/
vyhlášky č. 225/2011 Z. z..
Krajský súd dospel k záveru, že pri posudzovaní danej veci je potrebné vychádzať z obsahu protokolu
a prisúdiť náležitú právnu relevanciu jeho bodu 13., v ktorom sa výslovne uvádza, že „funkčnú skúšku"
podpisuje, schvaľuje za SSE-D, a. s. riaditeľ sekcie, pričom v tomto bode je osobitná kolónka na uvedenie
dátumu ukončenia funkčnej skúšky („platnosť protokolu od") a zároveň sa tam uvádza, že bez tohto
podpisu je protokol neplatný. I napriek nedodržaniu lehôt uvedených v § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009
Z. z.- 30-dňovej a 10-dňovej lehoty, toto porušenie podľa jeho názoru nemohlo mať vplyv na zákonnosť
rozhodnutia pri určení, že funkčná skúška bola ukončená dňom 04.07.2012. Poukázal na to, že orgánom
štátneho dozoru nad dodržiavaním zákona č. 309/2009 Z. z. bola v čase vykonania skúšky Štátna
energetická inšpekcia (v súčasnom období Štátna obchodná inšpekcia a colné úrady podľa osobitného



predpisu), porušením povinnosti podľa § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z. z. sa SSE-D, a. s., dopustila
správneho deliktu, orgánom kontroly uvedenej inšpekcie nie je žalovaný.
Ďalšie námietky zo strany žalobcu krajský súd nepovažoval za podstatné, a preto nebolo potrebné sa
nimi zaoberať.
Návrh žalobcu na prerušenie konania z dôvodu, že bude podaná ústavná sťažnosť proti rozhodnutiu
Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/23/2014, krajský súd zamietol, nakoľko uvedený dôvod
nie je dôvodom na prerušenie konania podľa § 109 O.s.p.
Výrok o trovách konania odôvodnil krajský súd neúspechom žalobcu v konaní s poukazom na § 250k
ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku proti všetkým jeho výrokom podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie navrhujúc
jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, nakoľko v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., pretože účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom a zároveň súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Namietal, že krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
o čase ukončenia funkčnej skúšky, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci v časti aplikácie ustanovenia § 11a ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 225/2011 Z. z. pri určení ceny
energie na zariadenie žalobcu a zároveň jeho konanie je postihnuté inou vadou spočívajúcou v
nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keďže v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol, akými
logickými úvahami a postupmi dospel k svojim skutkovým a právnym záverom, pričom sa s námietkami,
na ktoré poukazoval žalobca, dostatočne a presvedčivo nevysporiadal a náležite nevyhodnotil, z akých
dôvodov ich považoval za nedôvodné.
Žalobca nesúhlasil s právnym názorom krajského súdu, že skutočnosť, že v čase vykonania funkčnej
skúšky u žalobcu nebol prijatý prevádzkový poriadok, ešte neznamená, že si spôsob a podmienky
nemohol prevádzkovateľ určiť, a že tento spôsob si určil Usmernením pre vykonanie funkčnej skúšky,
ktoré sa nachádza v správnom spise a bolo zverejnené na webovej stránke prevádzkovateľa. Uviedol, že
už v žalobe namietal, že s prihliadnutím na čl. 2 bod 3 Ústavy SR nie je možné rozhodnutím žalovaného
ukladať v súvislosti s úspešným vykonaním funkčnej skúšky fotovoltickej elektrárne ďalšie povinnosti
nešpecifikované zákonom ani dokumentom výslovne určeným zákonom (Prevádzkový poriadok SSE-
D). Poukázal na to, že v ustanovení § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z. z. je jasne daný príkaz, že
prevádzkový poriadok mal byť vydaný, avšak táto povinnosť nebola splnená; prevádzkový poriadok
platný v čase uvedenia zariadenia žalobcu do prevádzky žiadne špecifické podmienky a spôsoby, ktorých
úpravu naň zákon delegoval, neupravoval v rozsahu povinností, ktorých splnenie sa v preskúmavanom
rozhodnutí požaduje od žalobcu. Mal preto za to, že žalovaný nemohol od žalobcu požadovať splnenie
iných než zákonom uvedených požiadaviek - a síce úspešné vykonanie funkčnej skúšky. Napokon aj
sám žalovaný priznal, že predmetný prevádzkový poriadok neustanovoval proces vykonania funkčnej
skúšky, a z toho dôvodu bolo spoločnosťou SSE-D, a.s. vydané usmernenie, ktorým mala špecifikovať,
aké náležitosti musí regulovaný subjekt predložiť a aké povinnosti musí splniť, aby mohla byť elektráreň
pripojená do distribučnej sústavy SSE-D, a.s.. V tejto súvislosti žalobca namietal, že krajský súd sa
nevysporiadal s jeho argumentáciou ohľadne neexistencie právnej normy oprávňujúcej požadovať od
žalobcu splnenie podmienok nad rámec zákon, so skutočnosťou, že nielen zákon, ale ani prevádzkový
poriadok neobsahuje žalovaným deklarované podmienky a povinnosti, ktorých splnenie od žalobcu
žalovaný požadoval, ďalej so skutočnosťou, že prevádzkový poriadok neobsahuje ani podmienky
(požiadavka podpisu v bode 13.) uvedené v protokole, s argumentáciou žalobcu, že žalovaný požaduje
od žalobcu splnenie podmienok nad rámec zákona, a ani s obsahom prevádzkového poriadku a
absenciou zákonom vyžadovanej úpravy spôsobu a podmienok vykonávania funkčných skúšok. Pokiaľ
išlo o konštatovanie legitímnosti požiadavky podpisu v kolónke pod bodom 13. protokolu krajským súdom
ako úspešného vykonania funkčnej skúšky, v tomto smere žalobca namietal arbitrárnosť a svojvoľnosť
napadnutého rozsudku, keďže pretože jeho záver o relevancii bodu 13. protokolu ako podmienky pre
uvedenie zariadenia do prevádzky nemá oporu v hmotnom práve.
Žalobca v odvolaní tiež poukázal na nezrozumiteľnosť a zmätočnosť rozhodnutia žalovaného v rozsahu
odkazu na rozhodnutie č. 1653/2012/E-OZ, z ktorého malo prvostupňové rozhodnutie vychádzať,



pretože vychádzajúc z obsahu prvostupňového rozhodnutia toto odkazuje na rozhodnutie č. 1818/2013/
E-OZ (a nie na č. 1653/2012/E-OZ).
V súvislosti so zamietnutím návrhu žalobcu na prerušenie konania žalobca uviedol, že podal ústavnú
sťažnosť proti rozsudku NS SR sp. zn. 2Sžf/23/2014, ktorým bol zmenený rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/69/2013 tak, že žaloba bola zamietnutá, a preto je dôvodné predmetné
konanie prerušiť.
Zároveň si žalobca uplatnil trovy odvolacieho konania, ktoré vyčíslil sumou 148,22 € (tarifná odmena za
zastupovanie advokátkou s paušálnou náhradou) a 70 € (súdny poplatok za odvolanie.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdil. Zrekapituloval priebeh doterajšieho správneho aj súdneho konania. Zdôraznil, že žalovaný
úrad nie je účastníkom procesu funkčnej skúšky a nie je v jeho právomoci do procesu vykonávania
funkčnej skúšky zasahovať. Pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok pre uvedenie zariadenia
do prevádzky preto musí vychádzať z dokumentov iných subjektov (v danom prípade Stredoslovenská
energetika - Distribúcia, a.s.), a to z kolaudačného rozhodnutia o povolení užívania zariadenia výrobcu
elektriny, resp. z dokladu preukazujúceho úspešné vykonanie funkčnej skúšky.

Podaním doručeným krajskému súdu dňa 04.02.2015 žalovaný doručil do súdneho spisu kópiu
rozhodnutia č. 0160/2010/E-PP, 3532-2010-Ba zo dňa 06.12.2010, ktorým pre prevádzkovateľa
distribučnej sústavy SSE-D, a.s. schválil prevádzkový poriadok. Spolu s uvedeným rozhodnutím
predložil aj rozhodnutie č. 0165/2011/E-PP, 324-2011-BA zo dňa 21.02.2011, ktorým pre
prevádzkovateľa distribučnej sústavy SSE-D, a.s. schválil zmenu prevádzkového poriadku schváleného
vyššie uvedeným rozhodnutím.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd") ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.)
preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach odvolania (§
212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja
ods. 2 O.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej
tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu je dôvodné.

V preskúmavanej veci bolo rozhodujúce vyhodnotiť, či určenie časového momentu pre uvedenie
zariadenia výrobcu elektriny do sústavy SSE-D, a.s. do prevádzky krajským súdom bolo vecne správne,
t. j. či pre určenie časového momentu uvedenia zariadenia do prevádzky je relevantný dátum faktického
vykonávania funkčnej skúšky uvedený v protokole o funkčnej skúške v bodoch 5., 10., 12., teda dátum
28.06.2012, alebo dátum v bode13., teda deň 04.07.2012, v ktorom je uvedený dátum ukončenia
funkčnej skúšky a jeho schválenie SSE-D, a.s. Od tohto časového určenia závisí určenie pevnej ceny
elektriny a stanovenie doplatku pre žalobcu .

V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné účastníkom predostrieť, že v obdobnej veci
týkajúcej sa tých istých účastníkov Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom vydaným pod č. k. II.
ÚS 274/2015-57 zo dňa 16.12.2015 zrušil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2Sžf/23/2014 z 24.09.2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uvedeným rozsudkom najvyšší súd
zmenil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/69/2013 z 11.09.2013, ktorým zrušil
preskúmavané rozhodnutie žalovaného, tak, že žalobu zamietol. Záväzný právny názor na výklad a
aplikáciu bol uvedený v odôvodnení citovaného nálezu, v ktorom ústavný súd uviedol :

Rozhodujúce skutkové okolnosti tejto veci sú medzi účastníkmi konania nesporné. Ako sporné sa javí
naproti tomu právne posúdenie tej nespornej skutočnosti, podľa ktorej v rozpore s ustanovením § 5 ods.
14 poslednej vety zákona č. 309/2009 Z. z. prevádzkovateľ v čase vykonania funkčnej skúšky nemal
vo svojom prevádzkovom poriadku zakotvený spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky. Podľa
názoru sťažovateľky prevádzkovateľ nemohol tento nedostatok právne účinne nahradiť uverejnením
úpravy vykonania funkčnej skúšky na svojom webovom sídle.

Ďalej je potrebné poukázať na to, že kým najvyšší súd v napadnutom rozsudku právny názor orgánov
verejnej správy (úradu a žalovaného) akceptoval, zatiaľ iný senát najvyššieho súdu („4S") v skoršom
rozhodnutí sp. zn. 4 Sžf 5/2014 z 1. apríla 2014 posúdil obdobnú vec inak, vychádzajúc z toho, že §
5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z. z. je zmocňujúcim ustanovením určujúcim, že spôsob a podmienky



vykonania funkčnej skúšky mali byť podrobne upravené v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa.
Rovnaký právny názor zaujal tento senát aj v ďalších, neskorších rozhodnutiach.

Dosiaľ uvedené znamená, že rozhodovacia prax senátov správneho kolégia najvyššieho súdu pri
posudzovaní uvedenej právnej otázky sa výrazným spôsobom líši. Zrejmé je aj to, že najvyšší súd
v napadnutom rozhodnutí sa s odlišným právnym názorom iného senátu nezaoberal a nevysvetlil
presvedčivým spôsobom, prečo ho nepovažoval za akceptovateľný.

K znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne princíp právnej istoty
vyplývajúci z čl. 1 ods. 1 ústavy (PL. ÚS 36/95), ktorého neopomenuteľným komponentom je
predvídateľnosť práva.

Súčasťou uvedeného princípu je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri
opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (I ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99),
teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované.

V zásadnej ústavno-právnej rovine platí, že je v rozpore s inštitúciou právneho štátu v rámci neho
s požiadavkou právnej istoty, resp. predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, aby všeobecné súdy
rozhodovali v obdobných veciach odlišným, ba až protichodným spôsobom. V každom prípade však
pri odchýlení od skoršej rozhodovacej praxe sa vyžaduje cielené zdôvodnenie odlišného stanoviska v
obdobnej otázke.

Pri hľadaní ústavne konformného výkladu daného problému vychádza ústavný súd v podstate
z právneho názoru obdobného s právnym názorom najvyššieho súdu vyjadreným v rozhodnutí
sp. zn. 4 Sžf 5/2014 z 1. apríla 2014, podľa ktorého treba ustanovenie § 5 ods. 14 poslednej
vety zákona č. 309/2009 Z. z. považovať za ustanovenie zmocňujúceho charakteru. Hoci nejde o
zmocňujúce ustanovenie v pravom (legislatívnom) význame slova, keďže prevádzkovateľ nie je orgánom
verejnej správy, a preto nie je oprávnený vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, má toto
ustanovenie vzhľadom na jeho znenie prikazujúcu (obligatórnu) povahu, lebo z neho vyplýva povinnosť
prevádzkovateľa distribučnej siete zakotviť spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky do svojho
prevádzkového poriadku.

Prevádzkovateľ je obchodnou spoločnosťou zapísanou v obchodnom registri, a je preto v zásade
subjektom súkromného práva. Jeho prevádzkový poriadok by v podstate bolo možné považovať za
vnútorný (interný) firemný predpis. Takáto charakteristika právnej povahy prevádzkového poriadku
prevádzkovateľa regionálnej distribučnej siete by však nebola úplná, pretože z dôvodu verejného
záujmu (daného významom a váhou fungovania distribučnej siete) podlieha prevádzkový poriadok
prevádzkovateľa regionálnej distribučnej siete schváleniu úradu v rámci správneho konania. Znamená
to vo svojich dôsledkoch, že postup a rozhodovanie prevádzkovateľa regionálnej distribučnej siete pri
vykonávaní funkčnej skúšky zariadenia výrobcu elektriny a pri prijímaní záverov z nej sa javí určitý
verejno-právny charakter.

Na základe dosiaľ uvedeného možno usúdiť, že verejno-právna povaha funkčnej skúšky je daná
zakotvením jej podmienok a spôsobu jej vykonania v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa
regionálnej distribučnej siete, ktorý podlieha schváleniu úradu v správnom konaní. Bez splnenia príkazu
vyplývajúceho z ustanovenia § 5 ods. 14 poslednej vety zákona č. 309/2009 Z. z. možno funkčnú skúšku,
ktorú vykonal pre sťažovateľku prevádzkovateľ, považovať iba za súkromno-právnu činnosť.

Z dosiaľ uvedeného by na prvý pohľad mohol vyplývať záver zhodný so záverom senátu „4S" najvyššieho
súdu, podľa ktorého bez podrobnej úpravy podmienok funkčnej skúšky s ustálením rozhodujúcich
pojmov v prevádzkovom poriadku (a bez jeho schválenia úradom) je vyhodnotenie určenia časového
momentu uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky predčasné. Takýto záver by však nebolo
možné považovať za ústavne konformný, pretože by znamenal vlastne nemožnosť vykonania funkčnej
skúšky dovtedy, kým spôsob a podmienky jej vykonania nebudú zakotvené v prevádzkovom poriadku
schválenom úradom. Takýto záver by vo svojich dôsledkoch viedol vlastne k odňatiu spravodlivosti
(denegatio iustitiae) na úkor sťažovateľky prinajmenšom na určitú dobu, a to tým, že sťažovateľka by
nemohla byť začlenená do regionálnej distribučnej siete a nemohla by ani dostávať doplatok k pevnej
cene elektriny.



Za daného stavu bolo povinnosťou úradu v rámci správneho konania posúdiť rozhodujúcu otázku z
verejno-právneho pohľadu, a to vrátane preskúmania postupu prevádzkovateľa v súvislosti so spôsobom
a podmienkami vykonania funkčnej skúšky. To znamená, že úrad by mal popri obvyklom skúmaní v
danom type konania skúmať navyše aj správnosť a opodstatnenosť spôsobu a podmienok vykonania
funkčnej skúšky, teda to, čo by inak skúmal pri schvaľovaní prevádzkového poriadku obsahujúceho
požiadavky vyplývajúce z ustanovenia § 5 ods. 14 poslednej vety zákona č. 309/2009 Z. z.

V danej súvislosti treba v zásade súhlasiť s názorom senátu „4S" najvyššieho súdu, podľa ktorého
nie je možné, aby prevádzkovateľ regionálnej distribučnej siete, ktorý nerešpektoval ustanovenie § 5
ods. 14 poslednej vety zákona č. 309/2009 Z. z., vychádzal z takého výkladu ustálenia rozhodujúceho
časového okamihu, ktorý smeruje len v jeho prospech. V opačnom prípade by bola totiž sankcionovaná
sťažovateľka, ktorá postupovala v súlade s právnymi predpismi, a naopak, prevádzkovateľ, ktorý zákon
nedodržal, by bol zvýhodnený.

Súčasne najvyšší súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 373/2015-33 zo dňa
25.11.2015, ktorým rozhodol, že základné právo žalobcu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy
Slovenskej republiky v spojení s čl. 13 ods. 1 písm. a/ a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky bolo
porušené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/43/2014 z 28.01.2015, ktorý
zároveň zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie. Tento rozsudok sa tiež týkal druhovo
obdobnej veci ako v prejednávanom prípade. Záväzný právny názor na výklad a aplikáciu bol uvedený
v bode 22. odôvodnenia nálezu: „... relevantnou skutočnosťou pre určenie ceny elektriny vyrobenej z
obnoviteľných zdrojov energie je čas uvedenia zariadenia na výrobu el. energie do prevádzky, pričom
podľa § 2 ods. 3 písm. e) zákona o podpore OZE zariadenie na výrobu el. energie sa považuje za
uvedené do prevádzky dňom úspešného vykonania funkčnej skúšky pripojenia tohto zariadenia výrobcu
elektriny do distribučnej sústavy, ktorej (rozumej funkčnej skúšky) spôsob a podmienky vykonania má
byť podľa § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE určený v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa
distribučnej sústavy. Súčasne z dikcie druhej vety § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE vyplýva, že funkčná
skúška je úspešne vykonaná, ak zariadenie výrobcu elektriny spĺňa technické podmienky na pripojenie
do distribučnej sústavy, o čom vydá prevádzkovateľ distribučnej sústavy výrobcovi elektriny dokladom
úspešnom vykonaní funkčnej skúšky do 10 dní odo dňa jej vykonania".

Z citovaných nálezov ústavného súdu vyplýva, že právna prax v zrušených rozsudkoch najvyššieho
súdu nebola ústavne konformná. Rozhodnutia ústavného súdu nastavujú jednotné parametre výkladu
a aplikácie právnych predpisov súdov v správnom súdnictve v druhovo obdobných veciach.

Vychádzajúc z právnych názorov ústavného súdu prezentovaných v citovaných nálezoch najvyšší súd
konštatuje, že v prejednávanej veci krajský súd aj napriek zistenej skutočnosti, že SSE - Distribúcia ako
správca distribučnej siete si v rozpore s imperatívom daným mu explicitne v § 5 ods. 14 zákona o podpore
obnoviteľných zdrojov energie spočívajúceho v povinnosti upraviť vo svojom prevádzkovom poriadku
spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky túto povinnosť neplnil, takže distribútor objektívnym a
úradom pre reguláciu (ktorý schvaľuje prevádzkový poriadok distribútorov) preskúmateľným spôsobom
neurčil, kedy považuje funkčnú skúšku za vykonanú, krajský súd túto nezákonnosť prehliadol a pri
ustálení rozhodného času na vykonanie funkčnej skúšky tento nedostatok odôvodnil svojím výkladom
o nutnosti prisúdiť v tomto smere právnu relevanciu internému protokolu správcu distribučnej siete o
vykonaní funkčnej skúšky. V tejto súvislosti krajský súd v súlade s názorom prezentovaným žalovaným
pri vyhodnotení relevantného dátumu uvedenia zariadenia sťažovateľa na výrobu elektrickej energie
do prevádzky, t.j. pri určení dátumu vykonania funkčnej skúšky tohto zariadenia, neprisúdil primárne
dôležitosť zneniu zákona, podľa ktorého sa „... všeobecne rozumie časom uvedenia zariadenia výrobcu
elektriny do prevádzky dátum... kedy bola úspešne vykonaná funkčná skúška pripojenia zariadenia
výrobcu elektriny do sústavy..." (§ 2 ods. 3 písm. e/ zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie),
pričom funkčná skúška je úspešne vykonaná, keď zariadenie výrobcu elektriny spĺňa „... technické
podmienky na pripojenie do sústavy..." (§ 5 ods. 14 zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie),
ale v tomto smere v rozpore s týmito zákonnými ustanoveniami na posúdenie úspešnosti vykonania
funkčnej skúšky extenzívne nad rámec zákonnej požiadavky pripísal dôležitosť aj tzv. administratívnej
kontrole vykonania funkčnej skúšky riaditeľom sekcie AM, podpisujúcim za distribútora protokol „... o
úspešnom vykonaní funkčnej skúšky..". Krajskýsúd ani žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí sa však
v tomto smere nevysporiadal ani s tým, že vydanie predmetného protokolu o funkčnej skúške nie je



predpokladom úspešného vykonania funkčnej skúšky zariadenia na výrobu el. energie, ale že týmto
predpokladom je v zmysle citovaného ustanovenia § 5 ods. 14 zákona o podpore obnoviteľných zdrojov
energie iba splnenie technických podmienok na pripojenie tohto zariadenia do distribučnej sústavy el.
energie. Napokon uvedené potvrdzuje aj ďalšie znenie § 5 ods. 14 zákona o podpore obnoviteľných
zdrojov energie, podľa ktorého protokol o funkčnej skúške sa vydáva až ex post, t. j. až „po" úspešnom
vykonaní funkčnej skúšky, a to do 10 dní po jej vykonaní, a je iba dokladom pre prevádzkovateľa
zariadenia na výrobu elektrickej energie o úspešnom zapojení jeho zariadenia do distribučnej sústavy.
V konečnom dôsledku sa tak krajský súd ani žalovaný nevysporiadali s tým, či zákon o podpore
obnoviteľných zdrojov energie [§ 2 ods. 3 písm. e/] alebo vyhláška o cenovej regulácii [§ 11 ods. 1 a §
11a ods. 1] spája alebo nespája s týmto protokolom o funkčnej skúške nejaký právom predpokladaný
príčinný následok, ktorým je určenie ceny za výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. Inými
slovami, sa nevysporiadali s tým, či na určenie ceny za elektrickú energiu vyrobenú z obnoviteľných
zdrojov má alebo nemá vplyv dátum vydania protokolu o vykonaní funkčnej skúšky v kontexte § 11 ods.
1 a § 11a ods. 1 vyhlášky o cenovej regulácii, podľa ktorej sa určenie tejto ceny odvíja od času uvedenia
zariadenia na výrobu el. energie z obnoviteľných zdrojov do prevádzky, pričom v spojení s § 2 ods. 3
písm. e/ zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie sa toto zariadenie považuje za uvedené do
prevádzky dňom úspešného vykonania funkčnej skúšky.

Krajský súd sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal s dopadom nezákonného postupu distribútora
siete, ktorý podmienky a spôsob vykonania funkčnej skúšky nestanovil explicitne vo svojom
prevádzkovom poriadku v záujme právnej istoty neurčitého počtu prevádzkovateľov zariadení na výrobu
elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov pre účely ich jednotnej aplikácie vo všetkých obdobných
prípadoch, ale túto nezákonnosť konvalidoval subjektívnym výkladom, ktorý nemal oporu v jasných
ustanoveniach zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vyhlášky o cenovej regulácii. Týmto
spôsobom bolo prenesené znášanie rizika nejednotnej aplikácie a výkladu dotknutých zákonných
ustanovení ad hoc na výrobcov elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného v
medziach žaloby nie je v súlade so zákonom, a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici v súlade s ustanovením § 250ja ods. 3 O.s.p. zmenil tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného
a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že žalovaný sa vysporiada so všetkými vyššie uvedenými
skutočnosťami. Je potrebné posúdiť, aký vplyv mala absencia prevádzkového poriadku na posúdenie
podmienok a spôsobu vykonania funkčnej skúšky, tiež rozdielne posudzovanie relevantnosti bodu 12.
a 13. protokolu o funkčnej skúške a najmä skutočnosti, že zariadenie na výrobu elektrickej energie sa
fakticky používalo a dodávalo elektrickú energiu do distribučnej siete už od mesiaca jún 2012.

Napadnutý výrok rozsudku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolací súd potvrdil s ohľadom
na skutočnosť, že iba zámer podať ústavnú sťažnosť nemohol byť dôvodom na prerušenie konania. V
čase rozhodovania odvolacieho súdu ústavný súd o predmetnej ústavnej sťažnosti už rozhodol, pričom
závery ústavného súdu boli aplikované aj na prejednávanú vec.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, ktoré
pozostávali z náhrady súdnych poplatkov zo žaloby a z odvolania (2-krát po 70 €) 140 € a z náhrady trov
právneho zastúpenia v odvolacom konaní podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.
z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
za jeden úkon právnej služby - písomné podanie odvolania zo dňa 29.01.2015 vo výške 139,83 €, s
paušálnou náhradou 8,39 €, teda spolu 148,22 €. Trovy právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní
právna zástupkyňa žalobcu nevyčíslila do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, a preto jej s
poukazom na § 151 ods. 2 O.s.p. nebolo možné ich náhradu priznať.

Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý
bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa
01.07.2016.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 491
ods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej
časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.



Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval
podľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.