Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/51/2015 z 21. 3. 2017
Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. marca 2017, sp. zn. 3Sžf/51/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:6013201674.1
Najvyšší súd | 3Sžf/51/2015 | ECLI:SK:NSSR:2017:6013201674.1 | 2017-03-21 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/88ad0c32-4d7d-4187-a97b-22ef364b0f69
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:6013201674.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžf/51/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201674
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:6013201674.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a
členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Soni Langovej v právnej veci žalobcu: PLAST-MONT,
s. r. o., Pekárenská 2, 984 01 Lučenec, IČO: 36 056 588, zastúpený JUDr. Andreou Balážikovou,
PhD., advokátkou, so sídlom Kármana 22/A, 984 01 Lučenec, pracovisko: Horná 65/A, 974 01 Banská
Bystrica, proti žalovanému: Regulačná rada, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Bajkalská 27, 820
07 Bratislava, zastúpený JUDr. Milošom Kvasňovským, advokátom, so sídlom Dunajská 32, 811 08
Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 36/14701/13/RR zo dňa
09.08.2013, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/311/2013-100
zo dňa 19.11.2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/311/2013-100
zo dňa 19.11.2014  m e n í  tak, že rozhodnutie žalovaného č.: 36/14701/13/RR zo dňa 09.08.2013  z
r u š u j e  a vec  v r a c i a  žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania 572,33 €, do 30 dní  od právoplatnosti rozsudku
na účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Andrei Balážikovej, PhD., advokátky v Lučenci.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici zamietol žalobu žalobcu
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. 36/14701/13/RR zo dňa 09.08.2013, ktorým
žalovaný podľa § 45 ods. 1 prvá veta zák. č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach v
spojení s § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní zamietol  odvolanie žalobcu a potvrdil
prvostupňové rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 1818/2013/E-OZ zo dňa 28.03.2013,
ktorým rozhodol tak, že pre regulovaný subjekt PLAST-MONT, s. r. o., Pekárenská 2, 984 01 Lučenec
schválil pre rok 2013 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 119,11 Eur /MWh vyrobenej
zo slnečnej energie v zariadení výrobcu elektriny Fotovoltická elektráreň Lučenec 3027 s celkovým
inštalovaným výkonom 99, 225 kW, nachádzajúcej sa na streche budovy s adresou Pekárenská 2, 984
01 Lučenec, na pozemku parc. č. 1257/4, súp. č. 3027 v kat. úz. U..

Krajský súd zistil, že predmetom súdneho preskúmavacieho konania v danej veci bolo posúdenie
základnej otázky, či zariadenie žalobcu na výrobu elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie
bolo uvedené do prevádzky po 01.07.2012, kedy pre cenu elektriny platilo ustanovenie § 11a ods.
1 písm. b) vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 225/2011 Z.z., ktorou sa ustanovuje
cenová regulácia elektroenergetiky (v znení neskorších predpisov) alebo pred 01.07.2012, kedy pre
cenu elektriny platilo ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) uvedenej vyhlášky.

Pri posudzovaní pojmu „funkčná skúška" vychádzal krajský súd z ustanovenia § 5 ods. 14 zákona č.
309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a zmene niektorých zákonov v znení neskorších



predpisov, podľa ktorého prevádzkovateľ distribučnej sústavy, do ktorého sústavy má byť zariadenie
výrobcu elektriny pripojené, je povinný vykonať funkčnú skúšku do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti
od výrobcu elektriny. Ak zariadenie výrobcu elektriny spĺňa technické podmienky na pripojenie do
sústavy, prevádzkovateľ distribučnej sústavy vydá výrobcovi elektriny doklad o úspešnom vykonaní
funkčnej skúšky do 10 dní odo dňa jej vykonania. Funkčná skúška sa nevyžaduje, ak zariadenie
výrobcu elektriny nebude pripojené do sústavy. Spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky určí
Prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy.

Krajský súd dospel k záveru, že pri posudzovaní danej veci je potrebné vychádzať z obsahu protokolu a
prisúdiť náležitú právnu relevanciu jeho bodu 13. V tomto bode sa výslovne uvádza, že „funkčnú skúšku"
podpisuje, schvaľuje za SSE-D, a. s., riaditeľ sekcie, v tomto bode je osobitná kolónka na uvedenie
dátumu ukončenia funkčnej skúšky (platnosť protokolu od). V tomto bode sa tiež uvádza, že bez tohto
podpisu (v bode 13) je protokol neplatný. I napriek nedodržaniu lehôt uvedených v § 5 ods. 14 Zákona
o podpore obnoviteľných zdrojov energie - 30-dňovej a 10-dňovej lehoty, toto porušenie nemohlo mať
vplyv na zákonnosť rozhodnutia pri jej určení, že funkčná skúška bola ukončená dňom 04.07.2012.
Orgánom štátneho dozoru nad dodržiavaním zákona č. 309/2009 Z.z. bola v čase vykonania skúšky
Štátna energetická inšpekcia (v súčasnom období Štátna obchodná inšpekcia a colné úrady podľa
osobitného predpisu), porušením povinnosti podľa § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z. sa SSE-D, a. s.,
dopustila správneho deliktu, orgánom kontroly uvedenej inšpekcie nie je žalovaný.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátkou včas odvolanie. Namietal, že prvostupňový
súd vychádzal z nesprávnej interpretácie ustanovenia § 2 ods. 3 písm. e) zákona č. 309/2009
Z.z., keď čas uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky neviazal na dátum úspešného
vykonania funkčnej skúšky pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy, ale na čas ukončenia
administratívnej kontroly listinných dôkazov, ktorá mala završovať funkčnú skúšku. Uviedol, že k
odoberaniu energie z fotovoltaickej elektrárne žalobcu dochádzalo už od mesiaca jún 2012, čo vyplýva aj
výpisu elektrického konta elektromeru č. 2751153. Teda právo na fakturáciu dodávky takejto elektrickej
energie dodanej SSE-D vznikla žalobcovi už od 21.06.2012.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 19.03.2015 v zastúpení advokátom navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví nie je účastníkom
procesu funkčnej skúšky a nie je v jeho právomoci do procesu vykonávania skúšky zasahovať. Pri
posudzovaní splnenia zákonných podmienok pre uvedenia zariadenia do prevádzky musel vychádzať z
dokumentov od iných subjektov, a to z kolaudačného rozhodnutia o povolení užívania zariadenia výrobcu
elektriny a z dokladu preukazujúceho úspešné vykonanie funkčnej skúšky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona
č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016, podľa ktorého sa odvolacie
konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny
poriadok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta
prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods.
1 veta prvá O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a
napadnutý rozsudok zmenil s prihliadnutím na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS
373/2015-33 zo dňa 25.11.2015 v druhovo obdobnej veci tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného č.
k. 36/14701/13/RR zo dňa 09.08.2013 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom č. k. I. ÚS 373/2015-33 zo dňa 25.11.2015 rozhodol, že
základné právo žalobcu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení
s čl. 13 ods. 1 písm. a/ a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky bolo porušené rozsudkom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/43/2014 z 28.01.2015. Predmetný rozsudok Najvyššieho súdu
SR zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie. Záväzný právny názor na výklad a
aplikáciu bol uvedený v bode 22 odôvodnenia  nálezu: „... relevantnou skutočnosťou pre určenie ceny
elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie je čas uvedenia zariadenia na výrobu el. energie
do prevádzky, pričom podľa § 2 ods. 3 písm. e) zákona o podpore OZE zariadenie na výrobu el.



energie sa považuje za uvedené do prevádzky dňom úspešného vykonania funkčnej skúšky pripojenia
tohto zariadenia výrobcu elektriny do distribučnej sústavy, ktorej (rozumej funkčnej skúšky) spôsob
a podmienky vykonania má byť podľa § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE určený v prevádzkovom
poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Súčasne z dikcie druhej vety § 5 ods. 14 zákona o
podpore OZE vyplýva, že funkčná skúška je úspešne vykonaná, ak zariadenie výrobcu elektriny spĺňa
technické podmienky na pripojenie do distribučnej sústavy, o čom vydá prevádzkovateľ distribučnej
sústavy výrobcovi elektriny dokladom úspešnom vykonaní funkčnej skúšky do 10 dní odo dňa jej
vykonania“.

Ústavný súd SR v bode 27 poukázal na to, že najvyšší súd sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal
s dopadom nezákonného postupu distribútora siete, ktorý podmienky a spôsob vykonania funkčnej
skúšky nestanovil explicitne vo svojom prevádzkovom poriadku v záujme právnej istoty neurčitého počtu
prevádzkovateľov zariadení na výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov pre účely ich jednotnej
aplikácie vo všetkých obdobných prípadoch, ale túto nezákonnosť konvalidoval subjektívnym výkladom,
ktorý nemal oporu v jasných ustanoveniach zákona o podpore OZE a vyhlášky o cenovej regulácii.
Týmto spôsobom bolo prenesené znášanie rizika nejednotnej aplikácie a výkladu dotknutých zákonných
ustanovení ad hoc na výrobcov elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov.

Vzhľadom na uvedený právny názor ústavného súdu, najvyšší súd konštatuje, že je potrebné zrušiť
rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, že sa žalovaný vysporiada s
námietkami, na ktoré poukázal Ústavný súd SR náleze. Je potrebné posúdiť aký vplyv mala absencia
prevádzkového poriadku na posúdenie podmienok a spôsobu vykonania funkčnej skúšky, tiež rozdielne
posudzovanie relevantnosti riadku 12 a 13 protokolu o funkčnej skúške a najmä skutočnosti, že
zariadenie na výrobu elektrickej energie sa fakticky používalo a dodávalo elektrickú energiu do
distribučnej siete už od 27.06.2012.

Súčasne najvyšší súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 274/2015-57 zo dňa
16.12.2015 taktiež v druhovo obdobnej veci, z ktorého vyplýva, že právna prax nastavená pilotným
rozhodnutím najvyššieho súdu 2 Sžf 23/2014 zo dňa 16.12.2015, z ktorej vychádzal aj senátu 3S, nebola
ústavne konformná. Rozhodnutia ústavného súdu nastavujú jednotné parametre výkladu a aplikácie
právnych predpisov súdov v správnom súdnictve  v druhovo obdobných veciach.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, ktoré
pozostávali z náhrady súdnych poplatkov zo žaloby a z odvolania, spolu 140 € a z náhrady trov
právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. v prvostupňovom konaní 284,08 € (príprava a prevzatie
zastúpenia 10.04.2014, písomné podanie žaloby 2x 134 €, režijný paušál 2x 8,04 €) a v odvolacom
konaní 148,22 € (odvolanie zo dňa 27.3.2015 139,83 €, režijný paušál 8,39 € ). Spolu 572,33 €.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.