Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/32/2017 z 26. 9. 2017
Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. septembra 2017, sp. zn. 3Obdo/32/2017, ECLI:SK:NSSR:2017:5113215891.1
Najvyšší súd | 3Obdo/32/2017 | ECLI:SK:NSSR:2017:5113215891.1 | 2017-09-26 | Uznesenie
Oblasť práva: Obchodné právo, Obchodné právo – Zmluva o dielo, Obchodné záväzkové vzťahy
Citované ustanovenia: ObZ, § 564 ObZ, § 436 ObZ, § 437 ObZ, § 428 ods. 1 ObZ, § 428 ods. 2 ObZ, CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP, § 325 ods. 1 CSP, § 470 ods. 1 CSP, § 471 ods. 1 CSP, § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP, § 262 ods. 2 CSP, § 380 ods. 1 CSP, § 420 CSP, OSP, § 30 OSP, § 30 ods. 1 OSP, Ústava, § 47 ods. 2 Ústavy, § 35 CSP, § 429 ods. 1 CSP, § 419 CSP, § 447 CSP, § 451 ods. 3 CSP, § 262 ods. 2 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d9953bce-c6cf-4d9a-a726-ae874806314f
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5113215891.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Obdo/32/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113215891
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kúdelová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:5113215891.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: ŠPORTSTAV-INŽINIERING, spol. s r.o.,
so sídlom Hasičská 2, 971 01 Prievidza, IČO: 36 295 264, zastúpený JUDr. Jozefom Námešným,
advokátom, so sídlom Nábrežie sv. Cyrila 47, 9741 01 Prievidza, proti žalovanému: DREVODOMY
RAJEC, s.r.o., so sídlom Šuja 98, 015 01 Šuja, IČO: 44 261 004, zastúpený Mgr. Rastislavom Otrubom,
advokátom, so sídlom Kvačalova 1227/55, 010 04 Žilina, o zaplatenie 993,60 eur s príslušenstvom,
o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 13Cob/141/2016-197 zo dňa 16.
novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie  o d m i e t a .
II. Žalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 10Cb/167/2013-116 zo dňa 24. októbra 2014 uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 993,60 eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 20.
novembra 2012 do zaplatenia a trovy konania 729,94 eur.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd konštatoval, že žaloba je dôvodná, nakoľko bolo preukázané, že
na základe ústnej objednávky žalovaného a vypracovanej cenovej ponuky č. 0205/12 žalobca vyrobil
a dodal plastové okná a dvere v Obci Cerová. Dodávku vyfakturoval faktúrou č. 2012133 zo dňa 5.
novembra 2012 v sume 2 079,53 eur vrátane DPH. Nakoľko bola poskytnutá zálohová platba vo výške
1 085,93 eur, žalobca vyúčtoval na zaplatenie sumu 993,60 eur, ktorú žalovaný nezaplatil.

3. Z vyjadrenia strán vyplynulo, že medzi nim vznikol záväzkovo-právny vzťah na základe zmluvy o dielo.
Obrana žalovaného spočívala v tvrdení o existencii vád diela, ktorých odstránenie si uplatnil u žalobcu,
resp. zľavu z ceny.

4. Výsledky dokazovania potvrdili, že žalobca dielo prenechal žalovanému, umožnil mu s dielom
nakladať a do úžitku diela nepochybne vstúpil aj konečný objednávateľ - investor, ktorý bol v zmluvnom
vzťahu so žalovaným, keďže žalobca vystupoval ako subdodávateľ. Ak investor vstúpil do užívania diela,
vyplýva z toho logicky, že k odovzdaniu diela medzi žalobcom a žalovaným muselo dôjsť. Súd odkázal na
ustanovenia § 564 v spojení s § 436 až § 437 Obchodného zákonníka, podľa ktorých vytknutie vád, resp.
splnenie notifikačnej povinnosti ohľadom vád je jednostranný hmotno-právny úkon, ktorý musí spĺňať
náležitosti určitosti úkonu, jeho adresnosti a včasnosti, ak má vyvolať žiadané účinky. Žalovaný bol preto
povinný namietané vady riadne a včas označiť ich popisom, prejavom, označením ich rozsahu, a to
spôsobom, ktorý zabezpečí ich nezameniteľnosť s inými vadami a súčasne bol povinný vykonať voľbu
zodpovednostného nároku, t. j. uviesť spôsob, akým oprávnený žiada s vadami naložiť. Žalovanému
sa v konaní nepodarilo preukázať, že takýto úkon vykonal riadne a včas po tom, čo žalobca oznámil
žalovanému dňa 11. decembra 2012, že všetky vady vytýkané investorom boli odstránené a dielo bolo
ukončené vykonaním poslednej opravy dňa 25. októbra 2012. Táto okolnosť bola relevantná vo väzbe



na obranu podľa § 428 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, preto súd prvej inštancie k obrane žalovaného
o vadnosti diela neprihliadol a vyhlásil ju za nepreukázanú, teda nedôvodnú.

5. Na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobe vyhovel tak, ako vyplýva z výroku rozsudku a
rozhodol aj o trovách konania v prospech úspešného žalobcu.

6. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací na základe odvolania podaného žalovaným, preskúmal
napadnutý rozsudok a dospel k záveru, že je odvolanie nie je dôvodné a napadnutý rozsudok ako vecne
správny podľa  § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil.

7. Vzhľadom na nadobudnutie účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. od 1. júla 2016, odvolací súd
posudzoval návrh na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 325 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 470
ods. 1 a § 471 ods. 1 C. s. p..

8. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd s odkazom na ust. § 380 ods. 1 C. s. p. k námietke odvolateľa,
že skutkové závery nezodpovedajú obsahu spisového materiálu a vykonaným dôkazom týkajúcich sa
uplatnenej reklamácie žalovaným uviedol, že skutkové závery vyvodené okresným súdom v napadnutom
rozsudku majú základ vo vykonaných dôkazoch.

9. K námietkam žalovaného o neodstránení popísaných vád žalobcom, odvolací súd vyslovil, že dôkaznú
povinnosť na preukázania dôvodnosti obrany žalovaného, žalovaný nepreukázal.

10. Odvolací súd zdôraznil, že predmetom sporu boli nároky vyplývajúce zo zmluvného vzťahu
medzi žalobcom a žalovaným, preto bolo povinnosťou strán svoje tvrdenia preukázať. V odôvodnení
rozsudku sa odvolací súd vysporiadal s posúdením vzájomných nárokov, ako aj zásadnými námietkami
žalovaného a správnosť záverov vyslovených v napadnutom rozsudku nespochybnil, nakoľko nemal za
preukázané, že tvrdenia žalovaného sú po práve. Ďalej v odôvodnení rozsudku uviedol, že ak odvolací
súd vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania, tak týmto spôsobom nezasiahol do práv žalovaného
ako sporovej strany, ani vzhľadom k jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov,
ak mu takého zastúpenie nebolo priznané. Naviac v čase podaného odvolania žalovaným, bol žalovaný
zastúpený právnym zástupcom.

11. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1,
§ 262 ods. 1 C. s. p. v prospech úspešného žalobcu s tým, že o výške trov zastúpenia rozhodne podľa
§ 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne súd prvej inštancie.

12. Žalovaný podal proti rozsudku odvolacieho súdu v zákonnej lehote dovolanie podaním zo dňa 30.
decembra 2016 (doručeným súdu 10. januára 2017).

13. Dovolanie odôvodnil nesprávnym procesným postupom súdu podľa § 420 písm. f/ C. s. p..
Poukázal na to, že dňa 10. februára 2015 požiadal o ustanovenie advokáta podľa § 30 O. s. p.
a bol odkázaný na Centrum právnej pomoci. Žalovaný postupoval podľa poučenia súdom. Centrum
právnej pomoci rozhodnutím zo dňa 17. septembra 2016 sp. zn. 5684/2015-KaZA vydalo rozhodnutie,
ktorým žalovanému nepriznalo nárok na ustanovenie advokáta, proti ktorému sa žalovaný odvolal a
toto konanie nebolo právoplatne skončené (vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici). Napriek tejto
skutočnosti odvolací súd nepočkal na rozhodnutie o ustanovení advokáta a vyhlásil rozsudok vo veci
samej. Tento postup žalovaný považuje za procesné pochybenie súdu, ktorým došlo k odňatiu práva
žalovaného na spravodlivý proces tým, že žalovaný nebol právne zastúpený, teda nemal možnosť
uplatniť kvalifikovaným podaním uplatniť nástroje procesnej obrany v konaní. Právo byť zastupovaný
advokátom je garantované Ústavou Slovenskej republiky (§ 47 ods. 2). Toto právo sa realizuje buď
tým, že si účastník konania zvolí advokáta, ktorého poverí zastupovaním, alebo mu v prípade splnenia
zákonných podmienok súd na jeho návrh ustanoví (§ 30 ods. 1 O. s. p.). Na tomto základe žalovaný
zastáva názor, že v danej veci bolo povinnosťou odvolacieho súdu vyčkať na rozhodnutie Krajského
súdu Banská Bystrica, ktorý rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu Centra právnej pomoci.

14. Navrhol napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie zrušiť a
priznať žalovanému náhradu trov dovolacieho konania.



15. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že s vysloveným názorom žalovaného nesúhlasí.
Žalovaný, ako vyplývaj aj z rozsudku odvolacieho súdu, nie je osobou oprávnenou na poskytnutie takejto
právnej pomoci, nakoľko ide o právnickú osobu - podnikateľský subjekt. Navrhol dovolanie zamietnuť a
priznať mu trovy dovolacieho konania.

16. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.), po zistení, že dovolanie bolo
podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, zastúpenou v súlade s ust. § 429 ods. 1 C. s. p. skúmal,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné.

17. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie
odvolacieho súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho
prípustnosti.

18. Podľa § 419 C. s. p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

19. Žalovaný podal dovolanie z dôvodov podľa § 420 písm. f/ C. s. p..

20. Podľa § 420 písm. f/ C. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

21. Pri skúmaní prípustnosti dovolania z hľadiska ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p. dovolací súd
uvádza, že k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces dochádza vtedy, ak odvolací súd svojim
procesným postupom zasiahol do ústavou, resp. Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných
slobôd garantovaných práv dovolateľa, v dôsledku čoho bolo dovolateľovi znemožnené domáhať sa
práva na súdnu ochranu prostriedkami, ktoré mu zákon priznáva. Z obsahu dovolania vyplýva, že
žalovaný vyvodzuje dôvodnosť dovolania z toho, že odvolací súd rozhodol bez toho, aby počkal na
konečné rozhodnutie o ustanovení advokáta CPP , čo považuje za procesné pochybenie, ktoré má za
následok, že došlo k odňatiu práva na spravodlivý proces.

22. Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že k odňatiu práva na spravodlivý proces
odvolacím súdom tak, ako tvrdí dovolateľ, nedošlo.  Nie je sporné, že strana v konaní má právo
byť zastúpená advokátom, ale v danej veci v rámci prvoinštančného konania bol žalovaný zastúpený
advokátom, taktiež odvolanie bolo spísané splnomocneným advokátom. Skutočnosť, že žalovaný po
podaní odvolania požiadal o ustanovenie advokáta CPP, ktoré rozhodlo tak, že žiadosti nevyhovelo
a o opravnom prostriedku do rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci samej CPP nerozhodlo, nie je
skutočnosťou, ktorá by mala za následok procesné pochybenie odvolacieho súdu, ktorý vo veci samej
rozhodol vyhlásením rozsudku (bez pojednávania). Ak súd v odvolacej veci rozhodol vyhlásením
rozsudku v konaní, v ktorom odvolateľ bol zastúpený advokátom, nepredstavuje žiadne porušenie
procesného postupu. Pre úplnosť sa tiež žiada dodať, že podľa § 1  zákona č. 327/2005 Z.
z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, je účelom zákona „vytvoriť systém
poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom
fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne
uplatnenie a ochranu svojich práv....“ Žalovaný je právnickou osobou. Dovolací súd sa na základe
uvedeného v plnom rozsahu stotožnil s názorom vysloveným v odôvodnení odvolacieho súdu a
dovolanie považuje za nedôvodné.

23. Dovolací súd odkazuje tiež na to, že vymedzenie pojmu „procesný postup“ bolo už vysvetlené
vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu, a to tak, že sa ním rozumie taký postup súdu, ktorý
znemožnil strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení. Dovolací súd však v konaní odvolacieho
súdu nezistil také nedostatky, v dôsledku ktorých by mu bola znemožnená realizácia jeho procesných
oprávnení. Dovolací súd podotýka, že žalovaný je aj v dovolacom konaní zastúpený advokátom tým,
ktorý ho zastupoval aj pred súdmi nižšej inštancie. Vytýkané nedostatky dovolateľom nie sú v danej veci
relevantným dovolacím dôvodom podľa § 420 písm. f/ C. s. p..

24. Na základe uvedeného dovolací súd dovolanie podľa § 447 písm. c/ C. s. p. odmietol.



25. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky
neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 druhá veta C. s. p.). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

26. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.