Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/164/2016 z 12. 12. 2017
Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12. decembra 2017, sp. zn. 10Sžr/164/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:5016200338.1
Najvyšší súd | 10Sžr/164/2016 | ECLI:SK:NSSR:2017:5016200338.1 | 2017-12-12 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Kataster nehnuteľností
Citované ustanovenia: § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z. z., § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8629081f-4bbb-4bee-8542-d4b62e980ca9
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5016200338.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžr/164/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200338
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Berthotyová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:5016200338.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,
PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Hatalovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa:
Craemer Slovakia, s. r. o., Priemyselná zóna Okoličné (P.O. BOX č. 18), Liptovský Mikuláš, právne
zast.: HKP Legal, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Križkova 949/9, Bratislava, proti odporcovi:
Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, Kollárova 3, Liptovský Mikuláš, za účasti: N. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom I., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V 5590/2015 zo dňa 18.
februára 2016, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 29Sp/27/2016-39
zo dňa 7. septembra 2016 jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 29Sp/27/2016-39 zo dňa 7.
septembra 2016   mení   tak, že rozhodnutie žalovaného č. V 5590/2015 zo dňa 18. februára 2016   z
r u š u j e   a vec mu   v r a c i a   na ďalšie konanie.

Odporca   j e   p o v i n n ý   zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške  778,67 EUR na účet
jeho právneho zástupcu do 30 dní od právoplatnosti  tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Predmet konania

Krajský súd v Žilne napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporcu č. V 5590/2015 zo dňa
18.02.2016 ako vecne správne a zákonné. Právo na náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

V odôvodnení rozhodnutia krajský súd uviedol, že po preskúmaní rozhodnutia mal za to, že napadnuté
rozhodnutie je vydané v súlade so zákonom č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách (ďalej len
„zákon č. 97/2013 Z.z.“). Z listov vlastníctva (ďalej len „LV“) č. XXXX, XXXX, XXXX  a taktiež XXXX, XXXX
a XXXX  kat. úz. U. súd zistil v časti zápisu iných údajov, že spoločnou nehnuteľnosťou Pozemkového
spoločenstva Luhy Závažná Poruba so sídlom Hlavná 135, Závažná Poruba (ďalej len „Pozemkové
spoločenstvo“) sú i nehnuteľnosti v kat. úz. U. zapísané v LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX  - Z 2750/2015, Z 2105/2016. Z tohto dôvodu mal súd preukázanú správnosť a
zákonnosť rozhodnutia odporcu, ktorým zamietol návrh na vklad predmetnej kúpnej zmluvy z dôvodu
porušenia ust. § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z. z. Bolo preukázané, že zúčastnená osoba - predávajúci je
ako podielový spoluvlastník pozemkov vedený aj na LV č. XXXX, XXXX  a XXXX  v kat. úz. U. (čo ani nie
je sporné), pričom predmetom predmetnej kúpnej zmluvy nebol prevod podielov aj na týchto pozemkoch
evidovaných na týchto LV. Z tohto dôvodu správne odporca konštatoval porušenie ust. § 9 ods. 8 zákona
č. 97/2013 Z. z. s tým, že v danom prípade sa uvedenou kúpnopredajnou zmluvou obchádza zákon, a



to konkrétne ust. § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 a z tohto dôvodu je kúpnopredajná zmluva absolútne
neplatným právnym úkonom, to znamená od samého počiatku.

Zároveň súd vyhodnotil ako nedôvodné námietky navrhovateľa, že nemôže v danom prípade ísť
o spoločnú nehnuteľnosť z toho dôvodu, že podiely spoluvlastníkov sú odlišné, tak isto sú odlišné
nadobúdacie tituly a rôzny je aj čas nadobudnutia podielov na pozemkoch, taktiež že nejde o rovnaký
druh pozemkov, mali by spolu tieto pozemky susediť, resp. by sa mali nachádzať buď v extra alebo v
intraviláne. Tieto námietky podľa názoru súdu nesúvisia s predmetnou vecou a sú irelevantné vo vzťahu
k preskúmavanej veci, podstatné posúdenie bolo zdôvodnené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia,
a to bol práve rozpor predmetnej kúpnej zmluvy, jej uzavretie, s ust. § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013
Z.z. Keďže kúpnopredajná zmluva bola v rozpore s ust. § 9 ods. 8 predmetného zákona, súd už
nevyhodnocoval ani ďalšiu námietku navrhovateľa vo vzťahu k rozporu ust. § 2 ods. 3 zákona č. 97/2013
Z. z., to znamená, že na základe predmetnej zmluvy by mal vzniknúť spoluvlastnícky podiel na spoločnej
nehnuteľnosti s výmerou menšou ako 2000 m2, a to spoluvlastnícky podiel predávajúcemu. Podstatným
v prejednávanej veci bol fakt, že v danom prípade išlo o spoločnú nehnuteľnosť, ktorý údaj vyplynul zo
zápisov na špecifikovaných LV, ktorý zápis spoločnej nehnuteľnosti odporca nemohol ovplyvniť.

Krajský súd naopak poukázal v tejto súvislosti na fakt, že tieto skutočnosti navrhovateľovi museli byť
známe, keďže je sám členom Pozemkového spoločenstva, t. j. aj vlastníkom podielov na spoločnej
nehnuteľnosti. Súd k námietkam navrhovateľa o nakladaní a hospodárení so spoločnou nehnuteľnosťou
uviedol, že nakladanie so spoločnou nehnuteľnosťou je upravené v § 8 a § 9 zákona č. 97/2013 Z.
z. pričom § 9 ods. 8 predmetného zákona jasne definuje, že prevod vlastníckeho práva  k podielu na
spoločnej nehnuteľnosti len na niektorých pozemkoch je zakázaný. Dôvodom tohto ust. bola skutočnosť
- zabrániť do budúcnosti (pričom aktuálny stav už bolo nutné rešpektovať) vzniku spoluvlastníckych
podielov s rozdielnou výškou na jednotlivých pozemkoch patriacich do spoločnej nehnuteľnosti. Súd
nemal dôvod podať návrh na Ústavný súd postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. Definícia
spoločnej nehnuteľnosti v § 8 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z. z. je jasná, rovnako je jasne vyjadrený
zákaz prevodu vlastníckeho práva k podielu na spoločnej nehnuteľnosti len na niektorých pozemkoch
z tejto spoločnej nehnuteľnosti, pričom dôvody súd vyjadril vyššie. Ani poukaz navrhovateľa na iné
vkladové konanie vo veci V 5589/2015, kde odporca vklad kúpnej zmluvy ohľadom prevodu podielov na
pozemkoch v spoločnej nehnuteľnosti povolil, nemôže privodiť pre navrhovateľa zrušenie napadnutého
rozhodnutia. Nie je zrejmé, či v danom prípade predávajúcemu zostali podiely v pozemkoch na spoločnej
nehnuteľnosti, tak ako tomu bolo v danom prípade. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodnutie
odporcu ako súladné so zákonom potvrdil.

II.
Zhrnutie odvolacích dôvodov navrhovateľa

Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie. Napadnutý rozsudok
krajského súdu, katastrálne rozhodnutie ako aj postup správneho orgánu považoval za nesprávne
(nezákonné). Odvolacie dôvody boli v podstate zhodné s dôvodmi podaného opravného prostriedku
proti napadnutému rozhodnutiu odporcu. Navyše namietal, že predmetným prevodom nemohlo dôjsť
k "drobeniu výmer" tak, ako uvádza krajský súd, naopak, navrhovateľ ako kupujúci v dôsledku
nadobudnutia prevodu navyšuje svoj podiel k celej skupine pozemkov objektívne spôsobilých navzájom
tvoriť jednu spoločnú nehnuteľnosť v zmysle predmetného zákona a teda navýšil aj výmeru pripadajúcu
na jeho podiel, pričom vlastnícke podiely na pozemkoch na LV č. XXXX,XXXX  a XXXX  sa nezmenili
(a teda ani nezmenšili).

Navrhovateľ uviedol, že v dôsledku rôznosti vlastníckej štruktúry na predmetných LV je možné
konštatovať aj ďalšie zásadné odlišnosti týkajúce sa pozemkov zapísaných na LV č. XXXX,XXXX  a
XXXX  a na LV č. XXXX, XXXX  a XXXX. Takéto spájanie hrubo odporuje zmyslu a účelu zákona č.
97/2013 Z.z. aj inštitútu spoločenstva ako takého, pri akceptovaní záverov krajského súdu pripúšťa
aj spájanie pozemkov v rámci celého územia SR do "jednej nehnuteľnosti" prakticky bez obmedzenia
(teoreticky by podľa záverov krajského súdu a správneho orgánu z vôle spoločenstva mohlo byť "za
súhlasu väčšiny" spoluvlastníkov pripojené k jednej nehnuteľnosti v okrese LM" aj pozemky v okrese
Prešov alebo v niektorom z bratislavských okresov).



Navrhovateľ poukázal aj na nález Ústavného súdu SR z 23. mája 2013, č. k. IV. ÚS 71/201336. Pokiaľ
ide o vady konania pred správnym súdom, navrhovateľ namietal, že správny súd sa v nadväzujúcom
konaní o odvolaní navrhovateľa voči rozhodnutiu katastra nevysporiadal z argumentáciou navrhovateľa,
a to ani s námietkami poukazujúcimi na právne neúnosný až absurdný právny stav, ktorý by bol
navodený odobrením postupu a rozhodnutia správneho orgánu. Správny súd odignoroval základné
inštitúty hmotného práva definujúce vlastníctvo a práva vlastníkov, ale najmä pri potvrdení rozhodnutia
katastra odignoroval a neriešil ochranu práv definovaných Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských
práva základných slobôd.

Krajský súd sa vo formálnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia o. i. odvolával na zásadu "bránenia
drobenia pôdy" bez zohľadnenia kontextu na skutkový stav v prejednávanej veci. t. j. v prípade, kde
táto zásada z logiky veci vzhľadom na zrejmé skutkové okolnosti nemá žiadny priestor pre uplatnenie.
Nemôže byť za drobenie pôdy považovaný prevod pozemkov vecne, miestne a funkčne nesúvisiacich
(potenciálne vzdialených aj stovky kilometrov), ktoré objektívne nemôžu byť spoločne obhospodarované
(uvedené platí za predpokladu, že pojem "bránenie drobenia pôdy" nebude výkladovo "deformovaný"
na účelové a výlučné formálne zastrešenie cez organizáciu pozemkového spoločenstva). Obdobne
nemôže byť sceľovaním poľnohospodárskej pôdy zákaz prevodu spoluvlastníckeho podielu na skupine
samostatných pozemkov z dôvodu súčasného a z hľadiska titulu a času nadobudnutia "náhodného"
paralelného vlastníctva podielu na nesúvisiacom pozemku alebo skupiny pozemkov iného druhu, ktoré,
ako už bolo uvedené, nie je možné obhospodarovať vôbec (zastavané pozemky). resp. nemožno ich
obhospodarovať spoločne s pozemkami, ktoré sú predmetom prevodu.

Uvedené odôvodnenie a postup je nutné považovať za účelovú interpretáciu ustanovení zákona bez
ohľadu na zmysel a účel zákona č. 97/2013 Z.z., a to na úkor základných práv niektorých vlastníkov. V
záujme zabránenia takéhoto dopadu a závažného zásahu do práv účastníkov konania bol správny súd
povinný prejednávanú vec konfrontovať so skutkovým stavom a interpretovať zákonné ustanovenia v
súlade so zmyslom a účelom predmetného zákona. Odvolateľ v tejto súvislosti poukázal na základné
zásady interpretácie právnych predpisov a opätovne aj na nález Ústavného súdu SR z 23. mája 2013,
Č. k. IV. ÚS 71/201336.

Zdôvodnenie potreby závažného obmedzenia práv iba niektorých vlastníkov (a účastníkov konania)
malo byť dôkladne zdôvodnené v odôvodnení, nie všeobecne, ale vo väzbe a v konfrontácii na
reálny skutkový stav. Takéto zdôvodnenie však v napadnutom rozsudku absentuje, čo je dôkazom
nedostatočného zisťovania, resp. vyhodnotenia skutkových okolností nevyhnutných pre správne
rozhodnutie vo veci a zároveň zakladá nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd sa
obmedzil na formálne vymenovanie paragrafového znenia a protiprávny stav odôvodnil iba zápisom
"spoločnej nehnuteľnosti" na viacerých listoch vlastníctva. Z odôvodnenia je zrejmé, že majetkovú
podstatu zapísanú na týchto listoch vlastníctva súd neskúmal vôbec, a teda ani z hľadiska namietaných
skutočností, čím sa dopustil závažného pochybenia vo výsledku znamenajúceho nesprávne rozhodnutie
vo veci.

Uvedeným postupom v konaní a nedostatočným, resp. zmätočným odôvodnením napadnutého
uznesenia správny súd porušil čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práva základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná. Na základe uvedených skutočností
mal odvolateľ za to, že správny súd nedostatočne zistil a vyhodnotil skutkový stav, v dôsledku čoho
nesprávne právne vec posúdil a vydal nesprávne rozhodnutie. Konanie pre správnym súdom je zaťažené
vadami, ktoré podľa presvedčenia navrhovateľa mali za následok nesprávne vyhodnotenie skutkového
stavu a nesprávne právne posúdenie veci, a zároveň zakladajú nezrozumiteľnosť napadnutého
rozhodnutia správneho súdu.

Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu zrušil v plnom rozsahu a vec vrátil na ďalšie
konanie. Navrhovateľ dal odvolaciemu súdu zároveň na zváženie prerušenie konania a podanie návrhu
na začatie konania na Ústavnom súde Slovenskej republiky o súlade právnych predpisov v prípade, ak
by súd sám neoznačil napadnuté rozhodnutie a jemu predchádzajúci postup a rozhodnutie katastra za
nezákonné, považoval za vhodný postup aspoň formálne zabezpečujúci rešpektovanie práv účastníkov
a zachovanie ústavností prerušenie tohto konania a iniciovanie konania o súlade právneho predpisu na
Ústavnom súde Slovenskej republiky.



III.
Vyjadrenie odporcu

Vo vyjadrení k odvolaniu odporca uviedol, že s dôvodmi odvolania nesúhlasí, nakoľko navrhovateľ v
odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok nesprávne posúdenie
a rozhodnutie vo veci. Krajský súd správne posúdil napadnuté rozhodnutie odporcu a preto navrhol,
aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny. K dokumentom doloženým
navrhovateľom uviedol, že v čase posudzovania predmetného návrhu na vklad boli nehnuteľnosti
vedené na LV č. XXXX, XXXX  a XXXX  označené ako spoločná nehnuteľnosť a keďže hodnovernosť
údajov katastra nehnuteľností nebola spochybnená, odporca postupoval pri rozhodovaní o návrhu v
súlade s platným právnym poriadkom. Vyznačenie kódu spoločnej nehnuteľnosti bolo na príslušných
LV prevedené na základe údajov z registra pozemkových spoločenstiev, ktoré boli poskytnuté priamo
pozemkovým spoločenstvom pri jeho registrácii.

IV.
Stanovisko navrhovateľa k vyjadreniu odporcu

Navrhovateľ k vyjadreniu odporcu uviedol, že odporca nijak vecne nereagoval na jeho argumentáciu
uvedenú v odvolaní zo dňa 10.10.2016. Odporca taktiež nereagoval na závažné zistenia a dôkazy,
ktoré navrhovateľ predložil podaním zo dňa 30.11.2016 a ktoré jednoznačne preukazujú, že kataster
nepostupoval správne pri zápise spoločnej nehnuteľnosti ani pri zamietnutí návrhu na vklad kúpnej
zmluvy zo dňa 07.12.2017.  Opätovne poukázal na svoje odvolanie a podanie zo dňa 30.11.2016.

V.
Argumentácia rozhodnutia odporcu

Napadnutým rozhodnutím odporca rozhodol podľa ust. § 31 od. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“) tak,
že zamietol návrh na vklad kúpnej zmluvy zo dňa 07.12.2015, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX, XXXX  a XXXX  v kat. úz. U.. V odôvodnení
rozhodnutia poukázal na to, že dňa 07.12.2015 mu bol doručený návrh na vklad kúpnej zmluvy uzavretej
medzi zúčastnenou osobou ako predávajúcim a navrhovateľom ako kupujúcim. Predmetom kúpnej
zmluvy sú nehnuteľnosti vedené na LV  č. XXXX, XXXX  a XXXX  v kat. úz. U.. Posúdením predmetnej
kúpnej zmluvy bolo odporcom zistené, že údaje zmluvy sú v rozpore s ust. § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013
Z. z. a že zúčastnená osoba je v katastri nehnuteľností vedená aj ako podielový spoluvlastník pozemkov
vedených na LV č. XXXX, XXXX  a XXXX  v kat. úz. U., ktoré sú tak isto spoločnou nehnuteľnosťou
Pozemkového spoločenstva. V súlade s vyššie uvedeným mali byť predmetom prevodu všetky pozemky
tvoriace spoločnú nehnuteľnosť Luhy Závažná Poruba.  Na základe uvedeného katastrálne konanie
odporca prerušil. V rozhodnutí o prerušení konania mali údaje návrhu na vklad a zmluvy zosúladiť s
ust. § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z. z. Nedostatky návrhu na vklad a zmluvy neboli v stanovenej lehote
odstránené. Ďalej odporca zistil, že zmluva je tiež v rozpore s ust. § 2 ods. 3 zákona č. 97/2013 Z.
z. a povolením vkladu vlastníckeho práva na základe predmetnej zmluvy by vznikol spoluvlastnícky
podiel na spoločnej nehnuteľnosti s výmerou menšou ako 2000 m2 (spoluvlastnícky podiel zostávajúci
predávajúcemu). Vzhľadom na uvedené skutočnosti bol preto zamietnutý návrh na vklad predmetnej
kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností.

VI.
Právny názor NS SR

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského
súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel
k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne
päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 13.12.2017 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).



Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 97/2013 Z. z., spoločenstvom sa rozumie spoločenstvo založené
vlastníkmi spoločne obhospodarovaných nehnuteľností; spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou
je poľnohospodársky pozemok alebo lesný pozemok, ktorého vlastník spolu s inými vlastníkmi takýchto
pozemkov zakladá spoločenstvo s cieľom ich spoločného obhospodarovania a užívania.

Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z. z. spoločnou nehnuteľnosťou na účely tohto zákona sa rozumie
jedna nehnuteľná vec, ktorá pozostáva z viacerých samostatných pozemkov. Spoločná nehnuteľnosť
je nedeliteľná okrem prípadov podľa odseku 2. Podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti
nemožno zrušiť a vyporiadať podľa všeobecných ustanovení o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva.

Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 97/2013 Z. z. pri prevode podielu spoločnej nehnuteľnosti nesmie vzniknúť
spoluvlastnícky podiel na spoločnej nehnuteľnosti, ktorému zodpovedá výmera menšia ako 2 000 m2.

Podľa § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z.z., prevod vlastníckeho práva k podielu na spoločnej nehnuteľnosti
len na niektorých pozemkoch patriacich do spoločnej nehnuteľnosti je zakázaný.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie, či krajský súd posúdil vec správne, najmä či sa
vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa uvedenými v opravnom prostriedku a z takto
vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.

V ustanovení § 2 zákona č. 97/2013 Z.z. je zakotvené, ktoré majetkovoprávne útvary sa
považujú za pozemkové spoločenstvá. V odseku 1 písm. d) sa za pozemkové spoločenstvo
označuje i pozemkové spoločenstvo, ktoré založili individuálni vlastníci poľnohospodárskych alebo
lesných nehnuteľností s cieľom ich spoločného obhospodarovania bez toho, aby vznikala spoločná
nehnuteľnosť. Cieľom tohto pozemkového spoločenstva je predovšetkým spoločné obhospodarovanie
jednotlivých poľnohospodárskych alebo lesných nehnuteľností, ktoré ostávajú vo vlastníctve jednotlivých
členov pozemkového spoločenstva.

V § 12 je upravené postavenie vlastníka spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti v pozemkových
spoločenstvách, ktoré založili vlastníci poľnohospodárskych alebo lesných nehnuteľností s cieľom ich
spoločného obhospodarovania a využívania (odsek 1) bez toho, aby vznikala spoločná nehnuteľnosť
alebo spoločné vlastníctvo nehnuteľnosti, pričom spoločenstvo bude vykonávať aj správu týchto
pozemkov (odsek 2). Podmienkou a právnym titulom členstva v tomto spoločenstve je vlastníctvo
spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti (odsek 1), pričom za trvania spoločenstva členstvo vzniká a
zaniká prevodom alebo prechodom vlastníctva spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti. Nadobúdateľ
spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti jeho prevodom alebo prechodom sa stane členom
spoločenstva zo zákona.  Spoločná nehnuteľnosť vstupom do tohto spoločenstva nevzniká, vlastník
spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti len dáva svoju nehnuteľnosť k dispozícii ostatným členom
spoločenstva a spoločenstvu na účely spoločného obhospodarovania a využívania a hospodárenia
podľa § 20 (odsek 2).

Odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľ podaním zo dňa 30.11.2016 doložil do spisu Zmluvu
o pozemkovom spoločenstve vlastníkov spoločne obhospodarovaných nehnuteľností Pozemkového
spoločenstva ako aj Stanovy Pozemkového spoločenstva. K tomu navrhovateľ uviedol, že je
nepochybné, že odporca nepostupoval správne pri zápise spoločnej nehnuteľnosti na LV č. XXXX, XXXX
a XXXX  a č. XXXX, XXXX  a XXXX, nakoľko nejde o spoločné nehnuteľnosti ale jedná sa o spoločne
obhospodarované nehnuteľnosti v zmysle § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 97/2013. Odporca podľa názoru



navrhovateľa nepostupoval správne ani pri zamietnutí návrhu na vklad kúpnej zmluvy zo dňa 7.12.2015,
keď prevod spoluvlastníckych podielov na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach je možný
(predmetný zákon prevod neobmedzuje, naopak predpokladá v § 12 ods. 3) a predmetná kúpna zmluva
je platná.

Dňa 16.05.2017 navrhovateľ doložil do spisu list odporcu, ktorou odporca uznal argumentáciu ohľadom
právneho stavu na dotknutých pozemkoch, t. j. uznal, že pozemky zapísané na LV č. XXXX,XXXX  a
XXXX  a na LV č. XXXX, XXXX, XXXX  nie sú a nikdy neboli spoločnou nehnuteľnosťou v zmysle zákona
č. 97/2013 Z.z., ale naopak od počiatku ide o spoločne obhospodarované nehnuteľnosti. V nadväznosti
na zistenie chyby pri zápise vymazal zápis o spoločnej nehnuteľnosti z dotknutých LV.

Odvolací súd považuje námietky navrhovateľa týkajúce sa nedostatočne zisteného skutkového stavu
zo strany správneho orgánu a nesprávneho stotožnenia sa krajského súdu s rozhodnutím odporcu za
dôvodné.

Zásada materiálnej (objektívnej) povahy vyjadruje požiadavku, aby správny orgán úplne a presne zistil
skutočný stav a zaobstaral si potrebné podklady pre rozhodnutie (§ 32 ods. 1, § 46). Táto zásada
veľmi úzko súvisí so zásadou zákonnosti. Zistením skutočného stavu veci sa rozumie zistenie všetkých
podstatných skutočností v súlade s príslušným hmotnoprávnym predpisom. Právna teória pozná aj
pojem formálna pravda, pri ktorej sa správny orgán môže uspokojiť s tým, čo ako skutkovú podstatu
uvádzajú jednotliví účastníci. Táto zásada by sa de lege ferenda mohla uplatniť v konaniach, kde
účastníci stoja v protichodnom postavení. V týchto prípadoch by správny orgán skúmal iba to, čo je medzi
stranami sporné. V skutočnostiach, ktoré sú medzi stranami nesporné, by sa mohol oprieť o tvrdenia
účastníkov.

Zásada materiálnej pravdy pri zisťovaní skutočného stavu veci má dve stránky: úplnosť a presnosť
zistení. Úplnosť znamená povinnosť správneho orgánu zistiť všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu
na to, či budú v prospech alebo neprospech účastníka. Pri tomto zisťovaní nie je správny orgán viazaný
návrhmi účastníkov konania. Presnosť zistenia znamená, že zistený stav musí zodpovedať skutočnosti.
Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie, vzhľadom na rôznorodosť možných situácií,
Správny poriadok určuje demonštratívnym spôsobom (§ 32 ods. 1).

S uplatňovaním zásady materiálnej pravdy súvisí aj zodpovednosť za zisťovanie podkladov. V tejto
súvislosti právna teória hovorí o vyhľadávacej zásade a o prejednacej zásade. Pri vyhľadávacej
zásade účastníci nenesú procesnú zodpovednosť za zistenie určitej skutočnosti. Zo Správneho poriadku
vyplýva, že zodpovednosť za zisťovanie podkladov pre rozhodnutie nesie správny orgán. Preto je
správne konanie ovládané vyhľadávacou zásadou, ktorá je však modifikovaná niektorými povinnosťami
účastníkov, prípadne jednotlivými typmi správneho konania.

Správnosť a úplnosť zistených podkladov má zároveň viesť k presvedčivosti rozhodnutia správneho
orgánu. Táto skutočnosť sa premieta predovšetkým v odôvodnení rozhodnutia.

Z vyššie citovaného § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplýva, že pri rozhodovaní o vklade má okresný
úrad prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Odvolací súd v súvislosti s uvedeným má za to, že odporca nedostatočne zistil skutkový stav, keď
jednostranne vychádzal len z LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, pričom
nevykonal ďalšie dokazovanie a to nepreskúmal Stanovy Pozemkového spoločenstva ako ani Zmluvu o
pozemkovom spoločenstve, ktoré sú voľne prístupné aj na internetovej stránke Spoločenstva,  a ďalšie
skutočnosti, na základe ktorých by dospel k záveru, že išlo od počiatku o spoločne obhospodarované
nehnuteľnosti, a nie o spoločnú nehnuteľnosť. K tomuto záveru odporca nakoniec neskôr dospel, o
čom svedčí aj list, ktorý predložil navrhovateľ a v súvislosti s tým aj aktuálny výpis z predmetných LV,
v ktorých došlo k vymazaniu kódu spoločnej nehnuteľnosti. Hodnovernosť údajov na predmetných LV
bola navrhovateľom vyvrátená.

Hodnovernosť údajov katastra podľa  názoru odvolacieho súdu treba interpretovať tak, že údaje
katastra sú zapisované zákonom ustanoveným postupom len na základe relevantných a hodnoverných
podkladov a ten, kto ich používa, koná v dobrej viere (ak mu nie je známe niečo iné). Záväznosť údajov
katastra zase znamená povinnosť používať tieto údaje podľa ustanovenia § 71 KZ <.. Osoby, ktoré



spochybňujú hodnoverné údaje katastra, sú povinné preukázať opak, t. j. vyvrátiť ich. Rovnako to platí
aj pri spochybnení správnosti záväzných údajov katastra. Je potrebné rozlišovať medzi spochybnením
a vyvrátením hodnovernosti údajov katastra. Údaje, ktorých hodnovernosť bola vyvrátená, sa v zmysle
ustanovenia § 71 ods. 3 KZ <. nesmú používať. Druhá veta odseku 1 Katastrálneho zákona prikazuje
okresnému úradu, aby vo vkladovom konaní "prihliadal aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by
mohli mať vplyv na povolenie vkladu".

Navrhovateľ na nesprávny postup odporcu ako aj na zmätočný zápis o spoločnej nehnuteľnosti
upozorňoval vo svojich podaniach súvisiacich so správnym konaním o vklade kúpnej zmluvy (V
5590/2015) a zamietnutím návrhu na vklad vlastníckeho práva. Odporca základné podklady v súvislosti
s vkladovým návrhom navrhovateľa V 5590/2015 nevyhodnotil správne a nesprávne o ňom rozhodol,
inštitúty spoločnej nehnuteľnosti a spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti nerozlišoval, rovnako
nerozlišoval ani podstatou a právnou úpravou odlišné pozemkové spoločenstvá definované § 2 ods. 1
zákona č. 97/2013 Z. z., jednostranne vychádzal iba z údajov na LV a inými skutkovými či právnymi
skutočnosťami sa pred vydaním rozhodnutia nezaoberal.

Najvyšší súd v tejto súvislosti poznamenáva, že odporca vo vyjadrení k doloženým podaniam
navrhovateľa uviedol, že vyznačenie kódu spoločnej nehnuteľnosti bolo na príslušných LV prevedené
na základe údajov z registra pozemkových spoločenstiev, ktoré boli poskytnuté priamo Pozemkovým
spoločenstvom pri jeho registrácii. Z administratívneho spisu však vyplýva, že pri zápise kódu spoločnej
nehnuteľnosti pochybil už správny orgán, nakoľko zo žiadosti o zápis na LV Pozemkového spoločenstva
vyplýva, že žiadali o zápis poznámky o spoločne obhospodarovenej nehnuteľnosti a nie spoločnej
nehnuteľnosti. Vzhľadom na uvedené nesprávne postupoval už pri zápise spoločnej nehnuteľnosti na
príslušné LV. Odvolací súd poukazuje na to, že v čase zápisu údajov o spoločnej nehnuteľnosti na
predmetné LV navrhovateľ ešte nebol členom Pozemkového spoločenstva.

Z § 250i O.s.p. vyplýva, že pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
to, že v predmetnej veci išlo od počiatku o spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť, avšak z dôvodu
nedostatočne zisteného skutkového stavu zo strany odporcu, ktorý vychádzal len z údajov v katastri
nehnuteľností, bolo vydané napadnuté rozhodnutie.

Z uvedeného tiež vyplýva, že pre pozemky zapísané na LV č. XXXX, XXXX  a XXXX  a na LV č. XXXX,
XXXX  a XXXX  neplatí (a nemôže platiť) ustanovenie § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z.z. Prevod podielov
k jednotlivým spoločne obhospodarovaným nehnuteľnostiam zákon č. 97/2013 Z. z. nezakazuje ani
neobmedzuje, naopak ustanovenie § 12 ods. 3 takýto prevod implicitne predpokladá. Z uvedeného
rovnako vyplýva, že neplatí (a nemôže platiť) ani ustanovenie § 2 ods. 3 predmetného zákona. To
ustanovenie bolo "doplňujúcim" dôvodom prezentovaným odporcom.

S poukazom na uvedené má odvolací súd za to, že rozhodnutie odporcu nevychádza zo spoľahlivo
zisteného skutkového stavu veci, odporca nedostatočne zistil skutkový stav, na základe ktorého vydal
preskúmavané rozhodnutie a svojim postupom založil nezákonnosť tohto rozhodnutia. Nakoľko samotné
preskúmavané rozhodnutie odporcu trpí vadami, ktoré ho činia nezákonným, kasačný súd nezrušil
napadnutý rozsudok, ale z uvedených dôvodov pristúpil k zmene rozsudku krajského súdu a v súlade s
ustanovením § 250ja ods. 3 O.s.p. pristúpil k zrušeniu napadnutého rozhodnutia odporcu a vráteniu veci
na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude správny orgán viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

K návrhu na predloženie veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky odvolací súd udáva, že Ústava
Slovenskej republiky v čl. 144 ods. 2, na ktorý nadväzuje § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p., súdu ukladá
prerušiť konanie len v prípade, že sa domnieva, že iný právny predpis odporuje zákonu. Je preto
nepochybné, že spomenutý postup súdu je viazaný na výsledok procesu tvorenia jeho názoru na
prejednávanú vec i právnu úpravu, ktorej aplikácia prichádza do úvahy. Súd takto potom postupuje len
vtedy, keď dospeje k názoru svedčiacemu o existencii naznačeného rozporu. Potreba tohto postupu
preto nie je daná v prípade, že o ústavnosti zákona má pochybnosti účastník nie však prejednávajúci
súd. Odvolací súd vzhľadom na uvedené o predmetnom návrhu nerozhodol kladne vzhľadom na to, že
to nepovažoval za dôvodné, a to aj s poukazom na výsledok konania.



O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý mal úspech vo veci,
priznal náhradu trov odvolacieho  konania  podľa vyčíslenia jeho  právneho zástupcu s odchýlkou, na
ktorú poukazuje nižšie, v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, vo výške 778,69 Eur. Tie
pozostávajú z odmeny za 6 úkonov právnej služby:

1. prevzatie a príprava zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z.)
2. písomné podanie zo dňa 18.02.2016 - odvolanie voči rozhodnutiu katastrálneho odboru Okresného
úradu Liptovský Mikuláš (§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.)
3. písomné podanie na súd zo dňa 15.08.2016 - vyjadrenie k stanovisku žalovaného (§ 13a ods. l písm.
c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.)
4. účasť na pojednávaní dňa 19.08.2016 (§ 13a ods. l písm. d) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.)
5. písomné podanie zo dňa 10.10.2016 - odvolanie voči rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa
07.09.2016, sp. zn. 29Sp 27/2016-39 (§ 13a ods. l písm. e) vyhlášky č. 655/2004 Z. z.)
6. písomné podanie na súd zo dňa 29.03.2017 - vyjadrenie k stanovisku žalovaného (§ 13a ods. 1 písm.
e) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.)
Tarifná odmena za jeden úkon právnej služby predstavuje v zmysle § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.
z. sumu 66 EUR (pre úkony v roku 2016) a 68 EUR (pre úkony v roku 2017). Výška paušálnej náhrady
výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (režijný paušál) predstavuje v
zmysle § 16 ods. 3 prvá veta vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v spojení s § 1 ods. 3 tejto vyhlášky sumu :
- 8,58 EUR (bez DPH) za jeden úkon právnej služby pre 5 úkonov č. 1 až 5 (1/100 výpočtového základu
platného pre rok 2016),
- 8,84 EUR (bez DPH) za jeden úkon právnej služby pre 1 úkon č. 6 (1/100 výpočtového základu platného
pre rok 2017).

Celkovo za 6 úkonov právnej služby má právny zástupca navrhovateľa právo na náhradu uvedených
výdavkov vo výške 449,74 Eur. Ďalej bola právnemu zástupcovi, ktorý je platiteľom dane z pridanej
hodnoty (ďalej len DPH) priznaná uplatnená DPH zo základu 449,74 € podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č.
655/2004 Z.z. vo výške 20 % v sume 89,95 Eur.

Ďalšie trovy pozostávajú z náhrady cestovného z Bratislavy do Žiliny a späť na pojednávanie dňa
19.08.2016):
- pohonné hmoty: 27,40 EUR (203 km x 2 x 0,065 x 1,039 EUR),
- amortizácia: 74,30 EUR (203 km x 2 x 0,183 EUR).
Uplatnená suma predstavuje náhradu pohonných hmôt pri priemernej cene PHM 1,039 EUR / 1 l
a spotrebe podľa technického preukazu 6,5 l / 100 km, a to za cestu v dĺžke 2 x 203 km. Suma
náhrady za prejazdené kilometre predstavuje sumu 0,183 EUR za 1 km (od 01.01.2009, podľa Opatrenia
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 181/2008 Z. z. o sumách základnej náhrady
za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách). Hotové výdavky za dopravu
predstavujú sumu 101,70 EUR.
Trovy taktiež pozostávajú z náhrady za stratu času: cesta Bratislava - Žilina (2 hod.): cesta Žilina -
Bratislava (2 hod.):  57,2 EUR (4 x 14,30 EUR) 57,2 EUR (4 x 14,30 EUR). Právny zástupca navrhovateľa
nesprávne uviedol sumu 58,92 EUR.
Výška náhrady za stratu času je určená v zmysle § 17 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. pri výpočtovom základe
858 EUR (1/60 za každú začatú 0,5h). Náhrada za stratu času predstavuje sumu 114,4 EUR. Ďalej bola
právnemu zástupcovi priznaná uplatnená DPH zo základu 114,4 EUR podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č.
655/2004 Z.z. vo výške 20 % v sume 22,88 EUR.
Celkom boli navrhovateľovi priznané na náhradu trovy právneho zastúpenia vo výške 778,67 EUR
( 101,7 EUR +137,28 EUR +539,69 EUR ), ktoré je odporca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu
navrhovateľa.
Poplatková povinnosť pri konaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu je
poplatkovou povinnosťou ex post, keďže je stanovená "za konanie", a ktorá vzniká až následne podľa
§ 5 ods. 1 písm. h) ZSP a len za predpokladu neúspechu v konaní. V prípade úspechu toho, kto
podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu, súd náhradu trov za súdny poplatok
neprizná z dôvodu úspechu v konaní a z dôvodu, že poplatková povinnosť nevzniká (pozri napr. rozsudok
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Sž 82/2008-26).



S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval
odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku   n i e   j e   prípustný opravný prostriedok.