Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/42/2016 z 3. 4. 2017 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 3. apríla 2017, sp. zn. 9So/42/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:5015200673.1 Najvyšší súd | 9So/42/2016 | ECLI:SK:NSSR:2017:5015200673.1 | 2017-04-03 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 70 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 zákona č. 461/2003 Z. z., OSP, § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4ea062f6-c4ac-485d-87d6-505b375d2e4a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5015200673.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9So/42/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200673
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:5015200673.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej
a členov senátu JUDr. Viery Nevedelovej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci navrhovateľa:
G. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G., P. č. XX, právne zastúpený Mgr. Martinom Alušicom,
advokátom so sídlom Madačova 1/A, 034 01 Ružomberok proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie,
Ulica 29. augusta 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského
súdu v Žiline č. k. 24Sd/144/2015-45 zo dňa 30.11.2015 v spojení s opravným uznesením č. k.
24Sd/144/2015-55 zo dňa 21.01.2016 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 24Sd/144/2015-45 zo dňa 30.
novembra 2015 v spojení s opravným uznesením č. k. 24Sd/144/2015-55 zo dňa 21. januára 2016 p
o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd rozsudkom č. k. 24Sd/144/2015-45 zo dňa 30.11.2015 v spojení s opravným uznesením č.
k. 24Sd/144/2015-55 zo dňa 21.01.2016 potvrdil rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.05.2015,
ktorým odporkyňa podľa § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.") zamietla žiadosť navrhovateľa o
invalidný dôchodok zo dňa 27.03.2013 s odôvodnením, že nie je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť („PSVZČ") o viac ako 40% v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd mal zo spisov odporkyne preukázané, že
navrhovateľovi nebol pre 30% mieru PSVZČ priznaný invalidný dôchodok. Na základe posudkov
posudkových lekárov, pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne 27.04.2015, 17.08.2015 a 08.10.2015,
ktorých obsah v odôvodnení rozsudku podrobne rozviedol, dospel krajský súd k záveru, že posúdenie
zdravotného stavu a miery PSVZČ navrhovateľa bolo vykonané v súlade s ustanovením § 71 a
prílohou č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. Posudkoví lekári zhodne konštatovali, že zdravotné problémy
navrhovateľa sú im známe a vyplývajú z odborných lekárskych vyšetrení, ktoré boli podkladom pre ich
závery. Krajský súd s poukazom na § 153 zákona č. 461/2003 Z.z. nezistil žiadne pochybenia v záveroch
posudkových lekárov, ktoré by boli dôvodom na opätovné prešetrenie alebo odstránenie pochybností.
Uviedol ďalej, že navrhovateľ v priebehu súdneho konania neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré
by tieto závery spochybnili. Z výpovede navrhovateľa a predložených lekárskych správ z roku 2011
do súčasnosti mu nevyplýva iný než prijatý záver. Podľa krajského súdu odporkyňa z predložených
šetrení správne vyhodnotila skutkový stav a preto nebolo dôvodné nariadenie znaleckého dokazovania,
ktorého sa navrhovateľ domáhal. V danom konaní neboli predložené lekárske nálezy, ktoré by uvádzali



nové skutočnosti alebo by boli v rozpore so závermi posudkových lekárov. Krajský súd považoval
námietky právneho zástupcu navrhovateľa za mylné, keď tvrdil, že namiesto navrhovateľa je odporkyňa
povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce pre nárok na dávku a nárok na jej výplatu. Nemajúcu oporu
v zákone považoval aj požiadavku právneho zástupcu navrhovateľa, že odporkyňa má zabezpečiť
v zdravotníckych zariadeniach príslušné vyšetrenia navrhovateľa (napr. MR, RTG a iné). Krajský
súd záverom uviedol, že napriek stručnosti napadnutého rozhodnutia odporkyne považuje ho za
preskúmateľné, lebo dáva dostatočne zrozumiteľným spôsobom odpoveď na základnú otázku, prečo
navrhovateľ v súčasnosti nespĺňa nárok na invalidný dôchodok. Trovy konania účastníkom nepriznal s
poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.

Rozsudok krajského súdu napadol včas podaným odvolaním navrhovateľ. V podstate zotrval na
odvolacích námietkach podaných 02.07.2015 voči rozhodnutiu odporkyne:
- nesprávne právne posúdenie veci,
- nepreskúmateľnosť pre nedostatočné odôvodnenie rozsudku,
- vady, ktoré mohli spôsobiť jeho nezákonnosť,
- nedostatočne zistený skutkový stav veci.

Podľa navrhovateľa jeho zdravotný stav nebol zhodnotený komplexne so zameraním sa na rozhodujúci
zdravotný stav a tým súvisiacu mieru PSVZČ najmä vzhľadom na jeho profesiu (stolár), čo je dôsledkom
nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Podľa navrhovateľa posudkový lekár pochybil, keď
stanovil mieru PSVZČ podľa kapitoly XV, oddiel G položka 48 písm. b/ ako trvalé následky pri vybratí
menisku pri stredne ťažkej poruche s mierou poklesu 25% (pri rozpätí 20 - 30% prílohy č. 4 zákona
č. 461/2003 Z.z.) a nie podľa kapitoly XV, oddiel G položka 48 písm. c/ ako pri trvalom následku po
vybratí menisku pri ťažkej poruche funkcie kolenného kĺbu. Podľa navrhovateľa nezrozumiteľnosť a
nedostatočné zdôvodnenie napadnutého rozhodnutia odporkyne spôsobuje nepreskúmateľnosť tohto
rozhodnutia, keďže rozhodné skutočnosti odporkyňa nerozvádza v samotnom rozhodnutí, ale iba
poukazuje na obsah komplexného posudku posudkových lekárov, ktorý pripojila ako neoddeliteľnú
súčasť rozhodnutia.

Podľa navrhovateľa odporkyňa disponovala tromi rôznymi lekárskymi posudkami, kde posudkoví lekári
nedospeli k rovnakým záverom pokiaľ ide o rozhodujúce zdravotné postihnutie ani pokiaľ ide o mieru
PSVZČ avšak s týmito otázkami sa nevysporiadala dostatočne. Takto mu nebolo umožnené objektívne
reagovať na dôvody vedúce k nevyhoveniu jeho žiadosti o invalidný dôchodok.

Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej
vrátil na ďalšie konanie a priznal mu náhradu trov konania.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil,
lebo rozsah zdravotného poškodenia navrhovateľa bol posudkovými lekármi dostatočne ozrejmený na
základe predložených nálezov odborných vyšetrení. Navrhovateľ v odvolacom konaní neuviedol žiadne
nové skutočnosti, ktoré by záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnil
alebo vyvrátil.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP").

Podľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

V súlade s citovaným ustanovením najvyšší súd v konaní postupoval podľa ustanovení zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.").

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského
súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu
navrhovateľa vyhovieť nemožno.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku krajského súdu a konštatuje
správnosť jeho odôvodnenia. Na zdôraznenie jeho správnosti (§ 219 ods. 2 O.s.p.) uvádza:



Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje
na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia, hodnotenia liečby
s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Podľa § 71 ods. 5 zákona č.461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je
uvedená v prílohe č. 4.

Podľa § 71 ods. 6 zákona č.461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Podľa § 71 ods. 8 veta prvá zákona č.461/2003 Z.z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonáva v zmysle § 153 ods. 1 písm. b)
zákona č. 461/2003 Z. z. posudkový lekár Sociálnej poisťovne príslušnej pobočky a posudkový
lekár Sociálnej poisťovne ústredie. Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa
posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť.

Vzhľadom na to, že posudzovanie miery funkčnej poruchy je odbornou medicínskou otázkou, aj
rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení. Súd si preto nemôže
urobiť o tejto odbornej otázke vlastný úsudok. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti
a presvedčivosti a ktorý sa vysporiadava so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, býva spravidla
rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Podľa
názoru odvolacieho súdu posudky posudkových lekárov príslušnej pobočky Liptovský Mikuláš zo dňa
27.04.2015 a 17.08.2015 a ústredia Sociálnej poisťovne zo dňa 08.10.2015 tieto podmienky spĺňajú.

Navrhovateľ sa domáhal určenia hodnotenia postihnutia dolnej končatiny za trvalé následky po vybratí
menisku ako ťažkú poruchu funkcie kolenného kĺbu, v rozpätí 30 - 45 % (kap. XV, odd. G položka 48
písm. c/ prílohy č. 4).

Zo záverov aktuálnych posudkov zo dňa 27.04.2015 a opakovaného posúdenia zdravotného stavu
navrhovateľa posudkovou lekárkou pobočky odporkyne zo dňa 17.08.2015 vyplýva, (a to po zhodnotení
neurologických, ortopedických a interných vyšetrení, vyšetrení MR, GEA, AFR a prepúšťacích správ
z hospitalizácie navrhovateľa na neurologickom a ortopedickom oddelení v ÚVN Ružomberok), že
rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľa sú trvalé následky po vybratí menisku - avšak so
zaradením do stredne ťažkej poruchy, s 25% mierou PSVZČ. Navrhovateľ bol posudzovaný aj odborným
lekárom ortopédom, ktorý konštatoval, že aktuálne sa nejedná o uvoľnenie väzivového aparátu kolena
vľavo, ktoré bolo hodnotené v minulosti, ale v súčasnosti sú prítomné trvalé následky po vybratí menisku
v oblasti ľavého kolenného kĺbu s obmedzením hybnosti na úrovni ľahkého až stredne ťažkého stupňa.
Na základe aktuálneho zistenia došlo k zmene rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľa - z
uvoľnenia väzivového aparátu kolena zaradeného v kapitole XV, oddiel G položka 47 písm. b/ na trvalé
následky po vybratí menisku pri stredne ťažkej poruche so zaradením v kapitole XV, oddiel G položka 48
písm. b/ prílohy č. 4 . Posudkové závery posudkovej lekárky ústredia z 08.10.2015 tento nález potvrdili.
Za iné zdravotné postihnutie (funkčné poruchy v oblasti chrbtice) hodnotené ako mierne, posudkovo
menej závažné mieru PSVZČ zvýšila o 5 %.

Z vyššie citovaného ustanovenia § 71 ods. 4 zákona vyplýva, že pre posúdenie miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je rozhodujúce funkčné vyšetrenie, teda vyšetrenie zamerané na zistenie
hybnosti /funkčnosti/ kolenného kĺbu. Na účely posúdenia invalidity toto vyšetrenie prísediaci ortopéd
vykonal. Z aktuálneho nálezu ortopéda vyplýva záver zatiaľ svedčiaci len o stredne ťažkej poruche



hybnosti kolenného kĺbu. Závery posudkových lekárov teda nie sú v rozpore s nálezmi funkčného
vyšetrenia kolenného kĺbu.

Navrhovateľ žiadnymi inými lekárskymi nálezmi nepreukázal zmenu alebo opak vyššie uvádzaných
tvrdení. Z uvedených dôvodov mal aj odvolací súd preukázané, že navrhovateľ ku dňu vydania
rozhodnutia odporkyne (25.05.2015) nespĺňal podmienku viac ako 40% miery poklesu pre zvýšenie jeho
invalidného dôchodku.

Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku navrhovateľa vo vzťahu k schopnosti vykonávať
prácu stolára. V zmysle § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. totiž pre uznanie invalidity nie je podstatné
zníženie schopnosti, resp. nevhodnosť vykonávania jedného zamestnania; jedným z predpokladov
invalidity je totiž viac ako 40% pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a to v akomkoľvek (aj
inom) zamestnaní.

Odvolací súd v zhode s názorom odporkyne uvádza, že už viackrát upozornil vo svojich rozhodnutiach
(napr. 4So/185/2007 z 22.02.2007, 7So/6/2008 z 24.04.2008) na skutočnosť, že nie je vadou rozhodnutia
v súvislosti s jeho preskúmateľnosťou, ak sa konkrétny (lekársky) posudok uvedie ako neoddeliteľná
súčasť daného rozhodnutia. Z dôvodu zabezpečenia ochrany osoby účastníka taktiež nemá oporu
v zákone uvádzať kompletný obsah lekárskeho posudku posudzovaného účastníka do rozhodnutia
odporkyne. Preto ani tieto námietky nepovažoval odvolací súd za spôsobilé zvrátiť rozhodnutie
odporkyne o nepriznaní invalidného dôchodku navrhovateľovi.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd preskúmavané rozhodnutie krajského súdu považoval
za súladné so zákonom, preto ho potvrdil ako vecne správny (§ 219 O.s.p.).

O trovách konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1, §
250l ods. 2 a § 250k ods. 1 O.s.p. tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ v
odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni náhrada trov zo zákona nepatrí.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.